{"guid": "445c6dad-58dc-40fc-bfa0-28f0d392cf4e:f5f84f8f-dc4b-40d6-8043-616a5f78278d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1008200524.3", "spisova_znacka": "8Sžo/92/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/92/2015 z 30. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2017, sp. zn. 8Sžo/92/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1008200524.3", "identifikacne_cislo": "1008200524", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "datum_vydania": "2017-03-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-1", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-37", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5f84f8f-dc4b-40d6-8043-616a5f78278d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1008200524.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1008200524.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1008200524.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/92/2015\n1008200524\n30. 03. 2017\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2017:1008200524.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov\nsenátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobcov: 1. V. B., L. XX, XXX\nXX Q., 2. Ing. Arch. L. B., L. XX, XXX XX Q., obaja právne zastúpení: WERNER & Co., s.r.o., advokátska\nkancelária so sídlom Stromová 54/A, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava,\nTomášikova 3349/46, 831 03 Bratislava, za účasti: NOBLE, a.s., Pluhová 29, 831 03 Bratislava, IČO:\n36 200 395, právne zastúpeného: JUDr. Klučková, advokátka s.r.o., advokátska kancelária so sídlom\nPluhová 29, 831 03 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. A/2007/1779-HRL zo dňa\n15.01.2008, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S\n5/2008-315 zo dňa 20.03.2015, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 5/2008-315 zo dňa 20.\nmarca 2015 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej aj ako ,,krajský súd\" alebo ,,prvostupňový súd\") rozsudkom č. k.\n4S 5/2008-315 zo dňa 20.03.2015, podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„O.s.p.\") zamietol žalobu žalobcov v 1. a 2. rade, ktorou sa domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného\nč. A/2007/1779-HRL zo dňa 15.01.2008 v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím Mestskej časti\nBratislava - Staré Mesto č. SU-2006/28284/19916/2007/UR-Ga zo dňa 28.03.2007 vo veci rozhodnutia\no umiestnení stavby č. 1008 „Polyfunkčný objekt Lazaretská ul., Bratislava\", pozemok parc. č. XXXX,\nk.ú. P. L., Q. s prípojkami pre navrhovateľa, spoločnosť NOBLE, a.s., Pluhová 29, 831 03 Bratislava\n(ďalej aj ako ,,stavebník\"), a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.\nV odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd konštatoval k namietanému neoznámeniu\nzačatia územného konania žalobcom v 1. a 2. rade, že krajský súd sa stotožnil s právnym názorom\nprezentovaným k veci už v rozsudku Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 2S/134/2011. Krajský súd z\nobsahu spisu zistil, že oznámenie bolo menovaným doručované a aj úspešne doručené dňa 21.02.2007\na v konaní neboli predložené žiadne relevantné dôkazy preukazujúce a spochybňujúce pravosť podpisov\nadresátov a nedoručenie písomnosti týmto osobám. Z faktu, že menovaní prijatie oznámenia popreli nie\nje možné urobiť záver, že o konaní nevedeli a preto boli porušené ich práva vyjadriť sa k podkladom\nrozhodnutia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Za podstatné krajský súd považoval okolnosť, že sa\nžalobcovia konania zúčastnili, s ich námietkami sa správne orgány zaoberali a vysporiadali a na základe\nnámietok bolo doplnené dokazovanie.\nPodľa názoru prvostupňového súdu sa žalovaný v odvolacom konaní s namietanými rozpormi v\nsvetlotechnických posudkoch náležite zaoberal a zabezpečil nové zameranie namietaných výškových\n\nkód budov. Z tohto zamerania vychádzala Ing. G. U. pri spracovaní nového odborného stanoviska v\notázke svetlotechniky a vplyvu novostavby zatienenie stavby na Lazaretskej 4 v Bratislave, čo žalovaný\nv dôvodoch rozhodnutia podrobne popísal, vrátane zhodnotenia a vyvodených záverov, podľa ktorých\nsú neopodstatnené námietky týkajúce sa nesprávnosti udaných výšok budov a z toho vyplývajúce\nnesprávnosti svetlotechnického posudku v súvislosti s vplyvom nového objektu na okolitú zástavbu. V\nžiadnom z existujúcich objektov v lokalite nedôjde k neprípustnému zatieneniu obytných miestností alebo\npracovných priestorov v zmysle príslušnej technickej normy, a výstavba polyfunkčného domu nebude\nv okolitej zástavbe dôvodom nedovoleného skrátenia doby preslnenia pod normou ustanovený časový\nlimit. Všetky namietané rozpory boli v rámci odvolacieho konania preskúmané.\nŽalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal z totožnej územnoplánovacej dokumentácie ako\nprvostupňový stavebný úrad, pričom nevzal do úvahy nový územný plán zóny Dunajská, zmeny a\ndoplnky 2005, platný odo dňa 01.01. 2008. Predmetný nový územný plán priniesol zmenu predovšetkým\nz hľadiska maximálnej prípustnej podlažnosti stavby v danom bloku, ktorú určil na 4 nadzemné\npodlažia + jedno ustupujúce podlažie, čo umiestňovaná stavba prekračovala. Zmena územného plánu\nzóny nadobudla účinky na záver povoľovacieho procesu. Podľa názoru krajského súdu, dôsledky\nvyplývajúce z predĺženia odvolacieho konania by nemali byť na ujmu stavebníkovi najmä z dôvodu, že\nzákon výslovne ukladá správnemu orgánu dbať na to, aby boli dobromyseľne nadobudnuté práva čo\nnajmenej dotknuté. Stavebník dôvodne očakával a po vydaní územného rozhodnutia prvostupňovým\norgánom bol dobromyseľný v nadobudnutých právach, že o jeho návrhu odvolací orgán rozhodne v\nzákonnej lehote a na základe platných a účinných podkladov rozhodujúcich pre vypracovanie projektovej\ndokumentácie. Nie je preto dôvodné domnievať sa, že stavebník mal a musel vedieť, že bude prijatá\nnová územnoplánovacia dokumentácia po tom, ako podal návrh na vydanie územného rozhodnutia, a\nže táto bude mať vplyv na jeho stavebné zámery.\nRozhodnutie o umiestnení stavby podľa krajského súdu reálne do práva na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života nezasahuje, vytvára sa ním len právny základ pre\nrozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti ani dôjsť. Vyplýva to aj z\nčasovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Dôvodom relevantným pre vyslovenie nezákonnosti\núzemného rozhodnutia by bol jeho rozpor s požiadavkou ochrany životného prostredia ako požiadavky\nkolektívneho charakteru. V prejednávanej veci nebolo takéto pochybenie stavebného úradu alebo\nžalovaného zistené.\nProti tomuto rozsudku podali žalobcovia v 1. a 2. rade v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadali\nnapadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že sa prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie\nsprávneho orgánu zrušuje a vec sa vracia žalovaného na ďalšie konanie.\nV odôvodnení odvolania žalobcovia uviedli, že žalovaný rozhodol na základe neúčinného právneho\npredpisu, pretože pôvodný územný plán zóny je jednak všeobecne záväzným právnym predpisom a\njednak v čase rozhodovania žalovaného nebol účinný, pretože od 01.01.2008 bol zrušený a súčasne\nnadobudol účinnosť nový územný plán zóny (Územný plán zóny Dunajská, Zmeny a doplnky 2005, ktorý\nje aktualizovanou verziou Územného plánu zóny Dunajská z roku 1996, a bol schválený uznesením\nMestského zastupiteľstva č. 254/2007 zo dňa 21.11.2007 a záväzná časť predmetného územného\nplánu zóny bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta SR Bratislavy č. 8/2007\nzo dňa 22.11.2007). Nový územný plán zóny priniesol zmenu predovšetkým z hľadiska maximálnej\nprípustnosti podlažnosti v danom bloku, keď určil maximálnu podlažnosť budovy na štyri nadzemné\npodlažia plus jedno ustupujúce podlažie, čo umiestňovaná stavba prekračovala, keď bola navrhnutá\no dve nadzemné podlažia viac. Podľa súdnej judikatúry ,,žalovaný mal pre posúdenie súladu návrhu\ns územným plánom vychádzať už z vtedy účinného VZN č. 4/2007. Z vyššie uvedeného vyplýva,\nže žalovaný mal rozhodovať v súlade s aktuálne účinnými zákonmi a inými všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, ktorými sú aj všeobecne záväzné nariadenia obce, a preto bol pre stavebný\núrad záväzný obsah VZN č. 4/2007, ktorým bola vyhlásená záväzná časť územného plánu Hlavného\nmesta SR Bratislavy (rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžp/3/2009 zo dňa 11.03.2010)\". V tejto právnej\nveci sa žalovaný v čase vydania svojho (odvolacieho) rozhodnutia neriadil niečo viac ako mesiac\núčinnou novou územnoplánovacou dokumentáciou. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu spolu\ns rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu tvoria jeden celok. Ak správny orgán rozhodol v čase\nvydania rozhodnutia už podľa neúčinného právneho predpisu, ide o takú chybu preskúmavaného\nrozhodnutia, ktoré spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (R SR 26/1997). Je nepochybné, že\npovolenie umiestnenia stavby na základe neúčinného územného plánu je rozhodnutím vydaným na\nzáklade neúčinného právneho predpisu. Súd prvého stupňa bol povinný postupovať podľa ustanovenia\n§ 250j ods. 3 OSP. V predmetnej právnej veci nemá ochrana dobromyseľne nadobudnutých práv\n\nstavebníka žiadnu relevanciu na rozdiel od konania o zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.\nĎalej žalobcovia uvádzajú, že neskoršie rozhodnutie Ústavného súdu SR (III. ÚS 176/03) na rozdiel\nod skoršieho rozhodnutia Ústavného súdu SR (II. ÚS 22/02) priamo uvádza, že územné rozhodnutie je\nspôsobilé porušiť ústavne garantované individuálne právo. Žalobcovia taktiež poukazujú na rozhodnutie\nNS SR sp.zn. 3Sžo/220/2010 zo dňa 02.08.2011, ktorým bola priznaná právna ochrana v oblasti\nsprávneho súdnictva vo vzťahu k územnému rozhodnutiu z pohľadu ochrany individuálnych práv v\noblasti pohody bývania, odstupov stavieb a svetlotechniky. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona na\npripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní\núzemného plánu zóny, sa neprihliada. To teda znamená, že námietka nesúladu s územným plánom sa\ntýka výlučne územného konania a nie je ju možné neskôr použiť v stavebnom konaní, čo od základu\nvyvracia akúkoľvek argumentáciu o prípadnom zásahu do ústavne garantovaných práv účastníka\nkonania až samotným stavebným povolením.\nV otázke námietky nedoručenia oznámenia o začatí územného konania žalobcom súd prvého stupňa\narbitrárne uvádza bez akýchkoľvek dôvodov, že žalobcovia nepredložili pri tejto námietke v správnom\nkonaní žiadne relevantné dôkazy. Pritom v podaním doručenom Miestnemu úradu Mestskej časti\nBratislava - Staré Mesto dňa 23.05.2007 žalobcovia uviedli, že prikladajú kópie doručeniek Miestnemu\núradu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto a na porovnanie doručenky z toho istého obdobia\nMagistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy, kde sú skutočné podpisy adresátov. Nie je teda pravda, že\nžalobcovia neposkytli žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Doručenka má povahu verejnej\nlistiny a údaje v nej podpísané o dni doručenia sa pokladajú za pravdivé, pokiaľ nie je konkrétnymi\nskutočnosťami preukázaný opak. Správny orgán 1. aj 2. stupňa tento nedostatok konania vybavil\ndohadom o riadnom doručení oznámenia, ktoré údajne prevzal Ing. Arch. M. B. v mene svojich\nrodičov, v čase správneho konania 1. stupňa. Žalobcovia sa zúčastnili konania len na druhom stupni\nsprávneho konania. Žalobcovia poukázali na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/61/2012\nzo dňa 12.12.2013. Krajský súd dospel k záveru, že správne orgány sa uspokojili len s konštatovaním,\nže prevzatie predmetných listín žalobkyňou potvrdzujú doručenky s podpisom žalobkyne. Avšak bez\nďalšieho nevykonal dokazovanie o pravosti týchto podpisov, hoci na prvý pohľad sú tieto podpisy odlišné.\nPovinnosťou správneho orgánu bolo vykonať dokazovanie, či napadnuté rozhodnutie bolo prevzaté\nskutočne žalobkyňou, či pri doručovaní zo strany poštového doručovateľa nedošlo k pochybeniu, najmä\ns ohľadom na skutočnosť, že ide o rozhodnutie doručované účastníkom konania do vlastných rúk.\nŽalobcom nebolo doručené oznámenie o začatí územného konania a o nariadení ústneho pojednávania\nspojeného s miestnym zisťovaním, v zmysle čoho boli zbavení všetkých práv účastníka územného\nkonania v zmysle stavebného zákona a správneho poriadku a boli súčasne z tohto konania vylúčení,\npretože im ako prvá písomnosť bolo doručené až rozhodnutie o umiestnení stavby, t.j. úkon správneho\norgánu, ktorého doručením sa konanie končí. Námietky žalobcov prešetril ako prvý až odvolací orgán, a\nteda vo vzťahu k týmto námietkam stratili právo odvolania, čo je jednoznačne porušením dvojinštančnosti\nsprávneho konania.\nV danom prípade stavebný úrad prvého stupňa, ako aj žalovaný vychádzali výlučne z listinného dôkazu\npredloženého stavebníkom - z posudku Ing. G. U., CSc., a to napriek tomu, že žalobcovia v odvolacom\nkonaní predložili listiny spochybňujúce odborné závery Ing. G. U., CSc., a to posudky Ing. Arch. B. a\nIng. D., ktorých závery zhodne jednoznačne stanovili porušenie príslušných ustanovení STN ohľadom\npreslnenia a osvetlenia budovy, ktorej sú žalobcovia spoluvlastníci, v dôsledku plánovanej výstavby\nNovostavby. Žalovaný napriek tomu, že je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci, nijako tieto\npredložené dôkazy nevykonal a z nich vyplývajúci nesúlad v nadväznosti na posudok Ing. G. U., CSc.\nneobjasnil. Na základe tejto skutočnosti podľa žalobcov nepochybne nie sú splnené požiadavky na\ndostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej moci. Z týchto dôvodov je teda nepochybne\nrozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, trpí vadou, ktorá mohla mať vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia a zistenie skutkového stavu je nepostačujúce. Krajský súd v\nnapadnutom rozsudku neuviedol, z akého dôvodu nebolo nevyhnutné, aby sa správne orgány zaoberali\naj protikladnými odbornými posudkami, prípadne z akého dôvodu nebolo nevyhnutné, aby správne\norgány ustanovili vo veci znalca a stačilo, keď akceptovali písomnú listinu vystavenú súkromnou osobou\nIng. G. U., CSc.. Žalovaný nedoručil žalobcom ani svetlotechnický posudok vypracovaný spoločnosťou\n3S-PROJEKT, s.r.o. Boldog, pričom tento posudok nie je v rozhodnutí žalovaného ani špecifikovaný,\na teda odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je aj v tomto smere nedostatočné. Žalobcovia poukázali\nna rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžo/220/2010 zo dňa 02.08.2011 (publikovaný ako R 104/2012), v ktorom\nsúd zdôraznil, že v tomto prípade boli porušené všeobecné zásady správneho konania, keď v priebehu\nsprávneho konania na podnet žalobcu 1. došlo k vypracovaniu „Posudku odstupu navrhovanej stavby\nrodinného domu na P. ul. z hľadiska zachovania pohody bývania\" posudkom P.B. dňa 28.08.2008\n\npredloženým žalobcami v odvolacom konaní, s ktorým sa stavebník nemal možnosť oboznámiť, vyjadriť\nsa k nemu a vzniesť prípadné námietky. Po tom, ako bol tento posudok do spisu doručený, je potrebné\nhodnotiť postup žalovaného ako postup, ktorý je v rozpore so zákonom.\"\nŽalobcovia taktiež namietali nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu a odňatie možnosti\núčastníkovi konať pred súdom. Súd prvého stupňa v rozsudku sa absolútne nevysporiadal s námietkou\nžalobcov spočívajúcou v nutnosti postupu podľa § 250j ods. 3 O.s.p.. Prvostupňový súd neuviedol, na\nzáklade čoho argumentuje na strane 6 rozsudku znaleckým posudkom z marca 2011, ak rozhodnutie\nžalovaného je datované k 15.01.2008, t.j. takmer o štyri roky skôr. Súd prvého stupňa neuviedol,\nna základe čoho prišiel k skutkovému záveru, že žalovaný v rozhodnutí poukazuje na doplnené\nsvetlotechnické posudky (asi z marca 2011 a posudku spoločnosti 3S-PROJEKT, s.r.o., Boldog), keď\nrozhodnutie žalovaného spomína len jeden posudok, a to posudok Ing. U..\nŽalobcovia namietali, že žalovaný nedoručil žalobcom vyjadrenie navrhovateľa k ich odvolaniu a ani\n„ďalšie doplňujúce podklady\", ktoré všeobecne uvádza na strane 4 rozhodnutia o odvolaní bez ich\nšpecifikácie. „Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav\nnerovnosti účastníkov konania v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti\nkonania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces,\" zhoduje sa Ústavný súd SR (I. ÚS\n100/04) s Najvyšším súdom SR (4 Cdo 141/2010). „Za súčasť práva na spravodlivý proces je treba preto\npovažovať právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných.\" (uznesenie NS SR\nsp. zn. 4Cdo/46/2012 zo dňa 26.02.2013).\nPodľa § 18 vyhl. č. 532/2008 Z. z. sa preslnenie bytu posudzuje podľa STN 73 4301 Budovy na\nbývanie. Podľa čl. 4.2.1.2. tejto normy minimálny čas preslnenia musí byť najmenej jedna hodina tridsať\nminút denne od 01. marca do 13. októbra za normou určených podmienok. Stavebník spoločnosť\nNOBLE, a.s. predložil správnemu orgánu odborné stanovisko Ing. G. U., CSc. zo dňa 07.05.2007, podľa\nktorého čas preslnenia obytnej miestnosti na 2. NP vyšiel na 1 hodinu a päť minút. Napriek rozporu\nv odborných posudkoch týkajúcich sa otázky technicky zásadného významu, správny orgán ani súd\nnikdy nezisťoval, či sú správne závery z posudkov, ktoré nechal spracovať stavebník alebo žalobcovia\na ak áno, ktorý zo záverov je správny. Podľa krajského súdu žalovaný v predmetnom rozhodnutí údajne\npoukázal na doplnené svetlotechnické posudky, ktoré dal stavebník vypracovať. Stavebník v skutočnosti\ndal vypracovať do právoplatnosti územného rozhodnutia iba jeden svetlotechnický posudok zo dňa\n01.03.2006 (Ing. G. U., CSc.), ktorý nebol doplnený a 1 odborné stanovisko zo dňa 07.05.2007 (Ing. G.\nU., CSc.), ktoré tiež nebolo doplnené.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 11.05.2015 skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného považuje za zákonné, pričom žalobca v podanom odvolaní proti rozsudku krajského súdu\nneuviedol žiadne nové skutočnosti. Žalobcami podané odvolanie považuje za nedôvodné a navrhuje,\naby bol rozsudok krajského súdu potvrdený.\nÚčastník konania NOBLE, a.s. vo svojom vyjadrení k odvolaniu doručenom dňa 29.05.2015 uviedol,\nže vydanie rozhodnutia na základe právneho predpisu, ktorý nie je v čase rozhodovania účinný\nmožno považovať za nesprávne právne posúdenie veci, teda omyl správneho orgánu v aplikácii práva.\nJudikatúra definovala nulitnosť správneho aktu v prípade, ak rozhodnutie vydal správny orgán, ktorý trpel\nnedostatkom právomoci na jeho vydanie. Účastník konania je toho názoru, že tak pri prvostupňovom\nrozhodnutí o umiestení stavby ako aj pri druhostupňovom rozhodnutí správneho orgánu sa nejedná o\nničotný správny akt, nie sú nulitnými rozhodnutiami a platí pri nich prezumpcia správnosti. Žalobcom\nako účastníkom územného konania z titulu vlastníctva susednej nehnuteľnosti, nebolo zasiahnuté do\nich práv a na žiadnych subjektívnych právach neboli ukrátení, čím nie je splnená zákonná podmienka na\npodanie žaloby. V predmetnom správnom konaní žalobcovia uplatňovali svoje námietky, dopĺňali svoje\npodania, predkladali dôkazy, vyjadrovali sa - teda uplatňovali všetky procesné práva až do ukončenia\nsprávneho konania, ktoré im ako účastníkom konania patria. Správny orgán ich námietky posudzoval, na\nich základe vykonával doplňovanie dokazovania a v rámci princípu jednotnosti konania mali žalobcovia\ndostatočný priestor pre uplatnenie všetkých svojich procesných práv, čo aj využili. Pribratý účastník\npoukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/348/2010: ,,Súd v zmysle § 205i ods. 3 OSP neprihliada\nna vady konania, ktoré nie sú žalobcovi na ujmu. Na zákonnosť rozhodnutia nemá napríklad vplyv, ak\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nebolo riadne doručené, ak opravný prostriedok podaný\nžalobcom odvolací správny orgán napriek tomu vecne prejednal.\" Rozhodnutie sa nezrušuje preto,\naby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie\nrozhodnutie pre účastníka. Opätovne uvedená námietka svetlotechniky už bola predmetom preskúmania\nsúdov v správnom súdnictve, tak Krajský súd Bratislava (sp. zn. 2S/134/11), ani Najvyšší súd SR v\n\nodvolacom konaní (sp. zn. 3Sžp/17/2013) nedospeli k záveru, že by správny orgán pri posudzovaní\ntvrdených rozporov v svetlotechnike postupoval v rozpore so zásadami správneho konania, čím by mali\nbyť žalobcovia ukrátení na svojich právach.\nK základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na\nuvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Nie je nutné, aby na každú žalobnú\nnámietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa\nmôže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého\nprípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom\nsúdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti\n(svojvoľnosti) (uznesenie NS SR sp. zn. 8Sžo/122/2010).\nK doplnenej argumentácii týkajúcej sa svetlotechniky, nie sú pravdivé tvrdenia žalobcov, nakoľko všetky\nich námietky boli v rámci existujúcich konaní vysvetlené, odvolací správny orgán sa nimi zaoberal,\nzabezpečil si ich odborné zodpovedanie, pričom ako výsledok bolo vyvodené stanovisko, že v žiadnom\nz existujúcich objektov v lokalite nedôjde k neprípustnému zatieneniu obytných miestností alebo\npracovných priestorov v zmysle príslušnej technickej normy a výstavba polyfunkčného domu nebude v\nokolitej zástavbe dôvodom nedovoleného skrátenia preslnenia pod normou stanovený časový limit.\nKeďže žalobcovia napádali predmetné rozhodnutia aj ich preskúmaním mimo odvolacieho konania,\núčastník konania spoločnosť NOBLE, a.s. dal vypracovať ďalší znalecký posudok - ktorý do tohto\nkonania doložil (Svetlotechnický posudok vypracovaný 3S-PROJEKT, s.r.o. zo dňa 16.03.2011), ktorý\nopätovne potvrdil správnosť záveru znaleckého posudku p. Ing. G. U., CSc., a teda aj správnosť záverov\na vyhodnotenia dôkazov zo strany stavebného úradu v správnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že ani\nnový znalecký posudok by neprivodil vecne iné, výhodnejšie rozhodnutie pre žalobcov.\nÚčastník konania spoločnosť NOBLE, a.s. uviedol, že je v týchto konaniach poškodeným, keďže z\njeho strany boli splnené všetky zákonné predpoklady na vydanie územného rozhodnutia, disponoval\nZáväzným stanoviskom Hlavného mesta SR Bratislava k investičnej činnosti zo dňa 16.01.2007, ktorého\nplatnosť bola stanovená na 1 rok od jeho vydania (t.j. aj v čase vydania rozhodnutia žalovaného) a\nktoré je v zmysle § 140b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej\nlen ,,stavebný zákon\") záväzné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím\n§ 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p. v spojení s ust. § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov\nv 1. a 2. rade nemožno priznať úspech.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol\nžalobu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia\nsprávneho orgánu. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. A/2007/1779-HRL zo dňa 15.01.2008 potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. SU-2006/28284/19916/2007/URGa zo dňa 28.03.2007, ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení stavby č. 1008 „Polyfunkčný objekt\nLazaretská ul., Bratislava\", pozemok parc. č. XXXX, k.ú. P. L., Q. s prípojkami pre navrhovateľa,\nspoločnosť NOBLE, a.s., Pluhová 29, 831 03 Bratislava.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) je posudzovať, či správny orgán vecne\npríslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo\nveci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade\nso zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či\nrozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd teda\nskúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\n\nPodľa ust. § 1 ods. 1 a 2 stavebného zákona, územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši\npriestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a\nčasová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické\nhodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja.\nÚzemné plánovanie vytvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným\nzreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo\nudržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných\na kultúrnych hodnôt. Stavebný úrad je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a zabezpečiť si\ntak spoľahlivý podklad pre svoje rozhodnutie.\nPodľa § 12 ods. 1, 2 cit. zákona, územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný\nplán obce ustanovuje\na) obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce,\nb) vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely.\nÚzemný plán zóny ustanovuje najmä\na) zásady a regulatívy podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov,\nstavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia,\nb) zásady a regulatívy umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, do urbánnych priestorov a\nzastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov,\nc) pozemky, ktoré sú v zastavanom území obce, stavby na stavebných pozemkoch a podiel možného\nzastavania a únosnosť využívania územia,\nd) nezastavané pozemky za stavebné pozemky vrátane určenia pozemkov, ktoré podľa územného plánu\nnemožno trvalo zaradiť medzi stavebné pozemky,\ne) chránené časti krajiny,\nf) zásady a regulatívy nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné dopravné a technické\nvybavenie územia,\ng) zásady a regulatívy začlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových rezervácií,\ndo\npamiatkových zón a do ostatnej krajiny,\nh) umiestnenie zelene, významných krajinných prvkov a ostatných prvkov územného systému\nekologickej stability na jednotlivých pozemkoch,\ni) vecnú a časovú koordináciu novej výstavby a asanácie existujúcich stavieb,\nj) pozemky pre verejnoprospešné stavby, stavebnú uzáveru a na vykonanie asanácie.\nPodľa § 37 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 stavebného zákona ku dňu vydania administratívneho\nrozhodnutia, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón.\nStavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné\nprostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s\npodkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným\ntechnickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané\nosobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické,\nprotipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky,\npodmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho\nfondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.\nStavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a\nposúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky,\nktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou (§ 37 ods. 3 stavebného zákona).\nOkruh účastníkov územného konania je vymedzený osobitne v konaní o umiestnení stavby v ust. § 34,\nkde je to navrhovateľ, právnické a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom\nalebo stavbám dotknutým podaným návrhom, vlastníci susedných nehnuteľností, t.j. nielen susedných\npozemkov, ale aj susedných stavieb, čím sa docielila zvýšená ochrana ich vlastníckych práv. Pritom\nvšak musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to\n1. existencia vlastníckeho alebo iného práva (§ 139 stavebného zákona),\n2. toto právo môže byť návrhom priamo dotknuté.\n\nPodľa § 39 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný\núčel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a\nzámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v\núzemí a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických\nhodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby\nsi v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov,\nprojektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa\nmusia zahrnúť do stavebného povolenia.\nPodľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok,\numiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na\nobsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej\nprílohe územného rozhodnutia.\nPodľa § 39a ods. 2 stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky:\na/ na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,\nb/ na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým\nživotným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc\npozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou\nschopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné\nkomunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane\npožiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch.\nc/ vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,\nd/ vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.\nZ podkladov spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, odvolací súd zistil, že\nlistom doručeným stavebnému úradu dňa 14.11.2006 požiadal žalobca o vydanie územného rozhodnutia\nna stavbu polyfunkčného domu na Lazaretskej ulici na parc. č. XXXX v k.ú. Q. - P. L.. Listom zo dňa\n19.02.2007, ktorý bol podľa podpisov adresátov na doručenkách doručený okrem iných aj V. B. a J. B.\ndňa 21.02.2007, stavebný úrad oznámil dotknutým orgánom štátnej správy a samosprávy a známym\núčastníkom konania začatie územného konania v predmetnej veci a nariadil na prerokovanie návrhu\nústne konanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 15.03.2007. Účastníci konania boli upovedomení,\nže svoje námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom konaní, inak sa na ne neprihliadne. Z ústneho\npojednávania konaného dňa 15.03.2007 bez účasti V. B. a J. B. bola spísaná podrobná zápisnica.\nDňa 28.03.2007 vydal stavebný úrad pod č. SÚ-2006/28284/19916/2007/UR-Ga rozhodnutie o\numiestnení stavby č. 1008 - novostavba „Polyfunkčný objekt Lazaretská ul., Bratislava\", podľa zákresu\nv situačných výkresoch tvoriacich prílohy rozhodnutia a pre umiestnenie a projektovú prípravu určil\npodmienky. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že súčasťou projektovej dokumentácie bol\nsvetlotechnický posudok vypracovaný Ing. G. U., CSc., ktorého predmetom bol výpočet a posúdenie\nvplyvu navrhovanej novostavby na denné osvetlenie a insoláciu susedných objektov, pričom bolo\nzistené, že predmetná stavba nespôsobí prekročenie normou predpísaných hodnôt ekvivalentného\nuhla zatienenia a ani doby insolácie v okolitých objektoch. Uviedol, že pre územie, v ktorom sa\numiestňuje predmetná novostavba, je v platnosti Aktualizácia územného plánu Hlavného mesta SR\nBratislavy, rok 1993 v znení zmien a doplnkov, v zmysle ktorého je predmetné územie klasifikované\npre funkciu občianska vybavenosť zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, školstva, kultúry, obchodu,\nslužieb, verejného stravovania, ubytovania, cestovného ruchu, administratívy, v rámci doplňujúcich plôch\nstavieb a zariadení je možné riešiť bývanie ako súčasť spoločenských priestorov občianskej vybavenosti.\nUmiestňovaný návrh bol podľa stavebného úradu v súlade s platným územným plánom Hlavného mesta\nSR Bratislavy. Návrh bol posúdený aj vo vzťahu k Územnému plánu zóny Dunajská zo dňa 28.03.1996\n(všeobecne záväzné nariadenie Hl. m. SR Bratislavy č. 4/1996), pričom bolo zistené, že objekt je\nnavrhovaný v regulačnom bloku č. 17/4 so záväznými regulatívmi:\n- Stavebná čiara Lazaretská ul., kompaktná zástavba (návrh kompaktná zástavba - v súlade),\n- Strechy - prevažne ploché s ustúpeným najvyšším podlažím a terasou (návrh - sústava plochy striech\ns terasami a ustupujúcimi podlažiami - v súlade),\n- Podlažnosť: 6.NP+ ustupujúce siedme podlažie, pri stanovení max. podlažnosti je prípustná tolerancia\n+ 1 podlažie po preverení objemového riešenia a hygienických noriem (návrh 7NP, z toho posledné tri\nsú ustupujúce - v súlade).\n\nStavebný úrad konštatoval, že umiestňovaný návrh nie je v rozpore s územným plánom zóny.\nProti rozhodnutiu o umiestnení stavby podali odvolanie V. B. a J. B. namietajúc, že im nebolo oznámené\nústne konanie vo veci dňa 15.03.2007 a preto im nebolo umožnené sa k veci vyjadriť pred vydaním\nrozhodnutia. Namietali tiež, že výška obvodového múru novostavby zo severozápadnej strany bude\ncloniť fasáde z juhovýchodu domu na Lazaretskej 4 v Bratislave s negatívnym dopadom na osvetlenie\na oslnenie bytov s oknami na tejto fasáde a doplnili k odvolaniu svetlotechnický posudok Ing. arch.\nR. B., CSc., autorizovaného architekta a svetlotechnické posúdenie vplyvu stavby na bytový dom na\nLazaretskej 4 v Bratislave vypracované Ing. F. D., CSc., autorizovaným stavebným inžinierom. Žalobca\nv odvolacom konaní zabezpečil vypracovanie stanoviska Ing. G. U., CSc. k posudku Ing. D., ako aj k\nnámietkam týkajúcim sa geodetického zamerania stavby.\nKrajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. A/2007/1779-HRL zo dňa 15.01.2008 zamietol\nodvolanie V. B. a J. B. a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia\npoukázal na výsledky nového zamerania výšok budov, z ktorých vychádzali posudzovatelia pri\nvypracovávaní posudkov na vplyv novej zástavby na osvetlenie a preslnenie okolitých objektov a na\nodborné stanovisko Ing. G. U., CSc. k svetlotechnike novostavby, ktoré vychádzalo z nového presného\ngeodetického zamerania budov. Krajský stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia podrobne rozpísal\nzávery uvedených nových meraní, konštatoval, že navrhovaná novostavba je vo vzťahu k objektu\nna Lazaretskej 4 oproti zhodnotenému stavu relatívne nižšia a preto limitný uhol 42° vynesený z\nkontrolných bodov miestností A B na prvom NP, pod rovinou ktorého bola novostavba navrhnutá, nebude\nv žiadnom prípade prekročený. Konštatoval, že aktuálne geodetické zameranie potvrdilo správnosť\npôvodne použitých východiskových údajov a tým aj platnosť záverov stanoviska zo dňa 20.09.2007 a\nsvetlotechnického posudku z novembra 2006. Na základe nových zistení odvolací orgán potvrdil záver,\nže v žiadnom z existujúcich objektov v lokalite nedôjde k neprípustnému zatieneniu obytných miestností\nalebo pracovných priestorov v zmysle normovaných požiadaviek a že výstavba nového polyfunkčného\ndomu nebude v okolitej bytovej zástavbe dôvodom nedovoleného skrátenia doby preslnenia pod normou\nstanovený časový limit 1 hodina. Konštatoval, že v odvolacom konaní nebola zistená taká skutočnosť,\nktorá by potvrdila nezákonnosť v prvostupňovom konaní o umiestnení stavby.\nK námietke, že V. B. a J. B. neboli oboznámení s termínom ústneho pojednávania odvolací orgán uviedol,\nže v spisovom materiály sa nachádzajú doručenky, ktoré sú podpísané a nie je v moci stavebného úradu\npreverovať pravosť podpisu, ak sa zásielka doručovala do vlastných rúk poštovou zásielkou.\nPokiaľ ide o územno-plánovaciu dokumentáciu poukázal krajský stavebný úrad na záväzné stanovisko\nHlavného mesta SR Bratislava k investičnej činnosti zo dňa 16.01.2007, v ktorom mesto súhlasí so\nstavbou s podmienkami, ktoré boli zapracované do rozhodnutia o umiestnení stavby a ich splnenie\nmusí stavebný úrad skontrolovať pred vydaním stavebného povolenia. Odvolací orgán sa stotožnil so\nzisteniami i s posúdením veci stavebným úradom a záverom konštatoval, že v odvolacom konaní nebolo\nzistené také porušenie hmotnoprávnych či procesných predpisov, ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo\nzmenu rozhodnutia stavebného úradu o umiestnení stavby.\nZ vyššie opísaných skutkových zistení vyplýva, že rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení stavby v\nspojení s rozhodnutím krajského stavebného úradu nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2008. Odo dňa\nprávoplatnosti územného rozhodnutia bol žalobca v dobrej viere, že má právoplatne umiestnenú stavbu\ns parametrami vyplývajúcimi z projektovej dokumentácie, ktorú schválili stavebné úrady oboch stupňov.\nOdvolací súd zhodne ako prvostupňový súd skonštatoval, že v danom prípade bol zistený skutkový\nstav v dostatočnom rozsahu a správny orgán vec správne právne posúdil, aplikujúc pri tom relevantné\nustanovenia stavebného zákona.\nČo sa týka odvolacích námietok najvyšší súd konštatuje nasledovné:\nK námietke neoznámenia začatia územného konania V. B. a J. B., ktorí sa konania zúčastnili až pred\nkrajským stavebným úradom, v dôsledku čoho mali byť poškodení na svojich právach, odvolací súd\nuvádza, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu spolu s rozhodnutím odvolacieho správneho\norgánu tvoria jeden celok. Za podstatné odvolací súd považuje okolnosť, že sa žalobcovia konania\nzúčastnili, s ich námietkami sa správne orgány zaoberali a vysporiadali a na základe námietok\nbolo doplnené dokazovanie. Žalobcom neboli ich práva žiadnym spôsobom dotknuté, v predmetnom\nsprávnom konaní uplatňovali svoje námietky, dopĺňali svoje podania, predkladali dôkazy, vyjadrovali sa\n- teda uplatňovali všetky procesné práva až do ukončenia správneho konania, ktoré im ako účastníkom\nkonania patria. Najvyšší súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/348/2010, podľa ktorého: ,,Súd\nv zmysle § 205i ods. 3 OSP neprihliada na vady konania, ktoré nie sú žalobcovi na ujmu. Na zákonnosť\n\nrozhodnutia nemá napríklad vplyv, ak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nebolo riadne\ndoručené, ak opravný prostriedok podaný žalobcom odvolací správny orgán napriek tomu vecne\nprejednal.\" Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré\nnemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Platí teda, že prvostupňové\nsprávne konania tvorí s odvolacím konaním jeden celok (zásada jednotnosti správneho konania), z\nčoho vyplýva povinnosť správnych orgánov zaoberať v ktoromkoľvek štádiu konania každou námietkou\núčastníka, či inou skutočnosťou podstatnou pre predmet konania. Ak by aj bol dôvod osvojiť si tvrdenie\nV. B. a J. B., že oznámenie o začatí správneho konania im nebolo doručené, za podstatnú by bolo\npotrebné považovať skutočnosť, že menovaní účastníci sa konania zúčastnili, ich argumentácia bola v\nkonaní vypočutá a vyhodnotená a dokonca na základe ich námietok bolo v odvolacom územnom konaní\ndoplnené dokazovanie. Princíp jednotnosti správneho konania takémuto postupu nebráni, ani prípadné\nneoznámenie začatia konania o umiestnení stavby, teda nemohlo byť zákonným dôvodom pre zrušenie\nrozhodnutia, nakoľko V. B. a J. B. mali dostatočný priestor pre uplatnenie všetkých svojich procesných\npráv v konaní o umiestnení stavby, ktoré aj plnohodnotne využili.\nPokiaľ ide o námietku rozporu v svetlotechnických posudkoch predložených účastníkmi správneho\nkonania, je odvolací súd toho názoru, že žalovaný sa v odvolacom konaní náležite zaoberal namietanými\nrozpormi svetlotechnického posudku Ing. U., CSc., ktorý predložil účastník konania NOBLE, a.s. v\nprvostupňovom konaní a posudku Ing. D., ktorí predložili žalobcovia v odvolacom konaní. Z odôvodnenia\ndruhostupňového rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v odvolacom konaní účastník konania zabezpečil\nnové zameranie namietaných výškových kót budov a z tohto zamerania vychádzala Ing. G. U. pri\nspracovaní nového odborného stanoviska k otázke svetlotechniky a vplyvu novostavby zatienenie\nčasti stavby na Lazaretskej 4 v Bratislave. Závery geodetického zamerania i nového odborného\nstanoviska k rozporom v skôr vypracovaných svetlotechnických posudkoch žalovaný v dôvodoch\ndruhostupňového rozhodnutia podrobne popísal, vrátane ich zhodnotenia a vyvodených záverov. Podľa\ntýchto jednoznačných záverov sú neopodstatnené námietky žalobcov týkajúce sa nesprávnosti udaných\nvýšok budov a z toho vyplývajúce nesprávnosti svetlotechnického posudku v súvislosti s vplyvom\nnového objektu na okolitú zástavbu. Žalovaný na podklade vykonaných dôkazov uzavrel, že v žiadnom\nz existujúcich objektov v lokalite nedôjde k neprípustnému zatieneniu obytných miestností alebo\npracovných priestorov v zmysle príslušnej technickej normy a výstavba polyfunkčného domu nebude v\nokolitej zástavbe dôvodom nedovoleného skrátenia doby preslnenia pod normou stanovený časový limit.\nOdvolací súd si nie je vedomý toho, že by uvedené technické posudky predložené v územnom konaní\nzostali v podstatných otázkach nedoriešené, pretože všetky namietané rozpory boli v rámci odvolacieho\nkonania opätovne preskúmané. Žalovaný k nim zaujal na podklade výsledkov doplneného dokazovania\njednoznačné stanovisko, že v konaní pred stavebným úradom nebola zistená v tejto súvislosti\nžiadna nezákonnosť a namietané rozpory neboli dôvodom pre zrušenie alebo zmenu prvostupňového\nrozhodnutia o umiestnení stavby.\nOpätovne uvedená námietka svetlotechniky už bola predmetom preskúmania súdov v správnom\nsúdnictve, tak Krajský súd Bratislava (sp. zn. 2S 134/11), ani Najvyšší súd SR v odvolacom konaní\n(sp. zn. 3Sžp/17/2013) nedospeli k záveru, že by správny orgán pri posudzovaní tvrdených rozporov\nv svetlotechnike postupoval v rozpore so zásadami správneho konania, čím by mali byť žalobcovia\nukrátení na svojich právach.\nVšetky námietky žalobcov ohľadne svetlotechniky boli v rámci existujúcich konaní vysvetlené, odvolací\nsprávny orgán sa nimi zaoberal, zabezpečil si ich odborné zodpovedanie, pričom ako výsledok bolo\nvyvodené stanovisko, že v žiadnom z existujúcich objektov v lokalite nedôjde k neprípustnému zatieneniu\nobytných miestností alebo pracovných priestorov v zmysle príslušnej technickej normy a výstavba\npolyfunkčného domu nebude v okolitej zástavbe dôvodom nedovoleného skrátenia preslnenia pod\nnormou stanovený časový limit.\nKeďže žalobcovia napádali predmetné rozhodnutia aj ich preskúmaním mimo odvolacieho konania,\núčastník konania spoločnosť NOBLE, a.s. dal vypracovať ďalší znalecký posudok - ktorý do tohto\nkonania doložil (Svetlotechnický posudok vypracovaný 3S-PROJEKT, s.r.o. zo dňa 16.03.2011), ktorý\nopätovne potvrdil správnosť záveru znaleckého posudku Ing. G. U., CSc., a teda aj správnosť záverov\na vyhodnotenia dôkazov zo strany stavebného úradu v správnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že ani\nnový znalecký posudok by neprivodil vecne iné, výhodnejšie rozhodnutie pre žalobcov.\nVzhľadom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že námietky žalobcov o nedostatočnosti\nskutkového zistenia a nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v súvislosti\ns posudzovanou otázkou svetlotechniky neboli legitímnym dôvodom pre zrušenie napadnutého\nrozhodnutia žalovaného.\n\nK námietke nového územného plánu zóny odvolací súd uvádza, že územnoplánovacia dokumentácia\nna mestskej úrovni (Aktualizácia územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy z roku 1993), ako aj\nzonálnej úrovni (Územný plán zóny Dunajská z roku 1996) nebránila povoleniu navrhovanej stavby v\ntakých parametroch, v akých bola projektovaná. Stavebník disponoval Záväzným stanoviskom Hlavného\nmesta SR Bratislava k investičnej činnosti zo dňa 16.01.2007, ktorého platnosť bola stanovená na\n1 rok od jeho vydania (t.j. aj v čase vydania rozhodnutia žalovaného) a ktoré je v zmysle § 140b\nstavebného zákona záväzné. Tak účelové určenie stavby, ako aj jej podlažnosť boli v súlade s limitmi\nuvedenej územnoplánovacej dokumentácie, o čom bolo stavebníkovi v rámci územného konania vydané\nuvedené súhlasné stanovisko mesta, v ktorom Hlavné mesto SR Bratislava ako obstarávateľ a garant\núzemnoplánovacej dokumentácie súhlasilo so stavbou s podmienkami, ktoré boli zapracované do\nrozhodnutia o jej umiestnení.\nOdvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného\núradu vydanému dňa 28.03.2007 (počas platnosti Územného plánu zóny Dunajská z roku 1996)\npodali žalobcovia odvolanie, ktoré bolo spolu so spisom následne postúpené žalovanému. Ten po\ndoplnení dôkazov zo strany stavebníka k námietkam žalobcov rozhodol vo veci dňa 15.01.2008 tak, že\nodvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie o umiestení stavby potvrdil. Vychádzal pri tom z totožnej\núzemnoplánovacej dokumentácie ako prvostupňový stavebný úrad, tak na mestskej i na zonálnej úrovni.\nNevzal teda do úvahy nový Územný plán zóny Dunajská, zmeny a doplnky 2005, platný odo dňa\n01.01.2008, ktorý priniesol zmenu predovšetkým z hľadiska maximálnej prípustnej podlažnosti stavby v\ndanom bloku, keď určil maximálnu podlažnosť budovy na štyri nadzemné podlažia plus jedno ustupujúce\npodlažie, čo umiestňovaná stavba prekračovala.\nProjektovanie a umiestňovanie stavby takých parametrov, aké má mať posudzovaná stavba, trvá\nniekoľko rokov a vyžaduje si dlhodobú prípravu. Musí vychádzať z existujúcej územnoplánovacej\ndokumentácie a rešpektovať jej limity. Súčasťou oprávnení mesta a jeho mestských častí je nepochybne\naj zmena územného plánu tak na celomestskej, ako aj na zonálnej úrovni, pokiaľ si to okolnosti vyžadujú.\nV danom prípade zmena územného plánu zóny nadobudla účinky celkom na záver povoľovacieho\nprocesu umiestňovania predmetnej stavby, pričom v otázke prípustnej podlažnosti stavby priniesla\npravidlá, s ktorými bola prvostupňovým stavebným úradom umiestnená stavba v rozpore. Obvykle platí,\nže pokiaľ sa zmenia pravidlá počas povoľovacieho procesu, prinesie nová právna norma intertemporálne\nustanovenie, ktorým sa upraví režim prechodného spolupôsobenia dvoch právnych úprav. Prechodné\nustanovenia neskoršej právnej normy spravidla stanovia, že konania začaté pred nadobudnutím\núčinnosti neskoršej právnej úpravy sa dokončia podľa dovtedy platných predpisov. Zmeny a doplnky\nÚzemného plánu zóny Dunajská, platné a účinné od 01.01.2008, nepriniesli žiadne riešenie pre\nprávoplatne neskončené konania týkajúce sa umiestnenia stavieb posudzovaných podľa dovtedajšej\núzemnoplánovacej dokumentácie. To znamená, že v čase vydania druhostupňového rozhodnutia\nkrajského stavebného úradu vo veci umiestnenia predmetnej stavby boli záväzné pravidlá stanovené\nzmenami a doplnkami územného plánu zóny.\nNeopomenuteľnou skutočnosťou je, že žalovaný rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu o umiestnení\nstavby cca. 9 mesiacov a práve v dôsledku tohto predĺženia odvolacieho konania, ktoré nemohli účastníci\ntohto konania predvídať, došlo k presahu konania do časovej pôsobnosti nového zonálneho plánu.\nStavebník legitímne očakával, že v jeho veci bude rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote a za\núčinnosti pôvodnej územnoplánovacej dokumentácie, s ktorou bol jeho projekt v súlade. Odvolací súd je\ntoho názoru, že dôsledky vyplývajúce z predĺženia odvolacieho konania by nemali byť žalobcovi na ujmu.\nPodľa názoru odvolacieho súdu treba vzhliadnuť na potrebu ochrany právnej istoty jednotlivca, stability\nprávnych vzťahov založených právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy a predvídateľnosť\nrozhodovania štátnych orgánov, ktoré sú základom právneho štátu.\nZáverom najvyšší súd vyjadruje nesúhlas s názorom krajského súdu, že vydaním územného rozhodnutia\nsprávne orgány nemohli v danej veci reálne ukrátiť žalobcov na ich vlastníckom práve. Odvolací\nsúd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžo/220/2010 zo dňa 02.08.2011, ktoré sa venuje\nprávnej ochrane v oblasti správneho súdnictva vo vzťahu k územnému rozhodnutiu z pohľadu ochrany\nindividuálnych práv v oblasti pohody bývania, odstupov stavieb a svetlotechniky. Takisto je dôležité\npoukázať v tejto súvislosti na rozhodnutie ústavného súdu pod sp. zn. III. ÚS 176/03, podľa ktorého\núzemným rozhodnutím (niektorým z nich) stavebného úradu je možné porušiť aj ustanovenie čl. 20 ods.\n4 Ústavy SR, teda je spôsobilé porušiť ústavne garantované individuálne právo. Účastníci územného\nkonania preto musia relevantne brániť svoje práva už v územnom konaní. Navyše z dôvodu koncentrácie\nstavebného konania na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom\n\nkonaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa už v stavebnom konaní neprihliada (§ 61 ods.\n1 stavebného zákona).\nOdvolací súd zistil, že odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia\na dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu\npodľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p. ako vecne správny potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení\ns § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., tak že účastníkom náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.\nV správnom súdnictve v konaní o žalobách rozhoduje súd o náhrade trov konania predovšetkým podľa §\n250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému\nprizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania; môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov\ncelkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.\nIde o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje iba právo na náhradu trov konania úspešného žalobcu a\nv odseku 1 v podstate vylučuje primerané použitie § 142 O.s.p., hoci úspech v konaní sa u žalobcu\nposudzuje rovnako ako pri použití § 142 O.s.p..\nZ uvedeného je zrejmé, že podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v konaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov náhradu trov konania možno priznať len úspešnému žalobcovi. Žalovanému\na ďalšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania, lebo im zo zákona náhrada trov konania\nneprislúcha.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa\n01.07.2016.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}