{"guid": "ec287f69-3b3d-48e4-a45f-c9f7394f3e38:77813f70-be31-494b-9f76-9ae2d781acc4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:9014010158.1", "spisova_znacka": "3Sž/27/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/27/2014 z 29. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2016, sp. zn. 3Sž/27/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:9014010158.1", "identifikacne_cislo": "9014010158", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2016-06-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-3", "nazov": "§ 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/77813f70-be31-494b-9f76-9ae2d781acc4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010158.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010158.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010158.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sž/27/2014\n9014010158\n29. 06. 2016\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2016:9014010158.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov\nsenátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci navrhovateľa: MAC TV, s.r.o., so\nsídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpeného Mgr. Petrom Ďurčekom, advokátom a\nkonateľom spoločnosti Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102,\nBratislava, proti odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava,\nv konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. RP/060/2014 zo dňa 21.\noktóbra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/060/2014 zo dňa 21. októbra 2014 p o\nt v r d z u j e.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nNavrhovateľovi ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok z podaného opravného prostriedku vo výške\n500 € (päťsto eur) na bankový účet podľa priloženého platobného predpisu, v lehote 30 dní od\nprávoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nNavrhovateľ vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu odporcu č. RP/060/2014 zo dňa 21. októbra\n2014, vydaným v správnom konaní č. 642-SKO/2014, začatého na základe oznámenia doručeného\nnavrhovateľovi dňa 11.09.2014 uviedol, že sa domáha zrušenia predmetného rozhodnutia z dôvodov\npodľa § 250j ods. 2 písm. b) až e) O.s.p. a zároveň konanie odporkyne trpí vadou, ktorá mohla mať vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia a zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov,\nje nedostačujúce na posúdenie veci z dôvodu vykonania dokazovania v rozpore so zákonom, resp.\nnevykonania dôkazov. Odporkyňa v rozhodnutí uviedla, že podkladmi pre vydanie rozhodnutia boli:\nzáznamy z vysielania programu C.S.I.: Kriminálka New York odvysielaného dňa 12.06.2014 o cca 20:07\nhod. na televíznej programovej službe JOJ PLUS, prepis/popis skutkového stavu. Podľa navrhovateľa\nodporkyňa nevykonala dôkaz - ohliadku záznamov z vysielania programovej služby prípadne pri jeho\nvykonávaní postupovala v rozpore s ustanoveniami správneho poriadku, pretože o vykonaní dôkazu\nnevyhotovila zápisnicu. Vykonanie dôkazov a vyhotovenie zápisnice má pre navrhovateľa zásadný\nvýznam. Vyhotovenie zápisnice je zárukou objektívneho popisu priameho pozorovania so súhrnom\nformálnych údajov miesta, času a označenia úkonu, identifikácie prítomných osôb, popis úkonov.\nPodľa jeho názoru, vykonávanie dôkazov nie je možné popisom skutkového stavu vyhotoveným\nzamestnancom odporkyne. Preskúmanie obrazovo - zvukového záznamu členmi rady a následné\n\nohodnotenie videného je subjektívne a toto nemôže byť nahradené úradníckou analýzou. Je zásadné,\naby v rámci správneho konania členovia rady rozhodovali osobne.\nV uvedenej súvislosti poukázal na uznesenie rozšíreného senátu Nejvyššího správního soudu ČR sp.\nzn. 7As/57/2010 - 82 zo dňa 03.04.2012, § 21 ods. 1 správneho poriadku s dôrazom, že v zmysle\nrozhodovacej činnosti ESĽP nestačí, aby bola spravodlivosť len vykonaná, ale je potrebné, aby bolo\nviditeľné ako bola spravodlivosť vykonaná. Ak odporkyňa nevykonala dôkazy, o ktorých tvrdí, že sa s\nnimi oboznámila, ide o závažné porušenie správneho poriadku.\nPodľa názoru navrhovateľa napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť,\npretože výrok rozhodnutia nekorešponduje so skutkovým stavom veci. Odporkyňa vo výroku svojho\nrozhodnutia uviedla, že účastník konania porušil povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 3 zákona číslo\n308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii účinného v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 308/2000\nZ.z.“ alebo „zákon o vysielaní a retransmisii“) tým, že v upútavke na televíznej programovej službe\nJOJ PLUS o cca 20:07 hod., ktorú neoznačil totožným grafickým symbolom ako samotný program\nvysielaný dňa\n12.06.2014 o cca 21:45 hod., čím nesprávne uplatnil § 6 ods. 5 druhá veta jednotného\nsystému označovania. Podľa skutkového stavu popísaného odporkyňou je zrejmé, že navrhovateľ\nsa mal dopustiť iného administratívneho deliktu ako toho, za ktorý je sankcionovaný napadnutým\nrozhodnutím. Zo skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľ odvysielal upútavku na predmetný program,\npričom odporkyňa na strane 4 napadnutého rozhodnutia uviedla, že táto upútavka nebola označená\npríslušným piktogramom JSO. Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že neoznačenie upútavky žiadnym\ngrafickým symbolom JSO a neoznačenie upútavky totožným grafickým symbolom ako program samotný,\nsú dve rozdielne skutkové podstaty dvoch rozdielnych administratívnych správnych deliktov, ktoré nie je\nmožné zamieňať. Uvedená vada spôsobuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nekorešponduje\ns výrokom. Podľa jeho názoru, v prípade ak vysielateľ upútavku neoznačí žiadnym grafickým symbolom\nJSO, môže sa dopustiť len porušenia povinností podľa § 6 ods. 1, 2, 3 alebo 4 vyhlášky Ministerstva\nkultúry číslo 589/2007 Z.z., pretože len tieto ustanovenia ukladajú vysielateľovi povinnosť označiť\nupútavku na program nejakým grafickým symbolom JSO. Naproti tomu, § 6 ods. 5 veta druhá ustanovuje\npovinnosť, aby vysielateľov grafické označenie upútavky a programu symbolmi JSO korešpondovali.\nOdporkyňa vyhodnotila porušenie § 20 ods. 3 zákona o vysielaní takým konaním, na základe, ktorého\nvysielateľ nesprávne uplatnil § 6 ods. 5 druhá veta JSO, avšak zo skutkového stavu, ktorý sama\nodporkyňa zisťovala vyplýva, že vysielateľ mal nesprávne uplatniť § 6 ods. 3 JSO.\nNa základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne a veci vrátil na\nďalšie konanie a uložil jej povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania.\nII.\nOdporkyňa vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 14.04.2015 uviedla, že napadnutým\nrozhodnutím uložila navrhovateľovi pokutu 2000 € za to, že porušil povinnosť ustanovenú v § 20\nods. 3 zákona číslo 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej službe JOJ PLUS odvysielal\ndňa 12.06.2014 o cca 20.07 hod. upútavku na program C.S.I.: Kriminálka New York, ktorú neoznačil\ntotožným grafickým symbolom ako samotný program vysielaný dňa 12.06.2014 o cca 21:45 hod.,\nčím podľa navrhovateľa nesprávne uplatnil § 6 ods. 5 druhá veta Jednotného systému označovania\n(JSO). K uvedenému odporkyňa poukázala na konania č. 2Sž/3/2009, 3Sž/66/2009-25, 5Sž/8/2010,\n3Sž/22/2012, 6Sž/21/2012, 6Sž/7/2014, 7Sž/1/2013, 5Sž/14/2013, 7Sž/10/2013, 3Sž/18/2013, v ktorých\nnavrhovateľ uviedol obdobné námietky, a v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky postup odporkyne\npred vydaním rozhodnutia nespochybnil a napadnuté rozhodnutia potvrdil.\nNavrhovateľ bol v oznámení o začatí správneho konania vyzvaný, aby sa vyjadril k podkladom pre\nrozhodnutie, ktorými boli - záznam vysielania daného programu o odvysielaní dňa 12.06.2014 o cca\n21:45 hod., vyhotovený na nahrávacom zariadení odporkyne, záznam vysielania upútavky odvysielanej\nna programovej službe JOJ PLUS dňa 12.06.2014 o cca 20:07 hod. a predpis/popis skutkového\nstavu, ktorý tvorí prílohu predmetného oznámenia. To znamená, že odporkyňa postupovala podľa §\n33 ods. 2 zákona číslo 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), dala\nnavrhovateľovi možnosť vyjadriť sa k podkladu pre rozhodnutie a spôsobu jeho zistenia. Odporkyňa pri\nsvojom rozhodovaní nepoužila žiadne iné podklady z dôvodu, že dospela k záveru, že skutkový stav\n\nveci bol dostatočne a spoľahlivo zistený preskúmaním uvedených podkladov, súčasťou, ktorého bolo aj\nzhliadnutie záznamov vysielania predmetného programu a upútavky na program.\nNámietky navrhovateľa sú nepodložené a zavádzajúce. Z povahy podkladu pre rozhodnutie je zrejmé,\nže je možné sa s ním oboznámiť len ich zhliadnutím. Z rozhodnutia je zrejmé, že odporkyňa sa po\nzískaní podkladov oboznámila so skutkovým stavom dňa 21.10.2014. Odporkyňa si je vedomá svojej\npovinnosti, bez akýchkoľvek pochybností zistiť skutkový stav veci, čo je v danom prípade vzhliadnutie\nšpecifikovaných záznamov vysielania nevyhnutnou súčasťou. Odporkyňa teda dôkladne a spoľahlivo\nzistila skutkový stav tak, ako bol navrhovateľom odvysielaný. Skutkový stav v tej najhodnovernejšej\npodobe je zachytený len v podobe záznamu vysielania, avšak vzhľadom na písomnosť právneho\nkonania, ako aj jeho konečného výstupu vo forme písomného rozhodnutia, je nutné tento obsah preniesť\ndo písomnej podoby. Písomnosť označená v administratívnom spise ako predpis/popis skutkového\nstavu, je súčasťou rozhodnutia, ktorá sa zasiela účastníkovi pri začatí správneho konania z dôvodu,\naby sa mohol k obsahu jedného z podkladov pre rozhodnutie vyjadriť. Navrhovateľ v rámci správneho\nkonania neuviedol žiadne konkrétne námietky voči podkladom pre rozhodnutie a sám nenamietal rozpor\nmedzi skutkovým stavom popísaným v napadnutom rozhodnutí a predmetnými záznamami vysielania.\nK námietke navrhovateľa, v ktorej poukazoval na judikát Nejvyššího správního soudu ČR uviedla,\nže odporkyňa striktne rozlišuje medzi Kanceláriou rady a Radou samotnou a ich činnosť nie je\nmožné zamieňať. Názor zamestnancov Kancelárie rady nie je pre členov Rady absolútne záväzný a v\nkaždom konkrétnom prípade môžu meritórne rozhodnúť jedine členovia Rady po preskúmaní získaných\npodkladov. Obdobná námietka bola vznesená aj v rámci konania vedeného na Najvyššom súde SR č.\nk. 6Sž/7/2014, ktorú senát Najvyššieho súdu nepovažoval za dôvodnú.\nOdporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ sa v posudzovanom prípade dopustil správneho deliktu,\nporušenia povinnosti podľa § 20 ods. 3 zákona číslo 308/2000 Z.z., ktorého skutková podstata je\nv súlade so zásadou legality obmedzenia slobody prejavu navrhovateľa upravená v konkrétnom\nustanovení predmetného zákona a nie v JSO ako podzákonného právneho predpisu ako sa mylne\ndomnieva navrhovateľ. Nerešpektovanie ustanovenia § 6 ods. 5 JSO navrhovateľom t.j. odvysielaním\nupútavky na program bez označenia totožným grafickým symbolom JSO ako samotný program, na\nktorý upútava, predstavuje konkrétny spôsob porušenia zákonnej povinnosti upravenej v § 20 ods.\n3 zákona. Odporkyňa nesúhlasí s tvrdeniami navrhovateľa a poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky v obdobných prípadoch. V upútavke na program boli odvysielané viaceré\nniekoľkosekundové úryvky z programu, väčšinou prestrihy rôznych scén, pričom boli vo zvukovej\nzložke odvysielané rôzne výroky hlavných a vedľajších postav s uvedením informácie o mieste a čase\nodvysielania programu. V upútavke dostali diváci informáciu o názve programu, o dni a čase jeho\nvysielania, ako aj na ktorej programovej službe sa bude program vysielať. Komunikát nebol odvysielaný\nlen ako strohá informácia o názve programu a čase jeho vysielania a nie je teda možná jeho kvalifikácia\nako oznámenie o vlastnom programe. Tento komunikát, vzhľadom na jeho spracovanie, bolo nevyhnutné\nposúdiť ako upútavku. Navrhovateľ mal upútavku označiť totožným grafickým symbolom ako samotný\nprogram, čiže ako nevhodný pre maloletých do 12 rokov. Bez tohto označenia konal v priamom rozpore\ns § 6 ods. 5 JSO, čím porušil § 20 ods. 3 zákona číslo 308/2000 Z.z.\nNa základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutie potvrdil.\nIII.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nRady na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu\npredchádzajúce správne konanie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 250l a nasl. v\nrozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho\nspisu, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcu odporcu a\nprávneho zástupcu navrhovateľa na nariadenom pojednávaní súdu dňa 29.06.2016 dospel k záveru, že\nopravný prostriedok navrhovateľa je nedôvodný.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporcu - správneho orgánu,\nktorým bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona o vysielaní a retransmisii\nza porušenie povinnosti podľa § 20 ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii.\n\nZ obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že odporca oznámil navrhovateľovi začatie\nsprávneho konania č. 642/SKO/2014 vo veci možného porušenia § 20 ods. 3 zák. č. 308/2000 Z.z. v\nsúvislostí s tým, že na televíznej programovej službe JOJ PLUS odvysielal dňa 12.06.2014 o cca 20:07\nhod. upútavku na program C.S.I.: Kriminálka New York, ktorú neoznačil totožným grafickým symbolom\nako samotný program, čím mohlo dôjsť k nesprávnemu uplatneniu § 6 ods. 5 druhá veta Jednotného\nsystému označovania. Táto upútavka informovala o vysielaní program C.S.I.: Kriminálka New York dňa\n12.06.2014 o cca 21:25 hod. (reálne odvysielaného v cca 21:45 hod). Monitorovaním programu, ktorého\nvysielanie bolo predmetnou upútavku propagované, bolo zistené, že tento program bol počas jeho\nvysielania označený grafickým symbolom Jednotného systému označovania ako nevhodný pre vekovú\nskupinu maloletých do 12 rokov. K oznámeniu o začatí správneho konania bol pripojený prepis/popis\nskutkového stavu a navrhovateľ bol požiadaný o zaslanie stanoviska, prípadne navrhnutie dôkazov.\nNavrhovateľ bol informovaný o možnosti nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy .\nNavrhovateľ na podanie odporkyne nereagoval.\nDňa 21.10.2014 bola spísaná zápisnica o hlasovaní Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorá rozhodla\nvo veci. Prijatým rozhodnutím odporkyňa dospela k záveru, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú\nv § 20 ods. 3 zákona číslo 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej službe JOJ PLUS odvysielal\ndňa 12.06.2014 o cca 20:07 hod. upútavku na program C.S.I.: Kriminálka New York vysielaný dňa\n12.06.2014 v cca 21:45 hod., čím nesprávne uplatnil § 6 ods. 5 druhá veta Jednotného systému\noznačovania, za čo mu uložila podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. b) zákona číslo 308/2000 Z.z. sankciu\n- pokutu, určenú podľa § 67 ods. 3 písm. c) zákona číslo 308/2000 Z.z. vo výške 2000 €.\nOdvolanie voči uvedenému rozhodnutiu je predmetom tohto konania, podľa tretej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§ 250l a nasl. O.s.p.) je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri\nrozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie),\npreskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.\nPodľa ust. § 250i ods. 2 O.s.p., ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy.\nPodľa ust. § 4 ods. 1 až 3 zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii platného a účinného v\nrozhodnom čase, poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie,\nslobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v\noblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.\nRada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú\nna základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych\npredpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na\npožiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.\nRada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu\n\nštátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými\npredpismi.\nPodľa ust. § 5 ods. 1 písm. g/, h/, m/ zák. č. 308/2000 Z.z., do pôsobnosti rady v oblasti\nvýkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa\nosobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu\nbez oprávnenia, žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby.\nPodľa ust. § 20 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z.z., na základe klasifikácie programov podľa vekovej\nvhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby\nna požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania\nustanovený podľa osobitného predpisu (ďalej len \"jednotný systém označovania\" alebo „JSO“).\nPodľa ust. § 1 ods. 3 vyhlášky č. 589/2007 Z.z., audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy\nposkytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné\nzložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12\nrokov, ak obsahujú\na) zobrazenie prezentujúce ohrozenie rodiny alebo rodičovských vzťahov, ak je vzhľadom na vek\nmaloletých a povahu prezentovaného ohrozenia odôvodnený predpoklad neadekvátnej interpretácie\nzobrazeného obsahu,\nb) zobrazenie reálneho násilia alebo zobrazenie následkov reálneho násilia na živých bytostiach,\nzobrazenie následkov živelných pohrôm alebo dopravných nehôd na živých bytostiach,\nc) zobrazenie krvi a telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné,\nd) zobrazenie násilných aktov,\ne) zobrazenie následkov násilných aktov,\nf) zobrazenie negatívnych príbehov detí, ktoré by odôvodnene mohli vyvolať u detí efekt obete reálneho\nsveta,\ng) zobrazenie neprirodzených, náhlych a neočakávaných zmien živých bytostí alebo zobrazenie\nparanormálnych alebo iných mimovnemových javov,\nh) zobrazenie nahoty, ktoré nie je bežné v rodinnom prostredí a na verejnosti a ktoré by mohlo\nvyprovokovať záujem o sexuálne vzťahy a predčasné prebudenie sexuálnych pudov maloletých detí,\ni) zobrazenie milostných scén bez zobrazenia nahoty, ktoré sú súčasťou dejovej línie,\nj) zobrazenie správania s rizikom ublíženia na zdraví, ak nie je riziko ublíženia na zdraví dostatočne\nzreteľné, zobrazenie rizikových športových disciplín alebo fantazijných predstáv o nadľudských\nhrdinských výkonoch človeka mimo reálneho sveta, ktorých neadekvátna interpretácia vzhľadom na vek\nmôže vyvolať u maloletých efekt napodobňovania, alebo\nk) slovnú agresivitu alebo expresívne vyjadrovanie, ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt,\nfrekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh,\numelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine\nmaloletých od 12 rokov.\nPodľa ust. § 1 ods. 5 citovanej vyhlášky, obsah audiovizuálnych diel, multimediálnych diel, programov\nposkytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných\nzložiek televíznej programovej služby sa posudzuje z hľadiska\na) kontextuálneho výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v programe\nposkytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe alebo inej\nzložke programovej služby,\nb) spôsobu a formy spracovania alebo zobrazenia jednotlivých hodnotiacich kritérií vzhľadom na\ncharakter a druh diela alebo programu, umeleckého a morálneho posolstva diela alebo programu a\nc) intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v\nprograme poskytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe\nalebo inej zložke televíznej programovej služby.\nPodľa § 6 ods.3 a 5 cit. vyhlášky, audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované\nprostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej\nprogramovej služby klasifikované ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov sa označujú\n\nčíslom 12 červenej farby v bielom poli s červeným ohraničením; grafické zobrazenie symbolu označenia\nje uvedené v prílohe pod poradovým číslom 2.\nProgramy alebo iné zložky televíznej programovej služby klasifikované ako nevhodné pre vekovú\nskupinu maloletých do 7 rokov, do 12 rokov, do 15 rokov alebo nevhodné a neprístupné pre vekovú\nskupinu maloletých do 18 rokov a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby klasifikované\nako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, od 7 rokov, do 12 rokov, od 12 rokov alebo\nod 15 rokov sa označujú grafickým symbolom jednotného systému označovania po celý čas vysielania\ntýchto programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby v pravom alebo ľavom hornom\nrohu televíznej obrazovky. Upútavka k programu sa označí totožným grafickým symbolom ako samotný\nprogram.\nPodľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti sú\nvysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie\npovinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený podľa\nosobitného predpisu (vyhláška č. 589/2007 Z.z. alebo \"jednotný systém označovania\").\nPodľa § 37a ods. 2 zák. č. 308/2000 Z.z., vlastná propagácia na účely tohto zákona je činnosť vysielateľa\nurčená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie, programy, tovary alebo\nslužby, priamo spojené s vysielaním a programami; za vlastnú propagáciu sa nepovažuje oznámenie\nvysielateľa, ktorým informuje verejnosť o vlastnom programe.\nPodľa ust. § 64 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zák. č. 308/2000 Z.z., za porušenie povinnosti uloženej týmto\nzákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa ust. § 67 ods. 3 písm. c/ zák. č. 308/2000 Z.z, rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 eur do 66 387 eur a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 99 eur do 19 916 eur, ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie\nprogramov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 4) alebo nezabezpečil časové zaradenie\nprogramov alebo iných zložiek programovej služby v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným\npredpisom (§ 20 ods. 5).\nPodľa ust. § 71 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní, okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49,\n53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nNajvyšší súd oboznámiac sa s administratívnym spisom, podaniami účastníkov konania dospel k\nzáveru, že námietky navrhovateľa podané v jeho opravnom prostriedku neodôvodňujú zrušenie\npreskúmavaného rozhodnutia odporcu.\n\nNepovažoval za dôvodné námietky navrhovateľa, ktorými namietal, že Rada pri vykonávaní dôkazov\npostupovala v rozpore so správnym poriadkom, keď nevyhotovila zápisnicu o ohliadke záznamu\npredmetného vysielania, svedčiacej o tom, že sa oboznámila bezprostredne priamym pozorovaním s\njeho obsahom, poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 71 ods. 1 zákona o vysielaní v spojení s § 34\nods. 2 a 4 správneho poriadku a § 22 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku, čím nedostatočne zistila skutkový\nstav veci; zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom spisov a v konaní Rady bola zistená taká vada,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, v ktorej súvislosti dal do pozornosti\nUznesenie rozšíreného senátu Najvyššího správního soudu ČR sp. zn. 7As/57/2010 - 82 z 03.04.2012.\nPodľa § 22 ods. 1 správneho poriadku o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o\nvykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny\norgán spíše zápisnicu.\nV citovanej právnej úprave zákonodarca ustanovuje, že správny orgán spisuje zápisnicu pri ústnom\npodaní, pri dôležitom úkone v konaní, pri ústnom pojednávaní a ak vo veci koná a rozhoduje kolektívny\nsprávny orgán pri hlasovaní. Z gramatického výkladu uvedenej právnej normy je zrejmé, že je na zvážení\nsprávneho orgánu, ktoré úkony v konaní bude považovať za dôležité a to podľa okolností danej veci, čo\nvyplýva z dikcie zákonom stanoveného „najmä“. Zápisnica predstavuje písomný záznam o vykonanom\nprocesnom úkone, resp. konaní, o jeho výsledkoch, ktorý vyhotovuje zamestnanec správneho orgánu.\nDôležitosť zápisnice spočíva v tom, že má dôkaznú moc verejnej listiny (§ 37), pričom zápisnica je len\njeden z možných dôkazov v správnom konaní (34 ods. 2), a preto nemá vyššiu dôkaznú hodnotu než\niné dôkazy a správny orgán je povinný ju hodnotiť v súlade s § 34 ods. 5.\nVychádzajúc zo skutkových zistení je zrejmé, že navrhovateľ v danej veci nepodal žiadne stanovisko\na teda nevzniesol ani námietku, v ktorej by vyjadril pochybnosti k podkladom pre vydanie rozhodnutia,\nuvedených v oznámení o začatí správneho konania - záznam z vysielania a prepis/popis skutkového\nstavu tvoriaceho prílohu oznámenia, ako aj nenavrhoval vykonanie žiadneho dôkazu a nevyjadril ani\npochybnosti o tom, že by odporca v predmetnom konaní postupoval len z prepisu/popisu vypracovaného\nkanceláriou Rady bez bezprostredného vzhliadnutia odvysielaného programu. Uvedenú námietku\nnavrhovateľ vzniesol až v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Rady. Odporca sa k uvedenej\nnámietke navrhovateľa vyjadril v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku tak, že uviedol, že z\npovahy podkladu pre rozhodnutie - záznamu z vysielania, je zrejmé, že je možné sa s ním oboznámiť\nlen jeho zhliadnutím a spochybnenie sledovania programu, ktorého obsah je predmetom správneho\nkonania členmi Rady, nemá racionálny základ a uvedené námietky zo strany navrhovateľa sú len\nnepodloženými tvrdeniami, ktoré sú navyše aj zavádzajúce. Z rozhodnutia je zrejmé, že odporkyňa sa\npo získaní podkladov oboznámila so skutkovým stavom dňa 21.10.2014. Odporkyňa si je vedomá svojej\npovinnosti, bez akýchkoľvek pochybností zistiť skutkový stav veci, čo je v danom prípade vzhliadnutie\nšpecifikovaných záznamov vysielania nevyhnutnou súčasťou. Odporkyňa teda dôkladne a spoľahlivo\nzistila skutkový stav tak, ako bol navrhovateľom odvysielaný. Skutkový stav v tej najhodnovernejšej\npodobe je zachytený len v podobe záznamu vysielania, avšak vzhľadom na písomnosť právneho\nkonania, ako aj jeho konečného výstupu vo forme písomného rozhodnutia, je nutné tento obsah preniesť\ndo písomnej podoby. Písomnosť označená v administratívnom spise ako predpis/popis skutkového\nstavu, je oddeliteľnou súčasťou rozhodnutia, ktorá sa zasiela účastníkovi pri začatí správneho konania\nz dôvodu, aby sa mohol k obsahu jedného z podkladov pre rozhodnutie vyjadriť.\nVychádzajúc z uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že nevyhotovenie zápisnice resp. iného\nzáznamu odporcom o oboznámení sa so záznamom z predmetného vysielania v danom prípade nie\nje možné považovať za takú vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť preskúmavaného\nrozhodnutia v zmysle § 250i ods.3 O.s.p.. Nemožno nechať bez povšimnutia skutočnosť, že navrhovateľ\nv priebehu správneho konania nepodal žiadne stanovisko, nenavrhoval vykonanie žiadneho dôkazu,\nnenamietal porušenie právnej povinnosti, i keď navrhovateľ ako osoba obvinená zo spáchania\nsprávneho deliktu má plné právo zostať počas celého konania absolútne pasívna, nevyjadrovať sa,\nani nenavrhovať žiadne dôkazy, nakoľko správny orgán zaťažuje dôkazné bremeno, ktoré správny\norgán unesie len v prípade, ak porušenie povinnosti vysielateľa preukáže bez dôvodných pochybností.\nV zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci a v\nzmysle § 33 ods. 1, 2 postupovať v konaní v súčinnosti s účastníkom konania. Účastník správneho\nkonania ma právo na súčinnosť v právnom konaní v zmysle § 33 ods. 1 správneho poriadku a súčasne\nv zmysle § 34 ods. 3 správneho poriadku je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy mu známe\n\nna podporu svojich tvrdení, teda uvedená právna úprava prenáša dôkazné bremeno aj na účastníka\nsprávneho konania. Pokiaľ teda navrhovateľ ako obvinený z porušenia právnej povinnosti, po tom ako\nsa dozvedel o začatí správneho konania vo veci porušenia právnej povinnosti, mal nielen právo, ale i\npovinnosť navrhnúť mu známe dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, pretože ak svoje právo na súčinnosť\nv správnom konaní nevyužil, vystavil sa v konaní riziku neunesenia dôkazného bremena na preukázanie\npravdivosti svojich tvrdení. Pokiaľ sa však navrhovateľ v opravnom prostriedku bránil najmä tým, že Rada\nv správnom konaní pochybila, keď o zhliadnutí záznamu vysielania nevyhotovila zápisnicu, nenamietal\nzistenia preukazujúce porušenie právnej povinnosti, resp. nepredložil dôkaz o opaku správnym orgánom\nvykonaného zistenia, samotná táto skutočnosť nemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia v\ndanej veci.\nSúd nesúhlasil ani s argumentáciou navrhovateľa, že Rada ako správny orgán nevykonala dôkaz ohliadku záznamov z vysielania predmetných programov. Zákonodarca dôkaz ohliadky ustanovuje v § 38\nsprávneho poriadku, v zmysle ktorého, poznatky, ktoré v rámci ohliadky správny orgán získa, dokazujú\nalebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť vzťahujúcu sa na prejednávanú vec v správnom konaní,\npričom ohliadku veci možno vykonať iba na vec majúcu hmotný charakter a ktorá bola predložená\nsprávnemu orgánu alebo sa ohliadka veci vykonáva na mieste, kde sa táto vec nachádza (ohliadka\nnehnuteľnosti - pozemku, stavby). Vychádzajúc uvedenej právnej úpravy a skutkových zistení danej\nveci - z charakteru záznamu vysielania, by v zmysle argumentácie navrhovateľa mohol byť predmetom\nohliadky len technický nosič záznamu z vysielania - samotný predmet.\nSúd pri skúmaní a vyhodnotení predmetných námietok vychádzal z už ustálenej súdnej praxe a právnych\nnázorov tunajšieho súdu v obdobných prípadoch, v ktorých navrhovateľ vznáša totožné námietky v\nkonaniach, na ktoré poukázala odporkyňa vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru\no dostatočne zistenom skutkovom stave správnym orgánom, ktorý ani nebol medzi účastníkmi konania\nsporný, a ktorý na takto zistený skutkový stav správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona o\nvysielaní, ako aj vyhlášky JSO. Rozhodnutie nevykazuje žiadne formálne ani logické nedostatky, bolo\nvydané v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku, je riadne odôvodnené a vychádza\nzo skutkového stavu.\nOdvolací súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa o nesprávnom posúdení skutkového a\nprávneho stavu, nakoľko skutkový stav medzi účastníkmi konania sporný nebol, navrhovateľ nenamietal\nodvysielanie sporného programu a ani jeho obsah. Správny orgán preto vychádzal zo záznamu\nodvysielaného programu, ako aj z jeho prepisu, z ktorého jednoznačne vyplynul záver, ku ktorému dospel\nodporca vo svojom rozhodnutí, a to o potrebe označiť aj upútavku na program označený ako nevhodný\npre maloletých do 12 rokov totožným symbolom (nevhodný pre maloletých do 12 rokov). Táto povinnosť\nvyplýva z ust. § 6 ods. 3 a 5 vyhlášky č. 589/2007 Z.z., (ktorá je osobitným - vykonávacím predpisom k\nzákonu č. 308/2000 Z.z.) v spojení s ust. § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.\nSúd nepovažoval námietku ohľadne aplikácie ust. § 20 ods. 3 zákona o vysielaní na program, ktorý bol\noznačený JSO za dôvodnú, nakoľko povinnosť označovať vysielanie, vrátane upútavky naň v súlade\ns podmienkami ustanovenými JSO z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva. V danom prípade\nnie je podstatné, či grafické označenie pri upútavke k programu úplne absentovalo alebo bolo iné ako\npri samotnom programe. Zákon vyžaduje, aby upútavka k programu bola označená totožným grafickým\nsymbolom ako samotný program a akákoľvek nezhoda je porušením § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.\nInými slovami, nedodržanie totožného grafického označenia upútavky na program označený ako\nnevhodný pre mladistvých do 12 rokov v súlade s § 6 ods. 5 vyhlášky, je porušením povinnosti vysielateľa\npodľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., nejedná sa o rozličné správne delikty, a preto odporkyňa\npostupovala správne pri právnej kvalifikácii porušenia povinnosti navrhovateľa.\nPo preskúmaní spisového materiálu sa najvyšší súd stotožnil s názorom vysloveným v napadnutom\nrozhodnutí a vo vyjadrení odporcu, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistil skutkový\nstav veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii. Jeho\nrozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 Správneho poriadku, nevykazuje formálne\n\nani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle\nustanovení Správneho poriadku.\nOdporkyňa v odôvodnení svojho rozhodnutia citovala znenia ustanovení právnych predpisov, v zmysle\nktorých postupovala a rozhodla, popísala skutkové zistenia a na zistený skutkový stav aplikovala správny\nprávny predpis. Námietka navrhovateľa o nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu\nrozporu medzi jeho výrokom a odôvodnením preto nie je dôvodná.\nVzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom ako aj v súlade s\nposlaním odporcu definovaným v § 4 zákona o vysielaní a retransmisii, bolo bez formálnych a logických\nnedostatkov, riadne odôvodnené a vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodol tak, že toto ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nO náhrade trov rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého náhradu trov možno\npriznať len tomu navrhovateľovi, ktorý mal vo veci aspoň sčasti úspech.\nO povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 500 €\nrozhodol súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za\nvýpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, z dikcie ktorého vyplýva, že poplatníkom je tiež\nten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.\nVýška poplatku bola určená podľa položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí\nprílohu zákona č. 71/1992 Zb.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}