{"guid": "c56166e7-96aa-42a7-9d57-6b7b628f7762:1b3e0bef-d8db-49e4-944c-711f97c9daf0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8014201122.1", "spisova_znacka": "10Sža/30/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/30/2015 z 20. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. januára 2016, sp. zn. 10Sža/30/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:8014201122.1", "identifikacne_cislo": "8014201122", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2016-01-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-36.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 36 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-36.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-36"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-36"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b3e0bef-d8db-49e4-944c-711f97c9daf0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8014201122.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8014201122.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8014201122.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/30/2015\n8014201122\n20. 01. 2016\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2016:8014201122.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci žalobcu\nZ. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., Ukrajina, štátny občan Ukrajiny, právne zastúpeného GOREJ\nLegal, s.r.o., advokátska kancelária, Krmanova 14, 040 01 Košice, proti žalovanému Riaditeľstvu\nhraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková 31, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného zo dňa 11. augusta 2014 č. PPZ-HCP-PO2-140-003/2014, o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 14Scud/18/2014-49 zo dňa 5. marca 2015 jednomyseľne,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 14Scud/18/2014-49 zo dňa\n5. marca 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodnutím zo dňa 11. augusta 2014 č. PPZHCP-P02-140-003/2014 rozhodol o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ\nMichalovce, zo dňa 27.05.2014 č. PPZ-HCP-PO7-KP-84-009/2014 tak, že podľa § 58 ods. 1 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie správneho orgánu č. PPZ-HCP-PO7-KP-84-009/2014 zo\ndňa 27.05.2014 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil vo výroku tak, že slová: „zrušilo účastníkovi\nkonania prechodný pobyt podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s poukázaním na § 33 ods.\n6 písm. b)“ nahradil slovami: „zrušilo účastníkovi konania prechodný pobyt podľa § 36 ods. 1 písm. b)\nzákona číslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným do\n30.04.2013 s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b)“.\nKrajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že preskúmaním vecí dospel k záveru, že žaloba nie je\ndôvodná. Krajský súd konštatoval, že správne orgány rozhodli správne a v súlade so zákonom, keď\nzrušili žalobcovi prechodný pobyt z dôvodu, že je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny\npri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, pričom vychádzali z informácii Slovenskej informačnej služby\noznačenej „Vyhradené“, neskôr „Dôverné“.\nNámietky žalobcu krajský súd nepovažoval za dôvodné.\nPodľa krajského súdu žalovaný použil apelačný princíp správneho poriadku, ktorý umožňuje ako\nodvolaciemu orgánu napraviť rozhodnutie, aj v právnych nedostatkoch. Žalovaný napadnuté rozhodnutie\n\nžalobcu zmenil vo výrokovej časti a v ostatnej časti rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie\nproti tomuto rozhodnutiu zamietol. Rozhodol tak v súlade s ustanovením § 131a zákona č. 404/2011\nZ.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,\npodľa ktorého konanie začaté pred 1. májom 2013 sa dokonči podľa predpisov účinných do 30. apríla\n2013, podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. mája 2013 sa dokončia iba vtedy, ak je to pre\nosobu priaznivejšie. Žalovaný tak v súlade stým zmenil výrok svojho rozhodnutia, pričom prihliadal na\nvýhodnosť postupu podľa § 131a zákona číslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Paragrafové znenie § 36 ods. 1 písm. b) a § 33\nods. 4 písm. b) sa do poslednej novely zákona číslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nezmenilo, až zákonom č. 495/2013 Z.z.\ndošlo k zmenám čísla odsekov paragrafových znení, ale táto chyba bola odstránená zmenou výroku\nrozhodnutia. Obsah jednotlivých ustanovení, podľa ktorých rozhodoval správny orgán, sa nezmenil.\nPodľa krajského súdu žalovaný dostatočne odôvodnil aj dôvod zrušenia prechodného pobytu žalobcu na\núčel Slováka žijúceho v zahraničí podľa § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33 ods. 6 písm. b) Zákona\no pobyte cudzincov, podľa ktorého „Policajný útvar zruší prechodný pobyt ak je dôvodné podozrenie,\nže štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo\nverejné zdravie“, pričom podľa ustanovenia § 120 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov (uvedené\nv odôvodnení rozhodnutia) „Policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide\no bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu\npodľa § 33 ods. 6 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom\npobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Postačuje, ak uviedol v odôvodnení rozhodnutia skutočnosť, že ide o\nbezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Správny orgán umožnil žalobcovi vyjadriť sa v zápisnici o\npodaní vysvetlenia zo dňa 19.11.2013 a zo dňa 23.05.2014, a žalobca túto možnosť využil a vyjadril sa\nku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného.\nPodľa krajského súdu neobstojí ani námietka žalobcu v súvislosti s výkladom ust. § 35 ods. 3 zákona č.\n215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností. Je nesporné, že pôvodcom utajovanej skutočnosti je\nSlovenská informačná služba, ktorá zodpovedá za predmetnú informáciu poskytnutú správnemu orgánu\na na jej prípadné odtajnenie je potrebný súhlas vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť\npatrí, čo je v prípade spravodajskej informačnej služby riaditeľ Slovenskej informačnej služby. Správne\npostupoval správny orgán, ak po oboznámení sa s obsahom utajovanej skutočnosti a zadokumentovaní\nvo forme úradného záznamu, ktorý je obsahom spisu, utajované skutočnosti vrátil pôvodcovi, čiže\nSlovenskej informačnej službe.\nPostupom správnych orgánov neboli podľa krajského súdu porušené žiadne procesné práva žalobcu.\nVzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. l O.s.p. zamietol.\nII.\nOdvolanie žalobcu\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že žalobca\npodal odvolanie proti napádanému rozhodnutiu najmä z dôvodu podľa ustanovenia § 205 odsek 2 písm.\nb) a f) OSP, a teda, že:\nkonanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nAd)\nIná vada konania\nŽalobca namietal absolútnu nedostatočnosť odôvodnenia napádaného rozhodnutia, ktorá je v\nprevažujúcej judikatúre všeobecných súdov označovaná za tzv. inú vadu konania a v menšinovej\njudikatúre za odňatie možnosti konať pred súdom podľa ustanovenia § 221 odsek 1 písm. f) OSP.\nPoukázal na to, že predmetné odôvodnenie je rozpísané na 11 stranách, avšak vlastné odôvodnenie\nsúdu prvého stupňa (mimo zhrnutia obsahu podaní a prednesov účastníkov) sa začína až v závere\n9. strany. Súd prvého stupňa v ňom len stroho konštatuje bezvadnosť administratívneho rozhodnutia\nžalovaného, bezvadnosť jeho procesného postupu ako aj jeho úvah, avšak z odôvodnenia nie je vôbec\nzrejmé, akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil, prečo námietky žalobcu považoval za nedôvodné\na už vôbec nie je možné predmetné odôvodnenie považovať za presvedčivé v zmysle ustanovenia §\n157 odsek 2 OSP.\nAd)\nNesprávne právne posúdenie veci\nZ dôvodu nedostatočného odôvodnenia napádaného rozhodnutia žalobca v odvolaní nedokáže\nargumentovať proti záverom konštatovaným súdom prvého stupňa, pretože tento vôbec neuviedol,\nprečo úvahy žalobcu a relevantná judikatúra, na ktorú žalobca poukázal, podľa názoru súdu prvého\nstupňa neobstoja.\n\nŽalobcovi z uvedeného dôvodu ostáva iba namietať nesprávne právne posúdenie voči všetkým záverom\nsúdu prvého stupňa uvedeným na 9. a 10. strane napádaného rozhodnutia.\nŽalobca uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojej argumentácii uvedenej vo svojej žalobe zo\ndňa 24.09.2014, v jeho podaní zo dňa 13.02.2015 a v jeho ústnom prednese na pojednávaní konanom\ndňa 05.03.2015 a žiada odvolací súd, aby predmetné námietky posúdil opätovne, nakoľko podľa\nnázoru žalovaného ich súd prvého stupňa posúdil nesprávne a nedostatočne. Žalobca poukázal na\nčlánok 1 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky a vyjadril názor, že postupom žalovaného mu bolo\nabsolútne znemožnené vyjadriť sa k jedinému podkladu administratívneho rozhodnutia žalovaného, a\nto napriek tomu, že uskutočnil všetky úkony, ktoré od neho možno spravodlivo požadovať, aby sa k\npredmetnému podkladu (utajovanej skutočnosti), síce len prostredníctvom svojho advokáta, ale predsa\nlen mohol vyjadriť. Zároveň postupom žalovaného bola žalobcovi odňatá aj možnosť ochrany jeho práv v\ndvojinštančnom správnom konaní, nakoľko žalovaný ako odvolací orgán už v čase svojho rozhodovania\nvôbec nedisponoval jediným podkladom (utajovanou skutočnosťou), na základe ktorej bolo napádané\nadministratívne rozhodnutie žalovaného vydané. Napokon aj v postupe súdu prvého stupňa možno\npodľa žalobcu badať známky odňatia možnosti konať pred súdom, nakoľko súd prvého stupňa rovnako\nako žalovaný podkladom napádaného administratívneho rozhodnutia nedisponoval, a teda vôbec\nnemohol verifikovať jeho dôvodnosť a vecnú správnosť. V tomto smere neobstojí ani argumentácia\nžalovaného, ktorú uviedol na pojednávaní konanom dňa 05.03.2015, a teda že podklad rozhodnutia\nje utajovanou skutočnosťou, ktorá nemôže byť obsahom administratívneho spisu. S odkazom na\nustanovenie § 34 odsek 1 písm. f) zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností je\nsudca oprávnenou osobou s osobitným postavením, ktorá je oprávnená oboznámiť sa s obsahom\nutajovanej skutočnosti. Preto súd prvého stupňa v prípade, že by vyhodnotil ostatné námietky žalobcu\nako nedôvodné, bol oprávnený vyžiadať si aj podklad napádaného rozhodnutia - utajovanú skutočnosť,\nbez ktorej je objektívne nemožné vyhodnotiť námietku žalobcu o neexistencii skutočného dôvodu pre\nzrušenie jeho prechodného pobytu.\nNa základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného s rozhodnutím prvostupňového\nsprávneho orgánu a vráti vec žalovanému na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k odvolaniu\nVo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že žalobca vo svojom podaní v prvej námietke uvádza,\nže konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a absolútna\nnedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V druhej námietke uvádza, že rozhodnutie súdu\nprvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalovaný k námietke žalobcu, že konanie má inú vadu uviedol, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci a k námietke absolútnej nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia uviedol, že vo svojom rozhodnutí dostatočne odôvodnil napadnuté rozhodnutie, nakoľko\npodľa ustanovenia § 120 ods. 2 zákona číslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť,\nže ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, čo v uvedenom prípade bolo dodržané v zmysle\ncitovaného zákona.\nK námietke žalobcu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci uviedol, že rozhodnutie správneho a odvolacieho orgánu podľa názoru žalovaného bolo správne\nprávne posúdené. S uvedeným názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Prešove a to rozsudkom pod\nčíslom 14Scud/18/2014-49 zo dňa 05.03.2015.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia žalovaného\nŽalovaný rozhodnutím zo dňa 11. augusta 2014 č. PPZ-HCP-P02-140-003/2014 rozhodol o odvolaní\nžalobcu voči rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce, Ľudovíta Štúra 1 zo dňa\n27.05.2014 č. PPZ-HCP-PO7-KP-84-009/2014 tak, že podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní tak, že rozhodnutie správneho orgánu č. PPZ-HCP-PO7-KP-84-009/2014 zo dňa\n27.05.2014 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku mení vo výroku tak, že slová: „zrušilo účastníkovi\nkonania prechodný pobyt podľa.§ 36 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov\n\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s poukázaním na § 33 ods. 6\npísm. b)“ nahrádza slovami: „zrušilo účastníkovi konania prechodný pobyt podľa § 36 ods. 1 písm. b)\nzákona číslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným do\n30.04.2013 s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b)“.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní\npodľa § 212 O.s.p. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§\n204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. §\n250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. Rozhodol\njednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n20. januára 2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané\nnimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nPodľa § 48 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti\no udelenie trvalého pobytu prihliada na\na) verejný záujem, mieru ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia zo\nstrany štátneho príslušníka tretej krajiny,\nb) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho\npríslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu,\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie\ntrvalého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí\nbezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. i) zákona o pobyte cudzincov, na účely tohto zákona sa rozumie ohrozením\nbezpečnosti štátu konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú\ncelistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a\nslobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.\nPodľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise\nustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.\nPodľa § 120 ods. 2 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia\niba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí\nžiadosti o udelenie trvalého pobytu podľa § 48 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny\npríslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.\nPodľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho\nako 14 rokov vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ktorá svoje vyjadrenie zašle policajnému\nútvaru do desiatich dní od doručenia žiadosti o vyjadrenie.\n\nPodľa § 2 ods. 6 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o SIS“), informačná služba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom Policajného\nzboru a prokuratúry, a to najmä o páchaní organizovanej trestnej činnosti. Nevyhnutné informácie\nposkytuje aj iným štátnym orgánom, ak ich potrebujú na zamedzenie protiústavnej alebo inej protiprávnej\nčinnosti.\nPodľa § 2 ods. 7 zákona o SIS, získané informácie sa poskytujú iba na splnenie účelu vyjadreného\nv odsekoch 4 až 6 a § 1 ods. 3. Informácie podľa odseku 6 sa poskytnú len za podmienky, že ich\nposkytnutím nedôjde k ohrozeniu plnenia konkrétnej úlohy informačnej služby podľa tohto zákona alebo\nk odhaleniu zdrojov a prostriedkov informačnej služby alebo k odhaleniu totožnosti jej príslušníkov alebo\nosôb konajúcich v prospech informačnej služby; to neplatí, ak by bol následok spôsobený neposkytnutím\ninformácií zjavne závažnejší ako následok, ktorý hrozí ich poskytnutím.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia\nžalovaného, ktorým žalovaný na odvolanie žalobcu prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č.\nPPZ-HCP-PO7-KP-84-009/2014 zo dňa 27.05.2014 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil\nvo výroku tak, že slová: „zrušilo účastníkovi konania prechodný pobyt podľa.§ 36 ods. 1 písm. b)\nzákona číslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov s poukázaním na § 33 ods. 6 písm. b)“ nahradil slovami: „zrušilo účastníkovi\nkonania prechodný pobyt podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov účinným do 30.04.2013 s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b)“.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, najmä z toho\npohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť uvedených rozhodnutí.\nOdvolací súd po preskúmaní námietok žalobcu dospel k záveru, že tieto nie sú spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku ani zákonnosť rozhodnutia žalovaného.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil výrokovú časť rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu v súlade s § 131a zákona č. 404/2011 Z.z., nakoľko konanie o zrušení prechodného pobytu\nzačalo dňa 14.05.2012.\nDôvodom zrušenia povolenia na prechodný pobyt žalobcovi na území Slovenskej republiky bolo zistenie\nskutočnosti, (zistenej na základe utajovanej informácie od Slovenskej informačnej služby, že je dôvodné\npodozrenie, že účastník konania pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť Slovenskej republiky).\nPrvostupňový ako aj odvolací správny orgán zastávali názor, že pokiaľ ide o bezpečnostný záujem\nSlovenskej republiky, správny orgán v zmysle ust. § 120 ods. 2 písm. e) zákona o pobyte cudzincov,\nuvedie .v odôvodnení rozhodnutia iba túto skutočnosť.\nŽalobca proti takémuto názoru brojil a namietal absolútnu nedostatočnosť odôvodnenia napádaného\nrozhodnutia správnych orgánov.\nŽalobca namietal, že z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napádaného rozhodnutia nedokáže\nargumentovať proti záverom konštatovaným súdom prvého stupňa.\nUvedené námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné a rozhodnutie žalovaného za\nzákonné, pričom odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že preskúmanie ústavnosti uvedeného\nustanovenia je zverená do právomoci Ústavného súdu SR.\nPre úplnosť odvolací súd uvádza, že návrh verejnej ochrankyne práv zo dňa 14.07.2014 na začatie\nkonania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR, v ktorom žiadala ústavný súd o vyslovenie nesúladu\nustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl.\n13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach) bol\nuznesením ústavného súdu PL. ÚS 40/2014-19 zo dňa 17.12.2014 odmietnutý ako neprípustný.\nS poukazom na uvedené, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní odvolacích námietok\nžalobcu, ktorým napadol rozsudok krajského súdu a v tej súvislosti pri posudzovaní zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného vychádzať z prezumpcie ústavnosti zákona o pobyte cudzincov\n(konkrétne jeho ustanovenia § 120 ods. 2), ktoré žalovaný pri rozhodovaní na daný prípad aplikoval.\n\nPrincíp ochrany a zachovania ústavnosti sa realizuje samotným rozhodovaním Ústavného súdu\nSlovenskej republiky v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky a\njeho následnými právnymi účinkami na rozhodnutia, resp. rozhodovanie súdov a iných orgánov verejnej\nmoci v individuálnych veciach. Princíp právnej istoty je založený na prezumpcii ústavnosti právnych\npredpisov (až do opačného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky) a vzhľadom k tomu, že\nk takémuto rozhodnutiu, ktorým by bola spochybnená ústavnosť ustanovenia § 120 ods. 2 zákona o\npobyte cudzincov nedošlo, najvyšší súd sa obmedzil pri posudzovaní námietok uplatnených žalobcom\nlen v kontexte namietanej nezákonnosti.\nPri posúdení námietok žalobcu vychádzal z toho, že pokiaľ správne orgány na prípad žalobcu pri\nrozhodovaní o jeho žiadosti vydali rozhodnutie, ktoré je odôvodnené v súlade s ustanovením § 120 ods.\n2 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, (podľa ktorého policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia\niba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zrušení\nprechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov s poukazom na § 34 ods.\n4 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri\nsvojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu), neukrátili žalobcu na žiadnom z jeho práv a žalobca nemohol\núspešne namietať nezákonnosť rozhodovania žalovaného, ktorú videl žalobca v tom, že žalovaný ani\nkrajský súd nesprístupnili dôkaz, ktorý bol v konaní použitý proti nemu, pričom absenciu poznania toho,\naký bezpečnostný záujem Slovenskej republiky svojim konaním žalobca ohrozuje, žalobca označil za\nneúčinný opravný prostriedok, ktorým sa môže domáhať ochrany svojich práv.\nTakúto námietku žalobcu vyhodnotil odvolací súd aj vo svetle rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS\n40/2014-19 zo dňa 17.12.2014 za nedôvodnú a nespôsobilú spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu, ktorý žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\nUstanovenie § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov síce odkazuje na aplikáciu zákona o správnom\nkonaní, avšak za predpokladu, že sa v tomto zákone neustanovuje inak. Ako to vyplýva z ustanovenia §\n120 ods. 2 písm. e) zákona o pobyte cudzincov zákonodarca zjavne nadradil bezpečnostný záujem štátu\nnad všeobecne platné zásady administratívneho konania obsiahnuté v správnom poriadku. Citované\nustanovenie zákona o pobyte cudzincov je teda vo vzťahu k zákonu č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\nlex specialis.\nSprávny orgán preto nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzať konkrétne dôvody, ktoré ho\nviedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti a uvedie iba konštatovanie, že ide o bezpečnostný záujem\nSlovenskej republiky.\nK tomu ho priamo zmocňuje ustanovenie § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov avšak len v prípade,\nže ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje na tomto mieste za dôležité uviesť, že vníma citlivosť\npredmetnej veci, resp. citlivosť vzťahu otázok pobytu a bezpečnostných záujmov štátu vo svetle\nnakladania s utajovanými skutočnosťami. Zákonodarca má značný priestor na úpravu pobytových\nrežimov. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca vyvážil ústavne chránenú hodnotu bezpečnosti štátu\nna jednej strane a ústavne procesné práva, resp. právo na ochranu rodinného života, akcentujúc\nbezpečnosť štátu.\nZákonodarca uprednostnil bezpečnosť nielen z hľadiska jej samej, ale aj z hľadiska utajenosti\nspravodajských informácií. V konfrontácii s bezpečnosťou štátu zákonodarca uprednostnil len ochranu\nživota a zákaz mučenia. Je nepochybné, že suverén má pri úprave cudzineckého režimu, a zvlášť otázok\nlegálnych pobytov, veľkú diskréciu. Zákonná úprava je postavená v podstate na dôvere v spravodajské\npoznatky Slovenskej informačnej služby a z ústavného, inštitucionálneho hľadiska ostáva dôverovať jej\npolitickej kontrole. Ochrana správnymi súdmi je v predmetnej oblasti značne limitovaná, a preto môže\nvzbudzovať u cudzincov pocit nedostatočnej ochrany ich práv.\nDikcia relevantných zákonných ustanovení je natoľko jednoznačná, že neumožňuje taký posun výkladu\nsmerom k procesným článkom ústavy, aby sa žalobca mohol kontradiktórne konfrontovať s poznatkami\nv správach SIS.\nNa tomto mieste odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že hoci v danom prípade krajský súd vo\nsvojej rozhodovacej činnosti nenašiel a neaplikoval zákonný priestor pre širšiu súdnu ochranu pozície\nžalobcu ako účastníka konania (z dôvodov rozhodnutia krajského súdu nevyplýva, že by sa s utajovanou\nskutočnosťou oboznámil), túto úlohu splnil odvolací súd, keď sa podrobne s utajovanou skutočnosťou\noboznámil. Týmto miestom prieniku je ustanovenie zákona o utajovaných skutočnostiach umožňujúce\n\nsudcom oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a taktiež advokátom so súhlasom riaditeľa SIS\na pod podmienkou mlčanlivosti.\nOdvolací súd však v danom prípade nezistil dôvod pre postup ako učinil napríklad vo svojom rozhodnutí\nsp. zn. 1Sža/39/2010 (dostupné na www.nsud.sk), teda nezistil dôvod pre zrušenie rozhodnutia\nžalovaného, pretože utajovanú skutočnosť s ktorou sa oboznámil nemala charakter všeobecnej\ninformácie ako tomu bolo v zmienenom rozhodnutí.\nV danej veci sa krajský súd oboznámil s predmetnou utajovanou skutočnosťou v režime utajenia so\nstupňom „Dôverné“ vedenej pod č. 65/12-D-8-85/2013 zo dňa 02.05.2013, za zachovania podmienok\ncitovaného zákona ako aj vykonávacej vyhlášky č. 338/2004 Z.z. a učinil záver, že existuje dôvodné\npodozrenie, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky potom ako sa jeho senát dňa 22.12.2015 dôsledne oboznámil\ns obsahom utajovanej písomnosti Slovenskej informačnej služby, ktorá bola podkladom rozhodnutia\nsprávneho orgánu o zamietnutí zrušení prechodného pobytu na území Slovenskej republiky a dospel k\nzáveru, že utajovaná skutočnosť je dostatočne konkrétna a po oboznámení sa s konkrétnymi dôvodmi\ndospel k názoru, že podklady správnych orgánov (správa SIS), na základe ktorých učinili svoj záver o\ntom, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte\nohrozí bezpečnosť štátu, sú udržateľné, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý\nžalobu zamietol, podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.\nO trovách konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 2 O.s.p.\nv spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože bol v\nkonaní neúspešný a odporca nárok na náhradu trov konania nemá.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Scud/18/2014", "guid": "fc143d2f-80c5-4bf3-bb03-de32c16a3393:ffcaae67-3332-4957-a251-a8c1a4fdff54", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}