{"guid": "3cfd1f71-2c51-4f1d-a476-fe8d68412887:afe429ab-3158-49a4-8eaa-18ce6b24f484", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:9014010026.1", "spisova_znacka": "1Sžf/9/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/9/2015 z 3. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. februára 2016, sp. zn. 1Sžf/9/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:9014010026.1", "identifikacne_cislo": "9014010026", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2016-02-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-74.odsek-1", "nazov": "§ 74 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-74.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-74"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-74"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/afe429ab-3158-49a4-8eaa-18ce6b24f484", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010026.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010026.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9014010026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžf/9/2015\n9014010026\n03. 02. 2016\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2016:9014010026.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Zuzany Ďurišovej v právnej veci\nžalobcu: HV TRADE PLUS, s. r. o., IČO: 45 383 035, so sídlom Slnečná č. 1660/65, 976 52 Čierny Balog,\nzast.: JUDr. Peter Tonhauser, advokát, s.r.o., advokátskou spoločnosťou so sídlom Námestie SNP č. 17,\n974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 725, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho\norgánu v daňovom konaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo\ndňa 24. októbra 2014 č. k. 24S/37/2014-35, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. októbra 2014\nč. k. 24S/37/2014-35 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na finančnom orgáne\nRozhodnutie 1:\n1. Rozhodnutím č. 1100307/1/558456/2013/5257 z 21.11.2013 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté\nrozhodnutie 1“ - viď administratívny spis) žalovaný ako odvolací finančný orgán konajúci v zmysle\n§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež na účely rozsudku len „Daňový poriadok“)\npotvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej na účely rozsudku len „správca dane“). č.\n9601403/5/1301593/2013/Nep1 z 08.04.2013 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie\n1“- príloha č. 41 daňového spisu).\nPodľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch\nzmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na\nďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na\nďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný\nprávnym názorom odvolacieho orgánu.\n2. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím 1 bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi ako\nplatiteľovi dane (viď IČ DPH) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok\n2010 v sume 6.270,-- € na tom skutkovom základe, že oproti nadmernému odpočtu vykázanému v\ndaňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie vo výške + 2.662,48 € bola správcom dane zistená\ndaňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume - 8.932,48 €.\n\nRozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia 1 boli závery správcu dane o\nporušení § 49 ods. 1 a odsek 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 222/2004 Z. z.“).\nPodľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní\nvyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.\nPodľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. v citovanom znení právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby\nvzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. v citovanom znení platiteľ môže odpočítať od dane,\nktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ\ns výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným\nplatiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nRozhodnutie 2:\n3. Rozhodnutím č. 1100307/1/558523/2013/5257 z 21.11.2013 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté\nrozhodnutie 2“, resp. spolu s rozhodnutím 1 tiež ako „napadnuté rozhodnutia“ - viď administratívny\nspis) žalovaný ako odvolací finančný orgán konajúci v zmysle § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil\nrozhodnutie správcu dane č. 9601403/5/1301795/2013/Nep1 z 08.04.2013 (ďalej na účely rozsudku len\n„prvostupňové rozhodnutie 2“ - viď príloha č. 42 daňového spisu).\n4. Obdobne aj týmto prvostupňovým rozhodnutím 2 bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi\nako platiteľovi dane (viď IČ DPH) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4.\nštvrťrok 2010 v sume 2.603,-- € na tom skutkovom základe, že oproti nadmernému odpočtu vykázanému\nv daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie vo výške 2.729,89 € bola správcom dane zistená\ndaňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 5.332,89 €.\n5. V obidvoch hore uvedených zdaňovacích obdobiach vyrubenie dane z pridanej hodnoty správca dane\nodôvodnil tým, že po vykonaní daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia 2. - 4. štvrťrok 2010 vo veci\ndane z pridanej hodnoty bol výsledok daňovej kontroly zachytený v Protokole z daňovej kontroly č.:\n9600404/5/751309/2013/Nepl z 25.02.2013 (ďalej na účely rozsudku len „protokol“), a ten sa stal jedným\nz podkladov pre uloženie daňovej povinnosti. Opätovne ako v prípade prvostupňového rozhodnutia 1 aj\nv prípade prvostupňového rozhodnutia 2 rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie tohto rozhodnutia boli\nzávery správcu dane o porušení § 49 ods. 1 a odsek 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z.\n6. Ďalej z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplýva, že správca dane daňovou kontrolu preveroval\nopodstatnenosť\n- sporného uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty vo výške 6.099,-- € za 3. štvrťrok 2010 na\nzáklade dodávateľskej faktúry č. 21/09/10/01 z 21.09.2010 vystavenou spoločnosťou VANČO PP, s.r.o.,\nPohronská Polhora, ako dodávateľom (ďalej na účely rozsudku len „dodávateľ“) za dodanie služby generálna oprava hydraulickej ruky, výmena čerpadla, výmena hlavného stĺpa a predaj pneumatík spolu\ns diskami a\n- sporného uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty vo výške 2.432,-- € za 4. štvrťrok 2010 na\nzáklade dodávateľskej faktúry č. 17/12/10/04 zo 17.12.2010 (ďalej na účely rozsudku spolu tiež „dotknuté\nfaktúry“) vystavenou dodávateľom za dodanie služby - demontáž hydraulickej ruky, zosilnenie rámu pod\nhydraulickú ruku, montáž a osadenie hydraulickej ruky, demontáž priečnikov, oprava priečnikov, zváranie\ns materiálom, osadenie klaníc.\n7. Z obsahu výpovedi konateľa žalobcu pána A. J. (zápisnica o ústnom pojednávaní č.\n9600404/5/933342/Nepl zo 14.06.2012) podľa žalovaného vyplynulo, že opravy vozidla S. I. XXX W.\nboli vykonávané v starom DIAG-u, uvedené priestory mal žalobca v prenájme od dodávateľa. Opravu\nmal vykonávať pán J. K. spolu s mechanikmi, ktorých mená uvedený konateľ nevedel uviesť.\nMateriál na opravy zháňal pán J. K., žalobca žiadny materiál nedodal. Okrem faktúry (t. j. zoznam\nvykonaných prác, doklady o náhradných dieloch, záručné listy, protokol o odovzdaní vozidla a pod.)\nkonateľ žalobcu nevedel predložiť žiadny iný doklad a tiež si nepamätal, či uvedené vozidlo už bolo\nvyradené z prevádzky z dôvodu opráv.\n8. Na základe výzvy správcu dane z 19.07.2012 s požiadavkou špecifikovať detaily vykonanej opravy\na predložiť iné dôkazy ohľadom uskutočnenia opráv sa dostavil splnomocnený zástupca žalobcu\n(zápisnica o ústnom pojednávaní z 08.08.2012).\n\nNajmä navrhol vypočuť osobu, ktorá opravy realizovala, a využiť služby znalca z uvedeného odboru.\nSprávca dane predvolal na výsluch ako svedka konateľa dodávateľa, pána J. K., ktorý bol vypočutý k\nveci dňa 11.10.2012.\n9. Žalovaný následne zdôraznil aj to, že dodávateľ nemal žiadnych zamestnancov, ako dôkaz uvádza\npodané nulové prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch za 1. - 4. štvrťrok 2010 a zároveň\nnepredložil žiadne faktúry od iných subdodávateľov, čím nepreukázal, kto práce deklarované spornou\nfaktúrou vykonal. Tiež nevlastnil a ani nemal v prenájme priestory na vykonávanie opráv motorových\nvozidiel (viď zápisnica o ústnom pojednávaní z 13.02.2013 spísaná s vlastníkmi nehnuteľnosti s adresou\nna Y. č. X, I. v ktorej mali byť vykonávané opravy).\nDoklad z elektronickej registračnej pokladnice o nákupe náhradných dielov neobsahuje náležitosti\núčtovného dokladu v zmysle § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a nemôže byť účtovným\ndokladom dodávateľa.\n10. Vyhodnotením získaných dôkazných prostriedkov dospel správca dane k záveru, čo následne\nžalovaný potvrdil ako vecne správne, že žalobca nepreukázal, že práce deklarované vyššie uvedenými\ndodávateľskými faktúrami (viď bod č. 6) boli aj dodávateľom skutočne dodané.\nV súvislosti s uvedeným žalovaný konštatoval, že predložená faktúra je len formálnym deklarovaním\nzdaniteľného obchodu, pričom cieľom zdaniteľného obchodu bolo získať daňovú výhodu, ktorou je v\npredmetnom prípade odpočítanie dane u kontrolovaného daňového subjektu.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n11. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na Najvyšší súd\nSlovenskej republiky žalobu zo 07.02.2014, ktorá bola následne uznesením č. k. 4Sž/5/2014 postúpená\nna Krajský súd v Banskej Bystrici.\n12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako prvostupňový súd vec prejednal na pojednávaní a po preskúmaní\nnapadnutého rozhodnutia ako aj predchádzajúceho konania v medziach a z dôvodov uvedených v\nžalobe dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n13. Po rekapitulácii skutkového stavu zachyteného v spise správcu dane, právnej argumentácie\nžalovaného obsiahnutej v napadnutých rozhodnutiach a citácii dotknutých ustanovení zák. č. 222/2004\nZ. z. krajský súd ustálil, že žalobná námietka spočívajúca v nedostatočnom zistení skutkového\nstavu nebola v žalobe bližšie konkretizovaná a preto upozornil procesné strany, že správny súd nie\nje oprávnený vyhľadávať dôvody nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia a predchádzajúceho\npostupu správneho orgánu a ani v žalobe uplatnené dôvody dopĺňať, či konkretizovať.\nV súvislosti s uvedeným krajský súd konštatoval, že z obsahu spisu zistil, že správca dane vykonal\nvšetky žalobcom navrhnuté dôkazy. Všetky tieto dôkazy boli v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nvyhodnotené. Bolo úlohou žalobcu správcovi dane predložiť dôkazy o tom, že fakturovaná služba bola\nžalobcovi dodaná osobou uvedenou na faktúre a v čase, ktorý je na faktúre uvedený.\n14. Ďalej krajský súd poukázal na účinky ustanovenia § 24 Daňového poriadku na rozloženie dôkazného\nbremena v daňovom konaní.\nV súvislosti s uvedeným krajský súd zdôraznil, že systém dane z pridanej hodnoty vyžaduje od\nodberateľa vo vzťahu k dodávateľovi prístup s primeranou opatrnosťou. Tento záver vyplýva zo\nzneužiteľnosti tohto systému založeného na princípe daňovej neutrality.\n15. Následne krajský súd uznal právny záver žalovaného, že nosnou myšlienkou napadnutých\nrozhodnutí je to, že žalobca nedisponuje dôkazmi, že prijal zdaniteľné plnenie, resp. kedy ho prijal a že\nho prijal od osoby uvedenej faktúre.\nTento záver krajský súd označil za výsledkom logického uvažovania, nakoľko vychádza z výsledku\nhodnotenia vykonaných dôkazov, ktoré je v súlade s obsahom žalobcom predkladaných dôkazov.\n\nIII.\nOdvolanie žalobcu/stanoviská\nA)\n16. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 10.12.2014 (č. l. 53) proti napadnutému rozsudku krajského\nsúdu žalobca prostredníctvom nového právneho zástupcu v súlade s ustanovením § 205 O.s.p. uviedol\nnasledujúce dôvody odvolania:\nsúd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 205\nods. 2 písm. d) O.s.p./,\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 písm.\nf) O.s.p./.\n17. Následne odvolací súd rekapituluje odvolacie námietky žalobcu v stručnom prehľade:\n- doklady predložené žalobcom majú dostatočným spôsobom preukazovať skutočnosti, na základe\nktorých mal žalobca právo odpočítať daň,\n- hoci nehnuteľnosť, v ktorej sa opravy vykonali, nebola vo vlastníctve dodávateľa, resp. ju nemal ani v\nnájme, nevylučuje súhlas vlastníkov nehnuteľnosti smerujúci k tomu, aby sa v nej takéto opravy vykonali;\nčo sa prejavilo aj ich osobnou prítomnosťou,\n- rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf 1/2011 kladie dôraz na nespornosť\nexistencie nakúpeného materiálneho plnenia, ktoré je štandardne preukázané prijatou faktúrou s\npodrobnými prílohami od určitého dodávateľa,\n- faktúru č. 21/09/10/01 a č. 17/12/10/04 od dodávateľa VANČO PP, s.r.o, nie je možné považovať len\nza formálne deklarovanie zdaniteľných obchodov,\n- reálny výsledok vykonaných prác, znalecký posudok (znalec prof. U.. O. A., Z..) vychádzajúci zo\nskutočného stavu vozidla v čase jeho vyhotovovania uviedol, že odborné stanovisko súdneho znalca\nU.. U. G. (znalecký posudok č. 53/2012) potvrdzuje dodanie opravy nákladného motorového vozidla v\nplnom rozsahu, ako bolo deklarované v účtovných/daňových dokladoch, ktoré boli predmetom daňovej\nkontroly,\n- na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov,\nznáša dôkazné bremeno i prípadnú dôkaznú núdzu správca dane (viď citovaný rozsudok sp. zn. 3Sžf\n1/2011).\n18. Záverom žalobca navrhol zmeniť rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie a\nvráti vec žalovanému na ďalšie konanie spolu s priznaním náhrady trov vo vyčíslenej výške.\n\nC)\n19. Zo stručného stanoviska žalovaného z 08.01.2015 (č. l. 60) vyplýva, že zotrváva v plnom rozsahu\nna svojich vyjadreniach zo dňa 07.05.2014 a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny potvrdil.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po\nneverejnej porade senátu jednomyseľne (viď § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto\nho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n21. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46\na čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (v prejednávanej\nveci žalobcu), t. j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach\n\nčl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si podľa Občianskeho súdneho\nporiadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu správcu dane.\nPreto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t. j. dispozitívne rozhodnutie účastníka\nkonania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto\nzvoleného prostriedku nápravy.\n22. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je v medziach\nuvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219\nods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení žalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd\nodvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal\nrozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\npreskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd\nvysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami žalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a v takto vymedzenom\nrozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí.\nĎalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo 84/2007, sp. zn. 6 Sžo\n98/2008, sp. zn. 1 Sžo 33/2008, sp. zn. 2 Sžo 5/2009 či sp.zn. 8 Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto\nodvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci\ns prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n23. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí daňových orgánov (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nNajvyšší súd celkom zdôrazňuje, že podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako\naj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania napadnutých rozhodnutí, je otázka, či na základe\npodkladov predložených žalobcom počas daňovej kontroly boli dostatočne preukázané skutočnosti\nopodstatnene nasvedčujúce záveru, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo, t. j. otázka správneho zistenia\nrozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v\nďalšom procese aplikácie hmotného práva.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n24. Žalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s námietkou nedostatočne\nzisteného skutkového stavu (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), lebo riadne zistený skutkový stav\npreddeterminuje správny výber právnej normy pri riešení sporu súdom.\nAž po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká účastníkovi právo na prieskum zákonnosti\nsamotného rozhodnutia (meritórne námietky). Naopak, ak Najvyšší súd dôjde k záveru, že už prvé\nprocesné, resp. iné pochybenia žalovaného krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil\na ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p.,\npotom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č.\n30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup je možné analogicky použiť aj vo vzťahu k\nargumentácii žalovaného.\n25. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, že správny\nsúd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n26. Vzhľadom na vyššie vyslovené názory a v súvislosti s hore položenou otázkou Najvyšší súd po\nvyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k\nobsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s\n§ 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a\n\nrelevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých\nv odôvodnení rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne\nneopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu,\nNajvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných\nbodov odôvodnenia rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov\nzistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu\nsúdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore vymedzenej\nskutkovej otázke.\n27. Medzi účastníkmi, a tento záver aj nepochybne vyplýva z jeho odvolacích námietok, hoci žalobcom\nnie je expresis verbis v odvolaní explicitne vyjadrený, je sporné skutkové vymedzenie splnenia\npodmienok zdaniteľného obchodu. Za tejto situácie sa krajský súd stotožnil so skutkovými zisteniami\nsprávcu dane v tom rozsahu, ako si ich žalovaný osvojil v zmysle výsledkov vykonanej daňovej kontroly.\nŽalobca naopak poukazuje s dôrazom na predložený znalecký posudok na kombináciu troch základných\nskutočností, t. j.\n- žalobca dodanie služby akceptoval, resp. zaplatil,\n- dodanie služby sa uskutočnilo a\n- služba spočívajúca v oprave nákladného motorového vozidla sa uskutočnila v plnom rozsahu v\nprevádzke dodávateľa,\nktoré majú nepochybne preukázať, že došlo k naplneniu zákonných podmienok na vznik práva odpočítať\ndane zo služby (viď najmä § 49 zák. č. 222/2004 Z. z.) a následného jeho uplatnenia v zmysle príslušných\nustanovení zák. č. 222/2004 Z. z.\n28. Pre Najvyšší súd z odvolacieho dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a z možnosti\npoznateľnosti okolitého sveta vyplýva záver, že zákonodarcom použitá formulácia nedostatočne (tzn.\nnie riadne zistený skutkový stav) môže kolísať v rôznych medziach, a to:\nI. neúplne zistený, tzn. s riadnou oporou v právnom poriadku neboli zistené všetky potrebné skutočnosti\n(napríklad prehliadnutie konkrétnej skutočnosti alebo odmietnutie vykonania predkladaného alebo\npožadovaného dôkazu a iné),\nII. nelegálne zistený, tzn. v rozpore s právnym poriadkom (najmä v rozpore s právnym predpisom\nupravujúcim oprávnené používanie rôznych zisťovacích metód a s následkami uvedenými v ustanovení\n§ 7 ods. 3 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačnotechnických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov /zákon o ochrane pred\nodpočúvaním/); toto môže mať najmä dopad na zákonnosť skutkových zistení prebratých správcom\ndane od orgánov činných v trestných konaniach,\nIII. nedostatočne zistený skutkový stav, tzn. následkom subsumačného omylu pri výbere ustanovenia\nboli zistené celkom iné a teda nepotrebné skutočnosti, poprípade s riadnou oporou v právnom poriadku\nboli predložené alebo získané dôkazné prostriedky nesprávne vyhodnotené (napríklad nepravdivé\ninformácie alebo dokumenty, falšované alebo pozmenené doklady alebo nespolupráca spočívajúca v\ntom, že zadržiava podstatné informácie alebo dokumenty dôležité na daňové konanie s úmyslom zmariť\nproces dokazovania, a iné vady skutkového stavu).\n29. V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd predovšetkým zdôrazniť, že z charakteru opisovaného\nzdaniteľného obchodu (t. j. tvrdené vykonanie opravy nákladného motorového vozidla) nepochybne\nvyplýva, že malo ísť o dodanie služby, konkrétne rozsah a druh dodanej služby charakterovo opísaný v\nzmysle § 74 ods. 1 písm. f) zák. č. 222/2004 Z. z. na dotknutých faktúrach ako:\n- generálna oprava hydraulickej ruky, výmena čerpadla, výmena hlavného stĺpa a predaj pneumatík\nspolu s diskami, ako aj\n- demontáž hydraulickej ruky, zosilnenie rámu pod hydraulickú ruku, montáž a osadenie hydraulickej\nruky, demontáž priečnikov, oprava priečnikov, zváranie s materiálom, osadenie klaníc.\n30. Správca dane pri preverovaní hodnovernosti údajov uvedených vo faktúrach vykonal vypočutie\nkonateľa žalobcu pána A. J. a konateľa dodávateľa pána J. K. so zisteniami vyššie uvedenými (viď bod\nč. 7), vykonal miestne zisťovanie u dodávateľa so zistením, že v mieste jeho sídla je len rodinný dom, a\nďalej vykonal miestne šetrenie u spoločníka dodávateľa pána O. K. so zistením, že menovaný nemá k\ndispozícii žiadnu dokumentáciu ohľadom predmetného zdaniteľného obchodu.\nPán O. K. tiež vyhlásil, že\n\n- dodávateľ mal asi troch zamestnancov na živnosť, pričom nevedel uviesť ich mená a\n- práce uvedené na dotknutých faktúrach vykonal on spolu s ďalšími dvomi, a to s pánom B. F. a S. S.,\nktorých adresy nevie uviesť ani telefonický kontakt na nich.\nZa týchto okolností správne správca dane dospel k záveru, že zákonom striktne požadovaný údaj o\nidentifikácii zdaniteľnej osoby (§ 74 ods. 1 písm. a/ a f/ zák. č. 222/2004 Z. z.), t. j. adresa jej sídla, či\nprevádzkarne, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým službu v jej opísanom rozsahu a druhu mala\ndodať, na faktúre nezodpovedá zisteným skutočnostiam. Je nepochybné, že tento záver postačuje na\nprenos dôkazného bremena zo strany správcu dane na žalobcu ako daňový subjekt v zmysle § 24 ods.\n1 Daňového poriadku. V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd s odkazom na ustanovenia § 49 ako\naj § 51 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. zdôrazniť, že overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená\nobjasnenie všetkých skutočností, ktoré umožnia prijať hodnoverné závery, či hmotnoprávne podmienky\nna uplatnenie odpočítania dane boli splnené a či uplatňovaný nárok pre nesplnenie, hoci len jednej zo\nvšetkých vyžadovaných podmienok, nie je vylúčený.\nPodľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku v citovanom znení daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n31. Žalobca na podporu hodnovernosti svojich tvrdení predložil znalecký posudok č. 53/2012 vyhotovený\nna základe objednávky žalobcu z 18.09.2012 znalcom B.. U.. U. G. s úlohou posúdiť rozsah\nopravárenských prác na nákladnom vozidle žalobcu.\nTento znalecký posudok vyhotovil znalec zapísaný znaleckom odbore Doprava cestná, Strojárstvo, pre\nodvetvie Technický stav cestných vozidiel.\n32. Je nepochybné, a aj znalci môžu pre zadávateľa v zmysle ustanovení zákona č. 382/2004 Z. z. o\nznalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v daňovom konaní\nvyhotoviť znalecký posudok, ktorý predstavuje jeden z dôkazných prostriedkov výslovne uvedený v\nustanovení § 24 ods. 4 Daňového poriadku. V žiadnom prípade sa však znalec nesmie vyjadrovať\nk riešenej právnej otázke ale iba musí na základe svojich odborných znalostí podať informáciu o\nskutkovom stave na základe mu predložených údajov.\nTak aj znalec postupoval, t. j. sa vyjadril k tomu, či na predmetnom vozidle identifikoval servisné zásahy\na v ktorých častiach vozidla. Nakoľko však tento znalecký posudok nie je využiteľný na potvrdenie\nhodnovernosti údajov faktúry, ktoré boli správcom spochybnené, je nutné takýto znalecký posudok\nvylúčiť z okruhu možných dôkazných prostriedkov, čo aj správne správca dane a následne žalovaný\nvykonali.\n33. Krajský súd následne správne uzatvoril spor o dôkazné bremeno konštatovaním, že\n„V danom prípade nemá žiadny právny význam, že dodávateľ nemal dôkazy o poskytnutí fakturovanej\nslužby. Zo zistenia, že takéto dôkazy dodávateľ nemá vyplýva len to, že žalobcovo tvrdenie o tom, že\nprijal službu od svojho dodávateľa sa dokazovaním na strane dodávateľa nepodarilo potvrdiť. Žalovaný\nani nezaložil svoje rozhodnutie na skutočnosti, že dodávateľ nemá dôkazy na preukázanie dodanej\nslužby. Založil ho na tom, že žalobca nemá dôkazy, že prijal zdaniteľné plnenie, resp. kedy ho prijal a\nže ho prijal od osoby uvedenej na faktúre.“\nNa uvedenom základe Najvyšší súd preto vyhodnotil žalobcom uvádzaný odvolací dôvod, t. j. § 205 ods.\n2 písm. d) O.s.p. ako irelevantný.\n34. Čo sa týka argumentu žalobcu, že už vo svojej predchádzajúcej judikatúre (sp. zn. 3Sžf 1/2011)\nNajvyšší súd vyslovil právny záver:\n„ak je nesporná existencia nakúpeného materiálneho plnenia a toto je štandardne preukázané\nprijatou faktúrou s podrobnými prílohami od určitého dodávateľa, potom daňový subjekt vyčerpal\nvlastné dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Je nevyhnutné\nrozlišovať okruh dôkazov, ktoré má povinnosť daňový subjekt štandardne archivovať, od následného\nnadštandardného vyšetrovacieho (forenzného) dokazovania“.,\ntak Najvyšší súd poukazuje najmä na to, že v uvedenom judikáte sa kladie dôraz nielen na existenciu\nnakúpeného materiálneho plnenia ale aj na hodnovernosť údajov na faktúre.\n\nPreto Najvyšší súd nemohol uvedenej námietke, ktorá vychádzala z odvolacieho dôvodu § 205 ods. 2\npísm. f) O.s.p. vyhovieť.\nV.\n35. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky uplatnené žalobcom/žalovaným uvádza, že\nnapadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia požadované v zmysle\n§ 63 Daňového poriadku. Uvedené rozhodnutie finančného orgánu vychádza z dostatočne zisteného\nskutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotožňuje\nso skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca\nnespĺňa zákonné podmienky pre priznanie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty.\nPočas konania Najvyšší súd mu z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené,\nresp. nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby\nvýkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov\nEurópskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by\nsa tento rozsudok odkláňal.\n36. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu a stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo vyššie uvedenom\nsúdnom rozhodnutí (čl. 1 ods. 1 ústavy) sp. zn. 3Sžf 1/2011, pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden\nrelevantný dôvod, aby sa od jeho obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v §\n250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp\nprávnej istoty zásadne odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného\nskutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých\nrozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A-24846/94, 34165/96 až\n34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A-48554/10 z 25.11.2014), s\nosvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. s oznámením termínu\nvyhlásenia rozsudku postupom podľa § 156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku\nrozsudku.\n37. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s §\n250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na náhradu trov tohto\nkonania, čo v tomto súdnom prieskume nenastalo.\n38. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), a hoci išlo o vec v zmysle\n§ 250i ods. 2 O.s.p. (úprava daňového konania je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), tak v odvolacom\nkonaní na základe mu dostupných informácií z pripojeného priestupkového spisu Najvyšší súd dospel k\nzáveru, že nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov\nnevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/37/2014", "guid": "6e276da1-21ce-485d-80e8-d4eca0227ead:0eaa32cc-d13b-4bd5-b35e-ea8cf9ea9a9e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}