{"guid": "010d4af3-3eb1-44cc-be2c-22766789b424:d4b9a429-27a7-4c2a-be34-4c98704e8eaa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:9014010162.1", "spisova_znacka": "3Sž/28/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/28/2014 z 25. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2016, sp. zn. 3Sž/28/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:9014010162.1", "identifikacne_cislo": "9014010162", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2016-05-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d4b9a429-27a7-4c2a-be34-4c98704e8eaa", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010162.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010162.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010162.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sž/28/2014\n9014010162\n25. 05. 2016\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2016:9014010162.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a\nčlenov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci navrhovateľky: MARKÍZASLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská ul. č. 1/a, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou\nDEDÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 45, Apollo Business Center, 821 09 Bratislava, proti\nodporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova ul. č. 8, P.O.BOX 155, 810 00\nBratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/68/2014 zo dňa\n21.10.2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/68/2014 zo dňa 21. októbra 2014 p\no t v r d z u j e.\nNavrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nNavrhovateľka je povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 500 € na bankový účet, podľa priloženého\nplatobného predpisu, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nRozhodnutím č. RP/68/2014 zo dňa 21.10.2014 odporkyňa uložila navrhovateľke povinnosť zaplatiť\npodľa ust. § 64 ods. 1 písm. d/ v spojení s ust. § 67 ods. 15 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní\na retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) pokutu vo výške 1000 € za porušenie povinnosti uloženej v\n§ 19 ods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii tým, že v rámci programovej služby TV MARKÍZA\nodvysielala dňa 20.03.2014 program V obci na východe Slovenska sa učiteľka „mucinkovala“ s 9-ročnými\ndeťmi, ktorý spôsobom svojho spracovania a svojim obsahom zasiahol do osobnej cti dotknutej učiteľky.\nOznámenie o začatí správneho konania bolo navrhovateľke doručené dňa 29.07.2014, na základe čoho\nsa začalo správne konanie č. 552/SKO/2014. Navrhovateľka bola súčasne vyzvaná, aby k oznámeniu\nzaslala svoje stanovisko, prípadne navrhla dôkazy a vyjadrila sa k podkladom pre rozhodnutie v\npredmetnom konaní. Súčasne bola upozornená, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije,\nodporkyňa môže rozhodnúť vo veci aj bez jej stanoviska, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy\nzhromaždené v konaní sú dostačujúce. Navrhovateľka požiadala dňa 1.08.2014 o doručenie záznamu\npredmetného vysielania, ako aj monitorovacej správy o šetrení sťažnosti, ktoré dôkazy boli následne\nnavrhovateľke doručené. Zároveň bolo vyhovené žiadosti účastníka na predĺženie lehoty na vyjadrenie\nk začatému správnemu konaniu. Vyjadrenie zaslala navrhovateľka odporkyni a bolo jej doručené dňa\n28.08.2014 a následne Rada rozhodla dňa 21.10.2014.\n\nV odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporkyňa uviedla, že podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o\nvysielaní a retransmisii audiovizuálna mediálna služby na požiadanie, programová služba a ich zložky\nnesmú spôsobom svojho spracovania a svojim obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a základných\npráv a slobôd iných.\nRada vo svojom napadnutom rozhodnutí poukazuje podrobne na genézu predmetného programu, ktorý\nzasiahol do osobnej cti predmetnej učiteľky.\nPredmetný príspevok bol odvysielaný dňa 20.03.2014 a obsahoval informácie nasledovného znenia:\nRedaktor: „Riaditeľku na to, čo sa deje v jednej z tried školy, upozornili rodičia\". X. Y., riaditeľka základnej\nškoly (v obraze, kamera sníma nástenky a obrazy na stene v škole): „Sťažovali sa vlastne na nevhodné\nsprávanie sa učiteľky k deťom. Aj nejaké také masírovanie alebo v úvodzovkách mucinkovanie\".\nTelefonuje matka školáka (kamera sníma školskú chodbu): „No, ja som to nazvala aj ošahávanie,\nohmatávame. Krk, plecia\".\nRedaktor: „A koľko rokov mali tie deti?\".\nTelefonuje matka školáka: „Deväť\".\nRedaktor (zábery na nástenku na chodbe, kamera sníma prázdnu školskú chodbu, plagát s textom\nUbližujú ti?, plagát Linka detskej dôvery): „Sťažnosti šokovaných rodičov skončili na krajskom školskom\núrade, aj na školskej inšpekcii. Tí rozhodli, že prípad prešetrí riaditeľka školy\".\nX. Y., riaditeľka základnej školy (redaktor na schodoch, riaditeľka v obraze): „Deti to potvrdili, že\nvykonávali takéto nejaké masírovanie\".\nRedaktor (kamera sníma podlahu triedy, školské tašky zavesené na laviciach v triede): „Akým spôsobom\nste to vy vyriešili?\".\nX. Y., riaditeľka základnej školy (v obraze, kamera sníma tabuľu v triede): „K tomu sa nemôžem zatiaľ\nvyjadrovať, lebo je to v štádiu súdneho konania\".\nRedaktor (kamera sníma prázdnu triedu s lavicami): „Priestor na vyjadrenie sme chceli dať aj spomínanej\nučiteľke. Niekoľkokrát sme ju navštívili doma. (redaktor stojí pred bránou). Nenašli sme ju dopoludnia,\nani neskoro popoludní(kamera sníma ruku držiacu telefón pri mikrofóne, vo zvuku počuť vyzváňací tón\njedenkrát, záber na okno budovy.). J. U., televízia Markíza.\"\nProti predmetnému rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote dňa 29.12.2014 opravný\nprostriedok, v ktorom sa domáhala jeho zrušenia ako nezákonného z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm.\na/ až e/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v\ntexte rozsudku len „O.s.p.“), vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie a priznania náhrady trov súdneho\nkonania.\nPokiaľ išlo o porušenie povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii\nnavrhovateľka uviedla, že odporkyňa v rozhodnutí tvrdila, že príspevkom došlo k neoprávnenému\nzásahu do osobnostných práv, napr. cti dotknutej učiteľky, pričom navrhovateľka sa domnieva, že takéto\nzávery odporkyne, prijaté bez relevantného dokazovania a skúmania skutkového stavu neprimerane\nzasahujú do práv navrhovateľky, na uloženie sankcie neboli splnené zákonné a ústavné dôvody,\na rozhodnutie tiež neprípustne zasahuje do právomoci všeobecných súdov SR a ich rozhodovacej\nprávomoci. Podľa navrhovateľky prebieha súdne konanie medzi (navrhovateľkou Mgr. Y. J. a odporcom\nMARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o. o ochranu osobnosti vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.\nzn. 8C/66/2014. V danom konaní sa Mgr. J. domáha náhrady nemajetkovej ujmy 50 000 € z dôvodu\nodvysielania príspevkov.). Navrhovateľka má za to, že napadnuté rozhodnutie odporkyne neoprávnene\nprejudikuje závery konania pred Okresným súdom Bratislava IV. Práve súd a nie odporkyňa je totiž tým\norgánom, ktorý má po relevantnom dokazovaní a právnom posúdení veci rozhodnúť, či príspevkami bolo\nzasiahnuté do osobnostných práv dotknutej učiteľky alebo nie. Odporkyňa pre takéto závery nedisponuje\ndostatočnými kompetenciami ani oprávneniami, čo potvrdzuje tiež fakt, že pri svojom posudzovaní\npríspevkov dospela k viacerým nesprávnym skutkovým zisteniam a právnym záverom. Aj z dôvodu\nprebiehajúceho súdneho konania o ochranu osobnosti je preto potrebné, aby súd rozhodnutie odporkyne\nzrušil, a odporkyňa následne svoje konanie zastavila.\nPodľa navrhovateľky zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby možno vo vysielaní len v prípade,\nak je táto osoba identifikovateľná. Odporkyňa v rozhodnutí dospela k záveru, že dotknutá učiteľka bola\ndostatočne individualizovaná na kvalifikovaný zásah do jej garantovaných práv a slobôd. V rozhodnutí\n\nuviedla, že k tomuto záveru dospela na základe zistenia, že príspevky obsahovali zobrazenie domu\ndotknutej učiteľky a konkrétnu identifikáciu riaditeľky školy. Vzhľadom na to, že v rozhodnutí odporkyňa\nuvádza len tieto dva dôvody, je zrejmé, že jej skutkový záver sa opiera výlučne o tieto dve skutočnosti.\nPodľa navrhovateľky dom učiteľky nebol v prvom príspevku zobrazený vôbec, a to ani náznakom.\nV celom príspevku sa žiadne údaje o učiteľke nespomínajú, vrátane domu, alebo nejakých znakov,\npodľa ktorých by sa daný dom a jeho okolie dalo lokalizovať. Ide o zjavný omyl odporcu, ktorý\ndo odôvodnenia nevhodne a nesprávne skopíroval celý odsek zo svojho iného rozhodnutia č. 551/\nSKO/2014. Odvysielaný bol len krátky prestrih na plot a zvonček (bez mena) pred domom učiteľky. V\npozadí bola viditeľná malá časť strechy jej domu. Skutkové závery odporkyne na str. 15 rozhodnutia\no tom, že „príspevky obsahovali zobrazenie domu dotknutej učiteľky'' sú teda vo vzťahu k príspevku\nabsolútne nepravdivé. Meno riaditeľky X. Y., ako oficiálneho predstaviteľa školy, t.j. jeho štatutárneho\nzástupcu bolo nevyhnutné uviesť. Išlo o respondenta - osobu poverenú výkonom štátnej správy, t.j.\noficiálneho predstaviteľa základnej školy zriadenej Obecným úradom Slovinky. V takýchto prípadoch\nsa mená a funkcie musia v spravodajstve uvádzať. Nešlo o žiadny tajný zdroj, ani o bežnú osobu\nodpovedajúcu v rámci ankety, či o súkromnú osobu informujúcu o svojich záležitostiach. Podľa\nnavrhovateľky práve vyjadrenie riaditeľky malo zabezpečiť objektívnosť príspevkov a potvrdilo, že\nnavrhovateľka čerpala informácie z relevantného - oficiálneho zdroja. Odporkyňa túto skutočnosť\nhodnotila len čiastkovo a bez celkových súvislostí.\nPodľa navrhovateľky je tiež potrebné zopakovať, že navrhovateľka vyvinula všetky dostupné kroky\na snahu na neodhalenie identity dotknutej učiteľky, neuviedla ani jej iniciály (na rozdiel od iných\nmédií) ani názov obce. V reportáži bolo len naznačené, že ide o školu na Spiši. Neuviedlo sa\nani, či ide o obec alebo mesto. Potenciálne riziko odhalenia identity osoby, ktorej sa reportáž týka\nnemôže byť dôvodom na neodvysielanie reportáže. Takéto limitovanie by ohrozilo funkciu spravodajstva\nna Slovensku. Dôležité je, aby v reportáži odzneli relevantné informácie, bola všestranná, a aby\nneporušovala prezumpciu neviny. Podmienka dostatočnej individualizácie dotknutej osoby tak nemohla\nbyť splnená a navrhovateľka tak nemohla zasiahnuť do jej základných práv a slobôd.\nPokiaľ odporkyňa v rozhodnutí konštatovala, že vybrané výroky z príspevkov smerujú k obvineniu\nkonkrétnej osoby zo sexuálne motivovaného, pedofilného konania, tak k týmto záverom dospela napriek\ntomu, že údajné konanie učiteľky je opisované v polemickom tóne (pomocou slova „vraj“), predstaviteľ\npolície sa vyjadril, že nedošlo k trestnému činu, a nebol uvedený žiadny konkrétny znak identifikujúci\nučiteľku. Žiadne obvinenie zo strany vysielateľa a jeho redaktora z príspevkov nevyplýva.\nOdporkyňa v rozhodnutí opakovane navrhovateľke vytýkala aj neaktuálnosť príspevkov. Príspevky boli\niniciované na základe telefonátu diváka, t.j. tzv. diváckeho tipu. Redaktor na jeho základe vycestoval\nna dané miesto, hovoril mimo iného s predstaviteľkou polície avšak najmä s riaditeľkou školy, ktorá ho\ninformovala (čo bolo aj odvysielané), že v danej veci stále beží súdne konanie. Podľa nedávnych zistení\nnavrhovateľky, stále prebiehajú viaceré súdne konania iniciované najmä učiteľkou. Je preto zrejmé,\nže išlo o aktuálnu záležitosť. Žiadna zo získaných informácií nenaznačovala, že by mohlo ísť o starú,\nneaktuálnu kauzu.\nPodľa navrhovateľky novinári nemôžu znášať zodpovednosť za to, že šíria informácie poskytnuté\norgánmi štátu, pretože to je ich úloha a poslanie. Naopak, je na orgánoch štátu aby zvážili, ktoré\ninformácie a v akom rozsahu možno prostredníctvom novinárov (masmédií) verejnosti sprístupniť\nv súlade s platnými právnymi predpismi (Nálezy IV. ÚS 284/2012 a IV. ÚS 107/2010). Na ťarchu\nnavrhovateľky nemožno pripísať, že v dobrej viere zverejnila informácie od oficiálneho zdroja. Ak\nskutočne došlo riaditeľkou X. k zneužitiu navrhovateľky ako nezávislého média, a to na osobné a\nnepravdivé útoky voči jej podriadenej učiteľke, je potrebné to vnímať ako zneužitie pozície osoby v\npostavení oficiálneho orgánu štátnej správy. Akékoľvek žaloby na ochranu osobnosti a sankcie za\nzneužitie svojho postavenia by mali smerovať voči pôvodcovi výrokov, a nie vysielateľovi. Redaktor\npostupoval pri zverejnení informácií od riaditeľky školy, ktorá bola poverená disciplinárnym konaním voči\nučiteľke rovnako, ako pri získavaní informácií od predstaviteľov polície, ktorí informujú o trestnom stíhaní\nosôb. Rovnako polícia (ako aj riaditeľka školy) nie je v konaní nestranná, keďže preukazuje trestnú\nzodpovednosť podozrivej osoby (porovnateľné s disciplinárnou zodpovednosťou učiteľky). Napriek tomu\nje prirodzené, že informácie získané od polície sa považujú za informácie z oficiálnych zdrojov, o ich\n\npravdivosti sa nepochybuje a v dobrej viere ich novinári zverejňujú. Identický postup bol použitý pri\nuverejnení tvrdení riaditeľky školy X. Y..\nPodľa navrhovateľky fáza dokazovania predstavuje kľúčovú zložku rozhodovania. Dokazovaním\ndochádza v podstate k zisťovaniu skutkového stavu spôsobmi, ktoré sú v medziach zásady zákonnosti,\nzásady materiálnej pravdy, zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady súčinnosti s účastníkmi\nkonania. Kvalita dokazovania a presvedčivosť zistenia skutkového stavu je základom správneho\nprávneho posúdenia a výsledného rozhodnutia vo veci. V zmysle § 14a ods. 8 zákona o vysielaní a\nretransmisii sa odporkyňa v rámci zisťovania skutkového stavu veci oboznamuje s obsahom sťažnosti\na prerokúva sťažnosť na svojom zasadnutí najneskôr do 90 dní od doručenia sťažnosti. Na zisťovanie\nskutkového stavu veci ako podkladu pre posúdenie veci, vydanie rozhodnutia sa okrem zákona aplikuje\nv súlade s § 71 ods. 1 zákona i zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „SP“). Podľa §\n32 ods. 1 SP je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si\nobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Nie je pritom viazaný len návrhmi účastníkov konania.\nSprávny orgán si musí zabezpečiť potrebné dôkazy na úplné a presné zistenie skutkového stavu.\nÚčastník konania (navrhovateľ) v zásade nie je povinný (okrem skutočností uvedených explicitne v\nzákone) predkladať odporcovi žiadne dôkazy, resp. robiť návrhy na dokazovanie, ktoré by mu umožnili\nv konaní dospieť k určitému záveru. Odporca je naopak povinný aj bez ohľadu na existenciu alebo\nneexistenciu dôkazov predložených účastníkom konania nájsť v konaní objektívnu pravdu. V súlade\ns ustanovením § 3 ods. 4 a 5, resp. § 32 ods. 1 SP základom pre akékoľvek rozhodnutie odporcu\nmusí byť úplne a presne zistený skutkový stav. Za týmto účelom je správny orgán povinný (nie len\noprávnený) zaobstarať si zákonné podklady pre svoje rozhodnutie. Podkladom pre rozhodnutie sú podľa\n§ 32 ods. 2 SP najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia,\nako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Podľa\nustanovení SP možno na dokazovanie relevantných skutočností prípadu použiť všetky prostriedky,\nktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Za dôkazné\nprostriedky považuje § 34 SP najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadku.\nOdporkyňa si v danej veci nezabezpečila dostatočné podklady pre rozhodnutie, najmä nevykonala\nžiadne relevantné dokazovanie. Rozhodnutie vychádza len z domnienok odporkyne bez toho, aby bol\nna základe relevantných podkladov ustálený predovšetkým skutkový stav. Navrhovateľka poukazuje\npríkladmo na nasledovné nesprávne závery odporkyne v rozhodnutí, ktoré zapríčinili nesprávne\nrozhodnutie vo veci a to, že dotknutá učiteľka bola z oboch príspevkov identifikovateľná, v príspevku bol\nzobrazený dom dotknutej učiteľky a že odporca skúmal a hodnotil výroky, ktoré v príspevku neodzneli.\nNavrhovateľka ďalej uviedla, že predpokladom pre správne právne posúdenie veci a aplikáciu ust. § 19\nods.1 písm.a/ zákona je posúdenie obsahu a spôsobu spracovania príspevku vo vzťahu k možnému\nzásahu do základných práv a slobôd iných osôb. Iba v prípade, ak odporca správne právne posúdi,\nže príspevok bol spôsobilý zásahu do základných práv a slobôd príslušnej učiteľky, môže aplikovať i\ndanú právnu normu na rozhodnutie vo veci a uložiť sankciu. Informácia o tom, že rodičia sa sťažovali\nna nevhodné správanie sa učiteľky, pochádza priamo od riaditeľky základnej školy Y., X. Y., ktorá sa\nvyjadrila redaktorovi pred kamerou a jej stanovisko bolo odvysielané. Bola si dobre vedomá, že je\noficiálne snímaná a jej vyhlásenia budú odvysielané v spravodajskej relácii najsledovanejšej televízie\nna Slovensku. Riaditeľka Y. tiež musela vedieť, že v prípade oznámenia nepravdivých údajov o učiteľke\nJ., ktoré sú spôsobilé značnou mierou ohroziť jej vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ju zamestnaní, v\npodnikaní, narušiť jej rodinné vzťahy alebo spôsobiť inú vážnu ujmu, by sa dopustila trestného činu\nohovárania.\nRedaktor nemal preto dôvod pochybovať o pravdivosti vyjadrení \" úradnej osoby“, ani sa domnievať,\nže oficiálny, štatutárny predstaviteľ školy mu môže poskytnúť nepravdivé informácie. V súlade so\nsvojimi povinnosťami a zodpovednosťou považoval informácie (po ich preverení a aj v spojení s ďalšími\nzískanými podkladmi )za spoľahlivé a v dobrej viere ich odvysielal. Redaktor sa v príspevkoch vyhol\nsubjektívnemu hodnoteniu konania učiteľky, žiadnym spôsobom nenaznačil, že k opísaným konaniam\nskutočne došlo a tiež učiteľku nevykresloval negatívne. Takéto negatívne hodnotenie pochádzalo od\noficiálneho zdroja - riaditeľky školy a za jej výroky obdobne ako za výroky predstaviteľov štátu na\ntlačových konferenciách nemôže byť vysielateľ zodpovedný. Navrhovateľka poukázala na judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej nie je novinár povinný si preverovať pravdivosť\ninformácií, ktoré mu boli poskytnuté z oficiálnych zdrojov, resp. oficiálnych správ (rozsudky ESĽP:\n\nColombani a ostatní proti Fancúzsku, 2002, a Bladet Tromso a Stensaas proti Nórsku, 1999). ESĽP\ntiež judikoval, že v prípadoch, keď média prispievajú do verejnej diskusie o oprávnených obavách\nverejnosti, musia mať možnosť opierať sa o oficiálne informácie bez toho, aby boli povinné vykonať\nnezávislý prieskum. Otázkou verejného záujmu je nepochybne aj téma možného nevhodného správania\nsa učiteľov k deťom. Kritika spoločenských javov je potrebná a v zásade ju nemožno považovať za zásah\ndo práv chránených § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo § 19 ods. 1 písm. a) ZoVR. V danom\nprípade sa novinár oprávnene spoľahol na vyjadrenie štatutárneho zástupcu školy a jeho vyjadrenie\nkonfrontoval s rodičmi žiakov a priestor na vyjadrenie sa snažil poskytnúť aj dotknutej učiteľke, avšak\nneúspešne, a preto ďalšie preverovanie nebol v zmysle stabilnej judikatúry slovenských súdov aj ESĽP\npovinný vykonať. V prípade, ak novinárovi poskytne stanovisko napr. minister, novinár pravdivosť jeho\ntvrdení nepreveruje u zamestnancov ministerstva a rovnako v prípade vyjadrení riaditeľa školy, nie\nje potrebné túto informáciu potvrdzovať u jemu podriadených učiteľov, či iných zamestnancov školy.\nOdporkyňa sa vo svojom rozhodnutí otázke zdroja informácií nevenovala bližšie a s týmito argumentami\nnavrhovateľky sa vôbec nevysporiadala.\nNavrhovateľka je toho názoru, že rozhodnutím došlo k zásahu do jej práv garantovaných čl. 46 a nasl.\nÚstavy SR (právo na súdnu a inú právnu ochranu) a čl. 26 Ústavy SR (právo na slobodu prejavu).\nNavrhovateľka namietala predovšetkým ustanovenie § 3 ods. 5 SP, podľa ktorého rozhodnutie správnych\norgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ustanovenie § 32 ods. 1 SP, podľa ktorého\nsprávny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné\npodklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. V zmysle ustanovenia\n§ 46 SP musí byť rozhodnutie v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať\norgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané\nnáležitosti. Ustanovenie § 47 SP stanovuje náležitosti administratívneho rozhodnutia. Navrhovateľka sa\ndomnieva, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je v rozpore s citovanými ustanoveniami SP.\nOdporkyňa ako správny orgán nezistila úplne a presne skutkový stav a rovnako možno namietať proti\nodôvodneniu napadnutého rozhodnutia. Odporkyňa jasne neuviedla, ktoré skutočnosti boli podkladom\nna rozhodnutie, ktoré z nich mala za preukázané, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov.\nTiež sa náležite nevysporiadala s argumentmi a námietkami navrhovateľky ako účastníčky konania,\nktoré prezentovala v písomnom podaní z 25.08.2014.\nV súlade s uvedeným a na základe spomenutej rozhodovacej praxe je navrhovateľka toho názoru, že\nodporkyňa ako správny orgán svojím rozhodnutím v danej veci zasiahla do práv garantovaných v zmysle\nčl. 46 ods. 1 Ústavy SR a napadnuté rozhodnutie je pre svoje formálne vady v rozpore s ustanoveniami\n§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 SP.\nVzhľadom na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie nemá hmotnoprávne ako ani procesne oporu v\nplatných právnych predpisov, je podľa názoru navrhovateľky nezákonné a ukracuje ju na jej právach.\nÚstava SR v čl. 26 ods. 1 ustanovuje, že sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Ústava\nSR zároveň v čl. 26 ods. 2 priznáva každému právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,\nobrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez\nohľadu na hranice štátu.\nV tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na to, že podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR musí byť výklad\na uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v\nsúlade s Ústavou SR. Ak teda Ústava SR v čl. 26 chráni slobodu prejavu a umožňuje toto právo obmedziť\niba za taxatívne stanovených okolností, je na príslušných orgánoch aplikovať vyššie uvedené ústavné\npožiadavky pri výklade a použití zákonných ustanovení.\nNavrhovateľka má za to, že v uvedenom prípade nie sú splnené ústavné dôvody na obmedzenie slobody\nprejavu. Vec sa týka verejného záujmu a formalistické hodnotenie veci zo strany odporkyne odporuje\npodstate a zmyslu práva. Odporkyňa sa teda pri obmedzení práva na slobodu prejavu neriadila čl. 13\nods. 4 Ústavy SR a § 19 ods. 1 písm. a/ zákona vykladala v rozpore s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR.\nK odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrila odporkyňa, ktorá uviedla, že navrhovateľka nezohľadňuje\nzákladné delenie práva v SR na verejné a súkromné. Zamieňa si tak súkromnoprávne nástroje na\n\nochranu osobnosti s verejným záujmom na tom, aby vysielanie audiovizuálnych médií nezasahovalo\nspôsobom svojho spracovania a svojím obsahom do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd\niných. V prípade konania Rady o porušení povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000\nZ.z. chráni verejný záujem na tom, aby vysielaním regulovaných subjektov nedochádzalo k zásahom\ndo ústavou zaručených práv a slobôd iných, pričom ak v rámci výkonu dohľadu nad dodržiavaním\nzákona Rada zistí, že došlo k zásahu do osobnostných práv, musí konať, hoci aj bez ohľadu na\nvlastný postoj dotknutých osôb, keďže sa jedná o porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisu\nverejného práva. K uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn.\n3Sž/22/2012 konštatoval: „Rada chráni verejný záujem, aby vo vysielaní vysielateľov nedochádzalo k\nneoprávneným zásahom do ľudskej dôstojnosti. Občiansko-právne spory týkajúce sa ochrany osobnosti,\nktoré rozhodujú všeobecné súdy, predstavujú úplne iný procesný inštitút ochrany, na ktorý konanie o\nporušení § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z., kde má právomoc konať a rozhodovať Rada,\nnemá vplyv.“. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo svojom rozhodnutí\nsp. zn. 5Sž/26/2012, keď uviedol, že: „...ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.\nnesupluje občianskoprávne konanie o ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka ako\nsa to mylne domnieva navrhovateľ.“. Podstatným skutkovým stavom, ktorý pri tomto posudzovaní Rada\nzohľadňuje je odvysielaný obsah. Z uvedených skutočností vyplýva, že rozhodnutie Rady v súvislosti\ns porušením ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii, sa týka kvalitatívne\nodlišného predmetu ochrany ako súkromnoprávne konanie na ochranu osobnosti, ktorého sa dovoláva\nnavrhovateľ. Ak by sa citované tvrdenia navrhovateľky uznali ako dôvodné, podľa názoru odporkyne\nby to automaticky viedlo nielen k nevykonateľnosti § 19 ods. 1 psím. a/ zákona č. 308/2000 Z. z.,\nale aj k spochybneniu ustálenej rozhodovacej praxe Rady a príslušnej judikatúry Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v tejto oblasti. Odporkyňa sa v tejto súvislosti odvoláva na názor Ústavného súdu\nSR, ktorý v obdobnej veci vo svojom uznesení č. k. III. ÚS 88/2014-21 konštatoval, cit. „Právny názor\nformulovaný sťažovateľkou by v konečnom dôsledku viedol k neaplikovateľnosti § 19 ods. 1 písm. a)\nzákona o vysielaní a retransmisii, čo zrejme nebolo zámerom zákonodarcu, keď zákon o vysielaní\na retransmisii schvaľoval ... ústavný súd poukazuje na postavenie Rady ako orgánu štátnej správy\nchrániaceho verejný záujem, ktorý sa v § 19 ods. 1 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii konkretizuje\ndo podoby verejného záujmu na ochrane ľudskej dôstojnosti pri poskytovaní programovej služby. Výklad\nadministratívnoprávnej kompetenčnej normy nemôže vyústiť do úplného popretia kompetencie, ktorá je\norgánu verejnej správy touto normou priznaná. I posledná námietka sťažovateľky je preto podľa názoru\nústavného súdu nedôvodná“.\nKu skutočnosti, že predmetnými príspevkami dotknutá učiteľka bola podľa napadnutého rozhodnutia\nidentifikovateľná na základe zobrazenia jej domu navrhovateľka uvádza, cit. „Dom učiteľky nebol v\npríspevku 1 zobrazený vôbec, a to ani náznakom...“. Navrhovateľka sa podľa všetkého dôkladne\nneoboznámila so skutkovým stavom v prejednávanej veci. Jej obrana je v tomto bode založená\nna obsahu príspevku 1,odvysielaného na TV Markíza v programe Prvé televízne noviny. Uvedený\npríspevok však nezodpovedá programu posudzovanému v prejednávanej veci v plnom rozsahu, keďže\nsa líši práve v tom, že v závere programu poskytnutom v rámci AVMS bolo zobrazené aj obydlie\ndotknutej učiteľky. Hoci niet sporu o tom, že ide iba o časti domu, odporkyňa má za to, že napríklad\nsusedia dotknutej učiteľky mohli danú osobu, navyše v spojení s ostatnými skutočnosťami uvedenými v\nprograme, jednoznačne identifikovať. Odporkyňa pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia vychádzala z\npredpokladu, že nie je významné, či bol predmetný dom zobrazený celý, alebo iba v niektorej jeho časti,\nale podstatnou je nespochybniteľná skutočnosť, že dotknutá osoba bola pre užšiu verejnosť (susedia,\nčasť rodiny) identifikovateľná. S ohľadom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nz ktorej vyplýva, že na porušenie povinnosti vysielateľa zakotvenej v ustanovení § 19 ods. 1 písm.\na/ zákona č. 308/2000 Z. z. postačuje, aby boli osoby, do ktorých ľudskej dôstojnosti a základných\npráv a slobôd malo byť programovou zložkou vysielateľa alebo jej časťou zasiahnuté, dostatočne\nidentifikovateľné pre užšiu verejnosť (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/4/2010), je\nuvedené konštatovanie Rady, s ktorým sa navrhovateľka zjavne stotožňuje, dostatočné na to, aby\npredmetné príspevky viedli k zásahu do osobnostných práv konkrétne identifikovateľnej osoby.\nPokiaľ ide o konkrétne označenie riaditeľky školy, navrhovateľ okrem iného uvádza, cit. „Práve vyjadrenie\nriaditeľky malo zabezpečiť objektívnosť príspevkov a potvrdilo, že navrhovateľ čerpal informácie z\nrelevantného - oficiálneho zdroja. Odporca túto skutočnosť hodnotil len čiastkovo a bez celkových\nsúvislostí. Z doterajšej rozhodovacej činnosti odporcu je totiž pravdepodobné, že ak by navrhovateľ\nnedal priestor riaditeľke školy (a túto by relevantne v príspevkoch neoznačil), mohol by odporca\n\npreto sankcionovať navrhovateľa z iného dôvodu, a to napr. pre neobjektívnosť, absenciu plurality,\nnedostatočne zistený skutkový stav a podobne.“. Riaditeľku školy nie je v prejednávanej veci možné\npovažovať za relevantný oficiálny zdroj, a to z dôvodu jej zaujatosti. Argument navrhovateľky, že meno a\npriezvisko riaditeľky školy musela uviesť z dôvodu zachovania objektivity príspevkov, je preto s ohľadom\nna porušenie § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii irelevantný, zvlášť so zreteľom na\nskutočnosť, že k jednoznačnej identifikácii dotknutej osoby užšou verejnosťou mohlo dôjsť práve na\nzáklade spojenia zobrazenia riaditeľky školy a časti obydlia dotknutej učiteľky.\nOdporkyňa čiastočne súhlasila s konštatovaním, že navrhovateľka vyvinula určité úsilie s cieľom\nzachovať anonymitu dotknutej učiteľky, čo Rada náležite zohľadnila pri stanovení výšky pokuty, ako\nvšak vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (najmä str. 7), toto úsilie nebolo v konečnom\ndôsledku dostatočné a danú učiteľku bolo možné, minimálne z hľadiska užšej verejnosti, jednoznačne\nidentifikovať. Na tomto závere nič nemení ani ďalšie tvrdenie navrhovateľky, cit. „osoby, ktoré učiteľku\nz príspevkov identifikovali, o kauze už predtým vedeli, a išlo teda len o „pripomenutie“ im známych\nskutočností. Je prakticky vylúčené, aby osoby, ktoré o obvineniach voči učiteľke J. nevedeli, ju mohli\nz príspevkov identifikovať.“. Odhliadnuc od skutočnosti, že ide o nepodložené, špekulatívne tvrdenie\n(najmä pokiaľ ide o susedov dotknutej osoby, o ktorých sama navrhovateľka tvrdí, že patria do kategórie\nužšej verejnosti, schopnej identifikácie na základe obsahu príspevkov), z hľadiska povinnosti podľa §\n19 ods. 1 ide aj o tvrdenie irelevantné.\nV každom prípade je zarážajúce, že na jednej strane navrhovateľka odôvodňuje aktuálnosť príspevkov\nprebiehajúcimi súdnymi spormi v danej veci, o ktorých však na strane druhej tvrdí, že o nich v čase\nodvysielania príspevkov nevedela. Navrhovateľka si zamieňa inštitúty súkromného a verejného práva,\nkeď uvádza, cit. „Akékoľvek žaloby na ochranu osobnosti a sankcie za zneužitie svojho postavenia\nby mali smerovať voči pôvodcovi výrokov, a nie vysielateľovi.“. Rada v tejto súvislosti pripomína, že v\nsúlade so zákonom č. 308/2000 Z.z. má vysielateľ za odvysielaný obsah objektívnu zodpovednosť,\nposilnenú o skutočnosť, že dané príspevky boli pred odvysielaním redakčne upravované, nešlo teda o\nživé vysielanie. Navrhovateľka porovnáva postavenie riaditeľky školy s postavením polície, keď uvádza,\ncit.\n„Redaktor postupoval pri zverejnení informácií od riaditeľky školy, ktorá bola poverená disciplinárnym\nkonaním voči učiteľke rovnako, ako pri získavaní informácií od predstaviteľov polície, ktorí informujú\no trestnom stíham osôb. Rovnako polícia (ako aj riaditeľka školy) nie je v konaní nestranná, keďže\npreukazuje trestnú zodpovednosť podozrivej osoby (porovnateľné s disciplinárnou zodpovednosťou\nučiteľky). Napriek tomu je prirodzené, že informácie získané od polície sa považujú za informácie z\noficiálnych zdrojov, o ich pravdivosti sa nepochybuje a v dobrej viere ich novinári zverejňujú. Identický\npostup bol použitý pri uverejnení tvrdení riaditeľky školy X. Y..“\nOdporkyňa odmieta uvedený argument ako zvlášť absurdný v prípade, keď navrhovateľka mala, ako\nvyplynulo v priebehu správneho konania č. 551/SKO/20147, k dispozícii jednoznačnú informáciu polície\no právoplatnom ukončení vyšetrovania, napriek tomu však obvinenia rodičov voči dotknutej učiteľke\npodložil výrokmi riaditeľky školy, o ktorých vedela, že vychádzajú z neprávoplatného disciplinárneho\nrozhodnutia (\"k tomu sa nemôžem zatiaľ vyjadrovať, lebo je to v štádiu súdneho konania\").\nV ďalšom bode odvolania navrhovateľka namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu, pričom\nkonkrétne k prejednávanej veci uvádza, cit. „Odporca si v danej veci nezabezpečil dostatočné podklady\npre rozhodnutie, najmä nevykonal žiadne relevantné dokazovanie. Rozhodnutie vychádza len z\ndomnienok odporcu bez toho, aby bol na základe relevantných podkladov ustálený predovšetkým\nskutkový stav. Navrhovateľ poukazuje príkladmo na nasledovné nesprávne závery odporcu v rozhodnutí,\nktoré zapríčinili nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa navrhovateľky všetky nesprávne skutkové závery\nodporcu prispeli k vytvoreniu jeho predstavy o skutkovom stave a následne k jeho konečnému právnemu\nzáveru. Vzhľadom na to, že jednotlivé skutkové zistenia boli nesprávne, má táto skutočnosť zásadný\nvplyv aj na finálne rozhodnutie odporcu, ktoré tak vykazuje závažné vady.“\nOdporkyňa k uvedeným tvrdeniam konštatuje, že pri prijímaní napadnutého rozhodnutia vychádzala z\nposúdenia záznamu predmetných príspevkov, pričom v súlade s ustálenou judikatúrou je odvysielaný\nobsah, resp. jeho prepis/popis, jediným relevantným zistením skutkového stavu na účel rozhodnutia o\nporušení povinnosti vysielateľa podľa zákona č. 308/2000 Z.z. K jednotlivým bodom, ktoré navrhovateľka\npríkladmo uvádza Rada konštatuje, že pokiaľ ide o bod 1/, ako sa uvádza vyššie, dotknutá učiteľka\n\nbola pre užšiu verejnosť identifikovateľná. K rovnakému záveru dospel aj navrhovateľ v odvolaní voči\nrozhodnutiu č. RP 67/2014. Pokiaľ ide o zobrazenie domu, Rada má za to, že sa s touto otázkou\nnáležite vysporiadala na str. 5-6 vyššie. Odporkyňa dáva opätovne do pozornosti, že táto nesprávna\ndomnienka navrhovateľky vyplýva s najväčšou pravdepodobnosťou z jeho neznalosti skutkového stavu.\nPokiaľ ide o bod 3,ako sa uviedlo vyššie, odporkyňa v nijakom prípade neskúmala a nehodnotila výroky,\nktoré v programe neodzneli. Fakt, že 3 takéto výroky sa chybou uviedli v odôvodnení rozhodnutia\npredstavuje podľa odporkyne zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia, vyplývajúcu\nz paralelného vyhotovenia dvoch rozhodnutí v rovnakom čase, pričom táto chyba je odstrániteľná\nbez zrušenia napadnutého rozhodnutia, a to v plnom súlade so správnym poriadkom, konkrétne s\nustanovením § 47 ods. 6.\nNavrhovateľka následne namietala nesprávne právne posúdenie veci, keď sa opakovane odvoláva\nna riaditeľku školy ako na oficiálny zdroj, ktorého hodnovernosť netreba overovať, cit. „Informácia o\ntom, že rodičia sa sťažovali na nevhodné správanie sa učiteľky pochádza priamo od riaditeľky ZŠ\nY., X. Y., ktorá sa vyjadrila redaktorovi pred kamerou a jej stanovisko bolo v celosti odvysielané. Tá\nsi bola dobre vedomá, že je oficiálne snímaná a jej vyhlásenia budú odvysielané v spravodajskej\nrelácii najsledovanejšej televízie na Slovensku. Riaditeľka Y. tiež musela vedieť, že v prípade\noznámenia nepravdivých údajov o učiteľke J., ktoré sú spôsobilé značnou mierou ohroziť jej vážnosť\nu spoluobčanov, poškodiť ju v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jej rodinné vzťahy alebo spôsobiť inú\nvážnu ujmu by sa dopustila trestného činu ohovárania. Redaktor preto nemal dôvod pochybovať o\npravdivosti vyjadrení „úradnej osoby“, ani sa domnievať, že oficiálny, štatutárny predstaviteľ školy mu\nmôže poskytnúť nepravdivé informácie. V súlade so svojimi povinnosťami a zodpovednosťou považoval\ninformácie (po ich preverení a aj v spojení s ďalšími získanými podkladmi, napr. vyjadrením rodiča žiaka)\nza spoľahlivé a v dobrej viere ich odvysielal. Redaktor sa v príspevkoch vyhol subjektívnemu hodnoteniu\nkonania učiteľky, žiadnym spôsobom nenaznačil, že k opisovaným konaniam skutočne došlo. Tiež\nučiteľku nevykresľoval negatívne. Takéto negatívne hodnotenie pochádzalo od oficiálneho zdroja riaditeľky školy. Za jej výroky (obdobne ako za výroky predstaviteľov štátu na tlačových konferenciách)\nnemôže byť vysielateľ zodpovedný.\nOdporkyňa poukázala na to, že tvrdenia, ktoré tvorili podstatnú časť príspevkov, smerovali k obvineniu\nkonkrétnej osoby zo sexuálne motivovaného, pedofilného konania, ktoré je nielen absolútne nezlučiteľné\ns profesijným postavením učiteľa, ale v prípade preukázania ich dôvodnosti by viedli k trestnoprávnej\nzodpovednosti dotknutej osoby. Spochybnením bezúhonnosti a profesijnej spôsobilosti dotknutej\nučiteľky príspevky podľa odporkyne jednoznačne zasiahli do osobnostnej sféry tejto osoby (ktorá bola\nna základe odvysielaných záberov identifikovateľná pre svoje bližšie okolie) a vážne narušili jej ďalšie\npracovné uplatnenie, a to v situácii, keď táto osoba nebola za svoje konanie ani trestne, ani nijak\ninak právoplatne disciplinárne stíhaná. Odporkyňa navyše dala do pozornosti, že stručné vyjadrenie\npolicajnej hovorkyne bolo odvysielané iba v druhom z predmetných príspevkov. V každom prípade\nskutočnosť, že navrhovateľka disponovala týmto vyjadrením polície, ako nevyvrátiteľného úradného\nzdroja, ako aj fakt, že riaditeľka školy redaktora upozornila na prebiehajúce súdne preskúmavanie\nzákonnosti ňou vykonaného disciplinárneho opatrenia, iba potvrdili objektívnu redakčnú zodpovednosť\nnavrhovateľky za vyjadrenia riaditeľky školy, nehovoriac o difamačných vyjadreniach matky jedného zo\nžiakov školy, a preto odporkyňa opätovne a kategoricky odmietla tvrdenie navrhovateľky o spoľahlivosti\ninformácií získaných od riaditeľky školy.\nV poslednom bode odvolania navrhovateľka namietala porušenie svojho ústavou garantovaného\npráva na spravodlivý proces, pričom však uviedla iba všeobecné argumenty. Odporkyňa v tejto\nsúvislosti konštatuje, že výrok druhý napadnutého rozhodnutia a príslušné odôvodnenie vychádzalo\nzo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, t.j. odvysielaného obsahu, a bolo riadne odôvodnené aj\ns ohľadom na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto oblasti, pričom\nodporkyňa sa v napadnutom rozhodnutí náležité vysporiadala so všetkými relevantnými argumentmi,\nktoré navrhovateľka písomne predniesla ako účastník konania.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje odporkyňa napadnuté rozhodnutie za riadne\nodôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov. Výšku uloženej sankcie pokuty považuje rovnako za plne odôvodnenú. V predmetnom správnom konaní sa riadne vyrovnala s\nargumentmi navrhovateľky. Napadnuté rozhodnutie nevykazuje žiadne právne ani logické vady, ktoré\nby mohli mať vplyv na jeho zákonnosť a rovnako ani postup odporkyne v predmetnom správnom\nkonaní nevykazuje žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n\nVzhľadom na uvedené odporkyňa žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250q ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie odporkyne č. RP/68/2014 zo dňa 21.10.2014\nvo výroku druhom potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný (§ 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení\ns § 64 ods. 6 Zákona) napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo preskúmal v\nrozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho\nspisu, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcov účastníkov na\nnariadenom pojednávaní dňa 25.05.2016 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je\ndôvodný, a to z nasledovných dôvodov:\nZ obsahu spisu a vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že navrhovateľka odvysielala v rámci\nprogramovej služby TV MARKÍZA dňa 20.03.2014 program V obci na východe Slovenska sa učiteľka\n„ mucinkovala“ s 9 ročnými deťmi, ktorý spôsobom svojho spracovania a svojim obsahom zasiahol do\nosobnej cti dotknutej učiteľky.\nOdporkyňa ako orgán verejnej správy dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich\nvysielanie a retransmisiu a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a retransmisie v rozsahu\nvymedzenom zákonom o vysielaní a retransmisii. Jej prvoradým zákonným poslaním, a teda aj\nprvoradou povinnosťou je presadzovať záujmy verejnosti. Ak pri plnení tejto povinnosti dospeje v záveru,\nže konaním monitorovaného subjektu došlo alebo dochádza k porušovaniu zákona je oprávnený podľa\n§ 64 a nasl. zákona o vysielaní a retransmisii uložiť sankciu.\nPodľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,\nosobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.\nPodľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii audiovizuálna mediálna\nslužba na požiadanie, programová služba a ich zložky nesmú spôsobom svojho spracovania a svojim\nobsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných.\nNavrhovateľka tvrdila, že odvysielaním predmetných príspevkov neporušila povinnosť stanovenú v § 19\nods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii, preto, že mala informácie z overeného zdroja, ktorým\nbola riaditeľka školy, a že nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, ako aj, že došlo k zásahu na\nšírenie informácií.\nNa pojednávaní dňa 25. mája 2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil z prednesu právneho\nzástupcu odporkyne, že vo veci ochrany osobnosti v spore medzi dotknutou učiteľkou a navrhovateľkou\nrozhodol Okresný súd Bratislava IV tak, že uložil navrhovateľke povinnosť zverejniť ospravedlnenie a\nzaplatiť nemajetkovú ujmu dotknutej učiteľke.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zhodne s názorom odporkyne dospel k záveru, že v prejednávanej\nveci bola jednak daná právomoc Rady konať a rozhodnúť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či bolo\nalebo nebolo právoplatne skončené konanie vo veci ochrany osobnosti, ako to už judikoval Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, a na ktoré poukázala aj odporkyňa\njednak vo svojom napadnutom rozhodnutí, a tiež i vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku\nnavrhovateľky.\nJe nepochybné, že navrhovateľka má pri vysielaní programov v rámci programovej služby postupovať\nv súlade s ust. § 16 ods. 3 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisii, t.j. zabezpečiť objektívnosť a\nnestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov, a názory a hodnotiace\nkomentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru a zároveň podľa § 19 ods. 1\npísm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii nesmie programová služba spôsobom svojho spracovania\nzasahovať do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných. Týmto sa do zákona o vysielaní a\nretransmisii transponoval čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa navrhovateľka uvedenými zásadami dôsledne\nneriadila, nakoľko odvysielaním predmetných príspevkov v spravodajských reláciách jednoznačne\nzasiahla do cti a dôstojnosti dotknutej učiteľky. Jednak navrhovateľke bola známa skutočnosť, ktorú\n\nmala z overeného zdroja - hovorkyne Policajného zboru v Košiciach, a z ktorej bolo zrejmé, že zo\nstrany dotknutej učiteľky k spáchaniu žiadneho trestného činu nedošlo. Naviac túto informáciu a z tohto\nzdroja v prvom príspevku vôbec neodvysielala. Naopak, navrhovateľka nemohla, pri vynaložení aspoň\nbežnej opatrnosti vyhodnotiť vyjadrenie riaditeľky školy ako objektívnu informáciu z objektívneho zdroja,\nnakoľko z informácií, ktoré mala v čase spracovania príspevkov k dispozícii vedela, alebo mohla a\nmala vedieť, že dotknutá riaditeľka školy bola poverená preveriť na podnet školskej inšpekcie správanie\ndotknutej učiteľky, a teda nemohla byť nestranným (objektívnym) zdrojom informácií.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že právo na šírenie informácii, avšak rovnako aj právo\nna ochranu cti a dôstojnosti jednotlivca patrí medzi základné práva, ktoré sú garantované Ústavou\nSlovenskej republiky, pričom ten kto poskytuje informácie verejnosti v rámci vyváženého spravodajstva\nby nemal bažiť po senzáciách za každú cenu a spôsobom spracovania spravodajských príspevkov\nzasahovať nedôvodne do jeho cti a dôstojnosti. Spravodajstvo poskytované v rámci programovej služby\nvysielateľom pre verejnosť, musí byť vyvážené a spôsobom svojho spracovania nesmie zasahovať\ndo cti a dôstojnosti iných osôb, inak prestane plniť svoju spoločenskú funkciu a stane sa nástrojom,\nktorý môže vážne narušiť spoločenské vzťahy medzi občanmi. V predmetnej veci sa tým navrhovateľka\ndôsledne neriadila, naopak svojim spravodajským príspevkom mohla u priemerného diváka evokovať\nstav, že správanie učiteľky vybočilo z rámca očakávaného správania od takejto osoby, a tým zasiahnuť\nnedôvodne do jej dôstojnosti a cti. Obe reportáže boli odvysielané v ten istý deň v časovom slede\nasi cca 2 hodín, pričom v druhej reportáži bol prestrih na bydlisko dotknutej učiteľky a v súvislosti s\nposkytnutým rozhovorom riaditeľkou dotknutej školy bolo teda možné dotknutú učiteľku identifikovať a\nnásledne nedôvodne zasiahnuť do jej dôstojnosti a cti.\nPodľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odporkyňa v danej veci dostatočne zistila skutkový stav\nveci a zabezpečila si dostatok podkladov tak, aby mohlo byť vo veci náležite a objektívne rozhodnuté.\nPokiaľ navrhovateľka namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, z dôvodu nedostatku\nzistenia skutkového stavu veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval túto námietku za právne\nopodstatnenú. Po preskúmaní spisového materiálu si Najvyšší súd Slovenskej republiky osvojil názor\nvyslovený v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení odporkyne, že ako príslušný správny orgán v\ndostatočnej miere zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona\no vysielaní a retransmisii a v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\naj rozhodol. Rozhodnutie odporkyne má všetky náležitosti ustanovené v § 47 Správneho poriadku,\nnevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu\nzisteného v zmysle ustanovení Správneho poriadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné primárne konštatovať, že ustanovenie\n§ 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. nesupluje občianskoprávne konanie o ochranu\nosobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako sa to mylne domnieva navrhovateľka. Z\ndôvodovej správy k ustanoveniu § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že v záujme\nochrany ľudskej dôstojnosti sa zakazuje v súlade s čl. 22a smernice Rady 89/552/EEC o koordinácii\nniektorých zákonných ustanovení, regulatívnych opatrení a administratívnych postupov členských\nštátov, vzťahujúcich sa na aktivity v oblasti televízneho vysielania v znení smernice 97/36/EC vysielanie\ntakých komunikátov, ktoré obsahujú podnety k nenávisti na základe rasy, pohlavia, náboženstva alebo\nnárodnosti. V ustanovení sa bližšie špecifikujú všeobecne uznané a uznávané morálne a etické\nštandardy v oblasti vysielaných programov. Neprípustnosť vysielania programov určitého druhu alebo\ntypu možno vyvodiť predovšetkým na základe trestnoprávnych noriem. V záujme komplexnosti právnej\núpravy sa v navrhovanom ustanovení § 19 ods. 1 deklarujú určité obsahové neprípustnosti, a to pod\nhrozbou osobitných sankcií. Neznamená to však zavedenie preventívnej kontroly obsahu vysielania,\nale stanovuje sa len zodpovednostná stránka v rámci obsahu vysielania. Navrhované obmedzenia sa\nuplatňujú na všetky druhy programov, vrátane reklamy a programových oznámení.\nVzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom ako aj v súlade s\nposlaním odporcu definovaným v § 4 zákona o vysielaní a retransmisii, bolo bez formálnych a logických\nnedostatkov, riadne odôvodnené a vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodol tak, že toto vecne správne rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\n\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok 500 € rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa\n§ 2 ods. 4 veta druhá a § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku\nza výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych\npoplatkov ako prílohy k uvedenému zákonu.\nO náhrade trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení\ns § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní\nnemala úspech.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}