{"guid": "0ca3175d-250d-4a7d-87d8-bd08b8203d0a:fb700223-146f-4bd3-833c-c1903c46e74d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:9014010164.1", "spisova_znacka": "6Sž/28/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/28/2014 z 24. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2016, sp. zn. 6Sž/28/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:9014010164.1", "identifikacne_cislo": "9014010164", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2016-02-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-3", "nazov": "§ 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb700223-146f-4bd3-833c-c1903c46e74d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010164.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010164.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010164.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/28/2014\n9014010164\n24. 02. 2016\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2016:9014010164.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nU. súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a členov\nsenátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci navrhovateľky: MAC TV\ns.r.o., so sídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bugala\n- Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a\nretransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti\nrozhodnutiu odporkyne č. RP/69/2014 z 18. novembra 2014, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/69/2014 z 18. novembra 2014 p o t\nv r d z u j e.\nNavrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nNavrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok vo výške 500,- € (päťsto eur) na účet Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky vedený v H. pre zasielanie súdnych poplatkov a pokút: R. v lehote 15 dní\nod právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozhodnutím č. RP/69/2014 z 18. novembra 2014 odporkyňa (ďalej aj „Rada“) ako orgán\npríslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a\nretransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“) postupom podľa ustanovenia § 71 zák. č. 308/2000 Z.z. rozhodla,\nže navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 3 zákon č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa\n11. mája 2014 v čase od cca 14:52 hod. odvysielala v rámci televíznej programovej služby JOJ PLUS\nprogram Srdečný pozdrav ze zeměkoule, ktorý označila ako program nevhodný pre maloletých divákov\ndo 7 rokov, a ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritériá „vulgárne vyjadrovanie, ktoré\nvzhľadom na jeho kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu jeho spracovania alebo\nzobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno\npovažovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov“, „zobrazenie milostných scén bez\nzobrazenia nahoty, ktoré sú súčasťou dejovej línie“, „expresívne vyjadrovanie, ktoré vzhľadom na jeho\nkontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu jeho spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom\nna charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané\nvekovej skupine maloletých od 12 rokov“ a ktoré s prihliadnutím na § 1 ods. 5 Jednotného systému\noznačovania (ďalej aj „JSO“) podmieňujú jeho klasifikáciu ako nevhodného pre maloletých divákov do\n12 rokov, čím navrhovateľka jeho klasifikovaním ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 7\n\nrokov nesprávne uplatnila JSO, za čo jej bola uložená sankcia - pokuta vo výške 663,- € podľa § 64\nods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z., určená podľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z.\nOdporkyňa vo výroku rozhodnutia zároveň uviedla, že podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z.\n„uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila“ a že v zmysle § 67 ods. 16\nzákona č. 308/2000 Z.z. je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia\na je potrebné ju uhradiť na v rozhodnutí uvedený účet.\nSvoje rozhodnutie odporkyňa odôvodnila, okrem iného, vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami,\npopisom skutkového stavu uvedeným v oznámení o začatí správneho konania a nasledovnými\nskutočnosťami:\nRada na svojom zasadnutí dňa 7. júla 2014 prijala uznesenie o začatí správneho konania voči MAC TV\ns.r.o. vo veci možného porušenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s tým, že dňa 11. mája\n2014 v čase od cca 14:52 hod. odvysielala v rámci televíznej programovej služby JOJ PLUS program\nSrdečný pozdrav ze zeměkoule, ktorý označila ako nevhodný pre maloletých divákov do 7 rokov, čím\nmohlo dôjsť k nesprávnemu uplatneniu Jednotného systému označovania.\nOznámenie o začatí predmetného správneho konania bolo účastníkovi konania doručené dňa 29. júla\n2014, na základe čoho sa začalo správne konanie č. 546/SKO/2014. Účastník konania bol súčasne\nvyzvaný, aby v lehote do 10 dní od doručenia oznámenia v súlade s § 33 ods. 1 a § 34 ods. 3 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 71/1967 Zb.“ alebo\n„správny poriadok“) k oznámeniu zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy a vyjadril sa k\npodkladom pre rozhodnutie v predmetnom správnom konaní. Súčasne bol upozornený, že pokiaľ svoje\npráva v stanovenej lehote nevyužije, Rada môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná,\nže podklady a dôkazy zhromaždené v správnych konaniach sú dostačujúce podľa ustanovenia § 46\nzákona č. 71/1967 Zb.\nÚčastníkovi konania bola následne listom č. 3631/2014/O zaslaná opätovná výzva na vyjadrenie sa v\nsprávnom konaní v lehote do 5 dní odo dňa jej doručenia spolu s poučením, že Rada môže rozhodnúť\nvo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú\ndostačujúce podľa § 46 správneho poriadku. Opätovná výzva bola účastníkovi konania doručená dňa\n21. augusta 2014, ale jeho vyjadrenie nebolo Rade doručené.\nPodkladmi pre rozhodnutie boli záznam vysielania programu Srdečný pozdrav ze zeměkoule vysielaný\nna programovej službe JOJ PLUS, dňa 11. mája 2014 v čase od cca 14:52 hod., prepis/popis skutkového\nstavu, ktorý tvoril prílohu oznámenia o začatí správneho konania. Rada sa po získaní všetkých podkladov\npre rozhodnutie oboznámila so skutkovým stavom a v danej veci rozhodla dňa 18. novembra 2014.\nSprávne konanie bolo začaté z dôvodu, že účastník konania dňa 11. mája 2014 v čase od cca 14:52 hod.\nodvysielal v rámci televíznej programovej služby JOJ PLUS program Srdečný pozdrav ze zeměkoule,\nktorý označil ako nevhodný pre maloletých divákov do 7 rokov, čím mohlo dôjsť k porušeniu § 20 ods. 3\nzákona č. 308/2000 Z.z. v dôsledku nesprávneho uplatnenia Jednotného systému označovania.\nV rámci posudzovania predmetu tohto správneho konania Rada považovala za potrebné vysporiadať sa\ns kolíziou Ústavou zaručených práv a právom chránených záujmov. Uviedla, že právo slobody prejavu\npatrí medzi základné politické práva v právnom poriadku každej demokratickej spoločnosti a v právnom\nporiadku Slovenskej republiky je zakotvené v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky. Avšak sloboda prejavu\nnie je bez hraníc, t.j. nemá absolútny charakter. Ústava SR ustanovuje možnosť obmedzenia slobody\nprejavu a práva na vyhľadávanie a šírenie informácií ako ochranu pred zneužitím slobody prejavu na\nzásah do iných ústavou garantovaných práv, cit.: „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie\nmožno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv\na slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.'' (čl. 26\nods. 4 Ústavy SR)\nRada poukázala na to, že sloboda prejavu je garantovaná len do tej miery, pokiaľ v neprimeranom\nrozsahu nezasahuje do základných práv a slobôd a právom chránených záujmov iných, prípadne\ndo iných záujmov chránených právnym poriadkom krajiny. V takých prípadoch je nutné hovoriť o jej\nobmedzení a výnimkách, kedy je potrebné zasiahnuť do slobody prejavu.\n\nZ citovaného ustanovenia Ústavy SR vyplýva, že slobodu prejavu je možné obmedziť na základe\nkumulatívneho splnenia troch podmienok. Obmedzenie musí\n- vyplývať zo zákona (požiadavka legality),\n- byť nevyhnutné v demokratickej spoločnosti (požiadavka proporcionality)\n- a sledovať legitímny cieľ (požiadavka legitimity), ktorý vyplýva z ustanovenia čl. 26 ods. 4 Ústavy SR.\nÚstava SR zakotvuje legitímny cieľ obmedzenia slobody prejavu taxatívne, ako ochranu práv a slobôd\niných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku a ochranu verejného zdravia, mravnosti. Z uvedeného\nvyplýva, že obmedzenie slobody prejavu je možné z dôvodu ochrany verejného záujmu, ako aj ochrany\nindividuálnych záujmov.\nPožiadavka zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený osobitným predpisom,\nzakotvená v ustanoveniach zákona č. 308/2000 Z.z. vychádza z potreby ochrany maloletého diváka\npred obsahom, ktorý by mohol mať negatívny vplyv na jeho osobnostný vývin, a teda vychádza z potreby\nochrany záujmu chráneného Ústavou SR - mravnosti, ktorá môže byť ohrozená obsahom vysielaného,\nči sprístupňovaného obsahu. Táto požiadavka je jednoznačne zakotvená v právnom poriadku SR. Právo\nna slobodu prejavu je teda celkom zrejme obmedzené osobitnou ochranou nedospelých osôb, a to na\nzáklade zákona, konkrétne ustanoveniami § 20 zákona č. 308/2000 Z.z. Podmienka legality a legitimity\nobmedzenia slobody prejavu bola v predmetnej veci nepochybne naplnená.\nProporcionalitu obmedzenia slobody prejavu je možné vnímať v dvoch rovinách. Prvou je obmedzenie\nslobody prejavu zakotvením určitých konkrétnych povinností všeobecne záväzným právnym predpisom,\nv tomto prípade zakotvením ustanovenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. Keďže zákonodarca využil\nústavné splnomocnenie (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR) na zakotvenie tohto obmedzenia formou zákona, je\npotrebné považovať tento princíp za zachovaný. Rade neprináleží zachovanie proporcionality v tejto\nrovine skúmať. Druhou rovinou proporcionality je obmedzenie slobody prejavu uplatnením konkrétnych\nzákonných ustanovení, v konkrétnom prípade. Aplikácia ustanovenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000\nZ.z. obmedzujúceho slobodu prejavu je teda v každom konkrétnom prípade otázkou posúdenia, či\nexistujúci skutkový stav možno pod toto ustanovenie subsumovať. V tomto konkrétnom prípade by\nmala byť sloboda prejavu obmedzená v dôsledku vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti za\nporušenie povinnosti vysielateľa (zaviesť a uplatňovať JSO) zakotvenej v ustanovení § 20 ods. 3 zákona\nč. 308/2000 Z.z. sledujúc legitímny cieľ ochranu mravnosti. Rada preto pristúpila k posúdeniu, či účastník\nkonania uplatnil JSO v súlade so zákonom.\nPoukázala na to, že vysielateľ je povinný podľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. na ochranu\nmaloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený vyhláškou Ministerstva\nkultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme\noznačovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel,\nprogramov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania.\nS poukazom na § 1 ods. 2 písm. g) a § 1 ods. 3 písm. i) a k) JSO uviedla, že podľa účinného znenia JSO\nje vulgárne vyjadrovanie hodnotiacim kritériom odôvodňujúcim označenie programu ako nevhodného a\nneprístupného pre maloletých do 18 rokov. Program obsahujúci vulgárne vyjadrovanie je však zároveň\npostačujúce označiť ako program nevhodný pre maloletých do 15 rokov a to v prípade, ak sa jedná o\nvulgárne vyjadrovanie, ktoré vzhľadom na jeho kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu\njeho spracovania alebo zobrazenia, charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo daného programu\nmožno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov.\nObdobné rozdelenie platí aj v prípade hodnotiaceho kritéria „expresívne vyjadrovanie“ s tým rozdielom,\nže toto kritérium odôvodňuje označenie programu ako nevhodného pre maloletých do 15 rokov, okrem\nprípadov, keď sa jedná o expresívne vyjadrovanie, ktoré vzhľadom na jeho kontextuálny výskyt,\nfrekvenciu výskytu, spôsob a formu jeho spracovania alebo zobrazenia, charakter, druh, umelecké a\nmorálne posolstvo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 12 rokov.\nS prihliadnutím na § 1 ods. 5 JSO je Rada povinná posudzovať obsah programu v súvislosti s\nprítomnosťou hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v posudzovanom programe aj\nz hľadiska ich kontextuálneho výskytu, spôsobu a formy spracovania alebo zobrazenia jednotlivých\n\nhodnotiacich kritérií vzhľadom na charakter a druh programu, umeleckého a morálneho posolstva\nprogramu a tiež z hľadiska intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo\nneprístupnosti v diele. Na základe uvedeného posúdenia tak Rada dospeje k záveru o vekovej vhodnosti,\nresp. nevhodnosti programu pre určitú skupinu maloletých. Program obsahujúci hodnotiace kritérium\n„vulgárne vyjadrovanie, ktoré vzhľadom na jeho kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu\njeho spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela\nalebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov'' tak môže byť\nv súlade s § 1 ods. 5 JSO klasifikovaný ako nevhodný aj pre maloletých divákov do 12 rokov.\nJe teda zrejmé, že každý (hoci aj opakujúci sa) výraz je nutné posudzovať s prihliadnutím na jeho\nkonkrétne použitie v danom programe, ako aj s prihliadnutím na charakter samotného programu. Zo\nzáznamu vysielania, ako aj z prepisu skutkového stavu vyplýva, že program obsahoval expresívne\nvýrazy ako do prdele, v prdeli, vysrat (2x), hovado, ako aj vulgarizmus (4x) zatracená skurvená práce.\nV prípade posudzovaného programu sa jedná o českú filmovú komédiu z roku 1982. Námetom\npredmetného diela je návšteva planéty Zem, konkrétne Československa, dvoma mimozemšťanmi,\nktorí sú označení ako „A“ a „B“, s cieľom preskúmať pozemský život. Ako vhodnú vzorku im najvyšší\npočítač galaxie vybral vedca doktora Jánskeho, rádového pracovníka Ústavu pre styk s mimozemskými\ncivilizáciami, reprezentanta priemerného bezvýznamného človeka.\nV prípade výrazov do prdele, v prdeli, vysrat, hovado sa podľa názoru Rady jedná o expresívne výrazy.\nHoci niektoré z uvedených výrazov môžu byť za iných okolností považované za miernejšie vulgarizmy,\nz dôvodu ich výlučného použitia na expresívne pomenovanie určitých javov avšak nie na pejoratívne\npomenovanie osôb sa v tomto prípade jedná práve o expresívne výrazy, a to intenzity primeranej\nmaloletým od 12 rokov.\nV prípade slovného spojenia zatracená skurvená práce sa z hľadiska intenzity jednalo o najhrubší\nvulgarizmus, t.j. vulgarizmus najvyššej intenzity. Napriek charakteru výrazu zatracená skurvená práce\nako hrubého vulgarizmu považovala Rada za potrebné zdôrazniť kontext jeho použitia, ako aj zámernosť\njeho zaradenia. Uvedený výraz bol v programe prítomný celkovo 4-krát, z toho 3-krát v rámci jednej\nscény. Ide o pasáž, v ktorej majster nájde počas pracovných hodín popíjať robotníkov v krčme, pričom\nslovník zámerne použitý pri tejto príležitosti dotvára pre mimozemšťanov celkový obraz o komunikácii\na vyjadrovaní pracujúcej triedy robotníkov (V tom do krčmy vchádza muž s prilbou na hlave, obzerá sa\na hovorí: „Zatracená skurvená práce!“ Nájde partiu mužov, pravdepodobne zamestnancov, a hovorí im:\n„Kde se flákate?'' Jeden z nich: „ O co de, šéfe?“ Druhý z nich: „Pozor na silný slova!“ Vedúci: „Hele, já\nse ti na silný slova mužu vysrat. Tamhle máte lopaty a koukejte jít makat!“ Ďalší z mužov sa nakloní k\nvedľa sediacemu: „Feri, já mu nerozumím. O čem pán hovoří?“ Vedúci: „No tak, kluci, nebláznete. Vždyť\nkvůli vám stojí celá parta. Chlapci, no tak.“ Jeden z mužov sa ozve: „Žádní chlapi, pozor! Reprodukční\numělci.“ Ďalší muž: „Skupina Bicepsy.“ Iný muž: „Nastupujem uměleckou dráhu.“ Ďalší muž: „Tudíž se\nvám na tu práci můžeme vysrat.“ Majster pri odchode kope a búcha do bandasiek s fľašami: „Zatracená\nskurvená práce.“ Prichádzajú za ním mimozemšťania a A sa ho pýta: „Promiňte, neměl by jste pro nás\nnějakou zatracenou skurvenou práci?“) Tretíkrát v rámci uvedenej scény výraz používa mimozemšťan\nhumornou formou v odľahčenom duchu, nakoľko sa ako pozorovateľ vzniknutej situácie domnieva, že\nide o celkom bežný pojem pre prácu. Poslednýkrát používa daný výraz opäť mimozemšťan, a to v závere\ndiela, ako reakciu na správu, že musia na planéte Zem ostať a dať ju do poriadku. Daný výraz bol použitý\nako jeden z nástrojov, pomocou ktorých autor vykreslil postupné prispôsobovanie sa mimozemšťanov\nkonaniu a správaniu ľudí.\nFrekvencia výskytu vulgárneho vyjadrovania (4 hrubé vulgarizmy), ako aj expresívnych výrazov (5\nexpresívnych výrazov) je vzhľadom na celkovú dobu trvania programu (cca 2 hod a 7 minút programu\nvrátane reklamných blokov) nízka.\nHoci neboli nevhodné obsahy zaradené v programe samoúčelné, je nepochybné, že v kontexte deja\nposudzovaného programu vyzneli použité expresívne výrazy (napr.: „Kopnul bych je do prdele.“ Vedúci:\n„Hele, já se ti na silný slova můžu vysrat.“ Ďalší muž: „Tudíž se vám na tu práci můžeme vysrat.“ Vedec:\n„7 miliárd v prdeli.“ ...), ako aj vyššie uvedené vulgárne výrazy v plnej miere hanlivo až vulgárne.\n\nPoužívanie vyššie uvedených výrazov nie je možné považovať za bežné v rámci všeobecne uznávanej\nspoločenskej morálky, a preto ich nemožno označiť za primerané a vhodné, ak sú zaradené v programe,\nktorý je podľa použitého piktogramu označený ako nevhodný pre maloletých do 7 rokov. Veková skupina\nmaloletých je náchylná na preberanie vonkajších vzorov a vplyvov aj po 7 roku života a pri sledovaní\nprogramu s uvedeným obsahom môže nadobudnúť dojem, že prezentované správanie je spoločensky\nakceptovateľné. Uvedené potom môže mať za následok imitáciu uvedených vzorov správania práve\nmaloletými divákmi. Z hľadiska účelu § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. t.j. ochrany mravného vývoja\nmaloletých sú preto takéto prvky vo vysielaní krajne nežiaduce.\nVo vzťahu k vulgárnym vyjadreniam a expresívnym výrazom považovala Rada označenie programu ako\nnevhodného pre maloletých do 12 rokov najmä s prihliadnutím na intenzitu expresívnych výrazov, ako\naj prítomnosť vulgarizmov najvyššej intenzity za plne odôvodnené.\nPodľa § 1 ods. 3 písm. i) JSO je „zobrazenie milostných scén bez zobrazenia nahoty, ktoré súčasťou\ndejovej línie'' klasifikačné kritérium opodstatňujúce označenie programu ako nevhodného pre vekovú\nskupinu maloletých do 12 rokov.\nPosudzovaný program obsahoval okrem iného aj milostné scény, pričom Rada vychádzajúc zo záznamu\nskutkového stavu dospela k záveru, že predmetné scény nemali charakter sexuálnej scény, ktorá\nby odôvodňovala klasifikáciu programu ako nevhodného pre maloletých do 15 rokov, ale charakter\nmilostných scén bez zobrazenia nahoty, ktoré boli súčasťou dejovej línie. Zámernosť zaradenia\npredmetných scén nepovažovala Rada vzhľadom na ich význam pre dejovú líniu posudzovaného\nprogramu za spornú. Intenzita uvedených nevhodných obsahov je primeraná maloletým divákom od\n12 rokov. Z celkového hľadiska sa jednalo o kratšie sekvencie, ktorých spôsob spracovania možno\nhodnotiť ako mierny, nakoľko na ne nebol kladený dôraz a neboli ani vyzdvihované do popredia. S\nohľadom na citované nevhodné scény a vzhľadom k celkovej dĺžke programu je možné frekvenciu\nvýskytu nevhodných obsahov v danom programe označiť za nízku (4 scény x cca 2 hod a 7 minút).\nVo vzťahu k „zobrazeniu milostných scén bez zobrazenia nahoty, ktoré sú súčasťou dejovej línie“\npovažovala Rada označenie programu ako nevhodného pre maloletých do 12 rokov najmä s\nprihliadnutím na ich intenzitu primeranú maloletým divákom od 12 rokov za plne odôvodnené.\nPožiadavka legality a legitimity obmedzenia slobody prejavu bola v posudzovanom prípade nepochybne\nnaplnená, nakoľko samotná požiadavka zaviesť a uplatňovať ustanovenie § 20 ods. 3 je zakotvená v\nzákone č. 308/2000 Z.z. a vychádza z potreby ochrany záujmu chráneného Ústavou SR - mravnosti,\nktorý môže byť ohrozený obsahom vysielaného či sprístupňovaného obsahu. Právo na slobodu prejavu\nje teda celkom zrejme obmedzené osobitnou ochranou verejného záujmu, a to na základe zákona.\nAplikácia ustanovenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. obmedzujúceho slobodu prejavu je v\nkaždom konkrétnom prípade otázkou posúdenia, či existujúci skutkový stav možno pod toto ustanovenie\nsubsumovať. Po posúdení nevhodných obsahov v diele podľa § 1 ods. 5 JSO Rada dospela k\nnázoru, že vzhľadom na primeranú intenzitu expresívnych výrazov a zobrazenia milostných scén bez\nzobrazenia nahoty, ktoré boli súčasťou dejovej línie, prítomnosť vulgarizmov najvyššej intenzity bola\nklasifikácia programu ako nevhodného pre maloletých divákov do 12 rokov v plnej miere odôvodnená.\nZároveň vychádzajúc z ustanovenia § 1 ods. 5 JSO najmä s prihliadnutím na nízku frekvenciu výskytu\nnevhodných obsahov, mierny spôsob a formu ich spracovania a ich zámerne zaradenie nepovažovala\nRada za dôvodnú klasifikáciu programu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých do 15 rokov.\nÚčastník konania tým, že program Srdečný pozdrav ze zeměkoule odvysielaný dňa 11. mája 2014\nv čase od cca 14:52 hod. na televíznej programovej službe JOJ PLUS označil ako nevhodný pre\nmaloletých divákov do 7 rokov nesprávne uplatnil jednotný systém označovania, čím porušil § 10 ods. 3\nzákona č. 308/2000 Z.z. V dôsledku uvedeného bolo na naplnenie legitímneho cieľa ochrany mravnosti\nnevyhnutné obmedzenie slobody prejavu účastníka konania v podobe vyvodenia administratívnoprávnej\nzodpovednosti za porušenie § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.\nU právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie\n(objektívna zodpovednosť pre správny delikt). Táto zásada platí aj v prípade zákona č. 308/2000 Z.z.,\nako aj zákona č. 71/1967 Zb., ktoré nevyžadujú pri preukázaní, či došlo k správnemu deliktu dokazovať\n\nzavinenie, alebo dokonca úmyselné konanie. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne\ndošlo, alebo nie. Tomu, že sa v tomto prípade nielenže nedokazuje zavinenie, ale ani sa nerozlišuje\nmedzi zavinením úmyselným alebo nedbanlivostným, svedčí aj skutočnosť, že ani jeden z cit. zákonov\nneobsahuje tzv. liberačné dôvody, ktoré by umožnili zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt. Okolnosti,\nza ktorých došlo k porušeniu zákona, môžu byť zohľadnené pri ukladaní druhu sankcie, ale nie sú\ndôvodom na zastavenie správneho konania.\nRada uviedla, že účastník konania sa dopustil porušenia ustanovenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.\n(§ 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. účinného do dňa 31. decembra 2013) už v minulosti. Poslednými\nrozhodnutiami vo veci porušenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. boli účastníkovi konania uložené\nnasledovné sankcie:\n- Rozhodnutím č. RP/05/2010 bola účastníkovi konania uložená sankcia - pokuta vo výške 3.400 eur\n(Trhni si!). Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2. novembra 2010.\n- Rozhodnutím č. RP/26/2010 bola účastníkovi konania uložená sankcia - pokuta vo výške 5.000 Eur\n(Veľmi nebezpečné známosti). Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. júna 2011.\n- Rozhodnutím č. RP/29/2010 bola účastníkovi konania uložená sankcia - pokuta vo výške 5.000 eur\n(Panenstvo na obtiaž). Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. marca 2011.\n- Rozhodnutím č. RP/56/2010 bola účastníkovi konania uložená sankcia - pokuta vo výške 7.000 eur\n(Návod na vraždu). Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. mája 2011.\n- Rozhodnutím č. RP/89/2011 bola účastníkovi konania uložená sankcia - pokuta vo výške 5.000 eur\n(Šéfka). Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19. októbra 2011.\n- Rozhodnutím č. RP/25/2011 bola účastníkovi konania uložená sankcia - pokuta vo výške 700 eur za\nodvysielanie upútavok bez ich označenia grafickým symbolom JSO, čím došlo k porušeniu § 6 ods. 5\nJSO. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 6. júla 2012.\n- Rozhodnutím č. RP/26/2011 bola účastníkovi konania uložená sankcia - pokuta vo výške 5.000 eur za\nodvysielanie programu NOVINY PLUS-MARTINKA KLEOPATRA Z TURCA s označením ako program\nnevhodný pre maloletých do 15 rokov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. júla 2012.\n- Rozhodnutím č. RP/109/2011 bola účastníkovi konania uložená sankcia - pokuta vo výške 2.000\neur za odvysielanie programu Dumbo bez označenia grafickým symbolom JSO. Uvedené rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 15. marca 2012.\n- Rozhodnutiami RP/57/2011, RP/58/2011, RP/59/2011, RP/61/2011, RP/62/2011 a RP/93/2011 boli\núčastníkovi konania uložené sankcie - pokuty vo výške 700 eur za porušenie § 20 ods. 4 zákona č.\n308/2000 Z.z. v súvislosti s odvysielaním upútavok uvedených vo výrokoch týchto rozhodnutí bez toho,\naby ich označil grafickým symbolom podľa JSO po celý čas ich vysielania, resp. bez toho, aby ich označil\ngrafickým symbolom podľa JSO, čím došlo k porušeniu § 6 ods. 5 JSO. Uvedené rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 6. júna 2012.\n- Rozhodnutím č. RP/17/2011, bola účastníkovi konania uložená sankcia - pokuta vo výške 10.000 eur\nza odvysielanie programu Trhni si! s označením ako program nevhodný pre maloletých do 15 rokov.\nUvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. júna 2012.\n- Rozhodnutím č. RP/84/2011 bola účastníkovi konania uložená sankcia - pokuta vo výške 3.300 eur za\nodvysielanie programu Chilli, sex a samba s označením ako program nevhodný pre maloletých do 12\nrokov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9. mája 2012.\n- Rozhodnutím č. RP/03/2012 bola účastníkovi konania uložená sankcia - pokuta vo výške 3.400 eur za\nodvysielanie programu Trhni si! s označením ako program nevhodný pre vekovú skupinu maloletých do\n15 rokov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22. marca 2012.\n- Rozhodnutím RP/08/2012 bola účastníkovi konania uložená sankcia - pokuta vo výške 10.000 eur za\nodvysielanie programu Návod na vraždu s označením ako program nevhodný pre maloletých do 15\nrokov. Touto sankciou Rada účastníka konania sankcionovala nielen za porušenie § 20 ods. 4, ale aj za\nporušenie § 35 ods. 3. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. júna 2013.\n- Rozhodnutím č. RP/026/2012 bola účastníkovi konania uložená sankcia - pokuta vo výške 1.000 eur za\nodvysielanie programovej ponuky bez jej označenia podľa JSO a za odvysielanie upútavky na program\nklasifikovaný ako nevhodný a neprístupný pre maloletých do 18 rokov pred 22.00 hod., čím došlo k\nporušeniu § 4 ods. 1 a § 5 ods. 1 JSO. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. septembra\n2012.\n- Rozhodnutím č. RP/031/2012 bola účastníkovi konania uložená úhrnná pokuta vo výške 4.000 eur za\nporušenie § 20 ods. 4 a § 39a ods. 2 za odvysielanie programu Farmár hľadá ženu s označením ako\n\nprogram nevhodný pre maloletých do 15 rokov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.\naugusta 2012.\n- Rozhodnutím RP/065/2012 bola účastníkovi konania uložená sankcia - pokuta vo výške 1. 500 eur za\nodvysielanie programu Hotel Paradise s označením ako program nevhodný pre maloletých do 15 rokov.\nUvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. decembra 2013.\n- Rozhodnutím RP/008/2014 bola účastníkovi konania uložená sankcia - pokuta vo výške 8. 000 eur za\nto, že I. porušil povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 15. júla 2013 o\ncca 20:31 hod. a 13. augusta 2013 o cca 22:40 hod. odvysielal v rámci programovej služby JOJ programy\nSlnko, seno, slanina, ktoré označil ako nevhodné pre maloletých divákov do 12, hoci tieto obsahovali\nhodnotiace kritérium „obscénne vyjadrovanie“, podmieňujúce klasifikáciu označenie programov ako\nnevhodných a neprístupných pre maloletých divákov do 18 rokov, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu\nJSO, II. porušil povinnosti stanovenú v § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. a III. porušil povinnosť\nustanovenú v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa\n21. marca 2014.\nZ § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že Rada pri opakovanom porušení povinnosti stanovenej\nv § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. uloží pokutu. Ide o kogentné ustanovenie zákona, ktoré nepripúšťa\nvoľnosť uváženia pri rozhodovaní o druhu sankcie za porušenie tejto povinnosti.\nPri určovaní výšky pokuty za porušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.\nvzala Rada do úvahy:\nzávažnosť správneho deliktu - závažnosť sankcionovaného správneho deliktu spočívala v tom, že\nv dôsledku nesprávneho uplatnenia JSO nebol naplnený jeho účel, ktorým je v tomto prípade\ninformovať rodičov o tom, pre ktoré vekové skupiny daný program nie je vhodný (resp. pre ktoré\nvekové skupiny je určený). Rada dospela k záveru, že účastník konania predmetný program neoznačil\nadekvátnym grafickým symbolom JSO, teda poskytol osobám zodpovedným za výchovu maloletých\nnesprávnu informáciu o vhodnosti predmetného programu, čím ohrozil mravný vývin maloletých divákov.\nSkutočnosť, že zo strany účastníka konania ide o opakované porušenie predmetného ustanovenia\nzákona č. 308/2000 Z.z., mala vplyv na posúdenie závažnosti správneho deliktu v prejednávanej veci.\nmiera zavinenia - účastník konania je za porušenie predmetného ustanovenia zodpovedný bez ohľadu\nna zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt), podstatné je len to, či k porušeniu zákona\nobjektívne došlo alebo nie. Je tiež potrebné upozorniť na skutočnosť, ako to vyplýva z vyššie uvedeného,\nže účastník konania bol za porušenie § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. sankcionovaný už v minulosti.\nÚčastník konania mal a mohol teda vedieť, že svojím konaním môže porušiť alebo hroziť záujem\nchránený zákonom č. 308/2000 Z.z. Účastník konania bol v čase spáchania uvedených právnych\ndeliktov oboznámený s výkladom Rady ohľadne aplikácie citovaných ustanovení zákona JSO vo\nvysielaní a mal teda možnosť prispôsobiť svoje vysielanie zákonným požiadavkám;\nrozsah a dosah vysielania - účastník konania je na základe licencie č. T/219 multiregionálnym\nvysielateľom. Táto skutočnosť vyjadruje podľa § 3 písm. q) zákona č. 308/2000 Z.z. percentuálne\npokrytie vysielania účastníka konania, a teda vyjadruje, koľko potenciálnych recipientov je spôsobilých\nvnímať prípadné porušenie povinností ustanovených v zákone č. 308/2008 Z.z., v tomto prípade viac\nako 30% a menej ako 80% obyvateľov. Účastník konania je na základe licencie č. TD/16 celoplošným\nvysielateľom podľa zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní (ďalej len „zákon 220/2007 Z.z.“).\nTáto skutočnosť vyjadruje podľa § 24 ods. 3 písm. a) zákona č. 220/2007 Z.z. právo držiteľa licencie\nvysielať televíznu programovú službu niektorým zo štandardov digitálneho televízneho príjmu najviac\nna celom území Slovenskej republiky okrem vysielania v paralelných frekvenčných vyhradeniach.\ntrvanie a následky porušenia povinnosti - v danom prípade sa nejedná o trvajúci správny delikt, nakoľko\nk jeho spáchaniu došlo odvysielaním programu Srdečný pozdrav ze zeměkoule dňa 11. mája 2014 v\nčase od cca 14:52 hod. Následkom nesprávneho uplatnenia JSO je zmarenie jeho účelu a síce v danom\nprípade informovať rodičov o nevhodnosti a neprípustnosti daného programu pre maloletých.\nĎalšie kritérium pre určenie výšky pokuty v zmysle § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., ktorým je\nspôsob porušenia povinnosti účastníkom konania, bol predmetom výroku tohto rozhodnutia, ako aj jeho\nsamotného odôvodnenia.\n\nRada uviedla, že zo skutkového stavu, ako aj z informácií, ktorými disponovala, jednoznačne a\npreukázateľne nevyplýva, že pri naplnení skutkovej podstaty uvedených správnych deliktov došlo k\nzískaniu bezdôvodného obohatenia, a teda uvedená skutočnosť v konečnom dôsledku nemala vplyv na\nurčenie výšky pokuty. Rada vzala do úvahy najmä fakt, že k samotnému porušeniu povinností došlo, ako\naj fakt, že sa jednalo o opakované porušenie týchto povinností, závažnosť správnych deliktov, trvanie,\nmieru zavinenia a rozsah a dosah vysielania účastníka konania. Rada pri určovaní výšky pokuty nemohla\nprihliadnuť na sankciu uloženú samoregulačným orgánom, nakoľko samoregulačný orgán pôsobiaci pre\ntúto oblasť neexistuje.\nVzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti a zákonom stanovený rozsah pre uloženie sankcie,\nz ktorého Rada vychádzala (od 663 eur do 66 387 eur), mala za to, že sankcia vo výške 663 eur,\nčiže v dolnej hranici zákonom stanoveného rozsahu, je plne odôvodnená a zodpovedá závažnosti\nprejednávanej veci.\nII.\nProti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka na Najvyššom súde Slovenskej republiky v zákonnej\nlehote opravný prostriedok [§ 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)] a to z\ndôvodov vyplývajúcich z ustanovenia § 250j ods. 2 O.s.p.:\na) napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nb) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nV odvolaní uviedla, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané bez toho, aby jeho vydaniu predchádzalo\nupozornenie Rady na opakované porušenie povinnosti v zmysle ustanovenia § 64 ods. 2 Zákona o\nvysielaní. Rada pri skúmaní podmienok pre uloženie sankcie uviedla, že sankcia - pokuta je prípustná,\nnakoľko Vysielateľ sa porušenia ustanovenia § 20ods. 3 (§ 20 ods. 4 v znení účinnom k 31.12.2013)\ndopustil už v minulosti a za tieto porušenia bol sankcionovaný. Ako dôvody uviedla odkaz na čísla konaní,\nv ktorých Vysielateľa údajne upozornila (sankcionovala) na/za porušenie povinnosti, pričom na str. 26 a\n27 uviedla nasledovné rozhodnutia: RP/05/2010, RP/26/2010, RP/031/2012 a RP/065/2014.\nPoukázala na to, že Radou identifikované rozhodnutia nie sú rozhodnutiami, v ktorých Rada uložila\nVysielateľovi sankciu za porušenie zákona o vysielaní - upozornenie na porušenie zákona, pretože každé\nz nich predstavuje rozhodnutie, v ktorom bola Vysielateľovi uložená sankcia - pokuta. Rozhodnutia,\nv ktorých bola uložená sankcia - pokuta, nie je možné zamieňať s rozhodnutiami, ktoré predstavujú\nsankciu vo forme upozornenia na porušenie zákona. Vzhľadom na jednoznačný výklad ustanovenie\n§ 64 ods. 2 zákona o vysielaní je možné konštatovať, že v prípadoch, kedy sa pre uloženie sankcie\nvo forme pokuty vyžaduje predchádzajúce upozornenie na porušenie zákona znamená to, že voči\nvysielateľovi muselo byť vydané právoplatné rozhodnutie Rady o uložení sankcie - upozornenia na\nporušenie zákona. Procesným následkom a povinnosťou Rady v takomto prípade je vysporiadať sa so\nsplnením uvedenej podmienky pre uloženie sankcie vo forme pokuty v odôvodnení svojho rozhodnutia,\ninak bude rozhodnutie trpieť vadou nepreskúmateľnosti, nakoľko z neho nie je zrejmé, či podmienka pre\nuloženie pokuty bola alebo nebola splnená.\nNavrhovateľka uviedla, že bez ohľadu na absenciu identifikácie predchádzajúceho rozhodnutia Rady,\nktorým bola uložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona v napadnutom rozhodnutí, je potrebné\npoukázať tiež na skutočnosť, že Radou identifikované rozhodnutia nie je možné ani z obsahového\nhľadiska považovať za kvalifikované rozhodnutia, ktorými bola upozornená na porušenie povinnosti.\nPodľa jej názoru k tomu, aby „upozorňujúce“ rozhodnutie Rady tvorilo podklad „sankčného“ rozhodnutia\nRady je nevyhnutné, aby sa obsahové vymedzenie konania vysielateľa v „upozorňujúcom“ rozhodnutí\naspoň v podstatných črtách zhodovalo s obsahovým vymedzením konania vysielateľa v „sankčnom“\nrozhodnutí. Obsahová zhoda však nemôže spočívať len v identifikácii zhodného ustanovenia právneho\npredpisu, ktoré bolo porušené, nakoľko takéto upozornenie by neplnilo svoj základný účel, ktorý\nzákonodarca sledoval, ktorým je prevencia, tzn. umožniť vysielateľovi dobrovoľne po riadnej identifikácii\nkonania, ktoré sa považuje za nežiaduce, prispôsobiť svoje konanie do budúcna tak, aby sa\nvyhol finančným sankciám za identické konanie. Rozhodnutia, ktoré sú zhodné len v identifikácii\nparagrafového znenia ustanovenia právneho predpisu, ktoré bolo porušené, avšak bez prihliadnutia\n\nna existenciu zhodnosti konania vysielateľa, nie je možné považovať za totožné v podstatných črtách,\na teda ani ako rozhodnutia o uložení sankcie - upozornení na porušenie zákona spôsobilé tvoriť\nzákonný podklad pre nadväzujúce „sankčné“ rozhodnutie Rady. Hoci skutková podstata správneho\ndeliktu vymedzeného v ustanovení § 20 ods. 3 (pôvodne § 20 ods. 4) neprešla za obdobie od\nroku 2010 do súčasnosti výraznejšou zmenou, jej uplatnenie je determinované výlučne v príčinnej\nsúvislosti s ustanoveniami podzákonného právneho predpisu, tzn. Vyhlášky Ministerstva kultúry SR č.\n589/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych\ndiel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek\nprogramovej služby a spôsobe jeho uplatňovania (ďalej len „vyhláška o JSO“). Predmetná vyhláška\ndefinuje skupiny hodnotiacich kritérií, na základe ktorých dochádza ku klasifikácii jednotlivých programov\na zložiek programových služieb podľa ich obsahu. Až jednotlivé hodnotiace kritériá a samotný obsah\nvysielania, ktorý ich napĺňa determinuje konanie vysielateľa vo vzťahu k dodržaniu/porušeniu povinností\nvyplývajúcich z vyhlášky o JSO a teda z ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o vysielaní. Až konkrétne\nkonanie vysielateľa, ktoré napĺňa určité hodnotiace kritéria môže spôsobovať následok spočívajúci v\nporušení ustanovení § 20 ods. 3 zákona o vysielaní. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že\npráve vyhláška o JSO prešla s účinnosťou k 01.04.2013 podstatnou zmenou vo vymedzení a identifikácii\nhodnotiacich kritérií, ktorá ich zmenila ich obsahové vymedzenie a zaradenie oproti stavu, ktorý existoval\ndo 31.03.2013.\nNavrhovateľka poukázala na zákon č. 50/2013 zo 14. marca 2013, ktorým došlo k:\na) zmene ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a) Vyhláška o JSO, ktorá zaviedla hodnotiace kritérium „detailné\na naturalistické zobrazenie násilných aktov“; a\nb) doplneniu ustanovenia § 1 ods. 21 Vyhlášky o JSO o nové ustanovenia písm. g) a f), ktoré zaviedli\nhodnotiace kritériá „slovnú agresivitu alebo expresívne vyjadrovanie“ a „vulgárne vyjadrovanie, vulgárne\ngestá, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá, ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt,\nfrekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh,\numelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine\nmaloletých od 15 rokov.“\nNavrhovateľka konštatovala, že ak predmetné hodnotiace kritériá boli zavedené až s účinnosťou od\n01.04.2013, tieto nemohli tvoriť skutkovú podstatu konania vysielateľa pred ich implementáciou do\nvyhlášky o JSO a teda ani nemohli tvoriť vymedzenie spôsobu porušenia ustanovenia § 20 ods. 3 zákona\no vysielaní v rozhodovacej činnosti Rady.\nVšetky Radou identifikované „sankčné“ rozhodnutia v napadnutom rozhodnutí (okrem rozhodnutia\nRP/008/2014), ktoré mali podľa Rady preukazovať splnenie podmienky predchádzajúceho upozornenia\nna porušenie povinnosti, sú rozhodnutiami o porušení povinnosti, ku ktorému došlo pred nadobudnutím\núčinnosti zákona č. 50/2013 Z.z. a implementáciou vyššie uvedených hodnotiacich kritérií. Podľa\nnavrhovateľky je teda zrejmé, že ani jedno z uvedených rozhodnutí Rady nemohlo tvoriť zákonom\nvyžadované rozhodnutie o uložení sankcie - upozornenie na porušenie zákona ako podklad pre\nuloženie sankcie - pokuty za opakované porušenie povinnosti, nakoľko povinnosť, ktorá mala byť podľa\nRady a napadnutého rozhodnutia porušená, v čase vydania rozhodnutí, na ktoré sa Rada odvoláva,\nneexistovala, Radou identifikované rozhodnutia a v nich identifikovaný spôsob konania, ktorým bola\nporušená povinnosť, neboli objektívne ani nemohli byť zhodné aspoň v podstatných črtách s konaním\nvysielateľa, ktorým sa mala dopustiť porušenia povinnosti v prejednávanej veci. Nakoľko neexistoval\nzákonný podklad pre uloženie sankcie - pokuty, napadnuté rozhodnutie trpí takou vadou konania Rady,\nktorá spôsobuje jeho nezákonnosť a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné vzhľadom na absenciu\nskúmania podmienok a identifikácie rozhodnutí, na základe ktorých by mohla Rada uložiť sankciu pokutu. Uviedla, že hoci rozhodnutie č RP/008/2014 bolo vydané po nadobudnutí účinnosti zákona č.\n50/2013 Z.z., bola ním uložená sankcia - pokuta na základe skutkovej podstaty (konania) vysielateľa,\nktorým naplnil hodnotiace kritériá ustanovení § 1 ods. 1 vyhlášky o JSO, čiže k porušeniu povinnosti malo\ndôjsť spôsobom, ktorý je odlišný a teda v podstatných črtách sa vôbec nezhoduje s konaním vysielateľa\nv prejednávanej veci.\nVzhľadom na vyššie uvedené ani predmetné rozhodnutie č. RP/008/2014 nemohlo tvoriť podkladové\nrozhodnutie pre napadnuté rozhodnutie, ktoré preto trpí takou vadou konania Rady, ktorá spôsobuje\njeho nezákonnosť a je nepreskúmateľné vzhľadom na absenciu skúmania podmienok a identifikácie\nrozhodnutí, na základe ktorých by mohla Rada uložiť sankciu - pokutu. Tým, že Rada sankcionovala\n(pokutovala) vysielateľa bez predchádzajúceho upozornenia na opakované porušenie namietanej\n\npovinnosti, tak vec nesprávne právne posúdila. Navrhovateľka ďalej uviedla, že podmienka upozornenia\nna opakované porušenie povinnosti má zásadný význam pre vysielateľa a musí predstavovať efektívny\nprostriedok, ktorého účelom nie je represia, ale prevencia. Na to, aby upozornenie na porušenie\npovinnosti plnilo svoj preventívny účel, vysielateľovi musí byť poskytnutý dostatočný priestor na nápravu.\nV tejto súvislosti poukázala navrhovateľka na Uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky z 3. apríla 2012 sp. zn. 6As/26/2010-101, ktorým súd zjednotil otázku potreby\nexistencie špecifického upozornenia na porušenie povinnosti pred tým, ako správny orgán pristúpi k\nsankcionovaniu vysielateľa prostredníctvom pokút. Predmetné rozhodnutie je primerane aplikovateľné\nna prejednávanú vec a napadnuté rozhodnutie, nakoľko sa týka totožnej povinnosti Rady.\nNavrhovateľka ďalej uviedla, že len dostatočne špecifické a obsahovo v podstatných črtách obdobné\nvymedzenie porušenia povinnosti môže byť spôsobilým rozhodnutím Rady tvoriacim kvalifikované\n„upozornenie“ na opakované porušenie zákona. Nakoľko takéto rozhodnutia Rady neexistujú, Rada nie\nje a nebola oprávnená vysielateľovi uložiť sankciu - pokutu. Rovnaký záver sa vzťahuje aj na zobrazenie\n„detailných a naturalistických scén násilia“.\nNavrhovateľka ďalej uviedla dôvody odvolania vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozhodnutia a síce,\nže konanie správneho orgánu trpí takou vadou, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov a je nedostačujúce na posúdenie\nveci - vykonanie dokazovania v rozpore so zákonom, resp. nevykonanie dôkazov. Rada v svojom\nnapadnutom rozhodnutí uviedla, že podkladmi (dôkazmi) pre vydanie napadnutého rozhodnutia sú:\na) záznamy z vysielania programu Srdečný pozdrav zo zeměkoule odvysielaného dňa 11. mája 2014 o\ncca 14:52 hod. na televíznej programovej službe JOJ PLUS;\nb) prepis/popis skutkového stavu.\nNavrhovateľka namietala, že Rada ako správny orgán nevykonala dôkaz - ohliadku záznamov z\nvysielania programovej služby, resp. pri vykonaní tohto dôkazu postupovala v rozpore s ustanoveniami\n§ 71 ods. 1, § 34 ods. 2, 34 ods. 4 § 22 ods. 1, 2 a 3 § správneho poriadku, nakoľko o vykonaní tohto\ndôkazu nevyhotovila zápisnicu. Rada vo vyššie špecifikovaných dokumentoch zaslaných vysielateľovi\nsíce tvrdila, že sa s predmetným podkladom (dôkazom) oboznámila, avšak z napadnutého rozhodnutia\nnie je zrejmé, akým spôsobom vykonanie toho dôkazu prebiehalo, atď. Táto skutočnosť nevyplýva ani\nzo správneho spisu a ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z vykonania tohto dôkazu neexistuje\nžiaden záznam, zápisnica. Uvedená skutočnosť je však v priamom rozpore s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, z ktorého je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie Rady je postavené na zisteniach, ktoré\nmohla Rada získať jedine detailným preskúmaním predložených obrazovo-zvukových záznamov z\nvysielania. Vzhliadnutie obrazovo- zvukového záznamu z vysielania členmi Rady je možné považovať\nza špecifickú formu ohliadky podľa ustanovenia § 38 správneho poriadku, nakoľko ohliadkou sa rozumie\nkaždý postup, ktorým sa správny orgán vlastným empirickým vzhliadnutím presvedčí o predmete\nkonania. Navrhovateľka namietala, že Rada predmetné dôkazy nevykonala, resp. o ich vykonaní, ako\ndôkazného prostriedku (ohliadky) v rozpore s ustanovením § 22 ods. 1 správneho poriadku nevyhotovila\nzápisnicu.\nOdporkyňa mala rovnako za to, že vykonávanie dôkazov, v prípade, ak nejde o ich vykonanie na ústnom\npojednávaní s účastníkom konania, nemôže prebiehať „kabinetným“ spôsobom a už vôbec nie je možné\nzápisnicu o vykonaní dôkazu zamieňať /stotožňovať/ nahrádzať napr. s prepisom/popisom skutkového\nstavu vyhotovenom zamestnancom kancelárie Rady, či prerozprávanou/prepísanou analýzou obsahu\nzáznamov z vysielania jedného člena Rady alebo zamestnanca kancelárie Rady. Zo samotnej povahy\nohliadky ako procesného úkonu v správnom konaní vyplýva, že práve bezprostrednosť a priamosť\npozorovania je nenahraditeľným rysom v konaní pred Radou a nie je možné sa mu vyhnúť odkazom na\nsprostredkovanú analýzu/prepis/popis bez toho, aby členovia Rady obrazovo- zvukový záznam, za ktorý\nmôžu udeliť citeľnú sankciu, na vlastné oči videli. Je totiž možné predpokladať, že v mnohých prípadoch\nsa bude jednať o hraničné javy, ktorých hodnotenie má vysoko subjektívne a hodnotové aspekty, ktoré\núradnícka analýza, ktorá ich zahŕňa, rozhodne nemôže nahradiť.\nPodľa navrhovateľky veľmi podstatnou je skutočnosť, že nielen hodnotenie, ale aj samotná selekcia\ndo analýzy/prepisu/popisu je prejavom subjektívneho náhľadu na vec, takže v prípade, ak by analýza\nnahradila zápisnicu, došlo k situácii, kedy by de facto rozhodovali nikým nevolení úradníci/zamestnanci\nnamiesto osobného rozhodovania členov Rady. Rada je v zmysle zákona o vysielaní kolektívny správny\n\norgán, ktorého členovia sú volení Národnou radou SR. K právomoci Rady patrí rozhodovanie o\nzávažných otázkach ústavnoprávneho charakteru, najmä svojimi rozhodnutiami obmedzovať slobodu\nprejavu vysielateľov. Je preto v celku zásadné, aby v rámci správneho konania členovia Rady\nrozhodovali osobne.\nNavrhovateľka ďalej namietala, že v zmysle vyššie uvedených skutočností Rada pri vykonávaní dôkazov\npostupovala v rozpore so správnym poriadkom, čím nedostatočne zistila skutkový stav veci; zistený\nskutkový stav je v rozpore s obsahom spisov a v konaní Rady bola zistená taká vada, ktorá má vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie rozšíreného senátu\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 7As/57/2010-82 z 3. apríla 2012, ako podpornú\njudikatúru uznávanej inštitúcie v oblasti správneho práva, konkrétne aplikovateľnej na oblasť vysielania\na retransmisie. Povinnosť kladená ustanovením § 21 ods. 1 správneho poriadku je odrazom práva na\nspravodlivé konanie, na ktoré poukazuje aj Európsky súd pre ľudské práva vo veci Lisica v. Chorvátsko,\npotvrdil svoj konštantný právny výklad práva na spravodlivé súdne konanie, kedy konštatoval, že\nnestačí, aby bola spravodlivosť len vykonaná, ale je potrebné, aby bolo viditeľné, ako bola spravodlivosť\nvykonaná. V prejednávanej veci nie je viditeľné, ako bola spravodlivosť vykonaná, pretože žiaden\npodklad napadnutého rozhodnutia nenasvedčuje tomu a ani nepotvrdzuje, že by sa správny orgán\n(členovia Rady) oboznámili s obsahom dôkazov (záznamov z vysielania) a ich obsah formálne zachytili\ndo zápisnice o vykonanom dokazovaní.\nZáverom navrhovateľka uviedla, že ak Rada nevykonala dôkazy, o ktorých tvrdí, že sa s nimi oboznámila,\nide o závažné porušenie správneho poriadku. Ak Rada (vo význame členovia Rady) dôkazy vykonala,\navšak o ich vykonaní nevyhotovila žiadnu zápisnicu, ide o závažné porušenie správneho poriadku.\nAk Rada nevykonala alebo o ich vykonaní nevyhotovila zápisnicu, zistenie skutkového stavu veci je\nnedostatočné a navyše v rozpore s obsahom spisov. Napadnuté rozhodnutie je z uvedených dôvodov\nnezrozumiteľné a nepreskúmateľné. S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby najvyšší\nsúd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. RP/69/2014 z 18. novembra 2014 zrušil a vec jej vrátil na\nďalšie konanie. Pre prípad úspechu si navrhovateľka uplatnila náhradu trov konania a trov právneho\nzastúpenia.\nIII.\nOdporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že ako príslušný\nsprávny orgán v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné\nustanovenia zákona, pri ukladaní sankcie sa riadila všetkými zákonnými kritériami, pričom uloženie\nsankcie zdôvodnila na strane 14 až 17 napadnutého rozhodnutia. Z rozhodnutí o uložení sankcie\nje zrejmé, že v čase spáchania správneho deliktu už bol účastník konania opakovane právoplatne\nsankcionovaný za porušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 (§ 20 ods. 4 v znení účinnom k 31.\ndecembru 2013). Skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí rozhodnutia odporkyne č. RL/412/2002 a\nRL/98/2002 uvedené neboli nič nemení na skutočnosti, že navrhovateľka v čase spáchania správneho\ndeliktu už bola právoplatne sankcionovaná formou upozornenia na porušenie zákona za porušenie\nrovnakej zákonnej povinnosti ako v napadnutom rozhodnutí § 20 ods. 3 (§ 20 ods. 4 v znení účinnom\nk 31. decembru 2013), pričom predmetné rozhodnutia boli účastníkovi známe, a teda bol naplnený\núčel upozornenia na porušenie zákona. Navyše z právoplatných rozhodnutí, ktorými boli navrhovateľke\nuložené sankcie formou pokuty, uvedených priamo v napadnutom rozhodnutí je zrejmé, že ich vydaniu\npredchádzalo splnenie podmienky predchádzajúceho upozornenia.\nOdporkyňa zdôraznila, že zo znenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že podstatným pre\nuloženie sankcie je opätovné porušenie rovnakej povinnosti t.j. skutkovej podstaty správneho deliktu,\nktorá je upravená v konkrétnom ustanovení zákona, v tomto prípade § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000\nZ.z. Spôsob akým dôjde k porušeniu rovnakej povinnosti nie je kľúčovým, nakoľko Vysielateľ sa môže\ndopustiť porušenia identickej povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. v každom\nďalšom prípade iným spôsobom, ktorý sa mení v závislosti od konfigurácie skutkových okolností toho\nktorého prípadu. Je takmer vylúčené, aby sa Vysielateľ dopustil porušenia povinnosti v dvoch rôznych\nprípadoch identickým spôsobom. Navrhovateľka tak v predmetnom správnom konaní opätovne porušila\ntú istú povinnosť, hoci iným spôsobom ako v predchádzajúcich správnych konaniach. Rada ukladá\nsankciu - pokutu za opätovné porušenie rovnakej povinnosti, bez ohľadu na to, či k tomuto porušeniu\ndôjde rovnakým spôsobom. Vzhľadom na kogentnú povahu ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000\n\nZ.z. („Rada uloží...“) a na konštantnú judikatúru NS SR, odporkyňa nemohla rozhodnúť inak ako uložiť\nnavrhovateľovi pokutu.\nZ ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., ako aj konštantnej judikatúry NS SR vyplýva,\nže podstatným pre uloženie sankcie je opätovné porušenie rovnakej povinnosti t.j. skutkovej podstaty\nsprávneho deliktu, ktorá je v súlade so zásadou legality obmedzenia slobody prejavu navrhovateľky\nupravená v konkrétnom ustanovení zákona, v tomto prípade § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. a nie\nv JSO ako podzákonného právneho predpisu. Prípadná úprava klasifikačných kritérií JSO ako uvádza\nnavrhovateľka nemá vplyv na znenie zákonnej povinnosti, ktorá neprešla výraznejšou zmenou.\nOdporkyňa uviedla, že v prípade JSO účinného do 31. marca 2013 kritérium vulgárneho vyjadrovania\nbolo obsiahnuté v ustanovení § 1 ods. 1 písm. a), t.j. ako klasifikačné kritérium vekovej nevhodnosti\na neprípustnosti pre maloletých do 18 rokov, ktoré však s prihliadnutím na ustanovenie § 1 ods. 5\nJSO mohlo tiež odôvodňovať klasifikáciu programu ako nevhodného pre maloletého diváka do 15, či\ndokonca do 12 rokov. Z uvedeného je tak zrejmé, že aj pred namietanou novelou JSO účinnou od 1.\napríla 2013 mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti stanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. (§\n20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2013) obdobným spôsobom, a\nto odvysielaním programu s piktogramom nevhodnosti do 12 rokov obsahujúceho vulgárne vyjadrenie\nodôvodňujúceho klasifikáciu piktogramu ako nevhodného pre maloletých do 15 rokov. S prihliadnutím\nna znenie ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., ako aj konštantnú judikatúru NS SR sú však\núpravy znenia JSO bez bližšej relevancie vo vzťahu k obligatórnej povinnosti Rady uložiť vysielateľovi\npokutu v prípade opakovaného porušenia povinnosti stanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.\nK rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, ktorý navrhovateľka citovala odporkyňa\nuviedla, že hoci sú v oblasti regulácie televízneho a rozhlasového vysielania právne úpravy Slovenskej\na Českej republiky príbuzné, nie sú v žiadnom prípade totožné. Už len samotné ustanovenie upravujúce\nčeskú obdobu upozornenia na porušenie zákona § 59 zákona č. 231/2001 Sb. ustanovuje regulátorovi\npovinnosť upozorniť vysielateľa na porušenie zákona a stanoviť mu lehotu na nápravu. Zároveň z\nnadpisu tohto ustanovenia „Opatření k nápravě“, ako aj zo znenia odseku 3 „Dojdeli k nápravě ve\nstanovené lhůte, Rada sankci neuloží., vyplýva, že toto opatrenie v českom právnom poriadku samo\no sebe nie je ponímané ako sankcia, ale ako opatrenie, ktoré má uloženiu sankcie prechádzať. Toto\nopatrenie má teda podstatne odlišný charakter ako upozornenie na porušenie zákona definované v § 64\nods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z., ktoré je v predmetnom ustanovení uvedené totožným spôsobom\nako ostatné sankcie (pokuta, odňatie licencie a atď.). Slovenský právny poriadok tiež s upozornením na\nporušenie zákona spája aj ďalšie dôsledky napr. v prípade verejnoprávneho vysielateľa, môže udelenie\nurčitého počtu upozornení na porušenie zákona za dané časové obdobie zakladať dôvod na odvolanie\ngenerálneho riaditeľa (§ 18 ods. 4 písm. b) zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska,\ncit.: Národná rada môže na návrh príslušného výboru národnej rady odvolať generálneho riaditeľa,\nak rada počas šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov svojím uznesením opakovane\nkonštatuje, že Rozhlas a televízia Slovenska si neplní úlohy a povinnosti ustanovené týmto zákonom\nalebo povinnosti ustanovené osobitnými predpismi, na čo bola opakovane upozornená Radou pre\nvysielanie a retransmisiu, a generálny riaditeľ napriek uzneseniu rady nevykonal žiadne úkony smerujúce\nk náprave.“).\nZ uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že inštitúty „Opatření k nápravě“ a „upozornenie na\nporušenie zákona“ nie je v žiadnom prípade možné zamieňať.\nPokiaľ navrhovateľka vo svojom odvolaní ďalej namietala nevykovanie dôkazu, resp. nevyhotovenia\nzápisnice o vykonaní dôkazu, čo predstavuje postup Rady ako správneho orgánu, ktorý bol nezákonný\na spôsobil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia Rady, odporkyňa uviedla, že obdobná námietka\n(Rada ako správny orgán nevykonala dôkaz - ohliadku záznamov z vysielania programovej služby,\nresp. o vykonaní tohto dôkazu nevyhotovila zápisnicu) bola vznesená i v konaniach sp. zn. 2Sž/3/2009,\n3Sž/66/2009, 5Sž/8/2010, 3Sž/22/2012 alebo 6Sž/21/2012, 6Sž/7/2014, 7Sž/1/2013, 5Sž/14/2013,\n7Sž/10/2013, 3Sž/18/2013, v ktorých NS SR postup odporkyne pred vydaním rozhodnutia nespochybnil\na napadnuté rozhodnutie Rady potvrdil.\nAko vyplýva zo samotného znenia rozhodnutia č. RP/69/2014, podkladmi pre jeho vydanie sú záznam z\nvysielania programu Srdečný pozdrav ze zeměkoule odvysielaný na programovej službe JOJ PLUS dňa\n\n11. mája 2014 v čase od cca 14:52 hod. a prepis/popis skutkového stavu, ktorý tvorí prílohu predmetného\noznámenia o začatí konania. Odporkyňa pri svojom rozhodovaní nepoužila žiadne ďalšie podklady,\nnakoľko dospela k záveru, že skutkový stav veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený, a to preskúmaním\nvyššie uvedených podkladov pre rozhodnutie, súčasťou ktorého bolo aj zhliadnutie záznamu vysielania\npredmetného programu odporkyňou.\nZ povahy podkladu pre rozhodnutie - záznamov vysielania je zrejmé, že je možné sa s ním oboznámiť\nlen ich zhliadnutím. V úvodnej, procesnej časti rozhodnutia RP/69/2014 na str. 2 je uvedené, cit.: „Rada\nsa po získaní všetkých podkladov pre rozhodnutie oboznámila so skutkovým stavom a v danej veci\nrozhodla dňa 18. novembra 2014.“ Rada ako správny orgán si je plne vedomá svojej povinnosti dôsledne\na bez akýchkoľvek pochybností zistiť skutkový stav veci, čoho je v danom prípade zhliadnutie vyššie\nšpecifikovaného záznamu z vysielania nevyhnutnou súčasťou.\nNakoľko navrhovateľka v rámci správneho konania neuviedla žiadne námietky voči podkladom pre\nrozhodnutie, nepovažovala odporkyňa záznam vysielania upútavky na program, záznam vysielania\nsamotného programu a prepis/popis za sporný.\nK uzneseniu rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR č. k. 7As/57/2010 -82 z 3. apríla 2012\nuvedeného navrhovateľkou odporkyňa skonštatovala, že Rada pro rozhlasové a televizní vysílání vo\nsvojom vyjadrení k veci vedenej na Najvyššom správnom súde ČR pod sp. zn. 7As 57/2010 uviedla,\nže úkon výkonného orgánu Rady pro rozhlasové a televízní vysílaní je potrebné považovať za úkon\nsamotnej Rady pro rozhlasové a televizní vysílaní. Odporkyňa však striktne rozlišuje medzi Kanceláriou\nRady a Radou samotnou, pričom ich činnosť nie je možné zamieňať. Kancelária Rady podľa § 13 ods.\n1 zákona č. 308/2000 Z.z. vykonáva administratívne a technické činnosti Rady. Medzi ne patrí napr.\nvyhotovovanie prepisov vysielania (s ktorými sú všetci členovia Rady oboznámení ešte pred prípadným\nzačatím správneho konania, a teda k nim môžu vniesť akékoľvek námietky), zabezpečenie podkladov\npre rozhodnutie v správnom konaní, právna analýza a podobne. Názor zamestnancov Kancelárie Rady\nvšak nie je pre členov Rady absolútne záväzný a v každom konkrétnom prípade môžu meritórne\nrozhodnúť vždy jedine členovia Rady, a to po preskúmaní všetkých získaných podkladov. Odporkyňa\nuviedla, že obdobná námietka bola vznesená aj v rámci konania vedeného na Najvyššom súde SR pod\nsp. zn. 6Sž/7/2014, pričom ju senát najvyššieho súdu nepovažoval za dôvodnú.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považovala odporkyňa napadnuté rozhodnutie za riadne\nodôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov, výšku pokuty tiež za plne\nodôvodnenú, pričom napadnuté rozhodnutie a postup odporkyne v predmetnom správnom konaní\nnevykazuje žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto\nnavrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250q ods. 2 a § 250d ods. 2 OSP napadnuté\nrozhodnutie č. RP/69/2014 z 18. novembra 2014 potvrdil.\nNa nariadenom pojednávaní poverená zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridržiavala písomne\npodaného vyjadrenia, na obsahu ktorého zotrvala.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 2 písm. a/ OSP\na § 64 ods. 5 a 6 zákona č. 308/2000 Z.z.) preskúmal vec z dôvodov a v rozsahu opravného prostriedku\n(§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) v zmysle ustanovení tretej hlavy piatej\nčasti OSP, opravný prostriedok prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250q ods. 1 OSP) dňa 24. februára\n2016 v súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP v spojení s § 246c OSP a § 250l ods. 2 OSP v neprítomnosti\nprávneho zástupcu navrhovateľky, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané a\nsvoju neprítomnosť neospravedlnil, a po oboznámení sa s vyjadrením poverenej zástupkyne odporkyne\na s obsahom administratívneho spisu č. 546/SKO/2014 dospel k záveru, že opravnému prostriedku\nnavrhovateľky nemožno priznať úspech.\nÚlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky bolo posúdiť, či navrhovateľka odvysielaním\nuvedeného programu porušila zákonné ustanovenie špecifikované odporkyňou v rozhodnutí, a či teda\nsankcia bola uložená v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal, či napadnuté\nrozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú\n\nzásadám logického myslenia, a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným\npostupom.\nZ obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne\nkonanie oznámením o začatí správneho konania č. 546/SKO/2014 zo 7. júla 2014, ktoré bolo doručené\nprávnemu zástupcovi navrhovateľky 29. júla 2014.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti OSP (§\n250l ods. 1 OSP).\nPodľa § 250l ods. 2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nPodľa § 250i ods. 2 OSP v spojení s § 2501 ods. 2 OSP, ak správny orgán podľa osobitného zákona\nrozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných\na obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1), alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto\nrozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo\nskutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom, alebo\nvykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.\nCitované ustanovenie § 250i ods. 2 OSP je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“, ako\natribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových\notázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu\na hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a\nnezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom\nzistí skutkové či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich\nodstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.\nPodľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti sú\nvysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie\npovinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený podľa\nosobitného predpisu (ďalej len „jednotný systém označovania“).\nPodľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 589/2007 Z.z., audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy\nposkytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné\nzložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15\nrokov, ak obsahujú\ng) vulgárne vyjadrovanie, vulgárne gestá, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá, ktoré vzhľadom\nna ich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia a\nvzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať\nza primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov.\nPodľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 589/2007 Z.z., audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy\nposkytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné\nzložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12\nrokov, ak obsahujú\ni) zobrazenie milostných scén bez zobrazenia nahoty, ktoré sú súčasťou dejovej línie,\nk) slovnú agresivitu alebo expresívne vyjadrovanie, ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt,\nfrekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh,\numelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine\nmaloletých od 12 rokov.\n\nPodľa § 1 ods. 5 vyhlášky č. 589/2007 Z.z., obsah audiovizuálnych diel, multimediálnych diel, programov\nposkytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných\nzložiek televíznej programovej služby sa posudzuje z hľadiska\na) kontextuálneho výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v programe\nposkytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe alebo inej\nzložke programovej služby,\nb) spôsobu a formy spracovania alebo zobrazenia jednotlivých hodnotiacich kritérií vzhľadom na\ncharakter a druh diela alebo programu, umeleckého a morálneho posolstva diela alebo programu a\nc) intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v\nprograme poskytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe\nalebo inej zložke televíznej programovej služby.\nPredmetom preskúmavaného konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporkyne - správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím bola navrhovateľke uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ a § 67 ods.\n3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti podľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.\nPodľa ustanovenia § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažne porušenie povinnosti.\nSankciu podľa odseku 1 písm. d/ Rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2\nods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu\nbez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť\npokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm.\na/ a c/, ods. 3 písm. k/, § 20 ods. 1 a 3, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1\npísm. b/] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. e/].\nPokutu Rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery\nzavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych\nslužieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne\nuložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného\nsystému.\nÚlohou senátu Najvyššieho súdu SR v predmetnej veci bolo postupom podľa tretej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky pre sankčný postih\nnavrhovateľky.\nPodľa § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. odporca uloží vysielateľovi pokutu, ak tento aj napriek\npísomnému upozorneniu opakovane poruší povinnosť podľa tohto zákona.\nPokiaľ navrhovateľka argumentovala, že predchádzajúce upozornenie na porušenie zákona musí byť\nvydané v súvislosti s konaním zhodným v podstatných črtách, pričom za také nepovažuje konanie\nzhodné len v identifikácii zhodného ustanovenia právneho predpisu, ktoré bolo porušené, s týmto\njej tvrdením sa senát Najvyššieho súdu SR nestotožnil, nakoľko skutková podstata predmetného\nsprávneho deliktu je vymedzená v ustanovení § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., ktorý ustanovuje\npovinnosť, aby vysielateľ televíznej programovej služby na základe klasifikácie programov podľa vekovej\nvhodnosti na ochranu maloletých zaviedol a uplatňoval JSO ustanovený podľa osobitného predpisu.\nPodstatným pre uloženie sankcie v zmysle ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. je\nopätovné porušenie rovnakej povinnosti t.j. skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorá je upravená\nv konkrétnom ustanovení zákona, v tomto prípade § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. Spôsob\nakým dôjde k porušeniu rovnakej povinnosti nie je kľúčovým, nakoľko vysielateľ sa môže dopustiť\n\nporušenia identickej povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. v každom ďalšom\nprípade iným spôsobom, ktorý sa mení v závislosti od skutkových okolností toho ktorého prípadu. Je\ntakmer vylúčené, aby sa vysielateľ dopustil porušenia povinnosti v dvoch rôznych prípadoch identickým\nspôsobom. Navrhovateľka v predmetnom správnom konaní opätovne porušila tú istú povinnosť, hoci\niným spôsobom ako v predchádzajúcich správnych konaniach.\nRada ukladá sankciu - pokutu za opätovné porušenie rovnakej povinnosti, bez ohľadu na to, či k\ntomuto porušeniu dôjde rovnakým spôsobom. Požiadavku predchádzajúceho upozornenia na porušenie\npovinnosti nemožno chápať tak, že sa má týkať identického skutku, ale tak, že sa viaže na opakované\nporušenie právnej povinnosti.\nZ ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., ako aj konštantnej judikatúry NS SR vyplýva,\nže podstatným pre uloženie sankcie je opätovné porušenie rovnakej povinnosti t.j. skutkovej podstaty\nsprávneho deliktu, ktorá je v súlade so zásadou legality obmedzenia slobody prejavu navrhovateľa\nupravená v konkrétnom ustanovení zákona, v tomto prípade § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. a nie\nv JSO ako podzákonného právneho predpisu. Spôsob akým dôjde k porušeniu rovnakej povinnosti nie\nje kľúčovým, nakoľko vysielateľ sa môže dopustiť porušenia identickej povinnosti ustanovenej v § 20\nods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. v každom ďalšom prípade iným spôsobom, ktorý sa mení v závislosti od\nkonfigurácie skutkových okolností toho ktorého prípadu. Z uvedeného je rovnako zrejmé, že prípadná\núprava klasifikačných kritérií JSO ako uvádza navrhovateľka nemá vplyv na znenie zákonnej povinnosti,\nktorá neprešla výraznejšou zmenou.\nS prihliadnutím na znenie ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., ako aj konštantnú judikatúru\nNS SR sú však úpravy znenia JSO bez bližšej relevancie vo vzťahu k obligatórnej povinnosti Rady uložiť\nvysielateľovi pokutu v prípade opakovaného porušenia povinnosti stanovenej v § 20 ods. 3 zákona č.\n308/2000 Z.z.\nUstanovenie § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. pre uloženie pokuty nepredpokladá opakované\nporušenie stanovenej povinnosti rovnakým, prípade obdobným spôsobom. Ako dôvod uloženia pokuty\npredpokladá len opakované porušenie povinnosti, za ktoré už bolo uložené písomne upozornenie na\nporušenie zákona. Preto je tiež zrejmá absurdnosť a nepodloženosť námietka navrhovateľky (absencia\npredchádzajúceho upozornenia na porušenie zákona v súvislosti s použitím konkrétnych vulgarizmov)\nzákonom, práve naopak uvedená požiadavka navrhovateľky je v zjavnom rozpore s kogentným\nustanovením § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. upravujúcim povinnosť uložiť vysielateľovi sankciu\nvo forme pokuty v prípade opakovaného porušenia povinnosti aj napriek písomného upozorneniu rady.\nAkceptovaním názoru navrhovateľky by mohol vysielať akékoľvek vulgarizmy a za tieto by mohol\nbyť sankcionovaný pokutou až potom, keby ho odporkyňa na odvysielané konkrétne vulgárne slovo\nnajprv upozornila. Senát najvyššieho súdu sa taktiež stotožnil s argumentáciou odporkyne, že inštitúty\n„Opatření k náprave“ a „upozornenie na porušenie zákona“ nie je v žiadnom prípade možné zamieňať.\nRada sa pri určovaní druhu sankcie pridržiavala kogentného ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000\nZ.z. a nakoľko sa navrhovateľka napriek písomnému upozorneniu Rady opätovne dopustila porušenia\npovinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., Rada dospela k záveru, že sú splnené\npodmienky na uloženie sankcie - pokuty.\nPokiaľ navrhovateľka vo svojom odvolaní ďalej namietala nevykovanie dôkazu - ohliadky záznamov z\nvysielania programovej služby, resp. nevyhotovenia zápisnice o vykonaní dôkazu, čo predstavuje postup\nRady ako správneho orgánu, ktorý bol nezákonný a spôsobil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia\nRady, senát Najvyššieho súdu SR poukazuje, že obdobná námietka bola vznesená i v konaniach sp.\nzn. 2Sž/3/2009, 3Sž/66/2009, 5Sž/8/2010, 3Sž/22/2012 alebo 6Sž/21/2012, 6Sž/7/2014, 7Sž/1/2013,\n5Sž/14/2013, 7Sž/10/2013, 3Sž/18/2013, v ktorých NS SR postup odporkyne pred vydaním rozhodnutia\nnespochybnil a napadnuté rozhodnutie Rady potvrdil.\nPodkladom pre rozhodnutie sú podľa Správneho poriadku všetky skutočnosti, ktoré môžu prispieť k\nzisteniu skutočného stavu veci. Záznam z vysielania je jedným z podkladov pre rozhodnutie v správnom\nkonaní, na ktorom je jednoznačne zaznamenaný skutkový stav. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov\npre rozhodnutie určuje správny orgán, pričom vzhľadom na dikciu ustanovenia § 34 ods. 3 správneho\n\nporiadku bola navrhovateľka povinná navrhnúť na podporu svojich tvrdení uvedených vo vyjadrení k\nsprávnemu konaniu dôkazy, ktoré sú jej známe.\nZ podkladov administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľka bola v oznámení o začatí správneho\nkonania odporkyňou vyzvaná, aby sa vyjadrila k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní, ktorými\nboli záznam z vysielania programu Srdečný pozdrav ze zeměkoule odvysielaného na programovej\nslužbe JOJ PLUS dňa 11. mája 2014 v čase od cca 14:52 hod. a prepis/popis skutkového stavu,\nktorý tvoril prílohu predmetného oznámenia, to znamená, že odporkyňa postupovala podľa § 33 ods. 2\nsprávneho poriadku a dala navrhovateľke možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadrila k jeho\npodkladu a spôsobu jeho zistenia. Súčasťou oznámenia o začatí správneho konania bolo aj poučenie,\npodľa ktorého, pokiaľ účastník konania svoje procesné práva v stanovenej lehote nevyužije, Rada môže\nrozhodnúť, ak zhromaždené doklady a dôkazy sú dostačujúce, aj bez jeho stanoviska. Z podkladov spisu\nvyplýva, že odporkyňa opakovane poskytla navrhovateľke možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia\na spôsobu ich zistenia a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, pričom navrhovateľka bol zároveň\npoučená, že pokiaľ svoje práva nevyužije, odporkyňa rozhodne aj bez jej stanoviska. Navrhovateľka na\nvýzvy odporkyne nereagovala žiadnym spôsobom.\nAko vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia č. RP/69/2014, podkladmi pre jeho vydanie sú záznam z\nvysielania programu Srdečný pozdrav ze zeměkoule odvysielaný na programovej službe JOJ PLUS dňa\n11. mája 2014 v čase od cca 14:52 hod. a prepis/popis skutkového stavu, ktorý tvorí prílohu predmetného\noznámenia o začatí konania. Odporkyňa pri svojom rozhodovaní nepoužila žiadne ďalšie podklady,\nnakoľko dospela k záveru, že skutkový stav veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený, a to preskúmaním\nvyššie uvedených podkladov pre rozhodnutie, súčasťou ktorého bolo aj zhliadnutie záznamu vysielania\npredmetného programu odporkyňou.\nNámietky zo strany navrhovateľky týkajúce sa spochybnenie sledovania programu, ktorého označenie\npiktogramom JSO bolo predmetom správneho konania aj podľa najvyššieho súdu predstavovali len\nnepodložené tvrdenia. Z povahy podkladu pre rozhodnutie - záznamov vysielania je zrejmé, že je možné\nsa s ním oboznámiť len ich zhliadnutím, pričom v úvodnej, procesnej časti rozhodnutia RP/69/2014\nna str. 2 je uvedené, cit.: „Rada sa po získaní všetkých podkladov pre rozhodnutie oboznámila so\nskutkovým stavom a v danej veci rozhodla dňa 18. novembra 2014.“ Odporkyňa dôkladne a spoľahlivo\nzistila skutkový stav tak, ako bol navrhovateľkou odvysielaný, a to z podkladov pre rozhodnutie, ktoré\naj v rozhodnutí uviedla.\nSenát Najvyššieho súdu SR súhlasí s tvrdením navrhovateľky, že písomný prepis/popis skutkového\nstavu nie je možné zamieňať ani stotožňovať so zápisnicou o vykonaní dôkazu, nakoľko písomný\nprepis/popis skutkového stavu je iba nevyhnutným prejavom zásady písomnosti správneho konania.\nPísomný prepis/popis skutkového stavu slúži na zachytenie obsahu skutkového stavu zaznamenaného\nna technickom nosiči, t.j. na hmotnom substráte, do písomnej podoby, v ktorej je možné ho potom použiť\nna účely správneho konania, t.j. zaslať ho účastníkovi konania ako jeden z podkladov pre rozhodnutie a\ndať mu možnosť sa k jeho obsahu vyjadriť a v konečnom dôsledku ho použiť ako súčasť odôvodnenia\nrozhodnutia. Skutkový stav v tej najhodnovernejšej podobe je zachytený len v podobe záznamov\nvysielania, avšak vzhľadom na písomnosť správneho konania, ako aj jeho konečného výstupu vo forme\npísomného rozhodnutia, je nutné tento obsah preniesť do písomnej podoby, v ktorej je zaznamenaný\n(prepísaný) text a popísané dianie, ktoré sa vyskytne v obrazovej zložke. Písomnosť označenia v\nadministratívnom spise ako prepis/popis skutkového stavu je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia a je\ntiež písomnosťou, ktorá sa zasiela účastníkovi konania už pri začatí správneho konania práve z dôvodu,\naby sa mohol k jej obsahu, ako k jednému z podkladov pre rozhodnutie, vyjadriť.\nVzhľadom na uvedené je potrebné prepis/popis skutkového stavu, ktorý je súčasťou administratívneho\nspisu a zároveň je obsiahnutý aj v rozhodnutí správneho orgánu, vnímať výlučne ako prejav zásady\npísomnosti správneho konania a z toho dôvodu ho nie je možné zamieňať, resp. ho považovať za\ndokument, ktorý by suploval zápisnicu o zhliadnutí záznamov vysielania odporkyňou.\nNakoľko navrhovateľka v rámci správneho konania neuviedla žiadne námietky voči podkladom pre\nrozhodnutie, nepovažovala odporkyňa záznam vysielania upútavky na program, záznam vysielania a\nsamotného programu a prepis/popis za sporný. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že ani sama navrhovateľka\n\nnenamietala rozpor medzi skutkovým stavom popísaným v napadnutom rozhodnutí a predmetnými\nzáznamami vysielania.\nPodľa názoru senátu Najvyššieho súdu SR sa odporkyňa dôsledne oboznámila so skutkovým stavom\nveci, pričom dospela k záveru, že podklady pre rozhodnutie, ktorý sú prepis/popis skutkového stavu a\nvyššie uvedené záznamy vysielania, sú dostačujúce pre rozhodnutie vo veci. Odporkyňa preskúmala\nskutkový stav veci na základe všetkých dostupných podkladov, o ktorých mala za to, že nie sú sporné, a\nvzhľadom na absenciu relevantných námietok navrhovateľky, ani nemala o ich nespornosti pochybnosť.\nOdporkyňa svoje závery potvrdila hlasovaním, ktoré je zaznamenané v zápisnici zo zasadnutia Rady\nz 18. novembra 2014.\nNajvyšší súd súhlasí s argumentáciou odporkyne, k uzneseniu rozšíreného senátu Najvyššieho\nsprávneho súdu ČR č. k. 7As/57/2010 - 82 z 3. apríla 2012 uvedeného navrhovateľkou - v ktorom sa\nuvádza, že Rada pro rozhlasové a televizní vysílání vo svojom vyjadrení k veci vedenej na Najvyššom\nsprávnom súde ČR pod sp. zn. 7As 57/2010 uviedla, že úkon výkonného orgánu Rady pro rozhlasové\na televízní vysílaní je potrebné považovať za úkon samotnej Rady pro rozhlasové a televizní vysílaní keď odporkyňa striktne rozlišuje medzi Kanceláriou Rady a Radou samotnou, pričom ich činnosť nie je\nmožné zamieňať. Kancelária Rady podľa § 13 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. vykonáva administratívne\na technické činnosti Rady. Medzi ne patrí napr. vyhotovovanie prepisov vysielania (s ktorými sú všetci\nčlenovia Rady oboznámení ešte pred prípadným začatím správneho konania, a teda k nim môžu vniesť\nakékoľvek námietky), zabezpečenie podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní, právna analýza a\npodobne. Názor zamestnancov Kancelárie Rady však nie je pre členov Rady absolútne záväzný a v\nkaždom konkrétnom prípade môžu meritórne rozhodnúť vždy jedine členovia Rady, a to po preskúmaní\nvšetkých získaných podkladov.\nOhľadne námietky týkajúcej sa nevyhotovenia zápisnice o ohliadke záznamu z vysielania najvyšší súd\npoukazuje na to, že obdobná námietka bola vznesená aj v rámci konania vedeného na Najvyššom\nsúde SR pod sp. zn. 6Sž/7/2014, pričom ju senát najvyššieho súdu nepovažoval za dôvodnú, keď v\nodôvodnení rozsudku uviedol nasledovné: „Nepovažoval za dôvodné námietky navrhovateľa, ktorými\nnamietal, že Rada pri vykonávaní dôkazov postupovala v rozpore so správnym poriadkom, keď\nnevyhotovila zápisnicu o ohliadke záznamu predmetného vysielania, svedčiacej o tom, že sa oboznámila\nbezprostredne priamym pozorovaním s jeho obsahom, poukazom na právnu úpravu ustanovenú v\n§ 71 ods. 1 zákona o vysielaní v spojení s § 34 ods. 2 a 4 správneho poriadku a § 22 ods. 1 <.\nsprávneho poriadku, čim nedostatočne zistila skutkový stav veci; zistený skutkový stav je v rozpore\ns obsahom spisov a v konaní Rady bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia, v ktorej súvislosti dal do pozornosti Uznesenie rozšíreného senátu Najvyššího\nsprávního soudu ČR sp. zn. 7As/57/2010 - 82 z 3.4.2012. Podľa § 22 ods. 1 <. správneho poriadku\no ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach\núčastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu. V citovanej\nprávnej úprave zákonodarca ustanovuje, že správny orgán spisuje zápisnicu pri ústnom podaní, pri\ndôležitom úkone v konaní, pri ústnom pojednávaní a ak vo veci koná a rozhoduje kolektívny správny\norgán pri hlasovaní. Z gramatického výkladu uvedenej právnej normy je zrejmé, že je na zvážení\nsprávneho orgánu, ktoré úkony v konaní bude považovať za dôležité a to podľa okolností danej veci, čo\nvyplýva z dikcie zákonom stanoveného „najmä“. Zápisnica predstavuje písomný záznam o vykonanom\nprocesnom úkone, resp. konaní, o jeho výsledkoch, ktorý vyhotovuje zamestnanec správneho orgánu.\nDôležitosť zápisnice spočíva v tom, že má dôkaznú moc verejnej listiny (§ 37), pričom zápisnica je\nlen jeden z možných dôkazov v správnom konaní (34 ods. 2), a preto nemá vyššiu dôkaznú hodnotu\nnež iné dôkazy a správny orgán je povinný ju hodnotiť v súlade s § 34 ods. 5. Vychádzajúc zo\nskutkových zistení je zrejmé, že navrhovateľ v danej veci nepodal žiadne stanovisko a teda nevzniesol\nani námietku, v ktorej by vyjadril pochybnosti k podkladom pre vydanie rozhodnutia, uvedených v\noznámení o začatí správneho konania - záznam z vysielania a prepis/popis skutkového stavu tvoriaceho\nprílohu oznámenia, ako aj nenavrhoval vykonanie žiadneho dôkazu a nevyjadril ani pochybnosti o tom,\nže by odporca v predmetnom konaní postupoval len z prepisu/popisu vypracovaného kanceláriou Rady\nbez bezprostredného vzhliadnutia odvysielaného programu. Uvedenú námietku navrhovateľ vzniesol\naž v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Rady.... Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd dospel k\nzáveru, že nevyhotovenie zápisnice resp. iného záznamu odporcom o oboznámení sa so záznamom z\npredmetného vysielania v danom prípade nie je možné považovať za takú vadu konania, ktorá by mala\nza následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3 <. O.s.p. Súd nesúhlasil\n\nani s argumentáciou navrhovateľa, že Rada ako správny orgán nevykonala dôkaz - ohliadku záznamov z\nvysielania predmetných programov. Zákonodarca dôkaz ohliadky ustanovuje v § 38 správneho poriadku,\nv zmysle ktorej právnej úpravy, poznatky, ktoré v rámci ohliadky správny orgán získa dokazujú alebo\nvyvracajú dokazovanú skutočnosť vzťahujúcu sa na prejednávanú vec v správnom konaní, pričom\nohliadku veci možno vykonať iba na vec majúcu hmotný charakter a ktorá bola predložená správnemu\norgánu alebo sa ohliadka veci vykonávaná mieste, kde sa táto vec nachádza (ohliadka nehnuteľnosti pozemku, stavby). Vychádzajúc uvedenej právnej úpravy a skutkových zistení danej veci - z charakteru\nzáznamu vysielania, by v zmysle argumentácie navrhovateľa mohol byť predmetom ohliadky len\ntechnický nosič záznamu z vysielania. Súd nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľa, že vyhotovovanie\nzápisnice o vykonanom dokazovaní nie je ničím odlišné od vyhotovenia zápisnice o hlasovaní členov\nRady. Vychádzajúc z účelu a charakteru zápisníc zápisnica o vykonanom dôkaze svedčí o skutočnosti\nrelevantnej pre vydanie rozhodnutia vo veci, pričom zápisnica o hlasovaní členov Rady svedčí o tom, ako\nrozhodovali jednotliví členovia Rady, a preto pre preukázanie prijatia rozhodnutia Radou, plní funkciu\nzásadného významu, z ktorých dôvodov jej absencia v administratívnom spise by mala za následok\nnezákonnosť rozhodnutia.“\nS poukazom na uvedené skutočnosti odporkyňa správne rozhodla, že navrhovateľka porušila\nustanovenie § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., zohľadnila objektívnu zodpovednosť právnickej osoby\nza správny delikt (teda bez ohľadu na zavinenie); čo aj zohľadnila pri ukladaní sankcie v dolnej hranici\nzákonnej sadzby pokuty (navrhovateľke bola uložená pokuta vo výške 663,- Eur v rámci zákonného\nrozsahu uloženia pokuty od 3.319 Eur do 165.969 Eur).\nVzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, ako aj v súlade s\nposlaním odporkyne, definovaným v § 4 zákona o vysielaní a retransmisii, bolo bez formálnych a\nlogických nedostatkov, riadne odôvodnené a vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa §\n250q ods. 2 OSP ako vecne správne potvrdil.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnej\nnavrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.\nO povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 500,- €\nnajvyšší súd rozhodol podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení\núčinnom od 1. októbra 2012, podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti\nrozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška poplatku bola určená podľa položky č.\n10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}