{"guid": "1c7d1ccd-bb23-4d5a-8384-1768e70034e5:9f735693-e906-4325-9dfe-ce9a721bb950", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1005201067.1", "spisova_znacka": "1Obo/5/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/5/2014 z 27. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2017, sp. zn. 1Obo/5/2014, ECLI:SK:NSSR:2017:1005201067.1", "identifikacne_cislo": "1005201067", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Moravčíková PhD.", "sudca_id": 240, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-moravcikova-phd-240", "datum_vydania": "2017-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-23.odsek-1", "nazov": "§ 23 ods. 1 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "nazov": "§ 380 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-4", "nazov": "§ 470 ods. 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "nazov": "§ 470 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150", "nazov": "§ 150 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-125", "nazov": "§ 125 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-125"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-122.odsek-1", "nazov": "§ 122 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-122.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-205.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 205 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-205.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-205"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-205.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 205 ods. 2 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-205.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-205"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/328#paragraf-23", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-379", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-150", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-125", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-122", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-205"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f735693-e906-4325-9dfe-ce9a721bb950", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1005201067.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1005201067.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1005201067.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obo/5/2014\n1005201067\n27. 02. 2017\nJUDr. Andrea Moravčíková\nECLI:SK:NSSR:2017:1005201067.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a\nčlenov senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nI.. C. R., P. XXX/XX, XXX XX Q., zastúpený advokátkou JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou,\nSkuteckého 30, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ing. Emil Čerevka, správca konkurznej podstaty\núpadcu Konkurzný podvod, s.r.o., Konkurzný podvod Ltd. - anglická verzia, Konkurzný podvod, GmbH\n- nemecká verzia., so sídlom Lehotská cesta 2, Prievidza, IČO: 31 632 670, o určenie, že nárok vo\nvýške 1.510.770,65 Eur je po práve, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 9Cbi/27/2005-616 zo dňa 31. októbra 2013 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Cbi/27/2005-616 zo dňa 31. októbra 2013 v\nnapadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania\np o t v r d z u j e.\nŽalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1 Napadnutým rozsudkom z 31. októbra 2013, č. k. 9Cbi/27/2005-616, Krajský súd v Bratislave (ďalej\ntiež „súd prvej inštancie\") v prvom výroku rozhodol, že pohľadávka žalobcu vo výške 663,87 Eur voči\nžalovanému správcovi konkurznej podstaty úpadcu Konkurzný podvod, s.r.o., prihlásená v konkurznom\nkonaní na Krajskom súde v Bratislave vedenom pod sp. zn. 9K/319/00, sa považuje za nespornú a\nzistenú, a pre účely rozvrhového konania sa zaraďuje ako pohľadávka 2. triedy. Druhým výrokom návrh\nžalobcu vo zvyšku zamietol. Ďalšími výrokmi rozhodol povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému trovy\nkonania 830,26 Eur a zaplatiť trovy konania štátu 33,- Eur.\n2 Žalobou sa žalobca a pôvodne aj žalobkyňa 2/ I.. R. (ktorej právnym nástupcom sa v priebehu\nkonania stal žalobca titulom postúpenej pohľadávky) domáhali určenia, že ich nárok v celkovej výške\n45.513.476,65 SK, popretý správcom konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní dňa 8.3.2005,\nje po práve, pričom z tejto sumy tvorí pohľadávka vo výške 35.000.000,- SK oddelenú pohľadávku.\n3 Na pojednávaní dňa 26.1.2012 súd pripustil zmenu petitu žaloby v znení, že žalobca žiada určiť, že\npohľadávka vo výške 1.510.77,65 Eur (45.513.476,65 SK) sa považuje za nespornú a zistenú, a pre\núčely rozvrhového konania sa zaraďuje pohľadávka vo výške 1.500.657,56 Eur ako pohľadávka 1. triedy,\npričom časť pohľadávky vo výške 1.161.787,16 Eur ako pohľadávka prvej triedy s právom na oddelené\nuspokojenie a pohľadávka vo výške 10.113,09 Eur ako pohľadávka druhej triedy.\n4 Uznesením zo dňa 17.9.2001 vyhlásil Krajský súd v Bratislave v konaní pod sp. zn. 9K/319/00 konkurz\nna majetok úpadcu VESEC, s.r.o., za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Ing. Emil Čerevka\n(žalovaný). Žalobca si konkurznou prihláškou uplatnil pohľadávku vo výške 23.973.848,70 SK. Právny\n\npredchodca žalobcu I.. V. R. si uplatnila konkurznou prihláškou pohľadávku vo výške 21.539.627,95 SK.\nŽalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu uplatnené pohľadávky poprel, okrem pohľadávky vo\nvýške 663,87 Eur (20.000, - SK), t.j. pohľadávky titulom prevodu obchodného podielu v istine, pričom\npríslušenstvo neuznal.\n5 Žalobca v konaní odvíjal svoj nárok od tvrdenia, že úpadca ako nový dlžník žalobcu a jeho právneho\npredchodcu neuhradil záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o prevzatí záväzku zo dňa 10.12.1998, uzavretej\nmedzi SLOVAKIA ELECTRONIC CORPORATION, spol. s r.o. ako dlžníkom žalobcu a jeho právneho\npredchodcu s úpadcom. Na základe tejto zmluvy úpadca prevzal na seba ako nový dlžník záväzky\npôvodného dlžníka titulom vyplatenia podielu na zisku spoločníkom. Žalobca a jeho právny predchodca\nna jednej strane a úpadca ako dlžník na strane druhej, uzavreli dňa 11.12.1998 zmluvu, ktorou úpadcovi\nposkytli finančnú výpomoc. V dňoch 30.11.1999 a 20.8.2000 uzavrel úpadca ako záložca a žalobca\na jeho právny predchodca ako veritelia zmluvy o zriadení záložného práva za účelom zabezpečenia\nzáväzku úpadcu. Dňa 16.10.2000 uzavrel úpadca a žalobca spolu s právnym predchodcom ako veritelia\nzmluvu o zabezpečovacom prevode práva.\n6 Dňa 28.12.1998 uzavreli žalobca a jeho právny predchodca ako veritelia na jedenej strane a úpadca\nako dlžník na druhej strane Zmluvu o finančnej výpomoci, na základe tejto zmluvy boli uzatvárane ďalšie\nsamostatné dohody (zmluva o finančnej výpomoci č. 1/2000 až 3/2000 z 31.1.2000, zmluva o finančnej\nvýpomoci č. 4/2000 zo dňa 14.3.2000). Úpadca uhradil pohľadávky z jednotlivých zmlúv o finančnej\nvýpomoci len čiastočne.\n7 Dňa 1.2.2000 uzavrel úpadca ako dlžník so Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom Zmluvu o\nkontokorentnom úvere č. 370302153 a za účelom zabezpečenia záväzku v rovnaký deň uzavrel so\nSlovenskou sporiteľňou a.s. Zmluvu o vinkulácii vkladu č. 370302153/2. Úpadca ako dlžník a žalobca\nako veriteľ uzavreli Zmluvu zo dňa 31.1.2000, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli na odmene za\nposkytnutie garancie. Uvedené pohľadávky žalobca preukazoval zmluvami a výpismi z knihy pohľadávok\na záväzkov zo dňa 12.4.2001.\n8 Pohľadávky z pracovno-právnych vzťahov si žalobca a jeho právny predchodca uplatnili titulom mzdy a\nodstupného. Pracovný vzťah preukazoval žalobca pracovnými zmluvami zo dňa 1.12.1998 a Menovacím\ndekrétom zo dňa 1.12.1998. Dňa 1.12.1998 vydal úpadca Pracovný poriadok, ktorý upravoval aj nárok\nžalobcu na odstupné vo výške 36-násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Na základe platového\ndekrétu vedúcich zamestnancov zo dňa 1.1.1991 prislúchal žalobcovi a I.. R. plat vo výške 1.659,70\nEur/50.000 SK. Dodatkami k Platovému dekrétu zo dňa 1.1.2000 a 1.1.2001 mali nárok na nadtarifnú\nzložku mzdy vo výške 25% z hrubej mzdy. Dňa 2.4.2001 bola žalobcovi a I.. R. doručená výpoveď\nz pracovného pomeru z dôvodu, že zamestnávateľ sa zrušuje, výpovedná lehota mala skončiť dňa\n31.7.2001.\n9 Zmluvou o prevode obchodného podielu z 2.10.2000 odpredal žalobca úpadcovi svoj obchodný podiel\nv spoločnosti EBB SLOVAKIA s.r.o. za odplatu 663,88 Eur. Nakoľko úpadca neplnil riadne a včas,\nžalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 18,80% ročne od 3.10.2000 do 17.9.2001, teda\nsumu 119,34 Eur (3.595,18 Sk). Žalobca v podanom návrhu žiadal priznať len úrok vo výške 115,85 Eur.\n10 Úpadca ako zamestnávateľ - poistník uzavrel s ALLIANZ poisťovňou a.s. v prospech žalobcu a Ing.\nR. ako poistených, poistnú zmluvu č. 000 023 554 a č. 000 023 555. Dňa 9.1.2001 došlo k zániku oboch\npoistných zmlúv a podľa žalobcu poisteným vznikol nárok na odbytné - vyplatenie tzv. našetrenej čiastky.\nPredmetom poistných zmlúv bolo v oboch prípadoch dôchodkové poistenie. Nárok na výplatu z poistnej\nzmluvy vznikol poistníkovi a odbytné mu bolo uhradené na účet.\n11 Súd prvej inštancie dokazovaním v súvislosti s tvrdenými mzdovými nárokmi zistil z výpisov z\nbankových účtov, že na účet žalobcu boli z účtov úpadcu jednorazovo zaslané sumy vo výške 90.000,SK, 83.561,- SK a 28.000,- SK. Dopytom na Sociálnu poisťovňu súd zisťoval, či žalobca a Ing. R. boli za\nposledný štvrťrok roku 2000 zamestnancami na základe pracovných zmlúv a aký bol ich mesačný príjem.\nListom zo dňa 2.1.2013 Sociálna poisťovňa uviedla, že nie je možné zistiť mesačný prijem zamestnancov\na ďalej uviedla, že zamestnávateľ predložil Sociálnej poisťovni k posúdeniu dôchodkovej dávky opravené\n\nevidenčné listy dôchodkového zabezpečenia za oboch zamestnancov, kde bol vyznačený hrubý zárobok\nza rok 2000 vo výške 384.000,- SK za žalobcu aj I.. R..\n12 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 23 ods. 1 veta prvá zákona č. 328/1991 Zb. o\nkonkurze a vyrovnaní (ďalej aj „ZKV\"), § 23 ods. 2 ZKV a § 20 ods. 1 ZKV.\n13 Ako nesporné uzavrel, že žalobca si konkurznou prihláškou prihlásil pohľadávky vyplývajúce z\npôžičky z 11.12.1998 a zmlúv o finančnej výpomoci č. 1,2,4 a 5, právna predchodkyňa I.. R. uzavrela\nzmluvu o finančnej výpomoci č. 3.\n14 Súd posúdil predmetné zmluvy ako zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka.\nPodľa súdu na preukázanie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.12.1998 a zmlúv o finančnej\nvýpomoci č. 1 až 5 nestačí predloženie citovaných zmlúv, najmä keď všetky zmluvy uzatvárali za dlžníka\naj veriteľa prepojené osoby a netvorili ani prílohu konkurznej prihlášky. Veriteľom boli žalobca a jeho\nprávny predchodca I.. R. a za dlžníka t.j. úpadcu boli zmluvy podpísané konateľom I.. R. alebo I.. R..\n15 Na preukázanie skutočnosti, či boli finančné prostriedky odovzdané dlžníkovi /úpadcovi/ súd nariadil\nznalecké dokazovanie, ktorým malo byť preukázané, či finančné prostriedky boli zaúčtované do majetku\ndlžníka a či figurujú ako jeho záväzok. Posúdenie však nebolo možné vykonať pre absenciu kníh\nzáväzkov úpadcu; túto skutočnosť vyhodnotil súd v neprospech žalobcu a uzavrel, že žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno svojho tvrdenia, že k odovzdaniu peňazí skutočne došlo.\n16 Nárok žalobcu a jeho právneho predchodcu vyplývajúci z poistných zmlúv s ALLIANZ poisťovňou\na.s. taktiež nebol v konaní osvedčený. Z poistných zmlúv mal súd preukázané, že pri výpovedi poistnej\nzmluvy vzniká nárok na odbytné poistníkovi t. j. úpadcovi, nie poistenému. Žalobca bol v tomto prípade\npoistený, poistníkom bol úpadca, ktorému vznikol nárok na odbytné a bol uhradený na jeho účet.\n17 Pohľadávka prihlásená titulom mzdy a odstupného nespĺňa podľa súdu prvej inštancie zákonom\npožadované náležitosti, keďže v prihláške je uvedená jednou sumou mzda aj odstupné, pričom z nej\nnevyplýva, za aké obdobie sú tieto nároky uplatňované, aký je právny titul tejto pohľadávky a aká\nsuma predstavuje mzdu a aká odstupné. Dokazovaním nebola preukázaná pohľadávka žalobcu a\njeho právneho predchodcu titulom vyplatenia mzdy a odstupného. Žalobca preukazoval tento nárok\nuzavretými pracovnými zmluvami, platovými a menovacími dekrétmi. Žalovaný tieto listinné dôkazy\nspochybnil, nakoľko neboli pripojené ku konkurznej prihláške a možno mať pochybnosti, kedy boli\nvyhotovené, vzhľadom na prepojenie osôb.\n18 Dopytom na peňažný ústav bolo preukázané, že na účet žalobcu boli poukázané určité finančné\nčiastky z účtov úpadcu, nie je však zrejmé, či išlo o mzdu a v akej výške. Dopytom na Sociálnu poisťovňu\nnebolo preukázané, že v rozhodnom období poberal žalobca a Ing. Debnárová mzdu v uvádzanej výške,\nže im takáto mzda bola vyplatená a vznikol im nárok na odstupné.\n19 Nárok na odstupné žalobca preukazoval pracovnou zmluvou zo dňa 1.12.1998, v ktorej v čl. II. bod 4\nsa zamestnávateľ, t.j. úpadca zaviazal vyplatiť žalobcovi ako aj Ing. R. v prípade rozviazania pracovného\npomeru zo strany organizácie, alebo odvolania z funkcie, odstupné ako jednorazový príspevok vo\nvýške 36-násobku priemerného mesačného zárobku. Žalovaný aj v tomto prípade namietal pravosť\ntýchto listín, nakoľko dojednanie takého odstupného je v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona\nč. 195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru, a aj z dôvodu, že je v\nrozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie tu poukázal na judikatúru, podľa ktorej dojednanie takého\nvysokého odstupného nie je možné považovať za konanie zodpovedajúce dobrým mravom. Nakoľko\nžalobca nepredložil ani neoznačil ďalšie dôkazy, súd dospel k záveru, že dôkazné bremeno ani v tejto\nčasti uplatneného nároku neuniesol.\n20 Súd prvej inštancie vyhovel nároku žalobcu v časti o určenie popretej pohľadávky vo výške 663,87\neur (20.000,- SK), keďže túto žalovaný uznal čo do istiny aj zaradenia pohľadávky do 2. triedy. Súd\nvyhovel tomuto nároku iba čo do istiny, pretože v konkurznej prihláške žalobca príslušenstvo dostatočne\nurčito nešpecifikoval. Žalobca si uplatnil okrem istiny poplatok z omeškania, pričom Občiansky ani\nObchodný zákonník poplatok z omeškania za oneskorenú úhradu pohľadávky nepozná, žalobca ani\nbližšie nešpecifikoval omeškanie, ani ako k tomuto výpočtu dospel. O trovách konania rozhodol podľa\nust. § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého priznal žalovanému plnú náhradu trov konania.\n\n21 Proti tomuto rozsudku podal žalobca (ďalej aj ,,odvolateľ ?) odvolanie voči druhému až štvrtému\nvýroku, uplatnením odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP, že rozhodnutie prvostupňového\nsúdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia; § 205 ods. 2 písm. c) OSP, že súd prvej\ninštancie neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností. Odvolateľ namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu jeho\nnezrozumiteľnosti.\n22 Odvolateľ uviedol, že dňa 10.12.1998 uzavrela spoločnosť SLOVAKIA ELECTRONIC\nCORPORATION, spol. s r.o., ako dlžník žalobcu a jeho právneho predchodcu s úpadcom Zmluvu o\nprevzatí záväzku, na základe ktorej úpadca prevzal na seba ako nový dlžník záväzky pôvodného dlžníka\ntitulom vyplatenia podielu spoločníkom. Úpadca svoj záväzok riadne zaevidoval vo svojom účtovníctve,\nčo vyplýva aj z účtovného dokladu č. 303 (čl. 80 spisu). Keďže úpadca ako nový dlžník neuhradil svoj\nzáväzok, uzavrel dlžník a jeho právny predchodca ako veritelia na jednej strane a úpadca ako dlžník\nna strane druhej dňa 11.12.1998 Zmluvu, na základe ktorej žalobca a jeho právny predchodca poskytli\núpadcovi finančnú výpomoc vo výške 213.346,04 EUR (6.427.262,97 SK).\n23 Odvolateľ tvrdí, že jeho pohľadávka vznikla zo Zmluvy o prevzatí záväzku a na ňu nadväzujúcu\nzmluvu zo dňa 11.12.1998 a túto možno považovať za zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného\nzákonníka, nakoľko bola dohodnutá aj úroková sadzba. Na základe uvedenej zmluvy vznikol odvolateľovi\nku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nárok na sumu 1.362.229,70 Eur (41.038.532,- SK).\nPodľa odvolateľa je uvedená pohľadávka nesporná a jej existenciu nebolo potrebné preukazovať\nznaleckým dokazovaným z dôvodov, že úpadca svoj záväzok vo výške 213.346,04 Eur (6.427.262,97\nSK) riadne zaevidoval vo svojom účtovníctve. Úpadca pohľadávku uznal čo do výšky a právneho dôvodu\nprávnymi úkonmi, a to uznaním dlhu zo dňa 31.10.1999, zo dňa 31.7.2000, zo dňa 4.1.2000 a zo dňa\n21.2.2001. Uvedenú pohľadávku uznal čo do výšky a právneho dôvodu aj žalovaný - správca konkurznej\npodstaty úpadcu v Súvahe ku dňu 31.12.2000, kde v časti B.III.1 nazvanej ako Záväzky z obchodného\nstyku uznal záväzky voči spoločníkom spolu vo výške 213.346,04 Eur (6.427.262,97 SK).\n24 Odvolateľ nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že Zmluva o finančnej výpomoci z 28.12.2000\nje zmluvou o pôžičke. Podľa odvolateľa z obsahu zmluvy vyplýva, že ide o zmluvu o úvere podľa ust. §\n497 a nasl. Obchodného zákonníka. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané\nposkytnutie finančných prostriedkov, a tu poukázal na vystavené príjmové pokladničné doklady, výpis\nz knihy pohľadávok a záväzkov a výpisy z účtov. Úpadca uznal čo do výšky a právneho dôvodu\npohľadávku žalobcu, a to pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o finančnej výpomoci č. 2/2000, č. 3/2000\nzo dňa 31.1.2000 tým, že vykonal čiastočnú úhradu svojho záväzku. Rovnako vykonal čiastočnú úhradu\npohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o finančnej výpomoci č. 4/2000 z 14.3.2000, pričom v súvislosti s\nprávnymposúdením poukázal na ust. § 407 ods. 3 a § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka.\n25 V súvislosti so zamietnutím žaloby v časti odmeny za poskytnutie garancie, spolu so sankciou za\nnevyplatenie odmeny, odvolateľ namietal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje dôvod\nzamietnutia tohto nároku.\n26 Na preukázanie pravosti nároku týkajúceho sa mzdy a odstupného odvolateľ predložil doklady\npreukazujúce výšku jeho mzdových nárokov, ako aj jeho právneho predchodcu, a z nich sa odvíjajúci\nvýpočet výšky odstupného. Podľa odvolateľa pracovnú zmluvu treba považovať za manažérsku zmluvu,\nktorej obsahom môžu byť i otázky odmeňovania, a teda aj poskytnutie odstupného vo vopred určenej\nvýške. Toto odstupné má preto iný charakter a základ, než odstupné vyplácané zamestnancom podľa\nzákona č. 195/1991 Zb. pri skončení pracovného pomeru pre organizačné zmeny alebo racionalizačné\nopatrenia. Pokiaľ mal súd za to, že nemá žalobca nárok na odstupné vo výške 36-násobku priemerného\nmesačného zárobku a v tejto časti je dojednanie neplatné, mal rozhodnúť o nároku na odstupné do\nvýšky 5-násobku priemerného mesačného zárobku.\n27 Odvolateľ považuje rozsudok krajského súdu za nepreskúmateľný z dôvodu jeho neurčitosti a\nnezrozumiteľnosti. Podľa odvolateľa sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal vyhodnotením\ndôkazov, ktoré súdu predložil. Súd v odôvodnení neuviedol, ako sa vysporiadal s dôkazmi\npreukazujúcimi nárok vyplývajúci zo Zmluvy o prevzatí záväzku zo dňa 10.12.1998 a nárok vyplývajúci\nzo Zmluvy o finančnej výpomoci. Súd neuviedol, z akého dôvodu zamietol žalobu v časti týkajúcej\nsa pohľadávky titulom odmeny za poskytnutie garancie spolu so sankciou za nevyplatenie odmeny.\n\nNevyhodnotil dôkazy preukazujúce mzdové nároky žalobcu a jeho právneho predchodcu, a to mzdové\nlisty, žiadosť o vykonanie výpočtu dane z príjmu zo závislej činnosti za rok 2000, potvrdenie o podaní\ndaňového priznanie z príjmov fyzickej osoby. Súd v odôvodnení nijaký spôsobom neuviedol, prečo\nnebral do úvahy audítorskú správu spracovanú ku dňu 31.12.2000 a protokol o prevzatí majetku zo dňa\n23.3.2001, z ktorých vyplýva, že účtovné doklady preukazujúce nároky žalobcu má k dispozícii žalovaný.\n28 Odvolateľ má za to, že súd mal pri rozhodovaní o trovách konania rozhodnúť s prihliadnutím na ust.\n§ 150 OSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa žalobca vidí v tom, že žalovaný ako správca konkurznej\npodstaty by mal mať dostatočné odborné znalosti z oblasti práva a vzhľadom na to nebolo potrebné,\naby sa dal v tomto konaní zastupovať advokátom.\n29 Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku, ktorým krajský\nsúd pohľadávku žalobcu vo výške 663,87 Eur voči žalovanému správcovi konkurznej podstaty úpadcu\nKonkurzný podvod, s.r.o. so sídlom v Prievidzi prihlásenú v konkurznom konaní pod sp.zn. 9K/319/00\npovažuje za nespornú a zistenú pre účely rozvrhového konania ju zaraďuje ako pohľadávku 2. triedy. Vo\nzvyšku, ktorým súd návrh zamietol, ako aj vo výroku o povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania, a\nvo výroku o povinnosti nahradiť trovy štátu, žiadal rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n30 K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a navrhol, aby Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý\nrozsudok potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný má za to, že súd\nsprávne posúdil vec, keď dočasné prenechanie finančných prostriedkov fyzickou osobou posúdil ako\nposkytnutie pôžičky.\n31 K tvrdeniam žalobcu, že žalovaný ako správca mal možnosť žalovať neúčinnosť dotknutých úkonov,\nuviedol, že v čase, keď sa žalovaný dozvedel o právnych úkonoch, už uplynula zákonná doba na ich\nodporovanie, a zároveň za rozhodujúcu skutočnosť priečiacu sa použiteľnosti inštitútu odporovania\nzdôraznil to, že listiny, na ktorých sú spísané právne úkony, od ktorých žalobca dovodzuje svoje nároky,\nneboli ani označené a ani priložené ako dôkazy ku konkurznej prihláške a neboli priložené ani k\nincidenčnej žalobe; tieto úkony nevyplývali z účtovníctva úpadcu, pričom žalobcovia boli v rozhodujúcej\ndobe v právnom postavení štatutárneho orgánu úpadcu a neodovzdali žalovanému ako správcovi\nkonkurznej podstaty úpadcu žiadne doklady.\n32 Listinné dôkazy predložené v konaní žalobcom nepovažuje žalovaný za riadne a zákonné dôkazy,\nkeďže možno mať dôvodné pochybnosti o tom, kedy boli vyhotovené, keďže žalobca tieto dokladal\nzväčša až na pojednávaní nasledujúcom po tom, čo žalovaný na predchádzajúcom pojednávaní\npoukázal na nedostatok dôkazov. Listinné dôkazy boli podpísané vždy samotnými žalobcami (resp.\nžalobcom a jeho právnym predchodcom) a žiadnou inou osobou, a to vždy v postavení štatutárneho\norgánu úpadcu. Zároveň tieto osoby neodovzdali žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty\núpadcu žiadne doklady.\n33 Poukázal na názor Najvyššieho súdu Českej republiky vyslovený v rozhodnutí sp. zn.\n3Cdon/1031/96, podľa ktorého v prípade súkromnej listiny stačí „formálne? popretie jej správnosti\ndruhým účastníkom konania, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý\ntvrdil skutočnosti, ktoré mali byť preukázané súkromnou listinou.\n34 Žalovaný poukázal aj na postup podľa § 118a ods. 1 OSP aplikovaný v sporoch vyvolaných\nalebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, kde sú účastníci povinní opísať rozhodujúce\nskutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého\npojednávania. V prebiehajúcom konaní žalobcom predkladané skutočnosti a dôkazy vyšli najavo už pred\npodaním konkurznej prihlášky a z toho dôvodu na dôkazy, ktoré neboli označené na prvom pojednávaní,\nby súd nemal prihliadať.\n35 Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie žalovaného proti rozsudku krajského súdu bolo podané na\npošte dňa 16.12.2013 t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 1. júla 2016 nadobudol\núčinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej aj ,,Civilný sporový poriadok? alebo ,,CSP?), ktorý v ust. § 473\nzrušil Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (zákon č. 99/1963 Zb.).\n36 Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na\nkonania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n\n37 Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,\nzostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí\nskutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (odsek\n2 vyššie citovaného ustanovenia).\n38 Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa\npredpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (odsek 4 vyššie\ncitovaného ustanovenia).\n39 S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ,,NS\nSR? alebo ,,odvolací súd ?) ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného odvolacieho konania\npodľa ust. § 470 ods. 4 CSP, po prejednaní odvolania v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených (ust.\n§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu nie je dôvodné.\n40 Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd zamietol\nnávrh, ktorým sa žalobca a jeho právny predchodca domáhali určenia, že ich nárok, popretý správcom\nkonkurzne podstaty je po práve, a ktorým rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť trovy konania\nžalovanému a štátu. Základnou odvolacou námietkou je tvrdenie žalobcu, že súd pri rozhodovaní\nvychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože\nnevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím sa stalo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie nepreskúmateľné z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti.\n41 Správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní, poprel konkurznému veriteľovi žalobcovi a jeho právnemu predchodcovi časť jeho pohľadávky, nakoľko vo svojej prihláške neuviedli\nskutočnosti, na ktorých sa ich prihláška zakladá a ani skutočnosti, ktorými môže byť pohľadávka\npreukázaná.\n42 Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n43 Podľa ust. § 23 ods. 1 ZKV pohľadávka sa pokladá za zistenú, ak ju nepoprel správca, ani žiaden\nz konkurzných veriteľov.\n44 Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia\nbez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 OSP).\n45 Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov,\nznalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a\nvýsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd ( § 125 OSP).\n46 Podľa ust. § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a\nz akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, príp. iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne\nvysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými\núvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne\nposúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n47 Súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi\nzisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že\nodôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne,\nobsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané aj podrobné\ndokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými v Občianskom súdnom poriadku, čím\n\nsúd prvého stupňa dospel k zisteniu pravdivého obrazu skutkového stavu a na tomto základe dospel k\nsprávnym právnym záverom.\n48 Už z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu (súdu prvej inštancie, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné\nprávo účastníka na spravodlivý proces?. Tu súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v\nopravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba\nna tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Zákonné\nustanovenie § 219 OSP v odseku 2 (teraz § 387 CSP) výslovne uvádza, že ak sa odvolací súd v\ncelom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť\nlen na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že\nna každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť\nrozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z\n29. mája 1997, Recueil III/1997).\n49 V súvislosti s namietanou nedostatočnosťou odôvodnenia odvolací súd konštatuje, že súd prvej\ninštancie sa zaoberal všetkými relevantnými námietkami týkajúcimi sa možnosti určenia, že v konaní\nuplatnené pohľadávky sú po práve a správne dospel k záveru, že takémuto návrhu v rozsahu\nzodpovedajúcom zamietavému výroku nemožno vyhovieť.\n50 V súvislosti so správne konštatovaným neunesením dôkazného bremena týkajúceho sa skutočnej\nexistencie pohľadávok, ktorých určenia pravosti sa žalobca dovoláva, odvolací súd len zdôrazňuje\nuž prvoinštančným súdom vyslovenú nedôveryhodnosť predložených dôkazov a pregnantný rozpor\ndokladaných úkonov s princípom dodržiavania dobrých mravov v záväzkových vzťahoch a vo vzťahoch\nmedzi obchodnou spoločnosťou a s ňou spriaznenými osobami.\n51 Z výpisu z obchodného registra je zjavné, že osoby žalobcu I.. C. R. a jeho právneho predchodcu\nI.. V. R. sú osobami totožnými so spoločníkmi a konateľmi úpadcu. Tieto skutočnosti sú nesporné a\nod nich odvíjal svoju úvahu o dôveryhodnosti doložených dôkazov aj súd prvej inštancie. Z výpisu z\nobchodného registra vyplýva, že tieto osoby boli v roku 1995 zakladateľmi, a v období od 11.12.1998\ndo 21.10.2010 boli jedinými spoločníkmi, úpadcu - obchodnej spoločnosti s pôvodným obchodným\nmenom SEC MERACIE ZARIADENIA s.r.o. (7.7.1995 - 30.9.1997), následne VESEC s.r.o. (1.10.1997 21.10.2008) a v súčasnosti Konkurzný podvod s.r.o.. Štatutárnymi orgánmi úpadcu boli I.. C. R. v období\nod 7.7.1995 až doposiaľ, Ing. V. R. bola konateľkou v období od 7.7.1995 do 24.8.2003.\n52 Právne úkony, ktoré sú predmetom konania, pochádzajú z obdobia od roku 1998 do roku 2001 (do\nčasu pred vyhlásením konkurzu na úpadcu), sú uzavreté v prospech spoločníkov a konateľov úpadcu a\nformulujú záväzky úpadcu voči týmto osobám, v končenom dôsledku zodpovedajúcim za hospodársky\nstav úpadcu.\n53 Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený 17.9.2001, všetky úkony, ktorých oprávnenosť je\npredmetom tohto konania, pochádzajú z obdobia blízko pred vyhlásením konkurzu a majú povahu\núkonov spriaznených osôb voči obchodnej spoločnosti. Keďže osobami, ktoré listiny v spise doložené\npodpísali, sú výlučne osoby totožné so žalobcom a jeho právnym predchodcom, a majú privodiť\ntýmto osobám (jednoznačne zodpovedným za stav úpadku) postavenie zvýhodnených veriteľov,\nnemožno takéto listiny považovať za dôveryhodné pre osvedčenie tvrdených skutočností. Okrem stavu\nprepojenosti týchto osôb záveru o nedôveryhodnosti doložených listín svedčí aj to, že tieto predložili do\nkonania až s časovým odstupom skoro 7 rokov od vyhlásenia konkurzu. Neexistujú žiadne podporné\ndôkazy osvedčujúce existenciu a opodstatnenosť tvrdených pohľadávok, pričom štatutárne orgány\núpadcu sami spôsobili to, že správcovi nebola príslušná dokumentácia včas a kompletne odovzdaná.\n54 Aj v súvislosti s tvrdenou pohľadávkou, ktorá prešla na úpadcu zo spoločnosti SLOVAKIA\nELECTRONIC CORPORATION s.r.o. treba uviesť, že v tejto obchodnej spoločnosti boli v čase tvrdeného\n\nvzniku pohľadávky spoločníkmi I.. R. aj I.. R., a to od roku 16.4.1993 do 3.8.1999, rovnako v tomto\nobdobí boli konateľmi tejto spoločnosti. Teda úpadcu zaväzovali tie isté osoby, ktoré mali mať z takéhoto\nkonania osobný prospech.\n55 Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal svoj žalobný návrh na súde dňa 13.04.2005, pričom\nk návrhu nie sú priložené žiadne listiny osvedčujúce tvrdené nároky. Následne až 22.1.2008 je súdu\ndoručený návrh na zmenu žalobného petitu spolu s prílohami, od ktorých odvíja svoje nároky žalobca.\n56 Na všetkých doložených listinách (zmluvách, platových dekrétoch, výpovediach atď.), z ktorých majú\nvyplývať pre úpadcu záväzky voči fyzickým osobám žalobcu a pôvodnej žalobkyne 2/, sú pripojené vždy\nlen ich podpisy, zakaždým v zodpovedajúcej pozícii navzájom sa zastupujúcich (samostatne konajúcich)\nkonateľov voči veriteľom z takéhoto úkonu, ktorými sú vždy tieto isté osoby (t.j. za obchodnú spoločnosť\nsa vždy podpisoval ten konateľ, ktorý nevystupoval na danej listine ako veriteľ, resp. osoba oprávnená\npožadovať plnenie).\n57 Doložené dôkazy, ktoré majú osvedčovať nároky uplatnené v konaní, ktoré mali vzniknúť voči\núpadcovi, sú dôkazy, ktoré si kedykoľvek mohli žalobcovia vyhotoviť navzájom. V konkurznom konaní\nsledujúcom jeden z hlavných účelov - ochranu všetkých veriteľov, nemožno na takéto listiny a tvrdenia\nprihliadať ako na dôveryhodné bez ich ďalšieho skúmania a váženia aj cez prizmu dobrých mravov\na princípu rovnosti postavenia veriteľov. Pokiaľ by aj mali takéto záväzky platne vzniknúť, musel by\nžalobca osvedčiť skutočné poskytnutie tvrdenej finančnej výpomoci žalovanému - úpadcovi, keďže len\ntvrdeným vznikom zmluvy nemožno konštatovať skutočné prijatie finančných prostriedkov úpadcom a\nnásledne od toho konštruovať právo na ich vrátenie veriteľom. Doložené výpisy z účtovnej evidencie\nrovnako nemožno považovať za dôveryhodné, keďže tieto vyhotovovali štatutárne orgány úpadcov, tu v\nkonaní v postavení veriteľov, pričom za vedenie účtovníctva boli ako konatelia zodpovední a ich konanie\nnepodliehalo žiadnemu ďalšiemu skúmaniu nezávislými osobami.\n58 Aj s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že žalobcom tvrdené uznania dlhu z\n31.10.1999, 31.7.2000, 4.1.2001 a 21.2.2001, neboli pred súdom prvej inštancie ani odvolaciemu súdu\npredložené, pričom tvrdenia žalobcu o uznaní formou čiastočného plnenia záväzku nemožno uznať\nza relevantné. Úhrady boli vykonávané prostredníctvom samotných veriteľov v pozícii štatutárnych\norgánov, kedy by takýmto spôsobom získali neprípustnú výhodu uznania voči ostatným veriteľom,\nktorých pohľadávky včas ani čiastočne neuhrádzali, zvýhodňujúc tak vlastné pohľadávky voči úpadcovi,\nktorého boli spoločníkmi a konateľmi.\n59 Z vyššie uvedenej časovej chronológie je jednoznačné, že na listiny predložené v konaní nemožno\nnahliadať ako na dôveryhodné dôkazy osvedčujúce skutočný záväzok úpadcu - žalovaného voči\nosobám, ktoré sa ako majitelia obchodných podielov a štatutárne orgány pričinili o stav úpadku a\nprihlásenými pohľadávkami sa snažia z majetku, ktorý má slúžiť na uspokojenie veriteľov, vyťažiť veľkú\nčasť vo svoj prospech. Navyše, doklady boli postupne do spisu doplnené s časovým odstupom troch\nrokov od podania návrhu (návrh z 13.4.2005, prvé listiny doložené až 22.1.2008), a následne boli\ndoplňované, a žalobný petit bol upravovaný dokonca až v roku 2012 tak, aby zodpovedal právnej úprave\na až v tomto roku boli špecifikované nároky súvisiace s požadovanými mzdovými nárokmi, ktoré v\nsúčasnosti žalobca popiera ako mzdové a uvádza ich ako nároky obchodnoprávne súvisiace s výkonom\nfunkcie štatutárneho orgánu, teda sám spochybňuje ich podstatu.\n60 Keďže právna úprava ochrany veriteľov v konkurznom konaní preferuje princíp rovnosti veriteľov\na účelom konkurzného konania je odbremeniť majetok úpadcu od pohľadávok, ktoré sú fiktívne a\nuprednostňujú niektoré skupiny veriteľov a spriaznené osoby, je potrebné zdôrazniť, že v tomto prípade\ntakáto opatrnosť platí obzvlášť. Veriteľmi v tejto veci sú osoby, ktoré v čase zjavnej krízy obchodnej\nspoločnosti vedúcej v krátkom časovom slede 3 rokov k jej úpadku, boli spoločníkmi a štatutárnymi\norgánmi úpadcu. Ich pozícia tak umožnila kedykoľvek si vyhotoviť listiny, ktoré majú osvedčiť akýkoľvek\núkon pochádzajúci z akéhokoľvek obdobia predchádzajúceho konkurzu, bez možnosti takýmto úkonom\nzabrániť zo strany správcu či ostatných veriteľov. Rovnosť veriteľov by v prípade, že by súd na takéto\núkony prihliadal, bola vážne narušená. Takémuto prístupu svedčí aj následný legislatívny vývoj, kedy\npráve špekulatívne obchody spriaznených osôb s obchodnými spoločnosťami začali byť prísnejšie\n\nregulované (novelou Obchodného zákonníka č. 500/2001 Z.z. účinnou od 1.1.2002 zavádzajúcou\núpravu nadobúdania majetku od zakladateľov a spoločníkov v ustanovení § 59a).\n61 K námietke, že zmluva o finančnej výpomoci bola nesprávne vyhodnotená ako zmluva o pôžičke,\nodvolací súd uvádza, že pokiaľ by aj bola takáto zmluva vyhodnotená ako zmluva konsenzuálna - zmluva\no úvere, pre účely určenia pravosti takejto pohľadávky nestačí len tvrdenie záväzku bez toho, aby nemal\nsúd osvedčené, že skutočne bolo zo zmluvy plnené a veriteľ skutočne finančné prostriedky dlžníkovi\nposkytol. Toto v konaní osvedčené nebolo.\n62 Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj nároky z poistného plnenia odbytného, kedy je nepochybné,\nže právo na plnenie vzniklo priamo poistníkovi, ktorým bol výlučne úpadca a tento nemal povinnosť\nvýplaty žalobcovi a jeho právnemu predchodcovi. Tvrdené mzdové nároky sa javia ako fiktívne,\nneexistujú záznamy o reálnej výplate tvrdených miezd a je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi\núkon, kedy spoločnosť v kríze tesne pred úpadkom uzavrie zmluvy so svojimi spoločníkmi a zaviaže sa\nk výplate odstupného (bez ohľadu na to, či ide o odstupné podľa pracovnoprávnych predpisov alebo o\nplnenie podľa Obchodného zákonníka) vo výške 36-násobku mesačnej odmeny osobe, ktorá spoločnosť\ndo úpadku doviedla. Navyše, ani tieto pracovné zmluvy a menovacie dekréty neboli doložené ku\nkonkurznej prihláške a mohli byť vyhotovené kedykoľvek následne, neexistujú žiadne dôkazy o tom, že\nmzda v tvrdenej výške bola žalobcom a jeho právnym predchodcom poberaná.\n63 Napokon v súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal\ns odmenou za poskytnutie garancie SLSP a.s. odvolací súd len konštatuje, že súd prvej inštancie sa\nmohol vysporiadať v odôvodení rozhodnutia len s nárokmi, ktoré boli v konaní aspoň nejako odôvodnené\na doložené, pričom k tomuto nároku ani zo žalobného návrhu, ani z ostatných vyjadrení, nie je uvedené\nvôbec nič, a nie je vôbec zjavné, v čom má nárok žalobcu spočívať.\n64 Čo sa týka žalobcom navrhovaného postupu podľa ust. § 150 OSP (teraz § 257 CSP) a tvrdených\nokolností hodných osobitného zreteľa treba zdôrazniť, že v sporovom konaní Občiansky súdny poriadok\nvychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok. Podľa nej má účastník nárok na náhradu trov konania\npotrebných na účelné uplatnenie a bránenie práva vtedy, ak mal vo veci úspech. Len v prípade\nexistencie špecifických okolností nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania\npodľa ustanovenia § 150 OSP. Zo znenia ustanovenia § 150 OSP vyplýva, že ide o ustanovenie\nvýnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť\nk zvláštnostiam jednotlivých prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Pri skúmaní\nexistencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba\nprihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a\ntreba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad\ntakéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska\naplikácie § 150 OSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov\nv priebehu konania a pod.(rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo 5/2006).\n65 Dôvodom na použitie uvedeného ustanovenia môžu byť len okolnosti hodné osobitného zreteľa,\nktoré Občiansky súdny poriadok (rovnako CSP) neuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená,\nže tým vytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného\nzreteľa, treba prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj\núčastníkov, a to na obidvoch stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov,\npričom medze sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej\nnepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu\nzodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 142 ods. 1 OSP).\n66 Odvolací dôvod uplatnený žalobcom vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov prvoinštančného konania\nodvolací súd nepovažoval za dôvodný, pretože účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké\npostavenie a každý účastník konania, aj v prípade ak je ním správca konkurznej podstaty, sa môže dať v\nsúdnom konaní zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí, pričom týmto zástupcom môže byť aj advokát (ust.\n§ 18, § 24, § 25, § 28 OSP). Zo žiadneho ustanovenia OSP, resp. iného právneho predpisu nevyplýva,\nže správca konkurznej podstaty sa v súdnom konaní nemôže dať zastúpiť advokátom.\n67 Keďže súd prvej inštancie v rozhodnutí o náhrade trov konania rozhodol vecne a právne správne\na odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je možné aplikovať výnimočný postup\n\nodôvodňujúci náhradu trov konania moderovať alebo nepriznať, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého\nstupňa ako vecne a právne správne potvrdil.\n68 Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k.\n9Cbi/27/2005-616 zo dňa 31. októbra 2013 v napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti náhrady trov\nkonania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n69 O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. §\n262 ods. 2 CSP.\n70 Rozsudok prijal odvolací senát Najvyššieho súd Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozsudku je dovolanie prípustné (§ 420 CSP), ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa ust. § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Oprávneným subjektom na podanie\ndovolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nv spojení s § 424 CSP).\nPodľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia veci (§\n432 CSP).\n\nPodľa ust. § 429 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné\npodania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Cbi/27/2005", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}