{"guid": "a8d121d3-8468-43ea-bc2f-4a00b39c98ca:4dd2c724-d424-472a-b49e-1204546eca89", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8014200757.1", "spisova_znacka": "7Sžo/61/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/61/2015 z 28. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. 7Sžo/61/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:8014200757.1", "identifikacne_cislo": "8014200757", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2016-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4dd2c724-d424-472a-b49e-1204546eca89", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200757.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200757.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200757.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/61/2015\n8014200757\n28. 06. 2016\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2016:8014200757.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Filovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci\nžalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923\n130, právne zastúpeného Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia\n93, Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanej: Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústredný inšpektorát\nSlovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, so sídlom Prievozská 32, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 7. apríla 2014 sp. zn. SK/0125/99/2014\na o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/48/2014-50 zo dňa 13. novembra\n2014, jednohlasne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/48/2014-50 zo dňa 13.\nnovembra 2014 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Prešove napadnuým rozsudkom č. k. 4S/48/2014-50 zo dňa 13. novembra 2014 zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\nzo dňa 7. apríla 2014 sp. zn. SK/0125/99/2014 a následne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie\nkonanie. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd z administratívneho spisu zistil, že na základe spotrebiteľského podnetu evidovaného\nsprávnym orgánom pod spis. zn. PO 326/2013 boli inšpektormi Inšpektorátu Slovenskej obchodnej\ninšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj u žalobcu vykonané kontroly dňa 28.05.2013 a\n15.08.2013 zamerané na vybrané ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. O výsledku kontrol bol\nspísaný inšpekčný záznam a dodatok k inšpekčnému záznamu.\nZ dôvodu zistenia nedostatkov zdokumentovaných v inšpekčnom zázname zo dňa 28.05.2013 a dodatku\nk inšpekčnému záznamu zo dňa 15.08.2013 Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej\nobchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj oznámil začatie správneho konania\noznámením zo dňa 27.09.2013, spis. značka P/0391/07/13 z dôvodu porušenia zákazu nepoužívať\nnekalú obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktoré podstatne\nnarušuje ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ktorého je kontrolovaná\nosoba ako veriteľ v zmysle ZoSÚ a predávajúci v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa vo veci\nspotrebiteľského úveru poskytnutého spotrebiteľovi na základe zmluvy o pôžičke č. 3029900665 zo dňa\n14.02.2013, čoho sa dopustil tým, že: neposúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v\n\nzmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ; pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky\no spotrebiteľskom úvere neposkytol spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými\nveriteľmi alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie v zmysle § 4 ods. 1 ZoSÚ prostredníctvom\nformulára- Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere; formulár - Štandardné informácie\no spotrebiteľskom úvere v časti 2. Opis hlavných vlastností spotrebiteľského úveru neobsahuje presný\nopis konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby v zmysle § 4 ods. 1 písm. e/; v zmluve o\nspotrebiteľskom úvere č. 3029900665 zo dňa 14.02.2013 neuviedol v zmysle § 9 ods. 2 písm. a/, c/, k/\nZoSÚ druh spotrebiteľského úveru, ktorý bol spotrebiteľke poskytnutý, adresu predávajúceho, na ktorej\nmôže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných\npoplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom\ns rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.\nSprávny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. P/0391/07/13, zo dňa 27.11.2013 rozhodol tak, že\nžalobcovi pre porušenie zákazu používania obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami\nodbornej starostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa\nvo vzťahu k službe podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o ochrane\nspotrebiteľa, ktorého sa žalobca dopustil tam uvedeným konaním, zistené pri kontrole 28.05.2013\nvykonanej v sídle Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj\na dňa 15.08.2013 v prevádzkarni žalobcu, uložil podľa § 24 ods. 1 zákona pokutu vo výške 5.000,eur, ktorú je účastník konania povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia poštovou\npoukážkou typu „U\" alebo príkazom na úhradu na účet.\nNa základe odvolania žalobcu proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu žalovaná napadnutým\nrozhodnutím č. SK/0125/99/2014 zo dňa 07.04.2014 rozhodla tak, že odvolanie zamietla a rozhodnutie\nInšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č. P/0391/07/13\nzo dňa 27.11.2013 potvrdila. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaná po preskúmaní\npredmetnej veci zastávala názor, že prvostupňový správny orgán pri prejednávaní veci zohľadnil\nokolnosti prípadu, ako aj vec správne posúdil.\nZ obsahu administratívneho spisu mal krajský súd ďalej preukázané, že spotrebiteľka uzavrela dňa\n14.02.2013 s predávajúcim Profi Product Media, s.r.o. kúpnu zmluvu č. SK*001336 na 5 produktov\nv celkovej výške 1.000,- eur. V časti zmluvy označenej ako „Spôsob úhrady kúpnej ceny\" sa uvádza\ncelková kúpna cena tovaru 1.000,- eur, z toho uhradené v hotovosti pri podpise zmluvy 50,- eur a\nzostávajúca čiastka k doplateniu 950,- eur. Krajský súd uviedol, že súčasťou administratívneho spisu\nbola aj zmluva o pôžičke č. 3029900665 (ev. č. zmluvy 20385936), kde v časti predmet financovania\npôžičky je uvedená kúpna cena 1.000,- eur, počet splátok 48, akontácia 5 %, výška splátky 28,88 eur,\ncelková suma pôžičky 1.386,24 eur, ročná percentuálna miera nákladov vo výške 21,87 %, priemerná\nhodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 46,35 %, celkové náklady spotrebiteľa vo výške\n436,24 eur a termín konečnej splatnosti 02/2017. Zmluva je podpísaná klientom a sprostredkovateľom\nžalobcu. V spise sa ďalej nachádza zmluva o spolupráci uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou\nProfi Products Media, s.r.o., formulár Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (Quatro),\nkde je ako veriteľ uvedený žalobca. V bode 2 sú uvedené základné charakteristiky spotrebiteľského\núveru, a to druh spotrebiteľského úveru- viazaný spotrebiteľský úver, celková výška spotrebiteľského\núveru 950,- eur, ďalej že úver je splácaný mesačnými anuitnými splátkami vo výške 28,88 eur v počte\nsplátok 48, v termíne splátok od 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, s celkovou čiastkou, ktorú\nbude musieť spotrebiteľ zaplatiť vo výške 1.386,24 eur a s nešpecifikovaným názvom tovaru v hodnote\n1.000,- eur. V bode 3 sú uvedené náklady spojené so spotrebiteľským úverom, a to ročná úroková\nsadzba 21,87 %, ročná percentuálna miera nákladov vyplývajúcich 21,87 %, priemerná hodnota ročnej\npercentuálnej miery nákladov 46,35 %, v spise sa tiež nachádzajú všeobecné obchodné podmienky a\nsplátkový kalendár s uvedením splátok, dátumom splatnosti, istinou a úrokom. Ani formulár Štandardné\neurópske informácie o spotrebiteľskom úvere (Quatro), ani splátkový kalendár nie sú podpísané\nzmluvnými stranami.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa\" alebo „zákon č. 250/2007 Z. z.\"), v intenciách zákona č.\n129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisoch (ďalej len „ZoSÚ\") a súčasne\nv intenciách ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších prepisov (ďalej\nlen „správny poriadok\"), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 2 písm. p/, u/, v § 7 ods. 1, 2 písm. a/, b/,\nv § 24 ods. 1, 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, v § 4 ods. 1, 2 a v § 9 ods. 1 ZoSÚ, postupom v zmysle\n\nprávnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej\nrozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.\nPreskúmaním veci krajský súd dospel k záveru, že žalobca pri poskytnutí spotrebiteľského úveru B.\nQ. nepostupoval v súlade s právnou úpravou ustanovenou v právnych normách zákona o ochrane\nspotrebiteľa a ZoSÚ, ktoré citoval.\nZa nedôvodnú krajský súd považoval námietku žalobcu, že si svoju zákonnú povinnosť v zmysle §\n9 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a c/ ZoSÚ v celom rozsahu splnil a uzavretá zmluva o pôžičke obsahuje\nvšetky zákonom požadované náležitosti. Konštatoval, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere preukázateľne\nneobsahuje ani údaj o druhu spotrebiteľského úveru, ani adresu predávajúceho, na ktorej spotrebiteľ\nmôže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.\nPodľa názoru krajského súdu keď Zmluva o pôžičke neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, t.j.\nkonkrétne termíny jednotlivých splátok, výšku istiny, úrokov a iných poplatkov a obsahuje len výšku\njednotlivých splátok, počet splátok a termín konečnej splatnosti s tým, že ďalšie údaje sú obsiahnuté\nv splátkovom kalendári, ktorý bol spotrebiteľovi preukázateľne doručený až po podpise zmluvy o\núvere, je takáto obchodná praktika neprípustná a odporujúca čestnej obchodnej praxi. Nesúhlasil s\ntvrdením žalobcu, že uvedené informácie boli obsahom samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere\nako aj splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Považoval za neprípustné,\naby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, ktoré zmluva pod\nsankciou neplatnosti, resp. pod sankciou straty práv veriteľa na úroky a poplatky musí obsahovať,\nboli spotrebiteľovi len dodatočne po podpise zmluvy doručované poštou a zároveň vyhlasované za\nneoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný súhlas druhej zmluvnej strany.\nMal za to, že takýto postup je v rozpore aj s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Krajský\nsúd považoval tiež za neprípustné, aby spotrebiteľ vzal výšku úveru len na vedomie a aby jeho podpis\nna zmluve nahrádzal jeho výslovný a jednoznačný súhlas s výškou úveru.\nZa neprijateľnú podmienku považoval krajský súd aj neuvedenie druhu spotrebiteľského úveru v zmysle\n§ 9 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ ako jednej z podstatných obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom\núvere, stotožniac sa s tvrdením žalovanej, že predmetná zákonná požiadavka nie je splnená, ak\npodstatná náležitosť, akou druh spotrebiteľského úveru nepochybne je, vyplýva iba nepriamo z definície\niného pojmu v rámci všeobecných obchodných podmienok, poukazom na právnu úpravu ustanovenú\nv § 53 ods. 4 OZ.\nNesúhlasil ani s argumentáciou žalobcu, že si splnil svoje zákonné povinnosti uložené mu v § 4\nods. 1 a 2 ZoSÚ a formulár spolu so všetkými jeho náležitosťami bol spotrebiteľovi riadne a včas\npred podpisom zmluvy odovzdaný s poukazom na zmluvné dojednanie obsiahnuté v uzavretej zmluve\no pôžičke. Aj podľa názoru krajského súdu konanie žalobcu vykazuje znaky obchodnej praktiky v\nrozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti z dôvodu, že vybočuje z pravidiel čestnej obchodnej\npraxe a všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v oblasti jeho činnosti. Konštatoval, že aj keď\nje v zmluve uvedené, že spotrebiteľ prehlasuje, že „pred uzavretím zmluvy bol písomne oboznámený\nso zmluvnými podmienkami prostredníctvom Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom\núvere, ktorý mu bol doručený a tento prevzal\" na túto zmluvnú podmienku nemožno prihliadať a\nsprávne postupovali správne orgány, keď ju posúdili ako neprijateľnú a konštatovali, že táto zmluvná\npodmienka je v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach\nv neprospech spotrebiteľa, lebo na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke\noboznámenia sa s obsahom formulára. Uviedol, že ide o nezanedbateľné nebezpečenstvo, spočívajúce\nv tom, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv, resp. u spotrebiteľa\nvyvolá dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že podpisom prehlásil,\nže bol písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami. Odkaz žalobcu na takéto prehlásenie\nspotrebiteľa nepreukazuje dostatočne, že zabezpečil informovanie ešte pred uzatvorením zmluvy, a\nteda, že si splnil túto povinnosť. Žalobca pri svojej činnosti využíval nekalé obchodné praktiky, ktoré\nzákon zakazuje a ktoré môžu negatívne vplývať na spotrebiteľa pri jeho rozhodovaní o obchodnej\ntransakcii. Skutočnosť, že neinformoval spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere\na ani o zmluve o spotrebiteľskom úvere jasne a určito o podstatných podmienkach zmluvy, značne\nobmedzil jeho schopnosť urobiť rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by pri dostatku informácií inak\n\nneurobil. V dôsledku takéhoto konania dochádza k porušeniu ekonomického záujmu spotrebiteľa vo\nveľkom rozsahu.\nKrajský súd dospel k záveru, že správne orgány správne postupovali, keď postup žalobcu vyhodnotili ako\nporušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej\nstarostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu\nk službe podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o ochrane spotrebiteľa a za\ntoto porušenie žalobcovi správne uložili pokutu vo výške 5.000,- eur podľa § 24 ods. 1 zákona, majúc\nza to, že správne orgány dostatočne odôvodnili aj výšku uloženej pokuty. Krajský súd žalobu podľa §\n250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov\nkonania, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaná aj pri úspechu v konaní nemá nárok na\nnáhradu trov konania.\nII.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove\nzmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov celého konania.\nŽalobca v dôvodoch odvolania namietal, že v danom prípade žalovaný neúplne zistil skutkový stav veci,\nna základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých ustálil\nnesprávny právny záver, s ktorým sa stotožnil aj súd prvého stupňa.\nPoukazom na skutkové zistenia danej veci žalobca tvrdil, že v zmysle vyhľadávacej zásady došlo v\nrámci správneho konania k porušeniu právnych predpisov, keďže konajúci správny orgán bol povinný\nzistiť skutočný stav veci vo verejnom záujme, a teda dôkazné bremeno v zmysle uvedenej vyhľadávacej\nzásady postihovalo v plnom rozsahu konajúci správny orgán. Rozhodnutie považoval za nezákonné aj z\ndôvodu porušenia ďalšej procesnej zásady správneho konania, ktoré zákonodarca upravil ako základné\npravidlá konania v § 3 správneho poriadku a to zásady materiálnej pravdy, v ktorej súvislosti žalobca\npoukázal na to, že ak sa správny orgán nestotožnil s tvrdením žalobcu o tom, že žalobca si svoje\nzákonné povinnosti uložené mu vo vzťahu k splneniu si povinnosti poskytnúť spotrebiteľovi informácie\nv zmysle § 4 ods. 1 ZoSÚ vo forme podľa § 4 ods. 2, čo je preukázané zmluvným dojednaním, v\nzmysle ktorého klient podpisom Zmluvy o pôžičke prehlásil, že pred uzavretím zmluvy bol písomne\noboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy\no spotrebiteľskom úvere, ktorý prevzal, vo vzťahu k splneniu si povinnosti oboznámiť spotrebiteľa o\nvýške, počte a termínoch splátok, istiny, úrok a iných poplatkov prostredníctvom formulára „splátkového\nkalendára\", nesúhlasiac so závermi žalovaného, že tento mal byť spotrebiteľovi odovzdaný ex post\npo podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere, považujúc v tejto časti rozhodnutie žalovaného za\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Dôvodil, že žalovaný bol povinný v zmysle § 32 ods. 1 SP\nvykonať dokazovanie -zistiť presne a úplne skutkový stav veci, teda mal v zmysle § 35 SP predvolať\nsvedka(ov), a vypočuť ich na sporné skutočnosti. Súčasne žalobca poukázal na skutočnosť, že ustáliť\nriadne zistený skutkový stav veci, a na základe neho zákonne a spravodlivo rozhodnúť je povinný práve\nžalovaný ako konajúc správny orgán a v žiadnom prípade nie žalobca, nesúhlasiac s argumentáciou\nžalovaného.\nŽalobca trval na to, že si svoju zákonnú povinnosť splnil v celom rozsahu aj v zmysle § 9 ods. 2 písm.\na/. Uviedol, že Zmluvné podmienky, ktoré sú jednak súčasťou jednej listiny spolu so Zmluvou o pôžičke\na ktoré sú zároveň v zmysle „Vyhlásenia klienta\" neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a podpisom zmluvy o\npôžičke, sa stali pre klienta záväznými, odkazom na prehlásenie Spotrebiteľa ako klienta „Prehlasujem,\nže som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil s Podmienkami k zmluve o pôžičke a so Všeobecnými\nobchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, súhlasím s nimi, nemám k nim\nžiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.\nŽalobca ďalej trval na tom, že sa v žiadnom prípade neodchýlil od kogentného ust. § 9 ods. 2 písm. a/\n- nakoľko jasne a jednoznačne uviedol, že poskytnutý úver je „viazaným spotrebiteľských úverom\", čím\nv celom rozsahu bez ohľadu na formu naplnil dikciu § 9 ods. 2 písm. a/.\nŽalobca taktiež trval na tom, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere sú uvedené aj identifikačné údaje\n„predávajúceho tovaru\" a to v rozsahu stanovenom v § 9 ods. 2 písm. c/, konkrétne v časti Zmluvy\n\no spotrebiteľskom úvere s označením „Sprostredkovateľ\", majúc za to, že bez i akýkoľvek ďalších\npochybností mal spotrebiteľ všetky relevantné informácie aj o kontaktných údajoch predávajúceho\ntovaru.\nKu skutočnosti týkajúcej sa tzv. inkorporačnej doložky žalobca uviedol, že zmluvné dojednanie v zmluve\no spotrebiteľskom úvere „Prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil s Podmienkami\nk zmluve o pôžičke a so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou\nZmluvy, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať„ sa považuje\nza štandardnú inkorporačnú doložku, ktorú platné pravo umožňuje dojednať v rámci štandardnej\nformulárovej zmluvy. Mal za to, že predmetná inkorporačná doložka spĺňa požiadavky aj podľa § 37 OZ,\npoukazom na to, že predmetné dojednanie nespôsobuje značnú rovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto nevidel dôvod posúdiť predmetné dojednanie ako\nneprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, namietajúc súčasne nepreskúmateľnosť rozhodnutia\npre nedostatok dôvodov.\nŽalobca nesúhlasil ani s argumentáciou žalovaného ako aj súdu prvého stupňa ku skutočnosti o otázke\nposúdenia schopnosti splácať spotrebiteľský úver spotrebiteľom a k skutočnosti, že ako veriteľ neposúdil\ns odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Uviedol, že v súlade s § 7\nods. 2 ZoSÚ požiadal spotrebiteľa - žiadateľa o spotrebiteľský úver, aby uviedol úplne, presne a pravdivo\ninformácie o výške jeho skutočného reálneho príjmu, o zdroji jeho príjmov, o jeho osobnom stave, veku,\nvzdelaní, bydlisku, type bývaní a podobne, zároveň v súlade s požiadavka odbornej starostlivosti a najmä\npo zohľadnení výšky požadovanej pôžičky (950,- eur), výšky požadovanej mesačnej splátky (28,88\neur) súčasne v nadväznosti na priemerný čistý mesačný príjem mal za to, že spotrebiteľ je schopný\npredmetný spotrebiteľský úver splácať. Žalobca uviedol, že vzhľadom na stabilitu spotrebiteľovho príjmu\n- starobný dôchodok, ktorého priemerná výška bola v rozhodujúcom čase vo výške 287,75 eur, v čase\nposudzovania schopnosti splácať spotrebiteľský úver, urobil úsudok, že je dostatočným príjmom a to\naj vzhľadom na celkovú výšku poskytnutého úveru - 950,- eur, ako aj vzhľadom na výšku mesačnej s\nsplátky úveru t.j. sumy 28,88 eur.\nŽalobca vyslovil názor, že na základe uvedených skutočností si splnil svoje zákonné povinnosti, konal\ns odbornou starostlivosťou a teda za žiadnych okolností sa nedopustil hrubého porušenia povinnosti\npodľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, a preto žalovaný zistený skutkový stav neprávne vyhodnotil, v čoho dôsledku\npredmetné ustanovenie nesprávne právne posúdil a tým porušil zásadu legality a zároveň, že svoje\nzávery v tejto časti nedostatočne odôvodnil, čím sa stalo napadnuté rozhodnutie v tejto časti nezákonné\npre rozpor so zákonom. Poukázal tiež na to, že posudzovanie schopnosti splácať úverové splátky je síce\nzákonom uloženou povinnosťou veriteľa, avšak vo vzťahu k skutočnosti, či sa veriteľ rozhodne alebo\nnerozhodne spotrebiteľovi poskytnúť úver v požadovanej výške nemá žiaden vplyv, a preto predmetné\nkonanie aj keby mal súd za preukázané, že došlo k porušeniu povinností žalobcu ako veriteľa, nemôže\nza žiadnych okolnosti vykazovať znaky nekalej obchodnej praktiky, pretože samo o sebe nenarušuje ani\nnie je schopné podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k požadovanej službe a\npredmetné konanie nemôže byť posudzované ani ako klamlivé konanie, ktorým by veriteľ spotrebiteľa\nzavádzal resp. inak ovplyvňoval jeho ekonomické správanie, v čoho dôsledku by spotrebiteľ mal urobiť\nrozhodnutie o ekonomickej transakcii, ktoré by inak neurobil.\nNa záver žalobca poukázal na to, že výškou pokuty bol žalobca postihnutý za viacero deliktov, a za to mu\nbola uložená súhrnná pokuta. Mal za to, že ak čo by len jedno z postihnutých konaní nebolo pravdivé,\nje tu dôvod na zrušenie celého rozhodnutia.\nTaktiež poukázal na skutočnosť, že je spoločnosťou, ktorá je pravidelne kontrolovaná orgánmi SOI a\nvždy robí všetko preto, aby prispôsobila svoje obchodné podmienky výsledkom kontroly.\nIII.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Prešove ako vecne správny potvrdil.\nV dôvodoch vyjadrenia žalovaný nesúhlasil s odvolacími dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho písomnom\nodvolaní. Trval na skutkových a právnych záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nako aj vo vyjadrení k žalobe. Zastával názor, že napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové\nrozhodnutie inšpektorátu boli vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi.\nIV.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1/\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu\n(§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2/, a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať\núspech.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd\nprvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému správnemu orgánu domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 7. apríla 2014 sp. zn. SK/0125/99/2014, v\nspojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím č. P/0391/07/13 zo dňa 27.11.2013, žiadajúc ich\nzrušenie a vrátenie veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nPreskúmavaným rozhodnutím zo dňa 7. apríla 2014 sp. zn. SK/0125/99/2014 žalovaný správny orgán\nodvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Inšpektorátu\nSlovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č. P/0391/07/13 zo dňa\n27.11.2013.\nUvedeným prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 27.11.2013 č. P/0391/07/13 prvostupňový správny\norgán rozhodol tak, že žalobcovi pre porušenie zákazu používania obchodnej praktiky, ktorá je v\nrozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie\npriemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/ a b/\nzákona o ochrane spotrebiteľa, ktorého sa žalobca vo veci spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o\npôžičke č. 3029900665 ev.č. 20385536 zo dňa 14.02.2013 dopustil konaním, uvedeným vo výroku tohto\nrozhodnutia, zisteným pri kontrole 28.05.2013 vykonanej v sídle Inšpektorátu Slovenskej obchodnej\ninšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj a dňa 15.08.2013 v prevádzkarni žalobcu, uložil podľa\n§ 24 ods. 1 zákona pokutu vo výške 5.000,- eur, ktorú je účastník konania povinný zaplatiť do 15 dní\nodo dňa právoplatnosti rozhodnutia poštovou poukážkou typu „U\" alebo príkazom na úhradu na účet\nuvedený v rozhodnutí.\nV.\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce v rozsahu žalobných dôvodov, najmä z toho\npohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe\na z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o uložení pokuty žalobcovi za porušenie\nprávnej povinnosti v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa.\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nprvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nOdvolací súd v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.\npo vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu\nk obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa\nv zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so\nsprávnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci\nkrajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov\nznáme skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa\nuvádza.\n\nNajvyšší súd dáva do pozornosti žalobcu, že súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a\npostupu správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam\na postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nSúdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov\nuvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac,\nže nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na\nsvojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nAk správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z\nobčianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení\nsankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym\norgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už\nvykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods.2\nO.s.p.).\nOdvolací súd mal preukázané, že v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného náležite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom\nnastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie.\nZistil, že základné námietky žalobcu, ktorými napáda zákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého\nstupňa, ako aj zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu spočívajú v jeho tvrdení, že\nnapadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu mu bola uložená\nsankcia v rozpore s ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z. z., namietajúc správnosť postupu pri zisťovaní\nskutočného stavu veci a správnosť skutkových a právnych záverov správnych orgánov oboch stupňov\nprijatých na základe zadovážených skutkových podkladov v konaní o uložení sankcie začatom na\nzáklade výsledkov vykonanej inšpekcii.\nVychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu súčasťou ktorého je\nadministratívny spis žalovaného žalobca v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu,\nako aj v žalobe namietal nezákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím\nprvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že žalovaný v rozpore s príslušnými ustanoveniami\nSprávneho poriadku nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal potrebné dokazovanie na\nustálenie skutkového stavu a zistené skutkové zistenia nesprávne právne posúdil, žalovaný napadnuté\nrozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keď rozhodnutie je nepreskúmateľné a teda aj nezákonné.\nPodľa § 3 ods. 1, správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 1,3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o\nodvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom\nrozsahu.\nV odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nSenát odvolacieho súdu vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci dospel k zhodnému záveru\nako súd prvého stupňa, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s\nprávnou úpravou správneho priadku, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných\npre vydanie rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci\nrozhodli, námietkami žalobcu sa náležte zaoberali a žalovaný súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia\nsa vyporiadal so zásadnými odvolacími námietkami žalobcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu považoval za súladné so zákonom, a preto súd prvého\nstupňa rozhodol vo veci zákonne, keď žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.\nZákonodarca v zákone o ochrane spotrebiteľa upravuje predmet a rozsah právnej úpravy najmä\nochranu spotrebiteľa vo vzťahu k výrobcovi, dovozcovi, distributérovi a poskytovateľovi služieb, ako\naj úlohy orgánov verejnej správy pri kontrole dodržiavania podmienok ustanovených pri ochrane\nspotrebiteľa. Zákon sa vzťahuje na všetky výrobky, alebo služby, ktoré dodávateľ, predajca, ponúka\nkupujúcemu k predaju, alebo poskytovateľ služby poskytuje spotrebiteľovi. Zákonodarca v jednotlivých\nustanoveniach uvedeného zákona jednoznačne špecifikuje práva spotrebiteľa so zdôraznením ochrany\nživota a zdravia spotrebiteľa. Povinnosti predávajúceho, resp. poskytovateľa služby vo svojej štruktúre\nkopírujú práva spotrebiteľa na ochranu pred výrobkami alebo službami, ktoré môžu spôsobiť zásah\ndo právom chránených záujmov spotrebiteľa. Výrobky a služby musia spĺňať zo strany predávajúceho\nalebo poskytovateľa služby kritériá tak, aby sa dostali ku spotrebiteľovi bez následných komplikácií.\nZ uvedených dôvodov zákonodarca preto významným spôsobom zákonom o ochrane spotrebiteľa\nochraňuje spotrebiteľa, pričom pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ich podmienok, platností týchto\nzmlúv, práv a povinností z nich vyplývajúcich a následkov ich porušení ako aj práv zo zodpovednosti\nza vady a práv na náhradu škody odkazuje na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv ustanovenú v\nprávnych normách §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Zákonodarca v uvedenom právnom predpise\nsúčasne charakterizuje dobré mravy pri poskytovaní služby, ktoré sú konkretizované všeobecne\nuznávanými pojmami ako vžité tradície, morálka, dobromyseľnosť, čestnosť a pod. Zmluvné podmienky\nupravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa\n(§ 54 ods. 1, 2 OZ). Zákonodarca v Občianskom zákonníku ukladá povinnosť predajcovi, resp.\nposkytovateľovi služby tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej\nlen „neprijateľná podmienka\"), ustanoviac, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských\nzmluvách sú neplatné, pričom zákonodarca za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve\npovažuje najmä tie, ktoré zaväzujú spotrebiteľa a s ktorými sa nemal možnosť náležite oboznámiť pred\nuzavretím zmluvy, s úpravou v zmysle ktorej sa neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotí so zreteľom\nna povahu služby, na ktorú bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením\nzmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy. (§ 53 ods. 1, 4 písm. a/, d/,\nods. 5, 11 OZ).\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa považoval námietky žalobcu,\nktorými namietal nesprávne právne posúdenie veci, za nedôvodné.\nOdvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu\nzastáva zhodný názor ako prvostupňový súd, že skutkami kladenými žalobcovi za vinu napadnutými\nrozhodnutiami správnych orgánov oboch stupňov sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti\nvyplývajúcej mu z právnej normy ustanovenej v § 7 ods. 1, 2, písm. a/, b/ zákona č.250/2007 Z. z.,\n\nkeď nepreukázal, že formulár spolu so všetkými jeho náležitosťami bol spotrebiteľovi riadne a včas pred\npodpisom zmluvy odovzdaný, teda, že spotrebiteľ bol pred podpisom zmluvy oboznámený so zmluvnými\npodmienkami uvedenými v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol\novplyvniť, bez toho, aby žalobca so spotrebiteľom výšku úveru individuálne dohodol, resp. aby žalobca\nvopred pred podpísaním predmetnej zmluvy náležite spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti\ninformoval spotrebiteľa nielen o celkovej výške poskytovaného úveru, ale aj o jeho náležitostiach.\nZo skutkových okolností daného prípadu je teda zrejmé, že skutkové okolnosti zistené pri kontrole\nžalobcu potvrdzujú protiprávne konanie žalobcu uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia z\n27.11.2013. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že správne orgány aj v predmetnom konaní boli\npovinné postupom podľa právnej úpravy správneho poriadku zistiť materiálnu pravdu a za tým účelom v\nzmysle vyhľadávacej zásady boli povinné zabezpečiť dostatok skutkových podkladov rozhodujúcich pre\nvydanie rozhodnutia vo veci samej. Nie je možné však súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že v prípade\nrozporných skutočností zaťažuje dôkazné bremeno preukázania rozhodných skutočností žalovaný\nsprávny orgán. Pokiaľ zákonodarca žalobcovi ako veriteľovi a sprostredkovateľovi predajcu stanovil\npovinnosti v zákone na ochranu spotrebiteľa a to v danom prípade poskytnúť spotrebiteľovi informácie o\nzmluvných podmienkach spotrebiteľského úveru prostredníctvom formulára pre Štandardné informácie\no spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. bolo povinnosťou žalobcu\npredložiť alebo navrhnúť taký dôkaz, ktorý by spôsobom nevzbudzujúci akékoľvek pochybnosti potvrdil,\nže žalobca si svoju oznamovaciu a poučovaciu povinnosť splnil. Vychádzajúc zo svetla skutkových\nzistení však tvrdenie žalobcu o splnení si tejto povinnosti nevyplýva. Pokiaľ na dané skutkové zistenia\nžalobca navrhoval vypočuť svedkov, ani výsluch svedkov - spotrebiteľa, prípadne pracovníka žalobcu\nkonajúceho so spotrebiteľom vo veci Zmluvy o pôžičke by nebol spôsobilý preukázať pravdivosť tvrdenia\nžalobcu, keď listinné dôkazy, v konaní zadovážené, pravdivosť tvrdenia žalobcu vyvracajú.\nVo vzťahu k ďalšiemu skutku, kladenému žalobcovi za vinu a ktorého sa dopustil na tom skutkovom\nzáklade, že neuviedol druh spotrebiteľského úveru poskytnutého spotrebiteľovi, adresu predávajúceho,\nna ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a výšku, počet a termíny splátok istiny\núrokov a iných podkladov podľa § 9 ods. 2, písm. a/, c/, k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací\nsúd zhodne ako súd prvého stupňa vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho\nspisu zastáva názor, že správne orgány ustálili skutkový stav správne a zo skutkových okolností vyvodili\nsprávny právny záver, ktorý v odôvodnení rozhodnutí aj náležite odôvodnili.\nVo vzťahu k poslednému skutku, ktorého sa žalobca dopustil tým, že neposúdil schopnosť spotrebiteľa\nsplácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, správne orgány\ntaktiež správne posúdili skutkové zistenia a vyvodili z nich správny záver. Povinnosťou žalobcu ako\nveriteľa bolo vychádzať z konkrétnych zistení podmieňujúcich schopnosť spotrebiteľa splácať úver ním\nposkytnutý a nie vychádzať z priemerného starobného dôchodku v Slovenskej republike.\nVzhľadom k uvedenému postup žalobcu pri poskytovaní spotrebiteľských úverov v posudzovanom\nprípade aj podľa názoru odvolacieho súdu možno preto považovať za postup v rozpore s požiadavkami\nodbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo\nvzťahu k poskytovanej službe - poskytnutie úveru, ktoré konanie zákonodarca považuje za nekalú\nobchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje (§ 7 zákona č. 250/2007 Z. z.). Žalovaný preto správne posúdil,\nže uvedenými skutkami sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej mu z § 7 ods. 1,\n2 písm. a/, b/ zákona č. 250/2007 Z. z.\nOdvolací súd preskúmavajúc zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postupu mu predchádzajúceho\nvyužijúc plnú jurisdikciu (§ 250i ods. 2 O.s.p.) považoval námietky žalobcu, ktorými namietal nesprávne\nprávne posúdenie veci súdom prvého stupňa ako aj žalovaným správnym orgánom a nezákonnosť\npostupu správneho orgánu, za právne nedôvodné. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci\nodvolací súd taktiež považoval za nesporne preukázané, že žalobca uzatvoril zmluvu o pôžičke bez\ntoho, aby spotrebiteľa náležite, so všetkou starostlivosťou, ktorú je možné od neho ako poskytovateľa\nslužby (spotrebiteľských úverov) spravodlivo očakávať, informoval o podmienkach poskytovaného úveru\na zrozumiteľným spôsobom ho oboznámil so všetkými náležitosťami poskytovaného úveru, ktorú mu\nposkytuje na zakúpenie tovaru, ktorého druh ani neuviedol v zmluve o pôžičke, pred podpísaním Zmluvy\no pôžičke.\n\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že správne\norgány oboch stupňov v konaní postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku,\nvo veci zistili riadne skutkový stav, vyplývajúci z administratívneho spisu, skutkové okolnosti správne\nprávne posúdili v zmysle ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z., ako aj v súlade s ustanoveniami zákona č.\n129 /2010 Z .z., keďže z listinných dôkazov pripojených v administratívnom spise je nesporné, že žalobca\nv predmetnej zmluve o pôžičke spotrebiteľa s potrebnou starostlivosťou, zákonodarcom v zákone o\nochrane spotrebiteľa predpokladanou, neinformoval pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\na to ani v zmluve o spotrebiteľskom úvere, jednoznačne, určito a jasne neuviedol podstatné náležitosti\núveru, majúce za následok obmedzenie vôle spotrebiteľa v schopnosti urobiť rozhodnutie o obchodnej\ntransakcii, ktorú by pri dostatku informácii neurobil. Správne orgány oboch stupňov preto vo veci rozhodli\nv súlade so zákonom, pričom svoje skutkové a právne závery aj náležite odôvodnili v odôvodnení\nrozhodnutí. Odvolací súd tiež zastáva zhodný názor ako krajský súd, že správne orgány postupovali v\nsúlade so zákonom, aj pri rozhodovaní o výške pokuty, pričom jej výšku v súlade s ustanovením § 24\nods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa dostatočne odôvodnili. Nebolo možné prihliadnuť k argumentácii\nžalobcu odôvodňujúcej zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, pretože skutkové okolnosti v\ndanom prípade preukazovali naplnenie skutkovej podstaty porušenia právnej povinnosti žalobcom vo\nvšetkých konaniach kladených mu za vinu.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci\npostupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\na postup mu predchádzajúci v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku\nsa náležite vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami. Poukazom na závery uvedené vyššie\nodvolací súd považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za\nnedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1,2\nO.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.\nv spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Žalobcovi, ktorý nemal úspech vo\nveci, náhradu trov tohto konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}