{"guid": "633c3187-5380-4c97-9fc7-7f0750aaac73:869fa190-75a1-4249-a5f5-bb7c63526e8e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8812203791.1", "spisova_znacka": "6MCdo/1/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/1/2015 z 29. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2016, sp. zn. 6MCdo/1/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:8812203791.1", "identifikacne_cislo": "8812203791", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Rudolf Čirč", "sudca_id": 383, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-rudolf-circ-383", "datum_vydania": "2016-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 146 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-146"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/869fa190-75a1-4249-a5f5-bb7c63526e8e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8812203791.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8812203791.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8812203791.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6MCdo/1/2015\n8812203791\n29. 06. 2016\nJUDr. Rudolf Čirč\nECLI:SK:NSSR:2016:8812203791.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne EOS KSI Česká republika, s. r. o., so sídlom\nv Prahe, Novodvorská 994/138, Česká republika, IČO: 25 117 483, zastúpenej splnomocnenkyňou\nTOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, v mene ktorej koná ako konateľ advokát\nMgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanej U. M., bývajúcej vo X. nad Z., Y. XXX/X, t. č. na neznámom mieste,\nzastúpenej opatrovníčkou U. V., zamestnankyňou Okresného súdu Humenné, za účasti vedľajšieho\núčastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove,\nNám. Legionárov 5, o zaplatenie 209 632,45 Kč s prísl., vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou\npod sp. zn. 10C/116/2012, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti\nrozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou z 12. februára 2013 č. k. 10C/116/2012-126 a proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove z 5. novembra 2013 sp. zn. 21Co/79/2013, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nŽalobou podanou na Okresnom súde Vranov nad Topľou dňa 2. apríla 2012 sa žalobkyňa domáhala\nvoči žalovanej zaplatenia 209 632,45 Kč s prísl. predstavujúcej nesplatený úver poskytnutý žalovanej\nna základe zmluvy o úvere z 8. marca 2007.\nOkresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd\" alebo „súd prvého stupňa\" alebo prvostupňový\nsúd\") rozsudkom z 12. februára 2013 č. k. 10C/116/2012-126 žalobu zamietol. Zamietnutie žaloby\nodôvodnil premlčaním uplatneného nároku v dôsledku námietky premlčania vznesenej opatrovníkom\nžalovanej, resp. aj vedľajším účastníkom. Uviedol, že splatnosť uplatneného nároku nastala dňom 31.\nmarca 2012 a trojročná premlčacia doba v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka\nuplynula dňa 31. marca 2011. Posudzovanie dĺžky premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka\nodôvodnil tým, že zmluva o úvere bola nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a aplikácia občianskeho\nzákonníka bola na prospech žalovanej ako spotrebiteľa.\nKrajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd\" alebo „odvolací súd\") na odvolanie žalobkyne rozsudkom\nz 5. novembra 2013 sp. zn. 21Co/79/2013 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Potvrdenie\nprvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa aj s jeho odôvodnením.\nNa doplnenie uviedol, že úverová zmluva je síce absolútnym obchodom, na ktorý dopadajú ustanovenia\nObchodného zákonníka, ale ako spotrebiteľská zmluva je regulovaná aj osobitnou právnou úpravou\na ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Vyslovil názor, že v prípade duplicitnej právnej úpravy\nrovnakých inštitútov je potrebné aplikovať občianskoprávnu úpravu, ktorá nezhoršuje postavenie\nspotrebiteľa, ale je pre neho výhodnejšia.\n\nNa základe podnetu žalobkyne podal proti uvedeným rozsudkom okresného i krajského súdu\nmimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd oba\nrozsudky zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym\nprávnym posúdením veci nestotožňujúc sa so závermi súdov v základnom konaní (ďalej len „súdy\"), že\ndĺžku premlčacej doby bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Uviedol,\nže úprava premlčania nie je úpravou, ktorá smeruje k ochrane spotrebiteľa, a že odlišne stanovená\ndĺžka premlčacej doby v Občianskom zákonníku (trojročná) a v Obchodnom zákonníku (štvorročná)\nje len výsledkom rôznych legislatívnych procesov, z ktorých však žiadny nesmeruje k ochrane slabšej\nstrany (spotrebiteľa). Posudzovanie dĺžky premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka by bolo možné\npovažovať za výhodu len v prípade, že spotrebiteľ je v postavení dlžníka.\nŽalobkyňa ani žalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") príslušný na rozhodnutie\no mimoriadnom dovolaní podľa § 10a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s.\np.\"), predovšetkým skúmal splnenie podmienok pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym\nprokurátorom Slovenskej republiky v zmysle § 243e ods. 1 O. s. p., a to v prvom rade podmienku, či\ngenerálnym prokurátorom uplatnený dovolací dôvod, t. j. nesprávne právne posúdenie veci, sa týka\ntakého porušenia zákona, ktoré aktuálna judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP\") považuje za zjavné pochybenie pri aplikácii hmotného práva majúce povahu zásadnej vady,\nktorú možno akceptovať ako dôvod pre zrušenie právoplatných rozhodnutí za účelom jej nápravy. Dospel\npritom k záveru, že táto podmienka nie je splnená.\nPodľa § 243e ods. 1 O. s. p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania,\nosoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O. s. p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom\nchránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nPodľa § 243f ods. 1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O. s. p.).\nZ judikatúry ESĽP vyplýva, že systém opravných prostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej\nstrany Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor\") musí byť v\nsúlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci svojej rozhodovacej praxe už viackrát konštatoval\nporušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu opätovného preskúmania veci došlo výlučne z dôvodu\nexistencie odlišného právneho posúdenia veci oproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec\ns konečnou platnosťou prerokovali a meritórne rozhodli (porovnaj Roseltrans proti Rusku z roku 2005).\nOpakovane tiež zdôraznil, že v záujme právnej istoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti\nzostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo dochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád [viď\nnapríklad Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku 2010)], resp. závažných pochybení [viď Sutyazhnik\nproti Rusku (rozsudok z roku 2009)]. Za takú vadu alebo pochybenie však nemožno v žiadnom prípade\npovažovať to, že na predmet konania existujú dva odlišné právne názory.\nZároveň ESĽP opakovane dospel - na základe sčasti odlišných úvah - aj k názoru, že k porušeniu\nčl. 6 Dohovoru dochádza tiež vtedy, ak je právoplatné a záväzné rozhodnutie súdu zrušené v rámci\nmimoriadneho prieskumu, ktorý presadil subjekt odlišný od účastníkov konania, len na úvahe ktorého\nbolo posúdenie vhodnosti alebo potreby podania mimoriadneho opravného prostriedku iniciujúceho\ntento mimoriadny prieskum (viď napríklad rozhodnutia ESĽP vo veci Kutepov a Anikeyenko proti Rusku z\nroku 2005 a vo veci Tripon proti Rumunsku (rozsudok z roku 2008). Inštitút veľmi podobný mimoriadnemu\ndovolaniu upravenému v Občianskom súdnom poriadku bol predmetom skúmania ESĽP vo veci Tripon\nproti Rumunsku (rozsudok z roku 2008). V tomto rozhodnutí ESĽP konštatoval, že v skúmanom prípade\nprokurátor nekonal na základe vlastnej iniciatívy, ale konal na základe žiadosti jednej zo strán sporu.\nESĽP zásah prokurátora do takéhoto súkromnoprávneho súdneho konania označil za priťažujúci faktor,\npretože, hoci tento štátny úradník konal na základe podnetu účastníka súdneho konania, podanie\nmimoriadneho dovolania bolo ponechané výlučne na voľnej úvahe prokurátora. ESĽP v danej veci preto\n\ndospel k záveru, že zrušenie dotknutého právoplatného a záväzného rozhodnutia porušilo sťažovateľovo\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\nAj aktuálne rozhodnutia ESĽP z 9. júna 2015 vydané vo veciach proti Slovenskej republike (DRAFTOVA, a. s., PSMA, s. r. o. a COMPCAR, s. r. o.) pripomínajú význam a obsah princípu rovnosti\nzbraní a princípu právnej istoty, s ktorými bezprostredne súvisí otázka záväznosti, nezrušiteľnosti\na dôveryhodnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré boli napadnuté z iniciatívy generálneho\nprokurátora vyjadrenej podaním mimoriadneho dovolania. Zdôrazňujú, že judikatúra ESĽP akceptuje\nako dôvod pre zrušenie právoplatných rozhodnutí, a teda pre výnimočný odklon od princípu právnej\nistoty, nastolenej právoplatným rozhodnutím, v prospech princípu spravodlivej ochrany práv, len tzv.\nzásadné vady, za ktoré považuje justičné omyly alebo závažné vady súdneho konania, zneužitie\nprávomoci, zjavné pochybenia pri aplikácii hmotného práva alebo akékoľvek iné závažné dôvody\nvyplývajúce zo záujmov spravodlivosti.\nS prihliadnutím na vyššie uvedenú judikatúru ESĽP treba ustanovenie § 243e ods. 1 O. s. p. vykladať\nreštriktívne, t. j. tak, že podmienka prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora\nspočívajúcu v jeho tvrdení, že právoplatným rozhodnutím bol porušený zákon, je splnená len vtedy, ak\nide o závažné vady súdneho konania alebo zjavné pochybenia pri aplikácii hmotného práva, t. j. napr.\nak ide o svojvoľné alebo neudržateľné právne závery, alebo pochybenia takej intenzity, ktoré vyžadujú\nuprednostnenie spravodlivej ochrany práv pred princípom právnej istoty nastolenej právoplatným\nrozhodnutím. Preto nestačí, aby generálny prokurátor odôvodňoval ním podané mimoriadne dovolanie\nakýmkoľvek porušením zákona, ale je potrebné, aby namietal závažné vady súdneho konania alebo\nzjavné pochybenia pri aplikácii práva majúce charakter tzv. zásadných vád.\nV preskúmavanej veci je z obsahu mimoriadneho dovolania zrejmé, že ním generálny prokurátor\nprezentoval svoj odlišný právny názor na otázku, či dĺžka premlčacej doby v preskúmavanej veci\nmá byť posudzovaná podľa ustanovení Občianskeho zákonníka alebo podľa ustanovení Obchodného\nzákonníka, a tým polemizoval s právnymi závermi súdov v tejto otázke. Keďže takáto polemika sa javí\nlen ako ďalšie odvolanie prezentujúci iný právny názor, a netýka sa tzv. zásadných vád (podstata ktorých\nbola vysvetlená už vyššie), nebola podľa názoru dovolacieho súdu splnená podmienka prípustnosti\nmimoriadneho dovolania spočívajúca v tvrdení a odôvodňovaní tzv. zásadných vád aplikácie práva.\nSo zreteľom na uvedené najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako\nprocesne neprípustné (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s ustanoveniami § 243b ods. 5 O. s. p. a § 218\nods. 1 písm. c/ O. s. p.).\nO náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (s použitím analógie)\nv spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia,\npretože žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}