{"guid": "cbeb87e1-3c54-4a86-9c05-a806c5e1cdb3:1908af7c-a576-4b41-9bf7-fb7944547803", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1003897997.4", "spisova_znacka": "2Obo/7/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/7/2015 z 20. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. apríla 2017, sp. zn. 2Obo/7/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1003897997.4", "identifikacne_cislo": "1003897997", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivana Izakovičová", "sudca_id": 478, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-izakovicova-478", "datum_vydania": "2017-04-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157", "nazov": "§ 157 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-373", "nazov": "§ 373 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-373", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-373"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-373", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1908af7c-a576-4b41-9bf7-fb7944547803", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1003897997.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1003897997.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1003897997.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obo/7/2015\n1003897997\n20. 04. 2017\nJUDr. Ivana Izakovičová\nECLI:SK:NSSR:2017:1003897997.4\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivany Izakovičovej a členiek\nJUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so\nsídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného advokátskou kanceláriou Šiška\n& Partners s. r. o., so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, IČO: 36 861 961, za ktorú koná ako konateľ\na advokát JUDr. Karol Šiška, proti žalovanej: E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XA, XXX\nXX B., zastúpenej advokátskou kanceláriou LEGAL POINT s.r.o., so sídlom Nemocničná 979, 017 01\nPovažská Bystrica, IČO: 47 253 495, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Lucia Bušfy,\no zaplatenie 104.487,65 Eur (3.147.795,- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 12. novembra 2014, č. k. 10Cbs/4/2003-996 v znení opravného\nuznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. decembra 2014, č. k. 10Cbs/4/2003-1007, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n12.\nnovembra 2014, č. k. 10Cbs/4/2003-996 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo\ndňa 15. decembra 2014, č. k. 10Cbs/4/2003-1007, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 12. novembra 2014,\nč. k. 10Cbs/4/2003-996\nv znení opravného uznesenia Krajského súdu v Bratislave\nzo dňa 15. decembra\n2014, č. k. 10Cbs/4/2003-1007 konanie v časti o zaplatenie 8.602,- Eur spolu so 14 % p. a. úrokom od\n02.12.2002 do zaplatenia, zastavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť 95.617,88 Eur spolu so 14 % p.\na. úrokom od 02.12.2002 do zaplatenia žalobcovi, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom vo\nzvyšnej časti žalobu zamietol. Ďalej žalovanej uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi\nvo výške 35.157,11 Eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nZároveň žalovanú súd zaviazal zaplatiť 2.043,66 Eur na náhradu podaného znaleckého posudku, na\núčet súdu: SK32 8180 0000 0070 0014 2342, SPSRSKBA, variabilný symbol: 1020299614, do 3 dní\nod právoplatnosti rozsudku.\n2. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 21.03.2003 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy\nvo výške 3.147.795,- Sk spolu so 14 % p. a. úroku od 02. 12. 2002 do zaplatenia, z titulu náhrady škody\npodľa ust. § 373 Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaná v pozícii konateľky\nžalobcu porušila pravidlá odmeňovania, keď si určila a vyplatila mzdy a odmeny v neoprávnenej výške. K\nuvedenému záveru súd prvej inštancie dospel na základe znaleckého posudku č. 1/2013 a Dodatku č. 1\nk znaleckému posudku č. 1/2013, vypracovaného znalcom Ing. Lenkou Kováčovou (ďalej len „znalecký\nposudok“). Súd prvej inštancie skonštatoval, že zo znaleckého posudku vyplýva rozdiel medzi sumou,\nktorú žalovaná zadala k preplateniu svojich mesačných mzdových náležitostí a sumou, ktorú si podľa\nšpecifikácie žalobcu žalovaná mala zadať k preplateniu v spornom období. Z vykonaného dokazovania\nnemal súd prvej inštancie za preukázané, že by konanie žalovanej podliehalo, resp. bolo spôsobené v\ndôsledku okolností vylučujúcich protiprávnosť v zmysle ust. § 373 Obchodného zákonníka. Súd v súlade\ns ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka priznal žalobcovi ním uplatnený nárok na úrok z omeškania\na konanie v časti o zaplatenie 8.602,- Eur spolu so 14 % úrokom z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 O.\n\ns. p. zastavil. Nesúhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby, z dôvodu požadovaného zamietnutia\nžaloby v celom rozsahu a zároveň to, že žalobca vychádzal z iných účtovných dokladov než, aké má\nžalovaná k dispozícii, žalovaná podľa názoru súdu prvej inštancie nijakým spôsobom nepreukázala. Súd\nprvej inštancie uvedené nevyhodnotil, ako vážny dôvod nesúhlasu, ktorý by v zmysle ust. § 96 ods. 2\nOSP mal za následok nezastavenie konania. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.\n3. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 12. novembra 2014, č. k. 10Cbs/4/2003-996 v znení opravného uznesenia Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 15. decembra 2014, č. k. 10Cbs/4/2003-1007 odvolanie. Ako dôvody odvolania\nžalovaná uviedla ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p., podľa ktorého: d) súd prvého stupňa dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a f) rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n4. Žalovaná namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu a arbitrárnosť hodnotenia dôkazov\nsúdom prvej inštancie. Nakoľko v danej veci nebol správne zistený skutkový stav, podľa žalovanej došlo\nk nesprávnemu právnemu posúdeniu. Napriek tomu, že sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí\nodvolával na znalecký posudok, žalovaná poukázala na tvrdenie znalkyne, ktorá síce priznala každú\nzložku mzdy vo výške priznanej žalobcom, ale poznamenala, že ani žalobca tieto sumy, ktoré on\nsám priznal, nepodložil preukázateľne tak, aby bola zabezpečená ich čitateľnosť a samozrejmosť\nz uvedených výpočtov. Vzhľadom na uvedené žalovaná skonštatovala, že výška škody nie je bez\nakýchkoľvek pochybností vypočítaná správne, jasne a určite.\n5. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu prispelo aj to, že súd prvej inštancie odmietol vykonať\ndôkazy (opätovný výsluch p. Málkovej a p. Ceizelovej), ktoré navrhla žalovaná ako aj skutočnosť, že\nžalobca v konaní nepredkladal originálne listiny ako dôkazy. S prihliadnutím na uvedené žalovaná\nnamietala závery uvedené v znaleckom posudku, ktorý nebol založený na originálnych dokladoch.\n6. V rámci námietky nesprávneho právneho posúdenia žalovaná zdôraznila, že sa konajúci súd\nnevysporiadal s jednotlivými právnymi vzťahmi, kde žalovaná vystupovala ako zamestnanec (na základe\nManažérskej zmluvy), konateľ (na základe vymenovania do funkcie valným zhromaždením) a mandatár\n(na základe Mandátnej zmluvy). Súd prvého stupňa tieto právne vzťahy podľa žalovanej neposúdil podľa\npríslušných právnych predpisov, ktorým bol v prípade zamestnaneckého vzťahu Zákonník práce a výkon\nfunkcie konateľa a mandatára podľa Obchodného zákonníka. V odvolaní žalovaná argumentovala tým,\nže je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a v konečnom dôsledku aj v hrubom rozpore\ns dobrými mravmi, ak sa žalobca dovoláva práva na náhradu škody v dôsledku bežnej obchodnej\npraxe, ktorá bola medzi stranami sporu zavedená. Z tvrdení žalovanej vyplýva, že jej jednotlivé úkony\na podklady pre vyplácanie odmien alebo miezd boli odsúhlasené jediným spoločníkom žalobcu, preto\nneexistuje dôvod na pochybovanie o jej postupe. Pokiaľ žalobca neurobil opatrenia proti hroziacej\nškode vyplývajúcej zo zakročovacej povinnosti, žalovaná nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla v\ndôsledku nesplnenia tejto povinnosti žalobcom. Ďalej žalovaná zdôraznila, že počas doby jej pôsobenia\nu žalobcu, tento jej konanie nenamietal, až kým nedošlo k rozviazaniu pracovného pomeru dňa\n20.05.2002. Žalovaná sa domnieva, že tvrdenia žalobcu o jemu vzniknutej škode v dôsledku konania\nžalovanej súvisia s jeho nesúhlasom o skončení ich vzájomnej spolupráce. Nakoľko bol žalobca v\ndôsledku vykonávaných pravidelných mesačných reportingov informovaný o hospodárení žalobcu ako\naj o odplatách vyplácaných zamestnancom, podľa žalovanej s takýmto postupom súhlasil. Následné\nrozporovanie vyplatených finančných prostriedkov a požadovanie náhrady škody žalobcom od žalovanej\npovažuje žalovaná za účelové.\n7. Z odvolania žalovanej je zrejmé, že sa nestotožnila ani so súdom priznanou výškou úrokov z\nomeškania v sadzbe 14 % p. a., ktorá podľa nej nevyplývala z vtedy platného právneho predpisu.\nNakoľko odôvodnenie zo strany súdu prvej inštancie v tejto súvislosti absentuje, žalovaná považuje\nrozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné, ktorým došlo k porušeniu jej ústavného práva\nna spravodlivé súdne konanie a žalobca týmto postupom súdu získa neprimeraný finančný prospech\nna úkor žalovanej.\n8. V rámci svojich námietok žalovaná uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je náležite\nodôvodnené, pričom sa súd nevysporiadal s jej námietkami uvedenými v stanovisku zo dňa 25.04.2014.\nOkrem iného z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, z čoho súd vychádzal pri\nstanovovaní výšky sumy, ktorú žalobcovi priznal, teda 95.617,88 Eur. Vzhľadom na uvedené žalovaná\nzastáva názor, že napadaný rozsudok svojím odôvodnením, nezodpovedá požiadavkám kladenými na\nrozhodnutie v právnom štáte, ako ani požiadavkám, ktoré boli formulované Ústavným súdom SR v jeho\nnálezoch\n(I. ÚS 114/08, I. ÚS 243/07).\n9. Porušenie práva na spravodlivý proces žalovaná vidí v tom, že súd prvej inštancie viedol pojednávanie\naj bez jej prítomnosti, nakoľko k potvrdeniu o dočasnej PN nebolo priložené podľa ust. § 119 ods. 3 O.\n\ns. p. vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jej zdravotný stav je neumožňuje zúčastniť sa na pojednávaní,\no čom žalovaná nebola zo strany súdu prvej inštancie riadne poučená. Uvedené žalovaná považuje\nza odopretie spravodlivosti. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaná nesúhlasí ani s\npriznaním trov podľa ust. 142 ods. 3 O. s. p., ktoré je podľa nej nesprávne a neopodstatnené.\n10. K odvolaniu žalovanej sa žalobca vyjadril a vo svojom vyjadrení uviedol, že s tvrdeniami žalovanej\nnesúhlasí, naopak sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie. Podľa názoru žalobcu súd prvej\ninštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a preto bol\nskutkový stav zistený súdom prvej inštancie správne a riadne. V súvislosti s výškou priznanej škody\nžalobca poznamenal, že táto nebola súdom prvej inštancie odvodená výlučne zo znaleckého posudku,\ntento slúžil len ako podporný dôkaz. Žalobca je toho názoru, že v priebehu konania predložil všetky\nlistinné ako aj ústne dôkazy, o ktoré svoj nárok opiera. Tvrdenie žalovanej, že základným a prvoradým\npredpokladom pre priznanie náhrady škody je výlučne preukázanie výšky škody žalobca odmieta a trvá\nna svojich predchádzajúcich vyjadreniach, podaniach a predložených listinných dôkazoch, z ktorých bol\ndostatočne preukázaný vznik škody, protiprávne konanie žalovanej a príčinná súvislosť medzi vznikom\nškody a protiprávnym konaním, čím sú dané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.\n11. Vo svojom vyjadrení žalobca ďalej uviedol, že žalovaná neoznačila jediný dôkaz, ktorý by ju\noprávňoval na vyplatenie mzdy a odmeny nad rámec tvrdený žalobcom a neuviedla žiadne relevantné\nskutočnosti spôsobilé zbaviť ju zodpovednosti, čím neuniesla dôkazné bremeno. K navrhovanému\nopätovnému výsluchu svedkýň p. C.\na p. F. žalobca zdôraznil, že tieto osoby sa nemohli\nvyjadrovať ku skutočnostiam, o ktorých nemali vedomosť a obsah znaleckého posudku je jedným z nich.\nV tejto súvislosti žalovaná opätovne neuniesla dôkazné bremeno tým, že nepreukázala, v akom zmysle\nby tieto svedkyne prispeli k riadnemu objasneniu veci.\n12. Na tvrdenie žalovanej ohľadom predkladania falzifikátov ako listinných dôkazov žalobca\npoznamenáva, že pri vyhotovovaní znaleckého posudku mohla sama žalovaná predložiť znalkyni\noriginály listinných dokumentov alebo iným spôsobom preukázať neoprávnenosť žalobcom uplatneného\nnároku. O tom, že znalkyňa vychádzala z falzifikátov žalovaná rovnako nepredložila žiadny dôkaz, čím\nopätovne neuniesla dôkazné bremeno.\n13. Žalobca upriamil pozornosť na to, že si v konaní uplatnil náhradu škody podľa ustanovení\nObchodného zákonníka, v zmysle ktorých je zodpovednosť za škodu objektívna a ten, kto škodu\nspôsobil sa nemôže spod tejto zodpovednosti vyviniť tým, že konal v dobrej viere. Predmetom\nkonania je podľa žalobcu skutočnosť, že si žalovaná z pozície konateľky svojvoľne vyplatila sama\nsebe ako zamestnancovi a konateľovi finančné čiastky vo väčšom rozsahu, než na aký mala ako\nzamestnanec a konateľ právo podľa pravidiel odmeňovania stanovených žalobcom. Žalovaná porušila\nsvoju povinnosť z pozície konateľky, nie z pozície zamestnanca, teda porušila svoju zákonnú povinnosť,\nktorá jej vyplývala z obchodno-právneho vzťahu so žalobcom podľa Obchodného zákonníka ako\nmandatárovi, nakoľko nepostupovala pri zariaďovaní záležitostí žalobcu s odbornou starostlivosťou a\nneuskutočňovala činnosť, na ktorú sa zaviazala, podľa pokynov žalobcu (mandanta) a v súlade s jeho\nzáujmami, ktoré poznala alebo musela poznať (ust. § 567 ods. 1. § 567 ods. 2 a ust. § 135a Obchodného\nzákonníka). Žalovaná porušila svoju povinnosť z pozície konateľky, keď nerešpektovala, resp. porušila\npravidlá odmeňovania jasne stanovené u žalobcu, a to pokiaľ ide o určovanie a vyplácanie svojej mzdy\nako zamestnankyne (výkonnej riaditeľky podľa Mandátnej zmluvy) a svojej odmeny ako konateľky.\nInými slovami, ako konateľka si sama sebe ako zamestnancovi a konateľke vyplatila mzdu a odmeny\nv neoprávnenej výške.\n14. Podľa vyjadrenia žalobcu je z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zrejmé, že sa súd\nzaoberal obomi právnymi rovinami a náležite odôvodnil jednotlivé pracovné pozície, ktoré vykonávala\nžalovaná u žalobcu v danom období. Žalobca dodržiavanie vzájomných dohôd medzi žalobcom a\nžalovanou nepovažuje za súčasť poctivého obchodného styku. Žiadnu zaužívanú prax, na ktorú sa\nžalovaná odvoláva a snaží sa ňou vyviniť zo svojho protiprávneho konania, si strany sporu medzi\nsebou nezaviedli a údajná prax nebola v priebehu konania žalovanou nijakým spôsobom preukázaná.\nŽalobca zdôrazňuje, že žalovaná počas konania nepreukázala, že by mala na vyplácanie neoprávnene\nnadhodnotených miezd a odmien súhlas kompetentnej osoby, resp. príslušného orgánu a pridržiavala\nsa pokynov zástupcov českého spoločníka. Ďalej žalovaná nepreukázala, že by zástupcovia českého\nspoločníka mali každý mesiac k dispozícii účtovné doklady vrátane mzdových podkladov zamestnancov\nspolu s jej mzdovými dokladmi a v neposlednom rade ani to, že mala oprávnený nárok na vyplatenie\nakýchkoľvek súm než tých, ktoré uvádza žalobca.\n15. Konštatovanie žalovanej, že si mal žalobca všimnúť jej konanie a zakročiť proti hroziacej škode\nžalobca posúdil ako uznanie protiprávnosti jej konania, ktorým sa zodpovednosť žalovaná snaží preniesť\nna žalobcu. Žalobca si podľa jeho názoru zakročovaciu povinnosť splnil bezodkladne potom, ako sa\n\noboznámil s výsledkami auditu v roku 2002, resp. zistil hroziacu škodu a mal snahu sa so žalovanou\nmimosúdne dohodnúť. O existencii tzv. mesačných reportingov, na ktoré žalovaná vo svojom odvolaní\npoukazuje, žalovaná nepredložila žiadne relevantné dôkazy. Správa o výsledkoch hospodárenia žalobcu\nv 1. štvrťroku 2002 zo dňa 24.04.2002 obsahovala len sumarizáciu celkových nákladov žalobcu na mzdy\na odmeny všetkých pracovníkov žalobcu za príslušný mesiac, pričom z nej nie je zrejmé, aké náklady\nboli vynaložené konkrétne na mzdu a odmeny žalovanej.\n16. Úroky z omeškania si žalobca voči žalovanej uplatnil odo dňa uplynutia 15 - dňovej lehoty stanovenej\nvo výzve doručenej právnemu zástupcovi žalovanej dňa 15.11.2002 a pri stanovení výšky úrokov z\nomeškania vychádzal z ust. § 369 ods. 1 a ust. § 502 Obchodného zákonníka v znení účinnom do\n31.01.2004, tzn. z obvyklých úrokov, ktoré poskytovali obchodné banky za úvery v mieste sídla dlžníka,\nteda v sadzbe 14 % p. a.\n17. K námietke žalovanej ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalobca\nuviedol, že podľa jeho názoru odôvodnenie spĺňa náležitosti riadneho, zrozumiteľného a logického\nvysvetlenia priznaného nároku žalobcovi. Pojednávanie uskutočnené aj napriek neprítomnosti žalovanej\nz dôvodu PN žalobca nepovažuje za relevantný odvolací dôvod, nakoľko bola žalovaná zastúpená\nadvokátom, preto poučenie zo strany súdu o nevyhnutnosti potvrdenia od lekára, že jej zdravotný stav\njej neumožňuje dostaviť sa na pojednávanie, nie je relevantný. Výšku priznaných trov konania súdom\nprvej inštancie v prospech žalobcu považuje žalobca za správne vyčíslenú.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej aj ako „odvolací súd“) [(ust. § 470 ods.\n1, 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len\n„C. s. p.“)], po\nzistení, že odvolanie bolo podané včas (ust. § 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,\nproti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania, viazaný rozsahom odvolania,\nodvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (ust. § 379, ust. § 380 ods. 1,\nust. § 383 C. s. p.), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je opodstatnené.\n19. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom odo dňa 01.01.2015 (ďalej len „O. s. p.“), odvolací súd\npostupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 C. s. p., na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali\nv konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\n20. Krajský súd v Bratislave predchádzajúcim rozsudkom zo dňa 11. októbra 2004, č. k.\n10Cbs/4/2003-142, rozsudkom zo dňa 15. marca 2007, č. k. 10Cbs/4/2003-239, rozsudkom zo dňa 13.\nnovembra 2008, č. k. 10Cbs/4/2003-286 a rozsudkom zo dňa 17. júna 2010, č. k. 10Cbs/4/2003-334,\nžalobu zamietol (ďalej len „predchádzajúce rozsudky“). Odvolací súd predchádzajúce rozsudky zrušil\na vec opakovane vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že považoval závery súdu\nprvej inštancie za neúplne a nedostatočné. Svoje konštatovanie odvolací súd odôvodnil tým, že z\npredchádzajúcich rozsudkov súdu prvej inštancie nebolo zrejmé či sa jedná o porušenie povinnosti\nžalovanou vyplývajúcej z obchodnoprávneho vzťahu alebo občianskoprávneho vzťahu, nakoľko vznik\nzodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 373 Obchodného zákonníka vyžaduje porušenie povinnosti z\nobchodného záväzkového vzťahu, alebo porušenie inej právnej povinnosti vyplývajúcej z Obchodného\nzákonníka. Zo spisu odvolací súd usúdil, že súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal rozsah a obsah\nžalobcom tvrdených porušení povinností žalovanou ako zamestnanca a konateľa, resp. riaditeľky. Z\nuvedených dôvodov odvolací súd nebol toho názoru, že predchádzajúce rozsudky súdu prvej inštancie\nspĺňajú náležitosti odôvodnenia vyplývajúce z ust. § 157 O. s. p., a to s prihliadnutím ku skutočnosti,\nže súd prvej inštancie neuviedol, z čoho vychádzal pri konštatovaní (ne)oprávneného vyplatenia\nfinančných nárokov žalovanej, v akej výške, vyhodnotenie jednotlivých svedeckých výpovedí ani či\ndošlo k porušeniu povinností žalovanou v pozícii konateľky. Nakoľko súd prvej inštancie neodpovedal\nna otázky zásadného významu, odvolací súd predchádzajúce rozsudky posúdil ako nezodpovedajúce\npožiadavke plnej realizácie základného práva účastníka na spravodlivý proces.\n21. Po vrátení veci Krajský súd v Bratislave vydal napadnutý rozsudok zo dňa 12. novembra 2014, č.\nk. 10Cbs/4/2003-996 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. decembra\n2014, č. k. 10Cbs/4/2003-1007, v ktorom sa priklonil k argumentácii žalobcu, a dospel k záveru,\nže žalovaná ako konateľka žalobcu porušila pravidlá odmeňovania tým, že si určila a vyplatila\nmzdy a odmeny v neoprávnenej výške, čo bolo preukázané znaleckým posudkom. Zo znaleckého\nposudku mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi sumou, ktorú žalovaná zadala k preplateniu\nsvojich mesačných mzdových náležitostí a sumou, ktorú si podľa špecifikácie žalobcu žalovaná bola\noprávnená zadať k preplateniu v spornom období, vznikol rozdiel. V súvislosti s okolnosťami vylučujúcimi\nzodpovednosť súd prvej inštancie uviedol, že ich existencia pri zadávaní podkladov k výpočtu miezd\na odmien žalovanej v tomto prípade preukázaná nebola. Súd prvej inštancie zároveň priznal žalobcovi\núrok z omeškania v ním uplatnenej výške.\n\n22. Odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. novembra 2014, č. k.\n10Cbs/4/2003-996 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. decembra\n2014, č. k. 10Cbs/4/2003-1007 považuje za predčasný.\n23. V rámci rozhodovacej činnosti odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaná bola zamestnancom\nžalobcu na základe menovacieho dekrétu zo dňa 01.01.2001. Ako zamestnanec žalovaná vykonávala\nfunkciu výkonného riaditeľa a prokuristu u žalobcu, a to na základe Manažérskej zmluvy zo dňa\n26.04.2001 (č. l. 12 spisu) (ďalej len „Manažérska zmluva“). V zmysle Manažérskej zmluvy jej za\nvýkon uvedených funkcii prináležala mzda, ktorá sa skladala z pevnej a pohyblivej mzdy. Pevná\nmzda predstavovala sumu vo výške 55.000,- Sk brutto mesačne, ktorá sa vyplácala zamestnancovi v\ntermíne výplaty mzdy za predchádzajúci kalendárny mesiac. Pohyblivá mzda predstavovala sumu vo\nvýške 20.000,- Sk brutto mesačne, pričom jej vyplatenie záviselo od hodnotenia práce zamestnanca\na dosiahnutia stanoveného ekonomického výsledku zamestnávateľa (žalobcu). K splatnosti pohyblivej\nmzdy podľa Manažérskej zmluvy došlo v najbližšom výplatnom termíne po vykonaní ročného hodnotenia\nkonateľom zamestnávateľa. Dňa 18.10.2001 bol medzi žalobcom a žalovanou k Manažérskej zmluve\nuzavretý Dodatok č. 1, z ktorého vyplývalo, že žalovaná v pozícii zamestnanca už vykonáva výlučne\nfunkciu výkonnej riaditeľky. Následne bol k Manažérskej zmluve dňa 27.12.2001 uzavretý Dodatok č.\n2 (ďalej len „Dodatok č. 2“), ktorým došlo k zmene pevnej mzdy na sumu vo výške 70.000,- CZK a\npohyblivej mzdy na sumu vo výške 120.000,- CZK, pričom vyplácanie obidvoch týchto súm sa malo\nuskutočniť v slovenských korunách podľa priemerného mesačného kurzu určeného NBS za mesiac, v\nktorom zamestnancovi (žalovanej) vznikol nárok na mzdu.\n24. Návrhom na mimoriadnu odmenu zo dňa 01.06.2001 (č. l. 17 spisu) (ďalej len „Návrh“) vtedajší\nkonateľ žalobcu Ing. Radek Kňava stanovil podmienky pre vyplatenie mimoriadnej odmeny pre žalovanú\nv pozícii výkonnej riaditeľky. Z Návrhu je zrejmé, že za obdobie 01.06.2001 do 31.12.2001 bude\nžalovanej za každú vyplatenú zmluvu patriť odmeny vo výške 60,- Sk. Táto odmena mala byť vyplácaná\nza každý mesiac samostatne za splnenia podmienky, že ku koncu obdobia predchádzajúcemu tomuto\nmesiacu neprekročila klientska recidíva 1,5 %. V rámci uvedeného Návrhu boli stanovené hranice\nzapočitateľných zmlúv, hodnoty koeficientov ako aj vzorec na výpočet odmeny. Odvolací súd uvádza,\nže zo súdneho spisu nebolo zistené, že by došlo k zvýšeniu hranice klientskej recidívy na 3 %. Odvolací\nsúd konštatuje, že podmienky stanovené v Návrhu sa striktne aplikovali len na obdobie od 01.06.2001\ndo 31.12.2001, tzn. že odo dňa 01.01.2002 žalovaná nebola oprávnená postupovať podľa Návrhu a\nvyplácať si mimoriadne odmeny na jeho základe. Z obsahu spisu nevyplýva, že by na ďalšie obdobie\nboli schválené, resp. stanovené podmienky na vyplatenie mimoriadnej odmeny.\n25. Z údajov obsiahnutých vo výpisoch z obchodného registra žalobcu vyplýva, že Ing. J. A. bol pôvodne\njediným spoločníkom žalobcu. Na základe rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 23.08.2001 a zmluvy\no prevode obchodného podielu zo dňa 23.08.2001 Ing. J. A. previedol celý svoj obchodný podiel na\nspoločnosti žalobcu na spoločnosť Profireal, a.s., so sídlom Belgická 38/196, 120 00 Praha 2, Česká\nrepublika, IČO: 61 860 069 (ďalej len „Profireal, a.s.“ alebo „jediný spoločník“), ktorá sa stala jediným\nspoločníkom spoločnosti žalobcu. Notárskou zápisnicou č. Nz 471/01 spísanou dňa 16.10.2001 bolo\nosvedčené nové úplné znenie zakladateľskej listiny spoločnosti žalobcu. Zo spisu a ani z údajov v\nobchodnom registri nie je zrejmé, kedy presne došlo k vymenovaniu žalovanej do pozície konateľky\nspoločnosti žalobcu. Výpis z obchodného registra obsahuje len informáciu o výmaze Ing. J. A. ako\nkonateľa spoločnosti žalobcu z obchodného registra dňa XX.XX.XXXX a zápise žalovanej ako konateľky\nspoločnosti žalobcu do obchodného registra odo dňa 21.11.2001. Podľa tvrdení žalobcu bola žalovaná\nna základe rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti žalobcu zo dňa 16.10.2001 vymenovaná do\nfunkcie konateľky, avšak dané rozhodnutie sa v súdnom spise nenachádza. To znamená, že v priebehu\nkonania nedošlo k ozrejmeniu skutočnosti, od kedy bola žalovaná v postavení konateľky v spoločnosti\nžalobcu.\n26. Z rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 12.10.2001 (č. l. 70 spisu - príloha na č. l. 158),\nkde sa za žalobcu zúčastnila žalovaná vyplýva, že „Dohodnuto odměňování ředitele PHNG po dobu\nsouběžného výkonu funkcí paní Hrubíkovou v PSK a PHNG. Období souběhu je nutno zkrátit na\nminimální dobu (předpokal nejdéle do 03.2002). Dohodu naplní pan Satrapa v rámci statutárníko řízení.“\nV rozhodnutí jediného spoločníka zo dňa 02.11.2001 (č. l. 70 spisu - príloha na č. l. 172), kde je opätovne\nzúčastnenou za žalobcu žalovaná je uvedené, že „Výkonnou ředitelkou ve společnostech PSK a PHNG\nje paní Hrubíková. Její práci bude koordinovat a kontrolovat osobně DB (pravdepodobne L. B.) nebo\nprostřednictvím pana Satrapy. Paní Hrubíková bude jmenována do představenstva společnosti PČR. ...\nFinanční řízení společností PSK a PHNG přebírá pan Satrapa, termínované vklady na Slovensku a v\nMaďarsku paní Hrubíková.“\n\n27. Z uvedeného sa javí ako keby žalovaná vykonávala funkciu riaditeľky už v októbri 2001. V\ntejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že Mandátna zmluva bola medzi PROFIREAL\nHUNGARIA RT ako mandantom a žalovanou v postavení mandatára uzavretá za účelom výkonu\nfunkcie generálneho riaditeľa žalovanou až dňa 01.01.2002 (ďalej len „Mandátna zmluva PHNG“). V\nbode IV. pod názvom Odmena Mandatára Mandátnej zmluvy PHNG sa uvádza, že „Zmluvné strany\nsúhlasne vyhlasujú, že odmena a iné príspevky, ktoré Mandatárovi prislúchajú, respektíve refundácia v\nprípade zániku poverenia, budú riešené osobitnou dohodou uzavretou medzi zakladateľom Mandanta\na Mandatárom.“\n28. Zo zápisu z rokovania predstavenstva jediného spoločníka zo dňa 30.11.2001\n(č.\nl. 57 spisu), na ktorom sa zúčastnili: Michal Satrapa, David Chour a žalovaná je zrejmé, že v prípade\nMaďarska (PHNG) bola stanovená odmena pre predsedu predstavenstva vo výške 1.800,- Eur, pre\nčlenov predstavenstva bola dohodnutá odmena vo výške\n1.500,- Eur, predsedovi dozornej\nrady prináležala odmena vo výške 1.000,- Eur a pre členov dozornej rady zase odmeny vo výške 700,Eur. V prípade Slovenskej republiky, teda\nPSK = spoločnosť žalobcu boli stanovené\nodmeny za výkon funkcie konateľa 1.300,- Eur a pre konateľa s výkonnou činnosťou (žalovanú) odmena\nvo výške 1.500,- Eur. Z uvedeného zápisu nevyplýva, od kedy by sa uvedené odmeny mali vyplácať,\nči už za mesiac november 2001 alebo až od decembra 2001. Napriek tomu si žalovaná v októbri 2001\nnechala vyplatiť 1.800,- Eur za výkon funkcie predsedu predstavenstva v PHNG a v novembri 2001 si\nžalovaná vyplatila 2x1.500,- Eur za výkon funkcie konateľa s výkonnou činnosťou ešte za september\na október 2001. S prihliadnutím na vyššie uvedené, nie je zrejmé od kedy žalovaná zastávala funkciu\nkonateľky v spoločnosti žalobcu, a tým pádom od kedy mala žalovaná nárok na vyplatenie odmeny.\nZo súdneho spisu ako už bolo uvedené vyššie vyplýva, že v spoločnosti PHNG žalovaná vykonávala\nfunkciu generálnej riaditeľky. Odvolací súd poukazuje na absenciu dôkazov preukazujúcich, že žalovaná\nzastávala v spoločnosti PHNG funkciu predsedu predstavenstva a od kedy. V tejto súvislosti odvolací\nsúd poukazuje na skutočnosť, že z daného rokovania predstavenstva nie je jasné, z prostriedkov ktorej\nspoločnosti PSK/PHNG majú byť vyššie uvedené odmeny vyplatené. Žalovaná si odmeny vyplatila zo\nspoločnosti žalobcu, teda PSK.\n29. Dňa 10.01.2002 sa konalo zasadnutie predstavenstva jediného spoločníka\n(č.\nl. 70 spisu - príloha na č. l. 200 - 205), kde žalovaná vystupovala ako členka predstavenstva napriek\ntomu, že podľa výpisu z obchodného registra Profireal, a.s. jej funkcia členky predstavenstva vznikla až\nodo dňa 19.02.2002. V rámci tohto zasadnutia predstavenstva žalovaná navrhla mimoriadne odmeny\nvybraným pracovníkom PSK za splnenie úloh v roku 2001 - výkonným riaditeľom mimoriadnu odmenu\nvo výške 1 mesačného platu a vedúcim oddelenia mimoriadnu odmenu vo výške 5.000,- CZK na\njednotlivca, ktoré predstavenstvo schválilo. Nakoľko Dodatok č. 2 nadobudol účinnosť dňa 01.01.2002,\ntak v čase schválenia návrhu predneseného žalovanou v postavení výkonnej riaditeľky žalobcu, táto\nmimoriadna odmena predstavovala sumu vo výške 70.000,- CZK, a nie 55.000,- Sk ako tvrdí žalobca\nvo svojom vyjadrení (č. l. 372 spisu). V tomto vyjadrení (č. l. 372 spisu) žalobca zároveň uvádza, že\nsi žalovaná túto odmenu vyplatila ešte v mesiaci 12/2001, a to napriek tomu, že jej bola priznaná\naž v mesiaci 01/2002. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že vyplatenie tejto odmeny z výplaty\npodľa výplatnej pásky žalovanej za mesiac 12/2001 (č. l. 65 spisu) nevyplýva. Na tomto zasadnutí\npredstavenstva bol ďalej prerokovaný návrh systému odmeňovania v roku 2002, podľa ktorého „Odměny\nčlenů představenstva budou pouze symbolické, tj. 15 tis. Kč pro předsedu představenstva a 10 tis. Kč\npro člena představenstva. ... Připravit návrh pro odměňování paní Hrubíkové v PHNG, nutno stanovit\nvýši odměny a dobu pověření pro práci v PHNG. Důraz v odměňování bude v pohyblivé složce ne ve\nfixní složce. ... Stejní členové představenstva a dozorčí rady nesmí býti v PČR a v PHNG. Filozofie\nvychádzí z toho, že akcionář nemůže sám sebe řídit. Nejjedoduší bude, když v PHNG bude generální\nředitel paní Hrubíková, která se ale bude zučastňovat všech jednání představenstva PČR.“ Vzhľadom\nna vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že zo spisu nie je jednoznačne preukázané, od kedy\nžalovaná zastávala funkciu generálnej riaditeľky v PHNG a či bola v PHNG aj na pozícii predsedu\npredstavenstva alebo člena predstavenstva, nakoľko nie je dostupný výpis z obchodného registra PHNG.\nAni z tejto zápisnice zo zasadnutia predstavenstva jediného spoločníka zo dňa 10.01.2002 nevyplýva,\nod kedy vzniká nárok na vyplatenie vyššie uvedených odmien (15.000,- CZK za výkon funkcie člena\npredstavenstva). V rámci rozhodovacej činnosti odvolací súd zistil, že žalovaná vykonávala funkciu člena\npredstavenstva v PČR od 19.02.2002, inak vykonávala funkciu konateľky a výkonnej riaditeľky v PSK\na v PHNG zastávala funkciu generálnej riaditeľky. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že\nsi žalovaná bola oprávnená vyplatiť odmenu 15.000,- CZK najskôr až za mesiac 02/2002, a nie ako\nsi vyplatila v mesiaci 01/2002. Naopak 20.000,- CZK si žalovaná ako odmenu vyplatila v súvislosti so\n\nspoločnosťou PHNG od mesiaca 01/2002, pričom absentuje jej odôvodnenie a opodstatnenie, či sa má\njednať o odmenu za výkon funkcie generálnej riaditeľky v PHNG alebo inú funkciu.\n30. Dňa 31.01.2002 sa uskutočnilo zasadnutie predstavenstva jediného akcionára\n(č. l. 70\nspisu - príloha na č. l. 217), kde bol schválený systém odmeňovania štatutárnych orgánov a výkonného\nmanažmentu pre PČR, PSK a PHNG. V rámci schváleného systému odmeňovania predseda dozornej\nrady odporučil, aby boli mesačné pohyblivé odmeny ostatných pracovníkov vyplácané v plnej výške len\nv prípade splnenia náročných úloh a za mimoriadne výkony s tým, že odmeny by mali byť diferencované\na priemerná výška vyplácaných odmien by s mala pohybovať v rozpätí 40-50% prisľúbených odmien\nza spoločnosť. Pohyblivé odmeny by aj v prípade ostatných pracovníkov mali odzrkadľovať plnenie\nrozhodujúcich ukazovateľov stanovených spoločnosťou za jednotlivé časové obdobia. Zo zápisnice zo\nzasadnutia predstavenstva jediného akcionára uskutočneného dňa 31.01.2002 nie je zrejmé, v čom\nkonkrétne spočíval tento schválený systém odmeňovania.\n31. Podľa Dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 20.05.2002 žalovaná mala okrem mzdy za\nmesiac 06/2002 nárok aj na sumu vo výške dvojnásobku brutto platu,\nteda 2 x 70.000,CZK, ktorú si oprávnene vyplatila.\n32. Na pojednávaní konanom dňa 06.10.2004 bol ako svedok vypočutý pán Satrapa, ktorý vo svojej\nvýpovedi uviedol, že o prideľovaní odmien rozhodovalo predstavenstvo jediného akcionára. V súvislosti s\ntvrdením žalovanej, že jej bola priznaná odmena vo výške 12 násobku mzdy za získanie 10.000 klientov\nza rok 2001 pán Satrapa uviedol, že z jeho strany nedošlo k schváleniu danej odmeny a nemal vedomosť\nani o jej schválení predstavenstvom. Zmenu hranice klientskej recidívy z 1,5 % na 3 % pán Satrapa na\npojednávaní nepotvrdil.\n33. Žalovaná do súdneho spisu založila svoju výplatu podľa výplatných pások za obdobie od októbra\n2001 do júna 2002 (č. l. 64 - 67 spisu), z ktorej vyplýva, že jednotlivé položky si vyplatila na základe:\nManažérskej zmluvy, Mandátnej zmluvy PHNG (ktorá v sebe neobsahovala konkrétnu sumu mzdy,\nale k výplate týchto súm dostala ústny súhlas predstavenstva - p. Touška a p. Satrapu), zápisu z\nrokovania predstavenstva jediného akcionára zo dňa 30.11.2001, návrhu na mimoriadnu odmenu zo\ndňa 01.06.2001, ročná odmena za získanie 10.000 klientov odsúhlasená p. Beranom, Dodatok č. 2,\nrozhodnutie predstavenstva a.s. ČR a rozhodnutie predstavenstva r. t. MR. Vzhľadom na uvedené\nodvolací súd zdôrazňuje, že tvrdenie žalovanej o ústnom súhlase predstavenstva, konkrétne p. Touška\na p. Satrapu nie je ničím preukázané, že k takémuto súhlasu reálne došlo. Zároveň tvrdenie žalovanej o\nschválení vyplatenia sumy na základe rozhodnutia predstavenstva a.s. ČR a rozhodnutia predstavenstva\nr. t. MR, z ktorého nie je zrejmé, kedy k predmetným rozhodnutiam došlo, čo bolo ich obsahom a či\nboli založené do súdneho spisu. Schválenie vyplatenia si sumy vo výške 660.000,-Sk ako 12 x 55.000,Sk žalovanou za získanie 10.000 klientov nebolo v konaní preukázané relevantným dôkazom okrem\ntvrdenia žalovanej o súhlase p. Berana.\n34. Vo vyjadrení a čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom doručenom súdu prvej inštancie dňa\n17.09.2012 (č. l. 370 a nasl. spisu) žalobca uviedol, že v mesiacoch 11/2001 a 12/2001 nebola splnená\npodmienka klientskej recidívy, keďže k 31.10.2001 aj k 30.11.2001 klientska recidíva prekročila hranicu\n1,5 %. Napriek tomu v mesiacoch 11/2001 a 12/2001 bola splnená tzv. „náhradná\" podmienka, keďže pri\nniektorých zmluvách vyplatených v mesiacoch 11/2001 a 12/2001 došlo v týchto mesiacoch k uhradeniu\nprvej splátky požičanej sumy zo strany klienta. Vzhľadom na uvedené mala žalovaná aj za mesiace\n11/2001 a 12/2001 nárok na vyplatenie mimoriadnej odmeny, nie však za všetky zmluvy vyplatené v\ntýchto mesiacoch, ale len za tie, ku ktorým bola v mesiacoch 11/2001 a 12/2001 uhradená prvá splátka\nzo strany klienta, t. j. v menšom rozsahu ako si ju reálne vyplatila. Z doterajšieho priebehu konania nie\nje zrejmé, ktoré konkrétne zmluvy uzavreté s jednotlivými klientmi boli započítané, v akom rozsahu, z\nktorých konkrétnych zmlúv si žalovaná bola oprávnená vyplatiť mimoriadnu odmenu a z ktorých už nie,\nresp. „nie v plnej výške“.\n35. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou existoval právny vzťah\nzamestnávateľa a zamestnanca (pozícia výkonnej riaditeľky) na základe Manažérskej zmluvy a zároveň\nvykonávala žalovaná funkciu konateľa v spoločnosti žalobcu. Mandátna zmluva PHNG bola uzavretá\nmedzi žalovanou a spoločnosťou PHNG. To znamená,\nže Mandátna zmluvy\nPHNG nezaložila ďalší v poradí tretí právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou. Nakoľko v konaní nebol\npredložený relevantný dôkaz (rozhodnutie predstavenstva spoločnosti Profireal, a.s.) o tom, že odmeny\nza výkon funkcie generálnej riaditeľky v spoločnosti PHNG majú byť vyplácané z finančných prostriedkov\nžalobcu, odvolaciemu súdu sa postup žalovanej nejaví ako konanie v súlade so záujmami žalobcu.\n36. Súd prvej inštancie sa nezaoberal dostatočne obsahom týchto právnych vzťahov, neboli jasne\ndefinované práva a povinnosti z nich vyplývajúce, v konaní nebolo bez akýchkoľvek pochybností zistené,\nna aké finančné ohodnotenie mala žalovaná za jednotlivé pozície vykonávané u žalobcu nárok ani,\n\nprečo si žalovaná vyplácala odmeny za mesiace, kedy o týchto odmenách ešte rozhodnuté nebolo a\ndokonca ani to, prečo boli na odmeny za výkon funkcie generálnej riaditeľky v PHNG použité finančné\nprostriedky žalobcu.\n37. Žalobca sa v konaní domáha voči žalovanej náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť porušením\npovinnosti žalovanou a konkrétne tým, že si žalovaná vyplácala mzdu a odmenu v neoprávnenej\nvýške. V danom prípade žalobca nesie dôkazné bremeno v tom smere, na základe akých dokladov,\nresp. rozhodnutí predstavenstva spoločnosti Profireal, a.s. si (ne)bola žalovaná oprávnená vyplatiť tú\nktorú položku - mzdu a odmenu, aké podmienky bola žalovaná povinná splniť a aj reálne splnila.\nKlientska recidíva bola stanovená na hranicu 1, % a v prípade jej prekročenia zanikol nárok na\nvyplatenie odmeny. V priebehu konania nedošlo k objasneniu toho, že hranica klientskej recidívy bola\nv konkrétnych mesiacoch prekročená, nakoľko sa v spise nenachádzajú žiadne konkrétne dôkazy\n(napr. jednotlivé klientske zmluvy), aby súd mohol túto skutočnosť posúdiť. Zároveň žalobca uviedol,\nže aj keď nebola splnená podmienka neprekročenia hranice klientskej recidívy, žalovaná mala napriek\ntomu nárok na čiastočné vyplatenie odmeny za splnenie tzv. náhradnej podmienky. Definovanie tzv.\nnáhradnej podmienky žalobcom sa v konaní taktiež neuskutočnilo predložením konkrétnych dôkazov\n(napr. klientskych zmlúv), z ktorých došlo k uhradeniu prvej splátky požičanej sumy zo strany klienta,\nani jednotlivé kritéria na výšku vyplatenia odmeny. Odvolací súd nemá za preukázané, na základe\nakých skutočností, poprípade ktorých klientskych zmlúv bola stanovená hranica prekročená a mala za\nnásledok nevyplatenie odmeny, resp. nevyplatenie odmeny v plnej výške. Dôkazy absentujú aj súvislosti\ns vyplatením si sumy vo výške 660.000,-Sk ako 12 x 55.000,- Sk žalovanou za získanie 10.000 klientov,\nuvedené je založené len na tvrdení žalovanej, ktoré bolo svedeckými výpoveďami popreté.\n38. Odvolací súd v súvislosti so žalobcom namietaným dôkazným bremenom žalovanej poukazuje na\nto, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na\npreukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer\núčastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,\nktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje\npovinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcu\nzaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy, obsah rozhodnutia spoločníka, menovacie\ndekréty a poskytnutie plnenia podľa nich resp. v rozpore s nimi. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,\nžalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom,\nktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,\nmusí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v\ntejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a\ndôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na\ntom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 22. septembra 2010, sp. zn. 3MCdo/6/2010)\n39. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím nerešpektoval\ndôvody skoršieho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu a vytýkané vady konania pre riadne\nzistenie skutkového stavu a zaujatie právneho názoru. Samotné konštatovanie, súdom prvej inštancie,\nže na základe doplneného dokazovania formou znaleckého posudku, žalovaná svojim nesprávnym\npostupom (vyplatením mzdy a odmeny v neoprávnenej výške) spôsobila škodu žalobcovi, bez ďalšieho\ndoplnenia dokazovania vo vyššie uvedenom smere nie je postačujúce. Odvolací súd konštatuje, že\nsúd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí a v ostatnom konaní nevenoval dostatočnú pozornosť\nskutočnostiam, ktoré boli zdôraznené v skorších zrušovacích rozhodnutiach odvolacieho súdu.\n40. Vzhľadom na uvedené zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 12. novembra 2014, č. k. 10Cbs/4/2003-996 v znení opravného\nuznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. decembra 2014, č. k. 10Cbs/4/2003-1007 podľa ust.\n§ 389 ods. 1 písm. a/ C. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n41. V zmysle ust. § 396 ods. 3 C. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 C. s. p.).\nDovolanie je podľa ust. § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\n\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (ust. § 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa ust. § 357 písm. a/ až n/ (ust. § 421\nods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (ust. § 423 C. s. p.). Dovolanie\nmôže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (ust. § 424 C. s. p.). Dovolanie sa\npodáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu\nna súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od\ndoručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie\nje podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (ust.\n§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ust. § 428 C. s.\np.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (ust. § 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(ust. § 429 ods. 2 C. s. p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (ust. § 434 C. s.\np.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (ust. § 430 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Cbs/4/2003", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-12", "citacie_n": 841, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563"}], "citovane_v": []}