{"guid": "886ed8ce-e461-484d-81ef-404becd70459:5ffdb2e5-bc4f-4015-8e67-1a00bbe4e860", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8713204222.1", "spisova_znacka": "1Cdo/8/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/8/2016 z 30. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2016, sp. zn. 1Cdo/8/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:8713204222.1", "identifikacne_cislo": "8713204222", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Iveta Slebodníková", "sudca_id": 518, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-iveta-slebodnikova-518", "datum_vydania": "2016-11-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-132", "nazov": "§ 132 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-132", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-101.odsek-1", "nazov": "§ 101 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-101.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-101.odsek-2", "nazov": "§ 101 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-101.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239", "nazov": "§ 239 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-34", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-132", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-101", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-239", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ffdb2e5-bc4f-4015-8e67-1a00bbe4e860", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8713204222.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8713204222.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8713204222.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/8/2016\n8713204222\n30. 11. 2016\nJUDr. Ján Šikuta\nECLI:SK:NSSR:2016:8713204222.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne A., bývajúcej v J., proti žalovanej V., bývajúcej v J.,\nzastúpenej advokátskou kanceláriou Jarabica, s.r.o., IČO: 47 454 831, so sídlom v Bratislave, Vysoká 20,\no určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 20 C 83/2013, o\ndovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 10. júna 2015 sp. zn. 4 Co 236/2014, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 17. marca 2014, č. k. 20 C\n83/2013-186 určil, že právne úkony, a to dodatok č. 1 zo dňa 11. júna 2007 ku kúpnej zmluve zo dňa\n11. júna 2007, uzavretej medzi predávajúcou V., nar. X. E. XXXX, bytom J. a kupujúcou A., nar. XX.\nS. XXXX, bytom J., predmetom ktorej bol prevod vlastníctva bytu č. XX na X.. poschodí, vchod XX\nbytového domu súp. č. XXXX, blok R. ulici v J., postaveného na pozemku C KN parc. č. XXXX/XXX a\nspoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku, ktorý pripadá\nna byt vo veľkosti 10096/870864, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX, k. ú. J.\na odstúpenie predávajúcej V. zo dňa 12. januára 2012 od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11. júna 2007,\nktoré bolo kupujúcej A. doručené 14. februára 2012 a odstúpenie V. zo dňa 12. januára 2012, ktoré je\nprílohou darovacej zmluvy zo dňa 9. marca 2012, o ktorej prebieha na Správe katastra Poprad konanie\npod č. V 907/12, sú neplatné a neúčinné. Súd prvej inštancie určil, že na základe dodatku č. 1 zo dňa 11.\njúna 2007 ku kúpnej zmluve zo dňa 11. júna 2007 a odstúpenia predávajúcej V. zo dňa 12. januára 2012\nod kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11. júna 2007, účinky kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11. júna 2007, ktorej\nvklad bol povolený Správou katastra Poprad pod č. V 3044/07, nezanikli. Mal za preukázané, že medzi\núčastníkmi došlo dňa 11. júna 2007 k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho\npráva k bytu č. XX na žalobkyňu. V zmysle uzavretej zmluvy sa jedinou a výlučnou vlastníčkou bytu\nstala žalobkyňa, ktorá poprela uzavretie dodatku č. 1 zmluvy, ktorým mala byť splatnosť kúpnej ceny\nodložená, a podľa ktorého žalovaná využila právo od kúpnej zmluvy odstúpiť. Súd prvej inštancie mal\nza preukázané, že v zmysle záverov znaleckého posudku znalca L. č. 51/2012, pisateľom sporného\npodpisu na dodatku č. 1, nie je žalobkyňa a identifikácia pisateľa nie je možná, nakoľko žalovaná, resp.\njej syn J., nepredložili originál dodatku č. 1, ale jeho údajne overenú fotokópiu. Ďalej súd prvej inštancie\nuviedol, že uzavretie dodatku č. 1 kúpnej zmluvy v ten istý deň ako došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy\nnamiesto toho, aby došlo k zmene obsahu zmluvy samej pred jej podpisom je nelogické a pochybné.\nSúd prvej inštancie poukázal na náležitosti právneho úkonu vyplývajúce z § 34 Občianskeho zákonníka\na považoval za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k účinnému uzavretiu kúpnej zmluvy tým, že\nkúpna cena bola uhradená pri podpise zmluvy, avšak nedošlo k uzavretiu dodatku č. 1 zmluvy, nakoľko\nna strane žalobkyne neexistovala vôľa ani dôvod smerujúci k uzatvoreniu dodatku č. 1 uvedenej zmluvy.\nPokiaľ žalovaná tvrdila, že dodatok č. 1 žalobkyňa uzavrela, bola v zmysle § 101 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) povinná aj preukázať, čo však neučinila. Neunesenie dôkazného\n\nbremena má za následok neúspech v spore. Ďalej súd prvej inštancie mal preukázaný aj naliehavý\nprávny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez určenia neplatnosti dodatku č. 1 zmluvy, by\npráve postavenie žalobkyne bolo neisté. Žalobkyňa nemôže byť zaviazaná z právneho úkonu, ktorý\nneuzavrela, s dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Úkony žalovanej, a to dodatok č. 1 zo dňa 11. júna 2007\nku kúpnej zmluve zo dňa 11. júna 2007, uzavretej medzi účastníkmi konania, predmetom ktorej bol\nprevod vlastníctva bytu č. XX na X. poschodí, vchod XX bytového domu súp. č. XXXX, blok R. ulici v J.,\npostaveného na pozemku C KN parc. č. XXXX/XXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach\na zariadeniach domu a na pozemku, ktorý pripadá na byt vo veľkosti 10096/870864, ktoré sú zapísané\nna LV č. XXXX, k. ú. J., a tiež odstúpenie predávajúcej žalovanej zo dňa 12. januára 2012 od kúpnej\nzmluvy uzavretej dňa 11. júna 2007, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 14. februára 2012 a odstúpenie\nžalovanej zo dňa 12. januára 2012, ktorého prílohou je darovacia zmluva zo dňa 9. marca 2012, o ktorej\nprebieha na Správe katastra Poprad konanie pod č. V 907/12, sú neplatnými a neúčinnými úkonmi, ktoré\nnespôsobujú zánik právnych účinkov pôvodnej, riadne uzavretej zmluvy zo dňa 11. júna 2007. Z tohto\ndôvodu súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa §\n142 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnú žalovanú zaviazal tieto nahradiť žalobkyni.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 10. júna 2015,\nsp. zn. 4 Co 236/2014 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej uložil povinnosť\nnahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil\nskutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Namietané nesprávne skutkové zistenia vo\nvzťahu k posúdeniu namietanej neplatnosti dodatku č. 1 kúpnej zmluvy zo dňa 11. júna 2007, ako aj\nodstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy zo dňa 12. januára 2012 bolo súdom prvej inštancie posúdené\nsprávne. V občianskom súdnom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú\npovinnosť, t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie\ndôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena. Bolo povinnosťou žalovanej\npreukázať ňou tvrdené skutočnosti týkajúce sa uzavretia dodatku č. 1, ako aj tvrdenia o nezaplatení\nkúpnej ceny za prevod nehnuteľnosti. Navyše z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa uzavrela s V. L. ako\nveriteľom zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 17.7.2007 na financovanie nehnuteľnosti\n- bytu č. XX, X.. posch., vchod XX na ul. K., so zriadením záložného práva k nehnuteľnosti v prospech\nveriteľa (č. 1. 135-137 spisu), na základe ktorej bol žalobkyni ako dlžníčke poskytnutý úver vo výške\n110.000,- Sk, z toho časť evidovaná pod č. XXXXXXXXXX vo výške 680.000,- Sk, na ktorú si žalobkyňa\nuplatnila nárok na Štátny príspevok pre mladých, a časť evidovaná pod č. XXXXXXXXXX vo výške\n420.000,- Sk. Vo vzťahu k namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom žalovanej uviedol, že\nsúd prvej inštancie opakovane pojednávanie odročoval z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu\nžalovanej a jej žiadostí o odročenie pojednávaní. Zároveň žalovanú chcel vypočuť aj v jej domácom\nprostredí, čo však jej ošetrujúci lekár neodporučil. I napriek nevypočutiu žalovanej v konaní vo veci\nsamej, podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu jej možnosti konať pred súdom z dôvodu,\nže výsluch účastníka je len jedným z dôkazných prostriedkov, na ktoré prihliada v rámci vykonaného\ndokazovania. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti a neúčinnosti listinných dôkazov, z ktorých\nobsahom sa súd prvej inštancie náležité oboznámil, ako aj náležite vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej\nsúvislosti v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z § 132 O.s.p. Nevykonanie\ndôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým by súd odňal možnosť konať pred súdom\n(Zo súdnej praxe č. 26/2000). Navyše hodnotenie dôkazov je vždy vecou súdu, nie účastníkov konania,\nčo nie je porušením práva na súdnu ochranu ani práva na spravodlivý súdny proces zaručeného\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktorým\nje Slovenská republika viazaná. K nesprávnemu vyhodnoteniu znaleckého posudku vypracovaného\nv trestnom konaní znalcom Bc. Martinom Nitrianskym, odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie\nlen poukázal na to, že z predloženého dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve uzatvorenej z 11. júna 2007\na overených podpisov žalobkyne znalec konštatoval, že podpis na dodatku nesvedčí v prospech\nžalobkyne. Navyše identifikácia podpisu z predloženej fotokópie nebola možná. V súvislosti s dodatkom\nč. 1 zo dňa 11. júna 2007 ku kúpnej zmluve zo dňa 11. júna 2007, je vedené aj trestné konanie pred\nOkresným súdom Poprad pod sp. zn. 6 T 182/2013 s tým, že voči žalovanej bola podaná obžaloba pre\nzločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Trestného zákona, ktorá vec v čase rozhodovania súdu\nprvej inštancie nebola právoplatne skončená. Súd prvej inštancie správne poukázal aj na preukázanie\nnaliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení neplatnosti dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve z 11. júna\n2007, ako aj odstúpenie zo dňa 12. januára 2012 s prihliadnutím na stav, ktorý nastal z dôvodu, že\nžalovaná i napriek riadne uzavretej kúpnej zmluve, následne po odstúpení od kúpnej zmluvy podaním\nzo dňa 12. januára 2012, následne previedla darovacou zmluvou spornú nehnuteľnosť na svojho\n\nsyna J.. Námietky týkajúce sa darovacej zmluvy namietané v odvolaní neboli právne významné pre\nposúdenie predmetu konania, preto k tejto námietke odvolací súd nezaujal vecné stanovisko. Odvolací\nsúd nepovažoval za opodstatnenú ani námietku arbitrárnosti konania. Z predložených listinných dôkazov\ni z vyhodnotenia súdom prvej inštancie vyplýva, že súd sa náležite zaoberal dôvodmi namietanej\nneplatnosti listinných dôkazov. Napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti vyplývajúce z § 157 ods. 2\nO.s.p. Za arbitrárne rozhodnutie možno považovať rozhodnutie nedostatočne odôvodnené vtedy, keď\npopri jednoznačnom právnom závere dospeje súd bez akéhokoľvek vysvetlenia, či zdôvodnenia k inému\nprávnemu záveru, ako aj vtedy, keď súd svoj právny záver s dôvodmi zo všetkých zákonných hľadísk,\nktoré prichádzajú do úvahy, neodôvodnil (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. US\n350/2009). Napadnuté rozhodnutie, jeho odôvodnenie je jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné. Z\ntýchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovanej za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok\nako vecne správny potvrdil v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté\npodľa § 224 ods. 1 O.s.p.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalovaná z dôvodov § 237 ods. 1\npísm. f/ O.s.p., že postupom súdu jej bola odňatá možnosť pred ním konať, ako aj z dôvodu § 241 ods.\n2 písm. b/ O.s.p., že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. Navrhla napadnuté rozsudky súdov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\nPodľa jej názoru k odňatiu možnosti konať pred súdom postupom súdu došlo najmä v súvislosti s\nnezohľadnením jej vážneho zdravotného stavu a nevykonaním ňou navrhovaných dôkazov. Opakovane\npreukázala súdu svoj zlý zdravotný stav, ktorý jej bránil osobne sa zúčastniť na pojednávaní, na ktorom\nby mohla osobne učiniť výpoveď k rozhodným skutočnostiam potrebným pre riadne rozhodnutie vo veci.\nŽiadala o odročenie pojednávania na čas, kedy bude schopná učiniť svoju výpoveď. Prvoinštančný súd\nnariaďoval pojednávania na dni a časy, kedy sa zúčastňovala na pravidelných lekárskych zákrokoch.\nSkutočnosť, že jej nebolo umožnené sa vyjadriť ku všetkým rozhodným skutočnostiam konaním súdu,\nzakladá aj porušenie práva na spravodlivý proces. Pre riadne zistenie skutkového stavu mal súd prvej\ninštancie dočasne, počas zdravotných problémov, prerušiť konanie a po odpadnutí tejto objektívnej\nprekážky riadne pokračovať v konaní. Pokiaľ ide o vec samú, súdy sa jednostranne stotožnili s tvrdeniami\nžalobkyne a to najmä, že znalecký posudok L. č. 51/2012 preukazuje, že podpis na Dodatku č. 1 nie je\nžalobkyne, že kúpna cena bola uhradená zápočtom a nemohol by skonštatovať, že neuniesla dôkazné\nbremeno o uzatvorení sporného Dodatku č. 1. Vypracovaný znalecký posudok považuje za nezákonný\ndôkaz, nakoľko v čase vypracovania bol znalec vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Čo sa týka uhradenia\nkúpnej ceny, v liste žalobkyne z 13. novembra 2012 adresovanému Správe katastra Poprad uviedla,\nže kúpna cena podľa kúpnej zmluvy zo dňa 11. júna 2007, bola vysporiadaná započítaním vzájomných\npohľadávok a vyhlásenie prevzatia kúpnej ceny bolo len formálne. Nakoľko jej však bolo odňaté právo\nriadne konať pred súdom nemohla sa aktívne brániť pred účelovými a ničím nepodloženými tvrdeniami\nžalobkyne.\n4. Žalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd funkčne\npríslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej\nlen „C.s.p.“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas k tomu oprávneným subjektom, zastúpeným\nadvokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C.s.p., skúmal bez nariadenia dovolacieho\npojednávania, či dovolanie je procesne prípustné a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n6. V danom prípade bolo dovolanie podané 9. septembra 2015. Podľa prechodného ustanovenia\n§ 470 ods. 1 C.s.p., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento\nzákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá\nC.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,\nzostávajú zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy C.s.p.\nobsiahnuté v jeho čl. 2 ods. 1, 2 a čl. 3 ods. 1, Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval podmienky\nprípustnosti dovolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania dovolania, teda podľa príslušných\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku.\n7. Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho\nsúdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal. Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval §\n238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy,\nak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.\n\n8. V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok, dovolanie ale nesmeruje proti rozsudku so\nznakmi uvedenými v § 238 O.s.p. Dovolanie dovolateľky teda v zmysle § 238 O.s.p. nevyvolalo účinky,\nktoré by podľa právneho stavu ku dňu podania dovolania umožňovali uskutočniť meritórny dovolací\nprieskum.\n9. Dovolanie dovolateľky by bolo prípustné iba vtedy, ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným\nv § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/\naž e/ a g/ O.s.p. nenamietala a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť\ndovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\n10. Dovolateľkou namietaná vada podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. mala spočívať v tom, že súdy\njej odňali možnosť konať pred súdom tým, že hoci opakovane preukázala súdu prvej inštancie svoj\nzlý zdravotný stav, ktorý jej bránil osobne sa zúčastniť na pojednávaní, na ktorom by mohla osobne\nučiniť výpoveď k rozhodným skutočnostiam potrebným pre riadne rozhodnutie vo veci a opakovane\nžiadala o odročenie pojednávania na čas, kedy bude schopná učiniť svoju výpoveď, súdy ju osobne\nnevypočuli. Súd prvej inštancie nariaďoval pojednávania na dni a časy, kedy sa zúčastňovala na\npravidelných lekárskych zákrokoch. Skutočnosť, že jej nebolo umožnené sa vyjadriť ku všetkým\nrozhodným skutočnostiam konaním súdu, zakladá aj porušenie práva na spravodlivý proces. Pre\nriadne zistenie skutkového stavu mal podľa jej názoru súd prvej inštancie dočasne, počas zdravotných\nproblémov, prerušiť konanie a po odpadnutí tejto objektívnej prekážky riadne pokračovať v konaní.\n11. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa do 30. júna 2016 ustálila v názore, že odňatím\nmožnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý\nmá za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje\nObčiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd\nv konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi\na týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva (v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci\nv občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti\nna uplatnenie ich práv (napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41\nO.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k\nvšetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaní na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na\nto, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.).\n12. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že žaloba bola podaná dňa 27. marca 2013. Súd prvej inštancie\ndňa 4. júna 2013 vytýčil prvé pojednávanie vo veci na deň 6. septembra 2013 (č. l. 46 spisu), ktoré\nžalovaná riadne prevzala dňa 10. júna 2013 (doručenka č. l. 45 spisu). Zároveň konajúci súd prvej\ninštancie žalovanú poučil o jej právach, najmä o možnosti požiadať o ustanovenie advokáta Centrum\nprávnej pomoci (č. l. 47 spisu). Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila podaním zo dňa 23. júna 2013\n(č. l. 49 až 53 spisu), v ktorom meritórne a podrobne uviedla svoje argumenty, pre ktoré navrhla žalobu\nzamietnuť. Dovolací súd si všimol, že v spise sa nachádza plná moc žalovanej pre advokáta JUDr.\nMilana Sivého (č. l. 60 spisu), ktorá je však datovaná dňom 12. januára 2012, ale netýka sa predmetného\nkonania. Dovolací súd ďalej zo spisu zistil, že prvé pojednávanie muselo byť odročené na deň 18.\noktóbra 2013 z dôvodu nevyhnutného lekárskeho vyšetrenia zákonného sudcu (č. l. 110 spisu). Žalovaná\nospravedlnila svoju neúčasť na tomto odročenom pojednávaní podaním zo dňa 16. októbra 2013 zo\nzdravotných dôvodov (č. l. 111 spisu) a toto navrhla odročiť o jeden mesiac, v čom jej bolo vyhovené.\nZ tohto dôvodu konajúci súd prvej inštancie odročil pojednávanie na deň 19. novembra 2013 (č. l. 114\nspisu). Žalovaná sa opätovne podaním došlým na súd v deň vytýčeného pojednávania dňa 19. novembra\n2013 ospravedlnila zo zdravotných dôvodov s tým, že jej stav sa zhoršil (č. l. 153 spisu). Konajúci súd\nopätovne odročil pojednávanie na deň 7. januára 2014. Zároveň si vyžiadal správu od všeobecného\nlekára H. z 20. novembra 2013, podľa ktorej žalovaná sa lieči na závažné chronické ochorenie, ktoré\njej neumožňuje zúčastniť sa pojednávania a nemožno ani očakávať, že by tak mohla urobiť v blízkej\nbudúcnosti (č. l. 157 spisu). Následne sa žalovaná znovu ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní\ndňa 7. januára 2014 (č. l. 158 spisu). Na tom základe konajúci súd znovu odročil pojednávanie na 24.\nfebruára 2014 s tým, že žalovanú vypočuje u nej doma. Žalovaná opäť listom doručeným súdu dňa\n17. februára 2014 (č. l. 170 spisu) ospravedlnila svoju neúčasť na účastníckom výsluchu v jej byte a\npriložila potvrdenie všeobecného lekára H. zo 17. januára 2014, že nebude možné vykonať predmetný\núkon ani v mieste jej bydliska bez toho, aby došlo ku zhoršeniu jej zdravia, u ochorenia žalovanej sa\n\npredpokladá ďalšia progresia a nemožno očakávať vykonanie úkonu jej výsluchu v blízkej budúcnosti\n(č. l. 169 spisu). Za týchto okolností potom súd prvej inštancie uskutočnil pojednávanie podľa § 101 ods.\n2 O.s.p. v neprítomnosti žalovanej, kde vykonal potrebné dokazovanie. Na deň 17. marca 2014 znovu\nodročil pojednávanie, o ktorom riadne upovedomil žalovanú, ktorá sa znovu ospravedlnila z neúčasti (č.\nl. 181 spisu), a vyhlásil rozsudok. Proti tomuto rozsudku žalovaná podala včas odvolanie, v ktorom sa\nznovu k veci písomne podrobne vyjadrila (č. l. 198 až 204 spisu).\n13. Dovolací súd za týchto okolností daného prípadu sa plne stotožnil s názorom odvolacieho súdu,\npokiaľ sa týka námietky odňatia možnosti žalovanej konať pred súdom. Súd prvej inštancie opakovane\npojednávanie odročoval z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu žalovanej a jej žiadostí o odročenie\npojednávaní. Zároveň žalovanú chcel vypočuť aj v jej domácom prostredí, čo však jej ošetrujúci lekár\nneodporučil. I napriek nevypočutiu žalovanej v konaní vo veci samej, podľa názoru dovolacieho súdu\nnedošlo k odňatiu jej možnosti konať pred súdom z dôvodu, že výsluch účastníka je len jedným z\ndôkazných prostriedkov, na ktoré prihliada v rámci vykonaného dokazovania. Predmetom konania bolo\nurčenie neplatnosti a neúčinnosti listinných dôkazov, z ktorých obsahom sa súd prvej inštancie náležite\noboznámil, ako aj náležite vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti v súlade so zásadou voľného\nhodnotenia dôkazov vyplývajúcou z § 132 O.s.p. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie\nje postupom, ktorým by súd odňal možnosť konať pred súdom (Zo súdnej praxe č. 26/2000). Navyše\nhodnotenie dôkazov je vždy vecou súdu, nie účastníkov konania, čo nie je porušením práva na súdnu\nochranu ani práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.\n14. Podľa článku 17 Civilného sporového poriadku (CSP) súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez\nzbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n15. Podľa článku 3 ods. 1 CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade\ns Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,\ns medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,\njudikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom\nna hodnoty, ktoré sú nimi chránené.\n16. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo\nveci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.\n17.Vychádzajúc z uvedených zásad Civilného sporového poriadku, ako aj všeobecných právnych\npredpisov, každý účastník sporu má povinnosť správať sa tak, aby dal možnosť priechodnosti právu a\nspravodlivosti, zohľadňujúc aj právo všetkých ostatných účastníkov sporu.\n18. Touto situáciou sa mnohokrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva v súvislosti s citovaným\nčlánkom 6 ods. 1 Dohovoru a dospel k nasledujúcim záverom.\n19. Ústne a verejné vypočutie predstavuje základný princíp upravený článkom 6 ods. 1 Dohovoru.\nTento princíp je najmä dôležitý v kontexte trestného konania, kde vo všeobecnosti musí prvoinštančný\nsúd spĺňať požiadavky článku 6 Dohovoru (porovnaj Jussila v. Fínsko no. 73053/01 <http://\nhudoc.echr.coe.int/eng>, Findlay v. Spojené kráľovstvo, 25. február 1997, § 79).\n20. Povinnosť uskutočniť verejné vypočutie nie je absolútna (pozri Hakansson and Sturesson v.\nŠvédsko, 21. február 1990, § 66). Môžu byť prípady, keď verejné vypočutie sa nevyžaduje, napríklad\nak predmetom konania nie sú záležitosti vierohodnosti, alebo sporné fakty nevyhnutne nevyžadujú\nvypočutie a súdy môžu spravodlivo a rozumne, dôvodne, vec rozhodnúť na základe vyjadrení,\nústnych či písomných sporových strán, či iných dôkazov (porovnaj napríklad Döry v. Švédsko, no.\n28394/95 <http://hudoc.echr.coe.int/eng>, § 37, 12. november 2002, Pursiheimo v. Fínsko (dec.),\nno. 57795/00 <http://hudoc.echr.coe.int/eng>, 25. november 2003; tiež Lundevall v. Švédsko, no.\n38629/97 <http://hudoc.echr.coe.int/eng>,\n§ 39, 12. november 2002, Salomonsson v. Švédsko,\nno. 38978/97 <http://hudoc.echr.coe.int/eng>, § 39, 12. november 2002; Göç v. Turecko [GC], no.\n36590/97 <http://hudoc.echr.coe.int/eng>, § 51, ECHR 2002-V), kde sťažovatelia museli byť vypočutí\n\nk prežívaniu osobných útrap dôležitých a podstatných pre posúdenie úrovne kompenzácie, majetkovej\nči nemajetkovej.\n21. Právo byť prítomný na verejnom pojednávaní v civilných veciach nie je absolútne, osobná účasť\nstrany sporu sa môže považovať za nevyhnutnú v prípadoch, kde charakter veci a životný štýl dotknutej\nosoby môže byť priamo relevantný k predmetu konania, alebo v prípadoch, keď rozhodnutie sa\npriamo týka osobného správania sa strany sporu (pozri Karpenko v. Ruská federácia, no. 5605/04\n<http://hudoc.echr.coe.int/eng>, § 90, 13. marec 2012, Buterlevičiute, v. Lotyšsko, no. 42139/08 <http://\nhudoc.echr.coe.int/eng>, § 64, 12. januára 2016).\n22. Tiež je potrebné vziať do úvahy, že národné súdy môžu brať ohľad na požiadavky na efektivitu\na hospodárnosť konania a dospieť k záveru, že systematické opakované vytyčovanie a odročovanie\npojednávaní môžu predstavovať prekážku riadneho a včasného vedenia a skončenia konania ako ďalšej\npožiadavky článku 6 Dohovoru, a to rozhodnutia veci v primeranom čase (porovnaj Schuler-Zgraggen\nv. Švajčiarsko, 24. jún 1993, § 58, Series A no. 263).\n23. Charakter okolností daného prípadu môže opodstatniť nevykonanie ústneho vypočutia, vždy to však\nbude závisieť od okolností prípadu. Neznamená to však, že odmietnutie verejného vypočutia bude len\nvýnimočné (pozri Miller v. Švédsko, no. 55853/00 <http://hudoc.echr.coe.int/eng>, § 29, 8. február 2005).\n24. Možnosť účastníkov konania zúčastniť sa na verejnom pojednávaní vychádza z obsahu a účelu\nčlánku 6 Dohovoru ako celku (pozri prípad Urbšiene a Urbšys v. Lotyšsko, nos. 16580/09, § 47 a\nnasl., 8. november 2016, Dilipak and Karakaya v. Turecko, nos. 7942/05 <http://hudoc.echr.coe.int/eng>\na 24838/05 <http://hudoc.echr.coe.int/eng>, § 76, 4. marec 2014). Otázky osobnej prítomnosti, formy\nkonania (ústne alebo písomne) a ďalšie otázky musia byť skúmané, analyzované v širšom kontexte\n„práva na spravodlivý proces“ garantovaného článkom 6 Dohovoru (pozri Larin v. Ruská federácia,\nno. 15034/02 <http://hudoc.echr.coe.int/eng>, § 36, 20. máj 2010). Je povinnosťou súdu overiť, či mal\núčastník konania, resp. strana civilného sporu, rozumnú možnosť vedomosti a možnosť sa vyjadriť k\nprejednávanej veci a argumentom druhej strany sporu, ako aj či mal možnosť prezentovať svoj názor\nza podmienok, ktoré túto stranu neopodstatnene a zásadne neznevýhodňujú oproti druhej strane.\n25. Súd tiež musí zvážiť, že právo na verejné vypočutie stráca význam v prípadoch, ak strana sporu nie\nje zbavená možnosti sa ho zúčastniť, alebo sa môže rozhodnúť sa ho nezúčastniť, pokiaľ je to v súlade\ns domácim právom (pozri Yakovlev v. Ruská federácia, no. 72701/01 <http://hudoc.echr.coe.int/eng>, §\n21, 15. marec 2005). Súd si je rovnako vedomý toho, že slovné znenie a ani duch článku 6 Dohovoru\nnemôže brániť strane sporu sa vzdať poskytujúcich garancií článku 6 Dohovoru na základe vlastného\nrozhodnutia (porovnaj aj Hermi v. Taliansku [GC], no. 18114/02).\n26. Za týchto okolností dovolací súd dospel k názoru, že v prejednávanom prípade nedošlo k porušeniu\npráva dovolateľky na spravodlivý proces a ku odňatiu jej možnosti konať pred súdom, keď žalovaná bola\nviackrát riadne a včas predvolaná, aby sa pojednávania zúčastnila, najskôr žiadala o odročenia termínu o\njeden mesiac, potom podľa informácií všeobecného lekára sa jej zdravotný stav naďalej len zhoršoval, a\ntak by nebolo možné jej vypočutie pred súdom vykonať v rozumnom čase. Naviac bola poučená o tom, že\nmôže požiadať o ustanovenie advokáta Centrom právnej pomoci, aby v prípade, keď sa nemôže dostaviť\nna súdne vypočutie, tento obhajoval jej právne záujmy. Rovnako nebolo lekársky odporučené ju vypočuť\nv domácom prostredí a podľa vyjadrenia lekára vypočutie žalovanej nebolo možné zo zdravotných\ndôvodov ani v blízkej budúcnosti. Za daných okolností bolo plne na zvážení konajúcich súdov, či za\ndaných okolností bolo vypočutie žalovanej nevyhnutné (pozri Martinie v. Francúzsko [GC], no. 58675/00\n<http://hudoc.echr.coe.int/eng>, § 44, ECHR 2006-VI). Nakoľko žalovaná mala mnoho možností sa\npísomne vyjadrovať, dávať písomné stanoviská a vyjadrovať sa k argumentom druhej strany, čo aj\nurobila, mala možnosť zvoliť si alebo požiadať o ustanovenie právneho zastúpenia, dovolací súd je\nnázoru, že jej právo na spravodlivosť konania a možnosť konať pred súdom nebolo porušené.\n27. Dovolateľka v dovolaní tiež namieta dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., že konanie\nje postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vadu takejto povahy\nale možno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde).\nSama tzv. iná vada prípustnosť dovolania nezakladá. Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods.\n1 O.s.p., ani znak (atribút) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť\n\ndovolania. Keďže v danom prípade žalovaná uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. v\ndovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, dovolací súd v ďalšom nemohol v konaní skúmať iné vady,\nktoré by mohli mať za následok nesprávneho rozhodnutia vo veci.\n28. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolanie dovolateľky proti rozsudku odvolacieho súdu\nnie je prípustné podľa § 238 O.s.p., v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia ňou namietanej\nprocesnej vady (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a nevyšli najavo ani ďalšie vady vymenované v § 237 ods.\n1 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie smerujúce proti rozsudku, proti ktorému nie\nje prípustné, odmietol podľa § 447 písm. c/ C.s.p.\n29. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}