{"guid": "08f00078-0693-4499-b3d8-a3b2f7aeaaf8:d6f5c32f-7afb-4c32-b459-99b1005760e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:9014010039.1", "spisova_znacka": "2Sž/6/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/6/2014 z 23. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2016, sp. zn. 2Sž/6/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:9014010039.1", "identifikacne_cislo": "9014010039", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2016-03-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d6f5c32f-7afb-4c32-b459-99b1005760e5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010039.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010039.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010039.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sž/6/2014\n9014010039\n23. 03. 2016\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2016:9014010039.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci navrhovateľa: MAC\nTV, s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, proti odporkyni: Rada\npre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, P.O.BOX 155, 810 00 Bratislava, v konaní o\nopravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/094/2013 zo dňa 17. decembra\n2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/094/2013 zo dňa 17. decembra 2013,\npotvrdzuje.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľovi u k l a d á povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 500 € do 30 dní odo dňa\nprávoplatnosti rozsudku na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v V. X., B..\nodôvodnenie:\nRada pre vysielanie a retransmisiu rozhodnutím č. RP/094/2013 zo 17. decembra 2013 postupom\npodľa § 71 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.\nz. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.\") rozhodla,\nže navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že\ndňa 16. júla 2013 v čase od cca 20,31 hod. odvysielal v rámci programovej služby JOJ program\nSlnko, seno, slanina, ktorý označil ako nevhodný pre maloletých do 12 rokov, hoci tento obsahoval\nvyjadrenia napĺňajúce hodnotiace kritérium „obscénne a vulgárne vyjadrovanie\", ktoré vzhľadom na\nich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia ako aj\nvzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo daného programu podmieňujú klasifikáciu a\noznačenie daného programu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých divákov do 15 rokov, čím\ndošlo k nesprávnemu uplatneniu Jednotného systému označovania. Za uvedené porušenie povinnosti\nodporkyňa navrhovateľovi uložila podľa § 64 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č.\n308/2000 Z. z. pokutu vo výške 2500 €.\nS poukazom na znenie ustanovenia § 1 ods. 2 písm. g/ vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky\nč. 589/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych\ndiel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek\nprogramovej služby a spôsobe jeho uplatňovania v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č.\n589/2007 Z. z.\") Rada uviedla, že každý, hoci aj opakujúci sa výraz, je nutné posudzovať s prihliadnutím\nna jeho konkrétne použitie v danom programe ako aj s prihliadnutím na charakter samotného programu.\n\nPredmetný program bol tzv. reality show, ktorý popri hlavnej dejovej línii - súťaže v chudnutí - využíva\ntradičné prvky žánru reality show - vytváranie, resp. podporovanie umelých konfliktov medzi účastníkmi.\nRada v rozhodnutí konštatovala, že niektorí súťažiaci sa v rámci danej reality šou snažili zviditeľniť,\npríp. presadiť práve vyjadrovaním, ktoré zjavne vybočovalo z bežného rámca, pričom používali dané\nvýrazy v rámci „vtipných\" alebo urážlivých komentárov. Odporkyňa poukázala na situáciu, kde súťažiaci\nabsolvovali pešiu túru zabalení v igelite (z dôvodu účinnejšieho spaľovania tukov), súťažiaca P.\nupozornila na trhanie jej igelitu v oblasti rozkroku spôsobom, kde toto trhanie prirovnala k trhaniu\npanenskej blany („...medzi nohami niečo trhá, ale poctivá blana to neni\"). Ďalšia zo súťažiacich ju\nnásledne rovnako „humorným\" spôsobom upozornila na jej pokročilý vek, a teda na fakt, že v jej prípade\nsa jej medzi nohami môžu trhať iba staré nohavičky („No moja, ty už môžeš mládí len spomínať, lebo\nmyslím si, že tvoje mládí už dávno prešlo, biologické hodiny ti dotikali. A to, čo sa ti medzi nohami trhá,\nmoja, tak to sú tvoje staré nohavičky.\"). V súvislosti s pokročilým vekom tejto súťažiacej spomenul jej\nkolega „indulónu\", pričom následne aj explicitne objasnil akým spôsobom myslel jej použitie („Najlepšia\nindulóna, F., najlepšia indulóna je A64 modrá. To je univerzal. Na všetky druhy konečníkov.\"). Na záver\ndebaty urazená súťažiaca zareaguje spôsobom, že aj keby mala mať problém s vaginálnym sexom\nz dôvodu jej veku, môže ho vyriešiť, napr. spomínanou indulónou. V prípade erektílnej disfunkcie jej\nkolegu mu však ani toto nepomôže. („Počúvaj ma, ty buzerant, keď mne, keď ja budem mať suchú\n(pípanie), použijem indulónu, ale keď tebe, keď sa nepostaví, tak nepomôžu ani máre.\") V rámci\ndebaty o dôvode nadmerného fajčenia jeden zo súťažiacich navrhne kolegovi, aby zahodil cigarety,\nnefajčil a radšej prijal orálny sex od ďalšej súťažiacej, pričom využije skutočnosť, že slangový výraz\npoužívaný pre pomenovanie orálneho sexu je zhodný s pomenovaním inhalovania tabakových výrobkov\n(„Ja bych mu povedala, povedala na tvojom mieste, že zahoď tú cigaretu, nefajči a radšej sa nehaj\nodo mňa (vypipané).\"). Hoci bolo konkrétne slovo prekryté zvukovou stopou, z následného vyjadrenia\ndotknutej súťažiacej bolo zrejmé, že sa skutočne malo jednať o orálny sex („Fuj, taký vecheť nechcem\ndo úst.\"). Rada skonštatovala, že vzhľadom na kontext, v ktorom boli vyššie uvedené výrazy použité\n(prirovnávanie trhanie igelitu medzi nohami k trhaniu panenskej blany, používanie indulóny pri sexe z\ndôvodu „suchej\" vagíny, odmietanie orálneho sexu vzhľadom na kvalitu mužského údu), je ich nutné\nklasifikovať ako obscénne vyjadrovanie. Program tiež obsahoval niekoľko vulgárnych výrazov, ktoré\nvšak podľa odporkyne možno charakterizovať ako primerané maloletým starším ako 15 rokov už len z\ndôvodu ich extrémne nízkej intenzity (do riti, sračky) ako aj ich zanedbateľnej frekvencii výskytu (silnejší\nvulgarizmus „dojebal\" odznel jedenkrát v rámci celého programu).\nProti uvedenému rozhodnutiu podal opravný prostriedok navrhovateľ. Žiadal, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne\nžiadal náhradu trov konania. V dôvodoch opravného prostriedku tvrdil, že napadnutým rozhodnutím\nbol ukrátený na svojich právach. Namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu\nvychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo\nsprávne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostatočné na\nposúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a\nv konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nNavrhovateľ uviedol, že Rada v napadnutom rozhodnutí uviedla, že podkladmi pre vydanie napadnutého\nrozhodnutia sú záznamy z vysielania programu, prepis/popis skutkového stavu. Poukazom na právnu\núpravu ustanovenú v § 71 ods. 1 zákona o vysielaní v spojení s § 34 ods. 2 a 4 a § 22 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok\")\nvytýkal Rade, že ako správny orgán nevykonala dôkaz - ohliadku záznamov z vysielania predmetných\nprogramov, resp. pri vykonaní tohto dôkazu postupovala v rozpore s uvedenými ustanoveniami\nsprávneho poriadku, nakoľko o vykonaní tohto dôkazu nevyhotovila zápisnicu. Argumentáciu Rady, že\nsa pred vydaním rozhodnutia s podkladmi oboznámila, považoval v priamom rozpore s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutiu, ako aj v rozpore s administratívnym spisom, keďže z vykonania tohto\ndôkazu neexistuje žiaden záznam - zápisnica, poukazom na to, že z napadnutého rozhodnutia nie je\nzrejmé, akým spôsobom tak urobila. Dôvodil, že zo samotnej povahy ohliadky ako procesného úkonu\nv správnom konaní vyplýva, že práve bezprostrednosť a priamosť pozorovania je nenahraditeľným\nrysom v konaní pred Radou a nie je možné sa mu vyhnúť odkazom na sprostredkovanú analýzu/\nprepis/popis bez toho, aby členovia Rady obrazovo zvukový záznam, za ktorý môžu udeliť sankciu,\nna vlastné oči videli. Tvrdil, že vykonanie dôkazov, resp. vyhotovenie zápisnice o vykonaní dôkazov\n\n(ohliadky predmetného záznamu z vysielania) má pre vysielateľa ako účastníka správneho konania\nzásadný význam. Považoval za veľmi podstatnú aj skutočnosť, že nielen hodnotenie, ale aj samotná\nselekcia do analýzy/prepisu/popisu je prejavom subjektívneho náhľadu na vec, takže by v prípade, ak by\nanalýza nahradila zápisnicu, došlo by k situácii, kedy by de facto rozhodovali nikým nevolení úradníci/\nzamestnanci namiesto osobného rozhodovania členov Rady. Namietal, že vzhľadom k uvedenému\nRada pri vykonávaní dôkazov postupovala v rozpore so správnym poriadkom, čím nedostatočne zistila\nskutkový stav veci, zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom spisov a v konaní Rady bola zistená\ntaká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V danej súvislosti dal do\npozornosti Uznesenie rozšíreného senátu Nejvyššího správního soudu ČR č. k. 7As/57/2010 - 82 z\n03.04.2012.\nTvrdil, že ako osoba obvinená zo spáchania správneho deliktu má plné právo zostať počas celého\nkonania absolútne pasívna, nevyjadrovať sa ani nenavrhovať žiadne dôkazy, nakoľko správny orgán\nzaťažuje dôkazné bremeno, ktoré správny orgán unesie len v prípade, ak porušenie povinnosti\nvysielateľa preukáže bez dôvodných pochybností. Prepis/popis skutkového stavu nebol získaný\nzákonným spôsobom, nakoľko nie je vyhotovený vo forme zápisnice. Prepis/popis skutkového stavu nie\nje datovaný, podpísaný, opečiatkovaný a nie je z neho zrejmé, kto a akým spôsobom ho vyhotovil a čo\nmá tento dokument predstavovať a akú výpovednú hodnotu v konaní má predstavovať. Vyslovil názor,\nže Rada je povinná označené podklady pre rozhodnutie (záznamy z vysielania) vykonať zákonným\nspôsobom a po ich vykonaní vyhotoviť zápisnicu v zmysle § 22 ods. 1 správneho poriadku a až takýmto\nzákonným spôsobom zistený obsah záznamu z vysielania, ktorý je zachytený v zápisnici je spôsobilým\npodkladom pre vydanie rozhodnutia, ku ktorému musí mať vysielateľ možnosť sa vyjadriť. Mal za to,\nže ak by odvolací súd pripustil správnosť záveru Rady, že nie je povinná o vykonaných dôkazoch\nvyhotovovať zápisnicu, hoci jej to exaktne a bez výnimky ukladá § 21 ods. 1 správneho poriadku,\nvytvoril by tým veľmi nebezpečný a udržateľný precedens v neprospech účastníkov správnych konaní\nvedených Radou. Poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle\nktorej súčasťou administratívneho spisu musí byť aj zápisnica o hlasovaní jednotlivých členov Rady v\nsprávnom konaní, uviedol, že vyhotovovanie zápisnice po vykonanom dokazovaní nie je ničím odlišné\nod vyhotovenia zápisnice o hlasovaní členov Rady a jej absencia sa nemôže aj s ohľadom na § 21 ods.\n1 správneho poriadku považovať za zákonný postup Rady.\nĎalej navrhovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci, nezrozumiteľnosť napadnutého\nrozhodnutia a nepresné vymedzenie skutku vo výroku. Výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje\nspôsob spáchania skutku, vrátane vymedzenia konkrétnych vyjadrení, ktoré mali napĺňať hodnotiace\nkritéria identifikované Radou. Tvrdil, že zo všeobecnej formulácie výroku napadnutého rozhodnutia nie\nje možné určiť, akým spôsobom vysielateľ porušil svoju povinnosť, pretože v ňom nie sú identifikované,\nktoré konkrétne vyjadrenia alebo časti programu boli obscénnymi a vulgárnymi, a preto nie je možné\npre vysielateľa jednoznačne do budúcna predvídať, prípadne upraviť obsah svojho vysielania tak, aby\nsa vyhol porušeniu povinnosti.\nNavrhovateľ ďalej namietal, že nebolo dodržané jeho právo na spravodlivé súdne konanie z dôvodu,\nže napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné a zmätočné ako celok. Uviedol, že Rada doslova zahltila\nnapadnuté rozhodnutie a aj oznámenie o začatí správneho konania veľkým množstvom nerelevantných\ninformácií, neautentickým prepisom celého programu, z ktorých si mal vysielateľ zrejme vybrať, ktoré\nmajú relevanciu v správnom konaní. Poukazom na povinnosť Rady jasne a zrozumiteľne identifikovať\nskutok, ktorý sa vysielateľovi kladie za vinu, aby mohol efektívne uplatňovať svoju procesnú obranu,\ndôvodil, že Rada si nesplnila túto povinnosť, keď z oznámenia o začatí správneho konania vyplýva, že\nRada mimo iné považovala značne iné časti programu za porušenie povinností, ktoré však za porušenie\npovinnosti už nepovažovala v samotnom napadnutom rozhodnutí. Postup Rady považoval za zmätočný,\nkeď napadnuté rozhodnutie bez akéhokoľvek dôvodu obsahuje takmer sedem strán prepisu informácií\nodvysielaných v samotnom programe, a to bez vysvetlenia ich relevancie pre správne konanie. Tvrdil,\nže Rada nakoniec len „horko - ťažko\" identifikovala štyri súvetia, ktoré mali obsahovať obscénne a\nvulgárne vyjadrenia. Domýšľavosť Rady v správnych rozhodnutiach nemá miesto a je povinnosťou Rady\nobjektívne identifikovať to, čo bolo odvysielané a posúdiť súlad obsahu so zákonom. V napadnutom\nrozhodnutí sa však Rada nevyhla subjektívnym úvahám. Poukázal na to, že akékoľvek vulgarizmy boli\nv predmetnom programe zvukovo upravené, tzv. „vypípané\", tak aby neboli rozpoznateľné. Vysielateľ\nnemôže byť sankcionovaný za to, že časť divákov sa môže dovtípiť, aké slovo bolo „vypípané\". Ako\npodporný argument citoval časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého „Hoci bolo\n\nkonkrétne slovo prekryté zvukovou stopou, z následného vyjadrenia dotknutej súťažiacej bolo zrejmé,\nže sa skutočne malo jednať o orálny sex.\" Podľa navrhovateľa subjektívna domýšľavosť a vyvodzovanie\nzáverov z nepovedaného, zamlčaného alebo vypípaného vyjadrenia, patrí do súkromnej sféry každého\ndiváka, preto nemôže objektívne zaťažovať vysielateľa.\nPodľa navrhovateľa v napadnutom rozhodnutí Rada nevymedzila (a to ani svojou správnou úvahou)\nobsah pojmu „obscénny\", aj keď pod tento pojem zaradila identifikované odvysielané vyjadrenia.\nNavrhovateľ namietal, že Rada nesprávne právne posúdila vec, pretože odvysielané vyjadrenia nie je\nmožné považovať za obscénne ani za vulgárne, nakoľko tieto spadali do kategórie bežnej komunikácie\nchránenej vekovej skupiny a mali expresívny charakter. Expresívne vyjadrovanie je kritérium, ktoré\nspadá pod označenie JSO „nevhodný do 12 rokov\", pričom program takéto označenie obsahoval.\nUviedol, že v napadnutom rozhodnutí Rada veľmi subjektívne uvádza výrazy, ktoré neboli odvysielané.\nRada uviedla, že „vzhľadom na kontext v ktorom boli vyššie uvedené výrazy použité (prirovnávanie\ntrhanie igelitu medzi nohami k trhaniu panenskej blany, používanie indulóny pri sexe z dôvodu „suchej\"\nvagíny, odmietanie orálneho sexu vzhľadom na kvalitu mužského údu) je nutné (...)\". Skutkový stav\nvšak podľa navrhovateľa odhalil, že vysielateľ použil nasledovné výrazy: „medzi nohami niečo trhá, ale\npoctivá blana to není\", „A to, čo sa ti medzi nohami trhá, moja, tak to sú tvoje staré nohavičky:\", „keď ja\nbudem mať suchú (pípanie) použije indulónu, ale keď tebe, keď sa nepostaví, tak nepomôžu ani máre.\",\n„Fuj taký vecheť nechcem do úst.\" Navrhovateľ považoval citované vyjadrenia za nanajvýš expresívne,\navšak nie obscénne ani vulgárne a už vôbec nezodpovedajúce identifikácii, ktorú použila Rada vyššie.\nNavrhovateľ taktiež namietal, že Rada uplatnila nesprávny postup a konanie trpí takou vadou, pre\nktoré je napadnuté rozhodnutie nezákonné, z dôvodu, že Rada predmetné konanie nespojila s\nkonaním 323-PLO/O-4570/2013 (RP/095/2013, rovnako napadnuté odvolaním), hoci v oboch konaniach\nsankcionovala vysielateľa za porušenie povinnosti podľa § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a zhodne za\nto, že odvysielal program Slnko, seno slanina, ktorý zhodne označil symbolom „12\", hoci mal zhodne\npodľa Rady označiť symbolom „18\". Rada, teda nesprávne posudzovala konanie vysielateľa ako dva\nsamostatné skutky, hoci tieto predstavovali čiastkové útoky jedného pokračovacieho správneho deliktu,\nktoré mala Rada posudzovať v rámci jedného konania a uložiť jednu samostatnú sankciu.\nOdporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť.\nNesúhlasila s námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku. K namietanej nezákonnosti\nvykonania dôkazu uviedla, že podkladom pre vydanie rozhodnutia sú podľa správneho poriadku všetky\nskutočnosti, ktoré môžu prispieť k zisteniu skutočného stavu veci, záznam z vysielania je jedným z\npodkladov pre rozhodnutie v správnom konaní, na ktorom je jednoznačne zaznamenaný skutkový stav,\npričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Vzhľadom na\nprávnu úpravu ustanovenú v § 34 ods. 3 správneho poriadku bol navrhovateľ povinný navrhnúť na\npodporu svojich tvrdení uvedených vo vyjadrení k správnemu konaniu dôkazy, ktoré sú mu známe.\nRada poskytla navrhovateľovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia a\nnavrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, pričom navrhovateľ bol súčasne poučený, že pokiaľ svoje\npráva nevyužije Rada rozhodne aj bez jeho stanoviska, pričom navrhovateľ svoje právo nevyužil, keď\nna výzvu Rady svoje vyjadrenie nepredložil. Z povahy podkladu pre rozhodnutie - záznamu z vysielania\n- je zrejmé, že je možné sa s ním oboznámiť len jeho zhliadnutím a spochybnenie sledovania programu,\nktorého obsah je predmetom správneho konania členmi Rady, nemá racionálny základ a uvedené\nnámietky zo strany navrhovateľa sú len nepodloženými tvrdeniami, ktoré sú navyše aj zavádzajúce.\nSúhlasila s tvrdením navrhovateľa, že písomný prepis/popis skutkového stavu nie je možné zamieňať\nani stotožňovať so zápisnicou o vykonaní dôkazov, nakoľko písomný prepis/popis skutkového stavu\nje iba nevyhnutným prejavom zásady písomnosti správneho konania, keď písomný popis skutkového\nstavu slúži na zachytenie obsahu skutkového stavu zaznamenaného na technickom nosiči, pričom\nskutkový stav v tej najhodnovernejšej podobe je zachytený aj v podobe záznamu vysielania, avšak\nvzhľadom na písomnú formu správneho konania, ako aj jeho konečného výstupu vo forme písomného\nrozhodnutia, je nutné tento obsah preniesť do písomnej podoby, v ktorej je zaznamenaný text a popísané\ndianie, ktoré sa vyskytne v obrazovej zložke. Keďže navrhovateľ v rámci správneho konania nepodal\npísomné stanovisko k predmetu správneho konania a ani inak neuviedol žiadne konkrétne námietky voči\npodkladom pre rozhodnutie, nepovažovala záznam vysielania programu a jeho prepis/popis za sporný\ns poukazom na to, že ani sám navrhovateľ nenamietal rozpor medzi skutkovým stavom popísaným\nv napadnutom rozhodnutí a predmetným záznamom vysielania. Prepis Rada doručila navrhovateľovi\n\nako prílohu oznámenia o začatí predmetného správneho konania, ktoré je podpísané predsedom Rady,\nje opečiatkované aj datované. Je irelevantné, kto prepis vyhotovil, podstatné je, že bol doručený\nnavrhovateľovi, a že ten bol upovedomený o tom, že bude podkladom pre rozhodnutie a bol vyzvaný\nna vyjadrenie. Záznam z vysielania je obdobný ako listina, ide o zvukovo obrazovú, prípadne iba o\nzvukovú informáciu zachytenú na dátovom nosiči podobne ako pri vykonaní dôkazu listinou a aj v prípade\nzáznamu z vysielania sa správny orgán najprv presvedčí o jeho pravosti, a či spĺňa formálne náležitosti\nšpecifikované vo vyžiadaní, v prípade záznamu získaného z nahrávacieho zariadenia Rada skúma, či\nbol skutočne získaný záznam vysielania toho - ktorého vysielateľa a následne sa Rada oboznámi s jeho\nobsahom, čiže zhliadne vysielanie, ktoré je na dátovom nosiči zaznamenané a rovnako ako v prípade\nlistiny ani o zhliadnutí záznamu vysielania sa nespisuje zápisnica, nakoľko je zrejmé, že s jeho obsahom\nje možné sa oboznámiť len zhliadnutím. Poukázala na to, že v prípade ohliadky ide naopak o odlišný\ndôkaz, nakoľko predmetom ohliadky môžu byť len veci hmotnej povahy, a preto skutočnosť, že Rada\nzhliadne záznam vysielania ešte neznamená, že Rada týmto postupom vykonáva ohliadku, nakoľko nie\nje možné ohliadnuť niečo, čo nemá hmotnú povahu. Rada môže ohliadnuť len dátový nosič ako taký,\nale nie jeho obsah. Nebol teda dôvod, aby Rada o zhliadnutí záznamu vysielania spísala zápisnicu.\nOdporkyňa považovala za nepravdivé tvrdenie navrhovateľa, že zápisnica o hlasovaní Rady začala\nbyť súčasťou administratívneho spisu až na základe rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, nakoľko zápisnica o hlasovaní Rady bola vždy súčasťou administratívneho spisu. Zdôraznila,\nže Rada v prípade vykonania dôkazu nijakým spôsobom nepochybila, dôsledne zistila skutočný stav\nveci a pri jeho zisťovaní postupovala v súlade so zákonom.\nNesúhlasila ani s námietkami navrhovateľa týkajúcimi sa nepresného vymedzenia skutku vo výroku.\nPodľa odporkyne výroková časť napadnutého rozhodnutia je formulovaná presne, úplne a dostatočne\nurčito, spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným, keď vo výrokovej časti rozhodnutia je\nuvedený, resp. vymedzený čas spáchania správneho deliktu - 16. júla 2013 o cca 20,31 hod., spôsob\nspáchania správneho deliktu - odvysielanie programu s názvom Slnko, seno, slanina na programovej\nslužbe JOJ a správny delikt - odvysielanie daného programu s označením nevhodný pre vekovú skupinu\ndo 12 rokov napriek tomu, že tento obsahoval vyjadrenia napĺňajúce hodnotiace kritérium „obscénne\na vulgárne vyjadrovanie\", ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a\nformu ich spracovania alebo zobrazenia ako aj vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne\nposolstvo daného programu podmieňujú klasifikáciu a označenie daného programu ako nevhodného a\nneprístupného pre maloletých divákov do 15 rokov, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu Jednotného\nsystému označovania.\nUstanovenie § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. ukladá odporcovi povinnosť zaviesť a uplatňovať\nJednotný systém označovania. Ustanovenia JSO obsahujú viaceré povinnosti, ktoré je vysielateľ\npovinný splniť pri vysielaní jednotlivých zložiek programovej služby z hľadiska informovania rodičov\no vekovej vhodnosti týchto zložiek programovej služby pre maloletých. Jednou z povinností je aj\npovinnosť klasifikovať a označiť programy príslušným piktogramom podľa ich vekovej vhodnosti na\nzáklade „návodu\" uvedeného v tomto predpise. Jednou z možných kategórií z hľadiska vekovej\nvhodnosti programov je kategória - nevhodné pre maloletých do 15 rokov. Programy sa klasifikujú\na označia príslušným piktogramom k tejto kategórii v prípade, ak obsahujú niektoré z hodnotiacich\nkritérií uvedených v príslušnom ustanovení JSO. Jednotlivé kritériá definujúce nevhodné obsahy sú\nkoncipované pomerne široko, pričom v zmysle § 1 ods. 5 JSO je nutné brať do úvahy aj ďalšie\nskutočnosti, napr. spôsob a formu spracovania alebo zobrazenia nevhodných obsahov, ich intenzitu,\nfrekvenciu, či kontext výskytu v diele, atď. Jedným z hodnotiacich kritérií pre klasifikovanie a označenie\nprogramu ako nevhodného pre maloletých do 15 rokov uvedeného v § 1 ods. 2 písm. g/ JSO je aj\nobscénne vyjadrovanie. Pojem obscénne vyjadrovanie však nie je pojmom s legálnou alebo s inou\nustálenou, všeobecne akceptovanou definíciou. Ide teda o tzv. neurčitý pojem, ktorého výklad je v\nkompetencii správneho orgánu. Z povahy tohto pojmu je však zrejmé, že tento pojem nie je možné\nexplicitne definovať pre otvorený okruh situácií, nakoľko jednotlivé vyjadrenia je nutné vnímať v kontexte\nich použitia. Niektoré vyjadrenia môžu mať v určitom kontexte neutrálny charakter, pričom tie isté\nvyjadrenia môžu mať v kontexte inom charakter obscénneho vyjadrovania. Zdôraznila, že v zmysle\npovinnosti ustanovenej v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. Rada považovala za nevyhnutné\nposúdiť program z hľadiska správneho uplatňovania JSO ako celok, teda jednotlivé scény obsahujúce\nnevhodné obsahy v kontexte celého diela, jeho charakteru a obsahu. Určenie konkrétnej časti programu,\npríp. konkrétnych vyjadrení, ktoré sú v rozpore s príslušnými ustanoveniami JSO, priamo vo výroku\nrozhodnutia tak, ako to žiadal navrhovateľ, by bolo neúplné a nepresné a práve takéto vytrhnutie\n\nobsahu z kontextu, v ktorom bol odvysielaný, by bolo v rozpore s účelom JSO a spôsobovalo by\nneúplnosť a nepresnosť výroku. Program ako celok, nie jeho časti samostatne, svojím obsahom a\nspôsobom spracovania naplnil kritériá špecifikované v JSO ako obsahy nevhodné pre maloletých do\n15 rokov. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na str. 11 a 12 podrobne rozvádza, ktoré konkrétne\nvyjadrenia a v nich obsiahnuté scény svojím obsahom, spôsobom a formou spracovania, s prihliadnutím\nna kontext, v akom boli odvysielané, naplnili kritériá odôvodňujúce označenie predmetného programu\nako nevhodného a neprístupného pre vekovú kategóriu maloletých do 15 rokov.\nK námietke navrhovateľa, ohľadom „zahltenia\" oznámenia o začatí správneho konania veľkým\nmnožstvom nerelevantných informácií uviedla, že v predmetnom oznámení o začatí správneho konania\nboli explicitne špecifikované scény (na rozsahu cca 1 a pol strany), ktoré mohli obsahovať obscénne\nvyjadrovanie. Rada v oznámení o začatí špecifikuje scény, ktoré by mohli obsahovať obscénne\nvyjadrovanie (práve z dôvodu aby sa k nim mohol účastník konania vyjadriť). V samotnom rozhodnutí\nRada uvádza už iba tie časti programu, príp. vyjadrenia, ktoré jednoznačne a nespochybniteľne naplnili\ndané hodnotiace kritérium. Rozhodujúcim je fakt, že Rada v napadnutom rozhodnutí neidentifikovala\nako obscénne vyjadrovanie žiadnu časť alebo konkrétne vyjadrenie programu, ktoré by nebolo uvedené\nv oznámení o začatí správneho konania. Navrhovateľ tak jednoznačne dostal možnosť vyjadriť sa\nku všetkým skutočnostiam, ktoré boli v odôvodnení napadnutého rozhodnutia použité na preukázania\nporušenia predmetnej zákonnej povinnosti. Uvádzanie prepisu/popisu predmetného programu v rámci\nrozhodnutia vo veci samej je dlhodobou a štandardnou praxou správneho orgánu, pričom navrhovateľ\ntúto skutočnosť doteraz v žiadnom zo svojich opravných prostriedkoch nenapadol. Zároveň je však tento\nprepis/popis vždy zreteľne oddelený od samotného odôvodnenia (tak ako aj v napadnutom rozhodnutí),\npreto nie je odporkyni jasné akým spôsobom mohlo uvedenie tohto prepisu/popisu spôsobiť zmätočnosť\nnapadnutého rozhodnutia\nDôvody ako aj úvahy na základe, ktorých dospela Rada k záveru, že vyjadrenia identifikované v\nodôvodnení rozhodnutia naplnili hodnotiace kritérium obscénne vyjadrovania, sú podrobne uvedené\na analyzované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Podľa Rady jednotlivé vyjadrenia je potrebné\nanalyzovať v kontexte, v ktorom boli použité. Tento kontext je nepochybne možné posúdiť iba pomocou\nsprávnej úvahy. Tento inštitút umožňuje rozhodujúcemu orgánu využívať pri svojej činnosti subjektívne\nzhodnotenie a interpretovanie relevantných skutočností, za predpokladu, že jeho závery možno\npovažovať za logické, riadne odôvodnené a zjavne nevybočujúce zo zákonného rámca. Odporkyňa je\npresvedčená, že táto správna úvaha, ktorá tvorí súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v plnej\nmiere zodpovedá požiadavkám logiky a je riadne zdôvodnená. Naopak navrhovateľ svoje tvrdenie, že\nvýrazy použité v programe boli iba „expresívnymi výrazmi\", žiadnym spôsobom nezdôvodnil a správnu\núvahu odporkyne teda žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil.\nAko vyplýva zo samotného výroku napadnutého rozhodnutia, navrhovateľ bol v tomto prípade\nsankcionovaný za to, že označil program ako nevhodný pre maloletých do 12 rokov, hoci mal tento\nprogram označiť ako nevhodný pre maloletých do 15 rokov. Navrhovateľove tvrdenie, že odporkyňa mala\nspojiť predmetné správne konania s konaním č. 323-PLO/O-4570/2013 (RP/095/2013) pretože v oboch\nprípadoch sankcionovala navrhovateľa za označenie programu ako nevhodného pre maloletých do 12\nrokov, hoci ho mal zhodne podľa Rady označiť symbolom ,,18\", je teda zjavne nepravdivé. Odporkyňa\nzároveň poukázala na skutočnosť, že konanie označené navrhovateľom v žiadnom prípade nemohlo\ntvoriť spolu s konaním sankcionovaným napadnutým rozhodnutím pokračujúci správny delikt, a teda\njeden skutok, nakoľko dôvody pre prísnejšie (a rozličné) označenie vekovej vhodnosti programov boli v\ntýchto prípadoch úplne rozdielne. Kým v napadnutom rozhodnutí sa jednalo o „obscénne vyjadrovanie\",\nv rozhodnutí č. RP/095/2013, ktoré navrhovateľ uvádza vo svojom odvolaní, bolo dôvodom na prísnejšie\noznačenie vekovej vhodnosti programu „zobrazenie šikanovania\".\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nRady na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie a mu\npredchádzajúce správne konania postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 250l a\nnasl. O.s.p. v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom\nadministratívneho spisu, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí\nzástupcov účastníkov konania na pojednávaní, dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa\nnie je dôvodný.\n\nÚlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v posudzovanej veci bolo preskúmať zákonnosť\nrozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 20 ods.\n4 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 16. júla 2013 v čase od cca 20,31 hod. odvysielal\nv rámci programovej služby JOJ program Slnko, seno, slanina, ktorý označil ako nevhodný pre\nmaloletých do 12 rokov, hoci tento obsahoval vyjadrenia napĺňajúce hodnotiace kritérium „obscénne\na vulgárne vyjadrovanie\", ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a\nformu ich spracovania alebo zobrazenia ako aj vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne\nposolstvo daného programu podmieňujú klasifikáciu a označenie daného programu ako nevhodného a\nneprístupného pre maloletých divákov do 15 rokov, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu Jednotného\nsystému označovania.\nPodľa § 4 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri\nuplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a\nvzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie.\nPodľa § 4 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských\nreláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona.\nDohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie\naudiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom\ntýmto zákonom.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. g/, h/, m/, n/ zákona o vysielaní a retransmisii do pôsobnosti Rady v\noblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa\nosobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu\nbez oprávnenia, žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby, vybavovať sťažnosti na\nporušenie tohto zákona podľa § 14a.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti sú\nvysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie\npovinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený podľa\nosobitného predpisu (ďalej len „jednotný systém označovania\").\nPodľa § 1 ods. 2 písm. g/ vyhlášky č. 589/2007 Z. z. audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy\nposkytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné\nzložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do\n15 rokov, ak obsahujú vulgárne vyjadrovanie, vulgárne gestá, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne\ngestá, ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania\nalebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu\nmožno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov.\nPodľa § 1 ods. 5 vyhlášky č. 589/2007 Z. z. obsah audiovizuálnych diel, multimediálnych diel, programov\nposkytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných\nzložiek televíznej programovej služby sa posudzuje z hľadiska\na) kontextuálneho výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v programe\nposkytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe alebo inej\nzložke programovej služby,\nb) spôsobu a formy spracovania alebo zobrazenia jednotlivých hodnotiacich kritérií vzhľadom na\ncharakter a druh diela alebo programu, umeleckého a morálneho posolstva diela alebo programu a\nc) intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v\nprograme poskytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe\nalebo inej zložke televíznej programovej služby.\nPodľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie\n\noznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. pokutu Rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania\na následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania,\nposkytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné\nobohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom\nv rámci vlastného samoregulačného systému.\nPodľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z. z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 € do 66 387 € a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 99 € do 19 916 €, ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov\nalebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 4) alebo nezabezpečil časové zaradenie programov\nalebo iných zložiek programovej služby v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom\n(§ 20 ods. 5).\nPodľa § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o\nhlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 22 ods. 1 správneho poriadku o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o\nvykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny\norgán spíše zápisnicu.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán v\npredmetnej veci postupoval náležite v zmysle citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil dostatok\nskutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, zistil skutočný stav veci, v konaní postupoval\nv súčinnosti s navrhovateľom ako s účastníkom konania a vo veci sa nedopustil ani takej vady, ktorá by\nmala za následok nezákonnosť rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nemohol prihliadnuť na námietku navrhovateľa, že Rada nevykonala\ndôkaz - ohliadku záznamov z vysielania, resp. nevyhotovila zápisnicu o vykonaní tohto dôkazu. V rámci\nohliadky správny orgán získava poznatky, ktoré dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť,\npričom ohliadku možno vykonať iba na vec majúcu hmotný charakter. Z charakteru záznamu vysielania,\nkde hmotnú povahu má len technický nosič, na ktorom je vysielanie zaznamenané, vyplýva, že tento\ndôkaz sa nevykonáva formou ohliadky.\nPokiaľ ide o namietanú absenciu zápisnice o vzhliadnutí vysielania, Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuvádza, že z gramatického výkladu § 22 správneho poriadku je zrejmé, že je na zvážení správneho\norgánu, ktoré úkony v konaní bude považovať za dôležité, a to podľa okolností danej veci, čo vyplýva z\ndikcie zákonom stanoveného „najmä\". Zápisnica predstavuje písomný záznam o vykonanom procesnom\núkone, resp. konaní, o jeho výsledkoch, ktorý vyhotovuje zamestnanec správneho orgánu. Dôležitosť\nzápisnice spočíva v tom, že má dôkaznú moc verejnej listiny (§ 37), pričom zápisnica je len jeden\nz možných dôkazov v správnom konaní (§ 34 ods. 2), a preto nemá vyššiu dôkaznú hodnotu než\niné dôkazy a správny orgán je povinný ju hodnotiť v súlade s § 34 ods. 5. Vzhľadom k tomu, že\ns obrazovo-zvukovým záznamom vysielania sa nedá oboznámiť inak ako jeho vzhliadnutím, a že\n\nobsah posudzovaných záznamov vysielania je okrem iného aj súčasťou odôvodnenia rozhodnutia rady,\nnemožno len na základe ničím nepodloženého tvrdenia navrhovateľa dospieť k záveru, že rada sa\nneoboznámila s posudzovaným vysielaním jeho bezprostredným vzhliadnutím. Neexistencia zápisnice\no vykonaní úkonu správnym orgánom (vzhliadnutí posudzovaného záznamu vysielania) nepredstavuje\ntakú vadu v procesnom postupe rady, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nK tomuto záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj s ohľadom na to, že obsah posudzovaných\nzáznamov navrhovateľ v správnom konaní vôbec nenamietal (pričom záznam vysielania ako aj jeho\npísomný prepis/popis mu bol zaslaný spolu s oznámením o začatí správneho konania) a Najvyšší súd\nSlovenskej republiky po oboznámení sa so záznamom vysielania tiež nenašiel rozpor s jeho opisom v\nnapadnutom rozhodnutí.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľa, že vyhotovovanie zápisnice\no vykonanom dokazovaní nie je ničím odlišné od vyhotovenia zápisnice o hlasovaní členov Rady.\nVychádzajúc z účelu a charakteru zápisníc zápisnica o vykonanom dôkaze svedčí o skutočnosti\nrelevantnej pre vydanie rozhodnutia vo veci, pričom zápisnica o hlasovaní členov Rady svedčí o tom,\nako rozhodovali jednotliví členovia Rady, a preto pre preukázanie prijatia rozhodnutia Radou plní funkciu\nzásadného významu, pričom jej absencia v administratívnom spise by mala za následok nezákonnosť\nrozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nesúhlasil ani s ďalšou námietkou navrhovateľa, ktorou namietal\nnepresnosť výroku napadnutého rozhodnutia, majúcu za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia.\nNáležitosti výroku rozhodnutia sú uvedené v § 47 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého výrok\nobsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo,\nprípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi\nkonania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje\nosobitný zákon.\nBezchybne formulovaný výrok je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia; len z výroku je možné zistiť,\nči a aká povinnosť bola uložená, iba porovnaním výroku je možné usúdiť existenciu prekážky veci\nrozhodnutej, vylúčenie prekážky litispendencie, dvojakého postihu pre totožný skutok, je dôležitý\npre určenie rozsahu dokazovania, ako aj na zabezpečenie riadneho práva na obhajobu, len výrok\nrozhodnutia, a nie jeho odôvodnenie, môže byť vynútiteľný správnou exekúciou a podobne. Z uvedených\ndôvodov je potrebné vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte,\nktoré spočíva v špecifikácii správneho deliktu takým spôsobom, aby sankcionované konanie nebolo\nzameniteľné s konaním iným.\nV preskúmavanej veci výroková časť opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia vyššie uvedené\nkritéria spĺňa. Je nesporné, že vo výrokovej časti je uvedený, resp. vymedzený čas spáchania správneho\ndeliktu - 16. júla 2013 o cca 20,31 hod., spôsob spáchania správneho deliktu - odvysielanie programu\ns názvom Slnko, seno, slanina na programovej službe JOJ s označením nevhodný pre vekovú\nskupinu do 12 rokov, ktorý obsahoval vyjadrenia napĺňajúce hodnotiace kritérium „obscénne a vulgárne\nvyjadrovanie\", a správny delikt - nesprávne uplatnenie Jednotného systému označovania.\nVýroková časť rozhodnutia exaktne popisuje konanie, ktorého sa navrhovateľ dopustil a v dôsledku,\nktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená sankcia. Preto\nnámietku navrhovateľa v tomto smere treba považovať za bezpredmetnú.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval za dôvodnú ani námietku nesprávneho právneho\nposúdenia veci a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť, resp.\nzmätočnosť. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z rozhodnutia je zrejmé, z akých\nskutkových okolností odporkyňa vychádzala, podľa akých právnych noriem odvysielaný program\nposudzovala, pričom závery, ku ktorým dospela, považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za\nzrozumiteľné, logické a súladné s platnou právnou úpravou. Navrhovateľ bol sankcionovaný za\nporušenie § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z., teda za nesprávne uplatňovanie jednotného systému\noznačovania. Jednotný systém označovania obsahuje viaceré povinnosti, ktoré je vysielateľ povinný\nsplniť pri vysielaní jednotlivých zložiek programovej služby z hľadiska informovania rodičov o vekovej\nvhodnosti týchto zložiek programovej služby pre maloletých. Jednou z povinností je aj povinnosť\nklasifikovať a označiť programy príslušným piktogramom podľa ich vekovej vhodnosti. Jedným z\n\nhodnotiacich kritérií pre klasifikovanie a označenie programu ako nevhodného pre maloletých do\n15 rokov je aj obscénne a vulgárne vyjadrovanie (§ 1 ods. 2 písm. g/ vyhlášky č. 589/2007 Z. z.)\na práve naplnenie týchto kritérií v obsahu posudzovaného programu bolo podkladom pre záver o\nnesprávnom uplatnení jednotného systému označovania, nakoľko program bol označený ako nevhodný\npre maloletých divákov do 12 rokov, pričom pri splnení kritérií uvedených v § 1 ods. 2 písm. g/ vyhlášky\nč. 589/2007 Z. z. má byť takýto program označený ako nevhodný a neprístupný pre maloletých divákov\ndo 15 rokov. Pojmy obscénne a vulgárne vyjadrovanie nie sú pojmami s legálnou definíciou, jedná\nsa o tzv. neurčité právne pojmy, avšak nejde o neurčité pojmy ako také, teda nejde o pojmy, ktoré\nby mali neurčitý, prípadne mnohoraký význam, či výklad. Výkladové slovníky sa v definícii týchto\npojmov vôbec nerozchádzajú a Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje význam týchto pojmov aj\nbez odborného výkladu za jasný a všeobecne zrozumiteľný. Za obscénne vyjadrovanie sa považuje\nvyjadrovanie neslušné, nemravné, necudné, oplzlé a za vulgárne vyjadrovanie sa považuje vyjadrovanie\nhrubé, neslušné, ordinárne, v spoločenskom styku neprípustné. Rada v rozhodnutí uviedla, ktoré\nvyjadrenia a prečo naplnili uvedený obsah a Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažuje závery\nRady (reprodukované v úvode tohto rozsudku) za nelogické, či vybočujúce zo všeobecného vnímania\na posudzovania takýchto vyjadrení a scén. Z argumentácie navrhovateľa je zrejmé, že sa snaží obsah\na význam týchto pojmov relativizovať a hranice spoločenskej akceptácie neslušného, nemravného, či\nvulgárneho rozširovať. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozumie tejto snahe navrhovateľa, nakoľko je\nto legitímny spôsob jeho obrany a protiargumentácie v konfrontácii so závermi a skutkovými zisteniami\nodporkyne. Nepovažuje však argumenty navrhovateľa za dôvodné, majúce oporu v zákone, a nevidí\ndôvod prikloniť sa k výkladu, ktorý by viedol k devalvovaniu spoločenských noriem. K argumentom\nnavrhovateľa, že odvysielané vyjadrenia možno považovať len za expresívne, Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky uvádza, že za expresívne sa považujú výrazy citovo zafarbené, rozhodne však do tejto\nkategórie nespadajú výrazy neslušné, ktoré sú z normálnej spoločenskej konverzácie vylúčené.\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno opomínať skutočnosť, že maloletí sú\nnajnáchylnejšou skupinou na preberanie vonkajších vplyvov a vzorov pri formovaní svojho správania a\nvlastného rebríčka hodnôt, zvlášť z masmédií. Nie je preto želateľné, aby prezentovanú formu správania\na vyjadrovania protagonistov posudzovaného programu, považovali maloletí diváci za normálne,\nprípadne hodné napodobňovania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po vzhliadnutí záznamu vysielania nepovažuje za dôvodný\nnavrhovateľov argument o domýšľavosti Rady, resp. o vyvodzovaní záverov z nepovedaného. Rada\nsprávne identifikovala problematické vyjadrenia a scény a neinterpretovala ich v rozpore s ich reálnym\nodznením. Navrhovateľ napríklad namietal, že odporkyňa vytkla „prirovnávanie trhanie igelitu medzi\nnohami k trhaniu panenskej blany\", pričom vo vysielaní doslovne odznelo nasledovné: „medzi nohami\nniečo trhá, ale poctivá blana to není\". Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažuje námietky\nnavrhovateľa za dôvodné, nakoľko Rada uvádzala doslovné citácie, ktoré v programe odzneli (v texte\nrozhodnutia boli rozpoznateľné, nakoľko boli uvádzané kurzívou a v úvodzovkách) a tiež aj celý\nkontext udalostí, v ktorých tieto vyjadrenia odzneli. Keď Rada konštatovala, že súťažiaci prirovnávali\n„trhanie igelitu medzi nohami k trhaniu panenskej blany\", pričom doslovne vo vysielaní odznel text bez\n„igelitu\" („...medzi nohami niečo trhá, ale poctivá blana to neni\"), bolo to preto, že popísala celý dej\nako prebiehal, a to vizuálny priebeh v spojení so slovnými vyjadreniami. Toto konštatovanie Rady nie\nje v rozpore so skutkovým stavom (ako sa Najvyšší súd Slovenskej republiky presvedčil vzhliadnutím\nzáznamu vysielania) a rozhodne sa nejedná o domýšľavosť, resp. o nadinterpretáciu Rady, ako to\nnamieta navrhovateľ. Z rozhodnutia je zrejmé, čo v programe odznelo doslovne, čo sa udialo „konaním\"\nsúťažiacich a ako tieto skutočnosti Rada vyhodnotila. Rada v rozhodnutí navrhovateľom namietané\nskutočnosti doslovne uviedla takto: „V situácii, kde súťažiaci absolvovali pešiu túru zabalení v igelite (z\ndôvodu účinnejšieho spaľovania tukov), súťažiaca P. upozornila na trhanie jej igelitu v oblasti rozkroku\nspôsobom, kde toto trhanie prirovnala k trhaniu panenskej blany („...medzi nohami niečo trhá, ale poctivá\nblana to neni\").\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval za dôvodnú ani námietku navrhovateľa, že Rada\nnespojila predmetné konanie s konaním 323-PLO/O-4570/2013 (RP/095/2013). Navrhovateľ namietal,\nže v oboch konaniach sankcionovala vysielateľa za porušenie povinnosti podľa § 20 ods. 4 zákona\nč. 308/2000 Z. z. a zhodne za to, že odvysielal program Slnko, seno slanina, ktorý zhodne označil\nsymbolom „12\", hoci ho mal zhodne podľa Rady označiť symbolom „18\".\n\nNavrhovateľ bol v prejednávanom prípade sankcionovaný za to, že označil program ako nevhodný pre\nmaloletých do 12 rokov hoci mal tento program označiť ako nevhodný pre maloletých do 15 rokov.\nNavrhovateľove tvrdenie, že odporkyňa v oboch prípadoch sankcionovala navrhovateľa za označenie\nprogramu ako nevhodného pre maloletých do 12 rokov, hoci ho mal zhodne označiť symbolom ,,18\"\nje teda zjavne nepravdivé. Taktiež dôvody pre rozličné označenie vekovej vhodnosti programov boli v\ntýchto prípadoch úplne rozdielne. Kým v napadnutom rozhodnutí sa jednalo o „obscénne vyjadrovanie\", v\nrozhodnutí č. RP/095/2013 (ktoré bolo potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 6Sž/7/2014 z 29. januára 2015) bolo dôvodom na prísnejšie označenie vekovej vhodnosti programu\n„zobrazenie šikanovania\".\nNajvyšší súd Slovenskej republiky tiež uvádza, že vzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pri\nadministratívnom trestaní pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom, ako aj pri ukladaní\nsankcie, správny orgán má postupovať „analogiae legis\" podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu\núpravu. To však neznamená, že správny orgán v konaní postupuje výlučne podľa trestnoprávnych\npredpisov nerešpektujúc platnú právnu úpravu, ktorou zákonodarca upravuje postavenie a úlohy Rady,\npredovšetkým zákon č. 308/2000 Z. z. Pokiaľ, teda Rada v uvedenom konaní rozhodla samostatným\nrozhodnutím z uvádzaných dôvodov, nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že konala a rozhodla\nv rozpore so zákonom.\nAko vyplýva z uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval námietky navrhovateľa\nuvedené v jeho opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Rady za relevantné na vyhovenie odvolacieho\nnávrhu. Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu ako vecne správne a v súlade so zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 3 veta prvá\nO.s.p.\nO náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.\nNavrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože bol v konaní neúspešný.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 2 ods.\n4 veta druhá a § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z\nregistra trestov v znení neskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov\nako prílohy k uvedenému zákonu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}