Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/92/2015 z 21. 6. 2016 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. júna 2016, sp. zn. 10So/92/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:8015200091.1 Najvyšší súd | 10So/92/2015 | ECLI:SK:NSSR:2016:8015200091.1 | 2016-06-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 179 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d4d9661a-d244-404e-9d54-f3ac96078159 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8015200091.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/92/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200091
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8015200091.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,
PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci
navrhovateľky: G. I., bytom E., zastúpenej JUDr. Milanom Szőllőssym, advokátom, so sídlom Advokátska
kancelária Košice, Mlynská 28, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústrediu, so sídlom Ul. 29. augusta
8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. 12512-25/2014-BA zo dňa
30.12.2014, konajúc o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3Sp/5/2015
- 48 zo dňa 08.09.2015, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Sp/5/2015 - 48 zo dňa 8.
septembra 2015 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) preskúmavané rozhodnutie odporkyne č. 12512-25/2014-BA zo
dňa 30.12.2014, ktorým odporkyňa rozhodla tak, že navrhovateľka, ktorá utrpela poškodenie zdravia v
dôsledku pracovného úrazu dňa 10.02.2011, podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) nemá nárok na úrazovú rentu.

V odôvodnení krajský súd uviedol, že úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového
poistenia, ktorá má poškodenej osobe zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo
choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení do pracovného procesu a kompenzovať tak pokles
schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t. j. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo
choroby z povolania. Na úrazovú rentu ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia má po splnení
podmienok stanovených zákonom nárok zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 zákona a fyzická
osoba spadajúca do osobného rozsahu úrazového poistenia podľa § 17 ods. 2 zákona, ktorý v § 83 pre
účely poskytovania úrazových dávok definuje tieto osobu ako poškodenú, ak utrpela pracovný úraz alebo
sa u nej zistila choroba z povolania. Základnou podmienkou tak je, aby pokles pracovnej schopnosti
bol v priamej súvislosti s utrpeným pracovným úrazom, t. j. že uvedený pokles pracovnej činnosti je
výslovne zapríčinený pracovným úrazom, resp. chorobou z povolania. Rozhodnutie odporkyne o nároku
navrhovateľky na úrazovú rentu vychádza zo záverov posudkových lekárov odporkyne založených
na podrobnom odbornom preskúmaní zdravotného stavu navrhovateľky, príčin poškodenia zdravia, či
jeho zhoršovanie, so zohľadnením pracovného úrazu, ale aj predchádzajúcich úrazov, liečebných a
operačných zásahov, pričom podkladom pre záver prijatý posudkovým lekárom bola rozsiahla zdravotná
dokumentácia za obdobie od pracovného úrazu v roku 2011. Je zrejmé, že posudkový lekár odporkyne
vychádzal zo záverov zdravotnej dokumentácie navrhovateľky, ako aj odborných medicínskych záverov



vo vzťahu k liečebným postupom a možnosťami rekonvalescencie, či následného vývoja obdobných
zdravotných komplikácií, pričom zároveň posudzoval starostlivo rozpis pracovnej náplne navrhovateľky
vyplývajúci z predloženého profesiogramu. V situácii, kedy je zhodnotené, že navrhovateľka vzhľadom
na pracovnú náplň je spôsobilá vykonávať 75 % úloh vyplývajúcich z jej pracovného zaradenia, nie
je možné zo strany odporkyne prijať iný záver ako ten, že jej pokles pracovnej schopnosti je 25
%. Z uvedených skutočností je podľa názoru súdu nepochybné, že zdravotný stav navrhovateľky
bol dostatočne posúdený na základe všetkých ňou predložených lekárskych správ a nálezov, pričom
posudkoví lekári sa s lekárskymi nálezmi náležité vyrovnali, objektívne a komplexne posúdili všetky
dostupné zistenia, predovšetkým vo vzťahu k obsahu pracovnej náplne navrhovateľky. Rovnaký záver,
k akému dospel posudkový lekár pobočky Prešov, t. j. že navrhovateľka nie je poškodená na účely
§ 88 ods. 1 zákona, lebo v dôsledku pracovného úrazu nemá viac ako 40 %-ný pokles pracovnej
schopnosti, bol vyslovený v rámci realizovaného opakovaného kontrolného lekárskeho posudku po
podanom opravnom prostriedku navrhovateľky a to za účasti odborného lekára ortopéda MUDr. L..
Navrhovateľka sa osobne na posúdenie následkov pracovného úrazu nedostavila a jej tvrdenie o
tom, že držiteľ certifikátu inštruktorky lyžovania je iba administratívnym aktom a nemusí spĺňať aj
fyzické podmienky, žiadnym spôsobom nepreukázala. Z nálezov Fakultnej nemocnice s poliklinikou
J. A. Reimana Prešov - neurologickej ambulancie zo dňa 04.05.2011, 25.05.2011, 16.11.2011, 12.
01.2012, 30.01.2012, 28.11.2012 je nesporné, že navrhovateľke bola doporučená plná záťaž, ortéza na
vysokú aktivitu pohybu, dril svalstva, plná záťaž až po hranicu bolesti, ortéza a posilňovanie svalstva.
Skutočnosť, že navrhovateľka nedostatočne rehabilitovala, svedčia ňou predložené iba dva rehabilitačné
nálezy. Zdravotné ťažkosti navrhovateľky na účely úrazovej renty nemožno posudzovať podľa prílohy
č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a to z dôvodu,
lebo pri úrazovej rente sa prihliada výlučne na poškodenie zdravia, ktoré majú príčinnú súvislosť s
poistnou udalosťou. Navrhovateľke sa v konaní nepodarilo spochybniť záver posudkového lekára, keďže
nepreukázala, že pokles pracovnej schopnosti u nej je vyšší ako 40 % a že nie je spôsobilá vykonávať
doterajšie zamestnanie v danom rozsahu, resp. aby lekár v lekárskom posudku nezhodnotil objektívne
všetky predložené dôkazy.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľka včas odvolanie v ktorom uviedla, že z citovaných
paragrafov, (§ 88 ods. 3) ale aj § 17 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v ktorom, berúc v úvahu, že nie je
možné tu uviesť všetky pracovné činnosti sú ako príklad uvedené osoby ale aj konkretizované činnosti,
ktoré môžu mať pri splnených podmienkach podľa § 8 ods. 1 až 3, zákona č. 461/2003 Z.z., v spojení s
§ 83 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na úrazovú dávku uvedenú v štvrtej časti zákona č. 461/2003 Z.z.
(§ 85 až § 100). Z uvedeného tak vyplýva, že nie je možné špecifikovať plnenie pracovných úloh alebo
služobných úloh (§ 8 ods. 4) pod písmenom a) - výkon pracovných činnosti, pod písmenom b) - činnosť na
príkaz a pod písmenom c) - činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty zamieňať so širokým spektrom
pracovných činnosti, alebo navrhovateľke nachádzať iné pracovné činnosti, ktoré u zamestnávateľa
teoreticky existujú. Citovaná dikcia zákona korešponduje aj so zámerom zákonodarcu, ktorý pôvodnú
stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti nahradil touto dávkou úrazového poistenia pre
ktorú je podstatná iba súvislosť alebo možnosť vykonávania práce v súvislosti s plnením pracovných
úloh. Lekársky posudok odporkyne preto neobsahuje žiadne skutkové zdôvodnenie práve (len) 25
percentného PPS navrhovateľky vykonávať doterajšiu činnosť, najmä akými úvahami sa posudkový
lekár pri stanovení percentuálneho vyjadrenia tejto miery riadil. V konaní o výšku úrazovej renty ide
pritom o posudzovanie takej otázky, u ktorej je nevyhnutné v posudku vyjadriť a kvantifikovať všetky
relevantné medicínske východiská pre posúdenie schopností vykonávať doterajšiu prácu v zmysle
obsahu ustanovenie § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. nadväzujúc na príčinnú súvislosť medzi
pracovným úrazom a zdravotným stavom poškodeného po jeho vzniku. Okrem toho lekársky posudok a
vydané rozhodnutie musí pre konkrétnu činnosť uviesť logické závery a kvantifikovať aj všetky relevantné
medicínske východiská pre posúdenie rozsahu zostatku 75 % PPS vykonávať doterajšiu činnosť. Podľa
tvrdenia navrhovateľky je nutné odstrániť rozpory aj v tom, že je preukázané závažné poškodenie zdravia
v takom rozsahu, že jej znemožňuje výkon tejto pracovnej činnosti (v súlade s § 88 ods. 3), a napriek
tomu odporkyňa konštatuje posúdenie iba na 25 % PPS. Toto je rozhodujúca skutková a právna rovina
a nie subjektívny názor posudkového lekára bez opory v zákone a bez vysvetlenia ostatných 75 %
percent možného pracovného potenciálu. Z uvedeného dôvodu navrhovateľka tvrdila, že jej PPS v
zmysle citovanej právnej úpravy je 100 %, čoho dôkazom je aj jej vyradenie z pracovného procesu z
činnosti, ktorú pôvodne vykonávala v rozsahu 100 %. Návrat na pôvodné pracovisko a pôvodný výkon
práce nie je možný. Toto považovala za rozhodujúcu skutkovú a právnu rovinu a nie subjektívny názor



posudkového lekára bez opory v zákone. Navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie
konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v zmysle § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má
viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca (ďalej len „pokles
pracovnej schopnosti“). Existencia príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom a zdravotným stavom
poškodeného po jeho vzniku je nevyhnutnou podmienkou na stanovenie miery poklesu pracovnej
schopnosti na účely úrazovej renty. Priame následky pracovného úrazu zo dňa 10. februára 2011 však
nedosahujú u navrhovateľky viac ako 40-percentný pokles pracovnej schopnosti. Percentuálnu mieru
poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného úrazu,
prípadne choroby z povolania na účely úrazovej renty neurčuje žiaden zákon, ani iná právna norma,
na rozdiel od posudzovania invalidity, kde sa pre percentuálne stanovenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou poistenca používa Príloha č. 4
k zákonu. Pri určovaní percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej
renty v zmysle § 88 ods. 1 zákona sa v rámci naposledy vykonávanej činnosti poškodeného ako
zamestnanca prihliada najmä na pracovnú náplň, prípadne na presný rozpis vykonávaných prác vrátane
jednotlivých časových úsekov v rámci pracovnej doby. Pre priznanie nároku na úrazovú rentu nestačí
len samotná skutočnosť, že poškodený bol pre zmenu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného
úrazu preradený na inú pracovnú pozíciu, prípadne pre úplnú stratu tejto schopnosti bol s poškodeným
ukončený pracovný pomer. Tieto skutočnosti posudkový lekár sociálneho poistenia pri percentuálnom
stanovení miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného len zohľadňuje. Posudkový lekár pritom
využíva všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti dôsledky
poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúma aj možnosť
jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce (pracovná rekomandácia). Pri posudzovaní
poklesu pracovnej schopnosti poškodeného je teda rozhodujúca pracovná náplň - profesiogram
pracovného zaradenia, v ktorom pracovný úraz vznikol a taktiež kvalita pracovného prostredia, v ktorom
sa pracovné činnosti vykonávali. Pre určenie konkrétneho percenta poklesu pracovnej schopnosti
posudkový lekár stanoví: stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu a
percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným
postihnutím vykonávať. Posudkový lekár v celkovom posudku lekárskej správy vyhodnocuje dôsledky
pracovného úrazu na zníženie alebo stratu pracovných zručností, alebo na zníženie, prípadne stratu
psychických schopností na výkon doterajšieho zamestnania. V tomto smere je nevyhnutné a dôležité
odlíšenie tých zdravotných ťažkostí, ktoré nevznikli u poškodeného následkom pracovného úrazu alebo
choroby z povolania ako poistnej udalosti v zmysle zákona. V celkovom posudku sa taktiež zohľadňuje
stupeň, forma alebo štádium poškodenia orgánu alebo systému, to znamená, že sa prihliada na klinické
štádiá poškodenia zdravia. K námietke navrhovateľky, že návrat na pôvodné pracovisko nie je možný,
pričom uvedené je rozhodujúca skutková a právna rovina a nie subjektívny názor posudkového lekára
bez opory v zákone ako aj k námietke, že Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 08.09.2015
nesprávne zhodnotil profesiogram opakovane odporkyňa uviedla, že v prípade navrhovateľky bolo
jednoznačne posudkovou lekárkou pobočky Prešov konštatované a posudkovou lekárkou ústredia
opätovne potvrdené, že navrhovateľka je vzhľadom na následky pracovného úrazu zo dňa 10.02.2011
zdravotne nespôsobilá vykonávať 1/4 zo všetkých pracovných činností vyplývajúcich z náplne práce u
zamestnávateľa. Nakoľko tieto tvorili podľa predloženého profesiogramu zo dňa 02.01.2011 výsledných
25 %, miera poklesu pracovnej schopnosti určená posudkovými lekárkami Sociálnej poisťovne v rozsahu
25 % bola týmto percentuálnym vyjadrením stanovená pre navrhovateľku adekvátne. Z pracovnej náplne
navrhovateľky zo dňa 02.01.2011 jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka vykonáva v rámci svojho
pracovného zaradenia ako inštruktorky lyžovania aj iné činnosti u zamestnávateľa. Posudková lekárka
ústredia v lekárskej správe zo dňa 10.04.2015 činnosti, ktoré navrhovateľka môže u zamestnávateľa
vykonávať, podrobne zhodnotila v II. časti - POSUDOK, v bode s názvom „Pracovná rekomandácia“.
V tomto smere však posudkový lekár neskúma a pre rozhodnutie o nároku na úrazovú rentu nie je
rozhodujúce, či zamestnávateľ môže alebo nemôže realizovať aj čiastočnú pracovnú náplň, t. j. ďalej
zamestnávať poškodeného aj napriek skutočnosti, že je na vykonávanie niektorých pracovných činností
vzhľadom na následky pracovného úrazu zdravotne nespôsobilý. V nadväznosti na ustanovenie §
153 zákona o sociálnom poistením, ako aj na zákon č. 578/2004 Z. z. lekárska posudková činnosť
nepredstavuje subjektivizáciu danej problematiky zo strany posudkového lekára sociálneho poistenia
ani svojvoľné rozhodovanie. Práve naopak, je to činnosť vykonávaná v súlade s vyššie uvedenými
platnými právnymi predpismi. Navrhovateľka ďalej poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej



republiky v rozsudku sp. zn.: 9So/120/2008, konkrétne na vetu: „Na účely úrazovej renty však nie
je podstatné posúdenie zhoršenia zdravotného stavu, ale posúdenie PPS, t. j. schopnosti vykonávať
doterajšie zamestnanie.“ K uvedenému odporkyňa uviedla, že predmetný prípad sa týka zhoršenia
zdravotného stavu poškodeného po 01.01.2004, kedy sa náhrada za stratu na zárobku transformovala
na úrazovú rentu za stanovených podmienok, tzn. slovo „zhoršenie“ treba vnímať v kontexte tejto
skutočnosti. Okrem toho schopnosť vykonávať doterajšie zamestnanie lyžiarskeho inštruktora posúdili
posudkové lekárky Sociálnej poisťovne s určením miery poklesu pracovnej schopnosti vykonávať
uvedené zamestnanie v rozsahu 25%. Vzávere odvolania navrhovateľka poukázala na 2 rozsudky
Okresného súdu v Prievidzi, v súvislosti s ktorými konštatuje, že Sociálna poisťovňa porušuje zásadu,
aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
K uvedenému uviedla, že predmetné rozsudky navrhovateľka mylne porovnáva s jej prípadom nakoľko
medicínske závery v jednotlivých prípadoch sú natoľko špecifické, že poukazovanie na zhodnosť alebo
podobnosť prípadov považujeme za nedôvodné. Dokonca v rozsudku Okresného súdu v Prievidzi, sp.
zn. 11 C/108/2005 a 4Co/194/2006 zo dňa 24.03.2006 sa konalo o inej dávke, čo sama navrhovateľka
vo svojom odvolaní uvádza, a preto s poukazom na vyššie uvedené (jedinečnosť každého prípadu)
považujeme tento rozsudok za bezpredmetný. Sociálna poisťovňa vo svojom konaní nespochybnila
vznik poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky, samotné posudkové lekárky Sociálnej poisťovne v
konaní konštatovali, že navrhovateľka nie je schopná vykonávať činnosti inštruktora lyžovania spojené
s ťažšou fyzickou záťažou. Vzhľadom na vyššie popísané pracovné postupy posudkových lekárov
sociálneho poistenia však trváme na tom, že nebolo možné navrhovateľke priznať vyšší percentuálny
pokles pracovnej schopnosti ako stanovených 25 %. Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 O.s.p. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204
ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s
prvá veta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s
tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 22.06.2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať
doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil
dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 88 ods. 3 zákona pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s
plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo
v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles
pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti.
Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia



ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej
poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

Podľa § 195 ods. 1 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje
tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na
rozhodnutie.

Podľa § 195 ods. 3 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje
rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v
neprospech účastníka konania.

Podľa § 196 ods. 1 zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických
osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej
poisťovne.

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto primárne, v
medziach odvolania, preskúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
odporkyne, ktorým odporkyňa rozhodla tak, že navrhovateľka, ktorá utrpela poškodenie zdravia v
dôsledku pracovného úrazu dňa 10.02.2011, podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) nemá nárok na úrazovú rentu.

Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, konštatuje správnosť dôvodov, na základe ktorých
krajský súd rozhodol a v podrobnostiach na nich odkazuje.

Obdobne ako krajský súd, tak aj odvolací súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že navrhovateľka
utrpela dňa 10.02.2011 pracovný úraz. Žiadosťou zo dňa 15.02.2013 požiadala o priznanie úrazovej
renty ako dôsledok pracovného úrazu. Rozhodnutím zo dňa 12.04.2013 č. 26278-1/2013 - BA odporkyňa
tento nárok na úrazovú rentu navrhovateľky zamietla. Po podanom opravnom prostriedku navrhovateľky
bolo toto rozhodnutie odporkyne zrušené rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sp/18/2013 - 36
zo dňa 10.07.2014, právoplatným dňa 15.08.2014 a vec bola odporkyni vrátená na ďalšie konanie.

Posudkový lekár sociálneho poistenia, MUDr. L. H., v spolupráci s prísediacim lekárom so špecializáciou
ortopédia, MUDr. C. L., PhD. v lekárskej správe zo dňa 15.12.2014 konštatovali, že navrhovateľka nie je
poškodenou osobou na účely § 88 ods. 1 zákona, lebo v dôsledku pracovného úrazu nemá viac ako 40
%-ný pokles pracovnej schopnosti, keďže pokles pracovnej schopnosti u navrhovateľky bol stanovený
na úrovni 25 %.

V lekárskom posudku boli rovnako zdokumentované príslušné lekárske správy, z ktorých posudkový
lekár vychádzal. Lekárska správa po stabilizácii zdravotného stavu, odbor neurotraumatológie z
28.11.2012 konštatuje hypotrofícké svalstvo so zlepšením od posledného vyšetrenia, jazvy normálne,
hyperpigmentované, anteromediálna instabilita kolenného kĺbu a ľahká posterotalerálna Instabilita, s
odporúčaním plnej záťaže kolena, dril svalstva, odporúčanie ortézy pri bolesti. Správa z 03.04.2013
konštatuje eutermické koleno, bez náplne, stredne ťažkú instabilitu pravého kolena, pozitívny abdukčný
stress test vo flexii. Ortopedické vyšetrenie z 05.04.2013 dokumentuje výraznú hypotrofiu svalstva
stehna, hybný deficit 5 st, flexia 13Ost, jazvy zhojené, instabilitu anteromediálnu, s odporúčaním
posilovania svalstva s dôrazom na hamstringy, používanie stabilizačnej ortézy, rozvoj postraumatickej
artrózy kolena. Nález z úrazovej chirurgie z apríla 2013 konštatuje stredne ťažkú anteromediálnu
instabilitu kolena, pretrvávajúcu hypotrofiu svalstva stehna pravej nohy, pozitívny abdukčný stresový test
vo flexii ++, v extenzii kolena +, predná zásuvka ++. Tento stav je podľa názoru traumatológa trvalý.

Z odôvodnenia posudku Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko v Prešove vyplýva, že
navrhovateľka má 22 rokov a je študentkou Filozofickej fakulty v Prešove (masmediálne štúdium).
Ako inštruktorka lyžovania I. stupňa (podľa certifikátu v dokumentácii, platného do decembra 2014)
uzavrela dohodu o pracovnom pomere u zamestnávateľa Tatry mountain resorts, a.s., Demänovská



dolina 72, Liptovský Mikuláš od 02.01.2011 do 28.02.2011. Dňa 10.02.2011 pri organizovanom tréningu
lyžiarskej školy došlo vo večerných hodinách (cca o 18.00 hod.) k úrazu pravého kolena. Navrhovateľka
dokumentovala, že „v ľavostrannom oblúku sa jej šmykla hrana lyží na zľadovatelom povrchu, stratila
kontrolu, pred pásom si uvedomene chránila ľavé koleno, ktoré už bolo v minulosti zranené a operované,
vypla jej ľavá lyža, pravá nie, a keď padala, pocítila v pravom kolene výrazné pnutie, neskôr bolesť,
ktoré pretrvávala aj v kľude“. Na vykonanom RTG pravého kolena neboli dokumentované traumatické
zmeny na kostených štruktúrach. Bol dokumentovaný diagnostický záver a to vyvrtnutie a natiahnutie
predného skríženého väzu pravého kolena, vyvrtnutie a natiahnutie bočného mediálneho väzu pravého
kolena. Pri prvotných ošetreniach bol kolenný kĺb pungovaný pre prítomnosť krvavého exudátu, bola jej
nasadená ortéza bandážového typu, chôdza s odľahčovaním pravej dolnej končatiny. Po ročnom liečení
sa v januári 2012 podrobila artroskopickej operácii pravého kolena, pri ktorej došlo k vykonaniu plastiky
predného skríženého väzu (per B-T-B) a k zošitiu bočného mediálneho väzu a mediálneho menisku
(pre trhlinu). Po operácii bola odborníkom pre traumatológiu doporučená rehabilitácia pravého kolena.
V pooperačnom období bola flexia v pravom kolennom kĺbe 80 stupňov, po rehabilitácii 130 stupňov a v
novembri 2012 doporučená plná záťaž a „drillovanie“ svalstva dolných končatín (prim. MUDr. R.).

Nezanedbateľným faktom pri hodnotení schopnosti vykonávať učiteľa lyžovania I. stupňa je aj poúrazový
stav ľavého kolenného kĺbu utrpený v detstve pri lyžovaní (stav po interkondylickej zlomenine ľavého
kolena - stav po operácii) a je len otázkou, či zdravotný stav na ľavom kolene dovoľoval zo zdravotných
dôvodov prácu inštruktorky lyžovania I. stupňa. Z posudkového hľadiska je hodnotený poúrazový nález
- pravého kolena bez ohľadu na poškodenie ľavého kolenného kĺbu

Na pôvodnom pracovisku podľa doloženého profesiogramu: môže viesť výuku lyžovania I. stupňa a
to teoreticky úplne a v praktickej výuke pri metodike základného výcviku v prípravnom cvičení (zjazd
po spádnici a v pluhu, pluhový oblúk, hranenie, prívratný oblúk, základný paralelný oblúk s krátkymi
praktickými ukážkami techniky lyžovania, prípadne s nasadenou ortézou. Je povinná ovládať metodiku
cvičenia a vysvetľovať ju aj v jednom alebo dvoch cudzích jazykoch, pričom učiteľstvo lyžovania I. stupňa
sa vykonáva vždy na upravených a prevažne miernych svahoch. Je samozrejmosťou zúčastňovať
sa povinných poučení a školení, dodržiavať BOZP, dodržiavať interné predpisy a smernice, vydané
zamestnávateľom, informovať nadriadených o prípadných problémoch, prípadne viesť administratívu,
prihlasovanie klientov na výučbu lyžovania, platby (cestou internetu, pretože aj počítačové znalosti
Microsoft, Excel sú požiadavkami na prijatie uchádzačov za učiteľov lyžovania podľa Slovenskej
lyžiarskej asociácie. V SLA sú 3. stupne pre učiteľstvo lyžovania a 4. stupne trénerov lyžovania.).

Posudková lekárka poukázala na to, že bolo zistené, že navrhovateľka naďalej zotrváva v Slovenskej
lyžiarskej asociácii ako učiteľka lyžovania I. stupňa, pretože si obnovila certifikát s platnosťou do roku
2018. Tým je popretý dôkaz o jej vyradení z pracovného procesu v rozsahu 100 % a predpokladá návrat
na pôvodné pracovné zaradenie - učiteľ (inštruktor) lyžovania I. stupňa.

Vzhľadom na predloženú pracovnú náplň, ktorá je prílohou k pracovnej zmluve spoločnosti Tatry
mountain resorts, a.s., v ktorej sa v poslednom odseku dokumentuje, že podľa pokynov nadriadeného
môže vykonávať aj ďalšie práce, ktoré nie sú uvedené v tejto náplni, bolo zistené, že spoločnosť Tatry
mountain resorts, a.s. zahŕňa široké portfólio možnosti uplatnenia v cestovnom ruchu (ako sprievodca,
lektor), animátor voľného času.

Po zhodnotení odborných nálezov a vlastného vyšetrenia navrhovateľka môže vykonávať prácu
inštruktorky lyžovania I. stupňa v pôvodnom zaradení podľa predloženého profesiogramu, s poklesom
pracovnej schopnosti vykonávať uvedený druh práce o 25 %, v ostatných činnostiach nie je obmedzená.
Vo vzťahu k vykonávanej práci - učiteľ lyžovania I. stupňa nebol braný zreteľ na poškodenie ľavého
kolena, ktoré nie je predmetom hodnotenia pre utrpený pracovný úraz. Navrhovateľka ani jej zastupujúci
advokát sa opätovne nedostavili ani neospravedlnili, preto po dohode s odborným lekárom pre ortopédiu
- primárom MUDr. C. L., PhD., sa spoločnosti uzniesli na posúdení zdravotného stavu podľa predloženej
dokumentácie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti.

V preskúmavanej veci odvolací súd, obdobne ako krajský súd, musí konštatovať, že lekársku posudkovú
činnosť za účelom posúdenia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vykonáva najmä posudkový
lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. V zmysle
konštantnej judikatúry vyplýva, že lekársky posudok ako výsledok lekárskej posudkovej činnosti je len



jedným z podkladov pre rozhodnutie správneho orgánu, ale nie je rozhodnutím, ktoré by mohlo byť
samostatne predmetom súdneho preskúmania. Súd ho môže hodnotiť ako jeden z dôkazov v konaní
o preskúmanie rozhodnutia podľa V. časti O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7So/138/2009 zo dňa 15.12.2009). V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu, ktorého podkladom je posudok (lekárska správa) pokles schopnosti vykonávať doterajšiu
činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 <. súd skúma aj to, či pri posudzovaní
boli vzaté do úvahy všetky relevantné námietky účastníka konania, a teda či taký posudok je úplný,
logický a presvedčivý a či dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/24/2011 z 25.05.2011).

Z naznačenej súdnej praxe odvolací súd preskúmal lekárske posudky posudkových lekárov odporkyne
len z toho hľadiska, či tieto sú úplné, logické a presvedčivé a či dokazovanie v správnom konaní
bolo vykonané v dostatočnom rozsahu. Odbornú stránku lekárskych posudkov však odvolací ako aj
prvostupňový súd nemohol preskúmavať.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom odporkyne, že pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti
poškodeného je teda rozhodujúca pracovná náplň - profesiogram pracovného zaradenia, v ktorom
pracovný úraz vznikol a taktiež kvalita pracovného prostredia, v ktorom sa pracovné činnosti vykonávali,
pričom pre určenie konkrétneho percenta poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár stanoví
stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu a percento pracovných úkonov
popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať. Pre
priznanie nároku na úrazovú rentu nestačí len samotná skutočnosť, že poškodený bol pre zmenu
pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu preradený na inú pracovnú pozíciu, prípadne pre
úplnú stratu tejto schopnosti bol s poškodeným ukončený pracovný pomer.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3
druhá veta O.s.p. tak, že rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 250k ods.1 a § 250l
ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní nebola úspešná a
odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.