{"guid": "67143d19-bf3b-4951-b187-5a214524dca8:ba5bd606-f1ee-4629-b19a-be2c1ddcdd8e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:9014010136.1", "spisova_znacka": "6Sž/21/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/21/2014 z 27. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2016, sp. zn. 6Sž/21/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:9014010136.1", "identifikacne_cislo": "9014010136", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 620, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-620", "datum_vydania": "2016-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/351", "nazov": "zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/351-2011"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba5bd606-f1ee-4629-b19a-be2c1ddcdd8e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010136.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010136.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010136.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/21/2014\n9014010136\n27. 01. 2016\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2016:9014010136.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu:\nSlovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, proti žalovanému: Úrad pre\nreguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Slovenskej republiky, so sídlom Továrenská 7,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti Všeobecného povolenia č. 1/2014 na poskytovanie elektronických\nkomunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb vydaného Úradom a zverejneného vo\nVestníku dňa 1.10.2014, v rozsahu ustanovenia článku IV. bod 2. ods. 8, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky žalobu z a m i e t a.\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nŽalobca žalobou doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 01.12.2014\nsa\ndomáhal preskúmania zákonnosti Všeobecného povolenia č. 1/2014 na poskytovanie elektronických\nkomunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb vydaného Úradom a zverejneného vo\nVestníku dňa 01.10.2014 a to v rozsahu ustanovenia Článku IV. bod 2. ods. 8. Žiadal, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky ustanovenie Článku IV. bod 2. ods. 8 uvedeného Všeobecného povolenia č.\n1/2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nV dôvodoch žaloby žalobca uviedol, že Všeobecné povolenie podľa § 14 zákona číslo 351/2011 Z.z.\nurčuje podmienky, ktoré musí podnik splniť pre vznik a ďalšie trvanie jeho oprávnenia na poskytovanie\nelektronickej komunikačnej siete a/alebo elektronickej komunikačnej služby (§ 13 ods. 1 a 14 ods. 1\nZoEK).\nVo vzťahu k prípustnosti preskúmania všeobecného povolenia súdom žalobca poukázal na právny názor\nvyslovený Ústavným súdom Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I ÚS 354/08 - 50, v zmysle ktorého „I,\nkeď všeobecné povolenie neobsahuje označenie individuálne určenej osoby, ktorej je určené, Ústavný\nsúd Slovenskej republiky konštatoval, že všeobecné povolenie obsahuje v sebe prvky normatívnych i\nindividuálnych správnych aktov, čo si podľa názoru Ústavného súdu vyžaduje vyššiu úroveň právnej\nochrany proti jeho účinkom v porovnaní s úrovňou, aká sa v individuálno-právnej perspektíve základných\npráv a slobôd poskytuje fyzickým a právnickým osobám proti účinkom normatívnych správnych aktov.“\nSúčasne žalobca dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/9/2009 -37 tvrdiac, že\nnajvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti v minulosti tento názor reflektoval a všeobecné povolenie\nsúdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva aj podrobil.\n\nŽalobca ďalej uviedol, že na vydanie všeobecného povolenia je príslušný správny orgán, ktorým je podľa\n§ 14 ods. 1 Úrad, na konanie, ktorého výsledkom je vydanie a zverejnenie všeobecného povolenia sa\npodľa § 74 ods. 2 ZoEK nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a žiadne z ustanovení zákona\nZoEK, či iného predpisu neumožňuje osobe dotknutej úpravou všeobecného povolenia požadovať jeho\nrevíziu na základe riadneho opravného prostriedku, s poukazom na to, že procesný režim, ktorý zákon\nvytvára, umožňuje dotknutým osobám vyjadriť sa iba k návrhu všeobecného povolenia (§ 13 ods. 3\nZoEK).\nK veci samej uviedol, že napadnuté všeobecné povolenie bolo Úradom zverejnené vo Vestníku Úradu\npre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb číslo 13/2014 dňa 01.10.2014, čím bola\nzachovaná dvojmesačná lehota na podanie žaloby proti rozhodnutiu podľa § 250b ods. 1 O.s.p.\nŽalobca za dôvod nezákonnosti rozhodnutia považoval, že Úrad pri stanovení podmienok všeobecného\npovolenia prekročil svoju právomoc. Vo vzťahu k tejto námietke žalobca dôvodil, že pokiaľ aj podľa §\n14 ods. 1 zákona stanovenie podmienok všeobecného povolenia prináleží Úradu, avšak ich rozsah je\nobmedzený ustanoveniami vecne aj z hľadiska pôsobnosti Úradu, ktorú mu zákon zveruje. Citujúc prvú\nvetu napadnutého ustanovenia: „Podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu je povinný okrem\npovinností podľa odseku 7 tohto bodu poskytovať bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr v\nelektronickej forme alebo bez poplatku v papierovej forme na základe voľby účastníka,“ namietal, že Úrad\nnad rámec svojej právomoci stanovuje formu, v akej je podnik povinný takúto faktúru vystaviť na základe\nvoľby účastníka. Poukazom na právnu úpravu vyplývajúcu z § 14 ods. 2 písm. g/ v spojení s § 43 ods. 4\npísm. b/ a § 6 ods. 3 ZoEK žalobca dôvodil, že Úrad je oprávnený určiť, že podnik poskytuje bez poplatku\nzákladnú úroveň rozpísaných faktúr, nie je však oprávnený určiť formu, v akej má byť faktúra vyhotovená\na ani spôsob, akým sa má forma faktúry určiť v podmienkach konkrétneho súkromnoprávneho vzťahu.\nMal za to, že v tejto časti Úrad všeobecné povolenie vydal bez existencie splnomocnenia na úpravu tejto\nkonkrétnej otázky a založil tak podnikom povinnosť bez zákonného podkladu, v ktorej súvislosti poukázal\nna názor Ústavného súdu SR vyslovený v náleze PL ÚS 7/96. Tvrdil, že povinnosť vyhotovovať faktúry\nv konkrétne určenej forme pritom podniku z iných právnych predpisov vyplýva iba vo vzťahu k časti\nužívateľov, a to v prípade, že na vzťah medzi podnikom a účastníkom založený zmluvou o poskytovaní\nverejných služieb, ktorej predmetom je zriadenie pripojenia k verejnej sieti alebo poskytnutie príslušnej\nslužby aplikuje úprava zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,\nktorý v §§ 71 a nasl. upravuje náležitosti i formu faktúry, ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty\npovinný vystaviť pri dodaní služby poskytovanej osobe, ktorá je zdaniteľnou osobou, s poukazom na\nto, že ustanovenie § 71 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH umožňuje vyhotovenie faktúry tak vo forme\nlistinnej ako elektronickej; ak však neexistuje dohoda zmluvných strán resp. súhlas prijímateľa služby\nso zasielaním faktúry v elektronickej forme, dodávateľ služby musí tak faktúru zaslať v listinnej forme.\nTvrdil, že iné právne predpisy otázku formy faktúry neupravujú. Poukázal tiež na to, že dohoda o forme\nvystavenej faktúry nie je ani podstatnou náležitosťou zmluvy o poskytovaní verejných služieb ZoEK,\ndajúc do pozornosti právnu úpravu ustanovenú v § 44 ods. 2 písm. e/, ods. 3 písm. e/ ZoEK. Ďalej\ndôvodil, že otázku formy faktúry a ani samotnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb neupravuje ani\neurópsky regulačný rámec pre elektronické komunikácie, ktorý bol implementovaný do ZoEK. Namietal\ntiež, že napádaná úprava všeobecného povolenia navyše nie je v súlade ani so všeobecnou úpravou\nformy právnych úkonov obsiahnutej v Občianskom zákonníku (OZ), dajúc do pozornosti právnu úpravu\nustanovenú v § 40 ods. 4, 5 OZ.\nŽalobca vyslovil názor, že všeobecné povolenie zavádza novú verejnoprávnu povinnosť, ktorej\nnesplnenie je oprávnený Úrad aj sankcionovať, keď porušenie podmienok všeobecného povolenia je\nsprávnym deliktom, za ktorý Úrad podľa § 73 ods. 1 písm.b/ ZoEK môže uložiť sankciou až do výšky\n1,5 milióna eur.\nŽalobca všeobecné povolenie považoval za nezákonné podľa § 250j ods. 3 O.s.p., nakoľko v tejto časti\nho vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený.\nĎalej žalobca namietal, že napádané ustanovenie všeobecného povolenia je nepreskúmateľné pre\njeho nezrozumiteľnosť. Citujúc napádané ustanovenie všeobecného povolenia: „základná úroveň\nrozpísaných faktúr umožní účastníkovi sledovať jeho výdavky a pravidelne overiť výšku podnikom\núčtovanej sumy za využívanie verejnej siete alebo neverejné služby, to neplatí v prípade predplatných\nslužieb a služieb, pri ktorých sa podnik zaviazal poskytovať účastníkovi službu počas predplateného\n\nobdobia a účastník sa zaviazal zaplatiť za takéto poskytnutie služby za príslušné časové obdobie“\nžalobca uviedol, že z dikcie zvýraznenej časti predmetného ustanovenia nie je bez ďalšieho výkladu\nzrejmé, aký typ služby v tomto kontexte ustanovenie zahŕňa, čo sa konkrétne rozumie pod pojmom\n„predplatené obdobie“ a teda, pre ktoré služby (okrem predplatených služieb, ktoré sú definované v\nrámci pojmov vymedzených vo všeobecnom povolení) sa má výnimka uplatniť. Tvrdil, že zároveň však\nvôbec nie zrejmé ani to, čo vlastne daná výnimka predstavuje - či sa vzťahuje ku konkrétnej povinnosti\ndefinovanej všeobecným povolením alebo iba upresňuje účel rozpísaných faktúr. Dôvodil, že právna\nneistota, ktorú ustanovenie vytvorilo, je zvýraznená aj tým, že možné porušenie povinností vyplývajúcich\nz takéhoto ustanovenia je správnym deliktom Úradom sankcionovaný tak uviedol vyššie.\nVšeobecné povolenie v napádanej časti žalobca považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\npodľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.\nŽalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že navrhoval, aby najvyšší súd po preskúmaní napadnutého\nrozhodnutia - Všeobecného povolenia č. 1/2014 a postupu žalovaného podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu\nv celom rozsahu zamietol.\nV dôvodoch vyjadrenia vyslovil svoj nesúhlas so žalobnými dôvodmi, v zmysle ktorých žalobca\npovažoval Všeobecné povolenie č. 1/2014 v napadnutom rozsahu Článku IV bod 2 ods. 8 za nezákonné\na Všeobecné povolenie č. 1/2014 považoval za zákonné.\nCitujúc napadnutú časť Všeobecného povolenia č. 1/2014 a poukazom na právnu úpravu ustanovenú\nv § 14 ods. 1, 2 písm. g/ zákona o elektronických komunikáciách v spojení s § 43 ods. 4 písm. b/ sa\nžalovaný nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že nad rámec svojej právomoci stanovil v článku IV\nbod 2 ods. 8 prvá veta Všeobecného povolenia č. 1/2014 formu, v akej je podnik povinný základnú\núroveň rozpísaných faktúr poskytovať a to na základe voľby účastníka. Vyslovil názor, že žalovaný bol\nv zmysle citovaných ustanovení zákona o elektronických komunikáciách oprávnený vo Všeobecnom\npovolení č. 1/2014 upraviť okrem iných povinností vo vzťahu k ochrane koncových užívateľov aj formu\nzákladnej úrovne rozpísaných faktúr poskytnutej podnikom bez poplatku, ktorá voľba bude ponechaná\nvýlučne na vôli účastníka. Mal za to, že zákonodarca tým, že žalovanému udelil právomoc určiť podnikom\nvo všeobecnom povolení povinnosť poskytovať bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr,\nvychádzal z potreby umožniť všetkým účastníkom oboznámiť sa bezodplatne so základnou úrovňou\nrozpísaných faktúr a toto zákonné právo musí byť umožnené aj účastníkom, ktorí z rôznych dôvodov\nnemajú prístup k sieti internetu, prípadne nemajú záujem o doručovanie faktúry v elektronickej forme.\nV danej súvislosti poukázal na právnu úpravu vyplývajúcu z článku 10 ods. 2 Smernice európskeho\nparlamentu a rady 2002/22/ES zo dňa 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov\ntýkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, ktorá ukladá členským štátom povinnosť\nzabezpečiť, aby národné regulačné orgány mohli stanoviť základnú úroveň rozpísaných faktúr, ktoré\nvystavia podniky bezplatne účastníkom, aby títo mohli overiť a kontrolovať poplatky vzniknuté pri\nvyužívaní verejnej komunikačnej siete na pevnom mieste a/alebo príslušných verejne dostupných\ntelefónnych služieb a primerane monitorovať svoje výdavky a tým zodpovedajúco kontrolovať svoje účty.\nDal do pozornosti rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci číslo C - 411/02.\nCitujúc ďalšiu napadnutú časť Všeobecného povolenia č. 1/2014 žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje\nani s tvrdením žalobcu, že v tejto časti je všeobecné povolenie nepreskúmateľné pre jeho\nnezrozumiteľnosť a znenie napadnutej časti článku IV bod 2 ods. 8 uvedeného všeobecného povolenia\npovažoval za dostatočne určité a zrozumiteľné, keď upresňuje účel základnej úrovne rozpísaných faktúr.\nUviedol, že v prípade poskytovania služieb, pri ktorých sa podnik zaviazal poskytovať účastníkovi\nslužbu počas predplatného obdobia a účastník sa zaviazal zaplatiť za takéto poskytnutie služieb za\npríslušné časové obdobie, nie je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia potrebné, aby základná úroveň\nrozpísaných faktúr umožňovala účastníkovi sledovať jeho výdavky a pravidelne overiť výšku podnikom\núčtovanej sumy za využívanie verejnej siete alebo služby. Tvrdil, že táto výnimka bola zavedená najmä\nvzhľadom na to, že Všeobecné povolenie č. 1/2014 zároveň upravuje, čo všetko musí základná úroveň\nrozpísaných faktúr obsahovať, ak to povaha služby umožňuje a je pochopiteľná, keďže uvedené služby\nsú dodávané na základe záväzku predávajúceho voči spotrebiteľovi dodávať tovar alebo službu a to v\nurčených intervaloch počas vopred definovaného - predplateného obdobia a záväzku účastníka zaplatiť\nurčitú cenu za poskytnutú službu na príslušné časové - predplatené obdobie.\n\nZáverom žalovaný uviedol, že formulácia znenia štvrtej vety článku 4 bod 2 ods. 8 Všeobecného\npovolenia č. 1/2014 bola prevzatá z ustanovenia § 2 ods. 4 zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane\nspotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo\nzmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov. Poukázal na to, že cieľom takejto úpravy bolo nezavádzať novú definíciu služieb s pevnou\ncenou vo Všeobecnom povolení č. 1/2014, ale zosúladiť znenie s už platným zákonom č. 102/2014 Z.z.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí\n(všeobecného povolenia) žalovaného - Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových\nslužieb Slovenskej republiky (§ 246 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 74 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z.z.)\npreskúmal Všeobecné povolenie č. 1/2014 na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo\nelektronických komunikačných služieb vydaného Úradom a zverejneného vo Vestníku dňa 01.10.2014\nv napadnutej časti a to v rozsahu ustanovenia článku IV. bod 2. ods. 8 a konanie mu predchádzajúce\npostupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s §§ 247 a nasl. O.s.p., v rozsahu dôvodov\nuvedených v žalobe a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného správneho\norgánu, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí ich zástupcov na\npojednávaní súdu dňa 27. januára 2016 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\nZástupca žalobcu na pojednávaní súdu zopakoval žalobné dôvody a zdôraznil námietku, ktorou\nnamietal kompetenciu žalovaného vydať všeobecné povolenie, v rámci ktorého definoval aj podmienky\nposkytovania elektronických a telekomunikačných služieb za účelom ochrany záujmov užívateľov\ntýchto služieb. Zdôraznil námietku, ktorou namietal tú skutočnosť, že žalovaný pri definovaní určených\npodmienok vo všeobecnom povolení prekročil svoje kompetencie a nedôvodne a neoprávnene zasiahol\ndo práva žalobcu. Tento zásah videl v tom, že nad rámec svojich kompetencií určil žalobcovi formou\nvydávania faktúr pre užívateľov jeho služieb. Mal za to, že sledovaný účel bolo možné a je možné\ndosiahnuť aj bez takéhoto nedôvodného zásahu a to tým, že by žalovaný definoval obsahové náležitosti\nzákladnej úrovne rozpísaných faktúr tak, ako to urobil v bode 9 napadnutého článku všeobecného\npovolenia avšak bez toho, aby v bode 8 priamo určoval formu týchto faktúr. Tvrdil, že je čisto obchodným\nrozhodnutím podniku, aby určil to, v akej forme faktúru s predpísanými náležitosťami a bez poplatku\nbude zákazníkom poskytovať a žalovaný ako kontrolný orgán v tejto oblasti má dohliadať na to, aby\npodnikom zvolená forma vystavovania týchto faktúr spĺňala zákonom definovaný účel, majúc za to, že\npokiaľ žalovaný tak nepostupoval, zasiahol do hospodárskej sféry žalobcu a do jeho základného práva\nna vlastnícke práva. Ďalej uviedol, že tento zásah je materializovaný v tom, že žalovaným nad rámec\nzákona stanovená forma vystavenia týchto faktúr generuje u žalobcu náklady, ktoré by nevznikali bez\ntohto zásahu a pritom sledovaný účel ochrany záujmov zákazníkov by nebol poškodený.\nŽalobca tiež zdôraznil námietku vo vzťahu k neplatnosti napadnutého ustanovenia všeobecného\npovolenia z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti a zmätočnosti. Uviedol, že žalovaný formuluje predmetnú\npovinnosť takým spôsobom, že najprv definuje povinnosť poskytovania základnej úrovne rozpísaných\nfaktúr a následne formuluje výnimku z tejto povinnosti tak, že to neplatí v prípade predplatených\nslužieb a v prípade služieb poskytovaných počas predplatného obdobia. Poukázal na to, že žalobca\nz pohľadu spôsobu úhrady za poskytované služby poskytuje zákazníkom prakticky iba dva druhy\nslužieb, prvým druhom sú tzv. predplatné služby, na ktoré sa vzťahuje predmetná výnimka, a teda\nvoči ním sa neuplatňuje povinnosť poskytovania základnej úrovne rozpísaných faktúr a druhým\ndruhom poskytovaných služieb sú služby, ktoré sú poskytované počas predplateného obdobia. Tvrdil,\nže pri logickej interpretácii napadnutého ustanovenia by potom vychádzalo, že danú povinnosť\ntelekomunikačný podnik nemá, lebo v zásade neexistujú služby, na ktoré by sa nevzťahovala\nformulovaná výnimka. Mal za to, že takýto zámer žalovaný nesledoval, ale mal záujem dané ustanovenie\nformulovať iným spôsobom, čo sa však nestalo. Dôvodil, že predmetné ustanovenie všeobecného\npovolenia je teda logicky vecne nezmyselné, ako také ho žiada zrušiť. Zároveň poukázal na to,\nže v prípade zrušenia napadnutých ustanovení všeobecného povolenia neexistuje žiadne reálne\nriziko svojvoľnosti konania telekomunikačných podnikov z dôvodu absencie právnej úpravy v danej\noblasti, nakoľko žalovaný disponuje dostatočnými zákonnými kompetenciami, aby takýto stav legálnymi\nprostriedkami sanoval až do času, kým riadnym procesným spôsobom neupraví znenie všeobecného\npovolenia tak, aby bolo súladné so zákonom.\nZástupca žalovaného správneho orgánu na pojednávaní súdu zotrval na dôvodoch uvedených v\npísomnom vyjadrení k žalobe. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu prednesenými na pojednávaní súdu.\n\nTrval na tom, že žalovaný mal právomoc vo všeobecnom povolení upraviť aj formu základnej úrovne\nrozpísaných faktúr. Mal za to, že zákonodarca nepochybne vychádzal z potreby umožniť všetkým\núčastníkom bez rozdielu oboznámiť sa bezodplatne so základnou úrovňou rozpísaných faktúr tak, aby\nsi mohli kontrolovať a preveriť výšku nákladov. Nestotožnil sa s argumentmi žalobcu, že by malo ísť o\nčisto obchodné rozhodnutie podniku, v akej forme bude zasielať koncovým účastníkom faktúry, naopak\nmal za to, že to nemôže byť ponechané na svojvôli podnikov, a preto v záujme ochrany záujmov\nkoncových užívateľov určil vo všeobecnom povolení aj formu, účelom bolo umožniť účastníkom a teda\naj takým, ktorí nedisponujú internetovým pripojením, resp. adresou elektronickej pošty, aby sa mohli\nbezodplatne oboznámiť so základnou úrovňou rozpísaných faktúr v listinnej podobe. Poukázal na to,\nže v predchádzajúcom všeobecnom povolení táto forma nebola uvedená a niektoré podniky v minulosti\nspoplatňovali písomné zasielané faktúry svojim účastníkom.\nVo vzťahu k námietke žalobcu, ktorou namietal nepreskúmateľnosť bodu 2 ods. 8 štvrtej vety\nvšeobecného povolenia žalovaný vyslovil názor, že uvedené ustanovenie je dostatočne určité a\nzrozumiteľné. Uviedol, že dôvodom danej úpravy je skutočnosť, že okrem predplatených služieb, ktoré\nsú zadefinované vo všeobecnom povolení ako služby poskytované na základe predplateného kreditu, z\nktorého sa poplatok za poskytované služby priebežne odpočítava a okrem služieb, ktoré uviedol žalobca,\ntzv. postpaid služby, existujú medzi podnikmi a užívateľmi ešte služby, ktoré nie sú predplatené, avšak\npodnik a užívateľ sa dohodnú na čerpaní týchto služieb počas určitej doby s tým, že za poskytnuté služby\núčastník platí spravidla na mesačnej báze rovnakú vopred určenú cenu, ide napr. o služby internetu,\nalebo o služby IPTV televízie, kde sa platí rovnaká cena za každý mesiac užívania, ktorá sa nemení v\nzávislosti od množstva čerpaných služieb účastníkom, teda je nemenná každý mesiac, a teda účelom\ntejto úpravy bolo umožniť podnikom splniť si ich povinnosť poskytovať bez poplatku základnú úroveň\nrozpísaných faktúr bez uvádzania všetkých informácií a teda stačí tam uviesť iba cenu za čerpané služby.\nPredmetom preskúmavacieho konania súdu v danej veci je posúdenie zákonnosti Všeobecného\npovolenia č. 1/2014 na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických\nkomunikačných služieb vydaného žalovaným správnym orgánom - Úradom pre reguláciu elektronických\nkomunikácií a poštových služieb Slovenskej republiky, a zverejneného vo Vestníku dňa 01.10.2014 a\nto v rozsahu ustanovenia Článku IV. bod 2. ods. 8.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého administratívneho spisu žalovaného správneho\norgánu zistil, že dňa 01.10.2014 vo Vestníku Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových\nslužieb Slovenskej republiky pod č. 13/2014 bolo zverejnené Všeobecné povolenie č. 1/2014 na\nposkytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb.\nPodľa Článku I (Vymedzenie niektorých pojmov) na účely tohto všeobecného povolenia sa rozumie:\na) dostupnou informáciou informácia, ktorá je dostupná bez zaplatenia osobitnej úhrady a ktorú\nmožno ľahko nájsť a identifikovať na čo je určená; b) presnou informáciou informácia, ktorá je\nsprávna a aktuálna; c) primeranosťou informácie vypovedacia schopnosť informácie a jej skutočná\nvyužiteľnosť vzhľadom na cieľovú skupinu užívateľov, pričom sa berie do úvahy napríklad zdravotné\npostihnutie; d) predplatenou službou služba poskytovaná na základe predplateného kreditu, z ktorého\nsa poplatok za poskytované služby priebežne odpočítava; e) zrozumiteľnou informáciou pochopiteľná a\njasná informácia, ktorá umožní užívateľovi zorientovať sa v danej problematike a vykonať kvalifikované\nrozhodnutie.\nPodľa Článok IV (Podmienky povolenia), bod 2 (ochrana koncových užívateľov a dostupnosť služieb\nužívateľom so zdravotným postihnutím), ods. 8 podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu\nje povinný okrem povinností podľa odseku 7 tohto bodu poskytovať bez poplatku základnú úroveň\nrozpísaných faktúr v elektronickej forme alebo bez poplatku v papierovej forme na základe voľby\núčastníka. Elektronická forma faktúry sa zasiela po dohode s účastníkom na emailovú adresu\nuvedenú účastníkom alebo inou elektronickou formou, ktorá umožňuje prijatie faktúry v akomkoľvek\nelektronickom formáte. Papierovú formu základnej úrovne rozpísaných faktúr zasiela podnik účastníkovi\nna poštovú adresu uvedenú účastníkom. Základná úroveň rozpísaných faktúr umožní účastníkovi\nsledovať jeho výdavky a pravidelne overiť výšku podnikom účtovanej sumy za využívanie verejnej siete\nalebo verejnej služby, to neplatí v prípade predplatených služieb a služieb, pri ktorých sa podnik zaviazal\nposkytovať účastníkovi službu počas predplateného obdobia a účastník sa zaviazal zaplatiť za takéto\nposkytnutie služby za príslušné časové obdobie. Základná úroveň rozpísaných faktúr nemusí zahŕňať\nvolania na bezplatné čísla, vrátane tiesňových volaní.\n\nPodľa Článku IV, bod 2, ods. 7 podľa § 43 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách je podnik\nposkytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu povinný poskytovať: a) informácie o primeraných a\nnediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré umožnia, aby po náležitom a\nvčasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka, okrem podvodu, trvalého\noneskorenia platenia alebo neplatenia; b) bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú\nverejnú službu užívateľovi so zdravotným postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou\nelektronickej pošty v prípade služby pripojenia k internetu; c) bez poplatku blokovanie odchádzajúcich\nvolaní, SMS alebo služieb multimediálnych správ (MMS) na vybrané množiny čísel.\nPodľa § 6 ods. 1, 3 zákona č. 351/2011 Z.z. orgány štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií sú\na) Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len \"ministerstvo\"),\nb) Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb 6a) (ďalej len \"úrad\").\nÚrad ako národný regulátor a cenový orgán 7) v oblasti elektronických komunikácií a) vykonáva reguláciu\nelektronických komunikácií, b) zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti elektronických komunikácií\nna úrovni regulačných orgánov, aktívne sa podieľa na činnosti Orgánu európskych regulátorov\npre elektronické komunikácie (ďalej len \"orgán európskych regulátorov\"), 8) pričom podporuje jeho\nciele súvisiace s presadzovaním väčšej koordinácie a konzistentnosti pri regulácii, c) spolupracuje\ns ministerstvom pri vypracúvaní návrhu národnej tabuľky frekvenčného spektra a vykonáva správu\nfrekvenčného spektra, d) chráni záujmy koncových užívateľov s ohľadom na kvalitu a ceny služieb, e) plní\npovinnosti podporujúce efektívnu hospodársku súťaž, efektívne investície a inovácie, rozvoj spoločného\ntrhu Európskej únie, záujmy všetkých občanov členských štátov na území Slovenskej republiky,\nzodpovedajúci prístup k sieťam, prepojenie sietí a interoperabilitu služieb a chráni slobodu výberu\nprevádzkovateľa, f) vydáva všeobecne záväzné právne predpisy podľa tohto zákona, g) vydáva Vestník\nÚradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len \"vestník\"), h) určuje\nadministratívne úhrady podľa odseku 4, i) vedie mimosúdne riešenie sporov, j) poskytuje informácie\nkoncovým užívateľom v súvislosti so službami, vykonáva užívateľské prieskumy, zverejňuje ich a využíva\nich vo svojej činnosti, k) plní úlohy súvisiace s obmedzením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\nna využívanie nehnuteľností na účely zabezpečenia služieb a s obmedzením vlastníckeho práva k\nhnuteľným veciam obmedzením alebo zákazom používania vysielacích telekomunikačných zariadení a\nokruhov v čase vojny a vojnového stavu, 9) l) vykonáva štátny dohľad nad elektronickými komunikáciami\n(ďalej len \"dohľad\"), m) ukladá sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, n) uznáva\nosobitnú odbornú spôsobilosť na obsluhu vybraných rádiových zariadení podľa osobitného predpisu,\n10) o) vykonáva ďalšie činnosti podľa osobitných predpisov. 11)\nPodľa § 13 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. poskytovať siete alebo služby možno len na základe\nvšeobecného povolenia, povinnosti ukladané podľa § 19 až 25 a 28 nie sú týmto dotknuté. Ak\nna poskytovanie siete alebo služby je potrebné udeliť individuálne právo na používanie čísel alebo\nfrekvencií, podnik požiada o udelenie týchto práv podľa § 31 alebo podľa § 32.\nPodľa § 14 ods. 1 až 5 zákona č. 351/2011 Z.z. všeobecné povolenie na poskytovanie sietí alebo služieb\n(ďalej len \"všeobecné povolenie\") určuje podmienky, ktoré možno uplatňovať na všetky alebo na určité\ndruhy sietí alebo služieb.\nPodmienky vo všeobecnom povolení sa môžu týkať len týchto povinností: a) interoperability služieb a\nprepojenia sietí, b) dostupnosti služieb koncovými užívateľmi na číslach z národného číslovacieho plánu,\neurópskeho telefónneho číslovacieho priestoru, na univerzálnych medzinárodných číslach volaní na účet\nvolaného, a ak je to technicky a ekonomicky realizovateľné, na číslach z číslovacích plánov ostatných\nčlenských štátov, c) ochrany životného prostredia, územného plánovania, ako aj poskytnutia prístupu\nalebo využívania cudzích nehnuteľností a spoločného umiestnenia a spoločného používania zariadení,\nvrátane prípadných finančných alebo technických záruk potrebných na zabezpečenie správnej realizácie\ninfraštruktúrnych prác, d) finančných príspevkov na úhradu čistých nákladov pri poskytovaní univerzálnej\nslužby, e) administratívnych úhrad, f) ochrany osobných údajov a súkromia v oblasti elektronických\nkomunikácií, g) ochrany koncových užívateľov a dostupnosti služieb užívateľom so zdravotným\npostihnutím, h) obmedzenia prenosu signálu s nezákonným obsahom, i) oznamovacej povinnosti podľa\n§ 15 a povinnosti poskytovania informácií podľa § 40, j) umožnenia odpočúvania a zaznamenávania\nprevádzky v sieti, k) prípravy sietí a služieb na obdobie krízovej situácie na zabezpečenie komunikácie\n\nmedzi orgánmi krízového riadenia a záchrannými zložkami integrovaného záchranného systému,\nl) opatrenia na obmedzenie ožiarenia osôb elektromagnetickými poľami v okruhu pôsobenia sietí\na ich zariadení ako zdrojov elektromagnetického žiarenia, m) prístupu podľa § 18 ods. 3, n)\nudržiavania integrity verejných sietí v nadväznosti na podmienky prevencie elektromagnetického rušenia\nmedzi sieťami alebo službami podľa osobitných predpisov, 20) o) zabezpečenia verejných sietí pred\nneoprávneným prístupom, p) efektívneho využívania frekvenčného spektra a predchádzania škodlivému\nrušeniu spojenému s používaním frekvencií, ak ich používanie nie je predmetom individuálneho\npovolenia na používanie frekvencií, q) zabezpečenia zhody s technickými normami a technickými\nšpecifikáciami pre siete a služby, r) zabezpečenia komunikácie orgánmi štátu v prípade varovania\nverejnosti pred bezprostredným nebezpečenstvom a na účely zmiernenia následkov mimoriadnej\nudalosti, s) sprístupnenia informácií o podmienkach obmedzujúcich prístup k službám a aplikáciám\nalebo ich používaniu s cieľom zabezpečiť prepojiteľnosť medzi koncovými bodmi a poskytnutia takých\ninformácií úradu, ktoré ak je to potrebné umožnia overiť správnosť sprístupnených informácií.\nNávrh všeobecného povolenia úrad zverejní najmenej 60 dní pred dňom jeho predpokladaného\nvyhlásenia spolu s výzvou na predloženie pripomienok a s údajom, kde a v akej lehote ich možno k\nnávrhu uplatniť; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa zverejnenia návrhu. Úrad predložené\npripomienky vyhodnotí a zverejní.\nÚrad vydá všeobecné povolenie a zverejní vo vestníku. Všeobecné povolenie nadobúda účinnosť dňom\nvyhlásenia, ak nie je v ňom uvedený neskorší deň nadobudnutia účinnosti.\nOdseky 3 a 4 sa použijú primerane aj na zmenu alebo zrušenie všeobecného povolenia.\nPodľa § 43 ods. 2, 4, 5 zákona č. 351/2011 Z.z. podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní\nverejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie\npodľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať\núdaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto\núdajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a), c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych\nspráv (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu\nzmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných\nslužieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením\núčastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže\npodrobne oboznámiť.\nAk tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g), je podnik poskytujúci verejnú sieť\nalebo verejnú službu povinný poskytovať a) tónovú voľbu alebo dvojtónovú viacfrekvenčnú prevádzku,\nak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade\ns § 60, b) bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr, c) bez poplatku selektívne blokovanie\nodchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ (MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak\nje to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov podobných aplikácií, d) možnosť\npredplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb, e) možnosť platby\nza pripojenie k verejnej sieti v splátkach, f) informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch\npodniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo\ndôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka, okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo\nneplatenia, g) cenové poradenstvo, h) nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane\nbezplatného upozornenia užívateľov pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch, i) ak je to\nprimerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím, aký majú\nostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov, j) bez poplatku informácie o kontrole\nnákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným postihnutím formou SMS a hlasovej\nsprávy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia k internetu.\nÚrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú dostupnosť\njednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností.\nVychádzajúc zo skutkových zistení danej veci a s citovanej právnej úpravy najvyšší súd dospel k záveru,\nže žalovaný správny orgán vydal Všeobecné povolenie č. 1/2014 v súlade so zákonom zákonným\nprocesom.\n\nV zmysle Ústavy Slovenskej republiky povinnosti možno ukladať zákonom a na základe zákona, v\njeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Existenciu zákonom zverenej právomoci\nkonať je možné považovať za conditio sine qua non pre postup orgánov verejnej moci vo vzťahu k\nadresátom ich mocenského pôsobenia. V danom prípade právnym základom pre ukladanie povinností\nje zákon o elektronických komunikáciách. Pre uloženie povinností podnikom - žalobcovi, žalovaným vo\nvšeobecnom povolení tak existuje zákonné splnomocnenie, čím je naplnený základný predpoklad pre\nústavný a legálny zásah do sféry subjektívnych práv ako aj chránených záujmov žalobcu. V danom\nprípade Všeobecným povolením č. 1/2014 aj v napadnutom rozsahu zásah bol vykonaný ústavne\nsúladným spôsobom, a preto ak aj došlo k zásahu do individuálnych subjektívnych práv práv žalobcu,\nstalo sa tak na základe zákona v súlade s ústavou.\nZákonodarca zveril do právomoci Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových\nslužieb ako orgánu štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií v postavení národného\nregulátora a cenového orgánu v oblasti elektronických komunikácií okrem ďalšieho vykonávať reguláciu\nelektronických komunikácií, vydávať všeobecne záväzné právne predpisy podľa tohto zákona, a vydávať\nVestník Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len \"vestník\") (§ 6\nods. 1, 3 písm. a/, f/, g/ zákona č. 351/2011 Z.z.). V rámci svojej právomoci bol žalovaný zmocnený\nzákonodarcom vo všeobecnom povolení na poskytovanie sietí alebo služieb (všeobecné povolenie)\nurčiť podmienky, ktoré možno uplatňovať na všetky alebo na určité druhy sietí alebo služieb, pričom\nzákonodarca v zákone o elektronických komunikáciách stanovil, že podmienky vo všeobecnom povolení\nsa môžu týkať len povinností taxatívne určených v právnej norme § 14 ods. 2 uvedeného zákona,\nv ktorej právnej úprave zákonodarca okrem iných podmienok stanovil, že sa môžu týkať ochrany\nkoncových užívateľov a dostupnosti služieb užívateľom so zdravotným postihnutím (§ 14 ods. 1, 2 písm.\ng). V právnej norme ustanovenej v § 43 uvedeného zákona zákonodarca stanovil povinnosti podniku\nposkytujúceho verejnú sieť alebo verejnú službu, v ktorej okrem ďalších určil povinnosť poskytovať bez\npoplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr, ak tak Úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods.\n2 písm. g/ (§ 43 ods. 2, 4 písm. b/).\nVzhľadom k uvedenému vychádzajúc z obsahu žalobcom napadnutej časti Všeobecného povolenia\nč. 1/2014 sa najvyšší súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný nad rámec svojej právomoci\nstanovil v článku IV bod 2 ods. 8 prvá veta Všeobecného povolenia č. 1 /2014 formu, v\nakej je podnik povinný základnú úroveň rozpísaných faktúr poskytovať a to na základe voľby\núčastníka. Najvyšší súd dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný v zmysle citovaných ustanovení zákona\no elektronických komunikáciách bol zákonodarcom zmocnený vo všeobecnom povolení upraviť\npodmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sieti alebo elektronicky komunikačných\nslužieb, bol oprávnený za účelom ochrany koncových užívateľov pri určení podmienok podnikom\nposkytujúcich verejnú sieť alebo verejnú službu pri ich povinnosti poskytovať bez poplatku základnú\núroveň rozpísaných faktúr, v podmienkach upraviť aj formu základnej úrovne rozpísaných faktúr, ktorá\nvoľba bude ponechaná výlučne na vôli účastníka. Aj podľa názoru najvyššieho súdu zákonodarca\ntým, že žalovanému udelil právomoc určiť vo všeobecnom povolení podmienky povinností podnikov\nposkytovať bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr sledoval cieľ, aby všetci koncoví užívatelia\nmali možnosť sa oboznámiť bezodplatne so základnou úrovňou rozpísaných faktúr a to aj tí, ktorí prístup\nk sieti internetu nemajú, prípadne nemajú záujem o doručovanie faktúry v elektronickej forme.\nZ uvedených dôvodov sa najvyšší súd nestotožnil s námietkou žalobcu, ktorou namietal, že Úrad nad\nrámec svojej právomoci stanovuje formu, v akej je podnik povinný takúto faktúru vystaviť na základe\nvoľby účastníka, keď žalobca poukazom na právnu úpravu vyplývajúcu z § 14 ods. 2 písm. g/ v spojení s §\n43 ods. 4 písm. b/ a § 6 ods. 3 ZoEK dôvodil, že Úrad je oprávnený určiť, že podnik poskytuje bez poplatku\nzákladnú úroveň rozpísaných faktúr, nie je však oprávnený určiť formu, v akej má byť faktúra vyhotovená\na ani spôsob, akým sa má forma faktúry určiť v podmienkach konkrétneho súkromnoprávneho vzťahu.\nÚprava ustanovená v napadnutej časti všeobecného povolenia nijak nezasahuje do súkromnoprávneho\nvzťahu žalobcu ako podniku poskytujúceho komunikačné služby a užívateľa tejto služby.\nNajvyšší súd sa nestotožnil ani s ďalšou námietkou žalobcu, ktorou namietal, že napádané ustanovenie\nvšeobecného povolenia je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, tvrdiac, že z obsahu časti\npredmetného ustanovenia nie je bez ďalšieho výkladu zrejmé, aký typ služby v tomto kontexte\nustanovenie zahŕňa, čo sa konkrétne rozumie pod pojmom „predplatené obdobie“ a teda, pre ktoré\n\nslužby (okrem predplatených služieb, ktoré sú definované v rámci pojmov vymedzených vo všeobecnom\npovolení) sa má výnimka uplatniť, ako aj že zároveň však vôbec nie zrejmé ani to, čo vlastne daná\nvýnimka predstavuje.\nPodľa názoru najvyššieho súdu vychádzajúc zo znenia napadnutej časti všeobecného povolenia\nposudzujúc ho v kontexte s obsahom predmetného všeobecného povolenia predovšetkým z vymedzenia\nniektorých pojmov upravených v čl. I tohto povolenia a zákonnej úpravy § 2 ods. 4 zákona 102/2014\nZ.z. ustanovujúcej podmienky ochrany spotrebiteľa, napádané ustanovenie všeobecného povolenia\nnevyznieva ako nezrozumiteľné, a preto ho nie je možné považovať za nepreskúmateľné.\nNajvyšší súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu, ktorou tiež namietal, že napádaná úprava\nvšeobecného povolenia navyše nie je v súlade ani so všeobecnou úpravou formy právnych úkonov\nobsiahnutej v Občianskom zákonníku, dajúc do pozornosti právnu úpravu ustanovenú v § 40 ods. 4,\n5 OZ.\nPodľa § 40 ods. 4, 5 Občianskeho zákonníka (OZ) písomná forma je zachovaná, ak je právny\núkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie\nobsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,\nak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.\nNa právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým\npodpisom a opatrené časovou pečiatkou sa osvedčenie pravosti podpisu nevyžaduje.\nVychádzajúc z citovanej právnej normy Občianskeho zákonníka nie je možné považovať za správny\nnázor žalobcu, že napadaná úprava všeobecného povolenia navyše nie je v súlade ani so všeobecnou\núpravou formy právnych úkonov obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Citovaná všeobecná úprava\nformy právnych úkonov Občianskeho zákonníka upravuje, že písomná forma je zachovaná, ak je\nprávny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú\nzachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila a v prípade, ak právny\núkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, avšak\nza predpokladu, že úkon smeruje k inej osobe a v danej forme jej bude aj doručený. Vychádzajúc z\nuvedeného žalobca poukazom na všeobecnú právnu úpravu písomnej formy v zmysle Občianskeho\nzákonníka vytrháva právnu úpravu stanovenú v napadnutej časti všeobecného povolenia z kontextu\nzákonnej úpravy zákonodarcom sledovanej vo vzťahu k ochrane koncových užívateľov vyplývajúcej\nzo zákona o elektronických komunikáciách a to aj vo vzťahu k citovanej právnej úprave Občianskeho\nzákonníka.\nVzhľadom k uvedenému najvyšší súd dospel k záveru, že všeobecné povolenie č. 1/2014 a\nto aj v napadnutej časti bolo vydané v súlade so zákonom o elektronických komunikáciách,\nkeďže bolo vydané v rozsahu právomocí žalovaného zákonodarcom stanovených v zákone o\nelektronických komunikáciách, ako aj bez formálnych a logických nedostatkov, majúcich za následok\njeho nepreskúmateľnosť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodoval v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobcovi pre jeho\nneúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}