{"guid": "d9637f0e-1144-42eb-8310-78f0e8d291e0:8bf1e444-58f6-4862-abf2-7fc764d89188", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8015200505.1", "spisova_znacka": "10Sžo/350/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/350/2015 z 7. 12. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 7. decembra 2016, sp. zn. 10Sžo/350/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:8015200505.1", "identifikacne_cislo": "8015200505", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "datum_vydania": "2016-12-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-l", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. l) zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-l", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8bf1e444-58f6-4862-abf2-7fc764d89188", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8015200505.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8015200505.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8015200505.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/350/2015\n8015200505\n07. 12. 2016\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2016:8015200505.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci\nnavrhovateľov: 1/ D. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., 2/ VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA,\nŠTÁTNY PODNIK, P.O. BOX 45, Karloveská 2, Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou Soukeník - Štrpka, s.r.o., so sídlom Šoltésová 14, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad\nHumenné, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Mierová 4, Humenné, za účasti 1/ G. R., rod. L., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom X. G. XXXX/X, E., 2/ Slovenského pozemkového fondu, regionálneho odboru\nHumenné, so sídlom Štefánikova 22, Humenné, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu\nodporcu zo dňa 12. marca 2015 č. OU-HE-PLO-2015/000475-010-ŠM, o odvolaní navrhovateľov proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sp/27/2015-39 zo dňa 8. júla 2015, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sp/27/2015-39 zo dňa 8.\njúla 2015 potvrdzuje.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu č. OU-HE-PLO-2015/000475-010-ŠM\nzo dňa 12.03.2015 ako vecne správne a zákonné. Právo na náhradu trov konania účastníkom nepriznal.\nV odôvodnení krajský súd uviedol, že je totožného názoru ako vyslovil odporca v časti C výroku\nnapadnutého rozhodnutia zo dňa 12.03.2015, nakoľko v tomto prípade nejde o pozemok, ktorý patrí do\npoľnohospodárskeho pôdneho fondu. Pôvodná parcela EN č. 278 k. ú. D. bola vyvlastnená ako dom\na dvor o výmere 817 m2, a tento druh pozemku v žiadnom prípade nespĺňa podmienky reštitučného\nnároku uvedené v § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie\nvlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“)\nPreskúmaním napadnutého rozhodnutia a dôvodov uvádzaných navrhovateľom v 2. rade súd dospel\nk záveru, že rozhodnutie odporcu bolo vydané správne a v súlade so zákonom. V postupe, ako\naj v samotnom napadnutom rozhodnutí súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by napadnuté rozhodnutie\nzrušil z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre\nnedostatok dôvodov a ani pre nesprávne posúdený právny záver tak, ako to napádal v opravnom\nprostriedku navrhovateľ v 2. rade.\n\nV správnom konaní podľa názoru súdu bolo dostatočne preukázané, že nehnuteľnosti, ku ktorým\nbolo oprávneným osobám navrátené vlastníctvo k pozemkom neslúžia účelu, pre ktorý boli\nvyvlastnené rozhodnutím Okresného národného výboru v Humennom, odbor územného plánovania č.\nÚP/2110-928-1982-God. dňa 15.12.1982.\nSprávne postupoval podľa názoru súdu odporca, ak navrátil oprávneným osobám vlastníctvo k\nnehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti A a B napadnutého rozhodnutia. Zároveň podľa\nnázoru súdu správne postupoval správny orgán aj v tom smere, pokiaľ uložil oprávnenej osobe povinnosť\ndodržiavať opatrenia vyplývajúce z rozhodnutia Okresného úradu životného prostredia Košice - vidiek,\noddelenie štátnej vodnej správy a ochrany ovzdušia č. ŽP-577/1991-Mi zo dňa 17.01.1992 (ďalej\nlen „ rozhodnutie Okresného úradu životného prostredia Košice- vidiek“), ktorým boli určené pásma\nhygienickej ochrany Vodárenskej nádrže Starina a režim hospodárenia v nich, ako aj dodržiavanie\nprávnych predpisov vyplývajúcich z polohy pozemkov v k. ú. A., ktoré je v územnom obvode Národného\nparku Poloniny a Chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy.\nVykonaným dokazovaním odporca podľa názoru súdu dostatočne preukázal splnenie podmienok pre\nnavrátenie vlastníctva podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Námietky navrhovateľa v 2. rade preto v návrhu na\npreskúmanie nemajú vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia a odporca podľa názoru súdu náležite zistil\njednak okruh účastníkov, ako aj správne určil oprávnenú a povinnú osobu v predmetnej veci. Odporca\npostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 503/2003 Z.z. pri svojom rozhodovaní o\nuplatnených reštitučných nárokoch G. R. a navrhovateľa v 1. rade, pričom vychádzal z dostupných\npísomným dôkazov a listinné dôkazy získané v konaní boli podkladom pre vydanie napadnutého\nrozhodnutia.\nNámietky uvádzané v návrhu na preskúmanie veci zo strany navrhovateľa v 2. rade v súvislosti\ns priamym vzťahom aktivít na dotknutom území zo strany oprávnených osôb ku kvalite vody sú\nnedôvodné. Práve vzhľadom k tomu, že odporca vo výroku pod bodom A4 a B4 uložil oprávneným\nosobám dodržiavať opatrenia vyplývajúce z rozhodnutia Okresného úradu životného prostredia Košice\n- vidiek bude úlohou navrhovateľa v 2. rade, aby do budúcna kontroloval a zákonným spôsobom\nzabránil nedodržiavaniu tohto opatrenia uloženého odporcom oprávneným osobám v časti A a B výroku\nnapadnutého rozhodnutia.\nPodľa krajského súdu odporca postupoval v dôkaznom konaní dôsledne za účelom úplného a presného\nzistenia skutočného stavu veci, pričom si vyžiadal stanoviská dotknutých osôb a na základe tohto\nsprávneho postupu a dostatočne zisteného skutkového stavu vydal rozhodnutie, ktoré súd považoval\nza vydané v súlade so zákonom. Na základe uvedených skutočností a z uvedených dôvodov krajský\nsúd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.\nII.\nZhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa v 1. rade\nProti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v 1. rade včas odvolanie. Nesprávnosť rozhodnutia\nkrajského súdu videl v tom, že sa vo výrokovej časti C nezaoberal jeho argumentáciou o skutkovom stave\na skutkovým stavom, ktorý je v nesúlade s katastrom od roku 1986. Nesúhlasil s tvrdením krajského\nsúdu, že „na pojednávaní pred krajským súdom dôvodil tým, že nie je spokojný s výrokovou časťou\npod písm. C napadnutého rozhodnutia, pretože mu neboli vydané nehnuteľnosti, ktorých súčasťou bol\naj postavený rodinný dom na žiadaných nehnuteľnostiach.„ Namietal, že žiada len o vrátenie pozemku\na to EN č. 278 o výmere 817 m2, na ktorom stál jeho rodinný dom do roku 1986 kedy bol zrovnaný\nso zemou a od uvedeného roku na ňom rastie už len burina a nikto sa o pozemok nestará. Uvedená\nparcela, ktorá je vedená ako zastavaná plocha, nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená.\nĎalej uviedol, že si uplatnil nárok podľa zákona č. 503/2003 Z. z. a nie reštitučný nárok v zmysle zákona\nč. 87/1990 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Namietal, že krajský súd iba okopíroval napadnuté\nrozhodnutie odporcu. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a zaviazal odporcu\no vrátenie pozemku EN č. 278 o výmere 817 m2.\nIII.\n\nZhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa v 2. rade\nNavrhovateľ v 2. rade podal odvolanie v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Bol toho názoru, že krajský súd sa v konaní dostatočne\nnevysporiadal s jeho tvrdeniami, ktoré predložil súdu počas konania. Z tohto dôvodu mal za to, že\nsúd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností. Domnieval sa, že krajský súd dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rovnako, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza\nz neprávneho právneho posúdenia veci, a to z nasledujúcich dôvodov:\n- dotknuté pozemky slúžili a aj v súčasnosti slúžia na účely, na ktoré boli vyvlastnené, t. j. pre účel\nvýstavby vodného diela Vodárenskej nádrže Starina - tvrdenie, že ak pozemky nie sú zastavané a\nže na nich nie sú umiestnené objekty, slúžiace na prevádzku vodárenskej nádrže, neznamená, že sú\nnepotrebné,\n- prinavrátenie štátom vykúpených alebo vyvlastnených pozemkov by vážne narušilo celistvosť\nnedotknutého chráneného územia a jeho rovnováhu a mohlo by znamenať poškodenie životného\nprostredia až do takej miery, že by zabezpečovanie kvality vody do budúcna bolo nemožné,\n- dotknuté pozemky sa nachádzajú v ochrannom pásme so štvrtým stupňom ochrany v Národnom parku\nPoloniny, a preto ich v zmysle ustanovení zákona o navrátení vlastníctva nie je možné vydať,\n- zo žiadosti G. R. a navrhovateľa v 1. rade nevyplýva podľa akého konkrétneho ustanovenia zákona o\nnavrátení vlastníctva si uplatnili právo na navrátenie vlastníctva k predmetným pozemkom, súd prvého\nstupňa dostatočne nevyhodnotil ani jednotlivé vyjadrenia dotknutých orgánov s poukazom na existenciu\nNárodného parku Poloniny a stupne hygienického pásma tejto lokalite.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu\nzmenil tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. V prípade, ak\nNajvyšší súd Slovenskej republiky bude toho názoru, že nie sú splnené predpoklady na zmenu rozsudku\nnavrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIV.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa v 1. rade\nVo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa v 1. rade odporca uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné.\nPoukázal na to, že zákon č. 503/2003 Z.z. sa vzťahuje na pozemky, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny\nfond podľa vyhlášky č. 71/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov ku katastrálnemu zákonu, ako aj na\npozemky, ktoré tvoria lesný pôdny fond podľa zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v čase odňatia, t.j. v čase\nvyvlastnenia. Pri parcele EN č. 278 k. ú. A. táto základná podmienka nie je splnená. Táto namietaná\nskutočnosť bola uvedená aj v odvolaní proti rozhodnutiu odporcu a k tejto skutočnosti sa odporca vyjadril\nlistom č. OU-HE-PLO-2012/000475-018 zo dňa 11.05.2015 a naďalej na svojom vyjadrení trvá. Navrhol,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil v celom rozsahu.\nV.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa v 2. rade\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa v 2. rade uviedol, že nesúhlasí s argumentmi uvedenými\nv odvolaní navrhovateľa v 2. rade pretože tieto považuje za irelevantné a netýkajúce sa samotného\nrozhodnutia, ktoré bolo vydané v konaní podľa zákona č. 503/2003 Z.z., nakoľko argumenty týkajúce sa\nochrany vodného zdroja a životného prostredia riešia iné zákony.\nPodotkol, že vo výroku A bod 4. a vo výroku B bod 4. napadnutého rozhodnutia odporca uložil\noprávneným osobám dodržiavať opatrenia vyplývajúce z rozhodnutia Okresného úradu životného\nprostredia Košice - vidiek, ktorým sa určujú pásma hygienickej ochrany Vodárenskej nádrže Starina\na režim hospodárenia v nich, na základe zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona\nSlovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o vodách“). Bolo uložené aj dodržiavanie právnych predpisov vyplývajúcich z polohy pozemkov\n\nv k. ú. A., ktoré je v územnom obvode Národného parku Poloniny a Chráneného vtáčieho územia\nBukovské vrchy. Vychádzal z ustanovenia § 6 ods. l a ods. 3 zákona č. 503/2003 Z.z., v ktorom je\nstanovené, kedy vlastníctvo k pozemkom alebo jeho častiam nie je možné navrátiť, a že je na vôli\noprávnenej osoby či požaduje vydanie pozemku na ktorom je obmedzené hospodárenie. Oprávnené\nosoby súhlasili s vydaním pozemkov aj s ich obmedzeniami vyplývajúcimi z právnych predpisov a z\nrozhodnutia Okresného úradu životného prostredia Košice - vidiek.\nPoukázal na to, že pri riešení reštitučného nároku neopomenul rozhodnutie Okresného úradu životného\nprostredia Košice - vidiek, avšak podotkol, že je potrebné chápať toto rozhodnutie komplexne a tiež\nupozornil na to, že v tomto rozhodnutí, ktorým argumentuje navrhovateľ je v časti CH/ Všeobecné\npodmienky uvedený aj bod 4.: „V prípade zmeny vlastníckych a užívateľských vzťahov v pásmach\nhygienickej ochrany vodárenskej nádrže Starina prechádzajú práva a povinnosti z tohto rozhodnutia na\nnového nadobúdateľa.“\nPrístup k vodnému toku a údržba pozemkov susediacich s vodným tokom vyplýva priamo zo zákona o\nvodách a tento zákon je platný, tak pre terajších vlastníkov pozemkov, ako aj pre budúcich vlastníkov\npozemkov a vo svojom rozhodnutí o reštitučnom nároku odporca nespochybňuje jeho ustanovenia. Tiež\nnespochybňuje postavenie Krajského úradu životného prostredia v Prešove (v súčasnosti Okresný úradu\nPrešov, odbor starostlivosti o životné prostredie) ako kontrolného orgánu štátnej vodnej správy podľa\nzákona o vodách, avšak v zákone č. 503/2003 Z.z. sú presne definovaní účastníci konania, povinné a\noprávnené osoby.\nOprávnené osoby v uplatnenom nároku neuviedli konkrétny dôvod odňatia vlastníctva k predmetným\npozemkom t.j. konkrétne písmeno podľa § 3 zákona č. 503/2003 Z.z., aby však neutrpeli na svojich\nprávach ujmu, tak ako je to uvedené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny\nporiadok“) v § 3 ods.2, Obvodný pozemkový úrad Humenné pri riešení reštitučných nárokov a neskôr aj\nodporca zvolal niekoľko pracovných stretnutí, z ktorých vyplynul dôvod navrátenia vlastníctva.\nO vydaní pozemkov rozhodol podľa § 3 ods.2 písm. l) zákona č. 503/2003 Z.z., pretože nehnuteľnosti\nneslúžia na účel, na ktorý boli vyvlastnené, nakoľko vo vyvlastňovacom rozhodnutí Okresného\nnárodného výboru v Humennom - odboru územného plánovania, č. ÚP/2110-928-1982-God. zo dňa\n15.12.1982 bola určená výstavba Vodárenskej nádrže Starina, ochranné pásma nie sú v tomto\nrozhodnutí spomenuté. Ďalej podotkol, že bývalá obec Ruské je v 2. vonkajšom ochrannom pásme\nvodárenského zdroja, vzdialená od Vodárenskej nádrže Starina 14 km a na jej území aj doposiaľ\nprebieha hospodárska činnosť Lesopoľnohospodárskeho majetku š.p. Ulič a Lesopoľnohospodárskeho\na urbárskeho pozemkového spoločenstva Ruské. V katastrálnom území bolo vyvlastnené iba zastavané\núzemie obce (intravilán). V nezastavanom území bolo vlastníctvo ponechané pôvodným vlastníkom\n(fyzickým osobám) a ich právnym nástupcom.\nPoukázal na to, že súčasný stav vyvlastnených parciel vyhodnotil aj niekoľkými terénnymi pochôdzkami\nna mieste samotnom a konštatoval, že vyvlastnené parcely EN č. 214, č. 279 a č. 296 k. ú. A. neslúžili\na neslúžia na to, na čo boli vyvlastnené, nakoľko stavba Vodárenskej nádrže Starina bola ukončená\na na týchto parcelách nikdy nebol a nie je objekt súvisiaci so stavbou Vodárenskej nádrže Starina.\nTo že parcely sa nachádzajú v 2. vonkajšom ochrannom pásme hygienickej ochrany Vodárenskej\nnádrže Starina, ako aj skutočnosť, že parcely sa nachádzajú v územnom obvode Národného parku\nPoloniny s tretím stupňom ochrany a Chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy nebráni ich vydaniu.\nNavrátením vlastníctva oprávneným osobám neboli porušené ustanovenia zákona č. 503/2003 Z. z.,\nktorý bol prijatý na zmiernenie majetkových krívd, ku ktorým došlo v období rokov 1948 až 1990.\nOdporca sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že bol nedostatočne zistený skutkový stav týkajúci\nsa umiestnenia parciel samotných, ako aj nezabezpečenia potrebných listinných dôkazov, nakoľko do\nspisu odporca doložil všetky dostupné listinné dôkazy získané z archívov, zabezpečil presnú identifikáciu\nvyvlastnených parciel a to terénnymi pochôdzkami a zadaním vypracovania geometrických plánov.\nZároveň všetky zistené skutočnosti boli podrobne odôvodnené vo vydanom rozhodnutí.\nPri vydávaní rozhodnutia postupoval zároveň v zmysle § 3 ods.4 druhá veta Správneho poriadku, a aj\nna základe právoplatných rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. l0Sžr/94/2012 a sp.\nzn. l0Sžr/37/2013, ktorými boli potvrdené rozsudky Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Sp/24/2011 a sp.\n\nzn. lSp/9/2012, kde boli potvrdené rozhodnutia o priznaní vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré boli\nvyvlastnené v k. ú. A. pre výstavbu Vodárenskej nádrže Starina, vydané v iných reštitučných konania.\nVšetky skutočnosti uvedené v odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Prešove boli uvedené aj v\nnávrhu proti napadnutému rozhodnutiu odporcu. Odporca sa k týmto skutočnostiam vyjadril listom č.\nOU-HE-PLO-2015/000475-018 zo dňa 11.05.2015 a naďalej na nich trvá. Zo strany navrhovateľa v 2.\nrade neboli predložené žiadne nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci. Na\nzáklade vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok krajského\nsúdu v celom rozsahu.\nVI.\nVyjadrenie navrhovateľa v 2. rade k vyjadreniu odporcu\nNavrhovateľ v 2. rade sa vo vyjadrení naďalej pridržiaval argumentov uvedených vo svojom návrhu zo\ndňa 14.04.2015, ako aj argumentov uvedených v odvolaní zo dňa 29.07.2015. Navyše poznamenal,\nže uloženie povinnosti dodržiavať opatrenia vyplývajúce z rozhodnutia Okresného úradu životného\nprostredia Košice - vidiek a právne predpisy vyplývajúce z polohy pozemkov v k. ú. A., ktoré je\nv územnom obvode Národného parku Poloniny a Chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy\nneznamená, že činnosťami oprávnených osôb v danom území nedôjde k znečisteniu strategického\nzdroja pitnej vody na východnom Slovensku.\nVII.\nVyjadrenie navrhovateľa v 2. rade k odvolaniu navrhovateľa v 1. rade\nVo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľ v 2. rade poukázal na znenie § 1, § 6 ods. 1 písm. d) zákona\nč. 503/2003 Z.z. a uviedol, že s napadnutým rozhodnutím odporcu v časti výroku C súhlasí. Mal za\nto, že pozemok EN č. 278 o výmere 817 m2 nemá byť navrhovateľovi v 1. rade navrátený. K tomu\nuviedol, že výklad pojmu „zastavaný pozemok“ právny poriadok Slovenskej republiky nedefinuje, a preto\nmôže byť v praxi tento výklad rôzny a často sa k nemu dopracujeme iba nepriamo. V zmysle vyhlášky\nÚradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996, ktorou sa vykonáva zákon\nNárodnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k\nnehnuteľnostiam (katastrálny zákon), sa zastavanými plochami a nádvoriami rozumeli:\na) pozemky, na ktorých sú postavené stavby, okrem skleníkov a japanov,\nb) nádvoria, ktoré patria k obytným, hospodárskym alebo k priemyselným stavbám,\nc) diaľnice, cesty, miestne komunikácie, dráhy, letiská a prístavy.\nPodľa Metodického usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 101/96-430\nzo dňa 06.05.1996 pri riešení vysporiadania zastavaných pozemkov a pri náhradách za obytné\na hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti (ďalej len\n„Usmernenie“) však vyššie uvedené definícia presne nevystihovala pojem zastaveného pozemku, a\npreto pri posudzovaní, čo je zastavaný pozemok bolo potrebné postupovať individuálne a zároveň\nprakticky posúdiť, či stavba alebo stavby bránia poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu. V\nzmysle Usmernenia pri posudzovaní zastavanej plochy je potrebné skúmať, čo do nej patrí z\nhľadiska technologického, výrobného zamerania a potrieb sfunkčnenia každého objektu. Napríklad\nbudú to manipulačné plochy, prístupové cesty s minimálnymi polomermi otáčania súprav a obslužných\nmechanizmov a pod. Teda zastavanú plochu nemožno chápať úzko len ako plochu pod budovou, ale\nširšie, t. j. pozemky pod stavbami a manipulačné plochy a nádvoria patriace k hospodárskym stavbám.\nUsmernenie taktiež vymedzuje stavby, ktoré bránia poľnohospodárskemu využitiu pozemku ako\nnapríklad závlahové vodné nádrže, priehrady, iné vodohospodárske diela, odvodňovacie a závlahové\nčerpacie stanice a súvisiace umelé náhony a prieplavy, otvorené odvodňovacie a závlahové kanály a\npod.\nS poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/124/2010 zo dňa\n25.11.2010 a § 2 písm. a) zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o\nzmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia\na o zmene a doplnení niektorých zákonov uviedol, že keďže pozemok EN č. 278 o výmere 817 m2 v\nk. ú. A., ktorý bol predmetom reštitučného nároku navrhovateľa v 1. rade je v súčasnosti vedený ako\nzastavaná plocha, a teda nemá charakter pozemkov uvedených v citovaných právnych predpisoch a v\n\nrozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nie je možné ho navrátiť navrhovateľovi v 1. rade\npodľa ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z.. Predmetný pozemok netvorí poľnohospodársky pôdny fond\nani do neho nepatrí, a taktiež netvorí lesný pôdny fond.\nVIII.\nVyjadrenie navrhovateľa v 1. rade k odvolaniu navrhovateľa v 2. rade\nNavrhovateľ v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa v 2. rade uviedol, že je pravda, že podľa\nvyvlastňovacieho rozhodnutia č. ÚP/2110/-928-1982-God zo dňa 15.12.1982 pôvodné parcely EN 214\nvýmera 272 m2, EN 279 výmera 926 m2, EN 296 výmera 1068 m2 a EN 278 výmera 817 m2 boli\nvyvlastňované pre Československý štát-Vodohospodárska výstavba investorský podnik Bratislava, pre\núčely výstavby vodnej nádrže Starina. No je zároveň pravdou aj to, že na uvedený účel nikdy neslúžili a\nani neslúžia. Pri vyvlastňovaní bolo povedané a deklarované, že uvedené parcely budú zatopené, alebo\nbudú na nich postavené stavby súvisiace s vodným dielom Starina, čo nie je pravda. Uvedené parcely\nsa nachádzajú 16 km od ústia do vodárenskej nádrže a od 1. stupňa ochrany, čo nemá nič spoločné\ns vodným dielom.\nĎalej poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. l) zákona č. 503/2003 Z.z. boli a sú\nsplnené všetky podmienky, ktoré súvisia s hygienickými pásmami. Pri vyvlastňovaní bol kataster Ruské\nzaradený do II. vonkajšieho pásma. Teraz sa nachádza v II. ochrannom pásme, ale treba podotknúť,\nže existujú len dve pásma. Do druhého pásma patria územia, ktoré sa nachádzajú nad 1 km od\nvodného diela, takže tam patria územia vzdialené od vodného diela 1 km, ale aj také, ktoré sú vzdialené\nod vodného diela 50 km. Nemá to vplyv na kvalitu vody. Poznamenal, že osobne sa zúčastňuje na\nvyhodnocovaní kvality vody (každý štvrťrok) na velíne Starina už viac ako 8 rokov a ani raz nebolo\nkonštatované, že by došlo k zníženiu kvality vody.\nNavrhovateľ v 2. rade tvrdí, že dotknuté pozemky sa nachádzajú v ochrannom pásme so štvrtým\nstupňom ochrany v Národnom parku Poloniny, čo je podľa navrhovateľa v 1. rade lož. Poukázal na to, že\nkeď boli vyvlastňované pozemky, tak v tom čase nebolo vyhlásené žiadne chránené územie a pozemky\nneboli vyvlastnené za účelom ochrany chráneného územia. Národný park Poloniny bol vyhlásený v\nroku 1997 protizákonne a protiústavne a to na súkromných pozemkoch a do dnešného dňa nespĺňa\npodmienky Národného parku, čo bolo a je potvrdené a konštatované aj na medzinárodnej úrovni.\nIX.\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel\nk záveru, že odvolania navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľa a 2. rade sú nedôvodné. Rozhodol bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia\nrozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.12.2016\n(§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nV zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov s účinnosťou odo dňa 1. októbra 2013 Obvodné Úrady zriadené podľa predpisov\núčinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona a podľa ods. 4 citovaného\nustanovenia pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia, obvodného pozemkového úradu,\nobvodného lesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a správy\nkatastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Do postavenia Obvodného\npozemkového úradu Humenné preto nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad Humenné.\nPredmetom odvolacieho konania je posúdenie, či krajský súd posúdil vec správne, keď potvrdil\npreskúmavané rozhodnutie odporcu zo dňa 12. marca 2015 č. OU-HE-PLO-2015/000475-010-ŠM,\nnajmä či sa vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľov v 1. a 2. rade uvedenými v opravnom\nprostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia odporcu.\n\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nZ obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis odporcu najvyšší súd\nzistil skutkový stav tak, ako ho podrobne popísal krajský súd. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích\ndôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a\npripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje,\nže nezistil dôvod, aby sa v logických argumentoch a relevantných právnych záveroch odchýlil od\ndôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním v prevažujúcom\nrozsahu stotožňuje a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s\nprávnymi závermi krajského súdu, obmedzil sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. iba na právne vyhodnotenie\nodvolacích námietok.\nNavrhovateľ v 1. rade namietal proti výroku C napadnutého rozhodnutia odporcu, že parcela EN č. 278,\nktorá je vedená ako zastavaná plocha, nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, a preto žiada\njej navrátenie. Táto námietka podľa odvolacieho súdu neobstojí, pretože nejde o pozemok, ktorý patrí\ndo poľnohospodárskeho pôdneho fondu.\nZákon č. 503/2003 Z. z. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom vyjadreným v\njeho preambule je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia\nniektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne\nvymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku.\nPredmetný zákon tak, ako ostatné reštitučné zákony, zmierňuje následky iba niektorých majetkových\nkrívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu.\nZákon ustanovuje taxatívne, ktorý majetok možno vrátiť pôvodnému vlastníkovi. Nie všetky pozemky,\nktoré v rokoch 1948 - 1989 prešli na štát alebo právnickú osobu, podliehajú režimu zákona č. 503/2003\nZ.z. Nevzťahuje na ďalšie nehnuteľnosti (stavby, ostatné pozemky, ktoré v čase prechodu na štát neboli\npoľnohospodárske alebo lesné), na živý a mŕtvy inventár a ani na porasty. Zákon sa vzťahuje na\npozemky, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond podľa vyhlášky č. 71/1996 Z.z. v znení neskorších\npredpisov ku katastrálnemu zákonu, ako aj na pozemky, ktoré tvoria lesný pôdny fond podľa zákona č.\n61/1977 Zb. o lesoch. Správny orgán ani súd nemôže odstrániť prípadnú tvrdosť zákona.\nV čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 503/2003 Z.z. poľnohospodársky pôdny fond vymedzoval\nzákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu účinný od 25. júna 1992 do\n30. apríla 2004. Poľnohospodárskym pôdnym fondom alebo pozemkami, ktoré do neho patria, sa\nteda v zmysle ustanovení zákona č. 503/2003 Z. z. rozumie orná pôda, vinice, chmeľnice, záhrady,\novocné sady a pastviny, ktoré sú využívané na poľnohospodársku výrobu; môže ísť aj o pôdu, ktorá nie\nje dočasne obhospodarovaná, ale je nepostrádateľná pre prevádzkovanie poľnohospodárskej výroby\n(napr. vodné nádrže a rybníky potrebné pre poľnohospodársku výrobu, poľné cesty apod.). Súčasťou\npoľnohospodárskeho pôdneho fondu môže byť aj pôda určená na záhradkárske účely v záhradkárskych\nosadách.\nZ uvedeného je zrejmé, že nehnuteľnosti označené ako dom a dvor, poľnohospodársky pôdny fond\nnetvoria, ani do neho nepatria a preto nemôžu byť predmetom reštitúcie podľa zákona č. 503/2003\nZ. z. Pre účely reštitúcie sa posudzuje druh pozemku v čase jeho odňatia, t.j. v čase jeho prechodu\nna štát alebo inú právnickú osobu a pokiaľ predmetné pozemky boli zapísané ako dom a dvor v čase\nprechodu na štát, jedná sa o pozemky, ktoré nepatrili do pôdohospodárskeho pôdneho fondu alebo\nlesného pôdneho fondu.\nNa základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v\nmedziach navrhovateľom podaného opravného prostriedku bolo v súlade so zákonom a teda krajský\nsúd rozhodol správne, ak toto rozhodnutie potvrdil.\nPodstatou podaného odvolania navrhovateľa v 2. rade je tvrdenie, že v prejednávanej veci neboli\nnaplnené zákonné podmienky reštitučných titulov podľa § 3 ods. 1 písm. l/ zákona. Pokiaľ ide\n\no ustanovenie § 3 ods. 1 písm. l/, podľa ktorého sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo k\npozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, ak\nnehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, spornou bola skutočnosť, či\nvyvlastnené pozemky nikdy neslúžili na účel, na ktorý boli vyvlastnené, keďže na nich nebolo zriadené\nvodohospodárske dielo, ale iba ochranné pásmo. Navrhovateľ to považuje za súčasť diela, kým odporca\na krajský súd dospeli k odlišnému záveru. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia odporcu, terénnou\npochôdzkou konanou dňa 08.09.2011 bolo zistené, že predmetné pozemky sa nachádzali v k. ú. A., v 2.\nvonkajšom pásme hygienickej ochrany vodného zdroja Vodárenskej nádrže Starina a tiež sú v územnom\nobvode Národného parku Poloniny a Chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy, sú nezastavané,\nnenachádzajú sa na nich žiadne objekty súvisiace so stavbou vodárenskej nádrže, ani objekty slúžiace\nna jej prevádzku. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom odporcu, z ktorého\nvychádzal aj krajský súd, že u predmetných parciel bol naplnený uvedený reštitučný titul a rozhodnutie\no navrátení vlastníctva je zákonné.\nPokiaľ ide o námietku, že navráteniu pozemkov bráni ich situovanie do pásiem hygienickej ochrany\nvodného diela, ani túto nepovažoval odvolací súd za opodstatnenú. Odporca sa s touto situáciou\nv správnom konaní a následne vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal, pričom vo výroku svojho\nrozhodnutia uložil G. R. a navrhovateľovi v 1. rade, v súlade s ustanovením § 5 ods. 4 zákona č.\n503/2003 Z.z., povinnosť dodržiavať opatrenia vyplývajúce z rozhodnutia Okresného úradu životného\nprostredia Košice - vidiek, ktorým sa určujú pásma hygienickej ochrany Vodárenskej nádrže Starina a\nrežim hospodárenia v nich, na základe zákona o vodách. Ďalej im uložil povinnosť dodržiavať právne\npredpisy vyplývajúce z polohy pozemkov v k. ú. A., ktoré je v územnom obvode Národného parku\nPoloniny chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy.\nOdvolací súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj relevantnú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý vo\nsvojich nálezoch súvisiacich s reštitučnými konaniami kladie dôraz na to, že „k reštitučným nárokom je\npotrebné pristupovať zvlášť citlivo, aby prípadne v súdnom konaní nedošlo k ďalšej krivde. Reštitučné\nzákony majú zabezpečiť, aby demokratická spoločnosť pristupovala aspoň k čiastočnému zmierneniu\nnásledkov mnohých majetkových a iných krívd, spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných\nľudských práv a slobôd zo strany štátu.“ (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/2010-35 z\n22.06.2010)\nAj keď navrhovateľ v 1. rade a G. R. v uplatnenom nároku neuviedli konkrétny dôvod odňatia vlastníctva k\npredmetným pozemkom, aby neutrpeli na svojich právach ujmu v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku,\nObvodný pozemkový úrad Humenné pri riešení reštitučných nárokov a neskôr aj odporca zvolal niekoľko\npracovných stretnutí, z ktorých dôvod navrátenia vlastníctva vyplynul. Tento postup správnych orgánov\npovažuje odvolací súd, rovnako ako krajský súd, za správny.\nZ uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so záverom, že preskúmavané\nrozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade so zákonom a preto rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p.)\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom\nich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľ a 2. rade v odvolacom konaní neboli\núspešní a odporcovi náhrada trov nepatrí zo zákona.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}