{"guid": "493e17a8-3eb9-4163-b578-84ba4c38150c:f8677377-392e-4371-95a9-46b99d13da91", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:9014010132.1", "spisova_znacka": "6Sž/20/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/20/2014 z 24. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2016, sp. zn. 6Sž/20/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:9014010132.1", "identifikacne_cislo": "9014010132", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2016-02-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-3", "nazov": "§ 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-20", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f8677377-392e-4371-95a9-46b99d13da91", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010132.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010132.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010132.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/20/2014\n9014010132\n24. 02. 2016\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2016:9014010132.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci navrhovateľa: MAC\nTV, s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpeného Mgr. Petrom Ďurčekom,\nadvokátom a konateľom spoločnosti Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska\ncesta 102, Bratislava, proti odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8,\nBratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. RP/059/2014 zo\ndňa 07. októbra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/059/2014 zo dňa 07. októbra 2014 p o\nt v r d z u j e.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nNavrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 500,- € na účet Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vedený v N. pre zasielanie súdnych poplatkov a pokút: C. v lehote 15 dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nOdporca rozhodnutím č. RP/059/2014 zo dňa 07. októbra 2014, vydaným v správnom konaní č. 478/\nSKO/2014 postupom podľa ust. § 71 zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii účinného v\nrozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“ alebo „zákon o vysielaní a retransmisii“) rozhodol\no tom, že navrhovateľ porušil I. povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že\nna televíznej programovej službe JOJ PLUS odvysielal dňa 28. marca 2014 o cca 20:30 hod. program\nTombstone - Mesto zločinu, ktoré klasifikoval ako nevhodné pre maloletých divákov do 12 rokov, a\nktoré obsahovalo hodnotiace kritéria „detailné a naturalistické zobrazenie násilných aktov“, „vulgárne\nvyjadrovanie“, ktoré vzhľadom na kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu spracovania\nalebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu\nmožno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov, v dôsledku čoho došlo ich\nklasifikovaním účastníkom konania ako nevhodných pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov k\nnesprávnemu uplatneniu Jednotného systému označovania (ďalej len „JSO“), za čo mu uložil podľa ust.\n§ 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu, určenú podľa ust. § 67 ods. 3 písm. c/\nzákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 3 000,- €; a II. povinnosť ustanovenú v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona\nč. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej službe JOJ PLUS odvysielal dňa 28. marca 2014 o\ncca 21:48 hod. komunikát propagujúci vlastný program vysielateľa MAC TV s.r.o., Chaos, ktorý naplnil\ndefiníciu vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. a zároveň reklamy podľa § 32\nods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., a pri ktorom nezabezpečil, aby bola reklama slušná, za čo mu uložil podľa\nust. § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu, určenú podľa ust. § 67 ods. 5 písm. a/\n\nzákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 3 319,- €. Súčasne vyslovil, že podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000\nZ.z. „Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila“ a že v zmysle §\n67 ods. 16 zákona je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je\npotrebné ju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí.\nProti uvedenému rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote opravný prostriedok navrhovateľ\nz dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní odporcu bola zistená\ntaká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nNavrhovateľ namietal vo vzťahu k výroku č. I. napadnutého rozhodnutia, že odporca vydal napadnuté\nrozhodnutie bez toho, aby jeho vydaniu predchádzalo upozornenie Rady na opakované porušenie\npovinnosti v zmysle ust. § 64 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii. Podľa navrhovateľa uvedené\nrozhodnutia Rady (na str. 26 a 27 uvedeného rozhodnutia), v ktorých Rada upozornila odporcu vysielateľa za porušenie zákona o vysielaní a retransmisii, nie sú takýmito rozhodnutiami. Každé z\nuvedených rozhodnutí podľa navrhovateľa predstavuje rozhodnutie, v ktorom bola vysielateľovi uložená\nsankcia -pokuta. Rozhodnutia, v ktorých bola uložená finančná sankcia nie je možné podľa navrhovateľa\nzamieňať s rozhodnutiami, ktoré predstavujú sankciu vo forme upozornenia na porušenie zákona.\nRadou identifikované rozhodnutia nie je možné ani z obsahového hľadiska považovať za kvalifikované\nrozhodnutia, ktorými bol vysielateľ upozornený na opakované porušenie povinnosti. K tomu, aby\n„upozorňujúce“ rozhodnutie Rady tvorilo podklad „sankčného“ rozhodnutia Rady je nevyhnutné, aby sa\nobsahové vymedzenie konania vysielateľa v „upozorňujúcom“ rozhodnutí aspoň v podstatných črtách\nzhodovalo s obsahovým vymedzením konania vysielateľ v „sankčnom“ rozhodnutí. Obsahová zhoda\nvšak nemôže spočívať len v identifikácii zhodného ustanovenia právneho predpisu, ktoré bolo porušené,\nnakoľko takéto upozornenie by neplnilo svoj základný účel, ktorý zákonodarca sledoval, ktorým je\nprevencia, tzn. umožniť vysielateľovi dobrovoľne po riadnej identifikácii konania, ktoré sa považuje za\nnežiaduce, prispôsobiť svoje konanie do budúcna tak, by sa vyhol finančným sankciám za identické\nkonanie. Rozhodnutia, ktoré sú zhodné len v identifikácii paragrafového znenia ustanovenia právneho\nprepisu, ktoré bolo porušené, avšak bez prihliadnutia na existenciu zhodnosti konania vysielateľa,\nnie je možné považovať za totožné v podstatných črtách, a teda ani ako rozhodnutia o uložení\nsankcie - upozornení na porušenie zákona spôsobilé tvoriť zákonný podklad pre nadväzujúce „sankčné“\nrozhodnutia Rady.\nNavrhovateľ ďalej namietal, že hoci skutková podstata správneho deliktu vymedzeného v ust. § 20 ods.\n3 (pôvodne § 20 ods. 4) neprešla za obdobie od roku 2010 do súčasnosti výraznejšou zmenou, jej\nuplatnenie je determinované výlučne v príčinnej súvislosti s ustanoveniami podzákonného právneho\npredpisu, t.j. Vyhlášky Ministerstva kultúry SR č. 589/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti\no jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov,\nmultimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania\n(ďalej len „Vyhláška o JSO“). Až jednotlivé hodnotiace kritéria a samotný obsah vysielania, ktorý ich\nnapĺňa determinuje konanie vysielateľa vo vzťahu k dodržaniu/porušeniu povinností vyplývajúcich z\nVyhlášky o JSO a teda z ust. § 20 ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii. V tejto súvislosti navrhovateľ\npoukázal na skutočnosť, že práve Vyhláška o JSO prešla s účinnosťou k 01.04.2013 podstatnou zmenou\nvo vymedzení a identifikácii hodnotiacich kritérií, ktorá zmenila ich obsahové vymedzenie a zaradenie\noproti stavu, ktorý existoval do 31.03.2013. Navrhovateľ skonštatoval, že ak predmetné hodnotiace\nkritériá boli zavedené až s účinnosťou od 01.04.2013, tieto nemohli tvoriť skutkovú podstatu konania\nvysielateľa pred ich implementáciou do Vyhlášky o JSO a teda nemohli tvoriť vymedzenie spôsobu\nporušenia ust. § 20 ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii v rozhodovacej činnosti Rady. Z toho\nvyplýva, že podľa navrhovateľa ani jedno z uvedených rozhodnutí Rady nemohlo tvoriť zákonom\nvyžadované rozhodnutie o uložení sankcie - upozornenie na porušenie zákona ako podklad pre uloženie\nsankcie - pokuty za opakovane porušenie povinnosti, nakoľko povinnosť, ktorá mala byť podľa Rady\na napadnutého rozhodnutia porušená, v čase vydania rozhodnutí, na ktoré sa Rada odvolávala,\nneexistovala. Podľa navrhovateľa, nakoľko neexistoval zákonný predpoklad pre uloženie sankcie pokuty, napadnuté rozhodnutie trpí takou vadou konania Rady, ktorá spôsobila jeho nezákonnosť a\nnapadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné vzhľadom na absenciu skúmania podmienok a identifikácie\nrozhodnutí, na základe ktorých by mohla Rada uložiť sankciu - pokutu.\nNavrhovateľ tiež uviedol, že hoci rozhodnutie č. RP/008/2014 bolo vydané po nadobudnutí účinnosti\nzákona č. 50/2013 Z.z., bola ním uložená sankcia - pokuta na základe skutkovej podstaty vysielateľa,\n\nktorým naplnil hodnotiace kritériá ustanovení § 1 ods. 1 Vyhlášky o JSO, čiže k porušeniu povinnosti\nmalo dôjsť spôsobom, ktorý je odlišný a teda v podstatných črtách sa vôbec nezhoduje s konaním\nvysielateľa v prejednávanej veci. Vzhľadom na vyššie uvedené podľa navrhovateľa, ani predmetné\nrozhodnutie č. RP/008/2014 nemohlo tvoriť podkladové rozhodnutie pre napadnuté rozhodnutie, preto\nnapadnuté rozhodnutie trpí takou vadou konania Rady, ktorá spôsobila jeho nezákonnosť a napadnuté\nrozhodnutie je nepreskúmateľné vzhľadom na absenciu skúmania podmienok a identifikácie rozhodnutí,\nna základe ktorých by mohla Rada uložiť sankciu - pokutu. Tým, že Rada sankcionovala (pokutovala)\nvysielateľa bez predchádzajúceho upozornenia na opakované porušenie namietanej povinnosti, tak vec\nnesprávne právne posúdila.\nNavrhovateľ uviedol, že podmienka upozornenia na opakované porušenie povinnosti má zásadný\nvýznam pre vysielateľa a musí predstavovať efektívny prostriedok, ktorého účelom nie je represia, ale\nprevencia. Na to, aby upozornenie na porušenie povinnosti plnilo svoj preventívny účel, vysielateľovi\nmusí byť poskytnutý dostatočný priestor na nápravu. V tejto súvislosti navrhovateľ predložil Najvyššiemu\nsúdu SR uznesenie rozšíreného senátu Nejvyššího správniho soudu ČR z 03.04.2012 sp. zn.: 6\nAs/26/2010-101, ktorým súd zjednotil otázku potreby existencie špecifického upozornenia na porušenie\npovinnosti pred tým, ako správny orgán pristúpi k sankcionovaniu vysielateľa prostredníctvom pokút.\nVysielateľ uviedol, že len dostatočne špecifické a obsahovo v podstatných črtách obdobné vymedzenie\nporušenia povinnosti mohlo byť spôsobilým rozhodnutím Rady tvoriacim kvalifikované upozornenie na\nopakované porušenie zákona. Nakoľko takéto rozhodnutia Rady neexistujú, Rada nebola oprávnená\nnavrhovateľovi uložiť sankciu - pokutu. Podľa navrhovateľa sa rovnaký záver vzťahoval aj na zobrazenie\n„detailných a naturalistických scén násilia.“\nVo vzťahu k výroku č. II. napadnutého rozhodnutia navrhovateľ namietal odôvodnenie Rady, ktorá\ntvrdila, že ak sa vysielateľ už v minulosti dopustil porušenia ust. § 32 ods. 4 zákona a rozhodnutím č.\nRL/32/2012 mu bola uložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona, tak pokuta bola prípustná.\nPodľa navrhovateľa uvedené rozhodnutie RL/32/2012 bolo síce zhodné v črte identifikácie ustanovenia\nprávneho predpisu, avšak z hľadiska vymedzenia konania (spôsobu naplnenia porušenia povinnosti)\ndiametrálne rozdielne. V predmetnom rozhodnutí malo dôjsť k porušeniu povinnosti naznačením\nmilostného vzťahu medzi učiteľkou a žiakom v reklame na produkt „Kofola extra bylinková“. V\nnapadnutom rozhodnutí však k porušeniu povinnosti malo dôjsť nie odvysielaním reklamy na produkt, ale\nodvysielaním upútavky na vlastný program a navyše nie naznačením nevhodného milostného vzťahu,\nale uvedením expresívneho výrazu „do riti“. Z toho vyplýva, že konanie vysielateľa popísané v rozhodnutí\nRL/32/2012 sa v podstatných črtách nijakým spôsobom nezhoduje s konaním vysielateľa popísaným\nv napadnutom rozhodnutí, preto ho v zmysle vyššie uvedenej argumentácie podľa bodu 3 tohto\nodvolania nie je možné považovať za podkladové „upozorňujúce“ rozhodnutie pre vydanie napadnutého\n„sankčného“ rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie podľa navrhovateľa trpí takou vadou konania Rady,\nktorá spôsobila jeho nezákonnosť a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné vzhľadom na absenciu\nskúmania podmienok a identifikácie rozhodnutí, na základe ktorých by mohla Rada uložiť sankciu pokutu. Tým, že rada sankcionovala (pokutovala) vysielateľa bez predchádzajúceho upozornenia na\nopakované porušenie namietanej povinnosti, tak vec nesprávne právne posúdila.\nNavrhovateľ namietal, že výrok č. II. napadnutého rozhodnutia vychádzal z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, nakoľko nezohľadnil špecifický charakter vlastnej propagácie a zo strany Rady išlo\no úmyselné postihovanie vysielateľa bez opory v zákonné ustanovenie. Poznamenal, že vysielanie\nupútaviek na vlastný program, ktorý bol vysielateľom vysielaný v inom čase, predstavoval odlišný\nprávny režim ako vysielanie reklamy ako takej. Nesúhlasil s tým, že reklamné oznámenie vysielané za\nprotihodnotu v bloku určenom na vysielanie reklamy bolo vo všetkých aspektoch totožné s odvysielaním\nupútavky na vysielateľom vysielaný program. Účelom reklamy ako súčasti mediálnej komerčnej\nkomunikácie je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb objednávateľa reklamy. Účelom\nvlastnej propagácie je naopak získanie a udržanie pozornosti na vlastné vysielanie. Reklama, hoci tvorila\nsúčasť vysielania vysielateľa, nepodliehala povinnosti označovania programov a zložiek programovej\nslužby podľa ust. § 20 ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii a Vyhlášky o JSO symbolmi vekovej\nvhodnosti. Naproti tomu upútavka, ako zložka programovej služby, podlieha povinnosti označovania\nprogramov a zložiek programovej služby podľa ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii\na Vyhlášky o JSO symbolmi vekovej vhodnosti. Nakoľko reklama ako taká regulácii prostredníctvom\noznačovania grafickými symbolmi vhodnosti nepodlieha, zákon o vysielaní a retransmisii predpokladá\nsamostatný mechanizmus pre hodnotenie napríklad vhodnosti použitých výrazových prostriedkov cez\nprizmu „slušnosti a čestnosti“.\n\nNavrhovateľ tiež namietal, že ak upútavka na program Vysielateľa, tzn. vlastná propagácia bola riadne\noznačená správnym symbolom vekovej vhodnosti, riadne odvysielaná v povolenom čase vysielania a\nRada nevidela v tejto súvislosti porušenie ustanovenia § 20 ods. 3, tak už samotné kritéria vhodnosti\npodľa Vyhlášky o JSO v sebe zahrnuli aj jej „čestnosť a slušnosť“, preto nemohlo dôjsť zároveň k\nporušeniu ustanovenia § 32 ods. 4 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii. Upútavka na program bola\noznačená symbolom vhodnosti - nevhodný do 12 rokov. Predmetné označenie v sebe zahŕňa kritérium\npodľa § 1 ods. 3 písm. k/ Vyhlášky o JSO. Použitý výrazový prostriedok „do riti“ predstavuje expresívne\nvyjadrovanie, ktoré však je možné považovať za primerané vekovej skupine maloletých do 12 rokov.\nNavrhovateľ ďalej namietal, že zo strany Rady išlo o šikanózne konanie, ktorým sa Rada snaží\nobísť nedostatok právomoci sankcionovať vysielateľa za uvádzanie zložiek programovej služby\nspĺňajúce kritéria vhodnosti počas celého dňa vysielania. Nakoľko vysielateľ postupoval v súlade so\nzákonom o vysielaní a retransmisii a zohľadnil kritéria vekovej vhodnosti, Rada už nemôže vyhodnotiť\nporušenie § 20 ods. 3, a preto sa za použitia iného ustanovenia snažila sankcionovať vysielateľa za\nodvysielanie takého obsahu, ktorý už raz „prešiel“ preskúmaním kritérií rámca všeobecne spoločensky\nakceptovateľného správania, ktoré zákonodarca nastavil hodnotiacimi kritériami uvedenými vo Vyhláške\no JSO. Upútavka na program vysielateľa, hoci formálne spadajúca pod definíciu vlastnej propagácie a\nteda reklamy, má z pohľadu svojej koncepcie osobitný režim pre vyhodnotenie „slušnosti a čestnosti“,\nktorý je zahrnutý už v samotných hodnotiacich kritériách uvedených vo Vyhláške o JSO. Ak Rada\nnenájde pochybenie označení takejto upútavky, t.j. nenájde porušenie ustanovenia § 20 ods. 3 zákona\no vysielaní a retransmisii ani v čase jej zaradenia do vysielania, je potrebné konštatovať, že upútavka\nspĺňala aj kritéria „slušnosti a čestnosti“ a nebolo možné súčasne naplniť porušenie § 32 ods. 4 písm. a/\nzákona o vysielaní a retransmisii. Podľa navrhovateľa Rada tak nesprávne právne vec posúdila, nakoľko\nodvysielaná upútavka na program Chaos spĺňala kritéria slušnosti a čestnosti, ktoré boli pre upútavku\nako špecifický typ reklamy už zohľadnené podľa ustanovenia § 20 ods. 3 a Vyhlášky o JSO, ku ktorých\nporušeniu konaním vysielateľa nedošlo.\nNa základe vyššie uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní\nodvolania, spisového materiálu a skutkového stavu veci, napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec Rade\nna ďalšie konanie.\nOdporca vo svojom vyjadrení ako reakcii vo vzťahu k výroku č. I. napadnutého rozhodnutia na tvrdenie\nnavrhovateľa, že nakoľko napadnutému rozhodnutiu nepredchádzalo žiadne rozhodnutie Rady, ktorým\nby bola uložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona podľa § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z.\nza porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 20 ods. 3 (§ 20 ods. 4 v znení účinnom k 31.12.2013) sa\npri ukladaní sankcie riadil všetkými zákonnými kritériami, pričom uloženie sankcie vo vzťahu k výroku č.\nI. náležite zdôvodnil na stranách 25 až 27 napadnutého rozhodnutia.\nOdporca zdôraznil, že navrhovateľ sa dopustil porušenia ust. § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. (§ 20\nods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. účinného do dňa 31.12.2013) už v minulosti. Poslednými rozhodnutiami\nvo veci porušenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. boli účastníkovi konania uložené sankcie, ktoré\nuviedol vo svojom vyjadrení na strane 4 a 5.\nOdporca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.02.2015 doplnil dve rozhodnutia, ktoré však v napadnutom\nrozhodnutí neuviedol. Jedná sa o rozhodnutie č. RL/412/2002, ktorým bola účastníkovi konania uložená\nsankcia - upozornenie na porušenie ust. § 20 ods. 3 a 5 zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom do\n31.07.2005 (§ 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom 01.01.2014). Uvedené rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2002. Ďalším rozhodnutím bolo rozhodnutie č. RL/398/2002, ktorým\nbola účastníkovi konania uložená sankcia - upozornenie za porušenie ust. § 20 ods. 3 a 5 zákona\nč. 308/2000 Z.z. v znení účinnom do 07.05.2002 (§ 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. v znení\núčinnom 01.01.2014). Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.09.2002. Z uvedených\nrozhodnutí je zrejmé, že v čase spáchania správneho deliktu už bol účastník konania opakovane\nprávoplatne sankcionovaný za porušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 (§ 20 ods. 4 v znení\núčinnom k 31.12.2013). Skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí vyššie citované rozhodnutia odporcu\nč. RL/412/2002 a č. RL/398/2002 uvedené neboli, nič nemení na skutočnosti, že navrhovateľ v čase\nspáchania správneho deliktu už bol právoplatne sankcionovaný formou upozornenia na porušenie\nzákona za porušenie rovnakej zákonnej povinnosti ako v napadnutom rozhodnutí (§ 20 ods. 3 (§ 20 ods.\n\n4 v znení účinnom k 31.12.2013)), pričom predmetné rozhodnutia boli účastníkovi známe, a teda bol\nnaplnený účel upozornenia na porušenie zákona.\nK námietke navrhovateľa, že predchádzajúce upozornenie na porušenie zákona muselo byť vydané\nv súvislosti s konaním zhodným v podstatných črtách, pričom za také nepovažoval konanie zhodné\nlen v identifikácii zhodného ustanovenia právneho predpisu, ktoré bolo porušené, odporca nesúhlasí.\nOdporca uviedol, že skutková podstata predmetného správneho deliktu bola vymedzená práve v § 20\nods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., ktorý ustanovuje povinnosť, aby vysielateľ televíznej programovej služby\nna základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti na ochranu maloletých zaviedol a uplatňoval\njednotný systém označovania ustanovený podľa osobitného predpisu (JSO). Skutková podstata zostala\nv uvedených prípadoch rovnaká, nakoľko vo všetkých prípadoch navrhovateľ porušil jednu a tú istú\npovinnosť definovanú v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. Rada uloží sankciu - pokutu za opätovné\nporušenie rovnakej povinnosti bez ohľadu na to, či k tomuto porušeniu došlo rovnakým spôsobom.\nUvedený záver odporcu je aj v súlade s konštantnou judikatúrou najvyššieho súdu (sp. zn. 4Sž 101/2001,\n3Sž/22/2013, 4Sž145/2002, 8Sž 10/2012), podľa ktorej požiadavku predchádzajúceho upozornenia na\nporušenie povinnosti nemožno chápať tak, že sa má týkať identického skutku, ale tak, že sa viaže na\nopakované, či opätovné porušenie právnej povinnosti. Rovnaké právne posúdenie ako Najvyšší súd SR\nmá aj Nejvyšší správní soud ČR (6As 21/2007-109, 6As 30/2008-97, 4As 35/2007-120). Vzhľadom na\nkogentnú povahu ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. (...Rada uloží...“) a na konštantnú\njudikatúru NS SR odporca nemohol rozhodnúť inak, ako uložiť navrhovateľovi pokutu.\nOdporca nesúhlasil ani s námietkou absencie predchádzajúceho upozornenia na porušenie zákona\nv súvislosti s použitím konkrétnych vulgarizmov. Naopak uvedená požiadavka navrhovateľa bola v\nzjavnom rozpore s kogentným ustanovením § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. upravujúcim povinnosť\nuložiť navrhovateľovi sankciu vo forme pokuty v prípade opakovaného porušenia povinnosti aj napriek\npísomnému upozorneniu Rady.\nK rozsudku Nejvyššího správního soudu ČR, ktorý navrhovateľ citoval odporca uviedol, že právne úpravy\nSR a ČR nie sú v žiadnom prípade totožné. Totižto „opatrení k náprave“ má odlišný význam ako\nupozornenie na porušenie zákona definované v § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.\nOdporca (Rada) sa pri určovaní druhu sankcie pridržiaval kogentného ustanovenia § 64 ods. 2 zákona\nč. 308/2000 Z.z. a nakoľko sa navrhovateľ napriek písomnému upozorneniu Rady opätovne dopustil\nporušenia povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., Rada dospela k záveru, že boli\nsplnené podmienky na uloženie sankcie - pokuty.\nOdporca vo svojom vyjadrení ako reakcii vo vzťahu k výroku č. II. napadnutého rozhodnutia na\ntvrdenie navrhovateľa v súvislosti s podmienkou uloženia predchádzajúceho upozornenia na porušenie\npovinnosti sa pridržiaval argumentácie vo svojom vyjadrení.\nS tvrdením navrhovateľa, že predchádzajúce upozornenie na porušenie zákona sa musí vzťahovať na\nkonanie zhodné v podstatných črtách odporca nesúhlasil, nakoľko povinnosť, ktorej porušením došlo k\nspáchaniu správneho deliktu je vymedzená práve v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., ktorý\nustanovuje povinnosť, aby vysielaná reklama a telenákup boli čestné a slušné. K spáchaniu rovnakého\nsprávneho deliktu došlo odvysielaním inej programovej zložky - konkrétne reklamy na bylinkovú kofolu.\nJe tiež potrebné poukázať na fakt, že ani spôsob porušenia povinnosti nebol podstatne odlišný, nakoľko\naj v tomto prípade sa jednalo o odvysielanie reklamy, ktorú Rada vzhľadom na jej obsah označila ako\nneslušnú. Odporca poukázal na obdobnú námietku vznesenú v rámci konania na najvyššom súde pod\nsp. zn. č. 2Sž/7/2013, kde najvyšší súd konštatoval „....Napriek tomu odvysielal reklamu s neslušným\nobsahom opakovane, t.j. porušil identickú povinnosť, a preto odporca postupoval správne, keď mu\nza toto porušenie uložil pokutu....Ak by sa akceptoval názor navrhovateľa, potom by mohol vysielať\nakékoľvek vulgarizmy a za tieto by mohol byť sankcionovaný pokutou až potom, keby ho odporca na\nodvysielané konkrétne vulgárne slovo najprv upozornil.“\nK námietke navrhovateľa, že výrok č. II. napadnutého rozhodnutia vychádzal z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, nakoľko nezohľadnil špecifický charakter vlastnej propagácie a zo strany Rady išlo o\númyselné postihovanie navrhovateľa bez opory v zákonné ustanovenie odporca uviedol, že predmetný\nkomunikát upriamoval pozornosť recipienta na konkrétny program Chaos a z jeho obsahu bolo zrejmé,\n\nže upútaval divákov a teda snažil sa získať pozornosť divákov na tento program. Predmetný komunikát\npodľa odporcu zjavne naplnil definíciu konkrétnej formy vlastnej propagácie a to upútavky, s čím sa\nstotožnil aj navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku. Odporca zdôraznil, že zákon č. 308/2000 Z.z.\nneobsahuje ustanovenia limitujúce obsah vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000\nZ.z., avšak obsahuje ustanovenia limitujúce obsah reklamy, a to v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č.\n308/2000 Z.z., podľa ktorého reklama musí byť slušná a čestná.\nK námietke navrhovateľa, že označením upútavky správnym piktogramom v zmysle JSO si splnil svoje\npovinnosti uložené mu zákonom o vysielaní a retransmisii, a preto ho odporca nemohol sankcionovať za\nnezabezpečenie slušnosti reklamy, odporca poukázal na to, že v tejto veci už bola vznesená obdobná\nnámietka v rámci konania vedeného na Najvyššom súde SR pod sp. zn. č. 2Sž/7/2013, v rámci ktorého\nju senát NS SR vyhodnotil ako nedôvodnú.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval odporca napadnuté rozhodnutie za riadne\nodôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov, výšku pokuty považoval tiež\nza plne odôvodnenú, v predmetnom správnom konaní sa riadne vysporiadal s argumentmi navrhovateľa,\nnapadnuté rozhodnutie nevykazovalo žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť a rovnako\nani postup odporcu v predmetnom správnom konaní nevykazoval žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené odporca navrhol, aby Najvyšší súd SR\nnapadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nRady na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu\npredchádzajúce správne konanie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 250l a nasl. v\nrozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho\nspisu č. 478/SKO/2014, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcu\nodporcu a právnej zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní súdu dňa 24. februára 2016 dospel k záveru,\nže opravný prostriedok navrhovateľa je nedôvodný.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporcu - správneho orgánu,\nktorým rozhodnutím bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona o vysielaní\na retransmisii za porušenie povinnosti podľa § 20 ods. 3 a § 32 ods. 4 písm. a/ zákona o vysielaní a\nretransmisii.\nZ obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že odporca oznámil navrhovateľovi začatie\nsprávneho konania č. 478/SKO/2014 vo veci možného porušenia § 20 ods. 3 a § 32 ods. 4 písm. a/\nzák. č. 308/2000 Z.z. v súvislostí s tým, že na televíznej programovej službe JOJ PLUS odvysielal dňa\n28. marca 2014 o cca 20:30 hod. program Tombstone - Mesto zločinu, ktoré klasifikoval ako nevhodné\npre maloletých divákov do 12 rokov, a ktoré obsahovalo hodnotiace kritéria „detailné a naturalistické\nzobrazenie násilných aktov“, „vulgárne vyjadrovanie“, ktoré vzhľadom na kontextuálny výskyt, frekvenciu\nvýskytu, spôsob a formu spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a\nmorálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých\nod 15 rokov, v dôsledku čoho došlo ich klasifikovaním účastníkom konania ako nevhodných pre vekovú\nskupinu maloletých do 12 rokov k nesprávnemu uplatneniu JSO, za čo mu uložil podľa ust. § 64 ods.\n1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu, určenú podľa ust. § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č.\n308/2000 Z.z. vo výške 3 000,- €; a povinnosť ustanovenú v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000\nZ.z. tým, že na televíznej programovej službe JOJ PLUS odvysielal dňa 28. marca 2014 o cca 21:48\nhod. komunikát propagujúci vlastný program vysielateľa MAC TV s.r.o., Chaos, ktorý naplnil definíciu\nvlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. a zároveň reklamy podľa § 32 ods. 1\nzákona č. 308/2000 Z.z., a pri ktorom nezabezpečil, aby bola reklama slušná, za čo mu uložil podľa ust.\n§ 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu určenú podľa ust. § 67 ods. 5 písm. a/\nzákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 3 319,- €.\nOdvolanie voči uvedenému rozhodnutiu je predmetom tohto konania, podľa tretej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§ 250l a nasl. O.s.p.) je\n\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri\nrozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie),\npreskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.\nPodľa ust. § 250i ods. 2 O.s.p., ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy.\nPodľa ust. § 4 ods. 1 až 3 zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii platného a účinného v\nrozhodnom čase, poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie,\nslobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v\noblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.\nRada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú\nna základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych\npredpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na\npožiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.\nRada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu\nštátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými\npredpismi.\nPodľa ust. § 5 ods. 1 písm. g/, h/, m/ zák. č. 308/2000 Z.z., do pôsobnosti rady v oblasti\nvýkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa\nosobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu\nbez oprávnenia, žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby.\nPodľa ust. § 20 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z.z., na základe klasifikácie programov podľa vekovej\nvhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby\nna požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania\nustanovený podľa osobitného predpisu (ďalej len \"jednotný systém označovania\" alebo „JSO“).\nPodľa ust. § 1 ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 589/2007 Z.z., audiovizuálne diela, multimediálne diela,\nprogramy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy\nalebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu\nmaloletých do 15 rokov, ak obsahujú detailné a naturalistické zobrazenie násilných aktov.\nPodľa ust. § 1 ods. 5 citovanej vyhlášky, obsah audiovizuálnych diel, multimediálnych diel, programov\nposkytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných\nzložiek televíznej programovej služby sa posudzuje z hľadiska\na) kontextuálneho výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v programe\nposkytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe alebo inej\nzložke programovej služby,\nb) spôsobu a formy spracovania alebo zobrazenia jednotlivých hodnotiacich kritérií vzhľadom na\ncharakter a druh diela alebo programu, umeleckého a morálneho posolstva diela alebo programu a\n\nc) intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v\nprograme poskytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe\nalebo inej zložke televíznej programovej služby.\nPodľa § 32 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z., reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné oznámenie\nvysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je\npodporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo\ndosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom.\nPodľa ods. 4 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z.z., vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby ním vysielaná reklama\na telenákup boli čestné a slušné.\nPodľa § 37a ods. 2 zák. č. 308/2000 Z.z., vlastná propagácia na účely tohto zákona je činnosť vysielateľa\nurčená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie, programy, tovary alebo\nslužby, priamo spojené s vysielaním a programami; za vlastnú propagáciu sa nepovažuje oznámenie\nvysielateľa, ktorým informuje verejnosť o vlastnom programe.\nPodľa ust. § 64 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zák. č. 308/2000 Z.z., za porušenie povinnosti uloženej týmto\nzákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa ust. § 67 ods. 3 písm. c/ zák. č. 308/2000 Z.z, rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 eur do 66 387 eur a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 99 eur do 19 916 eur, ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie\nprogramov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 4) alebo nezabezpečil časové zaradenie\nprogramov alebo iných zložiek programovej služby v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným\npredpisom (§ 20 ods. 5).\nPodľa ust. § 71 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní, okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49,\n53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru\no dostatočne zistenom skutkovom stave správnym orgánom, ktorý ani nebol medzi účastníkmi konania\nsporný a ktorý na takto zistený skutkový stav správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona o\nvysielaní, ako aj vyhlášky JSO. Rozhodnutie nevykazuje žiadne formálne ani logické nedostatky, bolo\nvydané v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku, je riadne odôvodnené a vychádza\nzo skutkového stavu.\nOdvolací súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa o nesprávnom posúdení skutkového a\nprávneho stavu, nakoľko skutkový stav medzi účastníkmi konania sporný nebol, navrhovateľ nenamietal\nodvysielanie sporného programu a ani jeho obsah. Správny orgán preto vychádzal zo záznamu\nodvysielaného programu, ako aj z jeho prepisu, z ktorého jednoznačne vyplynul záver, ku ktorému\ndospel odporca vo svojom rozhodnutí, a to o potrebe označiť odvysielané programy ako nevhodné pre\nmaloletých do 15 rokov z dôvodu, že celá dejová línia obsahovala detailné a naturalistické zobrazenia\nnásilných aktov a vulgárne vyjadrovania a to hajzel (4x), do hajzlu, pankhart (5x), bastardi, prdel, do\nprdele (6x), posero (2x), sereš mě, zasraní (5x), nasere, sráč (4x), kurva (2x), skurvenej (4x). Ako vyplýva\nzo záznamu programu frekvencia výskytu vulgárneho vyjadrovania bola vzhľadom na celkovú dobu\ntrvania programu značne vysoká (37 vulgarizmov z toho 6 hrubých vulgarizmov za cca 2 hod. a 4 minút\nprogramu vrátane reklamných blokov).\nTaktiež odvolací súd nepovažoval námietku ohľadne aplikácie ust. § 20 ods. 4 zákona o vysielaní\nna program, ktorý bol označený JSO za dôvodnú, nakoľko povinnosť označovať vysielanie v súlade\ns podmienkami ustanovenými JSO z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva. Za označenie\n\nkonkrétneho vysielania v súlade s JSO je možné považovať označenie vysielania iba v tom prípade, ak\nje program klasifikovaný a označený podľa vekovej vhodnosti v súlade s kritériami ustanovenými JSO.\nVo vzťahu k namietanému vydaniu napadnutého rozhodnutia bez toho, aby jeho vydaniu predchádzalo\nupozornenie Rady na opakované porušenie povinnosti v zmysle ust. § 64 ods. 2 zákona o vysielaní a\nretransmisii odvolací súd poukazuje na právoplatné rozhodnutia Rady č. RL/412/2002 a č. RL/398/2002,\nktorými bola účastníkovi konania uložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona na porušenie\n§ 20 ods. 20 ods. 3 a 5 zákona č. 308/2000 Z.z. Z uvedených rozhodnutí je zrejmé, že v čase\nspáchania správneho deliktu už bol účastník konania opakovane právoplatne sankcionovaný za\nporušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 (§ 20 ods. 4 v znení účinnom k 31.12.2013).\nK námietke navrhovateľa, že predchádzajúce upozornenie na porušenie zákona musí byť vydané v\nsúvislosti s konaním zhodným v podstatných črtách, pričom za také nepovažuje konanie zhodné len\nv identifikácii zhodného ustanovenia právneho predpisu, ktoré bolo porušené, odvolací súd poukazuje\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Sž/101/2001, kde sa súd uvedenou\nproblematikou už zaoberal, pričom dospel k záveru o jej neopodstatnenosti. Z citovaného rozhodnutia\nvyplýva, že: „Požiadavku predchádzajúceho upozornenia na porušenie povinnosti nemožno chápať tak,\nže sa má týkať identického programu. Treba pripomenúť, že ide o sankcie za porušenie povinnosti\nvysielateľmi, ktorých činnosťou je šírenie programov s cieľom uspokojiť záujem poslucháčov, či divákov.\nToto je možné spravidla len stále novými informáciami a programami. Uloženie pokuty vysielateľovi ako\núčinnejšej sankcie by pri stále meniacom sa programe a porušovaní rovnakej povinnosti nebolo možné.\nUž z tohto je zrejmé, že pri konštrukcii normy bola použitá systematika všeobecne uplatňovaná aj v\niných právnych odvetviach. Teda, že uplatnenie prísnejšej sankcie sa viaže na opakované, či opätovné\nporušenie právnej povinnosti a nie na identický skutok.“\nOdvolací súd vo vzťahu k námietke navrhovateľa o absencii predchádzajúceho upozornenia na\nporušenie zákona v súvislosti s použitím konkrétnych vulgarizmov uvádza, že túto nepovažuje za\ndôvodnú, rovnako ako za nedôvodnú považuje aj obdobnú námietku navrhovateľa z dôvodu absencie\npredchádzajúceho upozornenia na porušenie zákona v súvislosti s odvysielaním upútavky na vlastný\nprogram a uvedením expresívneho výrazu „do riti“. Ustanovenie § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z.\npre uloženie pokuty nepredpokladá opakované porušenie stanovenej povinnosti rovnakým, prípadne\nobdobným spôsobom. Ako dôvod uloženia pokuty predpokladá len opakované porušenie povinnosti, za\nktoré už bolo uložené písomné upozornenie na porušenie zákona. Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu\njednoznačne vyplýva, že sa pri určovaní druhu sankcie pridržiaval kogentného ustanovenia § 64 ods.\n2 zákona č. 308/2000 Z.z. a nakoľko sa navrhovateľ dopustil porušenia povinnosti ustanovenej v § 20\nods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., odvolací súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na uloženie\nsankcie - pokuty.\nOdvolací súd poukazuje na obdobnú námietku, ktorá bola vznesená v rámci konania vedeného na\nNajvyššom súde SR pod sp. zn. č. 2Sž/7/2013. Predmetom preskúmavania bolo rozhodnutie odporkyne\nč. RP/11/2013 zo dňa 29.01.2013, ktorým bola navrhovateľovi uložená sankcia za odvysielanie upútavky\nna program Extrémne prípady, v rámci ktorej odznelo „drbnutý“, alebo „pridrbaní“, čím navrhovateľ\nnezabezpečil, aby bola reklama slušná. Predmetnému rozhodnutiu predchádzalo uloženie upozornenia\nna porušenie zákona rozhodnutím č. RL/32/2012 za odvysielanie reklamy na bylinkovú kofolu obsahom,\nv rámci ktorej bol naznačený milostný vzťah medzi učiteľkou a žiakom. V tejto súvislosti Najvyšší súd\nSR konštatoval, cit.: „Je zrejmé a túto skutočnosť navrhovateľ nepopiera, že za porušenie povinnosti\nodvysielať slušnú reklamu už bol sankcionovaný upozornením na porušenie zákona, pričom jeho\nkonanie bolo dostatočne konkrétne definované. Napriek tomu odvysielal reklamu s neslušným obsahom\nopakovane, t.j. porušil identickú povinnosť, a preto odporca postupoval správne, keď mu za toto\nporušenie uložil pokutu. ... Ak by sa akceptoval názor navrhovateľa, potom by mohol vysielať akékoľvek\nvulgarizmy a za tieto by mohol byť sankcionovaný pokutou až potom, keby ho odporca na odvysielané\nkonkrétne vulgárne slovo najprv upozornil.“\nV prejednávanom prípade navrhovateľ predovšetkým namietal, že výrok č. II. napadnutého rozhodnutia\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko nezohľadňuje špecifický charakter vlastnej\npropagácie a že označením upútavky správnym piktogramom v zmysle JSO si splnil svoje povinnosti\nuložené mu zákonom o vysielaní a retransmisii, a preto ho odporca nemohol sankcionovať za\nnezabezpečenie slušnosti reklamy.\n\nTento právny názor však nemá oporu v právnych predpisoch, nakoľko z ustanovení, na ktoré sa\nnavrhovateľ odvoláva, takáto skutočnosť nevyplýva. Ustanovenie § 37a ods. 1 písm. a/ zákona o\nvysielaní a retransmisii sa vyslovene vzťahuje na výnimky z časového rozsahu vysielanej reklamy a\ntelenákupu, pričom konkrétne odkazuje na § 36 a § 37, t.j. na časový rozsah reklamy a telenákupu\nvo vysielaní rozhlasovej a televíznej programovej služby. Preto na základe týchto ustanovení nemožno\nvyvodiť záver, ku ktorému dospel navrhovateľ, že upútavka nie je reklamou, a preto nemožno požadovať,\naby bola slušná.\nNaopak, upútavka je v zmysle § 37a ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii vlastnou propagáciou, ktorá\nje v zmysle § 32 ods. 1 reklamou.\nSkutočnosť, že navrhovateľ označil predmetnú upútavku správnym piktogramom v zmysle JSO ešte\nneznamená, že nebol povinný zabezpečiť aj jej slušnosť. Povinnosť označenia programu, aj upútavky\nk nemu predpísaným piktogramom vyplýva z § 20 zákona o vysielaní a retransmisii, ktorý sa týka\nvyslovene ochrany maloletých. V tomto kontexte ide o povinnosť užšiu a špecifickejšiu, než je povinnosť\nuvedená v § 32 ods. 4 písm. c/, ktorá má zabezpečiť slušnosť akejkoľvek reklamy. Preto senát\nnajvyššieho súdu vyhodnotil túto námietku navrhovateľa ako nedôvodnú.\nPokiaľ ide o požiadavku slušnosti, senát najvyššieho súdu sa stotožnil s tvrdeniami odporcu o neslušnosti\na vulgárnosti slov „do riti“ v celom rozsahu.\nJe možné súhlasiť s názorom navrhovateľa, že pojem slušnosť je dôležitým javom, ktorý by mal byť\nprincípom každej spoločnosti a že je nespochybniteľné, že vplyv na morálku spoločnosti majú dokonca\nvo veľmi veľkej miere aj médiá. Práve z tohto dôvodu by však malo byť pre navrhovateľa vlastné, aby vo\nsvojom vysielaní obmedzoval používanie vulgarizmov a neslušných slov, aj keď tieto sa v komunikácií v\nurčitých spoločenských kruhoch bežne používajú. Vysielanie multiregionálnych televízií má čoraz väčší\ndopad\nna obyvateľstvo a priamo ovplyvňuje jeho správanie. Preto je logické, že ak chceme, aby bola spoločnosť\nnaozaj morálne a eticky vyspelá, k tejto snahe nemôže prispieť navrhovateľ tým, že bude do svojho\nvysielania zaraďovať reklamu, v ktorej sa vyskytujú vulgarizmy.\nAj podľa názoru senátu najvyššieho súdu slová „do riti, aj bez použitia výkladových slovníkov, rozhodne\nnemožno považovať za vyjadrenia, ktoré by neodporovali bežným normám slušnosti.\nTeóriu navrhovateľa týkajúcu sa nevyhnutnosti kumulatívneho naplnenia pojmov neslušný a nečestný,\nako podmienky aplikácie § 32 ods. 4 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii považoval senát\nnajvyššieho súdu za účelovú z pohľadu interpretácie tohto ustanovenia.\nPo preskúmaní spisového materiálu sa najvyšší súd stotožnil s názorom vysloveným v napadnutom\nrozhodnutí a vo vyjadrení odporcu, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistil skutkový\nstav veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii. Jeho\nrozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 Správneho poriadku, nevykazuje formálne\nani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle\nustanovení Správneho poriadku.\nVzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom ako aj v súlade s\nposlaním odporcu definovaným v § 4 zákona o vysielaní a retransmisii, bolo bez formálnych a logických\nnedostatkov, riadne odôvodnené a vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodol tak, že toto ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nO náhrade trov rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 OSP, podľa ktorého náhradu trov možno\npriznať len tomu navrhovateľovi, ktorý mal vo veci aspoň sčasti úspech.\n\nO povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 500 €\nrozhodol súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za\nvýpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, z dikcie ktorého vyplýva, že poplatníkom je tiež\nten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.\nVýška poplatku bola určená podľa položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí\nprílohu zákona č. 71/1992 Zb.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}