{"guid": "107a2987-59ec-4a65-81fb-24de7ffb84de:a0c9caa8-9695-4b14-b741-4745de5375e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:9014010127.1", "spisova_znacka": "3Sž/19/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/19/2014 z 29. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2016, sp. zn. 3Sž/19/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:9014010127.1", "identifikacne_cislo": "9014010127", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2016-06-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-k", "nazov": "§ 16 ods. 3 písm. k) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a0c9caa8-9695-4b14-b741-4745de5375e7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010127.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010127.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010127.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sž/19/2014\n9014010127\n29. 06. 2016\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2016:9014010127.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov\nsenátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci navrhovateľa: MAC TV, s.r.o., so\nsídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpeného Mgr. Petrom Ďurčekom, advokátom a\nkonateľom spoločnosti Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102,\nBratislava, proti odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava,\nv konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. RP/055/2014 zo dňa 23.\nseptembra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrhu na prerušenie odvolacieho konania do právoplatného\nskončenia konania o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. RO/001/2014 zo dňa 08.04.2014 vedeného\nna Krajskom súde v Bratislave a postúpenie návrhu na zaujatie stanoviska k záveru, či § 16 ods. 3 písm.\nk) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii, v znení neskorších predpisov je v rozpore s Ústavou\nSlovenskej republiky a Dohovorom ESĽP Ústavnému súdu Slovenskej republiky, n e v y h o v u j e.\nRozhodnutie odporcu č. RP/055/2014 zo dňa 23. septembra 2014 p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nNavrhovateľovi ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok z podaného opravného prostriedku vo výške\n500 € (päťsto eur) na bankový účet podľa priloženého platobného predpisu, v lehote 30 dní od\nprávoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nOdporca rozhodnutím č. RP/055/2014 zo dňa 23. septembra 2014, vydaným v správnom konaní č.\n555/SKO/2014, postupom podľa ust. § 71 zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii účinného v\nrozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“ alebo „zákon o vysielaní a retransmisii“) rozhodol o\ntom, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. k) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že\nv dňoch 29.05.2014, 30.05.2014 a 31.05.2014 neodvysielal na televíznej programovej službe JOJ oznam\no porušení zákona, uložený Radou ako sankciu rozhodnutím Rady č. RO/001/2014 zo dňa 08.04.2014,\nčím došlo k porušeniu povinnosti odvysielať oznam o porušení zákona v primeranom rozsahu, forme\na vysielacom čase určenom Radou, za čo mu podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona číslo 308/2000 Z.z.\nuložil sankciu - pokutu podľa § 67 ods. 5 písm. f) zákona vo výške 10 000 €.\n\nSúčasne vyslovil, že podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. „Uložením sankcie nezaniká povinnosť,\nza ktorej porušenie sa sankcia uložila“ a že v zmysle § 67 ods. 16 zákona je pokuta splatná do 30 dní\nodo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí.\nProti uvedenému rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote opravný prostriedok navrhovateľ z\ndôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní odporcu bola\nzistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nNavrhovateľ namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonným opakovaním trestania za rovnaký\nskutok s cieľom bez právneho dôvodu obmedziť slobodu prejavu žalobcu a zároveň predstavuje\nneprimeraný zásah do práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie, pretože napriek objektívnej\nexistencii konania o preskúmanie podkladového rozhodnutia je od žalobcu prostredníctvom sankcie\na následnej hrozby ďalších sankcií vyžadované odvysielanie núteného prejavu, ktorý je v rozpore s\njeho vôľou. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie žalovanej č. RO/001/2014, ktorým uložila\nžalobcovi sankciu - povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona, ktoré navrhovateľ napadol žalobou\nna Krajský súd v Bratislave, o ktorej nebolo dosiaľ rozhodnuté. V prípade, ak žalobca využil všetky\nprostriedky súdneho prieskumu rozhodnutia, je v súlade s právom na spravodlivé súdne konanie, aby\nbolo o nich rozhodnuté pred tým, ako budú tvoriť podklad pre ďalšiu rozhodovaciu, sankčnú prax Rady.\nV prípade, ak by došlo k splneniu rozhodnutia pred tým, ako bude rozhodnuté o jeho zákonnosti,\núčinky splneného rozhodnutia by boli nezvratné aj v prípade, ak by žalobca so svojou žalobou o\npreskúmanie rozhodnutia bol úspešný. Rozhodnutia o uložení povinnosti odvysielať oznam o porušení\nzákona sú právoplatné dňom doručenia, pretože zákon neumožňuje podať voči nim opravný prostriedok.\nRozhodnutie o povinnosti odvysielať oznam o porušení zákona zasahuje do materiálnej sféry žalobcu\na účinky jeho vykonania určujú, aby takéto rozhodnutie nebolo nezákonné, neexistovala pochybnosť o\njeho správnosti. Pochybnosť o správnosti v danej veci existuje, a preto bolo napadnuté žalobou.\nPodľa jeho názoru, Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže pokračovať a rozhodnúť o odvolaní\nproti napadnutému rozhodnutiu, je povinný prerušiť konanie z dôvodu, že konanie o odvolaní závisí od\nposúdenia prejudiciálnej otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, otázky, či rozhodnutie o\npovinnosti žalobcu odvysielať oznam o porušení zákona bolo zákonné alebo nie. Je teda v súlade s\nprávom žalobcu, aby najvyšší súd počkal s konaním a rozhodnutím o odvolaní až do právoplatného\nskončenia konania o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. RO/001/2014. Postup žalovanej nie je\nzákonný, pretože vedie k neprípustnému opakovanému trestaniu žalobcu za rovnaké porušenie\npovinností podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona. Je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom\ngarantovaných práv žalobcu na spravodlivé súdne konanie, zákazu opakovaného trestania za ten istý\nskutok a zákazu ukladania neprimeraných trestov, aby ustanovenia zákona o vysielaní umožňovali\nžalovanej ukladať sankcie a pri ich nesplnení ukladať sankcie z nesplnených sankcií, pretože takýto\npostup žalovanej predstavuje opakované trestanie za porušenie povinnosti, o ktorej bolo už právoplatne\nrozhodnuté, a na základe ktorej už bola uložená sankcia. Je vylúčené, aby žalovaná ukladala opätovnú\nsankciu v prípade, ak by žalobca včas neuhradil uloženú pokutu, pretože takýto postup by viedol k\nneprimeranému a opakovanému trestaniu za to isté porušenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté.\nZároveň je neprípustné, aby žalovaná mohla opakovane ukladať finančné sankcie za nesplnenie\nprávoplatného rozhodnutia ním uloženej sankcie.\nNa základe uvedených dôvodov žiadal žalobca, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie žalovaného\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nZároveň navrhol, aby odvolací súd prerušil odvolacie konanie až do právoplatného skončenia konania o\npreskúmanie rozhodnutia žalovanej číslo RO/001/2014 zo dňa 08.04.2014 a postúpil Ústavnému súdu\nSlovenskej republiky návrh na zaujatie stanoviska k záveru, že ustanovenie § 16 ods. 3 písm. k) zákona\no vysielaní je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom. Navrhol, aby odvolací súd odložil\nvykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.\nII.\nOdporca vo svojom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 14.04.2015 uviedol, že dňa 23.09.2014\nrozhodnutím číslo RP/055/2014 rozhodol o uložení sankcie, pokuty 10 000 € za to, že navrhovateľ\nporušil povinnosť ustanovenú § 16 ods. 3 písm. k) zákona číslo 308/2000 Z.z. tým, že v dňoch\n\n29.05.2014, 30.05.2014 a 31.05.2014 neodvysielal na televíznej programovej službe JOJ oznam o\nporušení zákona, uložený Radou ako sankciu rozhodnutím Rady č. RO/001/2014 zo dňa 08.04.2014,\nčím došlo k porušeniu povinnosti odvysielať oznam o porušení zákona v primeranom rozsahu, forme a\nvysielacom čase určenom Radou.\nUviedol, že rozhodnutia odporkyne o uložení sankcie za porušenie § 16 ods. 3 písm. k) zákona číslo\n308/2000 Z.z. už boli predmetom prieskumu na Najvyššom súde Slovenskej republiky v konaniach sp.\nzn. 5Sž/94/2005 a 5Sž/128/2002, v ktorých rozhodnutia odporkyne ako zákonné potvrdil.\nNesúhlasil s námietkou navrhovateľa o opakovanom trestaní za rovnaký skutok, pretože je zrejmé z\nrozhodnutí RO/001/2014 a RP/055/2014, že navrhovateľ bol sankcionovaný za dva rozdielne skutky,\nktorými došlo k naplneniu skutkových podstát odlišných správnych deliktov. Odvysielaním príspevku\n„Dlhá cesta pošty“ v rámci programu „Veľké noviny“ v rozpore s ustanovením § 16 ods. 3 písm. b)\nzákona číslo 308/2000 Z.z. v takej miere, že bolo nevyhnutne účelné a potrebné aby sa verejnosť o\ntomto porušení zákona dozvedela, došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu, za ktorý\nbola navrhovateľovi uložená sankcia - odvysielať oznam o porušení zákona. Neodvysielaním oznamu o\nporušení zákona došlo k naplneniu skutkovej podstaty odlišného správneho deliktu, a to k porušeniu § 16\nods. 3 písm. k) zákona číslo 308/2000 Z.z., za čo bola navrhovateľovi uložená sankcia - pokuta vo výške\n10 000 €. Odvysielanie oznamu o porušení zákona je osobitným druhom sankcie, ktorú môže Rada\nuložiť, ak vysielateľ vysielal programy alebo iné zložky programovej služby v rozpore z § 16 ods. 2 písm.\nc), ods. 3 písm. a) a b), § 19 a § 20 ods. 1 a 4 a je účelné a potrebné, aby sa verejnosť o tomto porušení\ndozvedela. Zákonodarca zároveň zakotvil povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona alebo iného\nvšeobecne záväzného právneho predpisu v primeranom rozsahu, forme a vysielacom čase určenom\nRadou aj medzi základné povinnosti vysielateľa v ustanovení § 16 ods. 3 písm. k) zákona, čím jej priznal\nokrem postavenia sankcie aj postavenie základnej povinnosti vysielateľa, ktorej nedodržaním dochádza\nk spáchaniu správneho deliktu, za ktorý je odporkyňa oprávnená uložiť príslušnú sankciu.\nK námietke ohľadom obmedzenia slobody prejavu bez existencie proporcionality takéhoto obmedzenia\nv demokratickej spoločnosti odporkyňa uviedla, že požiadavka odvysielať oznam o porušení zákona\nje zakotvená v právnom poriadku Slovenskej republiky. Právo na slobodu prejavu je obmedzené\nna základe zákona, pričom takéto obmedzenie slobody prejavu umožňuje článok 26 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky. V prípade povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. k) zákona číslo 308/2000 Z.z. je\nmožné skúmať jedine zachovanie princípu adekvátnosti zasahovania správneho orgánu do slobody\nspravovaného subjektu v jej najširšom zmysle. Zákonodarca túto povinnosť do právneho poriadku zaradil\na upravil aj sankčnú zodpovednosť subjektu pri nesplnení, a preto zásah správneho orgánu do slobody\nspravovaného subjektu pri jej prípadnom vynucovaní posúdil ako adekvátny. Povinnosť stanovená do\n§ 16 ods. 3 písm. k) zákona číslo 308/2000 Z.z. je formulovaná jednoznačne a nie je daný priestor na\nakúkoľvek správnu úvahu. V danom prípade navrhovateľa neodvysielal oznam o porušení zákona v\nzmysle rozhodnutia odporkyne, čo automaticky zakladá rozpor so zákonom.\nV prípade uloženia povinnosti odvysielať oznam o porušení zákona vo vzťahu k jeho vykonateľnosti\nodporca uviedol, že rozhodnutie č. RO/001/2014 nezakladá možnosť exekučného vynútenia uloženej\npovinnosti odvysielať oznam o porušení zákona. Navrhovateľ podal na Krajský súd v Bratislave žalobu\nproti predmetnému rozhodnutiu a zároveň žiadal o odloženie vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Krajský\nsúd v Bratislave žiadosti o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia nevyhovel. V danom prípade platná\nprávna úprava nespája so situáciou, keď nedôjde k dobrovoľnému splneniu povinností - odvysielať\noznam o porušení zákona, uloženej rozhodnutím, účinky vo vzťahu ku ktorým by bolo možné rozhodnúť\no ich odložení. Tvrdenie navrhovateľa o opakovanom trestaní za rovnaký skutok je zjavne účelové a\nnedôvodné. Navrhovateľ mal aj v prípade uplatnenia postupu podľa § 247 a nasl. O.s.p. povinnosť\nodvysielať oznam o porušení zákona. V čase rozhodovania odporcu o uložení sankcie za porušenie § 16\nods. 3 písm. k) zákona číslo 308/2000 Z.z., bolo rozhodnutie RO/001/2014 právoplatné a vykonateľné a\nak nedôjde k jeho zrušeniu, nie je ho možné za iné ako právoplatné a vykonateľné ani považovať, pričom\nokolnosť, že je predmetom prieskumu, nie je pre dané správne konanie relevantná. V tejto súvislosti\npoukázal odporca na ustanovenie § 250l ods. 1 v spojení s ustanovením § 250i ods. 1 O.s.p.\nV prípade prijatia argumentu navrhovateľa, že povinnosti odvysielať oznam o porušení zákona musí\npredchádzať právoplatné rozhodnutie o jeho zákonnosti v rámci súdneho prieskumu, by sankcia -\n\npovinnosť odvysielať oznam o porušení zákona stratila akékoľvek opodstatnenie vzhľadom na veľký\nčasový odstup od spáchania skutku až po právoplatné súdne rozhodnutie vo veci.\nObdobná situácia už bola predmetom prieskumu na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý postup\nodporkyne opakovane potvrdil. Poukázal na právny názor vyjadrený v jeho rozhodnutiach sp. zn.\n6Sž/11/2013, 6Sž/28/2011, 3Sž/2/2013, 4Sž/1/2014.\nZ dôvodu, že rozhodnutie číslo RP /055/2014 v dôsledku podania opravného prostriedku nenadobudlo\nprávoplatnosť ani vykonateľnosť, odporca považuje návrh na odloženie jeho vykonateľnosti za zbytočný\na nerealizovateľný. Takisto nesúhlasil s prerušením konania za účelom predloženia veci Ústavnému\nsúdu Slovenskej republiky.\nOdporca žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutie potvrdil.\nIII.\nPred tým, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky pristúpil k preskúmaniu odvolaním napadnutého\nrozhodnutia odporcu, bolo potrebné sa vysporiadať s návrhmi navrhovateľa na prerušenie konania podľa\n§ 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. Navrhovateľ žiadal konanie prerušiť z dôvodu, že na Krajskom súde v\nBratislave prebieha konanie, ktoré má zásadný význam pre odvolacie konanie, pretože jeho predmetom\nje posúdenie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. RO/001/2014. Dôvodom pre prerušenie konania podľa\nnázoru navrhovateľa je aj získanie stanoviska Ústavného súdu Slovenskej republiky k rozporu § 16 ods.\n3 písm. k) zákona č. 308/2000 Z.z. s Ústavou SR a Dohovorom.\nPodľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., súd konanie preruší, ak\nb) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu\npred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je\nv rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v\ntom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,\nPodľa ods. 2 písm. c) predmetného ustanovenia, súd konanie preruší aj v prípade, ak prebieha konanie,\nv ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto\nkonanie podnet.\nV zmysle uvedeného ustanovenia, súd preruší konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. len v prípade,\nak sám dospeje k názoru, že nastal dôvod na prerušenie a nie ak k takémuto názoru dospel účastník\nkonania (R 53/1999).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nedospel k názoru, že všeobecne záväzný predpis, upravujúci\npostup v danej veci je v rozpore s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou, a preto nenastal dôvod\npre prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. Svoju úvahu ohľadom súladu aplikovaného\nprávneho predpisu s ústavou a Dohovorom uvedie nižšie.\nV čase, kedy príslušný senát Najvyššieho súdu SR na základe platného rozvrhu práce pristúpil k\npreskúmaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia odporcu, Krajský súd v Bratislave rozhodol o žalobe\nnavrhovateľa v konaní sp. zn. 1S/156/2014, predmetom ktorej bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporcu č. RO/001/2014 zo dňa 08.04.2014. Krajský súd rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa\n23.05.2015, žalobu zamietol po tom, ako dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného č. RO/001/2014\nzo dňa 08.04.2014 bolo vydané v súlade so zákonom. Prerušenie konania o odvolaní navrhovateľa voči\nrozhodnutiu odporcu č. RP/055/2014 podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., z dôvodu prebiehajúceho iného,\nveci sa týkajúceho konania, už preto stratilo svoje opodstatnenie.\nZ uvedených dôvodov súd návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm.\nc), nevyhovel.\nIV.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nRady na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu\npredchádzajúce správne konanie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 250l a nasl. v\nrozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho\nspisu, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcu odporcu a\nprávneho zástupcu navrhovateľa na nariadenom pojednávaní súdu dňa 29.06.2016 dospel k záveru, že\nopravný prostriedok navrhovateľa je nedôvodný.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporcu - správneho orgánu,\nktorým bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona o vysielaní a retransmisii\nza porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. k) zákona o vysielaní a retransmisii.\nZ obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že odporca opakovane oznámil\nnavrhovateľovi začatie správneho konania č. 555/SKO/2014 vo veci možného porušenia § 16 ods. 3\npísm. k) zák. č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s tým, že na televíznej programovej službe JOJ v dňoch\n29.05.2014, 30.05.2014 a 31.05.2014 neodvysielal oznam o porušení zákona na základe rozhodnutia\nRady č. RO/001/2014 zo dňa 08.04.2014. V oznámení bolo uvedené, že Rada na svojom zasadnutí\ndňa 08.04.2014 rozhodla, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b) zákona\nčíslo 308/2000 Z.z. tým, že dňa 08.10.2013 v čase o cca 19:30 hod. odvysielal v rámci programovej\nslužby JOJ v programe „Veľké noviny“ príspevok „Dlhá cesta pošty“, v ktorom neboli žiadnym spôsobom\nsprostredkované relevantné informácie týkajúce sa procesu vyhotovovania a doručovania súdnych\nrozhodnutí a tiež nebolo v relevantnej miere sprostredkované stanovisko dotknutých súdov, čím nebola\nzabezpečená objektívnosť a nestrannosť predmetného programu. Vysielateľovi bola uložená podľa § 64\nods. 1 písm. b) zákona číslo 308/2000 Z.z. sankcia - odvysielať oznam o porušení zákona. Vysielateľ bol\npovinný odvysielať oznam bezprostredne pred tromi najbližšími po sebe nasledujúcimi odvysielaniami\nprogramu „Veľké noviny“, počnúc 3. dňom od doručenia rozhodnutia a zároveň bezodkladne oznámiť\nRade termín odvysielania oznamu. Rozhodnutie číslo RO/001/2014 bolo vysielateľovi doručené dňa\n26.05.2014, z čoho vyplynulo, že oznam o porušení mal byť odvysielaný v dňoch 29.05., 30.05. a\n31.05.2014 pred programom „Veľké noviny“. Oznámenie o odvysielaní oznamu vysielateľ nedoručil, a\npreto bol vykonaný monitoring, ktorým bolo zistené, že oznam o porušení zákona nebol navrhovateľom\nodvysielaný. Keďže navrhovateľ neodvysielal v rozpore s rozhodnutím číslo RO/001/2014 oznam o\nporušení zákona, mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. k) zákona číslo 308/2000\nZ.z.\nNavrhovateľ na oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 07.07.2014 a na výzvu k podaniu\nvyjadrenia k podkladom pre rozhodnutie, zo dňa 15.08.2014, nereagoval.\nOdporca dňa 23.09.2014 následne rozhodol, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 16\nods. 3 písm. k) zákona číslo 308/2000 Z.z. tým, že v dňoch 29.05.2014, 30.05.2014 a 31.05.2014\nneodvysielal na televíznej programovej službe JOJ oznam o porušení zákona, uložený Radou ako\nsankciu rozhodnutím Rady číslo RO/001/2014 zo dňa 08.04.2014, čím došlo k porušeniu povinnosti\nodvysielať oznam o porušení zákona v primeranom rozsahu, forme a vysielacom čase určenom Radou,\nza čo mu uložil podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona číslo 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu určenú podľa §\n67 ods. 5 písm. f) zákona číslo 308/2000 Z.z., vo výške 10 000 €.\nÚlohou senátu najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy,\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku, preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia odporkyne, ktorým bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona\nč. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. k) citovaného zákona.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti, tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§ 250l a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri\n\nrozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie),\npreskúmava súd iba to, či toto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.\nPodľa ust. § 250i ods. 2 O.s.p., ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo\no inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov\n(§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný\nskutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho\norgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa\ntretej časti, druhej hlavy.\nPodľa ust. § 4 ods. 1 až 3 zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii platného a účinného v\nrozhodnom čase, poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie,\nslobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v\noblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.\nRada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú\nna základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych\npredpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na\npožiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.\nRada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu\nštátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými\npredpismi.\nPodľa ust. § 5 ods. 1 písm. g/, h/, m/ zák. č. 308/2000 Z.z., do pôsobnosti rady v oblasti\nvýkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa\nosobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu\nbez oprávnenia, žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby.\nPodľa ust. § 16 ods. 3 písm. b) a k) zákona č. 308/2000 Z.z., vysielateľ je povinný\nb) zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických\nprogramov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského\ncharakteru,\nk) odvysielať oznam o porušení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu (ďalej\nlen \"oznam o porušení zákona\") a udelenej licencie v primeranom rozsahu, forme a vysielacom čase\nurčenom radou.\nPodľa ust. § 64 ods. 1 až 7 zákona č. 308/2000 Z.z.,\n(1) Za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto\nsankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\n(2) Sankciu podľa odseku 1 písm. d) rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2\nods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu\nbez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť\npokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm.\na) a c), ods. 3 písm. k), § 20 ods. 1 a 4, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1\npísm. b)] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods.1 písm. e)].\n(3) Pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery\nzavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych\nslužieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne\n\nuložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného\nsystému.\n(4) Rada o uložení sankcie rozhodne do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti podľa\nodseku 1 dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Za deň,\nkeď sa rada dozvedela o porušení povinnosti podľa odseku 1, sa považuje deň prerokovania správy o\nkontrole dodržiavania povinností podľa tohto zákona na zasadnutí rady.\n(5) Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila.\n(6) Proti rozhodnutiu o uložení sankcie podľa odseku 1 písm. c) až e) možno podať opravný prostriedok\nna najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady; podanie opravného prostriedku proti\nrozhodnutiu o uložení sankcie podľa odseku 1 písm. c) nemá odkladný účinok.\n(7) Ak bol podaný opravný prostriedok podľa odseku 6 a súd nezruší rozhodnutie rady, sankcia sa vykoná\npo nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ak odsek 6 neustanovuje inak. Ak súd rozhodnutie\nrady zruší a vec vráti na nové konanie, rada rozhodne o sankcii najneskôr do troch mesiacov odo dňa\ndoručenia rozhodnutia najvyššieho súdu. Uložená sankcia sa vykoná po nadobudnutí právoplatnosti\nrozhodnutia, ak odsek 6 neustanovuje inak.\nPodľa ust. § 65 zákona č. 308/2000 Z.z., povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona môže rada\nvysielateľovi uložiť, ak vysielateľ vysielal programy alebo iné zložky programovej služby v rozpore s §\n16 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) a b), § 19 a § 20 ods. 1 a 4 a je účelné a potrebné, aby sa verejnosť\no tom porušení dozvedela; rozsah, formu a vysielací čas určí rada.\nPodľa ust. § 67 ods. 5 písm. f) zákona č. 308/2000 Z.z., Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a\nvysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak neodvysielal oznam o\nporušení zákona alebo nedodržal podmienky na jeho zverejnenie, ktoré určila rada [§ 16 ods. 3 písm. k)].\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54,\n56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o\nvykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny\norgán spíše zápisnicu.\nPodľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a\nvyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán.\nPodľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy\na ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.\nPodľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným\nosobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho\nzistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\nPodľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n\nVychádzajúc z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ v preskúmavanom správnom\nkonaní nevyužil svoje právo na vyjadrenie sa k zistenému skutkovému stavu zo strany správneho\norgánu, ani nenavrhol vykonanie iných dôkazov, s odporcom napriek dvom výzvam nespolupracoval,\nteda ani nevzniesol pochybnosti k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní, uvedených v\noznámení o začatí správneho konania.\nZ obsahu administratívneho spisu, ako aj vyjadrení účastníkov konania je nesporné, že žalobcovi bola\nrozhodnutím číslo RO/001/2014 uložená povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona. Predmetná\nsankcia podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona číslo 308/2000 Z.z. bola navrhovateľovi uložená z dôvodu\nporušenia povinností vysielateľa, ktorého skutková podstata je definovaná v ustanovení § 16 ods. 3\npísm. b) zákona.\nSankcia - povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona bola odporcom uložená (rozhodnutie č.\nRO/001/2014) z dôvodu, že v odvysielanom programe programovej služby JOJ „Veľké noviny“ dňa\n08.10.2013, v čase o cca 19:30 hod., neboli žiadnym spôsobom sprostredkované relevantné informácie\ntýkajúce sa procesu vyhotovovania a doručovania súdnych rozhodnutí a tiež nebolo v relevantnej miere\nsprostredkované stanovisko dotknutých súdov, čím nebola zabezpečená objektívnosť a nestrannosť\npredmetného programu, čím navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b) zákona\nčíslo 308/2000 Z.z.. Navrhovateľ uloženú povinnosť, odvysielať oznam o porušení zákona v určenom\nčase, nesplnil.\nSankcia - pokuta vo výške 10 000 € (rozhodnutie č. RL/055/2014) bola odporcovi uložená za porušenie\npovinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. k) zákona číslo 308/2000 Z.z. z dôvodu, že odporca neodvysielal na\ntelevíznej programovej službe JOJ oznam o porušení zákona uložený Radou.\nZ uvedeného vyplýva, že navrhovateľ porušil dve rôzne, samostatné povinnosti vysielateľa, vyplývajúce\nz vyššie uvedených ustanovení zákona číslo 308/2000 Z.z. Nie je preto dôvodná námietka navrhovateľa,\nže je dva krát sankcionovaný za ten istý správny delikt. Navrhovateľovi boli uložené dve samostatné\nsankcie za naplnenie dvoch rôznych skutkových podstát dvoch správnych deliktov.\nZ právnej úpravy vyplývajúcej z ust. § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že proti rozhodnutiu\no uložení sankcie podľa odseku 1 písm. c) až e) možno podať opravný prostriedok na najvyšší súd\ndo 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady. V zmysle uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že proti\nrozhodnutiu Rady, ktorým bola vysielateľovi uložená sankcia „odvysielať oznam o porušení zákona“\npodľa § 64 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, nie je možné podať riadny opravný prostriedok, a teda\nrozhodnutie nadobúda právoplatnosť okamihom doručenia. Takéto rozhodnutie je preskúmateľné súdom\npostupom podľa druhej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na základe žaloby (§ 247 a\nnasl. O.s.p.).\nRozhodnutie odporcu číslo RO/001/2014 zo dňa 08.04.2014 napadol navrhovateľ žalobou podanou na\nKrajský súd v Bratislave, o ktorom bolo rozhodnuté v konaní č. 1 S/156/2014-31 zo dňa 16.04.2015 tak,\nže súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi nepriznal náhradu\ntrov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.05.2015.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v zhode s názorom odporcu dospel k záveru, že povinnosť odvysielať\noznam o porušení zákona, nezakladá možnosť exekučného vynútenia uloženej povinnosti. K plneniu\npovinností vysielateľa, možno tohto nepriamo „donútiť“ len v rámci ďalšieho sankčného postihu, v súlade\nso zákonom. V konaní prebiehajúcom na Krajskom súde v Bratislave č. 1 S 156/2014 nebolo vyhovené\nnávrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia č. RO/001/2014 a žaloba o preskúmanie tohto rozhodnutia\nbola zamietnutá.\nOdvolací súd nemôže súhlasiť s názorom navrhovateľa ohľadom jeho opakovaného trestania a\nnespravodlivého procesu. Súdy pristupujú k preskúmavaniu a posudzovaniu každej veci individuálne.\nJe zrejmé, že prípade, ak by preskúmaním rozhodnutia č. RO/001/2014 dospel krajský súd k záveru,\nže je nezákonné a v tomto dôsledku by došlo k jeho zrušeniu, odpadol by aj dôvod - podmienka pre\nuloženie sankcie podľa § 64 ods. 1 písm. d) pre nesplnenie povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. k) zákona\nčíslo 308/2000 Z.z. Rozhodnutie, ktorým by bola sankcia uložená, by sa stalo nezákonným, najvyšší\nsúd by musel v tomto konaní na uvedenú okolnosť prihliadať a preskúmavané rozhodnutie zrušiť.\n\nTakáto situácia však nenastala, rozhodnutie č. RO/001/2014 (tvoriace podľa navrhovateľa „podklad“ pre\nrozhodnutie č. RL/055/2014), bolo v čase súdneho prieskumu rozhodnutia č. RL/055/2014 právoplatným\nrozsudkom súdu potvrdené, a preto z dôvodu nesplnenia povinnosti, ktorá pre navrhovateľa vyplynula\nz rozhodnutia č. RO/001/2014, bol odporca povinný pristúpiť k uloženiu pokuty podľa § 64 ods. 1\na 2 zákona č. 308/2000 Z.z. Je potrebné zároveň uviesť, že dôvodom pre uloženie pokuty nebolo\npredchádzajúce rozhodnutie č. RO/001/2014, ale konanie navrhovateľa - nerešpektovanie povinnosti,\nktorá z neho vyplynula.\nPodľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a\nprávny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a\nostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nPodľa čl. 26 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nKaždý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako\naj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie\ntlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na\npovolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.\nCenzúra sa zakazuje.\nSlobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia\nv demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného\nporiadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\nPodľa čl. 10 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na\nslobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo\nmyšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,\naby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.\nVýkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám,\npodmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v\ndemokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania\nnepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu\núniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.\nZ uvedenej právnej úpravy zakotvenej v Ústave Slovenskej republiky, ako aj v Dohovore vyplýva, že\nprávo na slobodu prejavu nie je absolútne. Je v právomoci štátu, zákonom ustanoviť také právne\nprostriedky, ktorými môže obmedziť právo na slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie,\nak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných (čl. 26\nods. 2 Ústavy SR), bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti v\nzáujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany\nzdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo\nzachovania autority a nestrannosti súdnej moci(čl. 10 ods. 2 Dohovoru).\nPodľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 307/2014:“Zákonné obmedzenie\nslobody prejavu médií požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských\nprogramov a politicko-publicistických programov a s tým spojenou právomocou Rady pre vysielanie a\nretransmisiu ukladať sankcie za porušenie tohto ustanovenia je potrebné v pluralitnej demokratickej\nspoločnosti vykladať rigorózne v súvislosti s ochranou práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného\nporiadku, ochranou verejného zdravia a mravnosti v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a\nčl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.\nObsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona,\ncieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad\n\nzákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ako individuálneho správneho\naktu.\nZákonodarca zákonom č. 308/2000 Z.z. zveruje do právomoci Rady presadzovať záujmy verejnosti\npri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a\nvzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich\nvysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva\nštátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb\nna požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom (§ 4 ods. 1, 2 zákona č. 308/2000 Z.z.). Do\npôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa\nzákona o vysielaní a retransmisii a podľa osobitných predpisov, ako aj ukladať sankcie vysielateľom za\nporušenie právnej povinnosti (§ 5 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.).\nNajvyšší súd už viackrát vo svojich rozhodnutiach v obdobných veciach judikoval, že je v právomoci\nodporcu sankcionovať navrhovateľa za porušenie povinností vysielateľa vyplývajúcich mu z právnych\npredpisov. Je zároveň povinnosťou navrhovateľa ako vysielateľa rešpektovať rozhodnutia Rady (§ 16\nods. 3 písm. k) zákona č. 308/2000 Z.z.) ako orgánu vykonávajúceho dohľad nad dodržiavaním právnych\npredpisov upravujúcich vysielanie a retransmisiu. Zákon teda jednoznačne stanovuje práva a povinnosti\nvysielateľov, prevádzkovateľov retransmisie aj Rady pre vysielanie a retransmisiu. Z vyššie uvedených\nustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. vyplynula pre navrhovateľa povinnosť odvysielať oznam o porušení\nzákona podľa rozhodnutia Rady, ako i povinnosť odporcu pristúpiť k uloženiu sankcie za nesplnenie\npovinnosti vyplývajúcej z ust. § 16 ods. 3 písm. k) tohto zákona. Uloženie sankcie ako negatívneho\ndôsledku porušenia právneho predpisu alebo zákonom uloženej povinnosti, má význam tak represívny,\nako aj preventívny a výchovný, pričom je zároveň štandardným prostriedkom na dosiahnutie nápravy\nv demokratickej spoločnosti. Nemôže byť preto v rozpore s ústavnými princípmi, a medzinárodnými\ndohovormi, trvať na dodržiavaní zákonom upravených povinností a docieliť ich splnenie (ak neboli\nsplnené dobrovoľne) aj prostredníctvom sankčného postihu. V danom prípade nebol iný spôsob ako\ndocieliť splnenie povinnosti navrhovateľa - odvysielať oznam o porušení zákona, len prostredníctvom\nuloženia sankcie ako represívneho prostriedku, pôsobiť na vysielateľa.\nPo preskúmaní spisového materiálu sa najvyšší súd stotožnil s názorom vysloveným v napadnutom\nrozhodnutí a vo vyjadrení odporcu, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistil skutkový\nstav veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii. Jeho\nrozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 Správneho poriadku, nevykazuje formálne\nani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle\nustanovení Správneho poriadku.\nVzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, ako aj v súlade s\nposlaním odporcu definovaným v § 4 zákona o vysielaní a retransmisii, bolo bez formálnych a logických\nnedostatkov, riadne odôvodnené a vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodol tak, že toto ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nO náhrade trov rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého náhradu trov možno\npriznať len tomu navrhovateľovi, ktorý mal vo veci aspoň sčasti úspech.\nO povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 500 €\nrozhodol súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za\nvýpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, z dikcie ktorého vyplýva, že poplatníkom je tiež\nten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.\nVýška poplatku bola určená podľa položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí\nprílohu zákona č. 71/1992 Zb.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}