{"guid": "ce764901-9b7f-4582-bd9b-d49d0275f0e9:eeb78651-c572-470a-9279-52de8946f204", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8014201390.1", "spisova_znacka": "10Sžo/323/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/323/2015 z 26. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 10Sžo/323/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:8014201390.1", "identifikacne_cislo": "8014201390", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2016-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-8.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 8 ods. 2 písm. b) zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-8.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/586#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eeb78651-c572-470a-9279-52de8946f204", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8014201390.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8014201390.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8014201390.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/323/2015\n8014201390\n26. 10. 2016\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2016:8014201390.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD. v právnej veci žalobcu:\nJUDr. F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., právne zastúpeného JUDr. Lukášom Kovaničom, advokátom,\nso sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, proti žalovanej: Slovenskej advokátskej komore, so sídlom\nKolárska 4, 813 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 121/7/2014 zo dňa\n12. septembra 2014, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/72/2014-46\nzo dňa 14. júla 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/72/2014-46 zo dňa 14.\njúla 2015 p o t v r d z u j e .\nŽalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 142,39 €,\ntitulom náhrady trov právneho zastúpenia v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám jeho\nprávneho zástupcu JUDr. Lukáša Kovaniča, advokáta so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice.\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. d) zákona č. 99/1963\nZb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej - uznesenie jej\npredsedníctva č. 121/7/2014 zo dňa 12.09.2014, ktorým žalovaná podľa § 71 ods. 1 písm. b), § 63 ods.\n2, § 8 ods. 2 písm. b) zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no advokácii“) pozastavila žalobcovi výkon činnosti advokátskeho koncipienta, a vec jej vrátil na ďalšie\nkonanie.\nŽalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 564,77 Eur\nprávoplatnosti rozsudku.\n\ndo 10 dní odo dňa\n\nKrajský súd dôvodil tým, že z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovanej je bez akýchkoľvek\npochybností, že napadnuté rozhodnutie síce formálne má odôvodnenie, ale neobsahuje žiadne\nzdôvodnenie, prečo žalovaná dospela k záveru, že je dôvodné aplikovať ustanovenie § 8 ods. 2 písm.\nb) zákona o advokácii, čím sa stotožnil s názorom žalobcu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov. Podľa krajského súdu z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovanej je nesporné,\nže v ňom chýba akákoľvek úvaha a je také strohé, ako keby vo veci bolo aplikované ustanovenie § 8\nods. 1 zákona o advokácii.\n\nKrajský súd ďalej uviedol, že žalovaná sa snažila absenciu odôvodnenia rozhodnutia nahradiť vo\nvyjadrení k žalobe, avšak krajský súd uviedol, že preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu\nžalovanej a doplnenie dôvodov vo vyjadrení k žalobe nemôže nahradiť chýbajúcu právnu argumentáciu\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia.\nPodľa názoru krajského súdu by Slovenská advokátska komora ako stavovská organizácia, mala mať\nprijaté určité kritériá a na základe týchto kritérií v prípadoch fakultatívnej možnosti pozastavenia výkonu\nčinnosti advokátskeho koncipienta rozhodnúť tak, aby postihovaný koncipient nemal pocit, že ide o ničím\nnelimitovanú a vecne nepreskúmateľnú svojvôľu.\nS poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto ho podľa § 250j ods.2 písm. d/ OSP zrušil a vec jej\nvrátil na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v\nkonaní úspech, priznal náhradu konania vo výške 564,77 €.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalovanej\nProti rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhla\nodvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nPodľa jej názoru napadnuté rozhodnutie, ktoré krajský súd zrušil nie je nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov. Z obsahu rozhodnutia je podľa žalovanej zrejmé, prečo rozhodla o pozastavení výkonu\nkoncipientskej praxe žalobcu do právoplatného skončenia trestnej veci. V napadnutom rozhodnutí je\npodrobne uvedený skutok, pre ktorý bolo proti žalobcovi vznesené obvinenie, je z neho zrejmé, že\nžalobca bol obvinený zo závažného úmyselného trestného činu, tak ako uvádza uznesenie kriminálneho\núradu finančnej správy, ktoré mala žalovaná k dispozícii.\nŽalovaná uviedla, že žalobca si proti uzneseniu o vznesení obvinenia ani nepodal sťažnosť. Oboznámila\nsa so skutkovým stavom, pre ktorý bolo proti žalobcovi vznesené obvinenie a mala za preukázané, že\nsú splnené zákonné podmienky na pozastavenie výkonu činnosti advokátskeho koncipienta, tak ako\nsú uvedené v § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii, podľa ktorého komora môže pozastaviť výkon\nadvokácie tomu, proti komu sa začalo trestné stíhanie za trestný čin do právoplatného rozhodnutia vo\nveci.\nUviedla, že je síce pravdou, že žalovaná nemá obligatórnu povinnosť pozastaviť výkon advokátskemu\nkoncipientovi, ale zákonodarca v prípadoch začatia trestného stíhania zveril do jej právomoci posúdiť,\nči vzhľadom na trestnú činnosť, pre ktorú je vznesené obvinenie, rozhodne o pozastavení výkonu, kým\nnebude právoplatne rozhodnuté či advokát alebo advokátsky koncipient spáchal trestný čin alebo či\ntrestné stíhanie bude zastavené.\nŽalovaná zastáva názor, že ak uviedla v svojom rozhodnutí presné znenie skutku, pre ktorý bolo\nobvinenie žalobcovi vznesené, učinila zadosť požiadavke odôvodnenia rozhodnutia a nemožno\npovažovať jej rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože tieto sú v rozhodnutí\nvýslovne uvedené.\nŽalovaná vyjadrila presvedčenie, že jej rozhodnutie zákonom vyžadované požiadavky spĺňa, a preto s\npoukazom na uvedené dôvody, navrhla svojmu odvolaniu vyhovieť.\nIII.\nVyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej\nVo vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu\npotvrdil ako vecne správny.\n\nŽalobca uviedol, že považuje všetky žalovanou označené odvolacie dôvody vo vzťahu k zákonnosti a\nvecnej správnosti napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu za irelevantné a v celom rozsahu sa\nstotožnil s rozsudkom krajského súdu, ktorý považuje za vecne správny.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia žalovanej\nRozhodnutím č. 121/7/2014 zo dňa 12.09.2014 predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory (ďalej len\nžalovaná) podľa § 71 ods. 1 písm. b), § 63 ods. 2 a § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii pozastavilo\nžalobcovi výkon činnosti advokátskeho koncipienta.\nV dôvodoch rozhodnutia uviedla, že jej bolo dňa 05.08.2014 doručené oznámenie vyšetrovateľa\nKriminálneho úradu finančnej správy, odboru závažnej colnej a daňovej kriminality, Pobočka Východ\nPrešov, pracovisko Košice, ČVS: KÚFS-46/7027-V-2013 zo dňa 21.05.2014 o vznesení obvinenia voči\nžalobcovi pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 Trestného.\nTrestného činu sa mal žaloba dopustiť tak, že za obdobie od 1.1.2012 do 31.8.2013 v Košiciach,\nRožňave a inde v spoločnom úmysle skrátiť štátny rozpočet Slovenskej republiky na spotrebnej dani\nz minerálneho oleja a na dani z pridanej hodnoty, po predchádzajúcej dohode s obvineným J.P za\ndohodnutú odmenu vystavoval fiktívne faktúry a dodacie listy ako bývalý konateľ spoločnosti DESDEL,\ns.r.o. ako bývalý konateľ spoločnosti Najreality, s.r.o. znejúce na motorovú naftu a zároveň zasielal\nzískané finančné prostriedky z predaja motorovej nafty na účet spoločnosti Europehill Kft. vedenom v F.\nč. ú. XXXXXXXXXX/XXXX a na účet spoločnosti LIG OIL, s.r.o. vedený v F. č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX,\nktoré ako konateľa spoločnosti DESDEL, s r.o. predtým prijal od koncových odberateľov motorovej nafty\nna účet spoločnosti DESDEL, s.r.o, vedený v N. č. ú. XXXXXXXX/XXXX.\nPo citácii ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/, § 63 ods. 2, § 8 ods. 2 písm. b/ zákona o advokácii, § 30 ods.\n1 a ods. 5 Organizačného poriadku žalovaná uviedla, že kancelária komory listami zo dňa 22.08.2014\npozvala žalobcu na zasadnutie predsedníctva komory, ktoré sa konalo dňa 12.09.2014, ktorého sa\nžalobca zúčastnil osobne.\nV závere rozhodnutia uviedla, že mala vzhľadom na vyššie uvedené za to, že sú dôvody na pozastavenie\nvýkonu činnosti advokátskeho koncipienta stanovené zákonom o advokácii a predpismi komory, a preto\nrozhodla tak ako je uvedené vo výrokovej časti jej rozhodnutia.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.\ns. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo\n(podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru,\nže rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne\no odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie\nodvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie dňa 14.07.2015. Najvyšší súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať\npojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na\ninternetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.10.2016\n(§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve\npreskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.\n\nPodľa § 71 ods. 1 písm. b) zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.\n455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len\nzákon o advokácii) predsedníctvo komory rozhoduje o všetkých veciach podľa tohto zákona, ak o nich\nnerozhodujú iné orgány komory.\nPodľa § 63 ods. 2 zákona o advokácii ustanovenia § 7, 8, 10 a 28 platia primerane aj pre advokátskeho\nkoncipienta.\nPodľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii komora môže pozastaviť výkon advokácie tomu, proti\nkomu sa začalo trestné stíhanie za trestný čin do právoplatného rozhodnutia vo veci.\nPodľa § 11 ods. 4 zákona o advokácii rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 vydáva predsedníctvo komory\na musí obsahovať\na) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,\nb) označenie fyzickej osoby, o ktorej nezapísaní, pozastavení výkonu advokácie alebo vyčiarknutí zo\nzoznamu advokátov sa rozhodovalo, s uvedením jej mena, priezviska a dátumu narodenia,\nc) výrok,\nd) odôvodnenie,\ne) miesto vydania rozhodnutia,\nf) dátum vydania rozhodnutia,\ng) podpis štatutárneho orgánu komory,\nh) poučenie o opravnom prostriedku a o možnosti preskúmania rozhodnutia súdom.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo podľa § 250j ods.2 OSP zrušené napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 121/7/2014\nzo dňa 12.09.2014, preto primárne v medziach odvolania najvyšší súd ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj rozhodnutie žalovanej, najmä z toho pohľadu, či námietky žalovanej boli spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku.\nŽalovaná v odvolaní proti rozsudku krajského súdu brojila proti názoru krajského súdu a tvrdila, že jej\nrozhodnutie nie je možné považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaná zastáva\nnázor, že pokiaľ uviedla vo svojom rozhodnutí presné znenie skutku, pre ktorý bolo obvinenie žalobcovi\nvznesené, učinila zadosť požiadavke odôvodnenia rozhodnutia a nemožno považovať jej rozhodnutie\nza nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože tieto sú v rozhodnutí výslovne uvedené.\nUvedenú odvolaciu námietku žalovanej vyhodnotil najvyšší súd ako nedôvodnú.\nPodľa najvyššieho súdu z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovanej je bez akýchkoľvek pochybností\nzrejmé, že predmetné rozhodnutie žalovanej spĺňa náležitosti a požiadavky na rozhodnutie stanovené v\n§ 11 ods. 4 zákona o advokácii, teda obsahuje podrobne uvedený skutok, pre ktorý je žalobca obvinený,\nzákonné ustanovenia na základe ktorých žalovaná rozhodla ako aj odôvodnenie rozhodnutia, avšak\nv dôvodoch rozhodnutia nie je uvedená žiadna úvaha ani dôvody, pre ktoré sa žalovaná rozhodla\npozastaviť výkon činnosti advokátskeho koncipienta.\nNajvyšší súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že rozhodnutie žalovanej síce formálne obsahuje\nodôvodnenie, avšak absentuje v ňom akékoľvek správna úvaha, ktorá vyústila v záver žalovanej pre\nktorý sa rozhodla aplikovať ustanovenie § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii.\nZákon o advokácii v ustanovení § 8 ods. 2 písm. b/ dáva Slovenskej advokátskej komore (ďalej len\n„Komora“) oprávnenie pozastaviť výkon činnosti advokátskeho koncipienta, proti ktorému sa začalo\ntrestné stíhanie za trestný čin do právoplatného rozhodnutia vo veci.\nToto oprávnenie zákon stanovil ako oprávnenie fakultatívne, vyjadrené dikciou „môže“. Z uvedeného\nvyplýva, že nie každé začaté trestné stíhanie proti advokátovi, resp. advokátskemu koncipientovi musí\nmať za následok pozastavenie výkonu jeho činnosti.\nUvedené si zjavne uvedomuje aj žalovaná, keď v dôvodoch odvolania argumentuje, že v prípadoch\nzačatia trestného stíhania proti osobe advokátskeho koncipienta nemá obligatórnu povinnosť pozastaviť\n\nvýkon jeho činnosti, ale zákonodarca jej zveril do právomoci posúdiť, či vzhľadom na trestnú činnosť,\npre ktorú je vznesené obvinenie, rozhodne o pozastavení výkonu, kým nebude právoplatne rozhodnuté\nvo veci.\nNajvyšší súd dodáva, že práve pre vylúčenie svojvôle, ale aj arbitrárnosti rozhodovania vo veciach\npozastavenia výkonu advokácie s poukazom na fakultatívnosť tohto oprávnenia je potrebné posúdenie\njedinečných okolností každého takéhoto prípadu, či už z pohľadu posúdenia osoby advokátskeho\nkoncipienta, povahy a závažnosti skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a pre ktorý mu bolo vznesené\nobvinenie, ale aj z pohľadu presvedčivosti argumentov jeho obrany voči úmyslu Komory pozastaviť mu\nvýkon jeho činnosti.\nNáležité posúdenie týchto aspektov musí následne žalovaná premietnuť do odôvodnenia rozhodnutia.\nNa základe vyššie uvedeného najvyšší súd zastáva názor, že rozhodnutie Komory o pozastavení výkonu\nčinnosti advokátskeho koncipienta podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii je nepreskúmateľné,\nak je rozhodnutie odôvodnené strohou rekapituláciou skutkových zistení (o tom, že proti žalobcovi bolo\nvznesené obvinenie pre zločin krátenia dane a poistného) a citáciou ustanovení zákona o advokácii, na\nzáklade ktorých rozhodla, bez uvedenia bližších dôvodov, ktoré ju viedli k záveru, že v prípade žalobcu\nje dôvodné a nutné pozastaviť výkon činnosti advokátskeho koncipienta.\nPokiaľ totiž z dôvodov rozhodnutia žalovanej nie je zrejmé, čo ju viedlo k rozhodnutiu o pozastavení\nvýkonu činnosti advokátskeho koncipienta, keď nie je zrejmé, či vôbec existovali kritéria, ktoré\nposudzovala pri úvahe o využití tohto oprávnenia a akým spôsobom ich vyhodnotila, ako vyhodnotila\nosobu žalobcu, povahu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a ako sa vysporiadala s jeho obhajobou,\nnie sú známe (nie len žalobcovi, ale ani súdu) dôvody, ktoré boli rozhodujúce pri úvahe o využití tohto\nfakultatívneho oprávnenia. Potom záver krajského súdu, že rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov je plne udržateľný a nemôžu ho spochybniť ani odvolacie námietky žalovanej, že\npokiaľ uviedla vo svojom rozhodnutí presné znenie skutku, pre ktorý bolo obvinenie žalobcovi vznesené,\nučinila zadosť požiadavke odôvodnenia rozhodnutia.\nNajvyšší súd na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že dlhodobo a ustálene judikuje (porovnaj\nnapr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod ďalej len „Zbierka“) pod č. R 29/1996), že rozhodnutie súdu, ktorým ako nepreskúmateľné\nzruší rozhodnutie správneho orgánu, ak rozhodnutie nie je náležite odôvodnené (§ 47 ods. 3 <O.>\nzákona č. 71/1967 Zb. <O.) je vecne správne.\nPre porovnanie z rozhodnutia publikovaného v Zbierke pod č. R 33/2006, vyplýva, že rozhodnutie\nsprávneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie\nneodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu.\nSkutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie\nmusí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá\nkonkrétna povinnosť.\nAko podporné rozhodnutia, ktoré potvrdzujú ustálenosť judikatúry najvyššieho súdu v otázke nárokov\nna náležité odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu možno uviesť aj rozhodnutie publikované v\nZbierke pod č. R 3/2014, podľa ktorého za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať\nrozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal; najmä ak ide o rozhodnutie,\nktoré samo osebe znamená prekážku výkonu vybraných činností, tiež rozhodnutie uverejnené v Zbierke\npod č. R 60/2000 podľa ktorého, zákonné požiadavky na konanie o právach a povinnostiach fyzických\nosôb a právnických osôb stanovené zákonom č. 71/1967 Zb. <O. (prípadne iným procesným predpisom),\nnie sú naplnené tým, že správny orgán v rozhodnutí doslovne paragrafovaným znením alebo voľne\nuvedie ich znenie a ustálenými formuláciami deklaruje, že sa nimi pri rozhodovaní riadil. Úlohou súdu\nv správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je nahrádzať\nčinnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda\nposúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom.\nPre porovnanie najvyšší súd poukazuje na obdobnú judikatúru Nejvyššího správního soudu (napr.\nrozsudok zo dňa 22.01.2004, č. j. 4 Azs 55/2003-51), z ktorej vyplýva, že rozhodnutie správneho\n\norgánu, v odôvodnení ktorého absentuje úvaha, ktorou bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov,\nktoré vykonal ako aj správna úvaha, ktorú použil pri použití právnych predpisov, na základe ktorých\nrozhodoval, rovnako tak aj chýbajúca argumentácia ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu ako\núčastníka správneho konania je v rozpore s § 47 odst. 3 Správneho poriadku a takéto rozhodnutie je\nnepeskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\nNajvyšší súd aj s poukazom na citovanú judikatúru dodáva, že pokiaľ absentuje v odôvodnení\nrozhodnutia správneho orgánu úvaha, z akého dôvodu vyvstalo rozhodnutie žalovanej o využití zákonnej\nmožnosti rozhodnúť istým spôsobom, i keď jej to zákon výslovne neprikazuje, nebolo pochybením\nkrajského súdu keď takéto rozhodnutie zrušil pre chýbajúce odôvodnenie (ako nevyhnutnej zákonnej\nnáležitosti správneho aktu vyžadovanej ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku), ktorej nedostatok\nspôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu.\nV súvislosti s vysloveným názorom krajského súdu, ktorý žalovanej vytkol, že sa snažila absenciu\nodôvodnenia nahradiť vo vyjadrení k žalobe, pričom zdôraznil, že súd preskúmava zákonnosť\nrozhodnutia žalovanej a doplnenie dôvodov vo vyjadrení k žalobe nemôže nahradiť chýbajúcu právnu\nargumentáciu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, najvyšší súd považuje za dôležité zdôrazniť, že\nsa s takýmto názorom krajského súdu stotožňuje a dodáva, že rovnaký právny názor nachádza oporu\nv ustálenej judikatúre najvyššieho súdu (napr. rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 18.03.2016, sp. zn.\n10Sza/6/2016, rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 21.06.2016 sp. zn. 10Sza/13/2016).\nUvedená judikatúra najvyššieho je ustálená v názore, že „vytýkané nedostatky odôvodnenia\npreskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením\nresp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim\nakceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi\na vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali\nbyť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej\nprávomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej\nzákonom“, v tomto prípade do sféry kompetencie Komory v agende vymedzenej zákonom o advokácii.\nPokiaľ totiž súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého správneho rozhodnutia, resp. skutkové\na právne úvahy, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané, robí tak výlučne cez odôvodnenie tohto\nrozhodnutia, a nie prostredníctvom obsahu administratívneho spisu, resp. dôvodov doplňujúcich, ktorými\nžalovaná dodatočne dopĺňa chýbajúce dôvody v rozhodnutí.\nPokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o pozastavení výkonu činnosti advokátskeho\nkoncipienta podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii nie je zrejmé, ako vec rozhodujúci\norgán zvážil, o aké skutočnosti oprel svoj právny záver, ktorým sa rozhodol využiť zákonnú možnosť\npozastavenia výkonu činnosti advokátskeho koncipienta, prečo považuje dôvody jeho obhajoby tak,\nako ich predniesol na zasadnutí predsedníctva SAK dňa 12.09.2014 za neprijateľné, de facto takýmto\nrozhodnutím znemožňuje žalobcovi uplatniť žalobné body, ktorými by mohol vyvrátiť, popr. spochybniť\nzávery rozhodujúceho orgánu. Takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (pozri\ntiež rozhodnutie Nejvyššího správního soudu zo dňa 04.02.2010, čj. 7 Afs 1/2010-53).\nNa základe uvedeného bolo možné zhrnúť, že odôvodnenie rozhodnutia žalovanej nespĺňa kritéria\npreskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ktoré dovodila citovaná judikatúra najvyššieho súdu, preto\nnajvyšší súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť rozsudku krajského súdu, preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v\nspojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi\npriznal ich náhradu vo výške 142,39 €, podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu, v zmysle vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl.“).\nTrovy odvolacieho konania tvoria trovy právneho zastúpenia vo výške 142.39 €. Trovy právneho\nzastúpenia pozostávajú: z odmeny za 1 úkon právnej služby, (písomné vyjadrenie k odvolaniu\nžalovaného - §14 ods. 1 písm. b/ vyhl.)- 134 €, a k nemu prislúchajúcemu režijnému paušálu (§ 16\nods. 3 vyhl.), 1x 8,39 Eur, spolu 142,39 €.\n\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nnajvyšší súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e opravný prostriedok prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/72/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}