{"guid": "66603112-2b6c-4960-9dd9-0214131df3bf:ee505da5-bcd9-4dc1-a8a2-bb19a4d0013e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1001899171.4", "spisova_znacka": "2Obo/14/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/14/2016 z 30. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2017, sp. zn. 2Obo/14/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1001899171.4", "identifikacne_cislo": "1001899171", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Beáta Miničová", "sudca_id": 470, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-beata-minicova-470", "datum_vydania": "2017-11-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "nazov": "§ 391 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-763.odsek-1", "nazov": "§ 763 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-763.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-763"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/109", "nazov": "Hospodársky zákonník (109/1964 Zb.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/109", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/109-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/109/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 109/1964 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/109/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/109-1964/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/109/#paragraf-23", "nazov": "§ 23 zákona č. 109/1964 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/109/#paragraf-23", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/109-1964/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/109/#paragraf-123", "nazov": "§ 123 zákona č. 109/1964 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/109/#paragraf-123", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/109-1964/paragraf-123"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92", "nazov": "zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-28.odsek-1", "nazov": "§ 28 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-28.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-29", "nazov": "§ 29 zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-29", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-29"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-763", "/SK/ZZ/1964/109#paragraf-21", "/SK/ZZ/1964/109#paragraf-23", "/SK/ZZ/1964/109#paragraf-123", "/SK/ZZ/1991/92#paragraf-28", "/SK/ZZ/1991/92#paragraf-29"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee505da5-bcd9-4dc1-a8a2-bb19a4d0013e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1001899171.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1001899171.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1001899171.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obo/14/2016\n1001899171\n30. 11. 2017\nJUDr. Beáta Miničová\nECLI:SK:NSSR:2017:1001899171.4\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty Miničovej a\nčleniek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej v spore žalobcu: SIMAC Holding, a.s.,\nBajkaiská 30, 821 01 Bratislava, IČO: 00 604 313, proti žalovanému: MH Manažment, a.s., Trnavská\ncesta 100, Bratislava, IČO: 50 088 033, o zaplatenie 240.987,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní\nžalobcu a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16. februára 2016, č. k.\n49Cb/30/2001-600, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16. februára 2016, č.\nk. 49Cb/30/2001-600 z r u š u j e a v e c mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zo dňa 16.02.2016, č. k. 49Cb/30/2001-600 žalobu\nzamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že žalobou zo dňa 21.03.2001, sa žalobca\ndomáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy\n7.260.000,- Sk, ktorá\nsuma predstavuje protihodnotu za nesplatenie časti vecného vkladu, konkrétne parcely č. 23060/21 o\nvýmere 4 840 m2, ostatná plocha, ktorá bola na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k.\n8C/324/98-127 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 19Co/381/99-142, zapísaná\nna LV č. XXXX pre okres Bratislava III, obec Bratislava Nové Mesto, katastrálne územie Nové Mesto, v\nprospech vlastníka Poľnohospodárske podielnické družstvo Rača.\n3. Krajský súd v Bratislave zistil, že žalobca, spoločnosť SIMAC Holding, a.s., bola založená na\nzáklade zakladateľskej zmluvy, uzavretej medzi spoločnosťami Stavoindustria Bratislava, štátny podnik\na Maculan Holding, a.s. Viedeň, 29.10.1990 podľa zákona č. 104/1990 Zb. o akciových spoločnostiach\na zákona č. 173/1988 o podniku so zahraničnou majetkovou účasťou. Do podnikového registra\nbola zapísaná 06.02.1991 so základným imaním 100.000,- Kčs. Na základe rozhodnutia valného\nzhromaždenia spoločnosti zo dňa 20.03.1991, sa základné imanie spoločnosti zvýšilo na 340.128.000,Kčs bez verejného upisovania nových akcií. Obidvaja zakladatelia sa na zvýšení podieľali rovnakým\ndielom. Stavoindustria Bratislava, š.p. sa na tomto zvýšení podieľala peňažným vkladom vo výške\n3.000.000,- Kčs a nepeňažným vkladom (budovy, stavby, pozemky a stroje) vo výške 167.064.000,Kčs. Maculan Holding vkladal peňažný vklad vo výške 170.064.000,- Kčs. Nové akcie, zodpovedajúce\nzvýšeniu základného imania mali byť vydané v počte 340 128, pričom každý z akcionárov preberie 170\n064 akcií. Táto skutočnosť bola premietnutá aj do dodatku č. 1 k stanovám spoločnosti SIMAC Holding,\na.s. Zvýšenie základného imania bolo zapísané v podnikovom registri dňa 02.04.1991.\n4. Zmluva o nepeňažnom vklade a odovzdaní vecí vkladateľa - Stavoindustria, š.p. do vlastníctva\nnadobúdateľa a.s. SIMAC Holding - bola uzavretá 22.03.1991, v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím\no zvýšení základného imania a zákonným opatrením č. 364/1990 Zb. Predmetom zmluvy sú pozemky,\n\nbudovy, stavby a stroje, ku ktorým má vkladateľ právo užívania, špecifikované v Prílohe č. 1, ktorou\nje zmluva č. 55/91/SI E3A ŤM. Vlastnícke právo vkladateľa k nehnuteľnému majetku je zrejmé z\nhistorického výpisu z LV č. XXX pre k. ú. Bratislava - Nové Mesto. Dňa 26.06.1991 bol vložený nepeňažný\nvklad - nehnuteľný majetok, zapísaný na liste vlastníctva v prospech nadobúdateľa. Hodnota vecného\nvkladu bola ustálená autorizovanou agentúrou INTERCONSULT Bratislava na sumu 167.063.150,- Kčs,\npričom vklad bol krytý vydaním 167 064 akcií s menovitou hodnotou 1.000,- Kčs, ktoré sa nadobúdateľ\nzaviazal vydať do 30 dní, odo dňa registrácie zvýšenia základného imania. Na základe tejto zmluvy š.p\nStavoindustria Bratislava, nadobudla Predbežný list č. 01, vymedzujúci rozsah jej akcionárskych práv v\nspoločnosti žalobcu. V čl. V, vkladateľ okrem iného zaručuje nadobúdateľovi, že nadobudne vlastnícke\npráva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX, pre k. ú. Bratislava Nové M., ktoré sú predmetom\nzmluvy. Okrem iných nehnuteľností ide aj o parcelu č. 23060/1, zastavaná plocha o výmere 18 044\nm2. Súd prvej inštancie uviedol, že z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že spornú parcelu č.\n23060/1 o výmere 4 800 m2 - ako časť parcely č. 23060/1 (ktorá vznikla z parc. č. 4396/2), nadobudol\npodľa hospodárskej zmluvy č. 32/5473/78/Fi k 01.02.1979, právny predchodca žalobcu - národný podnik\nStavoindustria.\n5. Súd prvej inštancie poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.05.2000, č. k.\n19Co/381/99-142, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 8C/324/98-127.\nTýmto rozsudkom bolo určené, že vlastnícke právo k parcele č. 23060/1 o výmere 4 840 m2, ktorá tvorila\npredmet nepeňažného vkladu, patrí Poľnohospodárskemu podielnickému družstvu Rača. Rozhodnutím\nMinisterstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. j. 2/92 zo dňa 05.03.1992, ktorým bol\nschválený privatizačný projekt pod registračným číslom 33 tak, že do privatizácie vstupuje celý podnik:\nzakladajú sa tri akciové spoločnosti Stavoindustria Bratislava, a.s., Stavoindustria ZSP Bratislava, a.s.\na Sibamac, a.s., bezodplatne sa prevádzajú byty v Trnave a v Dubnici nad Váhom a vykoná sa priamy\npredaj časti majetku a akcií. Priamy predaj časti majetku a akcií bol podľa § 10 ods. 3 zákona č. 92/1991\nZb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (ďalej aj „zákona č. 92/1991 Zb.\" alebo „zákon\no veľkej privatizácii\"), schválený Uznesením vlády Slovenskej republiky zo dňa 17.03.1992, č. 194.\nRozhodnutím Ministerstva výstavby a stavebníctva SR č. 221-258/1992 zo dňa 24.03.1992 bol š.p.\nzrušený bez likvidácie k 30.04.1992 a k 01.05.1992, jeho majetok bol podľa privatizačného projektu so\nvšetkými aktívami a pasívami, právami a záväzkami, prevedený na Fond národného majetku SR. Týmto\ndošlo k univerzálnej sukcesii všetkých práv a záväzkov. Krajský súd dodal, že takto sa žalovaný stal\n50 %-ným akcionárom spoločnosti žalobcu, so všetkými právami a záväzkami, ktoré v tejto súvislosti\nprevzal š.p. Stavoindustria. Dňa 14.04.1992 bol š.p. Stavoindustria Bratislava vymazaný z obchodného\nregistra.\n6. Na základe privatizačného projektu štátneho podniku Stavoindustria Bratislava bola dňa 30.04.1992\nmedzi Fondom národného majetku SR ako predávajúcim a spoločnosťou Maculan industriebeteiligungs\n- Gesellschaft m.b.H., 100 % dcérskou spoločnosťou Maculan Holding, a.s. ako kupujúcim, uzavretá\nzmluva o predaji 57 839 akcií s menovitou hodnotou 1.000,- Kčs, s opciou na získanie ďalších 112\n275 akcií spoločnosti SIMAC Holding, a.s. do 31.05.1996. Uvedenou zmluvou sa podľa krajského súdu\nnaplnila stratégia účasti spoločnosti Maculan Holding na privatizácii š.p. Stavoindustria Bratislava, a to\npodľa viacerých predchádzajúcich zmlúv; s predmetom sporu však podľa krajského súdu bezprostredne\nnesúvisí.\n7. Krajský súd v Bratislave poukázal aj na Preambulu zmluvy, konkrétne bod 3, v ktorom sa konštatuje,\nže na základe schváleného privatizačného projektu bol štátny podnik Stavoindustria Bratislava, zrušený\nuznesením Ministra pre výstavbu a stavebníctvo SR č. 221-258/1992 zo dňa 24.03.1992 tak, že 50\n%-ný podiel štátneho podniku Stavoindustria Bratislava, na akciovej spoločnosti SIMAC Holding prešiel\nku dňu zrušenia v zmysle § 11 zákona č. 92/1991 Zb. na predávajúceho - teda na Fond národného\nmajetku SR. V čl. IV - garancie predávajúceho. Fond národného majetku SR vyslovil, že kupujúcemu\nručí, že je majiteľom predávaných akcií, pričom tieto nepodliehajú žiadnym obmedzeniam a tiež ručí, že\nspoločnosť (SIMAC Holding,a.s.) nadobudla plné a nezaťažené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a\nostatným veciam, ktoré štátny podnik Stavoindustria Bratislava vložil do spoločnosti zmluvou o vecnom\nvklade zo dňa 22.03.1991.\n8. Na základe uvedených zistení, Krajský súd v Bratislave, rozsudkom zo dňa 20.11.2012, č. k.\n49Cb/30/2001-502 určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 80.329,28 eur titulom istiny zo 14,13\n\n% úrokom z omeškania od 05.09.2003 až do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnemu z\núčastníkov náhradu trov konania nepriznal.\n9. V odôvodnení rozhodnutia zo dňa 20.11.2012, krajský súd uviedol, že záväzkový vzťah medzi\nžalobcom a spoločnosťou Stavoindustria Bratislava š.p. vznikol na základe zmluvy o nepeňažnom\nvklade zo dňa 22.03.1991, preto bolo potrebné v súlade s § 763 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, v\ndanej veci aplikovať na tento vzťah príslušné ustanovenia Hospodárskeho zákonníka. Vzhľadom na tú\nskutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 8C/324/98-127 bolo určené, že vlastníkom\nparcely č. 23060/21, je Poľnohospodárske podielnické družstvo Rača, Pri Vinohradoch 2, Bratislava, je\npodľa krajského súdu nesporné, že spoločnosť Stavoindustria Bratislava š.p., nesplnila v tejto časti svoj\nzáväzok zo zmluvy zo dňa 22.03.1991, a preto tento záväzok trpí právnou vadou.\n10. Právna vada plnenia bola podľa krajského súdu zrejmá až na základe potvrdzujúceho rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 31.05.2000,\nč. k. 19Co/381/99-142.\nPre posúdenie dôvodnosti nároku, sa podľa krajského súdu javila ako podstatná námietka žalovaného,\nohľadne jeho pasívnej legitimácie. Rozhodnutím Ministerstva výstavby a stavebníctva SR o zrušení št.\npodniku Stavoindustria Bratislava č. 221-258/1992 zo dňa 24.03.1992, a to dňom 01.05.1992, majetok\nš.p. Stavoindustria Bratislava, podľa privatizačného projektu so všetkými aktívami a pasívami, právami\na povinnosťami, prešiel na Fond národného majetku SR. Preto žalovaný podľa krajského súdu ako\nosoba, na ktorú boli prevedené všetky práva, povinnosti a záväzky, realizovala v súlade so schváleným\nprivatizačným projektom privatizáciu š.p. Stavoindustria Bratislava. Súd prvej inštancie preto dospel k\nnázoru, že žalovaný, na ktorého prešli v rámci privatizácie všetky práva, povinnosti a záväzky, vrátane\nzáväzkov, ktoré vzniknú v budúcnosti, je v tomto spore pasívne legitimovaný.\n11. Súd prvej inštancie zdôraznil, že tá skutočnosť, ktorou práva, povinnosti a záväzky prešli v rámci\nprivatizácie na iný subjekt, nebola v spore preukázaná. Žalovaný prevádzal na iné subjekty akcie, s\nktorými sú spojené práva akcionára upravené v § 176a a nasl. Obchodného zákonníka. Tieto práva sú\nvšak podľa krajského súdu odlišné od práv a povinností univerzálneho nástupcu, na ktorého prechádzajú\npráva, povinnosti a záväzky podniku. Preto podľa krajského súdu bolo potrebné právne oddeliť nároky,\nktoré sú uplatnené touto žalobou, t. j. právo na zaplatenie náhrady za vadné plnenie v súlade s § 133\nHospodárskeho zákonníka od nárokov, ktoré môžu vzniknúť v rámci procesu privatizácie.\n12. Krajský súd v Bratislave preto dospel k názoru, že právo na zaplatenie ceny za plnenie, ktoré\nmalo právne vady, prešlo na žalovaného ako na univerzálneho nástupcu. Žalovaným namietané\ntvrdenie, že ručí za bezvadné plnenie voči nadobúdateľom v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 92/1991\nZb., len po dobu jedného roka, sa podľa krajského súdu javilo ako nedôvodné, pretože toto zákonné\nručenie sa vzťahuje na nadobúdateľov privatizovaného majetku. V prejednávanom spore sa žalobca\ndomáhal plnenia zo zmluvy o nepeňažnom vklade, nejednalo sa preto o prevod práv k privatizovanému\nmajetku realizovaného prostredníctvom Fondu národného majetku. Krajský súd dodal, že Hospodársky\nzákonník, ako ani zákon č. 104/1990 Zb. o akciových spoločnostiach, neupravoval situáciu právnych vád\nnepeňažného vkladu do spoločnosti v podmienkach socialistického hospodárenia štátnych podnikov.\n13. Čo sa týkalo vznesenej námietky premlčania, dospel súd prvej inštancie k záveru, že právna vada\nplnenia, na ktoré sa zaviazal š. p. Stavoindustria Bratislava, bola zrejmá až a základe právoplatného\nrozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 19Co/381/99-142. Na premlčanie uplatneného nároku sa\nv súlade s § 763 Obchodného zákonníka aplikujú príslušné ustanovenia Hospodárskeho zákonníka. Pre\nuplatnenie nároku zo zodpovednosti za právne vady, nie je ustanovená prekluzívna lehota a vzťahuje\nsa na ňu všeobecná premlčacia lehota v súlade s § 131a Hospodárskeho zákonníka. Keďže žaloba\nbola podaná dňa 21.03.2001, t. j. pred uplynutím všeobecnej premlčacej lehoty, je podľa krajského súdu\nzrejmé, že právo žalobcu bolo uplatnené na súde včas. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný je\nuniverzálny nástupca všetkých práv a povinností zrušeného podniku Stavoindustria Bratislava š.p., a\nto i záväzkov vzniknutých v budúcnosti, súd prvej inštancie dospel k záveru, že pasívna legitimácia\nžalovaného v tomto konaní je daná.\n14. Ohľadne výšky uplatneného nároku, dospel krajský súd k záveru, že tento je dôvodný len čiastočne.\nVzhľadom na právne vady plnenia zo zmluvy o nepeňažnom vklade (§133 Hospodárskeho zákonníka),\nje podľa krajského súdu nepochybne dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej náhrady za\nvadné plnenie. Súd prvej inštancie pri výpočte ceny plnenia zohľadnil znalecký posudok Výskumno-\n\nporadenskej a informačnej agentúry INTERCONSULT z marca roku 1991, v ktorom bola vyčíslená cena\npredmetnej parcely v sume 500,- SK za 1 m2 (4 840 m2 x 500,- Sk = 2.420.000,- Sk = 80.329,28 eur).\nPodľa názoru krajského súdu, sa žalobca a š.p. Stavoindustria Bratislava dohodli v zmluve z 22.03.1991,\nna hodnote nepeňažného vkladu. Na výšku ceny tohto vkladu preto nemôže mať podľa názoru krajského\nsúdu plynutie času žiaden vplyv. Na základe toho krajský súd vyčíslil cenu predmetného pozemku v\nčase uzavretia zmluvy a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol. O náhrade trov konania krajský\nsúd rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 O. s. p.\n15. Preto rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 20.11.2012, č. k. 49Cb/30/2001-502\ntak, že určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 80.329,28 eur titulom istiny so 14,13 % úrokom z\nomeškania od 05.09.2003 až do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol s tým, že žiadnemu z účastníkov\nnáhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v Bratislave ďalej uznesením zo dňa 01.02.2013, č. k.\n49Cb/30/2001-527, uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške\n12.050,00 eur. Na základe odvolania žalobcu a žalovaného, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd\nodvolací, uznesením zo dňa 29.10.2015, č. k. 2Obo/11/2013-551, rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nzo dňa 20.11.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ďalej najvyšší súd uvedeným rozhodnutím\nuznesenie z 01.02.2013, č. k. 49Cb/30/2001-527 zmenil tak, že žalobca je povinný zaplatiť príkazom\nna úhradu na účet súdu č. 7000142457/8180, VS: 1050011913, KS: 0308, súdny poplatok za odvolanie\nvo výške 9.639,51 eur.\n16. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie pri posudzovaní otázky\npasívnej legitimácie žalovaného, resp. zistenia jeho zodpovednosti v predmetnom spore, vychádzal z\nnesprávneho právneho názoru, čím nevykonal potrebné dokazovanie. Odvolací súd uložil súdu prvej\ninštancie povinnosť v ďalšom konaní zistiť, či žalovaný ručí žalobcovi za nesplnenie záväzku predchodcu\npodľa zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších zmien. Pokiaľ krajský súd zistí jeho zodpovednosť z\nručenia v zmysle zákona o veľkej privatizácii, zistí odvolacím súdom naznačenú kvalifikáciu právneho\ndôvodu zodpovednosti a túto posúdi v zmysle ust. Hospodárskeho zákonníka, pričom v závislosti od\ntýchto zistení posúdi námietku premlčania a uplatnený úrok z omeškania.\n17. Po zrušení veci odvolacím súdom a vrátení na ďalšie konanie, krajský súd doplnil dokazovanie v\nintenciách vyššie uvedeného zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu.\n18. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na §§ 5, 15 ods. 1, 2 a 4, § 19\nods. 3 zákona o veľkej privatizácii uviedol, že žalobca podaním zo dňa 29.05.2011 oznámil krajskému\nsúdu, že právnym dôvodom uplatnenej pohľadávky je zodpovednosť za vadné plnenie podľa ust. § 133\nods. 1 Hospodárskeho zákonníka.\n19. Podľa názoru krajského súdu, v súlade s názorom odvolacieho súdu uvedeného v uznesení č. k.\n2Obo/11/2013-551, vznikla uplatnená pohľadávka zo zmluvy o nepeňažnom vklade, ktorá vzhľadom na\nvyslovenie neúčinnosti hospodárskej zmluvy zo dňa 22.03.1991 o prevode časti parcely č. 23060/1,\nStavoindustriou, š.p., je neplatná od počiatku. Z takejto neplatnej zmluvy podľa krajského súdu nie je\nmožné uplatniť zodpovednosť za vady, pretože zmluva, ktorá je neplatná, nemôže mať právne vady.\nVzhľadom na tú skutočnosť, že zmluva o nepeňažnom vklade je neplatná od počiatku v časti prevodu\nparc. č. 23060/1, podľa krajského súdu nemohlo prejsť právo na dispozíciu s touto parcelou na Fond\nnárodného majetku SR.\n20. V súlade s § 15 ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb., podľa krajského súdu žalobca v konaní\nnepreukázal, že využil všetky právne prostriedky na uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi nadobúdateľovi privatizovaného majetku. Preto je vylúčené ručenie ministerstva. Krajský súd dodal,\nže hoci v procese privatizácie prechádza majetok privatizovaného podniku do správy ministerstva\n(Fond národného majetku SR), tento je však v rozsahu dispozície s týmto majetkom prísne viazaný\nust. § 11 a nasl. zákona č. 92/1991 Zb. Ministerstvo ani Fond národného majetku SR, preto\nnevystupujú v procese privatizácie ako nadobúdatelia privatizovaného majetku. Akéhokoľvek plnenia z\nhospodárskej zmluvy zo dňa 22.03.1991 (ktorá bola uzavretá pred schválením privatizačného projektu\npodniku Stavoindustria Bratislava), je podľa krajského súdu možné sa domáhať len od nadobúdateľov\npredmetného privatizovaného majetku. Žalovaný v tomto spore preto podľa názoru krajského súdu, nie\nje pasívne legitimovaný. Vzhľadom na uvedené, krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade\ntrov konania sud rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O. s. p.\n\n21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie obe sporové strany. Žalobca podal odvolanie\nproti výroku, ktorým krajský súd žalobu zamietol a žalovaný len v časti výroku o náhrade trov konania.\n22. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, nezákonný s\ntým, že ide o rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Žalobca má za to, že Krajský\nsúd v Bratislave, sa pri odôvodňovaní rozsudku, ako aj v rozhodovacej činnosti, neriadil ust. § 157 ods.\n2 O. s. p., nerešpektujúc ani právny názor odvolacieho súdu uvedený v uznesení zo dňa 29.10.2015,\nč. k. 2Obo/11/2013-551.\n23. Žalobca zdôraznil, že akcionármi žalobcu od jeho vzniku boli Stavoindustria Bratislava, štátny podnik,\nso sídlom v Bratislave a MACULAN HOLDING, AG, so sídlom vo Viedni, ktorí v rovnakom pomere\na v plnom rozsahu splatili základný kapitál žalobcu v celkovej výške 100.000,- Kčs. Dňa 20.03.1991\nsa uskutočnilo valné zhromaždenie žalobcu, na ktorom sa obidvaja akcionári dohodli na zvýšení\nzákladného kapitálu žalobcu na celkovú výšku základného kapitálu v sume 340.228.000,- Kčs. Základný\nkapitál žalobcu sa dohodou vtedajších jeho akcionárov zvýšil zo 100.000,- Kčs na 340.228.000,- Kčs,\npričom toto zvýšenie základného kapitálu sa vykonalo bez verejného upisovania nových akcií tak, že\ndoterajší akcionári kryli toto zvýšenie rovnakým dielom, t. j. v rovnakej výške, po 170.064.000,- Kčs.\n24. Na základe uvedeného Stavoindustria Bratislava, štátny podnik v postavení akcionára žalobcu\nsvojím rozhodnutím na valnom zhromaždení žalobcu dňa 20.03.1991 prevzal a na seba záväzok zvýšiť\nsvoj vklad vložením nepeňažného vkladu (budovy, stavby, pozemky a stroje) a peňažitého vkladu do\nmajetku žalobcu v celkovej hodnote\n170.064.000,- Kčs, ktorú hodnotu mala odovzdať\ndo vlastníctva žalobcu ako nepeňažitý vklad v hodnote 167.064.000,- Kčs na základe osobitnej zmluvy\nnajneskôr v termíne do 31.03.1991, a splatením peňažitého vkladu v hodnote 3.000.000,- Kčs, ktorý je\nsplatný po častiach a v termínoch stanovených v osobitnej zmluve, uzavretej do 31.03.1991.\n25. Stavoindustria Bratislava, štátny podnik a SIMAC Holding, akciová spoločnosť uzavreli dňa\n22.03.1991 medzi sebou Zmluvu o nepeňažitom vklade a odovzdaní veci, na základe ktorej akcionár\nžalobcu Stavoindustria Bratislava, štátny podnik v postavení ako vkladateľ, previedol na žalobcu\nnehnuteľný a hnuteľný majetok a medzi nehnuteľným majetkom bol aj pozemok pare. č. 23060/1 o\nvýmere 18 044 m2, o časti ktorého, v rozsahu 4 840 m2 bolo v ďalšom období rozhodnuté, že vlastnícky\npatril inému subjektu.\n26. Žalobca zdôraznil, že ak sa súdnym rozhodnutím deklarovalo, že prevod pozemku par. č. 23060/1 v\njeho časti 4 840 m2 je neplatný, znamená to, že jeden z akcionárov žalobcu, Stavoindustria Bratislava,\nštátny podnik nesplnil v úplnosti svoj záväzok zvýšenia základného kapitálu žalobcu, ku ktorému sa\nzaviazal.\n27. Podľa názoru žalobcu je bezpodmienečne nutné rozlíšiť, že v danom prípade existujú dva vzájomne\nsúvisiace právne vzťahy medzi akcionárom žalobcu Stavoindustria Bratislava, štátny podnik a žalobcom.\n28. Jedným právnym vzťahom je záväzok akcionára žalobcu Stavoindustria Bratislava, štátny podnik,\nktorý prevzal na rokovaní valného zhromaždenia žalobcu dňa 20.03.1991, t. j. záväzok upísať, resp.\nzvýšiť svoj vklad do základného kapitálu žalobcu.\n29. Druhým je zmluva (právny úkon), ktorú dňa 22.03.1991 uzatvoril akcionár žalobcu Stavoindustria\nBratislava, štátny podnik so žalobcom, v ktorej sa Stavoindustria Bratislava, štátny podnik zaviazal\npreviesť svoje vlastníctvo k hnutelným a nehnutelným veciam do majetku žalobcu, a tak splniť svoj\nzáväzok z rokovania valného zhromaždenia žalobcu, t. j. podieľať sa svojím vkladom na zvýšení\nzákladného kapitálu žalobcu.\n30. Skutkový a právny stav v dôsledku rozhodnutia, že vlastníkom časti pozemku par. č. 23060/1 v\nrozsahu 4 840 m2 je iný subjekt, je podľa žalobcu taký, že v konečnom dôsledku žalobca nemá doposiaľ\nv celom rozsahu splatený základný kapitál. A tým nesplatenie časti vkladu v rozsahu hodnoty časti\npozemku parc. č. 23060/1 zostalo záväzkom subjektu, ktorý sa k záväzku zaviazal a ktorý akcionár\nžalobcu prevzal od žalobcu nové akcie zodpovedajúce i tej časti svojho vkladu, ktorú nevložil do\n\nzákladného kapitálu žalobcu formou nepeňažného vkladu a ktorú nakoniec nesplnil, a ktorou sa tak\nnepodieľal na zvýšení základného kapitálu žalobcu.\n31. Na základe privatizačného projektu Stavoindustria Bratislava, štátny podnik a následných úkonov\npríslušných orgánov štátnej správy a vlády Slovenskej republiky, došlo ku dňu 30.04.1992 k zrušeniu\nštátneho podniku Stavoindustria Bratislava, bez likvidácie a celý jeho majetok prešiel na Fond národného\nmajetku SR podľa privatizačního projektu so všetkými aktívami a pasívami, právami a záväzkami.\n32. Žalobca tvrdí, že v procese privatizácie došlo k rozdeleniu pôvodného majetku Stavoindustria\nBratislava, štátny podnik medzi viacero nástupníckych subjektov. Ani jeden z týchto subjektov však nebol\nuniverzálnym právnym nástupcom štátneho podniku. Univerzálnym nástupcom majetku, so všetkými\naktívami a pasívami, právami a záväzkami Stavoindustrie Bratislava, štátny podnik sa ex lége (v zmysle\nzákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, účinného dňa 01.05.1992)\nstal len Fond národného majetku Slovenskej republiky. Žalobca dodal, že on samotný nebol účastníkom\nprivatizácie a ani sa nijakým spôsobom na procese privatizácie nepodieľal.\n33. Žalobca má za to, že na Fond národného majetku SR, ako generálneho sukcesora štátneho\npodniku Stavoindustria Bratislava, prešli aj povinnosti tohoto štátneho podniku, povinnosť splniť záväzok,\nt. j. podielať sa na zvýšení základného kapitálu žalobcu, t. j. splniť si povinnosť, ktorá mu nastala\nprávoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30.6.1999, č. k. 8C/324/98-127 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.05.2000, č. k. 19Co/381/99-142. Nie je preto\npodľa žalobcu správny názor Krajského súdu v Bratislave, že žalovaný v tomto konaní nie je pasívne\nlegitimovaný.\n34. Vzhľadom na uvedené, žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 16.02.2016, č. k. 49Cb/30/2001-600, vo výroku, ktorým žalobu zamietol zmenil tak, že\nv celom rozsahu žalobe vyhovie, t. j. uloží žalovanému zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 240.987,85 eur\ntitulom istiny, žalobným návrhom žiadaný sankčný nárok ako príslušenstvo žalovanej istiny za obdobie,\nako vyplýva zo žalobného návrhu, a žalovanému uloží aj zaplatiť žalobcovi náhradu trov s konaním\nžalobcovi vzniknutých v rozsahu vyčíslenom v prílohe č. 1 tohto odvolania, prípadne, ak zistí, že nie sú\nsplnené podmienky pre zmenu tohoto rozsudku, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zruší a vec mu\nvráti na ďalšie konanie.\n35. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje napadnutý rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave za vecne správny a všetky tvrdenia uvádzané žalobcom sú podľa žalovaného právne\nbezvýznamné, pretože boli už predmetom súdneho dokazovania a súd sa s nimi v konaní vysporiadal.\n36. Zastáva názor, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu je v súlade s príslušnými\nustanoveniami O. s. p. a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti.\n37. Podľa jeho názoru krajský súd v konaní správne a v súlade so zákonnou požiadavkou stanovenou\nustanovením § 226 O. s. p., doplnil dokazovanie. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav a správne\nposúdil daný právny vzťah aplikáciou príslušných ustanovení zákona č. 92/1991 Zb., že žalovaný nie je\nv konaní pasívne legitimovaný. V nadväznosti na to, žalobu správne zamietol ako nedôvodnú.\n38. Žalovaný zdôraznil, že štátny podnik Stavoindustria Bratislava bol zrušený v roku 1992 na základe\nschváleného privatizačného projektu. Všetok majetok štátneho podniku, vrátane 50 % podielu žalobcu\nprešiel ku dňu zrušenia podniku na právneho predchodcu žalovaného, na Fond národného majetku\nSR. Na základe daného právneho úkonu došlo v súlade s ustanovením § 11 zákona č. 92/1991 Zb. k\nuniverzálnej sukcesii tohto štátneho podniku na právneho predchodcu žalovaného, na Fond národného\nmajetku SR, vrátane 50 % akcií žalobcu. Právny predchodca žalovaného, Fond národného majetku SR\nnásledne v rámci procesu privatizácie v súlade privatizačným projektom previedol na základe kúpnej\nzmluvy č. 12/1992 uzatvorenej dňa 30.04.1992 so spoločnosťou Maculan Industriebeteiligungs GmbH\nViedeň a Zmluvy č. 1739/1997 o odplatnom prevode akcií kúpou zo dňa 19.02.1997 uzatvorenou\nso spoločnosťou SIBAINVEST s.r.o., akcie predstavujúce spolu celkový 50 % podiel žalobcu. Na\nzáklade týchto právnych úkonov prešli na nadobúdateľov (spoločnosť SIBAINVEST s.r.o. a Maculan\nIndustriebeteiligungs GmbH Viedeň) v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 92/1991, všetky\n\npráva a záväzky spojené s privatizovaným majetkom. To podľa žalovaného znamená, že práve tieto\nspoločnosti sa stali aj nositeľmi záväzku na nepeňažný vklad.\n39. Nový vlastník privatizovaného majetku (v danom prípade spoločnosť Maculan Industriebeteiligungs\nGmbH Viedeň a spoločnosť SIBAINVEST s.r.o.) sa stal ex lége univerzálnym právnym nástupcom\nvšetkých práv a záväzkov.\n40. Na základe uvedeného, má žalovaný za to, že krajský súd správne vec posúdil tak, že poukazujúc\nna nesplnenie podmienok zákonného ručenia v zmysle zákona č. 92/1991 Zb., akékoľvek plnenia zo\nzmluvy, resp. z nárokov z neplatnosti zmluvy o nepeňažnom vklade a zároveň povinnosti na nepeňažný\nvklad, je možné domáhať sa iba od nadobúdateľov privatizovaného majetku a žalovaný nie je v tomto\nspore pasívne legitimovaný.\n41. Žalovaný v podanom vyjadrení opätovne poukázal na vznesenú námietku premlčania uplatneného\nnároku v konaní a na jeho námietku proti úrokom z omeškania uplatňovaných žalobcom v tomto spore.\n42. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok krajského\nsúdu v merite sporu potvrdil a aby tento rozsudok krajského súdu, zmenil vo výroku o náhrade trov\nkonania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 14.459,27 eur.\n43. Žalovaný v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu v časti náhrady trov konania\nuviedol, že jediným dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania bola skutočnosť, že žalovanému\ntrovy konania nevznikli (str. 9 napadnutého rozsudku). Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na § 142 ods.\n1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných\nna účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný\ndodal, že mal vo veci plný úspech a trovy konania mu vznikli za podané odvolanie. Z týchto dôvodov\nžalovaný žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že\nžalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 14.459,27 eur.\n44. Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zdôraznil, že v záujme eliminácie pochybností\no správnosti kvantifikácie trov, ktoré žalobcovi v tomto súdnom spore vznikli, považuje za potrebné\nvyčíslenie trov sporu, ktoré predložil, doplniť o ich bližšiu špecifikáciu, a to v časti vyčíslených trov\nsúvisiacich s ich úhradou advokátovi JUDr. Ladislavovi Hoffmanovi v zmysle jeho faktúry č. 08/2009,\nzo dňa 30.04.2009 v sume spolu s DPH 4.974,20 eur a faktúry č. 17/2009, zo dňa 1.12.2009 v sume\nspolu s DPH 9.996,00 eur.\n45. Okrem toho, za odvolanie žalobcu zo dňa 04.04.2016 voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo\ndňa 16.02.2016, č. k. 49Cb/30/2001-600, žalobca zaplatil dňa 20.04.2016 Krajskému súdu v Bratislave\nv zmysle jeho uznesenia zo dňa 05.04.2016,\nč. k. 49Cb/30/2001-635, súdny poplatok\nv sume 12.049,- eur, ktorá suma predstavuje ďalšie trovy, ktoré žalobcovi s konaním vznikli a náhradu\nktorých uplatňuje voči žalovanému spolu s ostatnými už žalobcom vyčíslenými trovami konania, ktoré\nžalobca špecifikoval vo svojom odvolaní zo dňa 04.04.2016.\n46. Žalobca taktiež považuje za potrebné zdôrazniť, že jeho zákonnou povinnosťou bolo uviesť v žalobe\na opísať skutkové okolností, z ktorých vyvodzuje dôvodnosť svojej žaloby a žalobným petitom, nakoľko\nsa domáha peňažného nároku, kvantifikovať jeho výšku. Je vecou súdu, ktorý pozná právo (iura novit\ncuria), aby na zistené skutkové okolností aplikoval príslušné právne normy a o žalobe rozhodol.\n47. V súvislosti s vyčíslením trov konania žalovaným v jeho odvolaní zo dňa 24.03.2016, voči výroku\nnapadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, v časti výroku o náhrade trov konania, ktoré\nžalovaný požaduje zaplatiť žalobcom, má žalobca pochybností v tom, či boli vyrubené v súlade so\nzákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení v čase\nvzniku poplatkovej povinnosti zaplatenia príslušného súdneho poplatku žalovaným.\n48. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd\")\n[§ 470 ods. 1,\n4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.\")], po zistení, že odvolanie bolo\npodané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné\npodať odvolanie, bez nariadenia pojednávania, viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a\n\nzisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 C. s. p.), prejednal\nodvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.\n49. Vzhľadom k tomu, že odvolania boli podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„O. s. p.\"), odvolací súd\npostupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p., na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré\nnastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\n50. Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu na zaplatenie nepeňažného vkladu, nakoľko súd\nurčil rozsudkom, že Poľnohospodárske podielnické družstvo Rača je vlastníkom parcely č. 23060/1\nvedenej ako ostatná plocha, vyznačenej v geometrickom pláne č. 287-145/3 z februára 1973 Ing.\nJána Puškáša v časti B o výmere 4 840 m2 v katastrálnom území Nové Mesto. Uvedený pozemok\npredstavoval časť nepeňažného vkladu štátneho podniku Stavoindustria do spoločnosti SIMAC Holding,\na.s. Žalobca svoj nárok oprel o zmluvu o nepeňažnom vklade a odovzdaní vecí do vlastníctva a.s. SIMAC\nHolding uzavretú dňa 22.03.1991.\n51. Podľa ust. § 763 ods. 1 Obchodného zákonníka, týmto zákonom sa spravujú právne vzťahy, ktoré\nvznikli odo dňa jeho účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté pred dňom účinnosti tohto zákona a práva z\nnich vzniknuté, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv\nuzavretých pred dňom účinnosti tohto zákona sa spravujú doterajšími predpismi. Zmluvy o bežnom\núčte, zmluvy o vkladovom účte, zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt sa však spravujú\ntýmto zákonom odo dňa jeho účinnosti, aj keď k ich uzavretiu došlo pred týmto dňom. Podľa doterajších\npredpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť predo dňom účinnosti\ntohto zákona, ako aj lehoty pre uplatnenie práv, ktoré sa podľa predchádzajúceho odseku spravujú\ndoterajšími predpismi, aj keď začnú plynúť po účinnosti tohto zákona (§ 763 ods. 2 Obchodného\nzákonníka).\n52. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodárskeho zákonníka, právny úkon je neplatný,\npokiaľ sa svojím obsahom alebo účelom prieči právnemu predpisu alebo pokiaľ právny predpis obchádza\nalebo ak jeho predmetom je nemožné plnenie. Plnenie nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť len za\nsťažených podmienok alebo s väčšími nákladmi alebo až po určenom čase.\n53. Podľa § 23 Hospodárskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti týka len časti právneho úkonu, nie\nje tým dotknutá platnosť zostávajúcej časti, ledaže by vzťah, ktorý by takto vznikol, bol hospodársky\nneodôvodnený.\n54. Podľa § 123 Hospodárskeho zákonníka, ak organizácia prijala plnenie alebo inak získala majetkový\nprospech, ktoré jej nepatria, musí ich bez meškania vydať organizácii, na úkor ktorej boli získané; pritom\nje povinná sa spravovať jej pokynmi. Organizácia, ktorá spôsobila, že došlo k neoprávnenému plneniu,\nprípadne inému majetkovému prospechu, je povinná nahradiť iným organizáciám všetky náklady, ktoré\nim v súvislosti s tým vznikli. Ak nie je možné alebo účelné vydať to, čo bolo neoprávnene získané, alebo\nvec toho istého druhu, organizácia je povinná nahradiť cenu podľa času získania. V takom prípade platí,\nže k získanému plneniu, pokiaľ záležalo vo veciach, prešlo vlastnícke právo alebo právo hospodárenia\ndňom, keď sa získalo, na organizáciu, ktorá plnenie prijala.\n55. Podľa § 131a veta prvá Hospodárskeho zákonníka, pokiaľ nie je v zákone ustanovené inak, je\npremlčacia lehota trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo uplatniť po prvý raz. Podľa §131b ods.\n2 Hospodárskeho zákonníka, premlčacia lehota práva na náhradu škody je dva roky a začína plynúť\nodo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Právo na náhradu škody\nsa však premlčí najneskôr za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. To platí\nobdobne o premlčacej lehote práva na vydanie neoprávneného majetkového prospechu.\n56. Podľa § 28 ods. 1 a § 29 zákona č. 92/1991Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné\nosoby, platného v čase privatizácie štátneho podniku Stavoindustria Bratislava, podľa schváleného\nprivatizačného projektu uzaviera Fond vo svojom mene zmluvy a vykonáva iné právne úkony, a to\nnajmä a)zakladá akciové a iné obchodné spoločnosti alebo sa zúčastňuje na ich zakladaní a vkladá do\nnich vklady, na ktoré sa zaviazal, b)nadobúda akcie na základe svojej účasti na podnikaní akciových\nspoločností a vykonáva práva akcionára včítane účasti na valných zhromaždeniach, c)vykonáva práva\n\nspoločníka vo svojej účasti na iných než akciových spoločnostiach, d)podieľa sa na hospodárskom\nvýsledku obchodnej spoločnosti, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje, a znáša jeho dôsledky vo forme\nzisku a strát, e)predáva akcie alebo podiely na iných než akciových spoločnostiach, f)podieľa sa na\nlikvidačnom zostatku spoločnosti v rozsahu svojej účasti na jej podnikaní, ak dôjde k jej zrušeniu,\ng)uzaviera zmluvy o predaji podnikov, ich organizačných častí a častí ich majetku, pritom môže využiť\naj verejnú súťaž, h)prenajíma na určitú dobu tieto hodnoty do doby ich použitia pre privatizáciu. Pri\nuskutočňovaní činností uvedených v § 28 vznikajú Fondu práva a záväzky. Fond je oprávnený domáhať\nsa splnenia svojich práv na súde alebo iných príslušných orgánoch a môže byť žalovaný za nesplnenie\nsvojich záväzkov alebo iných povinností, za ktorých porušenie zodpovedá celým svojím majetkom.\n57. Nesporným je, že Stavoindustria, š.p. Bratislava bola majiteľom 50 % akcií spoločnosti SIMAC\nHolding, a.s. Rozhodnutím Ministerstva výstavby a stavebníctva SR zo dňa 24.03.1992, č. 221-258/1992\nbol štátny podnik Stavoindustria zrušený bez likvidácie k 30.04.1992 a jeho majetok bol podľa\nprivatizačného projektu so všetkými aktívami a pasívami, právami a záväzkami prevedený na Fond\nnárodného majetku SR. V zmysle § 11 zákona č. 92/1991 Zb. týmto prešiel na Fond národného\nmajetku SR ku dňu zrušenia, aj 50 % podiel štátneho podniku Stavoindustria na akciovej spoločnosti\nSIMAC Holding. Fond národného majetku SR nadobudol akcie spoločnosti SIMAC Holding a.s., podľa\nzákona č. 92/1991 Zb. Uznesením vlády Slovenskej republiky zo 17.03.1992 číslo 194 vláda schválila\nprivatizačný projekt štátneho podniku Stavoindustria. Podľa rozhodnutia o schválení privatizácie, vstúpil\ndo privatizácie celý podnik tak, že majetok prešiel do troch novozaložených akciových spoločností,\nďalej bol schválený bezodplatný prevod bytov v Trnave a v Dubnici nad Váhom a priamy predaj akcií.\nToto rozhodnutie bolo podkladom pre Fond národného majetku SR na vykonanie úkonov spojených s\nrealizáciou privatizačného projektu, s priamym predajom akcií.\n58. Fond národného majetku SR ako predávajúci uzatvoril so spoločnosťou Maculan\nindustriebeteiligungs - Gesellschaft m.b.H. ako kupujúcim, dňa 30.04.1992 (č. l. 149 spisu) kúpnu zmluva\no predaji 57 839 akcií s menovitou hodnotou 1.000,- Kč, ktoré predstavujú 17 % akcií spoločnosti SIMAC\nHolding /žalobcu/. Na základe zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1739/1997 zo dňa 19.02.1997\nFond národného majetku SR predal ďalších 112 275 kusov akcií, čo predstavovalo 33 % podiel na\nzákladnom imaní spoločnosti SIMAC Holding.\n59. Zmluva o nepeňažnom vklade a odovzdaní vecí do vlastníctva a.s. SIMAC Holding (žalobcu v\ntomto spore), bola uzavretá 22.03.1991. So zreteľom na prechodné ustanovenia § 763 ods. 1, ods.\n2 Obchodného zákonníka, je potrebné na právne vzťahy týkajúce sa uvedenej akciovej společnosti\naplikovať príslušné ustanovenia Hospodárskeho zákonníka a zákona č. 104/1990Zb. o akciových\nspoločnostiach. Z obsahu zmluvy vyplýva, že jej predmetom sú pozemky, budovy, stavby a stroje\nšpecifikované v Prílohe č. 1, ku ktorým má vkladatel, štátny podnik Stavoindustria právo užívania.\nDňa 26.06.1991 bol vložený nepeňažný vklad, okrem iných aj parcela č. 23060/1, ostatná plocha o\nvýmere 4 840 m2, v prospech nadobúdateľa (žalobcu). Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n31.05.2000, č. k. 19Co/381/99-142, bolo určené, že vlastnícke právo k parcele č. 23060/1 o výmere 4\n840 m2, ktorá tvorila predmet nepeňažného vkladu, patrí Poľnohospodárskemu podielnickému družstvu\nRača. Je preto zrejmé, že vkladateľ - Stavoindustria Bratislava, š.p., nevložil nepeňažný vklad tak, ako\nto určovala zmluva o nepeňažnom vklade zo dňa 22.03.1991. Vzhľadom na uvedený skutkový a právny\nstav, je predmetná zmluva o nepeňažnom vklade v časti vkladu - pozemku, evidovaného na parcele č.\n23060/1, ostatná plocha o výmere 4 840 m2, od počiatku neplatná, a to s poukazom na § 21 a § 23\nHospodárskeho zákonníka. /obdobne zrušujúce uznesenie NS SR\nč. k.\n1MObdoV/13/2009- 440 z 29.04.2010/. Keďže pôvodný právny dôvod odpadol, Fond národného majetku\nSR podľa § 123 ods. 1 Hospodárského zákonnka získal neoprávnený majetkový prospech, ktorý mu\nnepatrí a musí ho vydať a.s. SIMAC, na úkor ktorej bol získaný. Nakoľko Fond národného majetku SR\nakcie predal, podľa ustanovenia § 123 ods. 3 Hospodárského zákonníka je povinný nahradiť žalobcovi\ncenu podľa času získania.\n60. Z obsahu spisu vyplýva aj to, že žalobca sa o neoprávnenom majetkovom prospechu dozvedel až z\npotvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.05.2000, č. k. 19Co/381/99-142. Keďže\nžaloba bola podaná dňa 21.03.2001, t. j. pred uplynutím dvojročnej premlčacej lehoty, právo žalobcu\nv tomto spore bolo uplatnené na súde včas podľa § 131b ods. 2 Hospodárskeho zákonníka. Vznesená\nnámietka žalovaného, preto nie je dôvodná.\n\n61. Odvolací súd vo svojom skoršom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že Fond národného majetku SR\nv prejednávanej veci konal na základe zákona o veľkej privatizácií, čo je špecialna právna norma, ktorú\nje potrebné aplikovať pri posudzovaní jeho úkonov a uložil súdu prvej inštancie novo posúdiť právnu\nkvalifikáciu nároku žalobcu, vrátane ručenia žalovaného. Uvedené nebránilo súdu prvej inštancie vec\nposúdiť nad rámec ustanovenia § 15 zák. č. 92/1991 Zb. Súd prvej inštancie preto vec nesprávne právne\nposúdil, z ktorého dôvodu nedostatočne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho odvolací súd napadnutý\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.02.2016, č. k. 49Cb/30/2001-600, podľa § 389 ods. 1\npísm. c/ C. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n62. V svislosti s odvolaním žalovaného proti výroku o náhrade trov konania je potrebné uviesť, že súd\nprvej inštancie v novom rozhodnutí o veci nanovo rozhodne aj o trovách konania.\n63. Podľa § 391 ods. 2 C. s. p. je pre súd, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie právny názor\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, záväzný.\n64. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní\nvystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať\npred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej\nveci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený\nsudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v\nprípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní protiu zneseniu\npodľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a)\nnapadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;na\npríslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s\nochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c)\nje predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky\nminimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej\ninštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.\ns. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo akdo konania vstúpil (§426\nC. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nC. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné\npodania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí,\nak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej\n\nhlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,\nosobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred\ndiskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa\n§ 420 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431\nods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431\nods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak,\nže dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433\nC. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434\nC. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\nna podanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "49Cb/30/2001", "guid": "1c1272d5-c389-4bd8-86f5-3a3653035fdd:7a749a77-2828-420b-a220-5debed9ce3b3", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}