{"guid": "162a603b-817b-4d61-b627-18adc2a311c9:8dc14f26-bdef-4678-b616-f397ecddef83", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:9015898699.1", "spisova_znacka": "4Ndz/3/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Ndz/3/2016 z 3. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. marca 2016, sp. zn. 4Ndz/3/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:9015898699.1", "identifikacne_cislo": "9015898699", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2016-03-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-16", "nazov": "§ 16 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-16", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-14", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8dc14f26-bdef-4678-b616-f397ecddef83", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9015898699.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9015898699.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9015898699.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Ndz/3/2016\n9015898699\n03. 03. 2016\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2016:9015898699.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ Doprastav, a.s., Drieňová 27, Bratislava,\nzastúpený JUDr. Jurajom Kuráňom, advokátom z advokátskej kancelárie KURÁŇ & MARKOVÁ,\nadvokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Miletičova 1, Bratislava, 2/ STRABAG, a.s., so sídlom na\nBělidle 198/21, Praha 5, Česká republika, zastúpený JUDr. Jánom Havlátom, advokátom zo združenia\nHAVLÁT & PARTNERS, so sídlom advokátskej kancelárie Rudnayovo námestie 1, Bratislava, 3/ MOTA\n- ENGIL, ENGENHARIA E CONSTRUCAO, S. A., so sídlom Casa da Calcada, Largo do Paco, n°\n6, Cepelos, Amarante, Portugalsko, zastúpený Advokátskou kanceláriou Kinstellar, s.r.o., so sídlom\nHviezdoslavovo nám. 13, Bratislava, 4/ Skanska, a.s. (s pôvodným obchodným menom Skanska\nDS, a.s.), so sídlom Bohunická 133/50, Brno, Česká republika, zastúpený Mgr. Tomášom Marettom,\nadvokátom z advokátskej kancelárie ČECHOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štúrova 4, Bratislava,\n5/ BETAMONT, s. r. o., so sídlom J. Jesenského 1054/44, Zvolen, zastúpený JUDr. Jelou Mikuškovou,\nadvokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Račianska 66, Bratislava, 6/ Inžinierske stavby, a.s., so\nsídlom Priemyselná 6, Košice, zastúpený JUDr. Petrom Oravcom, advokátom so sídlom advokátskej\nkancelárie Laurinská 12, Bratislava, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky,\nDrieňová 24, Bratislava, za účasti: Skanska SK, a.s. (pôvodne pod obchodným menom Skanska BS,\na.s.), so sídlom Košovská cesta 16, Prievidza, zastúpený Mgr. Tomášom Marettom, advokátom z\nadvokátskej kancelárie ČECHOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štúrova 4, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2006/KH/R/2/116 zo dňa\n16. októbra 2006, vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 5Sžh/2/2015, o námietke\nzaujatosti žalobcu v 6/ rade proti predsedníčke senátu JUDr. J. a členkám senátu JUDr. Y. a JUDr. V.,\njednomyseľne, takto\nrozhodol:\nSudkyne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. J. a JUDr. Y. n i e s ú v y l ú č e n é z\nprejednávania a rozhodovania veci vedenej na na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.zn.\n5Sžh/2/2015.\nJUDr. V. j e v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej\nrepubliky pod sp.zn. 5Sžh/2/2015.\nodôvodnenie:\nI.\nNávrhom doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej v texte rozhodnutia aj „NS SR“ alebo\n„najvyšší súd“) 12. februára 2016, žalobca v 6/ rade podal námietku zaujatosti voči senátu 5S v súvislosti\ns konaním vedeným pod sp.zn. 5Sžh/2/2015 podľa § 15a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„O.s.p“), nakoľko nesúhlasil s pridelením veci senátu 5S. Podanie žalobcu bolo na NS SR zaevidované\nelektronickou podateľňou pod sp.zn. 4Nds/3/2016.\n\nŽalobca v 6/ rade vo svojom podaní uviedol, že dňa 15. februára 2005 Protimonopolný úrad Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „PMÚ“) začal správne konanie (ďalej len „konanie na PMÚ“) v súvislosti s verejnou\nsúťažou na výstavbu diaľnice D1, časť Mengusovce - Jánovce, segment 0.00-8.00 (Tender), v ktorej bol\nžalobca 6/ jedným z účastníkov. PMÚ v rámci konania na PMÚ vyšetroval aj žalobcu 6/ ako jedného z\núčastníkov Tendra. Dňa 23. decembra 2005 PMÚ vydal prvostupňové rozhodnutie, v ktorom dospel k\nzáveru, že všetci účastníci konania na PMÚ (vrátane žalobcu) uzatvorili zakázanú dohodu obmedzujúcu\nhospodársku súťaž vo verejnom obstarávaní a uložil im pokuty. Prvostupňové rozhodnutie bolo de\nfacto potvrdené druhostupňovým rozhodnutím sp. zn. 2006/KH/R/2/116 zo 16. októbra 2006. Dňa 5.\ndecembra 2006 žalobca podal na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) žalobu proti\nrozhodnutiu PMÚ, v ktorej žiadal príslušný súd o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia z\ndôvodu jeho vážnych právnych vád. Podobné žaloby podali aj ďalší účastníci konania na PMÚ. Dňa\n10. decembra 2008 krajský súd vydal rozhodnutie, ktorým zrušil Rozhodnutie PMÚ a vrátil vec PMÚ\nna ďalšie konanie (ďalej len „rozhodnutie krajského súdu“). Dňa 30. marca 2009 podal PMÚ proti\nrozhodnutiu krajského súdu odvolanie na najvyšší súd. Dňa 30. decembra 2013 najvyšší súd vydal\nrozsudok sp.zn. 1Sžhpu/1/2009 (ďalej len „konečné rozhodnutie“), ktorým zmenil rozhodnutie krajského\nsúdu tak, že zamietol žalobu žalobcu 6/, ako aj žaloby všetkých ostatných účastníkov konania na PMÚ.\nSúdne konanie sp.zn. 1Sžhpu/1/2009 (ďalej len „predchádzajúce konanie“) začalo na najvyššom súde\ndňa 25. júna 2009, kedy bola vec pridelená senátu 1S, ktorý podľa vtedy účinného rozvrhu práce\npozostával z nasledovných sudcov: JUDr. S. (predseda), JUDr. O. (druhý predseda) a JUDr. D. (člen).\nDňa 24. septembra 2009 predseda najvyššieho súdu, JUDr. L. vydal opatrenie č. Spr 162/2009-20 (ďalej\nlen „Opatrenie predsedu“), podľa bodu 10 ktorého sa zloženie senátu 1S zmenilo na nasledovných\nsudcov: JUDr. S. (predseda), JUDr. R. (druhý predseda) a JUDr. F. (člen). V tejto súvislosti žalobca\nupozornil, že vyššie uvedená zmena zloženia senátu sa mala uplatniť retroaktívne a „novým“ sudcom\nP. a H. bolo nariadené, aby sa zúčastnili (namiesto pôvodných členov senátu 1S) rozhodovania aj o\nveciach, ktoré boli pridelené uvedenému senátu ešte pred účinnosťou Opatrenia predsedu. Sudcovia\nP., P. a H. teda prijali aj konečné rozhodnutie v tomto prípade. Z vyššie uvedeného vyplýva, že senát,\nktorý vydal konečné rozhodnutie (pričom oficiálne zostal pôvodným senátom 1S), sa - pokiaľ ide o jeho\nosobné zloženie - odlišoval od toho, ktorému bola vec pôvodne pridelená. Táto zmena bola priamym\ndôsledkom Opatrenia predsedu.\nDňa 14. mája 2014 žalobca 6/ podal ústavnú sťažnosť na Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústavný súd“), ktorou napadol konečné rozhodnutie. Obdobné sťažnosti boli podané tiež ostatnými\núčastníkmi predchádzajúceho konania. Dňa 17. júna 2015 ústavný súd vydal nález sp.zn. II ÚS\n893/2014-175 (ďalej len „nález“), ktorým zrušil konečné rozhodnutie a vrátil vec najvyššiemu súdu na\nďalšie konanie. Ústavný súd vyslovil vo svojom náleze, že právo žalobcov na zákonného sudcu v zmysle\nčlánku 48 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Ústava“), článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“) a článku 6\nods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, bolo porušené konečným\nrozhodnutím. Z vyššie uvedeného porušenia práva žalobcu vyplýva predovšetkým, že ako ústavný súd\nuviedol vo svojom náleze: „V ďalšom postupe je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto rozhodnutí (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde), a preto musí vo veci sťažovateliek\nopätovne rozhodnúť v senáte zloženom zo zákonných sudcov, rešpektujúc obsah a zmysel základného\npráva na zákonného sudcu, ktorého porušenie bolo ústavným súdom v tomto konaní zistené.“ (strana\n41 nálezu)\nDňa 29. januára 2016 doručil najvyšší súd žalobcovi 6/ list z 25. januára 2016 (ďalej len „Oznámenie“), v\nktorom najvyšší súd informoval žalobcu, že potom čo bola vec vrátená najvyššiemu súdu bola pridelená\nna prejednanie a rozhodovanie senátu 5S pod sp.zn. 5Sžh/2/2015. Senát 5S pozostáva z nasledovných\nsudcov: JUDr. J., (predsedníčka), JUDr. Y.., (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. V. (člen). Žalobca z\nOznámenia zistil, že dňa 22. októbra 2015 a opakovane dňa 19. novembra 2015 predsedníčka senátu\n5S, JUDr. J., namietala pridelenie danej veci senátu 5S, pričom sa odvolávala na znenie nálezu.\nPredsedníčka senátu 5S, JUDr. J., predovšetkým tvrdila, že senát 5S vo svojom zložení nemôže byť\npovažovaný za zákonného sudcu/senát a v súlade s nálezom mala byť vec pridelená pôvodnému senátu,\nt.j. senátu 1S v jeho pôvodnom zložení. Dňa 14. januára 2016 predseda Správneho kolégia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zamietol námietku senátu a potvrdil pridelenie veci senátu 5S.\nPodanie námietky zaujatosti žalobca odôvodnil tým, že je presvedčený (v súlade s nálezom a s\nnámietkou senátu), že potom čo bola vec vrátená Najvyššiemu súdu, mala byť táto vec pridelená na\n\nprejednanie a rozhodovanie senátu 1S v jeho pôvodnom zložení. Senát 5S nemôže byť za žiadnych\nokolností považovaný za zákonného sudcu/senát. Žalobca 6/ má preto dôvodné pochybnosti týkajúce\nsa nezaujatosti senátu 5S so zreteľom na jeho pomer k veci v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že\nuvedené ustanovenie bližšie nešpecifikuje čo možno rozumieť pod „pomerom sudcu k veci“, avšak z\nkontextu spomenutého ustanovenia O.s.p. a tiež z názorov publikovaných v odbornej literatúre je zrejmé,\nže právo namietať nezaujatosť sudcu/senátu garantuje právo na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1\nListiny a čl. 46 ods. 1 Ústavy, ktoré dávajú každému možnosť (právo) domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde [...], do ktorého tiež zahŕňa aj právo na to,\naby právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi (podľa čl. 38 ods. 1 Listiny a čl. 48 ods.\n1 Ústavy, ktoré postulujú, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu\nustanoví zákon). Ústava (a Listina) deklaruje dva podstatné atribúty súdnictva v Slovenskej republike\n- nezávislosť a nestrannosť. Nezávislosť súdnej moci a sudcu znamená, že iné orgány verejnej moci\nnemajú nijaké oprávnenie vydávať príkazy, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok rozhodovacej činnosti súdu\nalebo sudcu. Nezávislosť má zásadný význam pre súdnictvo aj pre sudcov.\nPridelenie veci konkrétnemu senátu (v rozpore s príslušným zákonom) môže nepochybne zásadne\novplyvniť konečné rozhodnutie vo veci. Preto rozhodnutie, ktorým bola vec pridelená na prejednanie a\nrozhodovanie nezákonnému sudcovi/senátu (v priamom rozpore s nálezom), nemôže byť akceptované\nv právnom štáte a musí automaticky znamenať vylúčenie takéhoto nezákonného sudcu z rozhodovania\nvo veci. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu, rovnako ako Európskeho súdu pre ľudské\npráva (napr. Rozhodnutie ESĽP vo veci Delcourt v. Belgium zo 17. januára 1970 alebo KYPRIANOU\nv. Cyprus z 15. decembra 2005), nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako\ntaký aj objektívne javiť. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych,\norganizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom\nkonania, resp. aj k ich zástupcom. Skutočnosť, že senát 5S nepochybne nie je zákonným sudcom/\nsenátom v tejto veci (tak ako to vyplýva z nálezu a v súlade s tvrdeniami v námietke senátu), musí byť\npovažovaná za takéto objektívne kritérium, ktoré vylučuje sudcu z prejednávania a rozhodovania vo\nveci. Keďže senát 5S nie je zákonným sudcom/senátom vo veci, nemôže mať žalobca 6/, ako účastník\nkonania záruku, že senát 5S vydá zákonné, nestranné a nezaujaté rozhodnutie v tomto konaní.\nZáverom žalobca 6/ uviedol, že žiada najvyšší súd, aby:\n- vylúčil celý senát 5S z rozhodovania v tomto konaní;\n- pridelil vec na prejednanie a rozhodovanie jedinému zákonnému senátu 1S v jeho pôvodnom zložení,\nt.j. pozostávajúcom zo sudcov JUDr. S. (predseda), JUDr. O. (druhý predseda) a JUDr. D. (člen).\nŽalobca 6/ zároveň potvrdil, že námietka zaujatosti je podaná v rámci lehoty stanovenej v § 15a ods. 2\nO.s.p., nakoľko najvyšší súd mu doručil svoje oznámenie dňa 29. januára 2016, momentom doručenia\nktorým sa dozvedel o dôvode na vylúčenie príslušného senátu 5S. Žalobca 6/ ďalej žiadal najvyšší\nsúd, aby táto námietka predpojatosti bola vybavená postupom podľa § 16 O.s.p., pretože v prípade\nnedodržania tohto postupu dôjde k zjavnému a hrubému porušeniu práva žalobcu (najmä) na spravodlivý\nproces a akékoľvek rozhodnutie najvyššieho súdu v tejto veci (okrem rozhodnutia o zastavení konania)\nbude z tohto dôvodu nezákonné.\nII.\nNamietané sudkyne JUDr. J. a JUDr. Y.. vo svojich písomných vyjadreniach k vznesenej námietke\nzaujatosti zo 16. februára 2016 zhodne uviedli, že vo veci sa necítia byť zaujaté a nemajú žiadne\ninformácie, ktoré by ich vylučovali z prejednania a rozhodnutia veci pre pomer k účastníkom konania\nalebo k ich zástupcom. Vyjadrili však nesúhlas s rozhodnutím predsedu správneho kolégia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, ktorý na základe námietky predsedu senátu 1S JUDr. S. proti prideleniu\nveci pôvodne vedenej pod sp.zn. 1Sžhpu 1/2009, po troch mesiacoch rozhodol o jej „odňatí“ senátu\n1S a pridelení veci, v tom čase vedenej už pod sp.zn. 1Sžh/1/2015, náhodným výberom pomocou\ntechnických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti\nSlovenskej republiky. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1Sžhpu/1/2009 zrušil\ndňa 17. júna 2015 Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č.k. II. ÚS 893/2014-175 z dôvodu\nnezákonne uskutočnenej zmeny v zložení senátu 1S, keď členky senátu JUDr. O. a JUDr. D.. boli\nnahradené sudcami JUDr. Ing. R.. a JUDr. F., t.j. pre porušenie práva sťažovateľov (jedným z ktorých\nbol aj žalobca) nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy a čl. 38 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a práva na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 6 ods.\n\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Pridelenie\nveci pôvodne vedenej pod sp.zn. 1Sžh/1/2009 podľa čl. 3 bodu 6 Rokovacieho poriadku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky je podľa ich názoru v rozpore s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky vyslovenom v náleze č.k. II. ÚS 893/2014-175, ktorým je Najvyšší súd Slovenskej republiky\npodľa § 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov viazaný a tiež v rozpore s § 51 ods. 7 v spojení s § 3 ods.\n3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) s tým, že ak akékoľvek rozhodnutie senátu 5S bude napadnuté\núčastníkmi konania sťažnosťou podľa čl. 127 Ústavy SR, bez ohľadu na vecnú správnosť a zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia, bude zrušené Ústavným súdom Slovenskej republiky pre porušenie práva\núčastníkov konania nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy, čl. 38 ods. 1 Listiny\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Spôsob, akým má byť (pôvodne aj bola) pridelená vec po jej vrátení súdu\nna ďalšie konanie, vyplýva priamo zo zákona o súdoch. Podľa § 51 ods. 7 zákona o súdoch (ktorý\nje jednou z mala výnimiek prideľovania vecí náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a\nprogramových prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti (§ 51 ods. 1) ak bude vec súdu\nvrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, bude pridelená sudcovi, ktorému bola ako zákonnému\nsudcovi pôvodne pridelená; ak takéhoto sudcu na súde niet, pridelí sa vec náhodným výberom pomocou\ntechnických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce.\nZákonný sudca je podľa § 3 ods. 3 zákona o súdoch sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom\nsúde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej\nveci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na\nkonanie a rozhodovanie v senáte. Z uvedených dôvodov uviedli, že sa necítia byť zákonnými sudkyňami\n(členkami senátu určeného v súlade so zákonom a s právnym nálezom vysloveným Ústavným súdom\nSlovenskej republiky v náleze č.k. II. ÚS 893/2014-175) v konaní o odvolaní proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave 2S 430/06 z 10. decembra 2008, keďže v čase vrátenia veci boli sudcami Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky všetci členovia pôvodného senátu - JUDr. P., JUDr. I., aj JUDr. Y. a na\npridelenie veci náhodným výberom neboli splnené zákonné podmienky.\nIII.\nPredsedníčka senátu 4S JUDr. J. vo vyjadrení zo 17. februára 2016, adresovanom predsedníčke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedla, že senát 4S sa podľa čl. V ods. 3 Všeobecnej časti\nRozvrhu práce NS SR na rok 2015 v spojení Poznámkou 10 písm. d/ Osobitnej časti - Správne kolégium\n- str. 68 Rozvrhu, zastupoval so senátom 5S. Rovnaké zastupovanie platí i v roku 2016.\nPredsedníčka senátu 4S zdôraznila, že k uvedenému dňu nebola požiadaná ako prvá a riadiaca\npredsedníčka senátu 4S, ani ústne, ani písomne, o stanovenie zastupujúceho člena senátu 5S, vo veci\n5Sžh/2/2015, do ktorej predmetná námietka zaujatosti napadla. Z tohto dôvodu ani nemohla ustanoviť\npodľa čl. V všeobecnej časti Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2015, na zastupovanie vo\nveci vedenej na Najvyššom súde SR sp.zn. 5Sžh/2/2015, ako tretieho člena senátu 5S, členku senátu\n4S JUDr. X., keďže o nutnosti zastupovania v predmetnej veci senátu 5S, do uvedeného dňa nemala\nvedomosť. Po predložení spisu vo veci podanej námietky ráno, t.j. 17. februára 2016, približne o 9.00\nhod. požiadala prípisom o pripojenie spisu vo veci 5Sžh/2/2015, ktorý jej bol predložený p. D. D.\n(asistentkou senátu) cca o 11.00 hod., keďže v doobedňajších hodinách prebiehalo nahliadanie do spisu.\nZ obsahu predloženého spisu sp.zn. 5Sžh/2/2015 a pripojeného spisu Krajského súdu v Bratislave sp.zn.\n2S/430/2006 zistila nasledovné skutočnosti:\n1. Predmetná vec napadla na Krajský súd v Bratislave podľa prezentačnej pečiatky dňa 13. novembra\n2006 a to do senátu 2S. V čase napadnutia žaloby bola v predmetnom senáte Krajského súdu v\nBratislave druhou predsedníčkou senátu. Senát pracoval v zložení predseda senátu Mgr. L., JUDr. J..,\npredsedníčka senátu a JUDr. R., člen senátu.\n2. V senáte 2S pracovala do 31. decembra 2006, keďže od 1. januára 2007 bola dočasne pridelená na\nvýkon funkcie sudcu na Najvyšší súd Slovenskej republiky a na Krajský súd v Bratislave sa už nevrátila.\n3. Z obsahu predloženého spisu krajského súdu zistila, že v predmetnej veci sa v období do 31.\ndecembra 2006 rozhodovalo o odklade vykonateľnosti žalobou napadnutých rozhodnutí a zároveň na\nč.l. 38 bolo prípisom oznámené účastníkom konania zloženie senátu, ktorý mal vo veci rozhodovať.\n4. Uznesením č.k. 2S 430/2006-134 zo dňa 30. mája 2007 (teda senát rozhodoval už v jej neprítomnosti)\nprišlo k spojeniu veci 2S 430/2006 aj s ďalšími vecami vedenými na Krajskom súde v Bratislave a aj\ns vecou 2S/246/2006.\n\n5. Podľa kľúča, ktorý bol v senáte 2S používaný na prideľovanie vecí je predpoklad, že vec 2S/246/2006\n- Inžinierske stavby, a.s., vs. Protimonopolný úrad SR, ako vec párna, bola pridelená práve jej ako\nspravodajcovi a zároveň predsedníčke senátu a je teda možné, že v predmetnej veci rozhodovala o\nodklade vykonateľnosti rozhodnutia a to ešte do 31. decembra 2006, t.j. pred jej odchodom na Najvyšší\nsúd SR. Túto skutočnosť nemohla preveriť, keďže zo spisu, ktorý jej bol senátom 5S predložený, vyplýva,\nže sa v ňom súdne spisy zo spojených vecí nenachádzajú.\nJUDr. J. uviedla, že dokazovania ani rozhodovania vo veci samej v konaní na krajskom súde sa\nnezúčastnila. S poukazom na § 14 ods. 2 v spojení s § 15 ods. l O.s.p. a uvedené skutočnosti sa vyjadrila,\nže ide o skutočnosti, pre ktoré môže byť vylúčená z rozhodovania aj v konaní o námietkach vo veci\n4Ndz/3/2016.\nDo pozornosti uviedla aj skutočnosť, že dňa 28. novembra 2007 sa na Krajskom súde v Bratislave vo\nveci 2S 430/2006 (č.l. 160 spisu KS Bratislava) uskutočnilo pojednávanie s vylúčením verejnosti. Senát\nKrajského súdu v Bratislave zasadal v zložení Mgr. L., JUDr. R. a JUDr. V.. JUDr. X. je členkou senátu 4S\na podľa obsahu súdneho spisu Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 5Sžh/2/2015, dňa 22. januára 2016\nJUDr. C., predsedníčka senátu 5S, písomne informovala účastníkov konania, že JUDr. X. je členkou\nsenátu, ktorý má vo veci 5Sžh/2/2015 rozhodovať. Podaná námietka zaujatosti je podaná aj voči JUDr.\nV..\nIV.\nNamietaná sudkyňa JUDr. V. vo svojom vyjadrení k podanej námietke zaujatosti uviedla, že dňa 28.\nnovembra 2007 ako členka senátu pojednávala v senáte 2S na Krajskom súde v Bratislave v zložení:\nMgr. L. - predseda senátu, JUDr. R. - člen senátu a JUDr. V. - členka senátu. Uvedené zistila zo súdneho\nspisu dňa 17. februára 2016, kedy sa vyjadrovala k námietke zaujatosti. Uviedla, že zákonný sudca je\npodľa § 3 ods. 3 zákona o súdoch sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený\nv súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd\nrozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a\nrozhodovanie v senáte. Vzhľadom na vyššie uvedené vyslovila názor, že by mala byť zo zákona vylúčená\nako členka senátu z prejednávania veci 5Sžh/2/2015.\nV.\nPredsedníčka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydala 23. februára 2016 opatrenie z ktorého\nvyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že členovia senátu 4S podľa poznámky č. 3 písm. d/ Osobitnej\nčasti Rozvrhu práce Najvyššieho súdu na rok 2015 a 2016 zastupujú členov senátu 5S a súčasne\npodľa čl. IV ods. 1 rozvrhu práce rozhodujú o vylúčení členov senátu 5S a s prihliadnutím k tomu, že\nčlenka senátu 4S JUDr. V. je už členkou senátu 5S vo veci vedenej pod sp.zn. 5Sžh/2/2015, nariadila\nelektronickej podateľni, aby podľa čl. IV ods. 3 rozvrhu práce, v spolupráci s útvarom informačnokomunikačných technológií, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti určila zo sudcov správneho kolégia (s výnimkou\nčlenov senátu 5S, zastupujúceho senátu 4S a predsedov senátov JUDr. S. a JUDr. O. ktorí môžu byť\npotencionálnymi členmi senátu vo veci samej), ad hoc senát na rozhodnutie o námietke/námietkach\nzaujatosti účastníka konania 5Sžh /2/2015 proti členkám senátu JUDr. C., JUDr. Y. a JUDr. X..\nVI.\nNa základe opatrenia predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky elektronická podateľňa\npodľa čl. IV ods. 3 rozvrhu práce, v spolupráci s útvarom informačno-komunikačných technológií,\nnáhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených\nministerstvom spravodlivosti určila zo sudcov správneho kolégia ad hoc senát na rozhodnutie o námietke\nzaujatosti žalobcu 6/ vo veci 5Sžh/2/2015 proti členkám senátu JUDr. C. JUDr. Y. a JUDr. X., a to v\nzložení: JUDr. D. - predsedníčka senátu, JUDr. B. - členka senátu a JUDr. O. - členka senátu.\nVII.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu vznesenej námietky zaujatosti proti\npredsedníčke senátu JUDr. J. ako aj členkám senátu JUDr. Y., PhD. a JUDr. V., prejednal túto\nbez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) podľa § 16 ods. 1 O.s.p. a dospel k\nnasledovným záverom.\nA.\nSenát najvyššieho súdu v prvom rade, s poukazom na obsah vyjadrenia JUDr. V., považoval za potrebné\nskúmať, či sú splnené zákonné podmienky pre jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania vo veci\nvedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 5Sžh/2/2015.\nPodľa § 14 ods. 2 veta prvá O.s.p. na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali\nvec na súde nižšieho stupňa, a naopak.\nZ Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2007 (vrátane dodatku č. 20) vyplýva, že JUDr.\nV. bola dňom 1. novembra 2007 preložená na funkciu sudcu na Krajský súd v Bratislave, kde bola\nzaradená do senátu 1S a v senáte 2S bola zastupujúcou členkou v opakovanom poradí JUDr. D., JUDr.\nL., JUDr. V. týždenne po účinnosti dodatku, t.j. po 1. novembri 2007.\nDňa 28. novembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci vedenej na Krajskom súde pod sp.zn.\n2S 430/06. Zo zápisnice z uvedeného pojednávania vyplýva, že senát bol zložený zo sudcov: Mgr. L. predseda senátu a členmi senátu boli JUDr. V. a JUDr. R..\nZ uvedenej zápisnice o pojednávaní nachádzajúcej sa na č.l. 160-167 súdneho spisu, vyplýva, že\npojednávanie, ktoré začalo o 9,00 hod. a skončilo o 13,00 hod., sa uskutočnilo za vylúčenia verejnosti.\nNa tomto pojednávaní žalobcovia predniesli svoje žaloby, ku ktorým sa vyjadril žalovaný a na návrh\nniekoľkých žalobcov bolo pojednávanie odročené.\nĎalšie pojednávanie v predmetnej veci sa uskutočnilo až 25. novembra 2008 a to v senáte zloženom z\npredsedu senátu Mgr. L., JUDr. R. a JUDr. R.. V uvedenom zložení bol aj rozsudok vo veci vedenej pod\nsp.zn. 2S 430/06 dňa 10. decembra 2008 vyhlásený.\nZ citovaného ustanovenia § 14 ods. 2 veta prvá O.s.p. vyplýva princíp inštančnej oddelenosti konaní pred\njednotlivými funkčne príslušnými súdmi ako záruky vnútornej nezávislosti súdnej sústavy a tým aj práva\nkaždého na spravodlivý proces. Sudca má čerpať poznatky potrebné pri prejednávaní a rozhodovaní veci\nz tých prameňov a tým spôsobom, ktoré sú vlastné tej fáze konania, v ktorej je podľa pravidiel funkčnej\npríslušnosti povolaný. Sudca nemôže byť v záujme jeho nestrannosti ovplyvnený predchádzajúcim\npoznaním o danej veci, pričom rozsah poznania závisí od okolností konkrétneho prípadu.\nNajvyšší súd má za to, že pre vylúčenie sudcu z dôvodu podielu na prejednávaní veci v\npredchádzajúcom súdnom konaní musí byť splnená podmienka významnejšieho rozsahu procesného\npôsobenia tohto sudcu v tomto konaní (i keď nemusí ísť priamo o rozhodovanie vo veci).\nPrítomnosť JUDr. X. ako zákonnej sudkyne v senáte 2S na horeuvedenom pojednávaní, i keď nešlo\no účasť na priamom rozhodovaní vo veci, podľa názoru senátu najvyššieho súdu predstavuje také\nprocesné pôsobenie uvedenej sudkyne, ktoré zakladá dôvod pre jej vylúčenie v konaní pred odvolacím\nsúdom.\nZa stavu, že JUDr. Y. bola zákonnou sudkyňou pri prejednávaní veci na pojednávaní uskutočnenom\ndňa 28. novembra 2017 v konaní pred prvostupňovým súdom, jej ponechanie v senáte, ktorý má vec\nprejednať a rozhodnúť na odvolacom súde, by totiž vyvolalo pochybnosť v príkrom rozpore s princípom\nneovplyvnenia sudcu predchádzajúcim poznaním o danej veci.\nS prihliadnutím na uvedené skutočnosti najvyšší súd rozhodol, že JUDr. V. je vylúčená z prejednávania\na rozhodovania veci vedenej na súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5 Sžh/2/2015.\nB.\nPodstatnou námietkou žalobcu 6/, vyplývajúcou z jeho návrhu, ktorým sa domáhal vylúčenia senátu 5S\nz rozhodovania v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 5 Sžh/2/2015\nje, že podľa jeho názoru vo veci koná nezákonný senát. Mal za to, že skutočnosť, že senát 5S nie je\n\nzákonným senátom, musí byť považovaná za objektívne kritérium vylučujúce sudcu z prejednávania\na rozhodovania vo veci.\nZ návrhu žalobcu 6/ vyplýva, že sa domáhal postupu najvyššieho súdu podľa § 16 O.s.p. upravujúceho\nrozhodovanie o námietke zaujatosti.\nPodľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na\nich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.\nÚlohou najvyššieho súdu v konaní o námietke zaujatosti je skúmať splnenie podmienok vyplývajúcich\nz citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., len za existencie ktorých sú sudcovia vylúčení z\nprejednávania a rozhodovania veci.\nÚčelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu\nk účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska\nuvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:\n1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším účastníkom\nkonania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne\nspôsobilý ohroziť jeho nestrannosť),\n2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského,\nmanželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného\nvzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],\n3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý je charakterizovaný obdobne ako vzťah k účastníkom konania.\nPomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu, keď sudca je\nprávne zainteresovaný na výsledku konania. O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako okolnosti\nvzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať, ak sa zakladá na príbuzenstve, či\niných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákonom\npredpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie\npridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností. V námietke zaujatosti účastník nemôže ako\ndôvod použiť okolnosti, ktoré spočívajú v postupe súdu v konaní o prejednaní veci. Pre vylúčenie sudcu\nz prejednania a rozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity účastníka konania, z dôvodu ktorých\ntvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti sudcu na prejednanie a rozhodnutie veci, ako aj je nepostačujúci\nsubjektívny názor konajúceho sudcu, že sa cíti byť zaujatý na prejednanie a rozhodnutie mu pridelenej\nveci, ako aj naopak. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych\nokolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania\nalebo k ich zástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu na\nprejednaní a rozhodnutí mu pridelenej veci spočíva na tom, kto vzniesol námietku zaujatosti.\nPodľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o sudcoch“) sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva\nna nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej\nfunkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho\nvedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe\nskutočností zistených v súlade so zákonom. Podľa § 30 citovaného zákona v záujme záruky nezávislosti\na nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný dbať svojím správaním na to, aby jeho\nnestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho\nskončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo\nohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Z toho vyplýva, že sudca musí\nbyť nielen nestranný, ale sa musí ako nestranný javiť navonok.\nPredpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk správneho\na spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom\nosobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na\nvýsledku konania. V súlade s tým zákon vo vyššie citovanom ustanovení § 14 ods. 1 O.s.p. konštruuje\nako dôvody vylúčenia sudcu sudcov pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Zákon zakladá\nvylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými\n\nskutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny\npohľad na vylúčenie sudcu; na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať pocity účastníka o tom,\nže možno mať pochybnosti o nezaujatosti sudcu, ale musí byť zistený dôvod, z ktorého vyplýva, že\nmožno pochybovať o sudcovej nezaujatosti.\nV tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky vo veci sp.zn. III. ÚS 47/05, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver, že\n„obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania\nnestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom\npostupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti\nzávažné pre rozhodnutie vo veci“. Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v\nďalších rozhodnutiach (pozri bližšie napr. sp.zn. III. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97).\nAko je už spomenuté vyššie, sudcov pomer k účastníkom alebo ich zástupcom môže byť založený\npredovšetkým na príbuzenskom alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému na roveň môže v konkrétnom\nprípade stáť vzťah priateľský či naopak zjavne nepriateľský. Do úvahy prichádza i vzťah ekonomickej\nzávislosti. Uplatnená námietka zaujatosti pre pomer sudcu k veci musí byť v príčinnej súvislosti s\npredmetom daného konania. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. II. ÚS 76/1999,\nz 20. júla 1999.) Iba na tomto základe však bez ďalšieho nemožno urobiť záver o splnení podmienok\nustanovenia § 14 ods. l O.s.p., ak súčasne nie sú k dispozícii ďalšie doložené skutočnosti, ktorých\nkonkrétny obsah a charakter by objektivizoval uplatnenú námietku.\nSúčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho konania, ktorý podal\ntakýto návrh podľa § 15a O.s.p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania\nveci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť\nsúdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a\nrozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. I. ÚS 27/98 z 25. marca 1998).\nI keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so\nskutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti\n[viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva najmä vo veci Delcourt v. Belgicko,\npodľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná\n(„justice must not only be done, it must also be seen to be done“)], sudcu možno vylúčiť z prejednávania\na rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu\nzjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného\nvychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko\nnestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne,\nzaložené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu\n(napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k\nvylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k\núčastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne\nrozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka nálezů a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11).\nNámietka žalobcu 6/ spočívajúca v tvrdení, že senát 5S je nesprávne obsadený, nie je spôsobilá založiť\ndôvod pochybovať o nezaujatosti sudcov odvolacieho senátu, ktorým bola vec pridelená na vybavenie.\nNajvyšší súd záverom považuje za potrebné zdôrazniť, že senátu rozhodujúcemu o vznesenej\nnámietke zaujatosti neprináleží hodnotiť - preskúmavať postup zvolený predsedom Správneho kolégia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúci sa pridelenia predmetnej veci senátu 5S.\nVychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 15 ods. 1 O.s.p. uvádza,\nže ohľadom sudkýň JUDr. J. a JUDr. Y. v posudzovanej námietke zaujatosti nezistil žiadnu okolnosť,\nktorá by bola z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. právne relevantná, a preto rozhodol spôsobom uvedeným\nvo výroku tohto uznesenia.\n\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}