{"guid": "1147515c-4b3a-48e5-a42a-54aae75039f0:60f1ecd8-4e52-4ad9-8eff-84d63f9a44e4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8112234941.1", "spisova_znacka": "5MCdo/16/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/16/2014 z 9. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. marca 2016, sp. zn. 5MCdo/16/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:8112234941.1", "identifikacne_cislo": "8112234941", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Blažena Fedorková", "sudca_id": 512, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-blazena-fedorkova-512", "datum_vydania": "2016-03-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia", "Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-1", "nazov": "§ 151 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-148.odsek-2", "nazov": "§ 148 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-148.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-148"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-148.odsek-1", "nazov": "§ 148 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-148.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-148"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-151", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-148", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/60f1ecd8-4e52-4ad9-8eff-84d63f9a44e4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8112234941.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8112234941.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8112234941.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5MCdo/16/2014\n8112234941\n09. 03. 2016\nJUDr. Soňa Mesiarkinová\nECLI:SK:NSSR:2016:8112234941.1\n\nUznesenie\nV právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO:\n35724803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave,\nPajštúnska č. 5, IČO: 36613843, proti žalovanému Z. H., bývajúcemu v E., vedenej na Okresnom súde\nPrešov pod sp.zn. 28 C 82/2013, o zaplatenie 266,77 € s príslušenstvom, o mimoriadnom dovolaní\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 6. mája\n2014 sp.zn. 1 Co 241/2013, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie o d m i e t a.\nŽalovanému nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove uznesením zo 6. mája 2014 sp.zn. 1 Co241/2013 zrušil uzneseniu Okresného\nsúdu Prešov z 27. júna 2013 č.k. 28 C 82/2013-30, ktorým odmietol odpor proti platobnému rozkazu, ako\npodaný neoprávnenou osobou. V odôvodnení uviedol, že v zmysel §93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník\nmá v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania a preto je osobou oprávnenou na podanie\nodporu proti platobnému rozkazu.\nNa podnet žalobcu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len („generálny prokurátor“)\nmimoriadne dovolanie proti uvedenému uzneseniu s odôvodnením, že toto uznesenie nie je v súlade so\nzákonom. Súdu vytkol, že nesprávne posúdil právne postavenie vedľajšieho účastníka a jeho oprávnenie\npodať odpor proti platobnému rozkazu, keď takéto oprávnenie mu zo zákonnej úpravy nevyplýva.\nŽalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.\nPodľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby\ndotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom\nchránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.).\n\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že systém opravných\nprostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť v súlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci\nsvojej rozhodovacej praxe už viackrát konštatoval porušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu\nopätovného preskúmania veci došlo výlučne z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci\noproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prerokovali a meritórne\nrozhodli (porovnaj Roseltrans proti Rusku z roku 2005). Opakovane tiež zdôraznil, že v záujme právnej\nistoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo\ndochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád [viď napríklad Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku\n2010)], resp. závažných pochybení [viď Sutyazhnik proti Rusku (rozsudok z roku 2009)]. Za takú vadu\nalebo pochybenie však nemožno v žiadnom prípade považovať to, že na predmet konania existujú dva\nodlišné právne názory.\nZároveň ESĽP opakovane dospel - na základe sčasti odlišných úvah - aj k názoru, že k porušeniu\nčl. 6 Dohovoru dochádza tiež vtedy, ak je právoplatné a záväzné rozhodnutie súdu zrušené v\nrámci mimoriadneho prieskumu, ktorý presadil taký subjekt odlišný od účastníkov konania, len na\núvahe ktorého bolo posúdenie vhodnosti alebo potreby podania mimoriadneho opravného prostriedku\niniciujúceho tento mimoriadny prieskum (viď napríklad rozhodnutia ESĽP vo veci Kutepov a Anikeyenko\nproti Rusku z roku 2005 a vo veci Tripon proti Rumunsku z roku 2008). Inštitút veľmi podobný\nmimoriadnemu dovolaniu upravenému v Občianskom súdnom poriadku bol predmetom skúmania ESĽP\nvo veci Tripon proti Rumunsku (rozsudok z roku 2008). V tomto rozhodnuté ESĽP konštatoval, že v\nskúmanom prípade generálny prokurátor nekonal na základe vlastnej iniciatívy, ale konal na základe\nžiadosti jednej zo strán sporu. ESĽP zásah generálneho prokurátora do takéhoto súkromnoprávneho\nsúdneho konania označil za priťažujúci faktor, pretože, hoci tento štátny úradník konal na základe\npodnetu účastníka súdneho konania, podanie mimoriadneho dovolania bolo ponechané výlučne na\nvoľnej úvahe generálneho prokurátora. ESĽP v danej veci preto dospel k záveru, že zrušenie dotknutého\nprávoplatného a záväzného rozhodnutia porušilo sťažovateľovo právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Aj aktuálne rozhodnutia ESĽP z 9. júna 2015 vydané vo veciach proti\nSlovenskej republike (DRAFT-OVA, a.s., PSMA, s.r.o. a COMPCAR, s.r.o.) pripomínajú význam a obsah\nprincípu rovnosti zbraní a princípu právnej istoty, s ktorými bezprostredne súvisí otázka záväznosti,\nnezrušiteľnosti a dôveryhodnosti právoplatných súdnych rozhodnutí z iniciatívy generálneho prokurátora\nvyjadrenej podaním mimoriadneho dovolania.\nPlénum Ústavného súdu súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), zohľadňujúc uvedené\nzávery ESĽP a reagujúc na niektoré prípady nejednotnosti senátov ústavného súdu pri riešení otázky\nprípustnosti mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť a\nzáväznosť, 18. marca 2015 pod sp.zn. PL. z. 3/2015 prijalo zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého\nznie: „Rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc\nprincíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako i výnimočnosť mimoriadneho\ndovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej\nrepubliky je jeho prípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých\nzákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania\nk dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.“\nVyššie uvedené naznačuje, ako tieto súdne orgány (ESĽP a ústavný súd), oprávnené za splnenia\nurčitých predpokladov zrušiť aj rozhodnutie najvyššieho súdu, budú rozhodovať v skutkovo a právne\npodobných veciach, v ktorých generálny prokurátor podá mimoriadne dovolanie napriek tomu, že\nmimoriadnemu dovolaniu nepredchádzalo využitie všetkých dostupných riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkov.\nZ týchto názorov vychádza Spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2015 k prípustnosti mimoriadneho\ndovolania v zmysle § 243e až § 243j Občianskeho súdneho poriadku, ktorého práva vete znie :\n„Procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom\nsúdnom konaní podmienená tým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať\nvšetky zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé\nprivodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba\n\nodmietnuť.“ (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\npod č. 94/2015). V jeho dôvodoch sa poukazuje na to, že z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku\nupravujúcich riadne a mimoriadne opravné prostriedky je zrejmá zásada, že je na účastníkovi, ktorý\nje nespokojný s konaním alebo rozhodovaním súdu, aby sám, z vlastnej iniciatívy, svojimi procesnými\núkonmi a v logickom slede zohľadňujúcom stav, do ktorého sa konanie dostalo, využil postupne všetky\nprocesné prostriedky nápravy (opravné prostriedky), ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok.\nPravidlo postupného vyčerpania opravných prostriedkov, a to aj v prípade pochybnosti o účinnosti\nopravného prostriedku, požaduje využiť všetky opravné prostriedky, o ktorých sa dá predpokladať, že\npovedú k dosiahnutiu nápravy rozhodnutia súdu. V súlade s tým je na účastníkovi konania, aby - až\npo najvyššiu úroveň využil možnosť podať všetky dostupné opravné prostriedky, ktoré sú čo aj len\npotenciálne spôsobilé podstatne ovplyvniť v jeho prospech rozhodnutie, s ktorým nesúhlasí. To sa v\nplnom rozsahu vzťahuje aj na prípady, v ktorých súd mohol (alebo bol povinný) konať aj bez návrhu\núčastníka. Osobný názor účastníka konania na účinnosť alebo neúčinnosť konkrétneho opravného\nprostriedku nie je významný. Právomoc vyhodnotiť, či boli využité všetky dostupné opravné prostriedky,\nnáleží ex officio súdu, ktorý rozhoduje o mimoriadnom opravnom prostriedku. ... . “\nPostup účastníka občianskeho súdneho konania, ktorý mal v určitom prípade možnosť napadnúť\nrozhodnutia súdov odvolaním alebo dovolaním, uvedenú možnosť ale nevyužil, i keď tieto opravné\nprostriedky mali potenciál podstatne ovplyvniť rozhodnutie súdu, sa prieči zásade „vigilantibus iura\nscripta sunt“ zdôrazňujúcej procesnú povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak, aby\nsám svojimi procesnými úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou sledoval\nochranu svojich subjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere pasívny, je\n(neskoršia) aktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania neprípustná\na nemôže mať procesné dôsledky predpokladané Občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach §\n243e až § 243j O.s.p.\nNa základe uvedeného, senát preskúmavajúci prípustnosť generálnym prokurátorom podaného\nmimoriadneho dovolania poukazuje na to, že v danom prípade prebehlo štandardné dvojstupňové\nkonanie, v ktorom mal žalobca možnosť realizovať svoje procesné oprávnenia. Zo spisu nevyplýva,\nže by sám náležite chránil svoje práva a konal dostatočne predvídavo, starostlivo a obozretne.\nŽalobca nepodal dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 6. mája 2014 sp. zn. 1 Co\n241/2013. V zmysle vyššie uvedeného výkladu najvyššieho súdu to znamená, že sám nevyužil dostupný\nmimoriadny opravný prostriedok, ktorý mal k dispozícii a ktorý bol potenciálne spôsobilý podstatne\novplyvniť rozhodnutie v merite veci. Vzhľadom na pasivitu samotného žalobcu pri včasnej ochrane jeho\npráv je procesne neprípustná dodatočná aktivita generálneho prokurátora, ku ktorej došlo podaním\nmimoriadneho dovolania podnecovaného žalobcom.\nZ týchto dôvodov najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako procesne\nneprípustné (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanoveniami § 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm.\nc/ O.s.p.).\nGenerálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť\ntrovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal\npodnet na podanie mimoriadneho dovolania (viď § 148a ods. 1 a 2 O.s.p.). V danom prípade dal podnet\nna mimoriadne dovolanie žalobca, ktorý bol v dovolacom konaní neúspešný. Úspešný žalovaný si trovy\ndovolacieho konania neuplatnil a preto dovolací súd rozhodol tak, že mu náhradu trov dovolacieho\nkonania nepriznal ( § 151 ods. 1 O. s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Co/241/2013", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}