{"guid": "3ed6ecb3-d6e3-477f-afa2-74c0af1cdb86:5e703699-fcc3-4606-9951-4411a40d07ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8108225567.1", "spisova_znacka": "5Obdo/13/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/13/2015 z 23. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2016, sp. zn. 5Obdo/13/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:8108225567.1", "identifikacne_cislo": "8108225567", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Philadelphy", "sudca_id": 367, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-peter-philadelphy-367", "datum_vydania": "2016-06-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-1", "nazov": "§ 120 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-213.odsek-2", "nazov": "§ 213 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-213.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-213"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1", "nazov": "§ 237 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-120", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-213", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e703699-fcc3-4606-9951-4411a40d07ef", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8108225567.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8108225567.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8108225567.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obdo/13/2015\n8108225567\n23. 06. 2016\nJUDr. Darina Ličková\nECLI:SK:NSSR:2016:8108225567.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Ličkovej a\nčleniek senátu JUDr. Anny Markovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci žalobcu: R. L. Davison &\nCo. Ltd., so sídlom Bury House, 31 Bury Street, EC3A 5AH Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a\nSeverného Írska, reg. č. 1086455, právne zastúpeného alianciaadvokátov ak, s. r. o., so sídlom Vlčkova\n8/A, Bratislava 1, IČO: 36 679 771, proti žalovanej: Žofia Čechová - OPAL TRANS, so sídlom Víťaz 148,\nIČO: 32 936 729, právne zastúpená advokátskou kanceláriou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o., so\nsídlom Kmeťova 24, Košice, IČO: 36 860 930, o zaplatenie 13 272,34 eur s príslušenstvom, na dovolanie\nžalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. mája 2014, č. k. 3Cob/52/2013-626 v\nznení opravného uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 08. júla 2014, č. k. 3Cob/52/2013-668,\ntakto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej z a m i e t a .\nII. Žalovaná j e p o v i n n á uhradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy dovolacieho\nkonania vo výške 354,22 eur.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 15. apríla 2013 č. k. 22Cb/84/2010-470 zamietol návrh žalobcu\na zaviazal ho zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 5 011,21 eur.\nV dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 399 842,50\nSk s príslušenstvom z dôvodu náhrady škody. Návrh odôvodnil tým, že škoda mu vznikla z dôvodu\nporušenia colných predpisov žalovanou pri vykonávaní medzinárodnej nákladnej prepravy pri použití\nkarnetu TIR, žalobca uhradil vzniknutý dlh namiesto žalovanej, a preto je táto povinná mu uhradenú\nsumu spolu s príslušenstvom nahradiť. Výška škody zodpovedá výške uhradeného colného dlhu spolu\ns príslušenstvom, ktorý predstavuje 20 966,- CHF (švajčiarskych frankov), t. j. 399 842,50 Sk, čo\npredstavuje 13 272,34 eur. Súd najprv návrhu vyhovel a vydal platobný rozkaz, proti ktorému bol zo\nstrany žalovanej podaný odpor, ku ktorému sa žalobca vyjadril.\nNa základe vykonaného dokazovania potom súd prvého stupňa zistil skutkový stav a konštatoval ho v\nodôvodnení tak, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Londýne, založenou podľa práva\nSpojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, ako autorizovaný broker (sprostredkovateľ\npoistenia, generálny agent) poisťovateľa karnetov TIR podľa zákona Spojeného kráľovstva o finančných\nslužbách a o finančných trhoch z roku 2000. Žalovaná vystupuje ako dopravca, ktorý dňa 19. mája 1999\nvstúpil do systému TIR a podpísal Vyhlásenie o záväzku dopravnej spoločnosti na prijatie do colného\nsystému TIR. Následne žalovaná začala medzinárodnú nákladnú prepravu z Čiech do Litvy. Žalobca si\nžalobou doručenou súdu dňa 15. októbra 2008 uplatňuje voči žalovanej náhradu škody, ktorá vznikla v\ndôsledku porušenia colných predpisov na Ukrajine pri vykonávaní medzinárodnej prepravy.\n\nPodľa poistných podmienok je žalovaná ako držiteľ karnetu TIR v súlade s Dohovorom TIR a\nVyhlásením pre obyčajné karnety TIR hlavným dlžníkom colného dlhu a potom, ako poisťovateľ uhradil\ntento dlh, patrí poisťovateľovi právo na náhradu škody voči žalovanej ako držiteľovi karnetu TIR.\nVzhľadom na to, že žalobca uhradil škodu, t. j. colný dlh s príslušenstvom, tak v spojení s ust. §\n827 Občianskeho zákonníka prechádza na neho právo na náhradu škody voči žalovanej. Obchodný\nzákonník upravuje zodpovednosť za škodu ako zmluvnú zodpovednosť a podľa § 757 Obchodného\nzákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom\nplatia obdobne ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. V prípade vzniku škody medzi dvoma\npodnikateľmi spôsobenej porušením iných právnych predpisov ako Obchodného zákonníka sa tieto\nnároky v zmysle § 373 a § 757 Obchodného zákonníka musia spravovať výlučne len ustanoveniami\nObčianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu vrátane premlčania. Ďalej súd prvého stupňa vec\nprávne hodnotil tak, že predmetom konania je zaplatenie sumy 13 272,34 eur s príslušenstvom z dôvodu\nnáhrady škody. Citoval v tejto súvislosti ust. § 106 ods. 1, 2 a ust. § 827 Občianskeho zákonníka.\nV danom prípade sa súd zaoberal otázkou, podľa akých ustanovení zákona sa bude posudzovať\nprávny vzťah medzi žalobcom a žalovanou a kedy začala plynúť premlčacia doba. Súd sa stotožnil\ns obranou žalovanej a vyhovel námietke premlčania práva uplatnenej žalovanou. Zodpovednosť za\nškodu spôsobenú porušením právnych povinností ustanovených iným predpisom ako je Obchodný\nzákonník sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Rovnako to platí, ak vzťah účastníkov\nje upravený zmluvou. Vzťah medzi účastníkmi sa riadil Dohovorom TIR, a preto sa na ich vzťah\nbudú aplikovať všeobecné ustanovenia o premlčaní podľa Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalovaná\nvzniesla námietku premlčania práva uplatneného v tomto konaní, bolo potrebné skúmať začiatok plynutia\nsubjektívnej dvojročnej premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že právo\nna náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto\nza ňu zodpovedá. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najskoršie sa právo na náhradu škody\npremlčí za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Subjektívna dvojročná premlčacia\ndoba plynie v rámci objektívnej trojročnej premlčacej doby. V konaní pred súdom bolo preukázane,\nže ku škode došlo dňa 28. októbra 2002 a poškodený sa o nej dozvedel najneskôr dňa 4. septembra\n2003, kedy si ukrajinské colné orgány výmerom uplatňovali colný dlh voči poškodenému. Subjektívna\ndvojročná premlčacia doba tak začala plynúť 5. septembra 2003 a uplynula dňa 6. septembra 2005.\nObjektívna trojročná premlčacia doba začala plynúť 29. októbra 2002 a uplynula 29. októbra 2005. Z\ndôvodu vznesenej námietky premlčania preto súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa §\n142 ods. 1 O. s. p. a na ich náhradu zaviazal žalobcu, a to vo výške 5 011,21 eur.\nNa odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 14. mája 2014 č. k. 3Cob/52/2013-626\nzmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 13\n272,34 eur so 6 % úrokom z omeškania od 1. septembra 2010 do zaplatenia s tým, že v prevyšujúcej časti\nžalobu zamietol. Druhým výrokom zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania\ntak, že žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy celého konania na účet jeho právneho zástupcu, a\nto na súdnom poplatku vo výške 980,99 eur a na trovách právneho zastúpenia vo výške 5 520,53 eur\ndo 3 dní od jeho právoplatnosti.\nOdvolací súd v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p. vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k aplikácii Colného\ndohovoru o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov TIR (Dohovor TIR) č. 144/1982\na Vyhlásenia o záväzku dopravnej spoločnosti na prijatie do colného systému TIR a na oprávnenie\npoužívať obyčajné karnety TIR s tým, že obe strany súhlasili s aplikáciou týchto ustanovení pokiaľ ide\no riešenie danej problematiky. Súčasne odvolací súd doplnil dokazovanie jednak o písomné stanoviská\núčastníkov konania, ale aj oboznámením Manuálu držiteľa karnetu TIR.\nNa základe doplneného dokazovania odvolací súd zistil, že žalovaná urobila Vyhlásenie o záväzku\ndopravnej spoločnosti na prijatie do colného systému TIR a na oprávnenie používať obyčajné karnety\nTIR, a to dňa 19. mája 1999. Súčasne súd zistil, že existuje poistný vzťah medzi žalobcom a Združením\nČESMAD Slovakia s. r. o., ale aj poistný vzťah medzi žalobcom a žalovanou, a to na základe potvrdenia\no úhrade poistného, ktorým je príjmový pokladničný doklad zo dňa 14. októbra 2002 (viď č. l. 534 spisu),\nktorým žalobca preukázal úhradu za karnet TIR 14L. poistený, t. j. v cene karnetu bola zahrnutá aj\ncena za poistenie, čím vznikol uvedený záväzkový vzťah. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo\npredložené potvrdenie o uskutočnenej platbe úhrady colného dlhu (viď č. l. 107) vo výške 266 388,40\nCHF a to dňa 28. októbra 2005. Existencia colného dlhu bola preukázaná Protokolom o porušení colných\n\npredpisov, ďalej rozhodnutím Štátnej colnej služby Ukrajiny - Karpatskej regionálnej colnice Užhorod,\nSobranecká 20 zo dňa 9. septembra 2003 č. 11/44.4144 (viď č. l. 201 a 202), ďalším rozhodnutím\nŠtátnej colnej služby Ukrajiny - Karpatská regionálna colnica Užhorod, Sobranecká 20 č. 18/2-456 zo\ndňa 3. marca 2004. Ďalej bola preukázaná komunikácia v zmysle čl. 26 Vyhlásenia zo dňa 19. mája\n1999, keď žalobca listom zo dňa 5. decembra 2005 požiadal ČESMAD Slovakia s. r. o., aby doručil\nžalovanej výzvu na zaplatenie, ktorá obsahuje citáciu tohto článku, následne ČESMAD Slovakia s. r. o.\nvyzval žalovanú prostredníctvom svojho právneho zástupcu s poukazom na výzvu zo dňa 5. decembra\n2005 o úhradu uplatnenej pohľadávky a odpoveď žalovanej listom zo dňa 3. januára 2006, v ktorom\nuviedla, že nespôsobila Združeniu ČESMAD Slovakia žiadnu škodu, ani colný dlh. Súčasne žalobca\npoukázal na výklad čl. 30 poslednej vety, podľa ktorého podľa ustanovení čl. 31 záväzky v zmysle\ntohto Vyhlásenia zaniknú držiteľovi 27 mesiacov odo dňa vydania posledného karnetu TIR. Podľa čl. 31\nVyhlásenia o záväzku dopravnej spoločnosti záväzky dané držiteľom v zmysle tohto Vyhlásenia musia\nza každých okolností zostať v platnosti až do ukončenia colného konania, ktoré môžu začať colné orgány\nktorejkoľvek krajiny v súlade s Dohovorom TIR v dôsledku nekorektného použitia karnetu TIR držiteľom.\nPoslednú vetu čl. 30 Vyhlásenia je potrebné vykladať v kontexte s čl. 31 a to tak, že 27 mesačná lehota\npre zánik záväzkov sa vzťahuje výlučne na záväzky voči colnému orgánu a nie voči žalobcovi alebo\niným súkromnoprávnym subjektom. V tejto súvislosti poukazoval na čl. 11 ods. 1 - 3 Dohovoru TIR s tým,\nže vyššie uvedená konštrukcia slúži na to, aby colné orgány boli zabezpečené, že uplatnenie ich práv\nvoči dopravcovi nebude vnútroštátnym predpisom obmedzené pod hranicu 27 mesiacov a zároveň pod\nhranicou ukončenia colného konania. Taktiež táto konštrukcia dáva garanciu dopravcovi a záručnému\nzdruženiu, že colné orgány nebudú vymáhať poplatok po lehote 27 mesiacov, t. j. ak colný orgán\nuplatní svoje práva na zaplatenie poplatku do 27 mesiacov v zmysle čl. 11 Dohovoru TIR, tak povinnosť\ndopravcu nezaniká. Ukrajinské colné orgány na porušenie procedúry prepravy prostredníctvom karnetu\nTIR upozornili upovedomením zo dňa 13. novembra 2002, t. j. uplatnili svoje práva do 27 mesiacov\nod prevzatia predmetného karnetu TIR, ktoré sa uskutočnilo v zmysle Vyhlásenia o prevzatí karnetov\nTIR dňa 14. októbra 2002. Čl. 30 teda nie je možné aplikovať na predmetný spor, keďže vzťah medzi\nžalobcom a žalovanou nie je administratívnosprávnym vzťahom.\nZ Manuálnu držiteľa karnetu TIR, ktorý slúži ako pomôcka pre používateľov karnetu TIR, odvolací súd\nzistil (viď str. 14, časť 8, bod 3), že prekládka tovaru na iné cestné vozidlá alebo kontajner z dôvodu\nhavárie alebo poruchy vozidla sa môže vykonať iba za prítomnosti colných orgánov. Po vykonaní\nprekládky colné orgány priložia nové colné uzávery na cestné vozidlá alebo kontajner a túto skutočnosť\núradne zapíšu do karnetu TIR ako informáciu pre všetky nasledujúce colnice. Ďalej odvolací súd zistil\n(viď str. 27, časť 11, bod 3 písm. b), že ako oprávnený držiteľ karnetu TIR si musí uvedomovať, že ak\nneuhradí platný a oprávnený platobný nárok, colné orgány majú právo žiadať túto platbu od ručiteľa,\navšak iba do výšky ručenia z titulu karnetu TIR. Ak ručiteľ alebo poisťovatelia systému TIR uhradia\nakýkoľvek platobný výmer, potom majú právo vymáhať od držiteľa karnetu TIR náhradu. Z časti 11 bod\n4, 5 odvolací súd potom zistil text, podľa ktorého bez ohľadu na to, či colné orgány uplatnili svoj nárok\nna platby priamo u dopravcu alebo prostredníctvom záručného reťazca, zodpovednosť za urovnanie\ntýchto dlhov vždy zostáva na držiteľovi karnetu TIR. Ďalej podľa úvodu a všeobecných pravidiel bod\n2, použitím karnetu TIR držiteľ preberá zodpovednosť za predloženie tovaru colným orgánom určenia\nalebo za zaplatenie všetkých súm, cla, daní, poplatkov, pokút a peňažných sankcií vzťahujúcich sa k\nnákladu, ak karnet TIR nie je riadne uvoľnený. Ďalej sa uvádza, že hoci väčšina karnetov TIR je použitá\nbez akýchkoľvek problémov, pre držiteľa stále existujú finančné riziká, a preto je nevyhnutné, aby si\nvšetci zamestnanci držiteľa, ktorí sú zapojení do operácii TIR, uvedomovali dôležitosť nasledujúcich\nsprávnych postupov a aby riadne viedli a archivovali záznamy o prepravách.\nOdvolací súd na daný vzťah aplikoval Dohovor TIR, a to čl. 6 ods. 4, príloha 9, II. časť, ods. 1 písm. e/ bod\nii, čl. 8 ods. 1 Dohovoru, čl. 8 ods. 2 Dohovoru s tým konštatovaním, že karnet TIR je medzinárodný colný\ndoklad, ktorý je administratívnym základom systému TIR a poskytuje dôkaz o existencii medzinárodnej\nzáruky pre tovar prepravovaný v rámci systému TIR. V zmysle ustanovení Dohovoru TIR ukrajinské\ncolné orgány požiadali o zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej z porušenia colných predpisov priamo\nžalovanú, t.j. dopravcu, ako osobu, ktorá dlhuje zaplatenie colného dlhu. Dôkazom toho je Protokol o\nporušení colných predpisov č. 586/30000/02 vydaný ukrajinskými colnými orgánmi a výzva na úhradu\nzáväzných platieb pre porušenie procedúry TIR zo dňa 9. septembra 2003 vydaná ukrajinskými colnými\norgánmi. Nakoľko žalovaná colný dlh odmietla uhradiť, ukrajinské colné orgány v súlade s ustanoveniami\nDohovoru TIR uplatnili svoj nárok na zaplatenie colného dlhu voči Ukrajinskému národnému záručnému\nzdruženiu (AIRCU), pričom posledným článkom záručného systému je žalobca ako poisťovateľ karnetov\n\nTIR, ktorý refundoval zaplatený colný dlh Medzinárodnej únii cestnej dopravy IRU, a to dňa 28. októbra\n2005. Žalovaná v tejto súvislosti namietala správnosť rozhodnutia ukrajinských colných orgánov o jej\ncolnom dlhu, avšak v tejto súvislosti odvolací súd musí konštatovať, že v tomto konaní nie je oprávnený\npreskúmavať správnosť rozhodnutia správnych orgánov.\nOdvolací súd ďalej uviedol, že žalovaná dňa 19. mája 1999 vo Vyhlásení o záväzku dopravnej\nspoločnosti na prijatie do colného systému TIR a na oprávnenie používať obyčajné karnety TIR uznala,\nže karnety TIR sú finančnými dokumentmi a používaním karnetov TIR sa držiteľ stáva zodpovedným za\ncolné pohľadávky v neohraničenej výške, ktoré vznikajú z akejkoľvek neregulárnosti operácie TIR, a to\nvoči všetkým colným orgánom a ďalej, že držiteľ je zodpovedný za náhradu každej sumy do plnej výšky,\nktorá bola uhradená záručnou reťazou (združenie, IRU, poisťovatelia), a to v súvislosti s reklamáciou,\nktorá sa vzťahuje na jemu vydaný karnet TIR. Ďalej v čl. 26 písm. a/ tohto Vyhlásenia je uvedené, že\nna požiadanie združenia alebo združením menovanej tretej strany bude okamžite refundovať všetky\nsumy, ktoré môže združenie alebo akékoľvek iné záručné združenie, IRU, poisťovatelia systému\nTIR alebo iné osoby konajúce v ich mene, žiadať uhradiť v zmysle Dohovoru TIR 1975 v znení\ndoplnkov, a to v súvislosti s karnetmi TIR vydaných držiteľovi. Tento vzniknutý colný dlh od žalovanej\nžiadalo uhradiť Národné záručné združenie, ako aj poisťovateľ karnetov TIR - žalobca prostredníctvom\nsplnomocneného právneho zástupcu, avšak bezúspešne. Ako dôkaz tu slúži výzva na zaplatenie zo dňa\n20. decembra 2005, list žalovanej zo dňa 3. januára 2006 a výzva na zaplatenie zo dňa 16. júna 2008.\nOdvolací súd v tejto súvislosti mal za to, že nárok žalobcu zaplatiť žalovanú sumu vyplýva z Dohovoru\nTIR a z Vyhlásenia o záväzku dopravnej spoločnosti na prijatie do colného systému TIR a na oprávnenie\npoužívať obyčajné karnety TIR zo dňa 19. mája 1999. K úhrade zo strany žalobcu došlo 28. októbra\n2005, a teda žaloba podaná 15. októbra 2008 bola podaná včas a nárok žalobcu nie je premlčaný.\nŽalovaná so zaplatením dlžnej sumy sa dostala do omeškania, pričom ale odvolací súd posúdil toto\nomeškanie až dňom nasledujúcim po doručení žaloby (viď č. l. 120 a pripojené doručenky) až doručením\nnávrhu sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, a preto až od 1. septembra 2010\nbol priznaný úrok z omeškania vo výške 6 %. Požadovaný úrok z omeškania nie je v rozpore s ust. §\n369 Obchodného zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré\nustanovenia Občianskeho zákonníka. Odvolací súd vzťah medzi žalobcom a žalovanou posudzoval\nako obchodnoprávny vzťah a z tohto hľadiska posudzoval aj nárok na úroky z omeškania a aj otázku\npremlčania.\nZ týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O. s. p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa s tým, že pokiaľ\nide o úrok z omeškania žiadaný za obdobie od 29. októbra 2005 do 31. augusta 2010 žalobu zamietol.\nOdvolací súd v tejto súvislosti uviedol, že žalobca požadoval zaplatenie sumy 13 272,34 eur s tým, že\nodvolací súd kapitalizoval požadovaný úrok za obdobie od 29. októbra 2005 do 14. mája 2014, kedy\nrozhodol vo veci a dostal tak sumu 20 072,70 eur. Odvolací súd kapitalizoval požadovaný 6 % úrok za\nobdobie od 29. októbra 2005 do 1. septembra 2010 a dostal sumu 3 852,88 eur, takže pomer úspechu a\nneúspechu účastníkov je taký, že žalobca je úspešný na 80,80 % a žalovaná na 19,19 %, takže pomerné\ntrovy, ktoré patria žalobcovi sú vo výške 61,61 %. Pri výpočte trov odvolací súd vychádzal z tarifnej\nhodnoty 13 272,34 eur, takže tarifná odmena je 287,14 eur.\nV odvolacom konaní teda vznikli trovy na súdnom poplatku 796 eur a trovy právneho zastúpenia vo\nvýške 4 542,55 eur. Celkové trovy právneho zastúpenia sú 8 960,45 eur, z toho 61,61 % je 5 520,53\neur. Na súdnom poplatku z návrhu a za odvolanie žalobca zaplatil sumu 1 592,25 eur, z toho 61,61 %\nje 980,99 eur (rozhodnutie o trovách má oporu v ust. § 142 ods. 2 a § 224 ods. 1 O. s. p., vo vyhláška\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).\nKrajský súd v Prešove opravným uznesením z 8. júla 2014 č. k. 3Cob/52/2013-668 opravil rozsudok č. k.\n3Cob/52/2013-626 zo 14. mája 2014, ktorý tak správne znie: Mení rozsudok súdu prvého stupňa tak, že\nžalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 13 272,34 eur so 6 % úrokom z omeškania od 1. septembra\n2010 do zaplatenia s tým, že v prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Mení rozsudok súdu prvého stupňa\nvo výroku o trovách konania tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy celého konania na\núčet jeho právneho zástupcu, a to na súdnom poplatku vo výške 980,99 eur a na trovách právneho\nzastúpenia vo výške 5 705,36 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti\n\nProti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 14. mája 2014, č. k. 3Cob/53/2013-626, podala dovolanie\nžalovaná z dôvodu, že v konaní došlo k vadám podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p., konanie je postihnuté\ninou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci.\nK dôvodu, že v konaní došlo k vadám podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. žalovaná uviedla, že odvolací súd\ntakmer všetky argumenty, na ktorých žalovaná postavila svoju obranu, nielenže nevyvrátil, ale o nich\nnie je v rozsudku odvolacieho súdu uvedená ani len zmienka. Odvolací súd nevzal do úvahy vyjadrenie\nžalovanej týkajúcej sa námietky premlčania, aplikácii Občianskeho zákonníka, výkladu čl. 30 Vyhlásenia,\nk aktívnej legitimácii žalobcu, k zmene návrhu a plynutiu premlčacej doby, ku skutkovým okolnostiam,\no ktoré opiera žalobca svoj návrh. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 12. mája 2011 sp. zn. 8Sžo/122/2010. To, že sa odvolací súd mal dôsledne\nvysporiadať s obrannými argumentmi žalovanej platí o to viac, že žalobca menil skutkové a právne\ntvrdenia rozhodné pre posúdenie veci, pričom aj odvolací súd dospel k úplne iným skutkovým zisteniam\na aplikoval na vec úplne iné dôvody ako súd prvého stupňa. Ak odvolací súd dospel k určitému záveru,\nnemal len stroho prevziať argumenty žalobcu, ale sa mal vysporiadať aj s obranou žalovanej, čo neurobil.\nSvojim postupom tak odvolací súd porušil pravidlo rovnosti účastníkov súdneho konania a zároveň odňal\nžalovanej právo konať pred súdom.\nV ďalšej časti dovolania sa žalovaná zamerala na ňou tvrdené nesprávne právne posúdenie veci a na\nexistenciu iných vád konania.\nŽalovaná namietala aktívnu legitimáciu žalobcu. Mala za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný\na týmto by bolo jedine združenie ČESMAD Slovakia. Žalovaná nesúhlasí s výkladom čl. 26 (v časti\n„alebo združením menovanej tretej strany“) Vyhlásenia a tiež aktívnu vecnú legitimáciu nemožno vyvodiť\nz čl. 26 písm. a/ Vyhlásenia. Žalovaná poukázala, že Dohovor TIR voči dopravcovi žiadnu povinnosť na\nplatenie priamo nestanovuje. Aktívna vecná legitimácia žalobcu nevyplýva ani z poistného vzťahu medzi\nžalobcom a žalovanou. Jediným relevantným dokumentom, ktorý spája dopravcu s celým systémom\nTIR je Vyhlásenie, ktoré jasne definuje, kto j oprávnený prípadné dlhy od dopravcu vymáhať.\nŽalovaná mala za to, že bez preukázania skutočností kľúčových z hľadiska čl. 8 a čl. 11 Dohovoru TIR\n(že ukrajinské združenie AIRCU alebo iná tretia osoba plnila ukrajinským colným orgánom a že žalobca\nplnil ukrajinskému združeniu), na ktorý sa odvoláva žalobca aj odvolací súd je vymáhanie zaplateného\ncolného dlhu bezpredmetným.\nŽalovaná poukázala, že z jej podaní vyplýva, z dôvodu aplikácie čl. 30 Vyhlásenia, že nárok žalobcu\nzanikol a preto je žaloba aj z tohto dôvodu bezpredmetná. Poukázala pritom na čl. 30 Vyhlásenia v\nspojení s čl. 31 Vyhlásenia a tiež na čl. 24 a 27 a uviedla, že z ustanovení vyplýva, že 27 mesiacov od\nvydania posledného karnetu zanikajú záväzky dopravcu, ak už predtým boli ukončené colné konania,\nvýsledkom ktorých je vymeranie dlhu. Colné konanie bolo skončené colným výmerom zo 4. septembra\n2003 a posledný karnet žalovanej ako dopravcu bol predmetný sporný karnet č. 36752551, vydaný 14.\noktóbra 2002. Akýkoľvek záväzok žalovanej z predmetného vyhlásenia tak zanikol najneskôr 14. januára\n2005.\nPodľa žalovanej, že nároky voči žalovanej ani neboli uplatnené v premlčacej dobe, pretože v konaní\ndošlo k zmene žaloby, a teda aj k uplynutiu premlčacej doby. Nárok žalobcu treba považovať za\nuplatnený až zmenou žaloby (najskôr 7. decembra 2011), keď žalobca skutkové okolnosti svojho\núdajného nároku zmenil tak, že právnym titulom je samotný Dohovor TIR, či ešte neskôr svoj údajný\nnárok opieral o Vyhlásenie. Preto mal odvolací súd prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú\nžalovanou.\nŽalovaná uviedla, že nárok žalobcu nie je daný už z jeho podstaty, ktorá spočíva v údajnom\ndlhu žalovanej, na základe rozhodnutí ukrajinských orgánov. Odvolací súd odmietol vykonať dôkaz\nvyžiadaním sporného karnetu z IRU, resp. si vyžiadať dôkazy od združenia ČESMAD Slovakia.\nNeobstojí argument odvolacieho súdu, že tento nemôže preskúmať rozhodnutia cudzieho štátneho\norgánu. Neexistuje medzinárodná zmluva medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou, ktorá by upravovala\nuznanie a vykonateľnosť správnych rozhodnutí týchto štátov a ne/možnosť ich preskúmavania\nvnútroštátnymi súdmi. Žalovaná dodala, že postupom cudzieho orgánu jej bola odňatá možnosť konať\n\npred týmto orgánom, čím sa odvolací súd nezaoberal. Poukázala na ust. § 64 písm. d/ zákona o\nmedzinárodnom práve súkromnom a procesnom a má za to, že odvolací súd mal aplikovať § 135 ods.\n2 O. s. p. súd mal predbežne posúdiť, či žalobcom uplatňovaný dlh reálne existuje, na čo žalovaná\nupozornila vo vyjadrení z 21. decembra 2011. Odvolací súd sa však týmto nezaoberal.\nŽalovaná v dovolaní navrhla s poukazom na ust. § 243 O. s. p., aby dovolací súd odložil vykonateľnosť\nnapádaného rozhodnutia. Záverom navrhla, aby dovolací súd zmenil napadnutý rozsudok odvolacieho\nsúdu tak, že žalobu žalobcu na zaplatenie sumy 13 272,31 eur s príslušenstvom zamieta. Zároveň\nnavrhla, aby súd zaviazal žalobcu uhradiť žalovanej trovy súdneho konania v konaní pred súdom prvého\nstupňa a odvolacieho súdu, a to na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a\ntiež navrhla, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej trovy dovolacieho konania pozostávajúce\nzo zaplateného súdneho poplatku a tiež trov právneho zastúpenia vo výške 354,22 eur a to na účet\nprávneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nK dovolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu je v súlade s\n§ 157 ods. 2 O. s. p., je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu. Mal tiež za to,\nže kontradiktórnosť konania bola zachovaná vo všetkých rovinách a odôvodnenie rozsudku je jasné,\ndávajúce odpovede na skutkovú a právnu podstatu sporu. O tom svedčí aj skutočnosť, že odvolací\nsúd postupoval v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p., aby sa účastníci vyjadrili k aplikácii Dohovoru TIR a\nVyhlásenia o záväzku dopravnej spoločnosti. Žalovaná s ich aplikáciou súhlasila a nevyjadrila námietku\nalebo odmietnutie ich aplikácie o čom svedčí zápisnica o pojednávaní zo 7. mája 2014.\nŽalobca má za to, že jeho aktívna vecná legitimácia je daná na základe dôkazov predložených súdu\nprvého stupňa, jeho hmotnoprávne postavenie je jednoznačne dané a tvrdenie žalovanej, že odvolací\nsúd nesprávne posúdil aktívnu legitimáciu žalobcu, je nedôvodné.\nŽalobca tiež poukázal, že žiadne rozhodnutie slovenských orgánov nemôže ovplyvniť rozhodnutie\nsuverénneho štátu na základe Dohovoru TIR. V danej veci je rozhodujúce, že došlo k zaplateniu zo strany\nžalobcu a žalovaná odmieta splniť si svoju povinnosť voči žalobcovi. Colné konanie, ktorým bol žalovanej\nvyrubený colný dlh, bolo ukončené pričinením žalobcu, a to v rovine zaplatenia colného dlhu v mene\nžalovanej. K úhrade colného dlhu voči ukrajinským colným orgánom došlo, a týmto momentom je daný\nzačiatok premlčacej doby, keďže do jeho zaplatenia neexistoval nárok, ktorý by bolo možné uplatňovať\nna súde (t. j. nemohla začať plynúť premlčacia doba podľa § 361 a nasl. Obchodného zákonníka). z\nuvedeného vyplýva, že žalobca nemohol od žalovanej žiadať zaplatenie pohľadávky bez toho, aby sám\nzaplatil za colný dlh.\nK námietke žalovanej v otázke premlčania nároku z dôvodu zmeny žaloby žalobcom poukázal žalobca\nna to, že skutkový opis žalobného návrhu nebol pozmenený. To, že žalobca rozšíril právnu argumentáciu\nvyjadrením zo 7. decembra 2011 poukazuje na to, že spor je zložitý a právna argumentácia žalobcu\nmala poslúžiť súdu k objasneniu právneho rámca systému karnetov TIR.\nŽalobca nesúhlasí s výkladom žalovaného týkajúceho sa čl. 30 Vyhlásenia, ako aj § 64 písm. d/ zákona\no medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Argumentácia v rovine medzinárodného práva\nsúkromného je irelevantná a slovenské súdy nemajú právomoc skúmať oprávnenosť colného dlhu.\nK návrhu žalovanej na odklad vykonateľnosti žalobca uviedol, že nie sú dané podmienky pre odklad\nvykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu a preto žiada, aby dovolací súd návrhu nevyhovel.\nZáverom žalobca navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovanej zamietol. Zároveň navrhol, aby dovolací\nsúd zaviazal žalovanú na zaplatenie trov dovolacieho konania vo výške 354,22 eur na účet právneho\nzástupcu žalobcu.\nPo doručení opravného uznesenia odvolacieho súdu podala žalovaná doplnenie dovolania, ktoré bolo\nsúdu prvého stupňa doručené 31. júla 2014.\nV doplnení dovolania opakovane uviedla argumenty v dovolaní doručenom súdu prvého stupňa 9. júla\n2014.\n\nV závere doplnenia dovolania navrhla, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť napádaného rozhodnutia.\nTiež navrhla, aby dovolací súd zmenil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu tak, že žalobu žalobcu na\nzaplatenie sumy 13 272,31 eur s príslušenstvom zamieta. Zároveň navrhla, aby súd zaviazal žalobcu\nuhradiť žalovanej trovy súdneho konania v konaní pred súdom prvého stupňa a odvolacieho súdu vo\nvýške 7 775,34 eur, a to na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a tiež navrhla,\naby súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej trovy dovolacieho konania pozostávajúce zo zaplateného\nsúdneho poplatku a tiež trov právneho zastúpenia vo výške 354,22 eur a to na účet právneho zástupcu\ndo 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie\npodala žalovaná v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.), je zastúpená advokátom (§ 241\nods. 1 O. s. p.) a má náležitosti vyžadované podľa ust.§ 241 ods. 1 O. s. p. skôr ako pristúpil k vecnému\nprejednaniu dovolania žalovanej, skúmal, či dovolanie v predmetnej veci je prípustné.\nDovolaním žalovanej je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu\nprvého stupňa.\nPodľa ust.§ 238 ods. 1 O. s. p. dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol\nzmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.\nDovolací súd preto konštatoval, že prípustnosť dovolania v danej veci je založená podľa ust.§ 238 ods.1\nO. s. p., kedže rozsudkom odvolacieho súdu bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto pristúpil k vecnému prejednaniu dovolacích dôvodov uvedených\nv dovolaní žalovanej.\n1. Žalovaná namietla aktívnu legitimáciu žalobcu.\nK tomuto argumentu dovolací súd uvádza: Žalobca je súčasťou medzinárodnej záručnej siete, pričom\nmedzinárodný záručný systém je jedným z tzv. pilierov colného tranzitu TIR (čl. 3 písm. b/, 6.1,\n8.3, 8.4 a čl. 11 Dohovoru TIR). Záruky sú určené na zaručenie, že príslušné colné poplatky a\ndane sú neustále zabezpečené počas operácie TIR. Primárnym dlžníkom je dopravca realizujúci\nkonkrétnu prepravu, následne záruky nesie príslušný orgán v danom štáte (ČESMAD Slovakia - SR)\na potom Medzinárodná únia cestnej dopravy IRU a poisťovateľ karnetov TIR. Konzorcium Lloydś je\nautorizovaným poisťovateľom a ako poisťovateľ karnetov TIR je preto súčasťou záručnej siete systému\nTIT. Žalobca preukázal potvrdením spoločnosti QBE European Operation - člena konzorcia Lloydś, že\nje oprávnený okrem iného aj žalovať zodpovedných dopravcov vo vlastnom mene.\nŽalovaná prevzala od Združenia ČESMAD karnet č. 36752551 a uhradila cenu karnetu spolu s poistením\npredmetného karnetu. Vo vyhlásení o záväzku so vstupom do systému TIR podpísala aj vyhlásenie o\nzáväzku dopravnej spoločnosti na prijatie do colného systému TIR a na oprávnenie používať obyčajné\nkarnety TIR.\nDovolací súd podotýka, že hlavným cieľom Dohovoru TIR je zabezpečiť plynulosť dopravy bez dlhých\ncolných odbavovaní na hraničných priechodoch a zabezpečenie ohrozených ciel a poplatkov. Pre\ntranzitný systém TIR platí päť základných princípov: 1) tovar je prepravovaný v colne bezpečných\nvozidlách alebo kontajneroch, 2) ohrozené clá a dane budú počas prepravy zabezpečené medzinárodne\nplatnou zárukou, 3) tovar bude sprevádzaný medzinárodne uznávaným dokladom - karnetom TIR, ktorý\nvstupuje do platnosti v krajine odoslania a je platný vo všetkých tranzitujúcich krajinách, ako aj krajine\nurčenia, 4) kontrolné opatrenia colníc uskutočnené v krajine odoslania sú uznané v tranzitných krajinách\ni v krajine určenia, 5) kontrolovaný prístup do systému TIR - každý držiteľ karnetu TIR musí byť schválený\ncolnými orgánmi svojej krajiny.\nDovolací súd preto námietku žalovanej o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vyhodnotil ako\nnedôvodnú.\n2. Dovolateľka namietala aj nesprávnosť posúdenia ňou vznesenej námietky premlčania. Má zato, že\nžalobca stále menil skutkové aj právne tvrdenia rozhodné pre posúdenie veci, pričom aj odvolací súd\n\ndospel k úplne iným skutkovým zisteniam a aplikoval na vec úplne iné dôvody ako súd prvého stupňa.\nPreto má zato, že premlčacia doba sa má počítať od poslednej zmeny tvrdení žalobcu.\nDovolací súd sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že v predmetnej veci ide o obchodnoprávny\nvzťah, kde premlčacia lehota je 4 roky. Začiatok premlčacej doby je deň úhrady nezaplateného colného\ndlhu žalovanou, t. j. 28. októbra 2005. Žalobcova žaloba bola doručená súdu prvého stupňa dňa 15.\noktóbra 2008, teda premlčaniu nároku žalobcu nedošlo.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloženého spisu nezistil, že žalobca by menil svoju\nžalobu v petite. Na preukázanie svojho tvrdenia má žalobca počas celého konania právo, tak ako\nžalovaná, navrhovať a označiť ďalšie dôkazy (§ 120 ods. 1 O. s. p.).\n3. Ako ďalší dôvod svojho dovolania dovolateľka uviedla, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá\nmožnosť konať pred súdom, keďže odvolací súd na danú vec aplikoval Colný dohovor o medzinárodnej\npreprave tovaru na podklade karnetov TIR (Dohovor TIR) č. 144/1982 a Vyhlásenia o záväzku dopravnej\nspoločnosti na prijatie do colného systému TIR a na oprávnenie používať obyčajné karnety TIR.\nDovolací súd k tejto námietke nemohol prihliadnuť, keďže mal za preukázané, že odvolací súd v\nsúlade s ustanovením § 213 ods. 2 O. s. p. vyzval obe strany sporu, aby sa vyjadrili k použitiu iných\nustanovení, než ustanovení, ktoré použil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku a to v zmysle,\nže na riešenie tejto problematiky bude aplikovať Colný dohovor č.144/1982 Zb. Vyhlásenie o záväzku\ndopravnej spoločnosti na prijatie do colného systému TIR a na oprávnenie používať obyčajné karnety\nTIR (zápisnica z pojednávania zo dňa 7. mája 2014). Zástupca žalobcu ako aj zástupca žalovanej uviedli,\nže súhlasia s použitím týchto ustanovení.\n4. Dovolateľka v dovolaní namietala, že odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nemá\nnáležité zdôvodnenie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací konštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozsudku\nodvolacieho súdu je v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzanými účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces (III. ÚS 115/2003).\nDovolací súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu spĺňa parametre\nstanovené ust. § 157 ods. 2 O. s. p., kedže jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa\nvyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci\npodstatné a právne významné.\nDovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú dané dôvody\ndovolania, pričom z úradnej povinnosti pri skúmaní, či nedošlo k vadám zakladajúcim zmätočnosť\nrozhodnutia podľa § 237 ods. 1 O. s. p. ani tieto nezistil a preto dovolanie žalovanej zamietol podľa ust.\n§ 243b ods. 1 O. s. p.\nO trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust. § 243b ods. 5 v spojení s ust. § 224\nods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že ich náhradu priznal úspešnému účastníkovi, t. j. žalobcovi. Trovy\ndovolacieho konania pozostávajú za jeden úkon právnej služby v zmysle § 13a ods. 1 písm. c/ vo výške\n287,14 eur, režijného paušálu vo výške 8,04 eur v zmysle § 16 ods. 3 a DPH 20 % podľa § 18 ods. 3\nvyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., čo celkove predstavuje sumu 354,22 eur.\nToto rozhodnutie bolo prijaté dovolacím senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}