{"guid": "e8523cf2-6a39-421c-8ee0-7d3b0ad4d25e:d63180b8-9ee7-4506-9ecb-2706730eb82e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8114204212.1", "spisova_znacka": "1Cdo/809/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/809/2015 z 13. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2016, sp. zn. 1Cdo/809/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:8114204212.1", "identifikacne_cislo": "8114204212", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Cisárová", "sudca_id": 219, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-cisarova-219", "datum_vydania": "2016-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/71#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-8", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-5", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d63180b8-9ee7-4506-9ecb-2706730eb82e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8114204212.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8114204212.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8114204212.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/809/2015\n8114204212\n13. 12. 2016\nJUDr. Jana Cisárová\nECLI:SK:NSSR:2016:8114204212.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu V. bývajúceho v B. zastúpeného Mgr. Otom Salokym,\nadvokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 94, proti žalovanej Obci Chminianska Nová Ves, so sídlom v\nChminianskej Novej Vsi 32, IČO: 00 327 140, zastúpenej JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom\nv Prešove, Sládkovičova 8, o bezdôvodné obohatenie, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.\n29 C 53/2014, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 25. júna 2015 sp. zn.\n2 Co 143/2015, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) vyššie označeným uznesením potvrdil uznesenie\nOkresného súdu Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) z 8. apríla 2015 č. k. 29\nC 53/2014-63, ktorým bolo konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie\nkonania. Potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie odôvodnil jeho vecnou správnosťou (§ 219 ods. 1\nO.s.p). Uviedol, že s poukazom na čiastočné priznanie oslobodenia od súdneho poplatku uznesením\nOkresného súdu Prešov z 12. júna 2014 č. k. 29 C 53/2014-41 povinnosťou žalobcu bolo zaplatiť súdny\npoplatok vo výške 300 €, žalobca zaplatil len časť vo výške 60 € a do rozhodovania o jeho odvolaní\nnedošlo k jeho úhrade v celom rozsahu.\n2. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Napadnuté rozhodnutie\nžiadal zrušiť a vec mu vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V dovolaní namietol, že mu bola\nodňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a bolo porušené jeho právo na prístup k súdu.\nArgumentoval tým, že mu bolo priznané čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov a do rozhodnutia\nodvolacieho súdu zaplatil 60 €. Poukázal pritom aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 Cdo 1/2009 z 28. januára 2009, kde mal Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatovať, že\nnezaplatenie súdneho poplatku vo výške (sume) zodpovedajúcej žalobou uplatnenému peňažnému\nnároku, nemá za následok bez ďalšieho zastavenie konania o celom uplatnenom nároku. Vyslovil\npresvedčenie, že minimálne do časti uplatneného nároku, na ktorý by sa uhradená časť súdneho\npoplatku svojou výškou ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu vzťahovala mal súd konať.\n3. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie ako nedôvodné a neprípustné odmietnuť.\n4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len\n„C.s.p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci\nk rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia §\n470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo\ndňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie tu bolo podané ešte\npred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho\n\nv čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p. Dôvodom pre takýto postup je\nnevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a\nprávom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych\nočakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy\nprocesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného\nvýkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).\n5. Najvyšší súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 C.s.p.) po zistení, že\ndovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 420 C.s.p.),\nzastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), skúmal prípustnosť a dôvodnosť dovolania bez nariadenia\npojednávania (§ 443 C.s.p.), a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n6. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné\nrozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody\nprípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie\nbolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám\nuvedeným v § 237 O.s.p.\n7. V danom prípade uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol žalobca dovolaním, nemá znaky\nžiadneho z uznesení uvedených v § 239 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil\nuznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému\n§ 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Dovolanie žalobcu preto podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.\nprípustné nie je.\n8. Dovolanie žalobcu by bolo prípustné iba vtedy, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným\nv § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/, c/ až e/ a g/ O.s.p.\nnenamietal a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z\ntýchto ustanovení nevyplýva.\n9. Podľa názoru žalobcu mu postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/\nO.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie procesne\nnesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať\nprocesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O prípad odňatia\nmožnosti pred súdom konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku\npodľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod (R 50/1997).\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie konania boli v danom prípade dané\nprocesné predpoklady.\n10. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis\nregistra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb“) v znení účinnom do 31.10.2015 poplatková povinnosť\nvzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak\nje poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb.\npoplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.\nPodľa § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za\nuplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného\npredpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 10 ods. 1\nprvá a druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie\nkonania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí\nspravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v\nlehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.\n11. V preskúmavanej veci argumentoval žalobca tým, že pre nezaplatenie súdneho poplatku vo výške\n(sume) ktorého sa oslobodenie netýka konanie nebolo možné zastaviť, minimálne do časti na ktorý sa\nuhradená časť súdneho poplatku svojou výškou ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu vzťahovala, mal\nsúd konať.\n12. Ako vyplýva z obsahu spisu žalobca žalobou, ktorá bola súdu prvej inštancie doručená 13. februára\n2014 sa proti žalovanej domáhal zaplatenia 17 640,54 € s príslušenstvom. Podľa úpravy v spise žalobca\n\nbol povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 1 058 € (č. l. 8 spisu). Súd prvej inštancie\nuznesením z 12. júna 2014 č. k. 29 C 53/2014-41 priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov\nnad 300,- € a v prevyšujúcej časti návrh žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov zamietol.\nOdvolací súd na odvolanie žalobcu (ktorý namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho majetkové\na sociálne pomery úplne a vo všetkých súvislostiach) uznesením z 24. septembra 2014 sp. zn. 14\nCo 103/2014 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobca súdny poplatok z návrhu v sume 300,-€\nna základe výzvy z 23. decembra 2014 v určenej lehote nezaplatil (č. l. 55 spisu) napriek poučeniu o\nnásledkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Súdny poplatok žalobca uhrádzal postupne po 10,- €. Do\nvydania dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z 25. júna 2015 sp. zn. 2 Co 143/2015,\nzaplatil súdny poplatok vo výške 60,- € (č. l. 58, 59, 60, 76, 77, 78 spisu) a následne zaplatil ešte 10,€ 2. júla 2015 a 10,- € 11. augusta 2015. Pri rozhodovaní o zastavení konania súdy nižšieho stupňa\nvychádzali z ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení platnom v čase ich rozhodovania, t. j.\ndo 31. októbra 2015 v zmysle ktorého: „Ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie\nkonania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí\nspravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v\nlehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.\nSúd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým,\nako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného\nrozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva\nmesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.\n13. Podľa dovolacieho súdu v posudzovanej veci súdy nižších stupňov pri skúmaní poplatkovej\npovinnosti žalobcu postupovali v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, resp. so zákonom č.\n71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Nemožno im vytýkať ako nesprávny procesný postup,\npokiaľ vychádzali z toho, že v preskúmavanej právnej veci vzhľadom len k čiastočnému oslobodeniu\nžalobcovi vznikla povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie\nnetýka. Odvolací súd správne vychádzal zo zistenia, že pri existencii čiastočného oslobodenia od\nsúdnych poplatkov, výzva na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo veci samej bola žalobcovi riadne\ndoručená a že žalobca ani na jej základe súdny poplatok napriek poučeniu súdny poplatok nezaplatil\nv požadovanej sume. Procesne nepochybil, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne\npotvrdil, neprihliadnuc pritom na skutočnosť, že súdny poplatok bol žalobcom uhradený len čiastočne.\nRozhodnutie odvolacieho súdu plne rešpektuje doterajšiu judikatúru (R 22/98, R 6/2006). Dovolací súd\nnenachádza dôvody pre ktoré by sa mal od nej odkloniť. Je potrebné uviesť, že zákon o súdnych\npoplatkoch čiastočné splnenie poplatkovej povinnosti bez ďalšieho (automaticky) nepriradzuje k žiadnej\nčasti uplatnenému nároku a to ani pokiaľ ide o peniazmi vyjadrené nároky, nehľadiac na to, že napríklad\npri žalobách o určení práva, či právneho vzťahu je to obzvlášť problematické. V sporovom konaní\n(čo je aj tento prípad) platí pravidlo, že so žalobou smie disponovať výlučne len žalobca (dominus\nlitis), nie však súd. Pokiaľ právny predpis neustanovuje niečo iné, nemôže súd z čiastočného splnenia\npoplatkovej povinnosti vyvodzovať právne následky pre niektorú časť žalobou uplatneného nároku. V\nnormatívnej rovine nenachádzame oporu pre prípadné názory, ktoré čiastočnému splneniu poplatkovej\npovinnosti pripisujú domnelé účinky späťvzatia žaloby nad rámec splnenej poplatkovej povinnosti\nspojené s oprávnením súdu zastaviť konanie len v určitej časti uplatneného nároku. Rešpektovanie tohto\npravidla je vyjadrením zmyslu takej interpretácie pôvodnej i súčasnej právnej úpravy ustanovenia § 10\nods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., že pokiaľ nebude súdny poplatok zaplatený v súdom požadovanej (a\nzákonom zodpovedajúcej) výške, súd musí konanie o celom uplatnenom nároku zastaviť; pritom nie\nje významné v akej výške ešte zostal súdny poplatok neuhradený a ani to, či poplatníkovi (ne)bolo\nprípadne súdom priznané čiastočné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov (§ 138 O.s.p., resp.\n§ 254 CSP). Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2009 sp. zn. 1 Cdo\n1/2009 predstavuje ojedinelý prípad vybočenia z doterajšej judikatúry a jeho závery nezaznamenali\npodľa názoru dovolacieho súdu relevanciu hodnú nasledovania v rozhodovacej praxi všeobecných\nsúdov; naviac v uvedenom rozhodnutí išlo o výraznú odlišnosť, žalobca sa domáhal ochrany osobnosti\nspolu s náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch a poplatková povinnosť z návrhu na začatie konania\nbola splnená t. j. žalobca zaplatil pevnú sadzbu poplatku z návrhu na ochranu osobnosti a percentuálnu\nsadzbu z náhrady nemajetkovej ujmy, hoc nie vo výške, ktorá zodpovedala sume určenej sadzobníkom\nzákona o súdnych poplatkoch.\n14. Úprava poplatkovej povinnosti predstavuje jeden zo základných aspektov podmieňujúcich právo na\nsúdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 ústavy. Ak zákon v tomto smere ustanovil pevné a jasné pravidlá\n\numožňujúce prístup k súdu taktiež splnením v ňom obsiahnutých podmienok, potom tieto podmienky\nmusí akceptovať nielen každý, kto sa dovoláva práva na súdnu ochranu, ale rovnako a v neposlednom\nrade aj štát prostredníctvom orgánu súdnej moci. (pozri bližšie IV. ÚS 387/2010). Ústava vo svojom čl.\n46 ods. 1 negarantuje právo na bezplatné súdne konanie, a preto pokiaľ právna úprava podmieňuje\nsúdnu alebo inú právnu ochranu uhradením súdneho poplatku, nesplnenie tejto zákonnej podmienky\nzo strany účastníka konania z vlastného podnetu, resp. na výzvu súdu neznamená porušenie práva na\nsúdnu ochranu ( IV. ÚS 18/04).\n15. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobcu proti uzneseniu odvolacieho súdu nie\nje prípustné podľa § 239 O.s.p. a v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia žalobcom namietanej\nprocesnej vady (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a nevyšli najavo ani ďalšie procesné vady vymenované v § 237\nO.s.p. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu, ako dovolanie smerujúce\nproti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ C.s.p.).\n16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/143/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f7de2dc9-fb9e-45d3-921a-c2062d0bd16a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 387/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 387/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f7de2dc9-fb9e-45d3-921a-c2062d0bd16a"}, {"guid": "ussr:9bbeb482-703b-4856-97a5-82ff58ba3a49", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 18/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 18/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9bbeb482-703b-4856-97a5-82ff58ba3a49"}, {"guid": "32b7d503-b6b4-41c8-a267-5b01efcadc46:ebe84b0e-35e2-4828-9a5e-59f4b1ea5ab2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6612215796.1", "spisova_znacka": "2Co/143/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Co/143/2015 z 20. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-05-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6612215796.1"}, {"guid": "14ddd0c8-f048-494d-a594-dc1362ce1e5e:bb38fac9-7f58-4584-86bc-888435ed1087", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6912212752.1", "spisova_znacka": "14Co/103/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/103/2014 z 27. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-10-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6912212752.1"}], "citovane_v": []}