{"guid": "906b9bbb-85aa-422a-9749-1746bdd449c2:e89f5de8-92d1-4cd7-9531-58ab12abf60f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:9015010042.1", "spisova_znacka": "3Sž/6/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/6/2015 z 29. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2016, sp. zn. 3Sž/6/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:9015010042.1", "identifikacne_cislo": "9015010042", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2016-06-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-3", "nazov": "§ 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/589/#paragraf-1.odsek-5", "nazov": "§ 1 ods. 5 zákona č. 589/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/589/#paragraf-1.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/589-2007/paragraf-1"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-20", "/SK/ZZ/2007/589#paragraf-1"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e89f5de8-92d1-4cd7-9531-58ab12abf60f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9015010042.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9015010042.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9015010042.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sž/6/2015\n9015010042\n29. 06. 2016\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2016:9015010042.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a zo\nsudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci navrhovateľky: MAC TV, s.r.o., so\nsídlom Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nBugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, 811 01 Bratislava, IČO: 36 731 544, zastúpenej\nMgr. Petrom Ďurčekom, advokátom, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Dobrovičova 8, 810 00 Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky\nproti rozhodnutiu odporkyne č. RP/26/2015 z 26. mája 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/26/2015 zo dňa 26. mája 2015 p o\nt v r d z u j e.\nNavrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nNavrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok vo výške 500 € na bankový účet, podľa\npriloženého platobného predpisu v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozhodnutím č. RP/26/2015 z 26. mája 2015 odporkyňa (ďalej aj „Rada“) rozhodla podľa\n§ 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000\nZ.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“) o tom,\nže navrhovateľka ako účastníčka správneho konania č. 141/SKO/2015 porušila povinnosť ustanovenú\nv § 33 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že v rámci programovej služby JOJ dňa\n29. novembra 2014 v čase o cca 17:26:49 hod. a 22:18:45 hod. a dňa 12. decembra 2014 v čase o\ncca 21:28:43 hod. odvysielal reklamný šot na lieky Mucosolvan a Mugotussol, pričom v prípade lieku\nMugotussol došlo k nezabezpečeniu, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu\nna pozorné prečítanie poučenia obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov lieku pribalenej k\nlieku a odporúčanie poradiť sa o použití lieku s osobou oprávnenou predpisovať alebo vydávať lieky. Za\nuvedené bola navrhovateľke podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. uložená\nsankcia - pokuta určená podľa § 67 ods. 3 písm. c) zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 3.500,- €.\nV odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že podkladmi pre rozhodnutie sú záznam vysielania\nprogramovej služby JOJ z 29. novembra 2014 v čase od 14:55 hod. do 18:05 hod., záznam vysielania\nprogramovej služby JOJ z 29. novembra 2014 čase od 19:55 hod. do 23:59 hod. a z 30. novembra\n2014 v čase od 00:00 hod. do 00:05 hod., záznam vysielania programovej služby JOJ z 12. decembra\n2014 v čase od 19:55 hod. do 23:59 hod. a z 13. decembra 2014 v čase od 00:00 hod. do 00:05 hod.\n\na prepis/popis skutkového stavu, ktorý je súčasťou napadnutého rozhodnutia. Odporkyňa poukázala\nďalej na ustanovenie § 33 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 308/2000 Z.z., ktoré upravuje obsah vysielanej\nreklamy na liek. Reklama musí obsahovať jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie\npoučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov liekov pribalenej\nk lieku a odporúčanie poradiť sa o použití lieku s osobou oprávnenou predpisovať alebo vydávať\nlieky. V danom prípade ide o jeden komunikát, ktorý propagoval dva lieky, pričom prezentácia liekov\nneprebiehala súčasne, ale každý bol v rámci tohto komunikátu zobrazený samostatne. V predmetnom\nreklamnom šote boli odvysielané výzvy podľa predmetného ustanovenia len pre liek Mucosolvan.\nZákonom stanovené informovanie o správnom požití lieku, a odporúčanie o poradení sa o použití\nlieku nebolo sprostredkované pri propagovaní druhého lieku Mugotussol. Pre zabezpečenie účelu\nustanovenia § 33 ods. 4 je však zrejmé, že požadované informovanie musí byť poskytnuté ku každému\npropagovanému lieku.\nČo sa týka podmienky uvedenej v § 33 ods. 4 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z., t.j. že reklama na\nliek musí obsahovať odporúčanie poradiť sa o použití lieku s osobou oprávnenou predpisovať alebo\nvydávať lieky, zákon nešpecifikuje, akú formu musí mať toto odporúčanie. Podľa názoru Najvyššieho\nsúdu vysloveného v rozsudku sp. zn. 3Sž/11/2008 uvedená požiadavka je splnená, ak šot takéto\nodporúčanie obsahuje bez ohľadu na jeho formu. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že predmetný\nšot zákonom požadované odporúčanie v prípade lieku Mugotussol neobsahoval. Na základe vyššie\nuvedeného nemožno posudzovať zrozumiteľnosť, jednoznačnosť, či dostatočnosť textu výziev, nakoľko\nneboli zobrazené vôbec.\nOdporkyňa sa zaoberala aj objektívnou zodpovednosťou za správny delikt. Tomu, že sa v tomto\nprípade nielenže nedokazuje zavinenie, ale ani sa nerozlišuje medzi zavinením úmyselným alebo\nnedbanlivostným, svedčí aj skutočnosť, že ani zákon č. 308/2000 Z.z. ani Správny poriadok neobsahuje\ntzv. liberačné dôvody, ktoré by umožnili zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt. Okolnosti, za ktorých\ndošlo k porušeniu zákona, môžu byť zohľadnené pri ukladaní druhu sankcie, ale nie sú dôvodom na\nzastavenie správneho konania.\nĎalej odporkyňa poukázala na viaceré rozhodnutia, na základe ktorých boli navrhovateľke uložené\npokuty za porušenie povinnosti v zmysle ustanovenia § 33 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. (v súčasnosti\nustanovenie § 33 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z.), napr. rozhodnutie č. RP/054/2011 z 21. júna 2011,\nč. RP/055/2011 z 21. júna 2011 a ďalšie. Z § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že Rada pri\nopakovanom porušení povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. uloží pokutu. Ide\no kogentné ustanovenie zákona, ktoré nepripúšťa voľnosť uváženia pri rozhodovaní o druhu sankcie za\nporušenie tejto povinnosti.\nZáverom odporkyňa uviedla, že zo skutkového stavu, ako aj z informácií, ktorými disponuje Rada,\njednoznačne a preukázateľne nevyplýva, že pri naplnení skutkovej podstaty uvedených správnych\ndeliktov došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, a teda uvedená skutočnosť v konečnom dôsledku\nnemala vplyv na určenie výšky pokuty. Odporkyňa vzala do úvahy najmä fakt, že k samotnému porušeniu\npovinnosti došlo, ako aj fakt, že sa jednalo o opakované porušenie tejto povinnosti, závažnosť správneho\ndeliktu, trvanie, následky, mieru zavinenia a rozsah a dosah vysielania. Pri určovaní výšky pokuty\nnemohla odporkyňa prihliadnuť na sankciu uloženú samoregulačným orgánom, nakoľko samoregulačný\norgán pôsobiaci pre túto oblasť neexistuje. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti uvedené\nvo výroku rozhodnutia a sankciu uloženú na spodnej hranici zákonom vymedzenej sadzby, považuje\nodporkyňa výšku uloženej sankcie za plne odôvodnenú.\nII.\nProti uvedenému rozhodnutiu odporkyne podala včas opravný prostriedok navrhovateľka a uviedla,\nže Rada, nevykonala dôkaz, resp. nevyhotovila zápisnice o vykonaní dôkazu (absencia riadneho\nzistenia skutkového stavu veci a absencia postupu odporkyne v súlade so zákonom), čo predstavuje\npostup odporkyne ako správneho orgánu, ktorý bol nezákonný a spôsobil nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia Rady; absolútne nijakým spôsobom neodôvodnila existenciu a splnenie podmienok na\nmožné obmedzenie slobody prejavu vo vzťahu ku všetkým výrokom napadnutého rozhodnutia a\nnapriek tejto skutočnosti obmedzila slobodu prejavu navrhovateľky; na obmedzenie slobody prejavu\n\nnavrhovateľky neexistoval ústavne akceptovateľný dôvod a ak by aj existoval, obmedzenie slobody\nprejavu nebolo proporcionálne, preto žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté\nrozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\nNavrhovateľka namieta:\na) nevykonanie jediného dôkazu v konaní v súlade so zákonom a/alebo nevyhotovenie zápisnice o\nvykonaní dôkazu v súlade so správnym poriadkom je vážnym zásahom do práva na spravodlivé súdne\nkonanie, súdnu a inú právnu ochranu,\nb) nedostatočné (žiadne) odôvodnenie vo vzťahu k existencii a splneniu podmienok na obmedzenie\nslobody prejavu predstavuje zjavný zásah do práv navrhovateľky na spravodlivé súdne konanie, súdnu\na inú právnu ochranu, najmä práva na jasné, určité a zrozumiteľné odôvodnenie,\nc) obmedzenie slobody prejavu bez existencie ústavne akceptovateľného dôvodu a bez existencie\nproporcionality (nevyhnutnosti v demokratickom štáte), je možné považovať za vážny zásah do práva\nna slobodu prejavu sťažovateľky.\nK nevykonaniu jediného dôkazu\nOdporkyňa vo svojom oznámení o začatí správneho konania, ako aj v napadnutom rozhodnutí uviedla,\nže podkladmi (dôkazmi) pre vydanie napadnutého rozhodnutia sú: záznamy z vysielania programovej\nslužby JOJ a prepis/popis skutkového stavu.\nNavrhovateľka v odvolaní proti rozhodnutiu odporkyne namieta najmä skutočnosť, že z\nadministratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že odporkyňa buď (i) nevykonala vyššie špecifikované\ndôkazy vôbec; alebo (ii) ich nevykonala v súlade so Správnym poriadkom, hoci z rozhodnutia\nodporkyne vyplýva, že je postavené výlučne na skutočnostiach, ktoré bolo možné zistiť výlučne\nlen na základe vykonania uvedených dôkazov zákonným spôsobom. V prípade, ak z rozhodnutia\nodporkyne vyplýva, že je postavené na skutočnostiach, ktoré bolo možné zistiť výlučne vykonaním\nobrazovo-zvukového záznamu je potom nevyhnutné, aby z obsahu správneho spisu bolo možné učiniť\nspoľahlivý záver o tom, že členovia Rady (každý člen Rady, ktorý hlasoval o uložení sankcie) sa\noboznámili s obsahom obrazovo-zvukového záznamu, tzn. že skutočne vzhliadli zvukovo-obrazový\nzáznam. Následne vykonanie takéhoto dôkazu je podľa odporkyne možné preukázať výlučne len formou\nzápisnice o vykonaní dôkazu podľa ustanovenia § 22 ods. 1 Správneho poriadku s náležitosťami podľa\nustanovenia § 22 ods. 2 a 3 Správneho poriadku.\nVzhliadnutie obrazovo-zvukového záznamu z vysielania všetkými (hlasujúcimi) členmi Rady je podľa\nnázoru odporkyne, ale aj podľa právnych záverov Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, možné\npovažovať za špecifickú formu ohliadky podľa ustanovenia § 38 Správneho poriadku, nakoľko ohliadkou\nsa rozumie každý postup, ktorým sa správny orgán vlastným empirickým vzhliadnutím presvedčí\no predmete konania. Vykonanie dôkazov, resp. vyhotovenie zápisnice o vykonaní dôkazu (ohliadky\npredmetného záznamu z vysielania) má pre navrhovateľku, ako účastníka správneho konania zásadný\nvýznam. Absenciu zápisnice nie je možné zhojiť ani poukazom na „prepis/popis“ skutkového stavu,\nani prepis uvedený v odôvodnení rozhodnutia Rady, nakoľko tieto nemajú charakter a obsah nespĺňa\nzákonom stanovené náležitosti zápisnice o vykonaní dokazovania.\nV tejto súvislosti navrhovateľka predložila uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu\nČeskej republiky, č. j. 7As/57/2010- 82, z 3. apríla 2012, ako podpornú judikatúru uznávanej inštitúcie\nv oblasti správneho práva, konkrétne aplikovateľnej na oblasť vysielania a retransmisie, v ktorej sa\nrozšírený senát vysporiadal so všetkými aspektmi vykonávania dôkazov v správnom trestaní.\nK nedostatočnému odôvodneniu a k obmedzeniu slobody prejavu\nNavrhovateľka uviedla, že zásah do jej slobodného prejavu v podobe napadnutého rozhodnutia by\nmohol byť zákonný v zmysle čl. 26 ods. 4 ústavy len vtedy, ak by orgán verejnej moci preukázal,\nže existoval na to legitímny dôvod vychádzajúci z verejných záujmov a takýto zásah bol zároveň aj\nproporcionálny (nevyhnutný v demokratickej spoločnosti). Podľa navrhovateľky Rada nijakým spôsobom\nneodôvodnila a neskúmala, či je možné zasiahnuť do slobody prejavu, tzn. či napadnuté rozhodnutie\nvychádza z niektorého z verejných záujmov vymedzených v článku 26 ods. 4 Ústavy SR, je legálne,\nsleduje legitímny cieľ a je zároveň proporcionálne. Napadnuté rozhodnutie je tým pádom nedostatočne\n\n(vôbec) odôvodnené, čím sa stáva nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť\npodľa ustanovenia § 250j ods. 2 O.s.p. Opomenutie uvedenia odôvodnenia je zjavným a závažným\nzásahom do práva navrhovateľky na spravodlivé súdne konanie, najmä práva na určité a zrozumiteľné\nodôvodnenie rozhodnutia (napr.: Nález ÚS SR, sp. zn.: II. ÚS 307/2014, rozsudky ESĽP vo veci Gracia\nRuiz v. Španielsko; Múčková v. Slovenská republika; Helle v. Fínsko, atď.).\nOdvysielané informácie reklamného charakteru, (hoci neobsahovali zákonom vyžadované informácie upozornenie na prečítanie informácie v príbalovom letáku) neboli spôsobilé svojou povahou aktivovať\nmeritórne uvažovanie o obmedzení práva na „ochranu diváka/spotrebiteľa vzhľadom na špecifický\ncharakter daných produktov“ a už vôbec nie dostať sa do kolízie s konkrétnym verejným záujmom v\nzmysle čl. 26 ods. 4 ústavy alebo čl. 10 ods. 2 dohovoru, ktorého ochrana by si vyžadovala intervenciu\nštátu (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn.: II. ÚS/307/2014- 45 z 18. decembra 2014).\nZáverom navrhovateľka uviedla, že tým, že odporkyňa mala interpretovať a aplikovať § 33 ods. 4 písm. a)\na b) zákona č. 308/2000 Z.z. v spojení s právom na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 10\nods. 1 dohovoru a ústavnou limitáciou v zmysle čl. 26 ods. 4 ústavy a čl. 10 ods. 2 dohovoru, avšak tento\ninterpretovala a aplikovala spôsobom, ktorý nezodpovedá ústavným požiadavkám na ochranu slobody\nprejavu navrhovateľky, porušila navrhovateľkine právo na slobodu prejavu a základné právo slobodne\nrozširovať informácie.\n\nIII.\nOdporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku k námietke navrhovateľky týkajúcej\nsa nevykonania dôkazu - ohliadky záznamov z vysielania programovej služby, resp. nevyhotovení\nzápisnice uviedla, že obdobná námietka bola vznesená v konaniach sp. zn. 2Sž/3/2009, 3Sž/66/2009,\n5Sž/8/2010, 3Sž/22/2012 alebo 6Sž/21/2012, 6Sž/7/2014, 7Sž/1/2013, 5Sž/14/2013, 7Sž/10/2013,\n3Sž/18/2013, v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky postup odporkyne pred vydaním rozhodnutia\nnespochybnil a napadnuté rozhodnutia Rady potvrdil. Ďalej dôvodila, že podkladom pre rozhodnutie\nsú podľa správneho poriadku všetky skutočnosti, ktoré môžu prispieť k zisteniu skutočného stavu veci.\nZáznam vysielania je jedným z podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní, na ktorom je jednoznačne\nzaznamenaný skutkový stav. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny\norgán. Vzhľadom na dikciu ustanovenia § 34 ods. 3 správneho poriadku bol navrhovateľ povinný\nnavrhnúť na podporu svojich tvrdení uvedených vo vyjadrení k správnemu konaniu dôkazy, ktoré sú\nmu známe. Navrhovateľka bola v oznámení o začatí správneho konania odporkyňou vyzvaná, aby sa\nvyjadrila k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní, to znamená, že odporkyňa postupovala\npodľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a dala navrhovateľke možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia\nvyjadrila k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia. Súčasťou oznámenia o začatí správneho konania bolo\naj poučenie, podľa ktorého, pokiaľ účastník konania svoje procesné práva v stanovenej lehote nevyužije,\nRada môže rozhodnúť, ak zhromaždené doklady a dôkazy sú dostačujúce, aj bez jej stanoviska. Z\npovahy podkladu pre rozhodnutie - záznamov vysielania je zrejmé, že je možné sa s nimi oboznámiť len\nich vzhliadnutím, preto je zrejmé, že odporkyňa dôkladne a spoľahlivo zistila skutkový stav tak, ako bol\nnavrhovateľom odvysielaný, a to z podkladov pre rozhodnutie, ktoré aj v rozhodnutí uviedla.\nOdporkyňa súhlasila s tvrdením navrhovateľky, že písomný prepis/popis skutkového stavu nie je\nmožné zamieňať ani stotožňovať so zápisnicou o vykonaní dôkazu, nakoľko písomný prepis/popis\nskutkového stavu je iba nevyhnutným prejavom zásady písomnosti správneho konania. Písomný prepis/\npopis skutkového stavu slúži na zachytenie obsahu skutkového stavu zaznamenaného na technickom\nnosiči, t.j. na hmotnom substráte, do písomnej podoby, v ktorej je možné ho potom použiť na účely\nsprávneho konania, t.j. zaslať ho účastníkovi konania ako jeden z podkladov pre rozhodnutie a dať\nmu možnosť sa k jeho obsahu vyjadriť a v konečnom dôsledku ho použiť ako súčasť odôvodnenia\nrozhodnutia. Nakoľko navrhovateľ v rámci správneho konania neuviedol žiadne konkrétne námietky voči\npodkladom pre rozhodnutie, nepovažovala odporkyňa záznamy vysielania a prepis/popis za sporný. Ani\nsám navrhovateľ nenamietal rozpor medzi skutkovým stavom popísaným v napadnutom rozhodnutí a\npredmetnými záznamami vysielania.\n\nK uzneseniu rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. j. 7As/57/2010-82 z\n3. apríla 2012 odporkyňa uviedla, že Rada pro rozhlasové a televízni vysílaní vo svojom vyjadrení k\npredmetnej veci uviedla, že úkon výkonného orgánu Rady pro rozhlasové a televízni vysílaní je potrebné\npovažovať za úkon samotnej Rady pro rozhlasové a televízni vysílaní. Odporkyňa však striktne rozlišuje\nmedzi Kanceláriou Rady a Radou samotnou, pričom ich činnosť nie je možné zamieňať. Kancelária\nRady podľa § 13 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. vykonáva administratívne a technické činnosti Rady.\nMedzi ne patrí napr. vyhotovovanie prepisov vysielania, zabezpečenie podkladov pre rozhodnutie v\nsprávnom konaní, právna analýza a podobne. Názor zamestnancov kancelárie Rady však nie je pre\nčlenov Rady absolútne záväzný a v každom konkrétnom prípade môžu meritórne rozhodnúť vždy jedine\nčlenovia Rady, a to po preskúmaní všetkých získaných podkladov. V tejto súvislosti poukázala odporkyňa\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sž/7/2014, kde predmetnú námietku\npovažoval súd za nedôvodnú. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, cit.: „ .... Z gramatického výkladu\nuvedenej právnej normy (§ 22 ods. 1 Správneho poriadku) je zrejmé, že je na zvážení správneho\norgánu, ktoré úkony v konaní bude považovať za dôležité a to podľa okolností danej veci, čo vyplýva z\ndikcie zákonom stanoveného „najmä“.... Vychádzajúc zo skutkových zistení je zrejmé, že navrhovateľ\nv danej veci nepodal žiadne stanovisko a teda nevzniesol námietku, v ktorej by vyjadril pochybnosti k\npodkladom pre vydanie rozhodnutia, uvedených v oznámení o začatí správneho konania -záznam z\nvysielania a prepis/popis skutkového stavu tvoriaceho prílohu oznámenia, ako aj nenavrhoval vykonanie\nžiadneho dôkazu a nevyjadril ani pochybnosti o tom, že by odporca v predmetnom konaní postupoval\nlen z prepisu/popisu vypracovaného kanceláriou Rady bez bezprostredného vzhliadnutia odvysielaného\nprogramu......Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že nevyhotovenie zápisnice, resp.\niného záznamu odporcom o oboznámení sa so záznamom z predmetného vysielania v danom prípade\nnie je možné považovať za takú vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť preskúmavaného\nrozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p.“\nK požiadavke proporcionality pri zásahu do práva na slobodu prejavu a práva na vyhľadávanie a\nšírenie informácií odporkyňa uviedla, že v danom prípade zákon ani nedáva priestor na skúmanie\nproporcionality zásahu do práv vysielateľa, nakoľko povinnosť stanovená v § 33 ods. 4 písm. a) a b)\nzákona č. 308/2000 Z. z. je formulovaná jednoznačne. V danom prípade výzvy pre liek Mugotussol neboli\nzobrazené vôbec. Správnemu orgánu teda nebol daný priestor na akúkoľvek správnu úvahu. K splneniu\nzákonnej povinnosti buď došlo alebo nedošlo v závislosti od konania či nekonania vysielateľa. V danom\nprípade účastník konania nezabezpečil, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú\nvýzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii\npre používateľov lieku pribalenej k lieku a odporúčanie poradiť sa o použití lieku s osobou oprávnenou\npredpisovať alebo vydávať lieky, a to takým spôsobom, že výzvy neboli zobrazené vôbec, čo automaticky\nzakladá rozpor so zákonom. Akékoľvek ďalšie skúmanie, do akej miery rozhodnutím Rady dôjde k\nzásahu do práv vysielateľa, je preto z tohto pohľadu bezpredmetné.\nK nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS/307/2014-45 z 18. decembra 2014\nodporkyňa uviedla, že vec, ktorou sa ústavný súd vo svojom náleze zaoberal, nie je možné\nskutkovo porovnávať s prípadom v prejednávanej veci. Predmetom uvedeného nálezu bolo rozhodnutie\nRady týkajúce sa príspevku, kde sa konštatovalo porušenie objektívnosti a nestrannosti z dôvodu\nneposkytnutia priestoru príspevkom dotknutej strane. Samotný § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000\nZ. z. obsahuje aj druhú časť, podľa ktorej je porušením zásad objektívnosti a nestrannosti aj konanie\nvysielateľa, v dôsledku ktorého dochádza k zmiešaniu, resp. neoddeleniu názorov a hodnotiacich\nkomentárov od informácií spravodajského charakteru. Toto ustanovenie má nesporne špecifickejší\ncharakter, ako ustanovenie § 33 ods. 4 písm. a) a b), s tým dôsledkom, že nedáva správnemu orgánu\npriestor na voľnú úvahu, pokiaľ ide o posúdenie zákonnosti konania vysielateľa. Odporkyňa sa pri\nuplatňovaní tohto ustanovenia môže obmedziť len na konštatovanie, či bola daná zákonná povinnosť v\ntomto dôsledku porušená. Z tohto dôvodu nie je podľa odporkyne možné vzťahovať závery ústavného\nsúdu vyjadrené v predmetnom náleze na prejednávanú vec.\nĎalej odporkyňa poukázala na možnosť obmedzenia slobody prejavu a práva na vyhľadávanie a šírenie\ninformácií uvedeného v dohovore a v ústave, a to na základe kumulatívneho splnenia troch podmienok.\nObmedzenie musí vyplývať zo zákona, musí byť nevyhnutné v demokratickej spoločnosti a sledovať\nlegitímny cieľ. Proporcionalitu obmedzenia slobody prejavu je možné vnímať v dvoch rovinách. Prvou\nje obmedzenie prejavu zakotvením určitých konkrétnych povinností všeobecne záväzným predpisom,\n\nv tomto prípade zakotvením ustanovenia § 33 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 30S/2000 Z. z. keďže\nzákonodarca využil ústavné splnomocnenie (čl. 26 ods. 4 ústavy) na zakotvenie tohto vymedzenia\nformou zákona, je potrebné považovať tento princíp za zachovaný. Odporkyni neprináleží zachovanie\nproporcionality v tejto rovine skúmať. Z formulácie v ustanovení § 33 ods. 4, ako aj s prihliadnutím na\núčel tohto ustanovenia je zrejmé, že v prípade, ak reklama propaguje viac ako jeden liek, predmetná\nvýzva sa musí týkať každého z týchto liekov. Nakoľko reklama na liek Mugotussol neobsahovala žiadnu\nvýzvu ani poučenie, odporkyňa zhodnotila, že odvysielaním uvedeného došlo k porušeniu § 33 ods. 4\npísm. a) a b) zákona č. 308/2000 Z. z. V rámci druhej roviny skúmania proporcionality zákon ani nedáva\npriestor na skúmanie proporcionality zásahu do práv vysielateľa, nakoľko povinnosť stanovená v § 33\nods. 4 písm. a) a b) zákona č. 308/2000 Z.z. je formulovaná výslovne a jednoznačne.\nVychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odporkyňa považuje dôvody na zrušenie odvolaním\nnapadnutého rozhodnutia uvádzané navrhovateľom za neopodstatnené. Napadnuté rozhodnutie má\npodľa odporkyne všetky zákonom požadované náležitosti, je riadne odôvodnené čo sa týka obsahu aj\ndruhu uloženej sankcie, preto navrhla potvrdenie napadnutého rozhodnutia.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom\npodľa § 246 ods. 2 písm. a) v spojení s § 250 l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)\na § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. a na pojednávaní dňa 29. júna 2016, po preskúmaní dôvodov\nuvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s ústnymi vyjadreniami zástupcov účastníkov\nkonania, ako aj po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu č. 141/SKO/2015\ndospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný, a to z nasledovných dôvodov:\nZ obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne\nkonanie oznámením o začatí správneho konania č. 141/SKO/2015 z 10. februára 2015, ktoré bolo\ndoručené advokátovi navrhovateľky dňa 3. marca 2015. V spise je pripojené oznámenie o začatí\nsprávneho konania z 10. februára 2015, obrazovo-zvukový záznam, prepis/opis skutkového stavu,\nopätovná výzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie, zápisnica o hlasovaní Rady z 26. mája\n2015 a rozhodnutie Rady č. RP/26/2015 z 26. mája 2015.\nÚlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky bolo posúdiť, či navrhovateľka odvysielaním\ntýchto programov porušila zákonné ustanovenie špecifikované odporkyňou v rozhodnutí a či i sankcia\nbola uložená v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal, či napadnuté\nrozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú\nzásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným\npostupom.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§\n250l ods. 1 O.s.p.). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia\n(§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.).\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nÚlohou najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nodporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 33 ods. 4 písm.\na) a b) zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že navrhovateľka ako účastníčka správneho konania č. 141/\nSKO/2015 porušila povinnosť ustanovenú v § 33 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že\nv rámci programovej služby JOJ dňa 29. novembra 2014 v čase o cca 17:26:49 hod. a 22:18:45 hod.\n\na dňa 12. decembra 2014 v čase o cca 21:28:43 hod. odvysielal reklamný šot na lieky Mucosolvan a\nMugotussol, pričom v prípade lieku Mugotussol došlo k nezabezpečeniu, aby reklama na liek obsahovala\njednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia obsiahnutého v písomnej informácii\npre používateľov lieku pribalenej k lieku a odporúčanie poradiť sa o použití lieku s osobou oprávnenou\npredpisovať alebo vydávať lieky. Za uvedené bola navrhovateľke podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d)\nzákona č. 308/2000 Z.z. uložená sankcia - pokuta určená podľa § 67 ods. 3 písm. c) zákona č. 308/2000\nZ.z. vo výške 3.500,- €.\nPodľa § 33 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 308/2000 Z.z., vysielaná reklama na lieky okrem liekov podľa\nodseku 3 a § 31a ods. 10 <. musí byť rozoznateľná, nezaujatá, pravdivá a overiteľná a musí zodpovedať\npožiadavke ochrany jednotlivca pred poškodením. Reklama musí obsahovať\na) jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku\nobsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku,\nb) odporúčanie poradiť sa o použití lieku s osobou oprávnenou predpisovať alebo vydávať lieky.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 5 ods. 1, písm. h) zákona č. 308/2000 Z.z., do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez\noprávnenia.\nPodľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania\na následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania,\nposkytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné\nobohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom\nv rámci vlastného samoregulačného systému.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom od 1. januára 2014, Rada uloží\npokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319\neur do 165 969 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak porušil\npodmienky na vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54,\n56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 22 ods. 1 správneho poriadku, o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o\nvykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny\norgán spíše zápisnicu.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 34 ods. 1 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n\nPodľa § 34 ods. 2 správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny\na ohliadka.\nPodľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\nPodľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nNajvyšší súd po oboznámení sa so spisovým materiálom včítane priloženého záznamu programu (§\n250q ods. 1 veta druhá O.s.p.) v súlade s názorom odporkyne mal za to, že absenciou jednoznačnej a\nzrozumiteľnej výzvy na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej\ninformácii pre používateľov lieku pribalenej k lieku a odporúčania poradiť sa o použití lieku s osobou\noprávnenou predpisovať alebo vydávať lieky v odvysielanom reklamnom šote na liek Mugotussol v rámci\nprogramovej služby JOJ, došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 33 ods. 4 písm. a) a b) zákona\nč. 308/2000 Z.z.\nK námietke navrhovateľky viažucej sa k prepisu/popisu posudzovaného programu, senát najvyššieho\nsúdu uvádza, že odporkyňa vyhotovila takýto prepis zo záznamu vysielania pre účely správneho\nkonania. S týmto navrhovateľku v rámci administratívneho konania oboznámila a poskytla jej možnosť\nvyjadriť sa k obsahu prepisu vysielania, ako k podkladu pre rozhodnutie, o čom svedčí i opätovná\nvýzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní č. 141/SKO/2015 z 24. marca\n2015, ktorú prevzal právny zástupca navrhovateľky dňa 30. marca 2015 a ktorá je súčasťou pripojeného\nadministratívneho spisu, pričom však navrhovateľka v rámci správneho konania nenamietala konkrétne\nrozpory predmetného prepisu/popisu vysielania so záznamom vysielania posudzovaného programu.\nZ obsahu napadnutého administratívneho rozhodnutia vyplýva, že Rada sa oboznámila s podkladmi\npre rozhodnutie vo veci, medzi ktoré patrí aj obrazovo-zvukový záznam vysielania, a preto nie je dôvod\nspochybňovať, že Rada sa s predmetným záznamom vysielania neoboznámila.\nNajvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že správny orgán sa pred vydaním rozhodnutia oboznámi\ns predloženými podkladmi, ktorú skutočnosť skonštatuje i v dôvodoch svojho rozhodnutia, avšak o týchto\nprocesných úkonoch nespisuje samostatnú zápisnicu o preštudovaní obsahu spisového materiálu a\nvzhliadnutí záznamu vysielania.\nV prípade, ak účastník konania vôbec nenamieta skutočný stav veci po tom, čo mu bolo správnym\norgánom oznámené začatie správneho konania (čo v danom prípade zistené z obsahu administratívneho\nspisu súdom nebolo), príp. pred vydaním rozhodnutia orgánom verejnej správy, potom takýto procesný\nstav pre orgán verejnej správy nezakladá dôvod vôbec zvažovať, či by mal aplikovať v konaní postup\npodľa § 22 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a spísať zápisnicu o vzhliadnutí záznamu\nvysielania, a to navyše za situácie, keď mu takúto povinnosť zákon neukladá.\nS predmetnou námietkou sa už najvyšší súd vysporiadal vo svojich skorších rozhodnutiach napr. sp. zn.\n7Sž/2/2013 z 24. septembra 2014, sp. zn. 7Sž/8/2013 z 24. septembra 2014, sp. zn. 3Sž/18/2013 zo\n6. mája 2014. Táto ustálená judikatúra najvyššieho súdu prešla aj následným testom ústavnosti, keď\nÚstavný súd SR potvrdil správnosť záverov uvedených v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 7Sž/8/2013\nz 24. septembra 2014 a sťažnosť navrhovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd\nuviedol, že najvyšší súd sa relevantne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľky a svoje závery\ndostatočne odôvodnil.\nPre úplnosť senát najvyššieho súdu dáva do pozornosti svoje iné rozhodnutie sp. zn. 4Sž/1/2014 zo 7.\noktóbra 2014, ktoré sa zaoberalo aj predloženým uznesením rozšíreného senátu Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky č. j. 7As/57/2010-82 z 3. apríla 2012, z ktorého cit.: „Námietku navrhovateľky\nspochybňujúcu proces zisťovania skutkového stavu samotnou Radou ako kolektívnym orgánom, z\ndôvodu nevyhotovenia zápisnice zo vzhliadnutia záznamu z predmetného audiovizuálneho záznamu,\nnajmä v kontexte absencie uvedenia konkrétneho rozporu skutkového stavu zisteného správnym\norgánom a skutkovým stavom tvrdeným navrhovateľkou, najvyšší súd hodnotí ako nedôvodnú.\n\nNavrhovateľka napáda nezákonnosť procesného postupu odporkyne pri zisťovaní podkladov pre\nvydanie preskúmavaného rozhodnutia argumentáciou čerpanou z uznesenia rozšíreného senátu\nNejvyššího správního soudu Českej republiky (ďalej aj „nejvyšší správní soud“) sp. zn. 7As/57/2010 - 82\nzo dňa 3. apríla 2012. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že právne závery uvedené v citovanom\nuznesení nejvyššího správního soudu vychádzajú z rigoróznejšej právnej úpravy Správního řádu (§ 18\nods. 1 zákona č. 500/2004 Sb.) účinného v českom právnom poriadku, podľa ktorého má správny orgán\npovinnosť spísať protokol o úkone dokazovania v správnom konaní vykonanom „mimo ústní jednání“.\nNajvyšší súd zastáva názor, že nie je možné vychádzať z právneho názoru Najvyššího správního soudu\nČeskej republiky uvedeného v tomto rozhodnutí, keďže jeho právny názor bol ustálený a vychádza z\nprávnej úpravy platnej na území iného štátu.\nPredovšetkým je potrebné prihliadnuť na slovenskú právnu úpravu regulácie vysielania a retransmisie,\nkedy v rámci realizácie pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy táto môže vychádzať z\npodkladov pripravených zamestnancami Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu, plniacich úlohy\nspojené s jej činnosťou (§ 4 ods. 4 v spojení s § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 308/2000 Z.z.).\nPodľa okolností prípadu je na zvážení správneho orgánu, ktoré úkony v konaní vyhodnotí ako podstatné,\nčo vyplýva i z dikcie zákona (§ 22 ods. 1 Správneho poriadku). Zápisnica predstavuje písomný záznam\no vykonanom procesnom úkone, resp. konaní o jeho výsledkoch, ktorý vyhotovuje zamestnanec\nsprávneho orgánu. Dôležitosť zápisnice spočíva v tom, že má dôkaznú moc verejnej listiny (§ 37), pričom\nzápisnica je len jeden z možných dôkazov v správnom konaní (34 ods. 2), a preto nemá vyššiu dôkaznú\nhodnotu než iné dôkazy a správny orgán je povinný ju hodnotiť v súlade s § 34 ods. 5 správneho\nporiadku.“\nVychádzajúc z uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že nevyhotovenie zápisnice resp. iného\nzáznamu odporcom o oboznámení sa so záznamom z predmetného vysielania v danom prípade nie\nje možné považovať za takú vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť preskúmavaného\nrozhodnutia v zmysle § 250i ods.3 O.s.p.\nSúd nesúhlasil ani s argumentáciou navrhovateľky, že Rada ako správny orgán nevykonala dôkaz ohliadku záznamov z vysielania predmetných programov. Zákonodarca dôkaz ohliadky ustanovuje v\n§ 38 správneho poriadku, v zmysle ktorej právnej úpravy, poznatky, ktoré v rámci ohliadky správny\norgán získa dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť vzťahujúcu sa na prejednávanú vec v\nsprávnom konaní, pričom ohliadku veci možno vykonať iba na vec majúcu hmotný charakter a ktorá bola\npredložená správnemu orgánu alebo sa ohliadka veci vykonávaná na mieste, kde sa táto vec nachádza\n(ohliadka nehnuteľnosti- pozemku, stavby). Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy a skutkových zistení\ndanej veci - z charakteru záznamu vysielania, by v zmysle argumentácie navrhovateľa mohol byť\npredmetom ohliadky len technický nosič záznamu z vysielania.\nPokiaľ navrhovateľka v danej súvislosti dala do pozornosti uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho\nsprávneho súdu Českej republiky č.j. 7As/57/2010 - 82 z 3. apríla 2012, najvyšší súd zastáva názor,\nako už bolo uvedené vyššie, že nie je možné vychádzať z právneho názoru súdu iného štátu, nakoľko\nsúd je pri konaní a rozhodovaní viazaný právnym poriadkom Slovenskej republiky. K prezentácii nálezu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 307/2014- 45 z 18. decembra 2014 sa súd v plnom\nrozsahu stotožňuje s vyjadrením odporkyne a poukazuje na toto vyjadrenie, s tým že predmetný nález\nnemožno aplikovať na predmetnú právnu vec, nakoľko sa zaoberá odlišným skutkovým stavom a preto\nprávne závery nemožno aplikovať na daný skutkový stav.\nNajvyšší súd sa nemôže stotožniť ani s námietkou navrhovateľky, že napadnuté rozhodnutie obsahuje\nnedostatočné odôvodnenie vo vzťahu k posudzovaniu podmienok na obmedzenie slobody prejavu.\nÚstava Slovenskej republiky vo svojom ustanovení čl. 26 ods. 4 vymedzuje situáciu, kedy je možné\nobmedziť toto ústavné právo a za splnenia akých podmienok. Ide o prípad ochrany práv a slobôd iných,\nbezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrany verejného zdravia a mravnosti. V danom prípade je\nchránené verejné zdravie, konkrétne sa ochrana vzťahuje na diváka, resp. spotrebiteľa so zreteľom na\nurčitý osobitný produkt, ktorým je liek. Predmetná sloboda prejavu bola obmedzená zákonom, konkrétne\nustanovením § 33 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 308/2000 Z.z., ktorého obmedzenie je nevyhnutné v\ndemokratickej spoločnosti a sleduje legitímny cieľ, teda ochranu verejného zdravia, ktorá je dostatočne\ndôležitá v porovnaní s právom na slobodu prejavu. Divák, resp. spotrebiteľ je slabším subjektom,\n\nnepozná zloženie lieku, nemá medicínske vzdelanie, čiže sám nevie zhodnotiť vhodnosť lieku pre jeho\nzdravie alebo kontraindikáciu s užívaním iných liekov a pod. a práve preto z tohto dôvodu je potrebné\nchrániť jeho zdravie. Z uvedeného vyplýva splnenie všetkých podmienok pri obmedzení slobody prejavu,\nktorú garantuje čl. 26 ods. 1 ústavy.\nK námietke povinnosti skúmania proporcionality odporkyňou, najvyšší súd dáva navrhovateľke do\npozornosti jednoznačnosť a zrozumiteľnosť stanovenej povinnosti v ustanovení § 33 ods. 4 písm. a) a\nb) zákona č. 308/2000 Z.z., ktorú je povinná navrhovateľka dodržiavať bez možnosti použitia správnej\núvahy pri posudzovaní jej splnenia. Zákon výslovne vyžaduje pre splnenie povinnosti jednoznačnú a\nzrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej\ninformácii pre používateľov lieku pribalenej k lieku a odporúčanie poradiť sa o použití lieku s osobou\noprávnenou predpisovať alebo vydávať lieky. Nakoľko pri vysielaní reklamného šotu na liek Mugotussol\nnavrhovateľka neuviedla vyššie uvedenú výzvu a poučenie, bolo uloženie pokuty odporkyňou v súlade\nso zákonom bez posudzovania miery zásahu rozhodnutia do práva na slobodu prejavu, teda skúmania\nproporcionality. Pre úplnosť najvyšší súd dáva do pozornosti, že k porušeniu tejto povinnosti došlo aj\nnapriek tomu, že v prípade prvého lieku Mucosolvan bola uverejnená požadovaná výzva a poučenie,\nnakoľko z gramatického výkladu § 33 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že na každý\nsamostatný liek treba samostatnú výzvu. V prípade, ak by v jednom reklamnom šote bolo propagovaných\nviacero liekov a bola odvysielaná len jedna výzva, bolo by nutnú odvysielať výzvu tak, aby si divák /\nspotrebiteľ mohol spojiť danú výzvu so všetkými liekmi, ktoré boli predmetom reklamy, k čomu mu v\ndanom prípade nedošlo, nakoľko lieky boli prezentované samostatne a neboli zobrazené spolu s výzvou\nspoločne, napr. v závere reklamy.\nKeďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní\nrelevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené napadnuté\nrozhodnutie Rady č. RP/26/2015 z 26. mája 2015 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5 ods.\n1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov a položky č. 10 písm. g) Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k uvedenému\nzákonu v znení účinnom od 1. septembra 2014, podľa ktorého je navrhovateľka povinná zaplatiť súdny\npoplatok v sume 500 € na bankový účet podľa priloženého platobného predpisu.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.\ntak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:20697caa-13e6-427a-a7be-7c5b5079f79e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2. US.307.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 307/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/2014 z 18. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-18", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.307.2014.1"}], "citovane_v": []}