{"guid": "38cf9a56-3d52-4f3c-84ef-db0b95292a92:037a2d73-4ed1-42f0-9e16-1497cdc9893a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8712214219.1", "spisova_znacka": "1MCdo/5/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/5/2014 z 14. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14. apríla 2016, sp. zn. 1MCdo/5/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:8712214219.1", "identifikacne_cislo": "8712214219", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "sudca_id": 355, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-vladik-355", "datum_vydania": "2016-04-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-84", "nazov": "§ 84 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-84", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-84"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-85", "nazov": "§ 85 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-85", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1", "nazov": "§ 243f ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e", "nazov": "§ 243e OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-84", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-85", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/037a2d73-4ed1-42f0-9e16-1497cdc9893a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8712214219.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8712214219.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8712214219.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1MCdo/5/2014\n8712214219\n14. 04. 2016\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2016:8712214219.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky V. bývajúcej vo A., zastúpená JUDr.\nOľgou Liškovou, advokátkou, so sídlom v Poprade, Štefánikova 882/39, proti odporkyni V., bývajúcej\nv I., predtým vo A., zastúpená JUDr. Petrom Ďurišom, advokátom v Poprade, Sadová 12, vedenej na\nOkresnom súde v Poprade pod sp. zn. 12 C 352/2012, o zaplatenie 952,23 Eur s príslušenstvom, o\nmimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu\nv Poprade zo 4. júla 2013 č. k. 12 C 352/2012-52, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie o d m i e t a.\nNavrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nOkresný súd v Poprade rozsudkom zo 4. júla 2013 č. k. 12 C 352/2012-52 uložil odporkyni povinnosť\nzaplatiť navrhovateľke 952,23 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z istiny\nod 17.7.2012 do zaplatenia a uhradiť jej trovy konania predstavujúce zaplatený súdny poplatok\n57,- Eur a odmenu právnej zástupkyne 236,68 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nV prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vychádzal z §§ 451, 454 a 456 Občianskeho zákonníka o\nbezdôvodnom obohatení a mal za preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Navrhovateľka\nv konaní preukázala, že po nadobudnutí spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú užíva spolu\ns odporkyňou na základe darovacej zmluvy uzavretej s ich otcom v roku 2006, sa spoluvlastnícky\nzaviazali bez toho, aby bola dodávka médií prehlásená na ich osoby, uhrádzať každá 1/2-vicu platieb\nSIPO. Odporkyňa svoju povinnosť na rozdiel od navrhovateľky pravidelne neplnila, z ktorého dôvodu\ndošlo k nedoplatkom vyčísleným v roku 2012 dodávateľmi elektrickej energie, vody a plynu. Nedoplatky\nv žalovanej výške navrhovateľka za odporkyňu uhradila. Úhradou platieb za odporkyňu došlo na jej\nstrane k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinná navrhovateľke vydať. O úroku z omeškania\nsúd rozhodol podľa § 517 OZ a § 3 nariadenia. vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení. Pretože\nnárok navrhovateľky je nárokom z bezdôvodného obohatenia, odporkyňa bola povinná toto vydať v\nlehote stanovenej navrhovateľkou podľa jej písomnej žiadosti zo dňa 2.7.2012. Dňom nasledujúcim po\nstanovenej lehote splatnosti sa odporkyňa dostala do omeškania so zaplatením peňažnej pohľadávky. Z\nuvedeného dôvodu návrh navrhovateľky v časti, pokiaľ si uplatnila príslušenstvo aj za skoršie obdobie,\nzamietol ako nedôvodný. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľke ako\nprevažne úspešnej účastníčke priznal náhradu trov predstavujúcich zaplatený súdny poplatok 57,- Eur\na odmenu právnej zástupkyne za 4 úkony právnej služby po 51,45 Eur (prevzatie zastúpenia, podanie\nnávrhu na súd, účasť na dvoch pojednávaniach), k tomu prináležiaca paušálna náhrada 2 x 7,63 Eur\na 2 x 7,81 Eur. O trovách právneho zástupcu súd rozhodol podľa § 1, 10 a nasledujúcich vyhlášky čl.\n655/2004 Z.z. v platnom znení.\nNa podnet odporkyne podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len generálny prokurátor)\npodľa § 243e ods. 1 O.s.p. mimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného súdu v Poprade zo 4.\n\njúla 2013 sp. zn. 12 C 352/2012, tento navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa názoru\ngenerálneho prokurátora sa postupom okresného súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.\nf/ O.s.p.) tým, že tento bez splnenia zákonných podmienok ustanovil účastníkovi konania (odporkyni)\nopatrovníka a v ďalšom priebehu konania už konal len s ním, čím odporkyni znemožnil realizáciu jej\nviacerých procesných práv, predovšetkým práva, aby vec bola prerokovaná na súde v jej prítomnosti\na aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a\nslobôd). Ustanoveniu opatrovníka podľa ustanovenia § 29 ods. 2 OSP musí vždy predchádzať dôsledné\nprešetrenie toho, či sú dané všetky podmienky pre uvedený procesný postup. Pritom povinnosť zistiť,\nči pobyt účastníka je skutočne neznámy, zaťažuje súd. Počas celého priebehu súdneho konania sa\nodporkyňa zdržiavala na adrese P., ktorá sa nachádza niekoľko kilometrov od sídla okresného súdu.\nOdporkyňa po celý čas súdneho konania bola v pracovnom pomere v G. pričom o týchto skutočnostiach\nmohla mať vedomosť samotná navrhovateľka, ktorá je sestrou odporkyne. Nesprávnym bol teda postup\nokresného súdu, ktorý odporkyni ustanovil opatrovníka bez toho, aby vykonal úkony smerujúce k zisteniu\nadresy odporkyne na doručovanie písomností, napr. lustráciu v centrálnej evidencii pobytu obyvateľstva.\nTaktiež nevykonal žiaden úkon s cieľom zistiť možnosť doručiť písomnosť na pracovisko odporkyne a\npod. Súčasne poukázal aj na to, že vo veci rozhodol miestne nepríslušný súd, keď v predmetnej veci\nbol podľa ustanovení § 84 a § 85 OSP na konanie miestne príslušný Okresný súd Kežmarok, v ktorého\nobvode sa odporkyňa zdržiavala.\nNavrhovateľka navrhla mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako nedôvodné v plnom rozsahu\nzamietnuť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.\nPodľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby\ndotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom\nchránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.).\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že systém opravných\nprostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť v súlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci\nsvojej rozhodovacej praxe už viackrát konštatoval porušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu\nopätovného preskúmania veci došlo výlučne z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci\noproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prerokovali a meritórne\nrozhodli (porovnaj Roseltrans proti Rusku z roku 2005). Opakovane tiež zdôraznil, že v záujme právnej\nistoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo\ndochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád (napríklad Abdullayev proti Rusku rozsudok č. 11227/05\nz 11. februára 2010), resp. závažných pochybení (Sutyazhnik proti Rusku (rozsudok č. 8269/02 z 23. júla\n2009). Za takú vadu alebo pochybenie však nemožno v žiadnom prípade považovať to, že na predmet\nkonania existujú dva odlišné právne názory.\nZároveň ESĽP opakovane dospel aj k názoru, že k porušeniu čl. 6 Dohovoru dochádza tiež vtedy, ak\nje právoplatné a záväzné rozhodnutie súdu zrušené v rámci mimoriadneho prieskumu, ktorý presadil\ntaký subjekt odlišný od účastníkov konania, len na úvahe ktorého bolo posúdenie vhodnosti alebo\npotreby podania mimoriadneho opravného prostriedku iniciujúceho tento mimoriadny prieskum. Inštitút\nveľmi podobný mimoriadnemu dovolaniu upravenému v Občianskom súdnom poriadku bol predmetom\nskúmania a následnej kritiky ESĽP vo veci Tripon proti Rumunsku (rozsudok č. 36942/03 z 23. septembra\n2008). V tomto rozhodnutí ESĽP konštatoval, že v skúmanom prípade prokurátor nekonal na základe\nvlastnej iniciatívy, ale konal na základe žiadosti jednej zo strán sporu. ESĽP zásah prokurátora do\n\ntakéhoto súkromnoprávneho súdneho konania označil za priťažujúci faktor, pretože, hoci tento štátny\núradník konal na základe podnetu účastníka súdneho konania, podanie mimoriadneho dovolania bolo\nponechané výlučne na voľnej úvahe prokurátora. ESĽP v danej veci preto dospel k záveru, že zrušenie\ndotknutého právoplatného a záväzného rozhodnutia porušilo sťažovateľovo právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Aj aktuálne rozhodnutia ESĽP z 9. júna 2015 vydané vo veciach\nproti Slovenskej republike (DRAFT-OVA, a.s., č. 72493/10 zo dňa 9. júna 2015, PSMA, s.r.o., č. 42533/11\nzo dňa 9. júna 2015 a COMPCAR, s.r.o. č. 25132/13 zo dňa 9. júna 2015) pripomínajú význam a obsah\nprincípu rovnosti zbraní a princípu právnej istoty, s ktorými bezprostredne súvisí otázka záväznosti,\nnezrušiteľnosti a dôveryhodnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré boli napadnuté z iniciatívy\ngenerálneho prokurátora vyjadrenej podaním mimoriadneho dovolania.\nUvedené závery ESĽP zohľadnilo aj plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“). Vzhľadom na prípady nejednotnosti senátov ústavného súdu pri riešení otázky prípustnosti\nmimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť a záväznosť,\npristúpilo 18. marca 2015 k zjednoteniu rozhodovania senátov ústavného súdu a pod sp. zn. PL.z.\n3/2015 prijalo zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Rešpektujúc princíp právnej istoty,\nktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho opravného\nprostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, je jeho prípustnosť v civilnom\nkonaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj\nmimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol účinne\nvyužiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov “.\nVyššie uvedené naznačuje, ako tieto súdne orgány (ESĽP a ústavný súd), budú rozhodovať v skutkovo\na právne podobných veciach, v ktorých generálny prokurátor podá mimoriadne dovolanie napriek tomu,\nže mimoriadnemu dovolaniu nepredchádzalo využitie všetkých dostupných riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkov účastníkom, ktorý podal podnet na mimoriadne dovolanie.\nDoterajšia rozhodovacia prax najvyššieho súdu v obdobných prípadoch sa v zásade riadila stanoviskom\nObčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 36/2008. Právna veta\ntohto stanoviska znie: „Podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom nie je podmienené\nvyužitím riadneho opravného prostriedku účastníkom konania. Mimoriadnym dovolaním v zmysle\nustanovenia § 243e O.s.p. môže generálny prokurátor napadnúť aj právoplatné rozhodnutie súdu prvého\nstupňa“.\nJe zrejmé, že stanovisko R 36/2008 vychádza zo záverov, ktoré v súčasnosti nie sú súladné s\nvyššie spomenutými rozhodnutiami ESĽP a zjednocujúcim stanoviskom ústavného súdu. Na posun\nv judikatúre ústavného súdu a ESĽP zareagoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý na\nspoločnom zasadnutí občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia dňa 20.októbra 2015 schválil\na prijal spoločné stanovisko pod č. R 94/2015 na publikovanie, ktorého právna veta znie: „ Procesná\nprípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní\npodmienená tým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom\ndovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky (resp. využiť všetky zákonom prípustné postupy),\nktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť\nnevyužil, mimoriadne dovolanie treba odmietnuť “.\nZ vyššie uvedeného spoločného stanoviska dvoch kolégií Najvyššieho súdu teda vyplýva, že\nrozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa odchyľuje od právnych záverov\nvyslovených v stanovisku R 36/2008 a jeho závery sú už prekonané.\nPrípustnosť dovolania vymedzuje Občiansky súdny poriadok stanovením jednak určitých objektívnych\nznakov rozhodnutia (§ 238 O.s.p. (pokiaľ ide o rozsudok odvolacieho súdu) a § 239 O.s.p. (pokiaľ\nide o uznesenie odvolacieho súdu), jednak objektívnym zadefinovaním závažných procesných vád\nuvedených v § 237 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na to, že na procesné vady konania taxatívne vymenované\nv § 237 ods. 1 O.s.p. je dovolací súd povinný prihliadať ex lege (viď § 242 ods. 1 O.s.p.) vždy teda bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v dovolaní namietané, je opodstatnený záver, že v zásade\nkaždé dovolanie podané v občianskom súdnom konaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (s výnimkou\n\nexekučného konania - viď § 237 ods. 2 O.s.p.) otvára priestor pre posúdenie správnosti niektorých\naspektov procesného postupu súdu, ktorý vydal dovolaním napadnuté rozhodnutie a tým zároveň dáva\nurčité vyhliadky na úspech dovolateľa v konaní o dovolaní. Každé dovolanie je teda v tomto zmysle\npotenciálne spôsobilé podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci.\nPostup účastníka občianskeho súdneho konania, ktorý mal v určitom prípade možnosť napadnúť\nrozhodnutia súdov odvolaním alebo dovolaním, uvedenú možnosť ale nevyužil, i keď tieto opravné\nprostriedky mali potenciál podstatne ovplyvniť rozhodnutie súdu, sa prieči zásade „vigilantibus iura\nscripta sunt“ zdôrazňujúcej procesnú povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak, aby\nsám svojimi procesnými úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou sledoval\nochranu svojich subjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere pasívny, je\n(neskoršia) aktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania neprípustná\na nemôže mať procesné dôsledky predpokladané Občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach §\n243e až § 243j O.s.p. Aj ústavný súd už dávnejšie konštatoval, že „ak účastník konania mohol podať\ndovolanie a neurobil tento procesný úkon, nemá už žiadnu možnosť dosiahnuť podnetom podanie\nmimoriadneho dovolania“ (viď PL. ÚS 57/99).\nV danom prípade prebehlo konanie len v jednom stupni, v ktorom mala odporkyňa možnosť realizovať\nsvoje procesné oprávnenia podať odvolanie, prípadne mimoriadny opravný prostriedok dovolanie. Zo\nspisu nevyplýva, že by sama náležite chránila svoje práva a konala dostatočne predvídavo, starostlivo\na obozretne. Odporkyňa nepodala proti rozsudku Okresného súdu v Poprade zo 4. júla 2013 č. k. 12 C\n352/2012-52 odvolanie, v dôsledku čoho toto nadobudlo právoplatnosť dňa 6. septembra 2013. V zmysle\nvyššie uvedeného výkladu najvyššieho súdu to znamená, že sama nevyužila dostupný riadny opravný\nprostriedok, ktorý mala k dispozícii a ktorý bol potenciálne účinne spôsobilý ovplyvniť rozhodnutie\nvo veci. Vzhľadom na pasivitu samotnej odporkyne pri včasnej ochrane svojich práv je procesne\nneprípustná dodatočná aktivita generálneho prokurátora, ku ktorej došlo podaním mimoriadneho\ndovolania podnecovaného odporkyňou.\nZ týchto dôvodov najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243i ods. 2\nO.s.p. v spojení s ustanoveniami § 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nO trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1\nO.s.p., pričom úspešnej navrhovateľke ich náhradu nepriznal, keďže si ju neuplatnila.\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 2 : 1.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}