{"guid": "32f17767-84f2-4227-848f-b0705d318e94:9a7cb3f1-d445-48c0-a706-76d4613b4ace", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:9014010084.1", "spisova_znacka": "2Sž/11/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/11/2014 z 18. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. mája 2016, sp. zn. 2Sž/11/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:9014010084.1", "identifikacne_cislo": "9014010084", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2016-05-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-35.odsek-3", "nazov": "§ 35 ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-36.odsek-2", "nazov": "§ 36 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-36"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-34", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-35", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-36"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a7cb3f1-d445-48c0-a706-76d4613b4ace", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010084.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010084.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010084.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sž/11/2014\n9014010084\n18. 05. 2016\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2016:9014010084.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša, v právnej veci navrhovateľa: MAC\nTV, s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, právne zastúpený Advokátskou\nkanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: Rada\npre vysielanie a retransmisiu Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 8, P.O.BOX 155, Bratislava, v\nkonaní o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. RP/027/2014 zo dňa 29. apríla 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu zo dňa 29. apríla 2014, č. RP/027/2014\nt v r d z u j e.\n\npo\n\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nNavrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 500 € na bankový účet podľa priloženého\nplatobného predpisu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozhodnutím č. RP/027/2014 zo dňa 29.04.2014, Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej\nlen „odporkyňa“ alebo „Rada“), vydaným v správnom konaní č. 108/SKO/2014, ako orgán príslušný\npodľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/, h/, zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o\nzmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisoch (ďalej len zákon\nč. 308/2000 Z. z. alebo zákon o vysielaní a retransmisii), postupom podľa § 71 zákona o vysielaní a\nretransmisii rozhodla tak, že navrhovateľovi uložila podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d/ zákona pokutu určenú\npodľa § 67 ods. 5 písm. a/ uvedeného zákona vo výške 7000 € za porušenie povinností ustanovených\nv § 34 ods. 1, § 35 ods. 3 a § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.. Súčasne vyslovila, že podľa § 64\nods. 5 zákona o vysielaní a retransmisii „Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa\nsankcia uložila“ a podľa § 67 ods.16 zákona o vysielaní a retransmisii je pokuta splatná do 30 dní odo\ndňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí.\nÚhrnná sankcia bola uložená za porušenie nasledujúcich povinností:\nPovinnosti ustanovenej v § 34 ods. 1 zákona 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej službe\nJOJ odvysielala dňa 23.11.2013 v čase cca o 20:21:57 hod. a cca o 20:28:43 hod. pred a po programe\nNajlepšie počasie komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť MedicProgress, a.s., ktorý\nnaplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. bez toho, aby bol v čase o cca\n20:21:57 hod. na konci komunikátu a v čase o cca 20:28:43 hod. na začiatku komunikátu rozoznateľný\na zreteľne oddelený od iných častí programovej služby tak, aby nebol zameniteľný s inými zložkami\nprogramovej služby;\n\nPovinnosti ustanovenej v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že program „Čierny blesk“\nodvysielaný na programovej službe JOJ dňa 23.11.2013 o cca 20:30 hod. v trvaní cca 145 minút a 19\nsekúnd (vrátane reklamných prerušení) prerušil zaradením reklamy päťkrát;\nPovinnosti ustanovenej v § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej službe\nJOJ dňa 23.11.2013 odvysielal komunikáty označujúce sponzorov a napĺňajúce definíciu reklamy podľa\n§ 32 ods. 1 zákona č 308/2000 Z. z. a reklamné bloky, v rozsahu prevyšujúcom povolený časový rozsah\na to v čase od 20:00:00 hod. do 20:59:59 hod. v celkovom časovom rozsahu 12 minút a 28 sekúnd, v\nčase od 21:00:00 hod. do 21:59:59 hod. v celkovom časovom rozsahu 12 minút a 20 sekúnd, v čase od\n22:00:00 hod. do 22:59:59 hod. v celkovom časovom rozsahu 12 minút a 17 sekúnd.\nProti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok ktorým žiadal,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, súčasne žiadal náhradu trov konania.\nV dôvodoch opravného prostriedku tvrdil, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach,\nnakoľko napadnuté rozhodnutie odporkyne vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nzistenie skutkového stavu z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov,\nzároveň je nedostatočné na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať\nvplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výrok nepadnutého rozhodnutia je nepresný a neurčitý,\nnásledne nepreskúmateľný, predovšetkým pre to, že neobsahuje spôsob spáchania skutku, akým\nmal navrhovateľ porušiť povinnosť, najmä konkrétny spôsob spáchania skutku a presnú identifikáciu\nkomunikátov, ktoré mali napĺňať definíciu reklamy, vrátane popisu, akým spôsobom mali túto definíciu\nnaplniť. Rada vo svojom oznámení o začatí správneho konania, ako aj v napadnutom rozhodnutí uviedla,\nže podkladmi pre vydanie napadnutého rozhodnutia sú záznam z vysielania programu, prepis/popis\nskutkového stavu, k čomu s poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a\nretransmisii v spojení s § 34 ods. 2 a 4 a § 22 správneho poriadku namietal, že Rada ako správny orgán\nnevykonala dôkaz - ohliadku záznamu z vysielania predmetného programu, resp. pri vykonaní tohto\ndôkazu postupovala v rozpore s uvedenými ustanoveniami správneho poriadku, nakoľko o vykonaní\ntohto dôkazu nevyhotovila zápisnicu. Vykonanie dôkazov, resp. vyhotovenie zápisnice o vykonaní\ndôkazov (ohliadky predmetného záznamu z vysielania) má pre vysielateľa ako účastníka správneho\nkonania zásadný význam. Ak Rada nevykonala dôkazy, o ktorých tvrdí, že sa s nimi oboznámila, alebo\no ich vykonaní nevyhotovila zápisnicu, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce, naviac v rozpore\ns obsahom spisov. Považoval za veľmi podstatnú aj skutočnosť, že nielen hodnotenie, ale aj samotná\nselekcia do analýzy prepisu/popisu je prejavom subjektívneho náhľadu na vec, takže by v prípade, ak by\nanalýza nahradila zápisnicu, došlo by k situácii, kedy by de facto rozhodovali nikým nevolení úradníci/\nzamestnanci namiesto osobného rozhodovania členov Rady.\nV odvolaní ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia, vadu\nkonania, zistenie skutkového stavu nedostačujúce na posúdenie veci nakoľko citujúc právnu úpravu\n§ 35 zákona č. 308/2000 Z. z. tvrdil, že jazykový výklad predmetného ustanovenia je nejednoznačný\na je z neho možné vyvodiť viacero interpretácií otázky možnosti prerušenia vysielaním reklamy\nalebo telenákupu v rámci časových úsekov vysielania nadväzujúcich na 30 minút trvajúce vysielanie.\nNesúhlasil s právnym výkladom prijatým Radou a nakoľko predmetné ustanovenie rovnako umožňuje\nvyvodiť záver, že vysielateľ je oprávnený prerušiť program ľubovoľným počtom „reklamných“ prerušení\nv ľubovoľnom časovom rozstupe, za súčasného dodržania podmienky, že počet prerušení zodpovedá\npočtu 30-minútových úsekov vysielaného programu, ak zároveň čas venovaný „mediálnej komerčnej\nkomunikácii“ nepresiahne časový úsek 12 minút počas jednej hodiny vysielania. Pri takomto výklade by\nvysielateľ predmetné ustanovenie neporušil. Poukázal na právnu úpravu ustanovenia čl. 20 Smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10.03.2010, ktoré bolo transponované do zákona č.\n308/2000 Z. z. a nie je v tejto otázke jednoznačné a vytýkal Rade, že sa v napadnutom rozhodnutí\nnezaoberala nejednoznačnosťou tohto ustanovenia a bez akýchkoľvek relevantných dôvodov len\nkonštatuje, že musí ísť o jedno reklamné prerušenie v každom 30-minútovom úseku a to bez toho, aby\npriblížila svoj výklad relevantným ustanovením príslušných smerníc, ktoré obsahujú úpravu prerušovania\nvysielaných programov, alebo predložila ďalšie dôkazy na podporu svojho tvrdenia o predmetnom\nvýklade uvedeného ustanovenia zákona o vysielaní. Vytýkaný nedostatok právnej normy nie je možné\n\nodstrániť ani aplikačnou a interpretačnou praxou Rady, nakoľko nedostatok presnej špecifikácie právnej\npovinnosti vysielateľa v právnej norme nie je možné nahradiť správnou úvahou orgánu výkonnej moci.\nVyslovil názor, že je viac ako jednoznačné, že vzhľadom na absenciu presného, jasného a špecifického\nzákonného ustanovenia sa takáto povinnosť stáva pochybnou, a teda pri jej hodnotení je potrebné\naplikovať zásadu in dubio mitius, t.j. v rozsahu menej obmedzujúcom spôsob splnenia povinností\nvyplývajúcich zo zákona o vysielaní a retransmisii, ktoré je Rada povinná na predmetnú vec aplikovať.\nMal za to, že ustanovenie čl. 20 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z\n10.03.2010, ktoré bolo transponované do zákona o vysielaní, nedáva jasnú odpoveď na otázku, či je\nmožné v rámci 30-minútového časového úseku prerušiť vysielaný program jedným alebo viacerými\nreklamnými prerušeniami, resp. či v prípade, ak vysielateľ v 30-minútovom časovom úseku program\nnepreruší, automaticky stráca právo na prerušenie programu v inom 30-minútovom časovom úseku.\nUviedol, že nakoľko ustanovenie § 35 ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii predstavuje transpozíciu\nustanovenia čl. 20 ods. 2 Smernice, Rada ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinní na\nprejednávanú vec aplikovať príslušné ustanovenia zákona o vysielaní v súlade s právnymi aktmi EÚ,\npričom možná aplikácia predmetného nejasného ustanovenia v prejednávanej veci však znamená\nvýklad práva EÚ, ku ktorému je vecne oprávnený jedine Súdny dvor EÚ. Žiadal, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky predmetné odvolacie konanie prerušil a obrátil sa na Súdny dvor EÚ s požiadavkou\no vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke k výkladu a aplikácii ustanovenia čl. 20 ods. 2 Smernice.\nZdôraznil nutnosť vysporiadať sa s otázkou odlišnosti reklamy a sponzorských odkazov (komunikátov),\nnakoľko podľa jeho názoru odvysielané komunikáty nenaplnili definíciu reklamy, a preto nemôže v\nsúvislosti s nimi dôjsť k aplikácií ustanovení § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.. Každý vysielaný\nkomerčný komunikát je potrebné posudzovať komplexne a je pri tom potrebné zohľadniť všetky rozhodné\naspekty vo vzájomných súvislostiach a porovnať, ktoré z nich sú v konkrétnom prípade významnejšie\na ktoré ustupujú do úzadia. Podstatnou skutočnosťou je celkové vyznenie komerčného komunikátu\na nie jeho izolované čiastkové aspekty. Rada v napadnutom rozhodnutí rozsiahlo poukazovala na\nvymedzovanie definičných znakov reklamy a ich aplikáciu na posúdenie sponzorských odkazov, avšak\npritom sa nevyhla subjektívnym záverom, ktoré podľa navrhovateľa nemožno aplikovať na prejednávanú\nvec, nakoľko nezohľadňujú rozhodné aspekty jednotlivých komunikátov a ich celkové vyznenie pre\ndiváka. Zmienku o určitej vlastnosti výroku samú osebe nemožno považovať za zdôraznenie vlastnosti\npresviedčajúcej diváka ku kúpe výrobku, ani za porovnanie s inými výrobkami na trhu. Jediným\nrozlišovacím kritériom pre určenie, či ide o reklamu alebo o sponzorský odkaz je účel sledovaný\nodvysielaným komunikátom. Sponzorský odkaz v zmysle zákonnej definície môže obsahovať reklamné\noznámenie v širšom slova zmysle, propagujúce obchodné meno, služby, tovary alebo napr. slogan\nsponzora programu. Účelom sponzorského odkazu je vytváranie alebo upevňovanie dobrej povesti\nalebo mena sponzora. Sponzoring a reklama sa spravidla vzájomne prelínajú. Sám o sebe nemôže byť\npovažovaný za nedovolený taký sponzorský odkaz, ktorého podstatným obsahom je odkaz na službu,\nvýrobok a iný výkon vyrábaný, priamo alebo nepriamo distribuovaný sponzorujúcim subjektom. Snaha\no oslovenie nových zákazníkov je pritom legitímnym cieľom sponzorovania (Rozhodnutie Nejvyššího\nsprávního soudu Českej republiky sp. zn. 7As/88/2010). O reklamu ide vtedy, ak odvysielaná informácia\nje natoľko agresívna, že jej účelom je podpora predaja a nákupu. Naopak o reklamu nepôjde vtedy,\nak odvysielaná informácia bude mať prevažne informatívny charakter a sleduje účel, ktorým je snaha\nsponzora o vytvorenie alebo udržanie dobrého mena sponzora alebo svojich výrobkov u divákov.\nPre vyslovenie jednoznačného záveru o sledovanom účele odvysielaného komerčného komunikátu\nje potrebné skúmať celkové vyznenie komunikátu, najmä komplexné hodnotenie komunikátu, dĺžku\nspotu, objekt komunikátu, dynamickosť komunikátu, zaradenie komunikátu, označenie komunikátu,\npresviedčavý charakter, porovnávanie reklamovaného výrobku alebo služby s inými výrobkami alebo\nslužbami. Z týchto hľadísk vyhodnotil sporné komunikáty sponzorov MedicProgress, a.s. (Konopné\nmazanie), CITROËN SLOVAKIA, s.r.o. (Citroën C4 Picasso), COOP Jednota Slovensko (najlepšie\ndomáce potraviny) tak, že nenapĺňajú ani len čiastkový znak reklamy a z ich komplexného posúdenia\nvyplýva, že napĺňajú definičné znaky sponzorského odkazu v zmysle citovanej judikatúry súdov Českej\nrepubliky.\nOdporca vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa žiadal napadnuté rozhodnutie\npotvrdiť. Nesúhlasil s námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a zastával názor, že ako príslušný\nsprávny orgán v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval relevantné\nustanovenia zákona. Rozhodnutie je riadne odôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a\n\nprávnych záverov. Výšku uloženej sankcie - pokuty, považoval rovnako za plne odôvodnenú tvrdiac, že\nv predmetnom správnom konaní sa riadne vyrovnal s argumentmi navrhovateľa, napadnuté rozhodnutie\nnevykazuje žiadne právne ani logické vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť a rovnako\nani jeho postup v predmetnom správnom konaní nevykazuje žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nK námietke navrhovateľa vo vzťahu k nezákonnosti vykonania dôkazu uviedol, že podkladom pre\nvydanie rozhodnutia sú podľa správneho poriadku všetky skutočnosti, ktoré môžu prispieť k zisteniu\nskutočného stavu veci, záznam z vysielania je jedným z podkladov pre rozhodnutie v správnom\nkonaní, na ktorom je jednoznačne zaznamenaný skutkový stav, pričom rozsah a spôsob zisťovania\npodkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Vzhľadom na právnu úpravu ustanovenú v § 34\nods. 3 správneho poriadku bol navrhovateľ povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení uvedených\nvo vyjadrení k správnemu konaniu dôkazy, ktoré sú mu známe. Poukazom na skutkové zistenia\nvyplývajúce z administratívneho spisu, mal za to, že Rada poskytla navrhovateľovi možnosť vyjadriť\nsa k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení,\npričom navrhovateľ bol súčasne poučený, že pokiaľ svoje práva nevyužije Rada rozhodne aj bez jeho\nstanoviska. Konštatoval, že z povahy podkladu pre rozhodnutie - záznamu z vysielania, je zrejmé,\nže je možné sa s ním oboznámiť len jeho zhliadnutím a spochybnenie sledovania programu, ktorého\nobsah je predmetom správneho konania, členmi Rady nemá racionálny základ a uvedené námietky\nzo strany navrhovateľa sú len nepodloženými tvrdeniami, ktoré sú navyše aj zavádzajúce. Súhlasil\ns tvrdením navrhovateľa, že písomný prepis/popis skutkového stavu nie je možné zamieňať ani\nstotožňovať so zápisnicou o vykonaní dôkazov, nakoľko písomný prepis/popis skutkového stavu je iba\nnevyhnutným prejavom zásady písomnosti správneho konania, keď písomný popis skutkového stavu\nslúži na zachytenie obsahu skutkového stavu zaznamenaného na technickom nosiči, pričom skutkový\nstav v tej najhodnovernejšej podobe je zachytený aj v podobe záznamu vysielania, avšak vzhľadom na\npísomnú formu správneho konania, ako aj jeho konečného výstupu vo forme písomného rozhodnutia, je\nnutné tento obsah preniesť do písomnej podoby, v ktorej je zaznamenaný text a popísané dianie, ktoré\nsa vyskytne v obrazovej zložke. Tvrdenie navrhovateľa, že Rada sa neoboznámila s obsahom záznamu\nvyvrátil poukazom na obsah rozhodnutia ako aj administratívneho spisu, súčasťou ktorého je Zápisnica\no hlasovaní Rady. Zdôraznil, že navrhovateľ v rámci správneho konania ani vo svojom písomnom\nstanovisku k predmetu správneho konania neuviedol žiadne konkrétne námietky voči podkladom pre\nrozhodnutie, nepovažoval záznam vysielania programu a jeho prepis/popis za sporný, nenamietal rozpor\nmedzi skutkovým stavom popísaným v napadnutom rozhodnutí a predmetným záznamom vysielania.\nV danej súvislosti dal do pozornosti skôr vydané rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2Sž/3/2009, 3Sž/66/2009, 5Sž/8/2010, 3Sž/22/2012. V prípade všetkých troch výrokových častí\nnapadnutého rozhodnutia má za to, že sú formulované presne, úplne a dostatočne určito, spôsobom\nktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným, nakoľko obsahujú čas, spôsob a miesto spáchania\njednoznačne identifikovaného správneho deliktu.\nNesúhlasil s námietkou nesprávnosti použitého výkladu ust. § 35 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., ktorého\nznenie by malo pripúšťať možnosť viacerých výkladov. Z gramatického výkladu slovného spojenia\n„jedno prerušenie na každý 30-minútový časový úsek“ jednoznačne vyplýva, že v každom jednom\n30-minútovom časovom úseku môže byť zaradené len jedno reklamné prerušenie, takáto formulácia\npredmetného ustanovenia okrem počtu povolených prerušení reguluje aj spôsob ich zaraďovania a\ntakýto výklad je navyše aj v súlade s účelom tohto ustanovenia, ktorým je zabezpečiť celistvosť programu\na chrániť tak spotrebiteľa (diváka) pred príliš frekventovaným prerušovaním programov, ktoré by pôsobilo\nrušivo. Nepovažuje za logický a súladný s účelom smernice výklad navrhovateľa, že ak je možné prerušiť\nvysielaním reklamy úsek vysielania kratší ako 30 minút, je možné takto prerušiť aj ktorýkoľvek menej\nako 30 minút trvajúci úsek vysielania programu nadväzujúceho na predchádzajúcich 30 minút trvajúci\núsek vysielania. Úprava možnosti prerušenia vysielania trvajúceho menej ako 30 minút sa vzťahuje len\nna programy, ktorých celková dĺžka je menej ako 30 minút. V danej súvislosti poukázal na rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/114/11, na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 8Sž/7/2012. Ustanovenie § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. rovnako ako aj znenie čl. 20 ods. 2\nSmernice 2010/13/EÚ o audiovizuálnych a mediálnych službách (AVMS) je síce nejednoznačné, ale len\nv tom, že z ich znenia nie je zrejmé, či sa trvaním audiovizuálneho diela myslí čistý čas diela (t.j. iba časť\ntrvania diela bez reklamných prerušení), alebo hrubý čas diela (t.j. aj s reklamnými prerušeniami), pričom\nRada v tomto prípade postupovala v zmysle judikatúry Európskeho súdneho dvora vo veci C-6/98, ARD\nc/a PRO Sieben Media AG. Preto považoval návrh na prerušenie súdneho odvolacieho konania v zmysle\n\n§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. za účelom položenia predbežnej otázky v súvislosti s výkladom čl. 20 ods.\n2 Smernice o AVMS za nedôvodný.\nK otázke odlišného vyhodnotenia sporných komunikátov ako (zároveň) reklamy poukázal na zásadný\nvýznam definície reklamy v ust. § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., rozdiel medzi legálnym účelom\nreklamy (podpora predaja, nákupu alebo nájmu alebo iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy\nalebo vysielateľom) a legálnym účelom sponzorovania (poskytnutie plnenia na financovanie programov\nalebo vysielania a propagovanie sponzora). V prípade, ak akýkoľvek komunikát, vrátane sponzorského\nodkazu naplní definičné kritériá reklamy, je z pohľadu zákona č. 308/2000 Z. z. reklamou. Zdôraznil\nlimity pre posudzovanie reklamy obsiahnuté vo výkladovej správe k Protokolu pozmeňujúcemu Európsky\ndohovor o cezhraničnej televízii, v zmysle ktorého by identifikácia sponzora za žiadnych okolností\nnemala obsahovať špecifické propagačné prvky (vyzývanie na nákup, zmienky o kvalite alebo účinnosti\nproduktu atď.). Vyjadril sa k navrhovateľom použitým kritériám (nemajúcim oporu v legálnej definícii\nreklamy) na posúdenie určitého komunikátu ako reklamy, s ktorými sa stotožnil len čiastočne, pričom\nako sporné vyhodnotil kritériá dĺžky spotu, označenie komunikátu a porovnávanie.\nV nadväznosti na vyššieuvedené pri komunikátoch navrhovateľom prezentovaných ako sponzorský\nodkaz na sponzora MedicProgress, a.s., v rámci ktorého boli zmieňované produkty KONOPNÉ\nMAZANIE, NA SVALY A KĹBY; KONOPNÉ MAZANIE EXTRA CHLADIVÉ považoval za rozhodujúce,\nže prezentované vyjadrenie malo za účel (aj) zvýšenie záujmu recipienta o daný produkt zvýrazňovaním\njeho pozitívnych vlastností, a teda podporu predaja tohto produktu. Jednalo sa teda o reklamu bez ohľadu\nna to, že nedošlo k porovnávaniu s inými produktmi.\nPri komunikátoch navrhovateľom prezentovaných ako sponzorský odkaz na sponzora CITROËN\nSLOVAKIA, s.r.o., v rámci ktorého bol zmieňovaný produkt „Nový Citroën C4 Picasso“ s charakteristikou\n„Auto, s ktorým vám patrí celý svet“ považoval za rozhodujúce, že prezentované vyjadrenie malo\nza účel (aj) vzbudenie záujmu recipienta o daný produkt navodením výnimočného pocitu v súvislosti\ns vlastníctvom daného produktu prostredníctvom subjektívneho a nadneseného vyjadrenia. Účelom\nkomunikátu bola teda podpora predaja tohto produktu, pričom je evidentný presviedčajúci charakter\njednoznačne smerujúci k zvýšeniu záujmu divákov vytvorením pocitu výnimočnosti v súvislosti s\nvlastníctvom daného produktu.\nPri komunikátoch navrhovateľom prezentovaných ako sponzorský odkaz na sponzora COOP Jednota, v\nrámci ktorého bolo použité slovné spojenie „najviac slovenských výrobkov vám prináša COOP Jednota“\npovažoval za rozhodujúce, že prezentované vyjadrenie žiadnym spôsobom neprispieva k identifikácii\nsponzora programu, jedná sa o pozitívne vyjadrenie, ktoré má za cieľ prilákať zákazníkov do jeho\npredajní. Dané vyjadrenie, svojim charakterom a spôsobom vyjadrovania malo za účel zvýšenie záujmu\nrecipienta o nakupovanie v niektorej z predajní sponzora programu uvádzaním pozitívnych hodnotení\njeho siete predajní, a teda (aj) prilákanie zákazníkov, a tým zvýšenie množstva predaných výrobkov.\nJednalo sa teda o reklamu s evidentným presviedčajúcim charakterom, okrem toho obsahujúcu\nporovnanie s inými predajcami, ktorí vo svojich predajniach toľko slovenských výrobkov nemajú.\nZa vecne správne a dôvodné považuje aj uloženie pokuty za odvysielanie príslušných komunikátov,\noznačujúcich za sponzora programu Najlepšie počasie spoločnosť MedicProgress, a.s. (vyhodnotených\nako reklama), pred a po odvysielaní programu, bezprostredne pred komunikátom označujúcim za\nďalšieho sponzora programu spoločnosť Berlin Chemie-Menarini bez toho, aby bol divák informovaný,\nže končí vysielanie reklamy.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nRady na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu\npredchádzajúce správne konanie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s §§\n250l a nasl. v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku. Na pojednávaní súdu dňa\n18.05.2016 oboznámil obsah spisu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis č. 108/SKO/2014 a vypočul\nprítomného povereného zástupcu odporcu.\nPoverený zástupca odporcu sa v celosti pridržiaval obsahu písomného vyjadrenia k odvolaniu, v ktorom\nsa vysporiadal s námietkami odvolateľa voči rozhodnutiu, ktoré považuje za vydané v súlade so\n\nzákonom. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž/17/2013, ktorým\nbolo rozhodované v obdobnom prípade, a preto žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporcu, ktorým bola\nnavrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie\npovinností podľa § 34 ods. 1, 35 ods. 3 a § 36 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii.\nPodľa § 4 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii\n(1) Poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody\nprejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti\nvysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.\n(2) Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú\nna základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych\npredpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na\npožiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.\n(3) Rada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu\nštátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými\npredpismi.\n(4) Činnosť Rady vyplývajúcu z jej poslania (odseky 1 a 2) a z jej pôsobnosti (§ 5) vykonávajú členovia\nRady a úlohy spojené s činnosťou Rady plnia zamestnanci Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu\n(ďalej len ,,kancelária“).\nPodľa § 32 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii\nReklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú\nprotihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom\ntovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný\nobjednávateľom reklamy alebo vysielateľom.\nPodľa § 34 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii\nVysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné a zreteľne oddelené od iných častí programovej\nslužby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby; vo vysielaní rozhlasovej\nprogramovej služby sa použijú na oddelenie zvukové prostriedky a vo vysielaní televíznej programovej\nslužby zvukovo-obrazové alebo priestorové prostriedky.\nPodľa § 35 ods.3 zákona o vysielaní a retransmisii\nPri vysielaní spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela, (§ 5 ods. 2 zákona č. 618/2003\nZ. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, autorský zákon), okrem seriálu,\nsérie, dokumentárneho filmu, programu pre maloletých a bohoslužieb, sa povoľuje jedno prerušenie\nzaradením reklamy alebo telenákupu na každý 30-minútový časový úsek, a to aj v prípade, ak plánované\ntrvanie tohto spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela nepresahuje 30 minút; pri vysielaní\nseriálu, série a dokumentárneho filmu sa povoľuje prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu bez\nohľadu na ich trvanie.\nPodľa čl. 20 Smernice 2010/13/EÚ z 10.03.2013 o poskytovaní audiovizuálnych mediálnych služieb\n1. Členské štáty zabezpečia, aby pri zaraďovaní televíznej reklamy alebo telenákupu do programov\nnebola pri zohľadnení prirodzených prestávok, dĺžky a povahy daného programu narušená integrita\nprogramov a neboli dotknuté práva držiteľov práv.\n2. Vysielanie filmov vyrobených pre televíziu (okrem viacdielnych sérií, seriálov a dokumentárnych\nprogramov), kinematografických diel a spravodajských programov možno prerušovať televíznou\nreklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za každé plánované obdobie v dĺžke najmenej 30 minút.\nVysielanie detských programov možno prerušovať televíznou reklamou a/alebo telenákupom jedenkrát\nza každé plánované obdobie v dĺžke najmenej 30 minút v prípade, že plánovaná dĺžka trvania tohto\nprogramu je viac ako 30 minút. Počas bohoslužieb nie je možné zaraďovať do vysielania televíznu\nreklamu ani telenákup.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii\n\nVysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným šotom počas jednej celej hodiny nesmie\npresiahnuť 20% (12 min). Vysielací čas vyhradený reklame v čase od 19.00 hod. do 22.00 hod. nesmie\npresiahnuť u vysielateľa na základe zákona osem minút počas jednej celej hodiny.\nPodľa § 64 zákona o vysielaní a retransmisii\n(1) Za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá tieto\nsankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\n(2) Sankciu podľa odseku 1 písm. d/ Rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2\nods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu Rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu\nbez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť\npokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm.\na/ a c/, ods. 3 písm. k/, § 20 ods. 1 a 3, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1\npísm. b/] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. e/].\n(3) Pokutu Rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery\nzavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych\nslužieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne\nuložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného\nsystému.\nPodľa § 67 ods. 5, písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii\nRada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom\ninternetu od 3319 € do 165 969 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 € do 49 790 €,\nak porušil podmienky na vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii\nNa konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967\nZb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok) okrem ustanovení § 23 v časti\nnesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 3 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku\nSprávne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť\nzáujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať\nplnenie ich povinností.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku\nSprávny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné\npodklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.\nPodľa § 46 správneho poriadku\nRozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to\npríslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že odporca v predmetnej\nveci náležite postupoval v zmysle citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil dostatok skutkových\nokolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, zistil skutočný stav veci, v konaní postupoval v\nsúčinnosti s navrhovateľom ako s účastníkom konania a nedopustil sa takej vady, ktorá by mala za\nnásledok nezákonnosť rozhodnutia.\nÚlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu na základe\nodvolania účastníka správneho konania, podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\n(§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v\n\nsúčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia.\nV administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň\nje podstatné, vyhodnotenie toho, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť\nporušenia zákona, spáchal správny delikt, vyhodnotiť podmienky, za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj\nnásledky ním vzniknuté a vyhodnotiť ich vplyv na výšku zákonom predvídanej sankcie. Zo zákona o\nvysielaní a retransmisii vyplýva objektívna zodpovednosť právnických osôb za správne delikty.\nZ obsahu administratívneho spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané, že žalovaný\nsprávny orgán navrhovateľovi napadnutým rozhodnutím uložil úhrnnú sankciu 7000 € za porušenie\npovinnosti ustanovenej v\n- § 34 ods. 1 zákona 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej službe JOJ odvysielal dňa\n23.11.2013 v čase cca o 20:21:57 hod. a cca o 20:28:43 hod. pred a po programe Najlepšie počasie\nkomunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť MedicProgress, a.s., ktorý naplnil definíciu\nreklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. bez toho, aby bol v čase o cca 20:21:57 hod. na konci\nkomunikátu a v čase o cca 20:28:43 hod. na začiatku komunikátu rozoznateľný a zreteľne oddelený od\niných častí programovej služby tak, aby nebol zameniteľný s inými zložkami programovej služby; ďalej\nporušením povinnosti ustanovenej v\n- § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že program „Čierny blesk“ odvysielaný na programovej\nslužbe JOJ dňa 23.11.2013 o cca 20:30 hod. v trvaní cca 145 minút a 19 sekúnd (vrátane reklamných\nprerušení) prerušil zaradením reklamy päťkrát;\n- § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 23.11.2013\nodvysielal komunikáty označujúce sponzorov a napĺňajúce definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona\nč 308/2000 Z. z. a reklamné bloky, v rozsahu prevyšujúcom povolený časový rozsah a to v čase od\n20:00:00 hod. do 20:59:59 hod. v celkovom časovom rozsahu 12 minút a 28 sekúnd, v čase od 21:00:00\nhod. do 21:59:59 hod. v celkovom časovom rozsahu 12 minút a 20 sekúnd, v čase od 22:00:00 hod. do\n22:59:59 hod. v celkovom časovom rozsahu 12 minút a 17 sekúnd.\nSúčasne Rada vyslovila, že podľa § 64 ods. 5 zákona o vysielaní a retransmisii „Uložením sankcie\nnezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila“ a podľa § 67 ods. 16 zákona o vysielaní a\nretransmisii je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je potrebné\nju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí.\nOznámením o začatí správneho konania zo dňa 28.01.2014 oznámil navrhovateľovi, že voči nemú\nzačína správne konanie vo veci možného porušenia § 34 ods.1, § 35 ods. 3 a § 36 ods. 2 zákona\nč. 308/2000 Z. z. v súvislosti s opísaným priebehom vysielania a súčasne ho vyzval, aby k predmetu\nsprávneho konania zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy v súlade s § 32 ods. 2 a 3 v\nnadväznosti na § 33 ods. 1 a § 34 ods. 3 správneho poriadku najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia\ntohto oznámenia, a v tejto lehote sa tiež vyjadril k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní, ktorými\nsú záznam z vysielania programovej služby JOJ zo dňa 23.11.2013 v čase od 19:55 hod. do 23:05\nhod. a prepis skutkového stavu tvoriaci prílohu oznámenia. Oznámenie s výzvou na vyjadrenie zo dňa\n28.01.2014 bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 14.02.2014.\nNavrhovateľ sa v určenej lehote nevyjadril. Odporca opätovnou výzvou na vyjadrenie k podkladom\npre rozhodnutie v predmetnom správnom konaní zo dňa 10.03.2014 vyzval navrhovateľa k podaniu\nstanoviska v lehote 5 dní. Výzva bola doručená právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 14.03.2014. V\noboch výzvach odporca poučil navrhovateľa, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, Rada\nmôže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v\nsprávnom konaní sú dostačujúce podľa § 46 správneho poriadku.\nPo prejednaní veci na rokovaní Rady pre vysielanie a retransmisiu dňa 29.04.2014 bolo jednohlasne\nprijaté uznesenie o preukázaní porušenia povinností vo všetkých troch bodoch, t.j. v celom rozsahu\nuvedenom v Oznámení o začatí správneho konania. Následne bolo vydané nepadnuté rozhodnutie\nodporcu, ktoré súd preskúmava v rozsahu predložených odvolacích dôvodov.\n\nV prvom rade sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal skúmaním námietok porušenia procesných\npredpisov. Tvrdenie o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť jeho výroku, vzhľadom\nna neuvedenie konkrétneho spôsobu spáchania skutku a najmä presnej identifikácie a popisu častí\nodvysielaného komunikátu, ktoré mali napĺňať definíciu reklamy, vrátane popisu, akým spôsobom túto\ndefiníciu reklamy mali naplniť, súd považuje za účelové.\nNapadnuté rozhodnutie v časti výroku týkajúceho sa porušenia povinnosti podľa § 34 ods. 1 zákona č.\n308/2000 Z. z. uvádza časové úseky, v ktorých bol vysielaný sporný komunikát spĺňajúci podmienky pre\nuznanie za reklamy v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. bez zreteľného odlíšenia od iných\nčastí programovej služby. Právna analýza preukázania splnenia podmienok § 32 ods. 1 je uvedená v\nodôvodnení, nebolo by účelné predpokladať uvedenie tejto časti úvahy, resp. právneho vyhodnotenia\ndo výroku rozhodnutia.\nV časti výroku týkajúceho sa porušenia povinnosti podľa § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.\n(stanovujúcom prípustný počet prerušení reklamným vysielaním v nadväznosti na to, akým násobkom\n30-minútového vysielacieho úseku je celková doba vysielania programu) uvádza počet prerušení\nreklamou (5) v rámci úseku vysielania trvajúceho štyri ucelené 30-minútové úseky. Vzhľadom na\nskutočnosť, že ust. § 35 ods. 3 obsahuje len jednu konkrétnu úpravu prípustného počtu prerušení\nv nadväznosti na počet 30-minútových úsekov vysielania, považuje súd takúto formuláciu (aj keď\nvyžadujúcu určitú logickú úvahu adresáta) za dostatočnú. Do budúcna by však bolo vhodné zvážiť bližšiu\nšpecifikáciu výroku v prípade takéhoto správneho deliktu.\nZa úplne nedôvodné považuje súd spochybňovanie dostatočnosti a úplnosti vytýkaného porušenia\npovinnosti podľa § 36 ods. 2, nakoľko odporca dostatočne upresnil rozsah reklamných blokov a\nkomunikátov považovaných za reklamu, trvanie ktorých zohľadňoval a rovnako zrozumiteľne vyčíslil\nčasový interval, o ktorý presahuje takto vysielaná reklama zákonom stanovené limity pre jednotlivé\nhodinové úseky vysielania ako aj pre obdobie sledované 19:00 - 22:00 hod..\nNámietku pochybenia v súvislosti s priebehom dokazovania, konkrétne absenciu Zápisnice z rokovania\nRady, ktorá by bola jediným dôkazným prostriedkom, spôsobilým osvedčiť, že členovia Rady sa skutočne\noboznámili so záznamom vysielania programovej služby JOJ zo dňa 23.11.2013 v čase od 19:55 hod.\ndo 23:05 hod., nepovažuje za opodstatnenú. Z predloženej Zápisnice o hlasovaní odporcu zo dňa\n29.04.2014 jednoznačne vyplýva, že predmetom konania bolo monitorovanie vysielania programovej\nslužby JOJ dňa 23.11.2013 v čase od 19:55 hod. do 23:05 hod.. Prítomní deviati členovia hlasovali\nza to, že odvysielaním konkrétne určených reklám a komunikátov (neuznaných navrhovateľom za\nreklamy) v konkrétne určených časových úsekoch došlo k porušeniu ustanovení § 34 ods. 1, § 35\nods. 3 a § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.. Navrhovateľ nepredložil jediný dôkaz spochybňujúci to,\nže by sa jednotliví členovia Rady pred hlasovaním neoboznámili s obsahom predmetného vysielania.\nAj keď Zápisnica o hlasovaní zo dňa 29.04.2014 neobsahuje uvedenie ani opis toho, že a ako došlo\nk vzhliadnutiu predmetného záznamu, z ostatných okolností vyplýva, že jednotliví členovia Rady sa\ns obsahom záznamu oboznámili. Nie je preto dôvodné považovať absenciu zápisnice o vzhliadnutí\nzáznamu vysielania za procesné pochybenie, ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia, a preto naň súd pri svojom rozhodovaní neprihliadal. (§ 250i ods. 3 O.s.p.)\nK otázke správnosti aplikácie ust. § 35 ods. 3 zákona, resp. námietky nejednoznačnosti jazykového\nvýkladu ohľadne otázky možnosti prerušenia aj časového úseku neprevyšujúceho 30 minút, ak\nnadväzuje na predchádzajúci aspoň jeden 30-minútový úsek súd uvádza, že s touto otázkou sa\nopakovane vysporiadaval vo viacerých rozhodnutiach. V súlade s ustálenou judikatúrou teda Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky nesúhlasí ani s ďalšou námietkou navrhovateľa, ktorou namietal nesprávne\nprávne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia a vadu konania, keď citujúc právnu úpravu\nustanovenú v § 35 ods. 3 zákona o vysielaní tvrdil, že jazykový výklad predmetného ustanovenia je\nnejednoznačný a je z neho možné vyvodiť viacero interpretácií, nesúhlasiac s výkladom Rady.\nZ úpravy čl. 1 ods. 1 , 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy slovenskej republiky vyplýva, že výklad a\nuplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musia byť v súlade s ústavou. Pozitivistický\nprávny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným\nvýkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu\n\nzákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu\na účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu\na výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ako individuálneho\nsprávneho aktu.\nZ právnej úpravy § 35 zákona č. 308/2000 Z. z. a čl. 20 ods. 1, 2 Smernice 2010/13/EÚ je zrejmý účel\nzákonodarcu stanoviť povinnosti vysielateľa pri prerušovaní vysielania spravodajského programu alebo\naudiovizuálneho programu televíznou reklamou alebo telenákupom, sledujúc cieľ ochrany divákov pred\nnadmerným prerušovaním sledovaného programu a v neposlednom rade aj autorov diela, spracovaného\nvo vysielanom programe. Na základe gramatického a logického výkladu citovanej právnej normy - § 35\nods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii a v súlade s cieľom zákona je možné vykladať uvedenú právnu\nnormu len tak, že zákonodarca povoľuje vysielateľovi prerušiť vysielanie spravodajského programu\nalebo audiovizuálneho diela televíznou reklamou alebo telenákupom jedným prerušením na každý 30minútový úsek.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky súhlasí s tvrdením navrhovateľa, že nedostatok právnej normy\nnie je možné odstrániť ani aplikačnou a interpretačnou praxou Rady, nakoľko nedostatok presnej\nšpecifikácie právnej povinnosti vysielateľa v právnej norme nie je možné nahradiť správnou úvahou\norgánu výkonnej moci. Taktiež súhlasí s jeho názorom, že ak je jednoznačné, že vzhľadom na absenciu\npresného, jasného a špecifického zákonného ustanovenia sa takáto povinnosť stáva pochybnou, pri\njej hodnotení je potrebné aplikovať zásadu in dubio mitius, v rozsahu menej obmedzujúceho spôsobu\nsplnenia povinností vyplývajúcich zo zákona o vysielaní. Nesúhlasí však s názorom navrhovateľa,\nže znenie právnej úpravy ustanovenej v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. je nepresné,\nnejasné a nedostatočne špecifikované, čo umožňuje jeho mnohostrannú interpretáciu a rovnako, že\nje nejednoznačné ustanovenie čl. 20 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z\n10.03.2010, ktoré bolo transponované do zákona o vysielaní.\nUstanovenie § 35 ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii predstavuje transpozíciu ustanovenia čl.\n20 ods. 2 Smernice. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky právna úprava uvedenej\npovinnosti ustanovenej v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. ako aj v čl. 20 uvedenej Smernice je\nstanovená jasným a určitým spôsobom, a teda jednoznačne a nedovoľujúc mnohostranný výklad. Výklad\nprávnej úpravy nastolený navrhovateľom, podľa ktorého predmetné ustanovenie rovnako umožňuje\nvyvodiť záver, že vysielateľ je oprávnený prerušiť program ľubovoľným počtom „reklamných“ prerušení\nv ľubovoľnom časovom rozstupe, za súčasného dodržania podmienky, že počet prerušení zodpovedá\npočtu 30-minútových úsekov vysielaného programu, nevychádza z obsahu právnej úpravy ustanovenej\nv citovaných právnych normách a navrhovateľ týmto výkladom neprimeraným spôsobom vybočuje z\nrámca obsahu ich znenia, zavádzajúcim spôsobom ich dopĺňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky takýto\nvýklad navrhovateľa považoval za účelový.\nVychádzajúc z uvedeného považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh, aby predmetné odvolacie\nkonanie prerušil a obrátil sa na Súdny dvor EÚ s požiadavkou o vydanie rozhodnutia o predbežnej\notázke k výkladu a aplikácie ustanovenia čl. 20 ods. 2 Smernice, za nedôvodný, nakoľko právna úprava\nustanovená v čl. 20 Smernice je jednoznačná a Rada v preskúmavanom rozhodnutí porušenie právnej\npovinnosti navrhovateľom posúdila správne a v súlade s § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z..\nK odvolaciemu dôvodu poukazujúcemu na odporcove nesprávne právne vyhodnotenie toho, či jednotlivé\nsporné komunikáty spĺňajú zákonné kritéria pre uznanie za reklamu v zmysle § 32 ods. 1 zákona\nč. 308/2000 Z. z. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že sa stotožňuje s názorom odporcu,\nuvedeným v písomnom vyjadrení k odvolaniu o tom, že navrhovateľom použité kumulatívne kritériá,\nako podmienka pre uznanie komunikátu za reklamu (komplexné hodnotenie, dĺžka spotu, objekt\nkomunikátu, dynamickosť komunikátu, zaradenie komunikátu, označenie komunikátu, presviedčavý\ncharakter, porovnávanie), ani ich vyhodnotenie v danej veci, nekorešpondujú s právnou úpravou\nust. § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.. V dôsledku zahrnutia vysielania týchto komunikátov do\ncelkového času vysielania reklamy došlo k prekročeniu zákonom stanoveného limitu pre prípustnú\ndĺžku reklamného vysielania v danom časovom úseku. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil\ns právnym vyhodnotením odporcu, podľa ktorého komunikáty odvysielané dňa 23.11.2013 v rámci\nposkytovania programovej služby JOJ, označujúce ako sponzora relácie Vyvolení - Dom snov od\n20:02.56 hod. do 20:03:05 hod. a v čase od 22:56:30 hod. do 22:56:39 hod. spoločnosť CITROËN\n\nSLOVAKIA, s.r.o., ďalej ako sponzora relácie Najlepšie počasie od 20:21:57 hod. do 20:22:07 hod.\nspoločnosť MedicProgress, a.s.; ako sponzora relácie Nakupuje vám to od 22:41:48 hod. do 22:41:58\nhod. spoločnosť COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo, spĺňajú zákonné kritériá pre uznanie za\nreklamu. Za správne a určujúce považuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky nasledovné vyhodnotenie\nich obsahu a účelu.\nSponzorský odkaz na sponzora MedicProgress, a.s., v rámci ktorého boli zmieňované produkty\nKONOPNÉ MAZANIE, NA SVALY A KĹBY; KONOPNÉ MAZANIE, EXTRA CHLADIVÉ je reklamou bez\nohľadu na to, že nedošlo k porovnávaniu s inými produktmi, nakoľko prezentované vyjadrenie malo\nza účel zvýšenie záujmu recipienta o daný produkt zvýrazňovaním jeho pozitívnych vlastností, a teda\npodporu predaja tohto produktu.\nSponzorský odkaz na sponzora CITROËN SLOVAKIA, s.r.o., v rámci ktorého bol zmieňovaný produkt\n„nový Citroën C4 Picasso“ s charakteristikou „Auto, s ktorým vám patrí celý svet“ je reklamou,\nnakoľko prezentované vyjadrenie malo za účel vzbudenie záujmu recipienta o daný produkt navodením\nvýnimočného pocitu v súvislosti s vlastníctvom daného produktu prostredníctvom subjektívneho\na nadneseného vyjadrenia. Účelom komunikátu bola podpora predaja tohto produktu, pričom je\nevidentný presviedčajúci charakter jednoznačne smerujúci k zvýšeniu záujmu divákov vytvorením pocitu\nvýnimočnosti v súvislosti s vlastníctvom daného produktu.\nSponzorský odkaz na sponzora COOP Jednota, v rámci ktorého bolo použité slovné spojenie\n„najviac slovenských výrobkov vám prináša COOP Jednota“ je reklamou s evidentným presviedčajúcim\ncharakterom, obsahujúcou aj porovnanie s inými predajcami, ktorí vo svojich predajniach toľko\nslovenských výrobkov nemajú. Účelom takéhoto vyjadrenie je zvýšenie záujmu recipienta o nakupovanie\nv niektorej z predajní sponzora programu, prilákanie zákazníkov do predajní sponzora uvádzaním\npozitívnych hodnotení jeho siete predajní a tým zvýšenie množstva predaných výrobkov.\nVo vzťahu k všetkým odvolacím námietkam Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dôvody\nrozhodnutia odporcu považuje za logické, vyplývajúce zo skutkových zistení v danej veci. Rada\nskutkové zistenia kvalifikovala správne, keď konštatovala, že predmetnými skutkami boli naplnené\nznaky porušenia zákona podľa uvedených zákonných ustanovení. Odporca v napadnutom rozhodnutí\ndostatočne a zrozumiteľne zdôvodnil svoje skutkové závery a správne úvahy, ktoré ho viedli k\nzáveru uvedenému v preskúmavanom rozhodnutí, pričom jeho záver je určitý a zrozumiteľný. Nebolo\npreukázané, že Rada by sa v konaní dopustila takej vady, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\nVzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho\norgánu ako vecne správne a v súlade so zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že\nprocesne neúspešnému navrhovateľovi nárok na ich náhradu nepriznal.\nO povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok súd rozhodol podľa\n§ 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, podľa\nktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v\nkonaní nebol úspešný.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}