{"guid": "763e38d9-e903-4d5b-924f-a58c42da4875:2734c2dd-a6e3-41fa-88cb-0b26d1aff2be", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1001899864.2", "spisova_znacka": "3Obo/7/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/7/2017 z 10. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. mája 2017, sp. zn. 3Obo/7/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1001899864.2", "identifikacne_cislo": "1001899864", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Pramuková", "sudca_id": 86, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-pramukova-86", "datum_vydania": "2017-05-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-4", "nazov": "§ 470 ods. 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "nazov": "§ 380 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 109 ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-109"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162.odsek-1", "nazov": "§ 162 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-162"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-41.odsek-2", "nazov": "§ 41 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-41.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "nazov": "§ 124 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104a", "nazov": "§ 104a OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-104a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 109 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-109"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-164", "nazov": "§ 164 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-164", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-164"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-379", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-109", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-162", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-41", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-104a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-164", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2734c2dd-a6e3-41fa-88cb-0b26d1aff2be", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1001899864.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1001899864.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1001899864.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obo/7/2017\n1001899864\n10. 05. 2017\nJUDr. Katarína Pramuková\nECLI:SK:NSSR:2017:1001899864.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej\na členiek senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej v právnej veci žalobcu: BL\nSlovakia, spol. s r.o., so sídlom Mostná 72, 949 01 Nitra, IČO: 31 396 054, zastúpeného JUDr. Editou\nGavorovou, advokátkou, so sídlom Lombardiniho 22B, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Ing. D. H.,\nCSc., nar. XX. F. XXXX, bytom S., o zaplatenie 105 364,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného\nproti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 5. februára 2014, č. k. 28Cb/16/2001-883, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 5. februára 2014, č. k.\n28Cb/16/2001-883 p o t v r d z u j e .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd prvej inštancie) uznesením z 5. februára 2014, č. k.\n28Cb/16/2001-883 návrh žalovaného zo dňa 22. januára 2014 (v znení opravného uznesenia súdu\nprvej inštancie z 30. apríla 2014, č. k. 28Cb/16/2001-944 a v spojení s uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 29. januára 2016 - pozn. odvolacieho súdu) na prerušenie konania zamietol.\n2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalovaný podal návrh na prerušenie konania\npodľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústavný súd“), pretože rozhodnutie súdu vo veci závisí od vyriešenia otázky, ktorú nie je\nsúd v tomto konaní oprávnený riešiť. Žalovaný uviedol, že podá ústavnú sťažnosť o odňatí zákonnému\nsudcovi, nakoľko konajúci súd nie je vo veci vecne príslušný a na prejednanie veci je príslušný Okresný\nsúd Bratislava II.\n3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany žalovaného ide o procesnú obštrukciu, ktorá vedie\nk predlžovaniu konania vo veci samej. Návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol, pretože\nnie je, resp. nebude riešená otázka, ktorá by mala význam pre rozhodnutie súdu vo veci, ako to vyplýva\nz ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.\n4. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnom stanovenej lehote dňa 17.\nfebruára 2014 odvolanie žalovaný. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa ustanovenia\n§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p., pretože v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/\nO. s. p., keď súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie\nprávneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie\nzrušil a vec postúpil občianskoprávnemu úseku Okresného súdu Bratislava II, do právomoci ktorého vec\npatrí. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na prerušenie\nkonania vyhovie. Zároveň odvolateľ uviedol, že Krajský súd v Bratislave nie je vecne príslušný na\nprejednanie predmetnej veci, nakoľko sa nejedná o vec obchodnú, ale o občianskoprávnu. Súd prvého\nstupňa mal preto správne vec prerušiť až do rozhodnutia ústavného súdu o jeho sťažnosti na odňatie\nveci zákonnému sudcovi.\n\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením z 27. februára 2014, č. k.\n3Obo/13/2014-896 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.\n6. Na základe dovolania žalovaného najvyšší súd uznesením z 27. februára 2017, sp. zn.\n1ObdoV/11/2014 uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2014, č. k.\n3Obo/13/2014-896 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd uviedol, že napadnuté\nuznesenie odvolacieho súdu nespĺňa kritéria odôvodnenia súdneho rozhodnutia, nakoľko jasne a\nzrozumiteľne neodpovedá na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany žalovaného.\n7. Najvyšší súd ako súd odvolací [podľa § 470 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej aj „C. s. p.“)] po opätovnom predložení veci prejednal odvolanie žalovaného podľa ustanovenia\n§ 379 C. s. p. a § 380 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že\nodvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n8. Predmetom odvolacieho konania v rozhodovanej veci je posúdenie, či bol alebo nebol daný dôvod na\nprerušenie konania, pričom žalovaný dôvod prerušenia konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm.\nb/ O. s. p. videl v tom, že podal na ústavný súd ústavnú sťažnosť o odňatí zákonnému sudcovi, nakoľko\nkonajúci súd nie je vo veci vecne príslušný a na prejednanie veci je príslušný Okresný súd Bratislava II.\n9. Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. účinného do 30. júna 2016 súd konanie preruší,\nak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu\npred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je\nv rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v\ntomto prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.\n10. Ustanoveniu § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. obsahovo zodpovedá ustanovenie § 162 ods. 1 písm.\na/ a b/ C. s. p. účinného od 1. júla 2016. V zmysle ustanovenia § 162 ods. 1 C. s. p. súd konanie\npreruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť (písm. a/), a ak\npred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych\npredpisov, v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania (písm. b/).\n11. Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. (resp. § 162 ods. 1 C. s. p.) upravuje prípad obligatórneho\nprerušenia konania. Uvedené znamená, že ak sú splnené zákonné predpoklady, je súd povinný konanie\nprerušiť. Rozhodnutie o tom, či sú splnené predpoklady na obligatórne prerušenie konania, je na súde\na nie na strane, ktorá takýto návrh na prerušenie konania podala. Ak súd k záveru o splnení zákonných\npodmienok nedospeje, hoci bol návrh na prerušenie konania podaný sporovou stranou, neodníma sa\nprípadným zamietnutím návrhu na prerušenie konania realizácia jej patriacich procesných práv (viď\nuznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/8/2012).\n12. Pokiaľ ide o dôvod prerušenia konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ prvá veta O. s. p. (§ 162 ods. 1\npísm. a/ C. s. p.), ten je daný v prípade, ak vyriešenie určitej právnej otázky, od ktorej závisí rozhodnutie\nsúdu, patrí inému orgánu než súdu rozhodujúcemu v civilnom sporovom konaní. Povinnosť súdu prerušiť\nkonanie je daná vtedy, ak o danej otázke má byť rozhodnuté:\n- rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných\nľudských práv a slobôd,\n- rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny\ndelikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a tom, kto ich spáchal (s výnimkou rozhodnutia\nvydaného v blokovom konaní) alebo\n- rozhodnutím o osobnom stave, vzniku a zániku spoločnosti.\nPrerušenie konania v takom prípade trvá až do momentu, kým nie je predbežná otázka s konečnou\nplatnosťou vyriešená.\n13. Dôvod na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ druhá veta O. s. p. (§ 162 ods.\n1 písm. b/ C. s. p.) je daný výlučne vtedy, ak konajúci súd pri prejednaní veci dospel k záveru, že určité\nustanovenie právneho predpisu vzťahujúce sa na rozhodovanú vec je v rozpore s Ústavou Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „ústava“). V takom prípade konajúci súd iniciuje konanie o súlade právnych predpisov\npred ústavným súdom.\n14. Individuálna ústavná sťažnosť, ktorou žalovaný odôvodňoval svoj návrh na prerušenie konania\nv rozhodovanej veci nevykazuje znaky žiadneho z rozhodnutí uvedených vyššie (viď body 12 a\n13), nakoľko rozhodnutie o individuálnej ústavnej sťažnosti nepredstavuje rozhodnutie týkajúce sa\nzákladných ľudských práv a slobôd (čl. 14 až 25 ústavy) a ústavný súd v predmetnom konaní\nneposudzuje súlad právneho predpisu s ústavou. Odvolací súd teda konštatuje, že návrh žalovaného\nna prerušenie konania obsahovo nie je návrhom na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods.\n1 písm. b/ O. s. p.\n15. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd každý úkon posudzuje podľa svojho obsahu a nie\npodľa toho, ako ho označila sporová strana (§ 41 ods. 2 O. s. p. účinného do 30. júna 2016, resp. § 124\nods. 1 C. s. p. účinného od 1. júla 2016). Uvedené pravidlo znamená, že dôležitý je obsah procesného\núkonu uskutočneného stranou. Z procesného úkonu musí byť zrejmé, čoho sa ním strana domáha a z\nakých dôvodov. Právne posúdenie nie je náležitosťou procesného úkonu uskutočneného stranou. Strana\nnemusí v uskutočnenom úkone uviesť svoje právne posúdenie a v prípade, ak ho uvedie, súd nie je\nním viazaný. Rovnako platí, že strana nemôže súdu vnucovať svoj právny názor na rozhodovanú vec.\nPrávne posúdenie veci vrátane právneho posúdenia každého procesného návrhu strany je úlohou súdu\nv zmysle zásady „iura novit curia“.\n16. Žalovaný sa podaním ústavnej sťažnosti domáhal rozhodnutia o vecnej nepríslušnosti súdu prvej\ninštancie, teda vydania rozhodnutia, ktoré by mohlo mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej.\nOdvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie nebol oprávnený posúdiť\notázku svojej vecnej príslušnosti s poukazom na ustanovenie § 104a O. s. p. účinného v čase\nrozhodovania súdu prvej inštancie. Obsahovo teda návrh žalovaného na prerušenie konania predstavuje\nnávrh na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., ako ho v napadnutom\nrozhodnutí posúdil súd prvej inštancie.\n17. Podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. účinného do 30. júna 2016, pokiaľ súd neurobí\nvhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať\nvýznam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Znenie uvedeného zákonného\nustanovenia bolo prevzaté aj do Civilného sporového poriadku ako nového procesného kódexu, do\nustanovenia § 164.\n18. Citované zákonné ustanovenie upravuje fakultatívne prerušenie konania, čo znamená, že prerušenie\nkonania nie je pre samotné konanie dôležité. Rozhodujúcim pri posudzovaní dôvodov na prerušenie\nkonania je hospodárnosť konania, pričom súd musí pri svojom rozhodovaní zvážiť, či sa sporová strana\npodaním návrhu na prerušenie nesnaží len oddialiť rozhodnutie súdu vo veci samej s prihliadnutím na\ndĺžku prebiehajúceho konania. Prerušenie konania by preto malo predstavovať skôr reštriktívnu výnimku\nnež pravidlo.\n19. Fakultatívne prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak zodpovedanie niektorej z otázok\npotrebných pre rozhodnutie vo veci je predmetom konania na inom orgáne alebo v inom súdnom konaní\n(s výnimkou konaní uvedených v bode 12 vyššie - pozn. odvolacieho súdu). Ani v taktom prípade však nie\nje súd povinný konanie prerušiť, nakoľko takúto otázku si môže posúdiť sám, pričom sa s ňou vysporiada\nv odôvodnení svojho rozhodnutia.\n20. Odvolací súd je toho názoru, že ustanovenie § 164 C. s. p. (resp. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.\núčinného do 30. júna 2016) je potrebné vykladať v spojení s čl. 17 Základných princípov, na ktorých\nje Civilný sporový poriadok postavený, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez\nzbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, a najmä v spojení s čl. 48 ods. 2\nústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov\na v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Je nepochybné,\nže prerušenie konania predlžuje celý súdny proces, pričom v prípade prerušenia konania v zásade\ndochádza k prehlbovaniu stavu právnej neistoty, čo sa prieči požiadavke na rýchlu a účinnú ochranu\n\npráva. K odstráneniu právnej neistoty dochádza až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia vo veci\nsamej.\n21. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na prerušenie konania musí súd prihliadať aj na čl. 5 Základných\nprincípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, podľa ktorého zjavné zneužitie práva\nnepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať\nprocesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné\nuplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Súd preto musí pri\nposudzovaní dôvodnosti návrhu na prerušenie konania vychádzať aj zo správania strany navrhujúcej\nprerušenie konania, či sa nejedná iba o zneužitie práva podať návrh na prerušenie konania za účelom\nzmarenia rozhodnutia súdu vo veci samej a či sa strana nesnaží iba vytvárať zbytočné prieťahy v konaní.\n22. V konaní o individuálnej sťažnosti žalovaného pred ústavným súdom sa neriešila žiadna otázka, ktorá\nby mala význam pre rozhodnutie vo veci vedenej pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 28Cb/16/2001.\nOtázku prípadného nedostatku vecnej príslušnosti je oprávnený riešiť súd v rámci rozhodnutia vo veci\nsamej, a to aj v rámci inštančného postupu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd konštatuje, že súd\nprvej inštancie v napadnutom uznesení správne uviedol, že v rozhodovanej veci nebol daný dôvod na\nprerušenie konania, nakoľko v konaní pred ústavným súdom nemala byť riešená otázka významná pre\nrozhodnutie v danej veci.\n23. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný podaním návrhu na\nprerušenie konania sledoval iba predĺženie sporu za účelom oddialenia rozhodnutia vo veci samej.\nV rozhodovanej veci žalovaný podáva opakovane návrhy na prerušenie konania, o ktorých musel súd\n(vrátane odvolacieho súdu) rozhodnúť bez toho, aby mohol rozhodnúť o veci samej, čím sa v rozpore s\nčl. 17 Základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, predlžuje súdne konanie.\nUvedenému konaniu žalovaného, ktoré slúži na zneužitie práva, nemožno priznať ochranu (viď bod 21\nvyššie).\n24. Nad rámec už uvedeného odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že o ústavnej sťažnosti žalovaného\nz 31. januára 2014 ústavný súd rozhodol uznesením z 13. augusta 2014, č. k. I. ÚS 428/2014-14 tak,\nže sťažnosť D. H. odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu.\n25. K záveru dovolacieho senátu, že súd prvej inštancie ako aj odvolací súd v pôvodnom konaní (sp.\nzn. 3Obo/13/2014) rozhodovali o návrhu žalovaného na prerušenie konania z 22. januára 2004 (bod\n31. rozhodnutia dovolacieho súdu), odvolací súd uvádza, že sa jednalo iba o zrejmú chybu v písaní v\nrozhodnutí súdu prvej inštancie. Uvedený nedostatok vo výroku a aj v odôvodnení uznesenia súdu prvej\ninštancie z 5. februára 2014, č. k. 28Cb/16/2001-883 bol odstránený opravným uznesením súdu prvej\ninštancie z 30. apríla 2014, č. k. 28Cb/16/2001-944, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. marca 2016\nv spojení s uznesením najvyššieho súdu z 29. januára 2016, č. k. 4Obo/41/2014-1235.\n26. Odvolací súd vzhľadom na uvedené uvádza, že súd prvej inštancie správne zamietol návrh\nžalovaného na prerušenie konania, nakoľko neexistovali zákonné podmienky pre prerušenie konania.\nPreto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p.\nako vecne správne potvrdil.\n27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné (§ 419 a nasl. C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28Cb/16/2001", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:70e67367-557c-488e-bcb5-31877624f67d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 428/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 428/2014 z 13. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:70e67367-557c-488e-bcb5-31877624f67d"}], "citovane_v": []}