{"guid": "39ae4d9f-2f44-46cb-aba3-4279ac421749:48f06a48-0290-43bb-ac2d-90272609574a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8014201316.1", "spisova_znacka": "10Sža/40/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/40/2015 z 30. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2016, sp. zn. 10Sža/40/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:8014201316.1", "identifikacne_cislo": "8014201316", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2016-03-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-4.pismeno-e", "nazov": "§ 33 ods. 4 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-4.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-36.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 36 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-36.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-36"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-33", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-36"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/48f06a48-0290-43bb-ac2d-90272609574a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8014201316.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8014201316.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8014201316.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/40/2015\n8014201316\n30. 03. 2016\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2016:8014201316.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej veci žalobcu: V.\nF. F., trvale bytom S., Vietnamská socialistická republika, prechodne bytom R., štátny občan Vietnamskej\nsocialistickej republiky, právne zastúpeného Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, so\nsídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície\nPrešov, so sídlom Jarková 31, 080 10 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nPPZ-HCP-PO2-232-006/2014 zo dňa 17. septembra 2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 14Scud/19/2014-48 zo dňa 14. júla 2015 jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 14Scud/19/2014-48 zo dňa\n14. júla 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-232-006/2014 zo dňa\n17.09.2014 potvrdil rozhodnutie Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice č. PPZ-HCPPO6-KP-653-019-2014 zo dňa 01.07.2014, ktorým zrušil povolenie na prechodný pobyt žalobcu na\núzemí Slovenskej republiky na účel zamestnania v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33\nods. 4 písm. e) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z.z.“).\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že preskúmaním vecí dospel k záveru, že rozhodnutie a\npostup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom a preto žalobu zamietol.\nKrajský súd konštatoval, že správne orgány rozhodli správne, keď po zistení, že predložený doklad o\nbezúhonnosti je falošným dokladom, pričom toto tvrdenie primerane preukázali vykonanou odbornou\nexpertízou, ako aj potvrdením príslušných orgánov Vietnamskej socialistickej republiky, že žalobcovi\nnebol nikdy príslušnými orgánmi vydaný výpis z registra trestov, čím došlo k naplneniu § 36 ods. 1 písm.\nb) v spojení s § 33 ods. 6 písm. e) zákona č. 404/2011 Z.z., pričom žalobcovi sa nepodarilo v konaní\npreukázať opak, rozhodli o zrušení prechodného pobytu žalobcu.\n\nPodľa názoru krajského súdu aplikácia zákona č. 404/2011 Z.z. v konaní o zrušenie prechodného\npobytu žalovaným bola správna a na argumentáciu žalovaného v tomto rozsahu odkazuje. Konanie o\nzrušenie prechodného pobytu je novým konaním, ktoré začalo v roku 2013 za účinnosti nového zákona\na ustanovenia zákona č. 48/2002 Z.z. preto na toto konanie nemožno použiť. Z uvedeného dôvodu\nvyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú.\nPreskúmaním veci krajský súd zistil, že žalovaný v priebehu konania o zrušenie prechodného pobytu\nzistil u príslušných orgánov Vietnamskej socialistickej republiky (nóta Ministerstva spravodlivosti\nVietnamskej socialistickej republiky a správa Interpolu Hanoj), že orgánom príslušným na vydanie výpisu\nz registra trestov vo Vietname, provincia Nghe An, nikdy nebol žalobcovi vydaný výpis z registra trestov\na že doklad predložený žalobcom pri podaní žiadosti o prechodný pobyt je tak bezpochyby falošným\ndokladom. Vzhľadom na znenie zákonného ustanovenia § 36 ods. 6 písm. e) zákona č. 404/2011 Z.z.\nje tak zrejmé, že žalovaný vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, keďže dostatočne preukázal,\nže predložený doklad je falošný. Žalobcovi sa v priebehu správneho konania, ani v konaní na súde\nnepodarilo preukázať, že tento doklad je pravým dokladom a obsahom žaloby ani nebolo spochybnenie\nzáveru odbornej expertízy, ktorá konštatovala, že predložený výpis z registra trestov je falošný.\nNámietku žalobcu, prečo správny orgán nezistil, že predložený výpis z registra trestov je falošný už v\nroku 2008, keď rozhodoval o podanej žiadosti o prechodný pobyt, resp. ani pri predĺžení prechodného\npobytu vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného,\nže v čase posudzovania žiadosti žalobcu v roku 2008 sa výpis z registra trestov javil byť pravým a\nsprávny orgán nemal dôvod, aby podroboval odbornej expertíze všetky doklady predkladané všetkými\nžiadateľmi o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Až v čase, keď v rámci svojej\nčinnosti správny orgán získal od príslušných orgánov vedomosť o tom, že boli zistené prípady, kedy boli\nžiadateľmi, resp. istou skupinou žiadateľov, predkladané falošné doklady o bezúhonnosti, správny organ\nex offo zo svojej úradnej činnosti, na pokyny nadriadených orgánov v rámci rozsahu svojich právomoci,\nbol oprávnený preverovať doklady aj tých žiadateľov, ktorým už bol prechodný pobyt povolený, a teda\naj u žalobcu. Uvedený postup žalovaného vyplýva aj z logického výkladu znenia § 36 ods. 2 písm. b)\nzákona č. 404/2011 Z.z.\nKrajský súd uviedol, že je nepochybné, že žalovaný ako policajný útvar, v kompetencii ktorého je o.i.\nochrana a dozor nad bezpečnosťou štátu, disponuje širokým rozsahom právomocí v rámci realizovanej\ncudzineckej politiky a v prípadoch, keby operatívnou činnosťou príslušného organu dôjde k zisteniam,\nže sú prípady, kedy cudzí štátni príslušníci predložili falošné výpisy z registra trestov, príslušné orgány\nsú oprávnené preskúmať aj spätne vydané povolenia na prechodný pobyt, ak existuje podozrenie, že v\nminulosti mohlo dôjsť k vydaniu povolenia na prechodný pobyt na základe falošného výpisu z registra\ntrestov.\nNa námietku žalobcu, že správny orgán v konaní nevykonal dokazovanie skutočností tvrdených\nžalobcom, ktoré by boli žalobcovi na prospech, t.j. predovšetkým, že neskúmal otázku bezúhonnosti\nžalobcu, resp. jeho úmysel vo vzťahu k predloženiu výpisu z registra trestov, ktorý považoval za\npravý, krajský súd uviedol, že s týmito skutočnosťami sa správny orgán primerane vysporiadal, a to\ns odkazom na už opakované tvrdenie žalovaného, že v konaní bolo bez pochybností preukázané,\nže predložený doklad, výpis z registra trestov je falošný a že žalobcovi nebol v minulosti príslušným\norganom Vietnamskej socialistickej republiky vydaný výpis z registra trestov. Predmetom skúmania\nsprávnym orgánom v zmysle príslušných zákonných ustanovení nie je skúmanie bezúhonnosti, a tak\ntieto tvrdenia žalobcu nemohli prevýšiť objektívnu skutočnosť, t. j. predloženie falošného dokladu.\nK ďalšej námietke žalobcu, že v konaní nedošlo k porušeniu verejného záujmu, keďže bolo preukázané,\nže žalobca je bezúhonnou osobou a jeho trestný záznam vo Vietnamskej socialistickej republike je čistý\na žalobca nebol nikdy v minulosti súdne stíhaný, a preto nie je hrozbou pre Slovenskú republiku, sa\nkrajský súd stotožnil s vyjadrením a argumentáciou žalovaného, že otázka bezúhonnosti nie je v tomto\nkonaní predmetom sporu a nie je dôvodom pre zrušenie prechodného pobytu. Žalobca porušil zákon\nSlovenskej republiky tým, že predložil falošný doklad v konaní o udelenie prechodného pobytu. Verejným\nzáujmom štátu, na ktorý je povinný príslušný správny orgán dbať, je dodržiavanie zákonov. Zo strany\nžalobcu preto týmto konaním bezpochyby došlo k narušeniu verejného poriadku.\nKrajský súd uviedol, že žalovaný postupoval správne, keď neaplikoval § 36 ods. 2 zákona č. 404/2011\nZ.z.. V konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobca je slobodný a bezdetný a okrem dvoch bratrancov\n\nnemá na území Slovenskej republiky inú rodinu. Jeho rodičia žijú vo Vietnamskej socialistickej republike.\nPrechodný pobyt bol žalobcovi povolený na účel zamestnania a tento účel sa nezmenil. Dopad a\ndôsledky zrušenia prechodného pobytu na súkromný život žalobcu nie sú takého rozsahu, aby bol\nuprednostnený výlučne súkromný záujem žalobcu zotrvať na území Slovenskej republiky bez ďalšieho.\nKrajský súd konštatoval, že nie je dôvodná ani námietka žalobcu vo vzťahu k nedostatočnému\nodôvodneniu napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že\nžalovaný ako odvolací orgán dostatočne preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,\nktorým bol zrušený prechodný pobyt žalobcu, jasne a primerane odôvodnil, ktoré okolnosti boli\nrozhodujúce pre rozhodnutie vo veci a primerane sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu.\nPo preskúmaní rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe tak dospel krajský súd k záveru, že príslušný správny orgán postupoval v konaní\no zrušenie prechodného pobytu žalobcu zákonným spôsobom, skutkový stav bol zistený dostatočným\nspôsobom, v konaní boli aplikované ustanovenia správneho právneho predpisu a vydané rozhodnutie\nje tak v súlade so zákonom.\nII.\nOdvolanie žalobcu\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že odvolanie\nproti napádanému rozhodnutiu podal z dôvodu podľa ustanovenia § 205 odsek 2 písm. a), b), c) a f)\nO. s. p.\nS rozhodnutím krajského súdu nesúhlasí čo do dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a jednak\nčo do dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu. Krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s\nargumentáciou žalobcu, na základe čoho dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu a rozhodnutiu\nvo veci.\nŽalobca namietal, že\na) rozhodnutím krajského súdu boli porušené ustanovenia zákona o pobyte cudzincov a rozhodnutie je\nv rozpore s č1. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nb) nie je spravodlivé, aby žalobca, ktorému sa prísne formalisticky pripisuje „predloženie falošných\ndokladov“ podľa ust. § 33 ods. 6 písm. e) v spojení s ust. § 36 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z.,\nniesol objektívnu zodpovednosť a bol adresátom sankcie v podobe zrušenia jeho prechodného pobytu za\nniečo, k čomu svojím konaním úmyselne neprispel a navyše, keďže o falošnosti predkladaného dokladu\nnevedel, nemohol fakticky ovplyvniť jeho predloženie. Minimálne sa mal konajúci súd podielom viny\nžalobcu na predložení falošného dokladu zaoberať,\nc) správny orgán pri aplikácii jednotlivých zákonných noriem nemá len „slepo“ nasledovať gramatický\nvýklad právnej normy, ale má priestor využiť správnu úvahu a v danom prípade po osvedčení skutočnosti,\nže žalobca naozaj bol bezúhonný, čo preukázal orgánu i novovyžiadaným výpisom z registra trestov, mal\ntúto skutočnosť konfrontovať predovšetkým s cieľmi zákona o pobyte cudzincov a najmä so zmyslom\nsamotnej zákonnej požiadavky predkladania dokladu k žiadosti o prechodný pobyt. Cieľom predloženia\ndokladu v zmysle zákona je práve preukázanie bezúhonnosti žiadateľa o prechodný pobyt,\nd) pokiaľ dôjde k stretu dvoch základných práv a slobôd, na jednej strane práva žalobcu na súkromie a\nrodinný život garantovaného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 8 Dohovoru)\na na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva (čl. 8 ods. 2 Dohovoru), teda k stretu záujmu\nsúkromného so záujmom verejným, je potrebné, aby správny orgán dostatočne dôsledne zvážil a\npreskúmal aj hľadisko súkromné, t. j. či odopretím udelenia povolenia k jeho pobytu na území SR nebolo\nneprimerane obmedzené, resp. odňaté právo žalobcu na súkromie a rodinný život na území SR, a čo\nje v prejednávanom prípade ešte závažnejšie, správny orgán mal konať tak, aby v administratívnom\nkonaní mal dostatočne preukázané, že žalobca úmyselne porušil podmienky na povolenie prechodného\npobytu na území Slovenskej republiky. Podľa Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Sža 2/2009,\nak správny orgán dospeje k záveru, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným,\nmusí v prípade, že uprednostní záujem verejný, v rozhodnutí náležíte odôvodniť prečo došlo k jeho\n\nuprednostneniu. Žalobca nesúhlasí s tvrdením, že rozhodnutie bolo vzhľadom na okolnosti náležite\nodôvodnené,\ne) správne orgány pri rozhodovaní neprimerane uprednostnili záujmy štátu a spoločnosti, ktoré by pri\nzohľadnení pravdivosti tvrdení žalobcu de facto nijako neboli ohrozené, pred právami a záujmami fyzickej\nosoby, ktoré sú správne orgány v zmysle Správneho poriadku síce až ako druhoradé, ale taktiež povinné\nchrániť,\nf) žalobca sa domnieva, že rozhodnutím krajského súdu došlo k porušeniu princípu právnej istoty,\nktorého rešpektovanie sa predpokladá v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, nakoľko ten istý súd\nv právne a skutkovo takmer totožnej veci, v rovnakom zložení členov senátu rozhodol rovnakú právnu\notázku za obdobných podmienok odlišne. Žalobca zároveň poukazuje na judikatúru Ústavného súdu\nSR, podľa ktorej, aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v\nprávnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich\nv obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené\nv analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere\nv spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).\nV nadväznosti na uvedené, žalobca poukázal i na nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 92/2012-36\nzo dňa 10.05.2012, podľa ktorého: „ ...požiadavka spravodlivosti osobitne zvýraznená v čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ako aj v § 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého má byť v rámci súdneho konania\nzabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, je totiž kritériom ukladajúcim\nkaždému všeobecnému súdu ústavnú povinnosť hľadať také riešenie prerokúvanej právnej veci, ktoré\nnebude možné vyhodnotiť ako extrémne nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel a\núčel príslušných zákonných ustanovení.“\nRozhodnutie a postup správnych orgánov, ktoré krajský súd potvrdil ako správne, sa v tomto prípade\nmožno javí ako súladné s textáciou dotknutých ustanovení zákona č. 404/2011 Z.z., žalobca je však\ntoho názoru, že pripisovanie objektívnej zodpovednosti za konanie, ktoré žalobca nezapríčinil, je presne\nprotichodné princípu spravodlivosti a popiera zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení. Žalobca\nmá za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalovaný sa vo svojich rozhodnutiach, resp. vyjadreniach niekoľkokrát vyrovnával s námietkou žalobcu\navšak len takým dôvodením, že otázka bezúhonnosti účastníka konania nie je v konaní predmetom\nsporu, a preto nebolo opodstatnené skúmať skutočnú bezúhonnosť osoby žalobcu, keďže dôvodom\nzrušenia prechodného pobytu je len samotná skutočnosť, že predložil falzifikát dokladu. Uvedenú\nargumentáciu si prisvojil aj krajský súd, keď uviedol, že žalobca v konaní o udelenie prechodného pobytu\nk svojej žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR predložil falošný doklad, a tým\nporušil zákon. Verejným záujmom štátu, na ktorý je povinný príslušný správny orgán dbať je dodržiavanie\nzákonov. Zo strany žalobcu preto týmto konaním malo dôjsť k narušeniu verejného poriadku.\nUvedené tvrdenie o porušení zákona a o narušení verejného poriadku nepovažuje žalobca za správne.\nŽalobca má za to, že správny orgán mohol v záujme presne a úplne zisteného skutočného stavu\nveci vykonať dôkaz a požiadať o vydanie odpisu z registra trestov účastníka konania a teda takýmto\nspôsobom by dospel k zisteniu, že žalobca zápis v registri trestov Vietnamu nemá už na prvom stupni\nsprávneho konania. Správny orgán zohľadnil len šetrenie NJBPMN, ktoré preukazovalo, že sporný\npredložený doklad bol falošný, avšak žiadnym spôsobom sa správny orgán nevysporiadal s otázkou, či\nsa falšovania dopustila osoba žalobcu.\nŽalobca si na pre účely podania odvolania v správnom konaní dodatočne ešte raz vyžiadal a predložil\nkonajúcemu orgánu výpis z registra trestov v krajine trvalého pobytu, a žiadal, aby druhostupňový\nsprávny orgán tento výpis, ktorý potvrdzuje jeho bezúhonnosť zohľadnil pri svojom rozhodnutí. Žalovaný\nvšak predložený výpis dokazujúci bezúhonnosť nezohľadnil, iba prísne formalisticky dôvodil tým, že\nzákon o pobyte cudzincov sa nezaoberá bezúhonnosťou žalobcu, ale skutočnosťou, že žiadateľ predložil\nfalzifikát dokladu. Žalobca sa stotožňuje s názorom Krajského súdu Bratislava uvedeným v Rozsudku\nzo dňa 12. novembra 2014, č. k. 2S 84/2014-3, podľa ktorého správny orgán je v takom prípade povinný\ntakéto dôkazy vyhodnotiť.\n\nŽalobca tiež poukázal na to, že konajúci súd nezohľadnil, že úlohou správnych orgánov pri aplikácii\nčl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vziať do úvahy prípadné exteritoriálne\núčinky článku 8 Dohovoru, t. j. zaoberať sa otázkou, do akej miery je cudzincovi znemožnený jeho\nrodinný, prípadne súkromný život v jeho krajine pôvodu a do akej miery prijímajúci štát - Slovenská\nrepublika práve z tohto dôvodu povinný umožniť mu preniesť si svoj rodinný, resp. súkromný život\nna jeho územie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sža/16/2010). Žalovaný\nsa pri aplikácii čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a dôsledkami zrušenia\nprechodného pobytu žalobcu na jeho súkromný a rodinný život exteritoriálnymi dôsledkami nezaoberal.\nV odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje, ako žalovaný posúdil charakter a pevnosť rodinných\nvzťahov žalobcu a existenciu rodinných, kultúrnych a sociálnych väzieb s krajinou pôvodu v konfrontácii\ns vybudovanými väzbami na území SR.\nZ uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie podľa názoru žalobcu výsledkom postupu, ktorý nebol\nv súlade so zákonnými predpismi, vo veci nebol zistený riadne skutkový stav a zo zistených skutočností\nnebol vyvodený správny právny záver, a preto navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi\ntrovy konania. Alternatívne žalobca navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu zrušil a\nvec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie a rovnako zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy\nkonania.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k odvolaniu\nVo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové námietky a\ndôkazy a tak ani žalovaný nerozširuje svoje vyjadrenie a trvá na ňom.\nŽalovaný zdôraznil to, že ide o pobyt prechodný, teda limitovaný na určitý čas. Prechodný pobyt nedáva\nžiaden automatický prísľub, že Slovenská republika umožní trvalé nažívanie cudzinca na svojom území.\nPreto nie je zrejmé, na základe akých právnych podkladov žalobca reálne očakával, že sa na území\nSlovenskej republiky natrvalo usadí. Očakávania súkromnej osoby, jej želania a plány do budúcnosti\nnie sú a nemôžu byť záväzné pre žiaden štátny útvar natoľko, aby prehliadlo nerešpektovanie svojho\nprávneho poriadku a tolerovalo predložený falzifikát verejnej listiny.\nIV.\nRozhodnutie žalovaného\nŽalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-232-006/2014 zo dňa 17.09.2014 rozhodol o odvolaní žalobcu\nvoči rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ Košice č. PPZ-HCP-PO6-KP-653-019/2014 zo\ndňa 01.07.2014 tak, že rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom č. p. PPZ-HCP-PO6KP-653-019/2014 zo dňa 01.07.2014, ktorým bol v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33\nods. 4 písm. e) zákona č. 404/2011 Z.z. zrušený prechodný pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky\nna účel zamestnania, potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku),\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9\nzák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.marca\n2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Orgánmi verejnej správy sa\nrozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie\nprávnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach\n\nfyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych\norgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré\nzakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými\nmôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb\npriamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného, ktorý rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-232-006/2014 zo dňa 17.09.2014 potvrdil rozhodnutie\nOddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice č. PPZ-HCP-PO6-KP-653-019-2014 zo dňa\n01.07.2014, ktorým zrušil povolenie na prechodný pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky na účel\nzamestnania v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. e) zákona č. 404/2011\nZ.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen zákon o pobyte cudzincov).\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so\nvšetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nPodľa § 33 ods. 6 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie\nprechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje\nalebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.\nPodľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak zistí\nskutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods.\n6 alebo ods. 7.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov ustanovenie odseku 1 neplatí, ak by dôsledky zrušenia\nprechodného pobytu boli neprimerané dôvodu zrušenia prechodného pobytu najmä s ohľadom na\nsúkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny.\nZ administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca mal na území Slovenskej republiky povolený\nprechodný pobyt na účel zamestnania od 19.11.2008 v zmysle § 20 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte\ncudzincov.\nPodkladom pre začatie konania o zrušení prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom\nzamestnania bolo odborné posúdenie registra trestov Vietnamu, preverenie výpisu registra trestov /\nVietnamu Interpolom Hanoj/ a preverenie pravosti výpisu registra trestov Vietnamu Ministerstvom\nspravodlivosti Vietnamskej socialistickej republiky.\nAko z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, žalovaný v priebehu konania o zrušenie prechodného\npobytu zistil u príslušných orgánov Vietnamskej socialistickej republiky (nóta Ministerstva spravodlivosti\nVietnamskej socialistickej republiky a správa Interpolu Hanoj), že orgánom príslušným na vydanie výpisu\nz registra trestov vo Vietname, provincia Nghe An, nikdy nebol žalobcovi vydaný výpis z registra trestov\na doklad predložený žalobcom pri podaní žiadosti o prechodný pobyt je tak bezpochyby falošným\ndokladom.\nPrvostupňový správny orgán na základe zistených skutočnosti začal správne konanie vo veci zrušenia\nprechodného pobytu a po vykonanom dokazovaní vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 36 ods. 1 písm.\nb/ zákona o pobyte cudzincov žalobcovi zrušil prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, nakoľko\nzistil skutočnosti, ktoré boli dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa §\n33 ods. 4 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov.\nŽalovaný po podaní odvolania rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu preskúmal a dospel k\nzáveru že odvolanie žalobcu je potrebné zamietnuť a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu je\npotrebné potvrdiť.\nÚlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či v danom prípade prichádzal do úvahy postup, ktorý zvolil\nsprávny orgán, keď zrušil žalobcovi prechodný pobyt na území Slovenskej republiky z dôvodu, že\nžalobcom predložený doklad o bezúhonnosti je falošným dokladom, najmä keď žalobca argumentoval,\n\nže nie je spravodlivé, aby žalobca, ktorému sa prísne formalisticky pripisuje predloženie falošných\ndokladov podľa § 33 ods. 6 písm. e/ v spojení s § 36 ods.1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, niesol\nobjektívnu zodpovednosť a bol adresátom sankcie v podobe zrušenia jeho prechodného pobytu za\nniečo, k čomu svojim konaním úmyselne neprispel, keďže o falošnosti predkladaného dokladu nevedel\na nemohol ovplyvniť jeho predloženie.\nŽalobca namietal, že správny orgán použil gramatický výklad právnej normy.\nPodľa odvolacieho súdu uvedená námietka nebola spôsobilá spochybniť zákonnosť rozhodnutia\nsprávnych orgánov ani vecnú správnosť napadnutého rozsudku.\nPrávny záver správneho orgánu, ktorým zrušil prechodný pobyt žalobcovi zodpovedal gramatickému /\njazykovému/ zneniu citovaného ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 33 ods. 4 písm. e) zákona o\npobyte cudzincov, teda takému, ktorý možno označiť za priamočiary výklad právnej normy vychádzajúci\nz jeho textu, ale napriek uvedenému nemožno súhlasiť so žalobcom, že takýmto výkladom by došlo k\nvydaniu rozhodnutia, ktoré by bolo možné považovať za nespravodlivé, pretože podľa odvolacieho súdu\nžalobca nepreukázal, že na predložení falošného dokladu nemal žiaden podiel viny.\nOdvolací súd na tomto mieste považuje za dôležité uviesť, že doslovný výklad ustanovenia § 36 ods. 1\npísm. b/ zákona o pobyte cudzincov je taký, že umožňuje policajnému útvaru zrušiť prechodný pobyt, ak\ntento zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa\n§ 33 ods. 6 alebo ods. 7.\nV danom prípade však ani podľa odvolacieho súdu nebolo nutné sa odkloniť od doslovného znenia\ncitovaného ustanovenia, pretože z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobca nemal žiaden\npodiel viny na tom, že takýto falošný doklad bol správnemu orgánu predložený. Jeho samotné tvrdenie\no tom ešte nie je dôkazom, najmä nie takým, ktorým by bolo možné preukázať bez tvrdenia ďalších\nskutočností, resp. podpory dôkazov, že žalobca v skutočnosti nemal vedomosť o tom, že predkladá\nfalošný doklad preukazujúci jeho bezúhonnosť.\nÚčelom ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov pri jeho doslovnom výklade\nje v podstate sankcia - zrušenie prechodného pobytu tomu žiadateľovi, ktorý predloží falošné alebo\npozmenené doklady.\nIde v podstate o sankciu za to, že žalobca v konaní o udelenie prechodného pobytu oklamal správny\norgán.\nV danom prípade bolo preukázané, že žalobcom predložený doklad o jeho bezúhonnosti (konkrétne\nVýpis z registra trestov Vietnamskej socialistickej republiky vydaný provinčnou justičnou správou Nghe\nAn s evidenčným číslom 514/TP-LL-TP zo dňa 22.09.2008 na meno žalobcu s dátumom narodenia\n14.04.1986) bol po analýze vyhodnotený dňa 31.07.2013 ako falošný doklad. Uvedené potvrdzuje aj\nNóta zaslaná Veľvyslanectvu SR v Hanoji Ministerstvom spravodlivosti VSR dňa 30.12.2013, v ktorej\nsa uvádza, že výpis z registra trestov VSR žalobcovi Správou spravodlivosti provincia Nghe An nebol\nvydaný.\nPodľa odvolacieho súdu bolo teda nepochybné, že žalobca predložil správnemu orgánu falošný doklad a\nžalobca neponúkol správnemu orgánu žiadne vysvetlenie takéhoto konania, ktoré by mohlo dovodzovať\nzávery, že na jeho strane nedošlo k žiadnej nepoctivosti.\nAni najvyššiemu súdu s poukazom na obsah administratívneho spisu neboli známe žiadne skutočnosti,\nktoré by nasvedčovali tomu, že žalobca sa nedopustil konania, ktoré by vysvetľovali alebo\nospravedlňovali takéto konanie žalobcu a samotný fakt, že žalobca nemá záznam v registri trestov,\nnebol dôvodom, aby na uvedenú nepoctivosť správny orgán nezareagoval spôsobom ako učinil, teda\nsankcionovaním vo forme zrušenia prechodného pobytu na účel zamestnania.\nPri zodpovedaní otázky, ktorú si položil odvolací súd v nadväznosti na uplatnenú námietku žalobcu,\nči autoritatívne stanovené právo bolo aplikovateľné na prípad žalobcu s poukazom na namietanú\nnespravodlivosť, dospel odvolací súd k záveru, že doslovná interpretácia citovaného ustanovenia bola\ns poukazom na okolnosti daného prípadu podľa najvyššieho súdu udržateľná, pretože neviedla k\nnespravodlivým dôsledkom a nebola ani v rozpore s jeho účelom.\n\nNa základe uvedeného v danom prípade, podľa odvolacieho súdu, preto prichádzala do úvahy aplikácia\nustanovenia s § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov v spojení § 33 ods. 4 písm. e), ktorého\ndoslovné znenie v spojení na prípad žalobcu správny orgán aplikoval, pretože žalobca nepreukázal, že\nna predložení falošného dokladu nemal podiel viny.\nNámietku žalobcu, ktorý poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/13/2015 zo dňa\n15.04.2015 a nutnosť aplikovať závery uvedeného rozsudku (I keď doslovný výklad ustanovenia § 36\nods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov je taký, že umožňuje policajnému útvaru zrušiť prechodný\npobyt, ak tento zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného\npobytu podľa § 33 ods. 4 alebo ods. 5, v danom prípade bolo nutné sa odkloniť od doslovného znenia\ncitovaného ustanovenia, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nemal žiaden podiel\nviny na tom, že takýto falošný doklad bol správnemu orgánu predložený, a to nepopiera ani žalovaný)\nna prípad žalobcu odvolací súd vyhodnotil za nedôvodnú.\nPri porovnaní týchto dvoch prípadov, odvolací súd nezistil zhodu v skutkových okolnostiach, ale naopak\nrozdiel videl v tom, že účastník konania vo veci sp. zn. 10Sža/13/2015 predložil správnemu orgánu\nfalošný doklad (preklad rodného listu maloletého dieťaťa, ktorý bol overený falošnou prekladateľskou\ndoložkou, avšak v prípade uvedeného účastníka nezistil najvyšší súd žiadne pochybenie na strane\nžalobcu, pretože na strane žalobcu nedošlo k žiadnej nepoctivosti ani len vo forme nevedomej\nnedbanlivosti. Žalobcovi nebolo možné vytýkať, že by nekonal obozretne (resp. že by nebol obozretným\nprimerane opatrného človeka). Ani najvyššiemu súdu s poukazom na obsah administratívneho spisu\nneboli známe žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalobca sa dopustil konania, ktoré by\nbolo možné označiť za podvodné alebo za zneužitia práva. Preto podľa najvyššieho súdu neprichádzalo\ndo úvahy ho sankcionovať vo forme zrušenia prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny.\nNa rozdiel od zmieneného prípadu, žalobca v tomto prípade nepreukázal, že na predložení falošného\ndokladu nenesie žiadnu zodpovednosť, preto závery uvedeného prípadu neboli aplikovateľné na tento\nprípad.\nOdvolací súd vyhodnotil za nedôvodnú napokon aj odvolaciu námietku žalobcu, týkajúcu sa\nnedostatočného zohľadnenia súkromného hľadiska pri strete dvoch práv, a to práva žalobcu na súkromie\na rodinný život (čl. 8 Dohovoru) a práva štátu na zásah do tohto práva (čl. 8 ods. 2 Dohovoru).\nŽalobca namietal, že správny orgán nedostatočne zvážil, či odopretím udelenia povolenia k pobytu na\núzemí Slovenskej republiky nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté právo žalobcu na súkromie\na rodinný život.\nPodľa odvolacieho súdu z vydaných rozhodnutí správnych orgánov vyplýva dôvod, pre ktorý by v danom\nprípade bol verejný záujem povýšený nad záujem jednotlivca, keď žalovaný uviedol, že súkromný\nzáujem jednotlivca nemôže byť nadradený verejnému záujmu, keď správny orgán mal jednoznačne\npreukázané, že žalobca k žiadosti predložil falošný register trestov, čím závažným spôsobom porušil\nzákon o pobyte cudzincov a preto jeho súkromný záujem zotrvať na území SR bol v rozpore s verejným\nzáujmom, ktorým v danom prípade je zachovanie zákonnosti a verejného poriadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto skúmal, či správne orgány a následne aj krajský súd pri\nposudzovaní primeranosti dopadov rozhodnutí o zrušení prechodného pobytu žalobcovi do súkromného\na rodinného života žalobcu popri požiadavkách vyplývajúcich z vnútroštátnych predpisov postupovali v\nintenciách Dohovoru a judikatúry ESĽP.\nNajvyšší súd na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že v zmysle nálezu Ústavného súdu SR\nsp. zn. III. ÚS 331/09 zo dňa 16.12.2009 (87/2009) právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromného a rodinného života v zmysle čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) zahŕňa nielen negatívnu povinnosť\nštátu zdržať sa mocenského zásahu do nich, ale aj jeho pozitívny záväzok prijať účinné opatrenia na\nzabezpečenie ich efektívnej ochrany.\nGarancie vyplývajúce z práva na rešpektovanie rodinného života predpokladajú existenciu rodiny, t. j.\nexistenciu skutočného a reálneho (efektívneho) rodinného života. Týkajú sa aj zamýšľaného rodinného\n\nživota, ktorý sa síce ešte v plnosti neetabloval, avšak je založený na platnom a skutočnom (pravom)\nmanželstve zahŕňajúcom blízky vzťah a spoločný život (kohabitáciu) manželov v čase namietaného\nzásahu alebo krátko pred ním.\nOrgány Slovenskej republiky sú povinné aj v prípade aplikácie noriem práva Európskej únie alebo v\nprípade aplikácie noriem vnútroštátneho práva predstavujúcich transpozíciu právnych aktov orgánov\nEurópskej únie rešpektovať právo na ochranu rodinného života v rozsahu štandardu priznaného\ndohovorom, pretože tento záväzok do 1. decembra 2009 vyplýval z ustanovenia čl. 6 ods. 2 Zmluvy o\nEurópskej únii a od 1. decembra 2009 vyplýva z čl. 7, čl. 52 ods. 3 a čl. 53 Charty základných práv\nEurópskej únie v spojení s čl. 6 Zmluvy o Európskej únii v znení Lisabonskej zmluvy.\nV prípade žalobcu však existencia manželstva žalobcu, resp. iná forma rodinného života nebola\npreukázaná a preto námietka žalobcu, že spadá do sféry ochrany poskytovanej prostredníctvom čl. 8\nods. 1 Dohovoru nemohla obstáť, pretože pre právne posúdenie, či odoprenie povolenia na trvalý pobyt\nmožno v danom prípade považovať za zásah do práva na rešpektovanie rodinného života jeho existencia\nbola podmienkou takého posúdenia.\nNámietka žalobcu, že zrušenie prechodného pobytu bude mať dopad aj na jeho súkromný život, pretože\nsa tým pretrhnú všetky sociálne väzby, ktoré si žalobca v priebehu siedmich rokov na Slovensku\nvybudoval, rovnako nemohla obstáť, pretože správnym orgánom nebolo možné vytknúť, že pri kolízii\ntýchto dvoch práv (práva žalobcu na súkromie a rodinný život (čl. 8 Dohovoru) a práva štátu na zásah\ndo tohto práva (čl. 8 ods. 2 Dohovoru) správne orgány nevyargumentovali uprednostnenie práva štátu\nna zásah do práva rešpektovanie súkromného a rodinného života.\nNaopak z rozhodnutí správnych orgánov je zrejmé, z akého dôvodu došlo k uprednostneniu práva štátu\nna zásah do práva žalobcu garantovaného v čl. 8 Dohovoru, pričom aj podľa odvolacieho súdu ide o\nakceptovateľný zásah do tohto práva, pretože k nemu došlo v súlade so zákonom a bol nevyhnutný v\ndemokratickej spoločnosti v záujme verejného poriadku. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že otázka\nbezúhonnosti žalobcu nebola v tomto konaní predmetom sporu a nebola ani dôvodom pre zrušenie\nprechodného pobytu žalobcu. Žalobca bol v podstate sankcionovaný za porušenie zákona o pobyte\ncudzincov - zrušením prechodného pobytu za to, že predložil falošný doklad v konaní o udelenie\nprechodného pobytu.\nPokiaľ teda krajský súd vyhodnotil námietky žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného za nedôvodné a\nrozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a žalobu žalobcu podľa § 250j ods.1 O. s.\np. zamietol, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením jeho rozhodnutia, pričom na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol ďalšie dôvody, ktoré sú uvedené vyššie.\nO trovách konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože bol v konaní\nneúspešný.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}