{"guid": "6161f3fb-e992-41e1-a758-648607e406ae:cdf545fe-a057-4b0d-be50-8dd233f6279f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:9013010024.1", "spisova_znacka": "5Sžf/40/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/40/2015 z 28. 4. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2016, sp. zn. 5Sžf/40/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:9013010024.1", "identifikacne_cislo": "9013010024", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2016-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/618", "nazov": "Colný zákon (618/1992 Zb.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/618", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/618-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/618/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. b) zákona č. 618/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/618/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/618-1992/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/618/#paragraf-237.odsek-2", "nazov": "§ 237 ods. 2 zákona č. 618/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/618/#paragraf-237.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/618-1992/paragraf-237"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/618#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cdf545fe-a057-4b0d-be50-8dd233f6279f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9013010024.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9013010024.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:9013010024.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/40/2015\n9013010024\n28. 04. 2016\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2016:9013010024.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a\nčleniek senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci žalobcu: Marián\nMoravčik, UNIPROF, IČO: 17 362 750, Stavbárska 40, Bratislava, zastúpený: JUDr. Martin Sečanský,\nadvokát, Záhradnícka 93, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so\nsídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného\nč. 1115208/2012 zo dňa 17. decembra 2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č.k. 5S 58/2013-91 zo dňa 10. februára 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 58/2013-91 zo dňa 10.\nfebruára 2015 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a rozhodnutie Colného úradu Bratislava č. 9005231/1/629148/2012 zo dňa 26.03.2012 zrušil\npodľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie. Ďalej zaviazal žalovaného zaplatiť\nžalobcovi 70,- € titulom náhrady súdneho poplatku a na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho\nzastúpenia vo výške 507,76 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\nPredmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1115208/2012 zo dňa\n17.12.2012, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a napadnuté rozhodnutie Colného úradu\nBratislava zo dňa 26.03.2012 potvrdené. Rozhodnutím Colného úradu Bratislava bol žalobcovi vymeraný\núrok z omeškania ku dňu 23.12.2011 v sume 28 737,11 € podľa čl. 232 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Rady\n(EHS) č. 2913/1992 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (ďalej len Colný\nkódex), podľa § 237 ods. 1 písm. b/ zákona č. 618/1992 Zb. colný zákon účinného do 30.06.1996, podľa\n§ 229 ods. 1 písm. a/ zákona č. 180/1996 Z.z. colný zákon účinného do 30.06.2001 a podľa § 421\nods. 1 písm. b/ zákona č. 238/2001 Z.z. colný zákon účinného do 30.04.2004, zo sumy dovoznej platby\nvo výške 9 300,77 €, nezaplatenej v zákonom určenej lehote do 19.04.1993, ktorá mu bola oznámená\nrozhodnutím ev. č. 0526102301530 zo dňa 09.04.1993.\nRozhodnutím Colného úradu Bratislava bola teda žalobcovi oznámená povinnosť zaplatiť vymeranú\nsumu dovoznej platby 9 300,77 €, ktorú bol povinný zaplatiť podľa § 226 ods. 1 colného zákona ku dňu\n19.04.1993 (10 dní odo dňa jej oznámenia). Dovozná platba bola žalobcom uhradená dňa 23.12.2011.\n\nSkutkový stav v danej veci nebol sporný a žalobca namietal najmä nesprávne právne posúdenie\nveci. Žalobca bol povinný zaplatiť sumu colného dlhu v lehote 10 dní odo dňa jej oznámenia a to do\n19.04.1993, čiže od 20.04.1993 sa dostal do omeškania a colnému úradu tak vznikol nárok na úroky\nz omeškania.\nŽalobca nenamietal premlčanie samotného colného dlhu, avšak namietal premlčanie úrokov z\nomeškania. Krajský súd neskúmal, či colný úrad vykonal také úkony, ktoré by mali za následok\nprerušenie premlčacej doby vo vzťahu k istine, avšak je zrejmé, že nevykonal žiadny relevantný úkon\ntýkajúci sa úrokov z omeškania, ktoré mohol vyčísliť hocikedy počas trvania omeškania žalobcu bez\ntoho, aby „musel čakať na koniec omeškania“.\nKrajský súd nesúhlasil s názorom žalovaného, že premlčacia lehota na vymeranie úrokov z omeškania\nzačne plynúť najskôr prvý deň po dni, kedy bol colný dlh zaplatený (napríklad ak by bol colný dlh\nzaplatený po 30 rokoch ako naturálny záväzok, nemohla by až potom začať plynúť lehota pre úrok z\nomeškania) Treba preto odmietnuť tvrdenie žalovaného, že po oneskorenom zaplatení colného dlhu\nmusí mať colný úrad možnosť začať konať vo veci vymerania úroku z omeškania, ktorý v celej výške\nskôr vymeraný ani byť nemohol, keďže nebola známa celková doba omeškania s platbou. Žalovanému\nsíce vznikla povinnosť vymerať úrok z omeškania, avšak žalobca bol oprávnený namietať premlčanie\núrokov z omeškania, čo sa aj stalo a táto námietka premlčania bola podľa názoru súdu účinná. Pre\nclo ako aj pre úroky z nezaplatenej sumy cla platí spoločne 6-ročná premlčacia lehota uvedená v §\n238 ods. 1 colného zákona. V danom prípade začala plynúť premlčacia lehota pre úroky prvým dňom\nod splatnosti colného dlhu, t.j. prvým dňom omeškania žalobcu s jeho zaplatením, v trvaní šesť rokov.\nPodľa názoru súdu úrok z omeškania tvorí príslušenstvo cla a preto úrok sleduje právny osud cla, čo\nznamená, že vznik a výška úrokov z omeškania závisí od výšky cla a momentu jeho úhrady a ak dôjde\nk premlčaniu práva vybrať nedoplatok cla z dôvodu, že colný orgán pri spravovaní verejno-právnej\npohľadávky zostal nečinný a nevykonal žiadne úkony smerujúce k vybratiu cla, musí dôjsť uplynutím\nšiestich rokov aj k uplynutiu premlčacej lehoty vo vzťahu k úrokom z omeškania. Premlčacia lehota totiž\nmusí slúžiť k stimulácii colných orgánov (ale aj iných veriteľov) k včasnému vykonaniu svojho práva\nvybrať clo. Ak colný úrad riadne spravuje svoju pohľadávku a včas vykonáva úkony smerujúce k vybratiu\ndlžnej sumy cla tak, ako to predvída § 238 ods. 2 colného zákona, dochádza k prerušeniu premlčacej\nlehoty a začína plynúť nová premlčacia lehota, a to až do dvadsiatich rokov počítaných od konca roka, v\nktorom sa stal nedoplatok splatným. Žalobca pri absencii úkonov colného úradu smerujúcich k vymeraniu\n(vybratiu) úrokov z omeškania môže byť sankcionovaný len za posledných šesť rokov odvíjajúcich sa\nod prvého úkonu colného úradu vo vzťahu k úrokom z omeškania - oznámenie o začatí konania vo\nveci vymerania úroku z omeškania zo dňa 19.01.2012. Keďže žalobca namietal premlčanie úrokov z\nomeškania, správne orgány pochybili, keď vydali napadnuté rozhodnutia. Správne orgány boli povinné\ns poukazom na § 238 ods. 3 colného zákona na premlčanie prihliadať.\nKrajský súd uviedol, že napriek tomu, že v danom prípade ide o verejno-právne dávky, treba s poukazom\nna otázku inštitútu úrokov z omeškania v spojení s inštitútom premlčania poukázať na judikatúru\nvšeobecných súdov (najmä českých) v občianskoprávnych veciach, t.j. pri riešení súkromnoprávnych\nvzťahov, keďže doktrinálne názory by mali platiť v tejto oblasti všeobecne. Z poslednej judikatúry NS ČR\n(napr. sp. zn. 21Cdo 681/2006) vyplýva, že povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania treba považovať\nza vedľajší (akcesorický) záväzok k hlavnému záväzku. Z tejto akcesority súd odvodzuje, že ak dôjde\nk premlčaniu hlavného záväzkového právneho vzťahu, nemôže sa takýto právny následok uplynutia\nčasu nevzťahovať k vedľajšiemu (akcesorickému) záväzku. Súd preto dospel k záveru, že povinnosť\nplatiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (novo) za každý deň trvania\nomeškania, ale jednorazovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto\ndňom začína u tohto práva (na úroky z omeškania) plynúť premlčacia lehota a jej uplynutím sa právo\n(ako celok) premlčí. NS ČR pred vyslovením tohto záveru ešte riešil účel inštitútu premlčania, čím sa\nsnažil negovať konkurenčnú koncepciu samostatnosti, konkrétne: „S názorom žalobcu, podľa ktorého\nje omeškaním so splnením dlhu (záväzku) táto povinnosť „porušovaná opakovane po celú dobu, pokiaľ\npovinnosť zaplatiť istinu pohľadávky nezanikne splnením alebo iným spôsobom“, a podľa ktorého „úroky\nz omeškania sa premlčujú v dňoch a premlčacia doba teda plynie samostatne pre právo na zaplatenie\núrokov z omeškania za každý deň omeškania so zaplatením istiny“, nemožno súhlasiť. Žalobca týmto\nsvojim názorom v podstate tvrdí, že za každý ďalší deň omeškania vzniká (z dôvodu porušenia povinnosti\nsplniť dlh - záväzok) veriteľovi nové (ďalšie) právo na úrok z omeškania, čím vo svojich dôsledkoch (v\nrozpore so zákonom) popiera, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania\n\ndlžníka so splnením dlhu (záväzku) bol príslušenstvom pohľadávky tomuto dlhu zodpovedajúci a že by\nteda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší (akcesorický) záväzkový právny vzťah.\nOdvolací súd v tejto súvislosti výstižne poznamenal, že žalobcov názor by nutne musel mať za následok\n(v rozpore s účelom právneho inštitútu premlčania) vznik kategórie „nepremlčateľných práv“, v ktorej by\nbol dlžník „donucovaný“ prostredníctvom nikdy nepremlčateľných úrokov z omeškania k splneniu istiny\npohľadávky napriek tomu, že došlo k jej premlčaniu, a že takýto následok by bol nepochybne absurdný.“\nNS ČR teda považuje úrok z omeškania za prísne akcesorický záväzok k hlavnému záväzku a teda\nza príslušenstvo pohľadávky, z čoho odvodzuje jeho vznik jednorazovo v prvý deň omeškania, čo\npodčiarkuje účelom inštitútu premlčania v súvislosti s absurditou vzniku nepremlčateľného úroku z\nomeškania z premlčanej istiny - z naturálnej obligácie. Záver je teda taký, že ak uplynula premlčacia\ndoba k istine, nemožno sa úspešne domáhať akéhokoľvek príslušenstva pohľadávky. Pre úplnosť treba\ndodať, že aj v Českej republike prebiehala o tejto otázke rozsiahla odborná diskusia až napokon veľký\nsenát NS ČR v rozhodnutí sp.zn. 31 Cdo 4291/2009 zo dňa 10.03.2010 vyššie uvedený názor potvrdil.\nÚroky sa však v danom prípade tiež premlčujú v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy, keď colný úrad\nnevykonal vo vzťahu k úrokom žiadny úkon majúci za následok prerušenie premlčacej doby a žalobca\npremlčanie namietol.\nJe teda podľa krajského súdu neprijateľný názor žalovaného, že zákonná úprava premlčania sa vzťahuje\nlen na práva, ktoré sú v § 238 ods. 1 colného zákona výslovne uvedené, t.j. len na právo vybrať a vymáhať\nnedoplatok cla. Akceptácia námietky premlčania úroku z omeškania, aj keď colný zákon takýto inštitút\nnepozná, nemôže popierať zásadu zákonnosti, ako to tvrdí žalovaný. Je zrejmé, že clo nezaplatené v\nzákonnej lehote predstavuje nedoplatok cla. Z nedoplatku cla sú colné orgány povinné vymerať úrok z\nomeškania, ktorý je príslušenstvom cla. Úlohou colných orgánov je vyberanie cla a jeho príslušenstva.\nPrávo na zaplatenie cla a jeho príslušenstva je subjektívnym právom verejným - právom colných orgánov.\nPrávo vybrať a vymáhať nedoplatok sa v zmysle § 238 ods. 1 colného zákona premlčuje po šiestich\nrokoch po roku v ktorom sa stal splatným. § 238 ods. 2 colného zákona obsahuje aj úkon colných\norgánov, ktorým možno túto lehotu predĺžiť, pričom však nedoplatky cla možno vymáhať najneskôr do\ndvadsiatich rokov počítaných od konca roka, v ktorom sa nedoplatok stal splatným.\nAj v prípade, ak by sa prijal záver žalovaného o absencii právnej úpravy v colnom zákone týkajúcej\nsa premlčania úrokov z omeškania a nemožnosti vznesenia námietky premlčania a zároveň záver\no tom, že na premlčanie úrokov z omeškania so zaplatením colného dlhu sa nevzťahuje právna\núprava colného zákona, bolo by vzhľadom na § 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka potrebné posudzovať\npremlčanie úrokov z omeškania a vznesenie námietky premlčania podľa § 100 a nasl. Občianskeho\nzákonníka. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakotvuje princíp analógie. Tento princíp znamená,\nže tie občianskoprávne vzťahy, ktoré nie sú osobitne upravené Občianskym zákonníkom alebo iným\nobčianskoprávnym predpisom, sa riadia tými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú\nprávne vzťahy obsahom a účelom im najbližšie.\nJe potrebné zdôrazniť, že právny poriadok tvorí jednotný celok, má povahu systému, ktorý je ďalej\ndiferencovaný na subsystémy rôznych úrovní (právo súkromné a verejné, právne odvetvia a právne\ninštitúty), ktoré v sebe zlučujú prvky podľa rôznych kritérií. Zo systémovej povahy právneho poriadku\nvyplýva, že jeho jednotlivé súčasti (subsystémy a prvky) vstupujú do určitých funkčných väzieb. Z toho\nvyplýva prirodzená požiadavka, aby interprét určitého ustanovenia právneho predpisu neobmedzoval\nsvoj rozhľad len na jedno či niekoľko ustanovení, ale aby ho chápal ako súčasť celku (systému), ktoré\ns ohľadom na princípy jednotnosti a bezrozpornosti právneho poriadku vytvárajú s ostatnými časťami\nlogický, resp. logicky súladný významový celok. Súčasťou systémového chápania právneho poriadku je\naj rešpektovanie toho, že rôzne právne predpisy upravujú inštitúty, ktoré sú spoločné celému právnemu\nporiadku, príp. aspoň niekoľkým jeho odvetviam. Rovnaké právne inštitúty môžu patriť do niekoľkých\nrôznych právnych odvetví (napr. premlčanie, úroky z omeškania, príslušenstvo ale aj právoplatnosť,\nzastúpenie, absolútna neplatnosť právneho úkonu alebo dôkazné bremeno, ručenie), a to preto, lebo tak\nkľúčové inštitúty akým sú napr. premlčanie, úroky z omeškania, príslušenstvo, preklúzia, sa uplatňujú\nnielen v práve súkromnom, ale aj v práve verejnom, a to ako v hmotnom tak aj procesnom. Pre každý\nsystém je charakteristické, že na strane jednej sa elementy, z ktorých je tvorený, prispôsobujú štruktúre,\nktorej sú súčasťou, na strane druhej na túto štruktúru sami pôsobia. V dôsledku prispôsobovania\nelementov štruktúre tak môže dôjsť a zákonite dochádza k tomu, že pôvodne identický element sa môže\n\nv dôsledku pôsobenia štruktúry líšiť od rovnakého elementu, ktorý sa stal súčasťou inej štruktúry, resp.\njej inej úrovne. To isté platí aj pre právo. Každý právny inštitút ovplyvňuje právne odvetvie, ktorého je\nsúčasťou, avšak zároveň toto právne odvetvie prispôsobuje právny inštitút svojim funkciám a svojej\npovahe. Preto sa môže právny inštitút, ktorý sa uplatňuje v rôznych právnych odvetviach, obsahovo\nodlišovať, nemôže však ísť o odlišnosti obsahovo tak veľké, aby tým boli popreté základné pojmové\nznaky konkrétneho právneho inštitútu, nakoľko potom by už nešlo o ten istý ale o iný právny inštitút.\nVyššie uvedené platí aj pre premlčanie. Inštitút premlčania využívajú prakticky všetky odvetvia právneho\nporiadku. Stretávame sa s ním v práve súkromnom ale aj v práve verejnom, a to aj v samotnom colnom\nzákone.\nOdlišný názor mal krajský súd aj k otázke upustenia od vybratia úrokov z omeškania. Žalobca požiadal\no „odpustenie“ úrokov z omeškania. Prvostupňový správny orgán o žiadosti nerozhodol z dôvodu, že\nod upustenia od vybratia úroku z omeškania možno požiadať až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým\nbol úrok z omeškania vymeraný. Podľa názoru senátu 1S na upustenie od vybratia úroku z omeškania\nv zmysle § 237 ods. 2 colného zákona nie je potrebná žiadosť. § 237 ods. 2 colného zákona a čl. 232\nods. 2 písm. a/ Colného kódexu dáva správnemu orgánu možnosť alternatívne upustiť od vymáhaného\núroku z omeškania a tento sa síce môže napr. v prípadoch uvedených pod písmenami b/ a c/ § 237\nods. 2 colného zákona zaoberať možnosťou upustenia od vybratia úroku z omeškania, avšak minimálne\nv prípadoch spadajúcich pod písmeno a/ uvedeného ustanovenia je žiadosť nutná. Inak sa totiž ani\nsprávny orgán nedozvie, či vybratie úroku z omeškania nevyvolá u dlžníka vážne hospodárske alebo\nsociálne ťažkosti s ohľadom na jeho pomery, resp. vážnu ujmu (čl. 232 ods. 2 písm. a/ Colného kódexu,\n§ 237 ods. 2 písm. a/ colného zákona). Krajský súd zdôraznil, že otázka upustenia od vybratia úroku z\nomeškania nebola pre posúdenie veci vôbec podstatná a najmä ide o právo colných orgánov a nie o ich\npovinnosť. Vzhľadom na žiadosť žalobcu sa ňou však správne orgány zaoberať mali.\nPrávne odôvodnil krajský súd svoje rozhodnutie ustanoveniami § 224 ods. 1, § 226 ods. 1, 237 ods.\n1 písm. b/, § 237 ods. 2, § 238 ods. 1, 2, 3 a 6, ďalej článkom 232 ods. 1 písm. b/ a článkom 232\nods. 2 písm. a/ Nariadenia rady (EHS) č. 2913/1992 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex\nspoločenstva (ďalej len „colný kódex“).\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „O.s.p.“) vzhľadom na plný úspech žalobcu v konaní.\nII.\nV zákonom ustanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) podal proti tomuto\nrozsudku krajského súdu odvolanie žalovaný správny orgán. Navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť\na vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný sa v\notázke premlčania práva na vymeranie úrokov z omeškania nestotožňuje s právnym názorom krajského\nsúdu. Úrok z omeškania je príslušenstvom dovoznej platby - cla, ktoré je vo vzťahu k nemu považované\nza istinu (hlavnú pohľadávku). Z uvedeného nemožno vyvodiť záver, že úrok z omeškania má mať\núplne rovnaký právny režim, ako samotné clo, za ktorého príslušenstvo sa považuje. Zvlášť v otázkach\nvzniku splatnosti a následne aj zániku, prípadne aj premlčania je potrebné oba inštitúty posudzovať\nsamostatne. Úrok z omeškania nemôže nikdy vzniknúť skôr ako samotný colný dlh a zároveň nemožno\npredpokladať jeho zánik pred zánikom samotného colného dlhu. Úrok z omeškania podľa § 237 ods.\n1 písm. b/ colného zákona bude vymeraný najskôr po tom, čo nebolo clo zaplatené v určenej dobe,\nteda v lehote splatnosti podľa § 226 ods. 1 colného zákona, alebo v lehote zodpovedajúcej povolenému\nuľahčeniu platby (odklad platby cla podľa § 228 colného zákona).Samotný zánik úroku z omeškania už\ncolný zákon nerieši, upravuje len dôvody na upustenie od vybratia úroku z omeškania (§ 237 ods. 2).\nZ podstaty úroku z omeškania ako akcesorického záväzku, ktorý vzniká ako príslušenstvo k hlavnému\nzáväzku po tom, čo colný dlh nie je zaplatený v lehote splatnosti je zrejmé, že vznik úroku z omeškania\nje podmienený existenciou samotného colného dlhu po lehote splatnosti. Celková doba omeškania a z\nnej výška úroku z omeškania je plne známa až v čase, keď dôjde k zaplateniu dlžnej sumy. Podľa § 239\npísm. a/ colného zákona, colný dlh zaniká zaplatením cla. Ak však dôjde k oneskorenému zaplateniu cla,\ndôjde podľa § 237 ods. 1 písm. b/ colného zákona k vymeraniu úroku z omeškania. V súlade so zákonom\ntak dochádza k situácii, kedy hlavný záväzok už zanikol, avšak jeho príslušenstvo nezaniklo a naďalej\ntrvá. Povinnosť zaplatiť úrok z omeškania v takom prípade trvá aj po tom, čo povinnosť zaplatiť colný dlh\n\nuž zanikla. Rovnako aj v prípade, keby bolo právo vybrať a vymáhať colný dlh premlčané, neznamená to\nautomaticky premlčanie práva vybrať a vymáhať úrok z omeškania. Právny režim príslušenstva (úrokov\nz omeškania) je jednoznačne odlišný od právneho režimu hlavného záväzku, pretože existencia úrokov\nz omeškania trvá za určených podmienok v súlade so zákonom aj po zániku, či premlčaní samotného\ncolného dlhu. Nemožno prijať záver, že právna úprava premlčania colného dlhu sa rovnako vzťahuje\naj na úrok z omeškania. Aplikovaný právny predpis žiadnu takúto právnu úpravu neobsahuje. Právny\nrežim príslušenstva úrokov z omeškania je odlišný od právneho režimu hlavného záväzku. Pretože colný\ndlh nevzniká v rovnakom okamihu ako úrok z omeškania, nemôže byť prípadná premlčacia doba pri\noboch inštitútoch počítaná rovnako. Na túto skutočnosť nemá vplyv ani akcesorická povaha úrokov z\nomeškania k colnému dlhu. Pretože žalobca zaplatil dlžnú sumu cla v plnom rozsahu dňa 23.12.2011,\ndošlo by hypoteticky pri použití neprípustnej analógie k premlčaniu práva vymerať úrok z omeškania\npo šiestich rokoch po roku, v ktorom bol známy v celej výške. Pri takejto hypotetickej konštrukcii\nby premlčacia lehota na vymeranie úroku z omeškania začala plynúť 01.01.2012 a uplynula by dňa\n21.12.2017, nie v čase podania odvolania, v ktorom účastník konania uplatnil námietku premlčania.\nŽalovaný sa nestotožňuje s argumentáciou krajského súdu opierajúcou sa o rozsudky českých súdov,\npretože tieto nie sú prameňom práva. Žalovaný zastáva názor, že v prípade ak § 238 ods. 1 zákona č.\n618/1992 Zb. upravuje premlčanie práva vybrať a vymáhať nedoplatok cla, vzťahuje sa toto premlčanie\nlen na nedoplatok cla, nie na úrok z omeškania, ktorý je samostatným právnym inštitútom podľa § 237\nods. 1 písm. b/ zákona č. 618/1992 Zb. Žalovaný tiež nesúhlasí s právnym názorom krajského súdu\npokiaľ ide o využitia analógie podľa Občianskeho zákonníka, pretože ide o právo súkromné. Žalovanému\nsa nejaví ako nespravodlivé, že úroky z omeškania boli žalobcovi oznámené až po oneskorenom\nzaplatení istiny.\nIII.\nŽalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a\n§ 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, pretože\nrozsudok krajského súdu je vecne správny.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\n\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak,\nako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude\nnadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré považuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne\nvýstižné sa stotožňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva:\nZ predloženého spisového materiálu vrátane administratívneho spisu a podaní žalobcu najvyšší súd\nzistil, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo\nzamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie colného úradu, ktorým bol žalobcovi vymeraný\núrok z omeškania ku dňu 23.12.2011 v sume 28 737,11 € podľa článku 232 ods. 1 písm. b/ colného\nkódexu, podľa § 237 ods. 1 písm. b/ zákona č. 618/1992 Zb. colný zákon v znení účinnom do 30.06.1992,\npodľa § 229 ods. 1 písm. a/ zákona č. 180/1996 Z.z. colný zákon v znení účinnom do 30.06.2001 a podľa\n§ 421 ods. 1 písm. b/ zákona č. 238/2001 Z.z. colný zákon v znení účinnom do 30.04.2004 zo sumy\ndovoznej platby vo výške 9 300,77 €, pozostávajúcej z cla v sume 0,00 € a dane z pridanej hodnoty\nv sume 9 300,77 € nezaplatenej v zákonom určenej lehote do 19.04.1993, ktorá mu bola oznámená\nrozhodnutím č. 0526102301530 zo dňa 19.04.1993.\nPodľa § 220 ods. 1 colného zákona (zákon č. 618/1992 Zb.), každú sumu dovozného alebo vývozného\ncla zodpovedajúcu colnému dlhu musia colné orgány vymerať ihneď po tom, len čo im budú oznámené\nvšetky údaje a predložené všetky doklady potrebné na jeho vymeranie.\nVymerané clo zapíšu do svojich účtovných dokladov.\nPodľa § 224 ods. 1 colného zákona musia colné orgány sumu cla, zapísanú v účtovných dokladoch\noznámiť dlžníkovi.\nPodľa § 226 ods. 1 colného zákona, ak colné orgány nepovolili dlžníkovi niektorý zo spôsobov uľahčenia\nplatby cla uvedených v § 228 až 233, je clo splatné do 10 dní odo dňa, keď colné orgány oznámili jeho\nvýšku dlžníkovi.\nPodľa § 237 ods. 1 písm. b/ colného zákona, ak clo nebolo zaplatené v určenej lehote, bude z\nnezaplatenej sumy cla vymeraný úrok z omeškania, ktorý je príslušenstvom cla.\nPodľa § 237 ods. 2 colného zákona, colné orgány môžu od vybratia úroku z omeškania upustiť, ak:\na) vybratie úroku by vzhľadom na situáciu dlžníka, bolo pre dlžníka spojené s vážnou ujmou\nb) jeho výška nepresiahne sumu 100,- Kčs\nc) clo je zaplatené do 5 dní od uplynutia lehoty splatnosti\nPodľa § 238 ods. 1 colného zákona, právo vybrať a vymáhať nedoplatok cla sa premlčuje po šiestich\nrokoch po roku, v ktorom sa stal splatným.\nPodľa ods. 2, ak sa vykoná úkon smerujúci k vybratiu alebo vymoženiu nedoplatku, premlčacia lehota\nsa prerušuje a začína plynúť nová premlčacia lehota po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bol dlžník\no tomto úkone upovedomený, nedoplatky cla možno však vymáhať najneskôr do dvadsiatich rokov\npočítaných od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.\nPodľa ods. 3 na premlčanie sa prihliadne iba vtedy, ak to dlžník namieta a len v rozsahu uplatňovanej\nnámietky.\nPodľa ods. 6 úkonom na vymáhanie nedoplatku cla je aj písomná upomienka o zaplatenie cla doručená\ndlžníkovi.\nPodľa čl. 232 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 zo dňa 12.10.1992, ktorým sa\nustanovuje Colný kódex spoločenstva, ak suma cla nebola zaplatená v stanovenej lehote, vymeria sa\n\nk sume cla úrok z omeškania. Miera úroku z omeškania môže byť vyššia, ako miera úverového úroku.\nNesmie však byť nižšia, ako miera úverového úroku.\nPodľa čl. 232 ods. 2 písm. a/ Nariadenia Rady EHS č. 2913/1992 zo dňa 12.10.2012, ktorým sa\nustanovuje Colný kódex spoločenstva, colné orgány môžu upustiť od vyžadovania úroku z omeškania,\npokiaľ by s ohľadom na pomery dlžníka mohol vyvolať vážne hospodárske alebo sociálne ťažkosti.\nPremlčanie nie je preklúzia a nedochádza tak k zániku práva veriteľa prijať dlžníkom dobrovoľne\nzaplatenú sumu cla a ak aj dlžník zaplatil sumu cla po uplynutí premlčacej lehoty, ide o postup v súlade so\nzákonom a samotné skúmanie existencie úkonov majúcich za následok prerušenie plynutia premlčacej\nlehoty podľa § 238 ods. 2 colného zákona má význam len v prípade, keď dlžník ako účastník konania\nvznesie námietku premlčania, čo sa vo vzťahu k colnému dlhu nestalo a colný dlh bol po lehote, dňa\n23.12.2011 zaplatený na účet colného úradu.\nNajvyšší súd súhlasí s právnym názorom krajského súdu, že právny poriadok tvorí jednotný celok, má\npovahu systému, ktorý je ďalej diferencovaný na subsystémy rôznych úrovní (právo súkromné a verejné,\nprávne odvetvia a právne inštitúty), ktoré v sebe zlučujú prvky podľa rôznych kritérií. Neznamená to\nvšak, že pokiaľ absentujú v colnom zákone ustanovenia o premlčaní úrokov z omeškania, je možné\npoužiť analógiu s Občianskym zákonníkom. Najvyšší súd súhlasí so žalovaným, že nie je možné použiť\nanalógiu čo sa týka úrokov z omeškania colného dlhu s Občianskym zákonníkom, pretože colný zákon\npatrí do oblasti práva verejného a Občiansky zákonníka je právom súkromným. Avšak je potrebné\nzdôrazniť, že ako správne uviedol krajský súd, úroky z omeškania a premlčanie úrokov z omeškania\nsú inštitútom práva ako takého a preto v zmysle teórie právneho štátu, musí byť ich základ upravený\nrovnako pre celý právny systém Slovenskej republiky.\nNámietka premlčania úrokov z omeškania z colného dlhu je právnou kategóriou a keď žalobca túto\nvzniesol, bolo povinnosťou žalovaného sa ňou v rozhodnutí zaoberať.\nPodľa článku 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny\nštát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho štátu vyjadril v právnom názore: „V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a\nspravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa\nosobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané.“ (I.\nÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365,\nzhodne I. ÚS 44/1999, nález zo dňa 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999,\ns. 382).\nPovinnosťou všeobecného súdu je interpretovať jednotlivé ustanovenia jednoduchého práva vždy z\npohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd. Krajský súd bol teda\nv tomto prípade povinný dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné ustanovenia zákonov\niba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči žalobcovi.\nNajvyšší súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že premlčacia lehota na vymeranie úrokov\nz omeškania začne plynúť najskôr prvý deň po dni, kedy bol colný dlh zaplatený. Námietka žalovaného,\nže po oneskorenom zaplatení colného dlhu musí mať colný úrad možnosť začať konať vo veci vymerania\núroku z omeškania, ktorý v celej výške skôr vymeraný ani byť nemohol neobstojí. Pre clo ako aj pre\núroky z omeškania z nezaplatenej sumy cla platí spoločne 6 ročná premlčacia lehota uvedená v § 238\nods. 1 colného zákona. V danom prípade začala plynúť premlčacia lehota pre úroky prvým dňom od\nsplatnosti colného dlhu, t.j. prvým dňom omeškania žalobcu s jeho zaplatením v trvaní 6 rokov. Úrok\nz omeškania tvorí príslušenstvo cla a preto úrok sleduje právny osud cla. Tu ide o základné kategórie\npráva, ktoré musia mať rovnaký obsah celým prierezom práva. K námietkam žalovaného ohľadom toho,\nže krajský súd argumentoval českými rozsudkami súdov, ktoré nie sú prameňom práva najvyšší súd\nuvádza, že tieto sa nestali základom pre predmetné rozhodnutie a krajský súd ich použil vo svojom\nrozsudku len podporne.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil aj s právnym názorom krajského súdu pokiaľ ide o otázku\n„odpustenia“ (upustenia od vybratia) úrokov z omeškania. Žalobca požiadal o odpustenie úrokov z\n\nomeškania. Prvostupňový správny orgán o jeho žiadosti nerozhodol z dôvodu, že od upustenia vybratia\núroku z omeškania možno žiadať až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol úrok z omeškania\nvymeraný. Podľa názoru najvyššieho súdu, je potrebná vždy žiadosť žalobcu o upustenie od vybratia\núroku z omeškania podľa § 237 ods. 2 colného zákona, nie je teda možné aby žalovaný rozhodoval od\nupustenia od vybratia úroku z omeškania aj bez tejto žiadosti (ako konštatoval krajský súd v rozsudku\nsp.zn. 1S/95/2013-49 zo dňa 20.03.2014).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky záverom dodáva, že rozhodoval aj obdobné veci so zhodným\nžalobcom pod sp.zn. 5Sžf/52/2014 a sp.zn. 5Sžf/66/2014, pričom tieto rozsudky vo výroku potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/58/2013", "guid": "08a3e7c1-31e4-4694-80db-99d67e576a95:f0f7ed5a-8761-4d96-9b65-b273c1e08a46", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}