{"guid": "ea8cf55a-9f61-45e0-b2a2-8581f56d5040:bdbefdb7-1586-4630-ba4f-b27f1e2a6279", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:9014010133.1", "spisova_znacka": "2Sž/19/2014", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/19/2014 z 23. 11. 2016", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 23. novembra 2016, sp. zn. 2Sž/19/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:9014010133.1", "identifikacne_cislo": "9014010133", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2016-11-23", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-33.odsek-4", "nazov": "§ 33 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-33.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-39a.odsek-5.pismeno-d", "nazov": "§ 39a ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-39a.odsek-5.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-39a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-3", "nazov": "§ 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-33", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-39a", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-64"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bdbefdb7-1586-4630-ba4f-b27f1e2a6279", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010133.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010133.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010133.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sž/19/2014\n9014010133\n23. 11. 2016\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2016:9014010133.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci navrhovateľky:\nMARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislavská 1/a, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nPaul Q,, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu,\nDobrovičova č. 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu\nodporkyne č. RP/052/2014 zo dňa 7. júla 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/052/2014 zo dňa 7. júla 2014 z r u š\nu j e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.\nOdporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 522,79 € na účet\nprávneho zástupcu navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nRada pre vysielanie a retransmisiu rozhodnutím č. RP/052/2014 zo dňa 7. júla 2014 ako orgán príslušný\npodľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o\nzmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nvysielaní a retransmisii“) postupom podľa § 71 zákona o vysielaní a retransmisii uložila navrhovateľke\npodľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona o vysielaní a retransmisii pokutu určenú podľa § 67 ods.5 písm. a)\nuvedeného zákona vo výške 21 000 € za porušenie povinností ustanovených v § 33 ods. 4 písm. a) a\n§ 39a ods. 2 v spojení s § 39a ods. 5 písm. d) tohto zákona.\nPovinnosť ustanovenú v § 33 ods. 4 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii navrhovateľka podľa\nodporkyne porušila tým, že:\n1. dňa 16. 1. 2014 o cca 19:12 hod., 17. 1. 2014 o cca 6:29 hod., 19. l. 2014 o cca 21:49 hod. a 2. 2.\n2014 v čase o cca 19:43:40 hod odvysielala reklamný šot na lieky Ibalgin 400 a IBALGIN FAST, pričom\nv prípade lieku IBALGIN FAST sa po dobu cca 2 sekundy a po prestrihu ďalšie 2 sekundy v dolnej\nčasti obrazovky zobrazila textová informácia, cit.: „Ibalgin Fast je liek na vnútorné použitie. Obsahuje\nibuprofenum. Pozorne si prečítajte písomnú informáciu pre používateľov a poraďte sa s lekárom alebo\nlekárnikom.\",\n2. dňa 17. l. 2014 o cca 6:27 hod. a 19. 1. 2014 o cca 20:52 hod. odvysielala reklamný šot na liek\nPinosol, počas ktorého sa po dobu cca 2 sekundy, cca 1 sekundu po prvom prestrihu a cca 3 sekundy\npo druhom prestrihu v dolnej časti obrazovky zobrazila textová informácia, cit.: „LIEK K APLIKÁCII DO\nNOSA. POZORNE SI PREČÍTAJTE PÍSOMNÚ INFORMÁCIU PRE POUŽÍVATEĽOV A PORAĎTE SA\nS LEKÁROM ALEBO LEKÁRNIKOM.“,\npričom v dôsledku doby a spôsobu zobrazenia týchto výziev, ktoré boli rozdelené prestrihom resp.\nprestrihmi, pri ktorých sa zmenilo umiestnenie textu, ako aj jeho pozadie, nebolo zabezpečené, aby\n\nreklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o\nsprávnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov lieku pribalenej k lieku,\n3. dňa 17. l. 2014 o cca 6:57 hod. a o cca 7:57 hod. odvysielala reklamný šot na lieky Panadol Extra\na Panadol Novum, pričom v prípade lieku Panadol Extra sa po dobu cca 3 sekundy v dolnej časti\nobrazovky zobrazila textová informácia, cit.: „Panadol Extra (tbl flm 30) a Panadol Extra Rapid (tbl eff 12)\nsú lieky určené na vnútorné použitie. Pred použitím ktoréhokoľvek lieku si pozorne prečítajte poučenie o\nsprávnom užití lieku. O užití lieku sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom.“, pričom v dôsledku krátkosti\nčasu zobrazenia nebolo zabezpečené, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú\nvýzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre\npoužívateľov lieku pribalenej k lieku,\n4. dňa 17. 1. 2014 o cca 7:55 hod. odvysielala reklamný šot na lieky Coldrex Max Grip a Coldrex\ntablety, pričom v prípade lieku Coldrex Max Grip sa po dobu cca 5 sekúnd v dolnej časti obrazovky\nzobrazila textová informácia, cit.: „Coldrex MaxGrip je liek na vnútorné užitie. Pred použitím si pozorne\nprečítajte poučenie o správnom užití lieku. O užití lieku sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom. Je\nvhodný pre dospelých a mladistvých s telesnou hmotnosťou nad 65 kg.“, pričom v dôsledku doby a\nspôsobu zobrazenia tejto výzvy - drobné písmo bledej farby, ktoré splývalo s meniacim sa pozadím,\nnebolo zabezpečené, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné\nprečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov lieku\npribalenej k lieku.\nPovinnosť ustanovenú v § 39a ods. 2 v spojení s § 39a ods. 5 písm. d) zákona o vysielaní a retransmisii\npodľa odporkyne navrhovateľka porušila tým, že v rámci televíznej programovej služby TV MARKÍZA\ndňa 17. l. 2014 o cca 06:00 hod odvysielala program Teleráno, v ktorom došlo k umiestňovaniu produktov\npodľa § 39a ods. l zákona o vysielaní a retransmisii, pričom v tomto programe došlo k porušeniu\npovinnosti zreteľne informovať verejnosť o existencii umiestňovania produktov označením na konci\nprogramu.\nRada rozhodovala v správnych konaniach č.: 319/SKO/2014 a 295/SKO/2014.\nRada v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opísala skutkový stav každého čiastkového skutku\nzistený v správnych konaniach a procesné úkony vykonané v priebehu správneho konania.\nV odôvodnení rozhodnutia uviedla, že § 33 ods. 4 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii neuvádza,\nči výzva na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku má mať vizuálnu, verbálnu alebo\nvizuálno-verbálnu podobu, avšak z rozhodovacej praxe Rady ako aj z judikatúry NS SR vyplýva, že\npokiaľ je vysielateľom zvolené vizuálne spracovanie výzvy, je potrebné, aby text takejto výzvy bol\ndostatočne výrazný a čitateľný, aj s prihliadnutím na jeho grafické spracovanie a pozadie, na ktorom je\nzobrazený, tak, aby bolo možné pri (normálnych) priemerných schopnostiach čítania prečítať celý text\nvýzvy počas doby, po ktorú je zobrazený na obrazovke.\nVo všetkých prípadoch okrem reklamy na liek Pinosol propagoval reklamný šot dva rôzne lieky (hoci\nvo väčšine prípadov sa jednalo o deriváty príbuzných liekov, v každom prípade sa jednalo o dva\nrôzne lieky a nie o napr. iba iné balenie toho istého lieku). Taktiež sa vždy jednalo o jeden reklamný\nšot, nakoľko tento napriek minimálnym odlišnostiam (napr. v pozadí) tvoril z obsahového (hoci boli\npropagované dva produkty, jednalo sa vždy o totožného výrobcu), formálneho (napriek prestrihom v šote\nprevažovali spoločné znaky nad znakmi rozlišovacími) a funkčného hľadiska (propagované produkty boli\nproduktmi jedného výrobcu, pričom propagačné „príbehy“ oboch liekov na seba funkčne nadväzovali,\nkeďže propagovali riešenie toho istého problému akurát inou formou - rýchlejší účinok príp. liek vo forme\ntabletiek) jeden uzavretý celok. V prípade, ak reklama propaguje viac ako jeden liek, výzva sa musí\ntýkať každého z týchto liekov. Účastník konania však nemusí nevyhnutne uviesť samostatnú výzvu pre\nkaždý z liekov. Ak sa však rozhodne predmetnú povinnosť zabezpečiť výzvou spoločnou, táto sa musí\nnespochybniteľne týkať každého propagovaného lieku. V prípade, ak sa účastník konania rozhodne\nsplniť danú povinnosť osobitnými výzvami pre každý z liekov (ako v tomto prípade), požiadavka na\njednoznačnosť a zrozumiteľnosť sa týka každej zo samostatných výziev.\nK reklame na lieky Ibalgin 400 a IBALGIN FAST odporkyňa v rozhodnutí uviedla, že vzhľadom na\nveľkosť písmen a krátkosť času, po ktorý bol text obsahujúci výzvu zobrazený, nebolo ani priemerne\nvnímavému divákovi umožnené prečítať celé jeho znenie počas doby, po ktorú bol zobrazený na\n\nobrazovke, pričom výzva na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku bola zaradená do\ntohto textu a nebola nijako zvýraznená ani zobrazená samostatne tak, aby s ňou bol divák konfrontovaný\npriamo. Jednoznačne a zrozumiteľne bolo možné text obsahujúci predmetnú výzvu prečítať až po\nzastavení obrazu. Samotné znenie výzvy sa síce nezmenilo, avšak počas zobrazenia tejto výzvy sa po\ncca 2 sekundách tzv. prestrihom podstatným spôsobom zmenilo pozadie, na ktorom bola táto výzva\nvyobrazená a najmä sa tiež zmenilo umiestnenie daného textu na obrazovke. Po tejto zmene bola\npredmetná výzva zobrazená ďalšie cca 2 sekundy. Hoci veľkosť písma a kontrast farby písma a farby\npozadia je v tomto prípade možné považovať za štandardnú (a teda takú, ktorá žiadnym výrazným\nspôsobom neruší diváka pri čítaní tejto výzvy), vzhľadom na rozsah tejto výzvy čas potrebný na jej\nbezproblémové prečítanie je min. 5 sekúnd. Prestrih, ktorým sa zmenilo pozadie (jeho farba), ale najmä\numiestnenie a vnútorné členenie samotného textu (text bol pôvodne zobrazený na dvoch riadkoch po\nprestrihu bol zobrazený na riadkoch troch) spôsobil, že divák musel začať čítať túto výzvu od začiatku\na teda nemohol pokračovať v súvislom čítaní tejto výzvy. Je teda zrejmé, že divák mal k dispozícii max.\n2 sekundy nerušeného čítania výzvy čo vzhľadom na jej rozsah nemohlo stačiť.\nK reklame na liek Pinosol odporkyňa v rozhodnutí uviedla, že aj keď sa samotné znenie výzvy počas jej\nzobrazenia nezmenilo, po cca 2 sekundách sa tzv. prestrihom podstatným spôsobom zmenilo pozadie,\nna ktorom bola táto výzva vyobrazená. Nejednalo sa pritom o tzv. okamžitý prestrih, ale text výzvy sa na\nniekoľko sekúnd úplne stratil z obrazovky. Po tom, ako sa predmetný text opäť objavil, zostal bez zmeny\nvyobrazený iba jednu sekundu. Následne došlo k ďalšiemu prestrihu, po ktorom zostal text vyobrazený\ncca 3 sekundy. Výzva bola na obrazovke zobrazená celkovo 6 sekúnd, pričom však spôsob zobrazenia\ntejto výzvy v žiadnom prípade divákovi neumožňoval súvislé čítanie tejto výzvy po celú uvedenú dobu.\nNaopak, po prvom prestrihu, ktorým sa zmenilo pozadie (jeho farba) text na niekoľko sekúnd úplne\nzmizol. Po druhom prestrihu sa síce nezmenilo pozadie, avšak zmenilo sa vnútorné členenie samotného\ntextu (text bol pôvodne zobrazený na dvoch riadkoch, po prestrihu bol zobrazený na jednom riadku), čo\npodľa Rady spôsobilo, že divák musel začať čítať túto výzvu od začiatku, a teda nemohol pokračovať v\nsúvislom čítaní tejto výzvy. Je teda zrejmé, že divák mal k dispozícii max. 3 sekundy nerušeného čítania\nvýzvy, čo vzhľadom na jej rozsah nemohlo stačiť.\nK reklame na liek Panadol Extra odporkyňa v rozhodnutí uviedla, že hoci veľkosť písma a kontrast farby\npísma a farby pozadia je v tomto prípade možné považovať za štandardnú (teda takú, ktorá žiadnym\nvýrazným spôsobom neruší diváka pri čítaní tejto výzvy), čas potrebný na jej bezproblémové prečítanie\nje minimálne 8 sekúnd, a to predovšetkým z dôvodu rozsahu, t. j. dĺžky textu tejto výzvy. Výzva bola\nna obrazovke zobrazená cca 3 sekundy. Hoci pozadie, umiestnenie alebo vnútorné členenie textu sa\nv tomto prípade žiadnym spôsobom nemenilo, cca 3 sekundy na prečítanie výzvy, ktoré mal divák k\ndispozícii, vzhľadom na jej rozsah nemohlo stačiť.\nK reklame na liek Coldrex Max Grip odporkyňa v rozhodnutí uviedla, že výzva bola na obrazovke\nzobrazená cca 5 sekúnd. Hoci pozadie, umiestnenie alebo vnútorné členenie textu sa v tomto prípade\nžiadnym podstatným spôsobom nemenilo, vzhľadom na rozsah je na prečítanie výzvy potrebných\nminimálne 6 sekúnd. V danom prípade však bolo čítanie predmetnej výzvy sťažené malou veľkosťou\npísma ako aj nedostatočným kontrastom medzi farbou písma a farbou pozadia (bledé písmo na bledom\npozadí).\nK porušeniu povinnosti zreteľne informovať verejnosť o existencii umiestňovania produktov označením\nna konci programu, ku ktorej došlo v programe Teleráno, odporkyňa v rozhodnutí uviedla, že § 39a\nods. 5 písm. d) zákona o vysielaní a retransmisii stanovuje jednoznačnú povinnosť zreteľne informovať\nrecipienta o umiestňovaní produktov na začiatku programu, na jeho konci a pri jeho pokračovaní po\nprerušení mediálnou komerčnou komunikáciou. Výkladom predmetného ustanovenia nie je možné\ndospieť k inému záveru ako k tomu, že informácia o komerčnom obsahu programu musí byť recipientovi\nprezentovaná na úplnom začiatku programu a na jeho úplnom konci a na úplnom začiatku jeho\npokračovania po prerušení.\nV predmetnom programe bol oznam o umiestňovaní produktov zaradený do vysielania cca 1 minútu\na 14 sek. pred jeho skončením. Oznam bol zobrazený po skončení rozhovoru moderátorov s\nhudobným hosťom bezprostredne po tom ako hudobný hosť začal hrať svoju poslednú pieseň. Zároveň\nna obrazovke začali rolovať titulky. Počas poslednej piesne a titulkov však program jednoznačne\npokračoval, a to zábermi na spievajúceho a hrajúceho hosťa ako aj zábermi na činnosť ostatných\n\nhostí. Titulky programu tvorili iba drobnú lištu na spodku obrazovky a zábery na hostí tak jednoznačne\ndominovali na obrazovke.\nTitulky programu sú len jedným z formálnych znakov programu a v mnohých prípadoch sú skutočne\nzaradené na úplný začiatok alebo úplný koniec programu. Vzhľadom na svoju primárnu funkciu\ninformovať diváka o tvorcoch, účinkujúcich, ako aj o ďalších podrobnostiach o programe, tvoria titulky\nneoddeliteľnú súčasť programu. V prípade, ak vysielateľ zaradí titulky programu do (relatívne) dlhšej\nzáverečnej scény (ktorej súčasťou sú napr. zostrih záberov zo zákulisia, či speváckych vystúpení ako v\ntomto prípade) - vzhľadom na obsahovú, formálnu a funkčnú zhodu tejto scény so samotným programom\nje nepochybné, že aj táto scéna tvorí integrálnu súčasť daného programu. Za koniec programu\nje teda logicky nutné označiť až moment skončenia scén resp. krátky časový úsek bezprostredne\npredchádzajúci skončeniu týchto scén. Samotný fakt, kedy počas záverečných scén „nabehnú“ na\nobrazovku titulky, tak nemá žiadnu súvislosť so skutočnosťou, kedy daný program skončil.\nPri odôvodňovaní uloženej sankcie odporkyňa poukázala na rozhodnutia, ktorými boli navrhovateľke\nuložené sankcie vo veci porušenia § 33 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii (predtým § 33 ods. 5).\nĎalej odporkyňa uviedla, že v minulosti už viackrát pristúpila v obdobných prípadoch, keď posudzovala\nviacero problematických reklám na lieky v jednom rozhodnutí, na model určenia výšky pokuty - 3 319 €\nza každú reklamu na liek, ktorá neobsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu.\nOdporkyňa ďalej rozviedla skutočnosti, ktoré vzala do úvahy pri určovaní výšky pokuty, a to závažnosť\nsprávneho deliktu, mieru zavinenia, rozsah a dosah vysielania, trvanie a následky porušenia povinnosti,\nspôsob porušenia povinnosti. Rozoberaniu týchto faktorov, ovplyvňujúcich výšku uloženej sankcie, sa\nRada venovala ohľadne oboch správnych deliktov (teda porušenia povinnosti uvedenej v § 33 ods. 4\npísm. a) zákona o vysielaní a retransmisii ako aj povinnosti uvedenej v § 39a ods. 5 písm. d) zákona\no vysielaní a retransmisii).\nRada uviedla, že pri uložení sankcie vzala do úvahy aj skutočnosť, že rozhodovala o dvoch samostatných\nsprávnych deliktoch, pričom jeden z nich bol navyše tvorený štyrmi čiastkovými útokmi - štyri reklamné\nšoty propagujúce rôzne lieky, pričom pri započítaní ich rotácií boli tieto reklamné šoty odvysielané\ncelkovo deväťkrát (Ibalgin - 4-krát, Pinosol - 2-krát, Panadol - 2-krát a Coldrex l-krát).\nProti uvedenému rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok a\nžiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil\nna ďalšie konanie, a aby odporkyňu zaviazal na náhradu trov konania.\nNavrhovateľka považuje ustanovenia § 33 ods. 4 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii za nejasné\na nepresné, obsahujúce neurčité právne pojmy. Tieto umožňujú rôzny výklad a spôsobujú právnu\nneistotu. V praxi sa hodnotenia, čo je jednoznačné a zrozumiteľné pre divákov vo viacerých prípadoch\nrozchádzajú. Navrhovateľka má za to, že v jednotlivých reklamných spotoch bola výzva zobrazená\nspôsobom adekvátnym pre prečítanie a porozumenie priemerným divákom.\nK reklamnému spotu na Ibalgin 400 a IBALGIN FAST navrhovateľka uviedla, že výzva bola na obrazovke\nzobrazená počas 4 sekúnd reklamného spotu. Počas celého reklamného spotu sa výzva nezmenila, po\nprestrihu t.j. po cca 2 sekundách sa zmenilo len pozadie, na ktorom bola výzva vyobrazená. Divák mal k\ndispozícii teda dostatok času na prečítanie výzvy. Navrhovateľka poukazuje na fakt, že schopnosť diváka\npri čítaní textu výzvy v kratšom čase je daná tým, že divák už z bezprostredne predchádzajúcej časti\nreklamného spotu má predstavu, aký typ textu sa v dolnej polovici obrazovky vyskytuje a jeho prečítanie\nmu teda trvá kratšie, t.j. priemerná rýchlosť prečítania opakovaného textu sa u divákov zvýši.\nK reklamnému spotu na Pinosol uviedla, že výzva bola na obrazovke zobrazená 6 sekúnd a napriek\nprestrihom reklamného spotu bola výzva zrozumiteľná a jednoznačná. Odporca konštatoval, že po\nprestrihu musel divák začať výzvu čítať od začiatku, vzhľadom na skutočnosť, že najskôr bola zobrazená\nna dvoch riadkoch a po prestrihu na jednom. Uvedené považuje navrhovateľka za striktne formalistické\na subjektívne hodnotenie, ktoré nebolo nijakým spôsobom preukázané.\nV reklamnom spote na Panadol Extra bola výzva podľa merania navrhovateľky zobrazená na obrazovke\npočas 4 sekúnd a nie 3 sekúnd, ako tvrdí odporkyňa, pričom spôsob zobrazenia výzvy a uvedené časové\n\nobdobie je podľa názoru navrhovateľky dostatočne dlhé na prečítanie priemerným divákom (na rozdiel od\ntvrdenia odporkyne, že vzhľadom na dĺžku textu čas potrebný na bezproblémové prečítanie je minimálne\n8 sekúnd).\nPri reklame na Coldrex Max Grip bola podľa odporkyne výzva zobrazená na obrazovke celkovo iba\n5 sekúnd a čas potrebný na bezproblémové prečítanie je minimálne 6 sekúnd. Navrhovateľka v tejto\nsúvislosti poukázala na to, že posledná veta výzvy, ktorú podľa časovej kalkulácie odporcu nestihne\ndivák prečítať je nasledovná: „Je vhodný pre dospelých a mladistvých s telesnou hmotnosťou nad 65\nkg.“ Posledná veta výzvy nie je povinnou obsahovou náležitosťou výzvy v zmysle § 33 ods. 4 písm. a)\nzákona o vysielaní a retransmisii a uvedenú skutočnosť mala odporkyňa aj zohľadniť. Navrhovateľka\nmá za to, že výzva bola na obrazovke zobrazená dostatočne dlho a s dostatočným kontrastom medzi\nfarbou písma a farbou pozadia, a to tak aby bol divák schopný obsahu výzvy porozumieť.\nK porušeniu ustanovenia § 39a ods. 5 písm. d) zákona o vysielaní a retransmisii navrhovateľka uviedla,\nže pre účel zhodnotenia, či bol oznam odvysielaný na konci programu, je potrebné zhodnotiť, čo\nsa považuje za koniec programu. Zákon však nešpecifikuje, čo sa považuje za koniec programu.\nNavrhovateľka sa stotožňuje s vyjadrením odporcu, že titulky sú formálnym znakom úplného konca\nprogramu. Na základe tejto logiky a s cieľom naplniť účel zákona umiestnila navrhovateľka oznam v\nmomente, kedy už titulky signalizujú koniec programu.\nV odvolaní ďalej navrhovateľka uviedla, že výška pokuty nie je primeraná. Tiež poukázala na to, že z\nodôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre stanovenie výšky pokuty.\nV rozhodnutí absentujú príklady jednotlivých prípadov, v ktorých sa navrhovateľka dopustila porušenia\n§ 39a ods. 2 s odkazom na § 39a ods. 5 písm. d) zákona a výška pokuty, ktorá jej bola udelená za toto\nporušenie. Z rozhodnutia tak nie je zrejmé, či prípadné sankcie udelené v minulosti boli zohľadnené pri\nstanovení výšky pokuty.\nZ rozhodnutia nie je zrejmé, z čoho presne odporkyňa vychádzala pri stanovovaní výšky pokuty, a ako\nk celkovej úhrnnej pokute dospela. Z rozhodnutia nie je jednoznačne zrejmá metodika pri stanovení\nvýšky pokuty, teda či odporkyňa vychádzala z výšky pokuty 3 319 eur za každú reklamu na liek\nalebo vychádzala z inej výšky. V rozhodnutí absentuje vysvetlenie, aká výška pokuty pripadá na ktoré\nporušenie zákona, t.j. aká časť z celkovej pokuty bola udelená za porušenie § 33 ods. 4 písm. a) zákona\no vysielaní a retransmisii a aká časť za porušenie § 39a ods. 5 písm. d) zákona o vysielaní a retransmisii.\nK opravnému prostriedku navrhovateľky sa vyjadrila odporkyňa a navrhovala napadnuté rozhodnutie\npotvrdiť. Odmieta tvrdenie navrhovateľky, že neurčité právne pojmy uvedené v ustanovení § 33 ods.\n4 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii umožňujú rôzny výklad a vedú k právnej neistote.\nNaopak, inštitúty správneho uváženia a neurčitých pojmov, ako špecifickej formy správneho uváženia,\nzabezpečujú v rámci konštrukcie zákona o vysielaní a retransmisii potrebnú flexibilitu pri uplatňovaní\nnoriem, ktoré vzhľadom na charakter oblasti predmetnej právnej úpravy nemôžu objektívne vyjadriť\nspoločenskú realitu absolútnym spôsobom. Odporkyňa sa pri výklade týchto pojmov pohybuje striktne v\nrámci hraníc vytýčených svojou predchádzajúcou rozhodovacou praxou a príslušnou judikatúrou, pričom\nvychádza z objektívne zisteného skutkového stavu a svoj výklad riadne odôvodní.\nPokiaľ ide o konkrétne posúdenie naplnenia znakov správnych deliktov, za ktoré bola navrhovateľke\nuložená pokuta, odporkyňa vo vyjadrení zotrvala na svojich názoroch a hodnoteniach vyslovených v\nnapadnutom rozhodnutí.\nK námietkam týkajúcim sa uloženej pokuty odporkyňa uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie o absencii\npredchádzajúceho rozhodnutia vo veci porušenia § 39a ods. 2 v spojení s § 39a ods.5 písm. d) zákona o\nvysielaní a retransmisii. Rada na str. 23 odkazuje na rozhodnutie č. RL/057/2012 z 11. septembra 2012,\nktorým bola navrhovateľke uložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona.\nNapadnutým rozhodnutím bola navrhovateľke uložená úhrnná sankcia. Na základe analógie s\nobdobným inštitútom trestného práva tak odporkyňa uplatnila absorpčnú zásadu a sankciu uložila iba\nza závažnejší správny delikt, ktorým je v prejednávanej veci jednoznačne opakované porušenie § 33\nods. 4 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii. Rada navrhovateľku za porušenie povinnosti týkajúcej\n\nsa umiestňovania produktov (§ 39a zákona o vysielaní a retransmisii) v konečnom dôsledku reálne\nnesankcionovala.\nOdporkyňa poukázala na to, že za porušenie § 33 ods. 4 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii zákon\numožňuje uložiť sankciu až do výšky 165 969 €. Výška uloženej sankcie 21 000 €, hoci ju navrhovateľka\npovažuje za vysokú, je na spodnej hranici zákonom vymedzenej sadzby. Ak za odvysielanie jedného\nreklamného šotu bez riadnej výzvy bola navrhovateľke v minulosti uložená sankcia vo výške 3 319 €,\npokuta 21 000 € za opakované porušenie rovnakej povinnosti, pozostávajúce z odvysielania štyroch\nreklamných šotov (štyri čiastkové útoky) bez riadnej výzvy, nemôže byť označené za neodôvodnené,\nresp. nezohľadňujúce predchádzajúce sankcie.\nRada nemohla opomenúť, že navrhovateľka, aj napriek tomu, že bola za porušenie predmetného\nustanovenia (dokonca obdobným spôsobom) niekoľkokrát právoplatne sankcionovaná, porušila\npredmetnú povinnosť opakovane, pričom spáchaný správny delikt mal charakter pokračovacieho\nsprávneho deliktu tvoreného viacerými čiastkovými útokmi, čo zvýšilo jeho celkovú závažnosť. Preto\naj sankcia musela byť logicky vyššia, ako v prípadoch, kedy sa jednalo len o „bežný“ správny delikt\nspáchaný len jedným činom, resp. nezákonným odvysielaním jednej reklamy na jeden liek.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný (246 ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho\nporiadku) postupom podľa § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku na základe podaného\nopravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu a jemu\npredchádzajúce správne konanie a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov, ako aj\ns obsahom písomných podaní účastníkov konania, a po vypočutí zástupcov účastníkov konania na\npojednávaní dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup správneho orgánu\n(odporkyne), ktorým bola navrhovateľke uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/, určená podľa § 67\nods. 5 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinností ustanovených v § 33 ods. 4\npísm. a/ a § 39a ods. 5 písm. d) zákona o vysielaní a retransmisii.\nPodľa § 4 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti\npri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a\nvzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. g) a h) zákona o vysielaní a retransmisii do pôsobnosti rady v oblasti\nvýkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa\nosobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu\nbez oprávnenia.\nPodľa § 33 ods. 4 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii vysielaná reklama na lieky okrem liekov\npodľa odseku 3 a § 31a ods. 10 musí byť rozoznateľná, nezaujatá, pravdivá a overiteľná a musí\nzodpovedať požiadavke ochrany jednotlivca pred poškodením. Reklama musí obsahovať jednoznačnú\na zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej\ninformácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku.\n\nPodľa § 39a ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii umiestňovanie produktov je zvuková, obrazová\nalebo zvukovo-obrazová informácia o tovare, službe alebo ochrannej známke, zaradená do programu\nza odplatu alebo inú podobnú protihodnotu.\nPodľa § 39a ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii umiestňovanie produktov je povolené iba za\npodmienok ustanovených týmto zákonom.\nPodľa § 39a ods. 5 písm. d) vety prvej zákona o vysielaní a retransmisii umiestňovanie produktov podľa\nodsekov 3 a 4 je povolené v programoch, ktoré spĺňajú požiadavku, že verejnosť je zreteľne informovaná\no existencii umiestňovania produktov označením na začiatku a na konci programu, ako aj pri pokračovaní\nprogramu po prerušení mediálnou komerčnou komunikáciou.\nPodľa § 64 ods. 1 až 3 zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nSankciu podľa odseku 1 písm. d) rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2\nods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu\nbez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť\npokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm.\na) a c), ods. 3 písm. k), § 20 ods. 1 a 4, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1\npísm. b)] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods.1 písm. e)].\nPokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery\nzavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych\nslužieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne\nuložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného\nsystému.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisie rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a\nvysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak porušil podmienky na\nvysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o\nhlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,\nmusí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí\nobsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu\núvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a\nnámietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nÚčelom zákonnej regulácie vysielania reklamy na lieky je zabezpečiť ochranu divákov (recipientov\ninformácií odvysielaných v reklame) pred poškodením zdravia. Zákonodarca v zákone o vysielaní a\nretransmisií bližšie nešpecifikuje, akú podobu má mať výzva na pozorné prečítanie poučenia o správnom\npoužití lieku, avšak z obsahu právnej normy vyplýva, že výzva má byť zrozumiteľná a jednoznačná, a\nteda je na vysielateľovi zvoliť takú formu výzvy, aby priemerne vnímajúci divák bol schopný sa s ňou\n\noboznámiť. Najvyšší súd sa stotožňuje s tvrdením odporkyne, že potrebnú dĺžku zobrazenia textovej\ninformácie podľa § 33 ods. 4 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii nie je možné určiť paušálne,\nteda všeobecne pre všetky prípady vysielania reklamy na lieky, keďže posúdenie tejto otázky je závislé\nod viacerých kritérií, ktoré sú vždy dané individuálne konkrétnym prípadom. Všeobecne možno výzvu\nna pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku, zobrazenú vo forme textovej informácie,\npovažovať za zrozumiteľnú a jednoznačnú, ak je v dostatočnej veľkosti a v dostatočnom časovom\nrozsahu zobrazená tak, aby priemerne vnímajúci divák sa v jej texte vedel zorientovať a aby bol schopný\nzamerať svoju pozornosť na prečítanie a pochopenie jej významu. Najvyšší súd po vzhliadnutí záznamu\nodvysielaných reklamných šotov, za ktoré bola navrhovateľke napadnutým rozhodnutím uložená pokuta,\ndospel k záveru zhodnému s názorom odporkyne, že žiadnu z posudzovaných výziev na pozorné\nprečítanie poučenia o správnom použití lieku nemožno kvalifikovať ako zrozumiteľnú a jednoznačnú,\npretože vzhľadom na zvolený spôsob grafickej úpravy zobrazenia výzvy a časovú dĺžku jej zobrazenia\nsa žiadna z posudzovaných výziev nedala prečítať celá.\nV odôvodnení napadnutého rozhodnutia Rada podrobne opísala skutkový stav každého čiastkového\nporušenia zákona a dôvody, pre ktoré považovala výzvu podľa § 33 ods. 4 písm. a/ zákona o vysielaní\na retransmisii v jednotlivých posudzovaných prípadoch za nedostatočne jasnú a zrozumiteľnú. S týmito\ndôvodmi odporkyne, reprodukovanými v úvode odôvodnenia tohto rozsudku, sa najvyšší súd stotožňuje\na nebude ich na tomto mieste duplicitne uvádzať, nakoľko slovné vyjadrenie argumentácie by bolo v\npodstate identické, pretože len ťažko by najvyšší súd zvolil na zdôvodnenie naplnenia znakov správneho\ndeliktu slovné formulácie odlišné od formulácií obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí. Najvyšší súd\nzastáva názor, že odôvodnenie rozhodnutia odporkyne v časti zdôvodnenia porušenia § 33 ods. 4 písm.\na) zákona o vysielaní a retransmisii je zrozumiteľné, logické, zodpovedajúce skutkovému stavu veci a\nzákonnej úprave na tento stav sa vzťahujúcej.\nK odvolacím námietkam navrhovateľky v časti porušenia § 33 ods. 4 písm. a) zákona o vysielaní a\nretransmisii najvyšší súd uvádza nasledovné. Pokiaľ ide o namietaný rôzny výklad pojmov „jednoznačná“\na „zrozumiteľná“, najvyšší súd poukazuje na vyššie uvedený text odôvodnenia, kde definuje, čo možno\nrozumieť pod uvedenými pojmami v spojení s účelom právnej normy, v ktorej sú tieto pojmy obsiahnuté.\nZároveň je treba zdôrazniť, že sa nejedná o pojmy, ktoré by umožňovali veľmi široký výklad, ako\nsa to snaží naznačiť navrhovateľka. Všetci členovia senátu rozhodujúceho v prejednávanej veci sa s\nposudzovanými reklamnými spotmi oboznámili a žiaden z nich nemal pochybnosti o tom, že odvysielané\nvýzvy nenapĺňali požiadavky jednoznačnosti a zrozumiteľnosti kladené na nich zákonom o vysielaní a\nretransmisii.\nJe tiež mylné tvrdenie navrhovateľky, že odporkyňa posúdila vec striktne formalisticky a subjektívne\nzhodnotením, že v prípade prestrihu reklamného spotu, keď najskôr bola výzva zobrazená na dvoch\nriadkoch a po prestrihu na jednom, musel divák začať výzvu po prestrihu čítať od začiatku. Najvyšší\nsúd objektívne zistil, že spôsob zobrazenia výzvy pred a po prestrihu v spojení so samotným faktom, že\ndošlo k prestrihu v reklamnom spote, mali za následok, že divák automaticky začína text čítať odznova,\nnakoľko vôbec nepredpokladá vzhľadom na prestrih, že ide o totožný text a tiež vzhľadom na odlišné\ngrafické usporiadanie textu ani nie je možné sa v takom krátkom čase zorientovať, v ktorom mieste\npresne je treba nadviazať na už prečítanú časť textu.\nNavrhovateľka v odvolaní namietala, že v prípade reklamného spotu na Coldrex Max Grip posledná veta\nvýzvy („Je vhodný pre dospelých a mladistvých s telesnou hmotnosťou nad 65 kg.“) nie je povinnou\nobsahovou náležitosťou výzvy v zmysle § 33 ods. 4 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii, a keďže\npodľa odporkyne čas potrebný na bezproblémové prečítanie výzvy je minimálne 6 sekúnd a výzva bola\nzobrazená na obrazovke celkovo 5 sekúnd, podľa navrhovateľky výzva bola zobrazená dostatočne dlho\npre jej porozumenie. Najvyšší súd k tomu uvádza, že graficky je výzva zobrazená ako ucelený text, a\nkeďže z obsahu textu je divákovi jasné, že sa jedná o istý druh poučenia, ktorý je preňho dôležitý, potom\nnie je na mieste argument, že posledná veta výzvy nie je povinnou obsahovou náležitosťou výzvy v\nzmysle § 33 ods. 4 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii. Vzhľadom na to, že výzva nemohla byť pre\nkrátkosť času prečítaná celá, divák nemôže vedieť, že posledná veta už nebola relevantná a dôvodne\nsa môže domnievať, že mu v texte ušlo niečo podstatné a dôležité.\nPokiaľ ide o vyslovené porušenie ustanovenia § 39a ods. 5 písm. d) zákona o vysielaní a retransmisii v\nprograme Teleráno, najvyšší súd dospel k odlišnému záveru ako odporkyňa, podľa ktorej navrhovateľka\n\nporušila povinnosť zreteľne informovať verejnosť o existencii umiestňovania produktov označením na\nkonci programu. Najvyšší súd musí prisvedčiť argumentácii navrhovateľky, že spôsobom umiestnenia\noznamu (v podstate na začiatku záverečných titulkov) bol naplnený účel zákona. Ustanovenie § 39a ods.\n5 písm. d) vety prvej zákona o vysielaní a retransmisii stanovuje povinnosť zreteľne informovať verejnosť\no existencii umiestňovania produktov v programoch označením na začiatku a na konci programu, ako\naj pri pokračovaní programu po prerušení mediálnou komerčnou komunikáciou. Odporkyňa uvedené\nustanovenie interpretovala tak, že informácia o komerčnom obsahu programu musí byť prezentovaná\nna úplnom konci programu. Porušenie povinnosti navrhovateľkou videla v tom, že počas záverečnej\npiesne a titulkov program pokračoval zábermi na spievajúceho a hrajúceho hosťa ako aj zábermi na\nčinnosť ostatných hostí. Titulky programu tvorili iba drobnú lištu na spodku obrazovky a zábery na hostí\njednoznačne dominovali na obrazovke.\nSkutkové zistenia odporkyne sú správne, avšak s ich právnym posúdením najvyšší súd nemôže súhlasiť.\nUstanovenie § 39a ods. 5 písm. d) vety prvej zákona o vysielaní a retransmisii neuvádza, že by\ninformácia o existencii umiestňovania produktov mala byť umiestnená na úplnom konci programu, resp.\nfakticky bezprostredne po skončení programu (ako by to mohlo vyplývať z argumentácie odporkyne).\nJe zjavné, čo je zmyslom a účelom uvedeného zákonného ustanovenia: informovať divákov o\nexistencii umiestňovania produktov v programoch. Zvolením momentu umiestnenia oznamu na začiatku\nzáverečných titulkov navrhovateľka v prejednávanom prípade nepostupovala v rozpore s účelom zákona\nani s jeho doslovným znením. Odporkyňa s poukazom na ustanovenie § 3 písm. i) bod 2 zákona\no vysielaní a retransmisii (podľa ktorého program je zvukovo-obrazový, zložený z pohybujúcich sa\nobrazov so zvukom alebo bez zvuku, tvoriaci svojím obsahom, formou a funkciou uzavretý celok v rámci\nprogramovej služby vysielateľa alebo v rámci katalógu zostaveného poskytovateľom audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie) dospela k záveru, že ak scény vysielané pred titulkami alebo po\ntitulkoch programu sú po obsahovej, formálnej ako aj funkčnej stránke zhodné so zvyšnou časťou\nprogramu, jedná sa stále o jeden celok a teda o jeden program. Proti tomuto záveru odporkyne nemožno\nnamietať, vo veci nie je sporné, že sa jednalo o jeden program. Záverečné titulky program nerozdelili,\nlen signalizovali jeho ukončenie.\nPre posúdenie veci bola podstatná aj skutočnosť, že moderátori sa s divákmi rozlúčili a až potom\nnasledoval oznam o existencii umiestňovania produktov. V takom type programu, akým je Teleráno,\nrozlúčenie sa moderátorov s divákmi je jasnou informáciou o tom, že program končí, a pre diváka je\ntáto skutočnosť spolu s faktom, že na obrazovke rolujú záverečné titulky, signálom, že môže prestať\nsledovať uvedený program a napríklad prepnúť na inú programovú službu. Umiestnením oznamu v\núvode záverečných titulkov bol naplnený účel zákona a divák bol zreteľne informovaný o existencii\numiestňovania produktov.\nVýklad odporkyne bol príliš formalistický a navyše nezaručoval efektívnejšie naplnenie účelu\nzákona, pretože nebolo nijako objektívne preukázané, v ktorom momente diváci opúšťajú sledovanie\nprogramu (či v čase, keď už bežia záverečné titulky, alebo až po prečítaní celých záverečných\ntitulkov a definitívnom ukončení programu). Striktnejším výkladom zákona preto odporkyňa postihuje\nnavrhovateľku bez toho, aby bolo nepochybné, že týmto výkladom je lepšie naplnený účel zákona informovať divákov o umiestňovaní produktov v programe. Z uvedeného dôvodu dospel najvyšší súd\nk záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť a vec jej vrátiť na nové konanie a\nrozhodnutie.\nDruhým dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia je aj nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej\nsankcie, čo v tejto časti rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. S poukazom na § 47 ods. 3\nsprávneho poriadku najvyšší súd uvádza, že odporkyňa bola povinná v odôvodnení rozhodnutia jasne\nvysvetliť, akými úvahami sa riadila pri ukladaní sankcie a určení jej výšky. Námietky navrhovateľky,\nže v odôvodnení rozhodnutia takéto úvahy a metodika pri stanovení výšky pokuty absentujú, sú\npodľa najvyššieho súdu opodstatnené. Vo výroku rozhodnutia rada uvádza, že navrhovateľke ukladá\núhrnnú sankciu. V odôvodnení rozhodnutia však jej uloženie bližšie neodôvodňuje, ani sa výslovne o\núhrnnej sankcii priamo nezmieňuje. Pokiaľ však rada v rozhodnutí odkazovala na analogické použitie\ntrestnoprávnych zásad v správnom trestaní, nebolo s ohľadom na deklarované uloženie úhrnnej sankcie\nz odôvodnenia rozhodnutia vôbec zrejmé, ktorý správny delikt a z akých dôvodov považovala rada za\n„prísnejšie trestný“ a ako dospela k samotnej výške uloženej pokuty.\n\nK uloženiu úhrnnej sankcie sa odporkyňa vyjadrila vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky, pričom\nuviedla, že analogicky so zásadami trestného práva uplatnila absorpčnú zásadu a sankciu uložila\niba za závažnejší správny delikt, ktorým je opakované porušenie § 33 ods. 4 písm. a) zákona o\nvysielaní a retransmisii, a za porušenie povinnosti týkajúcej sa umiestňovania produktov (§ 39a)\nnavrhovateľku reálne nesankcionovala. Takéto odôvodnenie uloženej sankcie však v napadnutom\nrozhodnutí jednoznačne absentuje.\nAj v prípade, že odporkyňa uložila sankciu len za porušenie § 33 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii,\nnie je možné považovať napadnuté rozhodnutie za dostatočne odôvodnené, nakoľko z rozhodnutia nie je\nzrejmý ani spôsob určenia výšky sankcie za odvysielané reklamy na lieky. Odporkyňa síce v rozhodnutí\nuviedla, že v minulosti v obdobných prípadoch, keď posudzovala viacero problematických reklám na lieky\nv jednom rozhodnutí, už viackrát pristúpila na model určenia výšky pokuty - 3 319 € za každú reklamu na\nliek, ktorá neobsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu, v ďalšom texte odôvodnenia rozhodnutia\nvšak odporkyňa neozrejmila, či k rovnakému spôsobu určenia pokuty pristúpila aj v prejednávanej veci.\nV závere len uviedla, že nakoľko rozhodovala o dvoch samostatných správnych deliktoch, pričom jeden\nz týchto správnych deliktov bol tvorený viacerými (štyrmi) čiastkovými útokmi, premietla túto skutočnosť\naj do výšky ukladanej sankcie.\nZ takto odôvodnenej výšky uloženej sankcie nebol vôbec zrejmý spôsob jej určenia, a preto najvyšší\nsúd nemohol preskúmať, či postup pri určení výšky pokuty bol zákonný. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky považuje odôvodnenie výšky uloženej pokuty za nekonzistentné a nejasné, neumožňujúce\nzistiť mechanizmus jej určenia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov považoval za relevantné odvolacie námietky\nnavrhovateľky týkajúce sa právneho posúdenia naplnenia znakov porušenia povinnosti stanovenej v §\n39a ods. 5 písm. d) zákona o vysielaní a retransmisii a nedostatočného odôvodnenia výšky uloženej\nsankcie, preto odvolaniu vyhovel a napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 3 vety prvej\nObčianskeho súdneho poriadku a § 250j ods. 2 písm. a) a d) v spojení s § 250l ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\nPri novom prejednaní veci je správny orgán viazaný právnym názorom súdu (§ 250r Občianskeho\nsúdneho poriadku).\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku, tak, že úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách\nprávneho zastúpenia, ktoré pozostávali z náhrady trov za poskytnuté právne služby v uplatnenom\nrozsahu:\n- za 2 úkony právnej služby poskytnuté v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie opravného\nprostriedku dňa 25. novembra 2014) v sume 2 x 134 eur podľa § 11 ods. 4 vety prvej v spojení s §\n13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“), plus 2 x režijný paušál po 8,04 eura podľa § 16 ods. 3 vyhlášky,\n- za jeden úkon právnej služby poskytnutý v roku 2016 (účasť na pojednávaní pred najvyšším súdom\ndňa 23. novembra 2016) v sume 143 eur podľa § 11 ods. 4 vety prvej v spojení s § 13a ods. 1 písm. d)\nvyhlášky, plus režijný paušál 8,58 eura podľa § 16 ods. 3 vyhlášky.\nKeďže právny zástupca navrhovateľky je platiteľom dane z pridanej hodnoty, podľa § 18 ods. 3 vyhlášky\nsa priznaná odmena a náhrady (spolu v sume 435,66 eura) zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške\n20%, teda o sumu 87,13 eura. Celkové trovy poskytnutej právnej pomoci, ktoré v tomto konaní najvyšší\nsúd priznal navrhovateľke, predstavujú sumu 522,79 eura.\nPrávny zástupca navrhovateľky vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 552,80 eura. K tomu\nnajvyšší súd uvádza, že zo strany právneho zástupcu navrhovateľky išlo zjavne o chybu v písaní a\npočítaní pri uvedení výslednej sumy trov právneho zastúpenia. Najvyšší súd priznal navrhovateľke trovy\nza všetky úkony právnej služby tak ako boli uplatnené vo vyčíslení zo dňa 25. novembra 2016.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}