{"guid": "47cb97af-9390-46b1-b03b-1b7c6698e772:941f1027-ef87-4a8d-92eb-509d1bd1d103", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8014200703.1", "spisova_znacka": "10Sžso/56/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/56/2015 z 28. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2016, sp. zn. 10Sžso/56/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:8014200703.1", "identifikacne_cislo": "8014200703", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2016-09-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-11.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 11 ods. 3 písm. a) zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-11.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/883#paragraf-11", "/SK/ZZ/2004/883#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/941f1027-ef87-4a8d-92eb-509d1bd1d103", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200703.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200703.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200703.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/56/2015\n8014200703\n28. 09. 2016\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2016:8014200703.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcov\n1/ Patryk Zabawa - ARTIMA, Centrálna 632/7, 089 01 Svidník, IČO: 46 022 546, 2/ D. W., D., Poľská\nrepublika, právne zastúpených JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, 080\n01 Prešov, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63\nBratislava, o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 17217-3/2014-BA zo dňa 9. apríla\n2014, konajúc o odvolaní žalobcu 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/46/2014-53\nzo dňa 26. mája 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/46/2014-53 zo dňa 26.\nmája 2015 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) vo vzťahu k žalobcovi 1/ zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č.\n17217-3/2014-BA zo dňa 9. apríla 2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne\npobočky Prešov č. 26072-97/2013-PO zo dňa 29. októbra 2013 a vo vzťahu k žalobcovi 2/ krajský súd\nkonanie podľa § 250d ods. 3 O. s. p. zastavil.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobca 1/ v žalobe namieta iné porušenie ako svojich\nsubjektívnych práv, a to porušenie práv zamestnanca (žalobca 2/). S poukazom na ust. § 172 až 225\nzákona č. 461/2003 Z.z. považuje krajský súd za nedôvodnú námietku, že žalovaná a ani prvostupňový\nsprávny orgán neboli oprávnený vykonať v predmetnej veci kontrolu vo vzťahu k reálnemu výkonu\nzamestnania zamestnancami žalobcu 1/.\nZa nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku žalobcu 1/, že bola porušená zásada dvojinštančnosti\nkonania, pretože z obsahu predložených administratívnych spisov je nepochybné, že žalovaná vo veci\nnerozhodovala na základe iných dôkazov ako tých, ktoré boli zistené pred vydaním prvostupňového\nrozhodnutia, pričom je notoricky známou skutočnosťou, že prvostupňové a odvolacie konanie tvoria\njeden celok.\nŽalobcom 1/ napadnuté rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade s ustanovením § 209\nods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\n\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami boli vedený pri hodnotení dôkazov a pri\npoužití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.\nK námietkam žalobcu v 1/ vo vzťahu k prejudikovaniu rozhodnutí v Oznámení žalovanej príslušnému\norgánu Poľskej republiky a retroaktivite, krajský súd konštatoval, že žalobca v 1/ v žalobe nenamietal\nv súvislosti s uvedenými námietkami porušenia konkrétneho právneho predpisu, ktorý by správnym\norgánom takýto postup zakazoval, a aké jeho subjektívne práva boli porušené.\nPo preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov z dôvodov uvedených v žalobe krajský súd dospel k\nzáveru, že vo vzťahu k žalobcovi v 1/ subjektívne práva žalobcu porušené neboli, pretože v žalobe je\nnamietané porušenie subjektívnych práv žalobcu v 2/, postup žalovanej bol v súlade so zákonom, a\npreto žalobu žalobcu v 1/ podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\nVo vzťahu k žalobcovi 2/ dospel krajský súd k záveru, že je dôvodné konanie zastaviť podľa § 250d ods.\n3 O.s.p., pretože žaloba bola podaná oneskorene.\nKrajský súd poukázal na predložený administratívny spis, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie žalovanej\nbolo žalobcovi v 2/ doručené do vlastných rúk dňa 22.04.2014. Žaloba žalobcom 1/ bola podaná na\nkrajskom súde osobne dňa 27.05.2014 a krajský súd pripustil vstup žalobcu 2/ do konania uznesením zo\ndňa 02.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.02.2015. Postavenie žalobcu 2/ teda nadobudol až\ndňa 25.02.2015, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby, pričom zmeškanie lehoty nemožno\nodpustiť.\nV tejto súvislosti krajský súd uvádza, že lehota žalobcu 2/ (dva mesiace odo dňa doručenia rozhodnutia\nžalovanej) nemôže byť zachovaná ani pri argumentácií, že zamestnávateľ (žalobca 1/) a zamestnanec\n(žalobca 2/) sú nerozluční spoločníci, pretože z hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z.\nnevyplývajú pre žalobcu v 1/ a žalobcu 2/ rovnaké práva a povinností. Navyše krajský súd uviedol, že\nsubjektívne práva, resp. povinnosti žalobcu 1/ ako zamestnávateľa nie sú identické so subjektívnymi\nprávami a povinnosťami fyzických osôb zamestnancov. Aplikácia ustanovenia § 91 ods. 2 v spojení s\n§246c ods. 1 O.s.p. pre toto konanie tak nespĺňa podmienku primeranosti.\nPretože žalobca 2/ žalobu podal oneskorene, krajský súd konanie zastavil a zastavil konanie aj vo vzťahu\nk procesnému návrhu na prerušenie konania, pretože tento návrh bol právnym zástupcom žalobcov na\npojednávaní dňa 26.05.2015 vzatý späť.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., tak, že z dôvodu, že žalobcovia\nneboli v konaní úspešní a žalovaná nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, súd účastníkom\nnáhradu trov konania nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podali žalobcovia 1/ a 2/ odvolanie, ktorým navrhli odvolaciemu súdu, aby\nnapadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobcom 1/ a 2/ v celom rozsahu vyhovie a zruší\nnapadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a prisúdi\nžalobcom 1/ a 2/ náhradu trov prvostupňového a aj odvolacieho konania.\nŽalobca 1/ má za to, že postupom žalovanej a jej organizačnej zložky bezpochyby došlo aj k porušeniu\njeho subjektívnych práv. Prioritne v tomto smere namieta porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré\nzahŕňa aj právo na zákonné administratívne konanie, právo na fungovanie verejnej správy na princípe\ntzv. dobrej správy („good administration“), právo na dodržiavanie základných zásad správneho konania,\npričom žalobca 1/ (vo vzťahu k svojej osobe) namieta aj porušenie svojho subjektívneho práva vlastniť\nmajetok, práva na podnikanie za rovnakých podmienok ako domáce subjekty, právo na dosahovanie\nzisku vlastnou činnosťou.\nŽalobca 1/ ďalej nesúhlasí s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého postupom žalovanej\nnedošlo k porušeniu princípu dvojinštantnosti správneho konania. Podľa názoru žalobcu 1/ došlo\nvydaním rozhodnutia žalovanej nepochybne k porušeniu uvedeného princípu správneho konania,\nnakoľko rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné a v celom rozsahu arbitrárne.\n\nKrajský súd uzavrel, že žalovaná svojim postupom neporušila žiadne ustanovenie právneho predpisu,\npreto je jej postup lége artis a v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Tento záver však podľa názoru žalobcu 1/\nneobstojí. Nie je povinnosťou žalobcu 1/ preukazovať aký právny predpis žalovaná porušila, ale žalovaná\nako správny orgán je povinná uviesť relevantné právne ustanovenia, podľa ktorých v konkrétnej veci\nrozhodovala. Samotný postup žalovanej je podľa názoru žalobcu 1/ v priamom rozpore s viacerými\nustanoveniami Ústavy SR a ďalšími právnymi predpismi, najmä pokiaľ ide o citovaný čl. 2 ods. 2 Ústavy,\nďalej je tiež v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a s ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, 4 a 5, § 32 ods. 1 a § 46\nods. 1 Správneho poriadku a ďalšími právnymi normami, ktoré upravujú aj základné zásady správneho\nkonania.\nČo sa týka vykonanej kontroly žalovanej u žalobcu 1/ týkajúcej sa reálneho výkonu činnosti\nzamestnancov žalobcu 1/ sa žalobca 1/ nestotožnil s názorom krajského súdu o zákonnosti takejto\nkontroly. Predovšetkým namieta, že do kompetencie žalovanej uskutočnenie takejto kontroly nepatrí.\nŽalobca 1/ v odvolaní poukázal aj na to, že krajský súd sa nevysporiadal s ďalšími argumentami\nnezákonnosti uvedenými v žalobe, najmä porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania.\nŽalobca 2/ má za to, že krajský súd pri procesnom rozhodnutí o zastavení konania vo vzťahu k nej\nnesprávne posúdil otázku (ne)zachovania zákonnej lehoty na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti\nnapadnutých rozhodnutí, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.\nV súlade so závermi nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 219/07 zo dňa 13.03.2008 má žalobca\n2/ za to, že lehotu podľa § 250d ods. 1 OSP nemožno počítať odo dňa rozhodnutia súdu o pribratí\núčastníka konania, ale podľa názoru žalobcu 2/ postačuje, ak aspoň jeden z účastníkov správneho\nkonania podal včas žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. V\nprípade žalobcov možno s prihliadnutím na obsah napadnutých rozhodnutí správnych orgánov uvažovať\naj tzv. nerozlučnom spoločenstve práv, v dôsledku čoho argumentácia krajského súdu o plynutí lehoty\nodo dňa pribratia ostatných žalobcov do konania nemôže obstáť.\nVo vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu\npotvrdil. Žalovaná uviedla, že žalobcovia 1/ a 2/ v odvolaní neuviedli také námietky, ktoré by odôvodňovali\nzmenu alebo zrušenie rozhodnutia žalovanej. Vo vyjadrení k odvolaniu sa žalovaná pridržala svojho\nvyjadrenia k žalobe nakoľko v ňom zaujala stanovisko ku každej námietke obsiahnutej v žalobe.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že rozsudok\nkrajského súdu je potrebné zmeniť tak, že žalobu zamieta.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie dňa 26.05.2015. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať\npojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 28.09.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve\npreskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\n\nPodľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 833/2004 z 29. apríla 2004 o\nkoordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) osoby, na ktoré sa toto\nnariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy\nsa určia v súlade s touto hlavou.\nPodľa čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca\nčinnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym\npredpisom tohto členského štátu.\nPodľa čl. 13 ods. 1 písm. a) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako\nzamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha právnym predpisom členského štátu\nbydliska, ak takáto osoba vykonáva podstatnú časť svojej činnosti v tomto členskom štáte, alebo\nak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero zamestnávateľov, ktorých\nregistrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch.\nPodľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná\nosoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha\nprávnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva\ntakúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s\nodsekom 1.\nZ obsahu predloženého súdneho spisu najvyšší súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, ako\nprvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 26072-97/2013-PO zo dňa 29.10.2013 rozhodla podľa\n§ 178 ods. 1 písm. a) bod 1 a § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že žalobcovi 2/ zaniklo\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti\nako zamestnancovi žalobcu 1/ dňa 09.08.2013.\nNa odvolanie žalobcov žalovaná rozhodnutím č. 17127-3/2014-BA zo dňa 09.04.2014 odvolania\nzamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.\nPo preskúmaní veci najvyšší súd konštatuje, že pri súbehu poistení, v ktorých sa nachádza cezhraničný\nprvok, je nevyhnutné určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude vzťahovať na dotknutú osobu, v súlade\nso základným a vykonávacím nariadením, ktoré koordinujú sociálne zabezpečenie.\nZ administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaná dňa 05.10.2012 vystavila pre zamestnanca (žalobcu\n2/) formulár PD A 1 s platnosťou od 01.04.2012 do 09.08.2013. Formulár bol vystavený ešte v čase,\nkedy neexistovali pochybnosti o správnosti určenia uplatniteľnej legislatívy a splnenie podmienok na\nurčenie uplatniteľnej legislatívy nebolo overené kontrolou reálneho výkonu činnosti zamestnanca na\núzemí Slovenskej republiky.\nV súvislosti s posúdením uplatniteľnej legislatívy požiadala inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS\nVaršava o preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a žalovaná, ako\npríslušná inštitúcia na určenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, tieto rozhodujúce\nskutočnosti preskúmala. Posúdenie vzniku poistného vzťahu v právnom zmysle patrí do kompetencie\norgánu, ktorý je v mieste vykonávania práce oprávnený určovať uplatniteľnú legislatívu, t. j. do\nkompetencie žalovanej.\nZ administratívneho spisu ďalej vyplýva, že na území Slovenskej republiky bola vykonávaná kontrola\nso zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov v období od 01.02.2011 do\n11.03.2013. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov vykonala u žalobcu 1/ kontrolu dňa 07.03.2013 a\nz dôvodu, že miesto podnikania žalobcu 1/ sa od 04.09.2013 nachádza vo Svidníku, tak Sociálna\npoisťovňa, pobočka Svidník vykonala kontrolu dňa 11.03.2013.\nV rámci vykonanej kontroly dňa 07.03.2013 Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov zistila, že v\nregistrovanom sídle spoločnosti na 17. novembra 116, 080 01 Prešov sa nenachádza kancelária a ani\nprevádzka žalobcu 1/. Nachádza sa tam iba poštová schránka patriaca súkromnej osobe, na ktorej je\nuvedené meno žalobcu 1/. Majiteľ schránky uviedol, že žalobca 1/ sa na danej adrese nenachádza, má\ntu iba poštovú schránku, a poštu mu doručuje na adresu N..\n\nNásledne sa vykonala dňa 11.03.2013 kontrola na adrese N., kde sa zistilo, že ide o súkromný\nbyt, v ktorom sa nikto nenachádzal. Ďalej sa zistilo, že pracovné stretnutia so zamestnávateľom\nsa uskutočňujú príležitostne na adrese spracovateľskej firmy, v priestoroch hotela Rubín, Centrálna\nulica, Svidník. V uvedených priestoroch sa nachádzajú účtovné doklady žalobcu 1/, pracovné zmluvy,\nobchodné zmluvy, korešpondencia, objednávky, faktúry a zároveň sa vykonávajú z uvedeného miesta aj\nfinančné transakcie. Spoločnosť riadi žalobca 1/ z adresy svojho trvalého pobytu v Poľskej republike. Pri\nkontrole nebol predložený konkrétny rozpis zadávania práce jednotlivým zamestnancom. Prácu prideľuje\nžaloba 1/ telefonickou formou podľa potreby, pričom výkon práce je určený bez obmedzenia. Zároveň\nnebolo možné v deň kontroly zistiť počet zamestnancov, ktorí v daný deň vykonávali činnosť na území\nSlovenskej republiky.\nNa základe výsledkov kontroly dospel najvyšší súd k záveru, že sídlo žalobcu 1/ uvedené vo výpise\nz obchodného registra nespĺňa základné kritéria sídla spoločnosti a zároveň odvolací súd uvádza, že\nžalobca 1/ síce predložil formálne doklady, ako pracovnú zmluvu, mzdový list, výplatné pásky a evidenciu\ndochádzky, ale nepredložil doklady preukazujúce reálny výkon práce žalobcu 2/, z ktorých by bolo\nzrejmé, že žalobca 2/ vykonával prácu na určenom mieste.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd udáva, že jednou z rozhodujúcich skutočností na určenie miesta\nvýkonu činnosti, a teda aj na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho\nzabezpečenia je určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania. Ak osoba pracujúca vo viacerých\nčlenských štátoch nevykonáva podstatnú časť činnosti v členskom štáte bydliska, uplatňujú sa právne\npredpisy členského štátu, v ktorom má zamestnávateľ registrované sídlo alebo miesto podnikania. Síce\ntermín registrované sídlo alebo miesto podnikania v základom alebo vykonávacom nariadení nie je\nvymedzený, Súdny dvor na základe prípadu Planzer Luxembourg Sarl C-73/06 vypracoval termíny,\nna základe ktorých je možné určiť registrované sídlo alebo miesto podnikania zamestnávateľa. Podľa\nnázoru Súdneho dvora určenie miesta sídla hospodárskej činnosti predpokladá zohľadnenie súhrnu\nfaktorov, medzi ktorými sa v prvom rade nachádza sídlo, miesto ústredia, miesto stretnutia riadiacich\nosôb spoločnosti a miesto, obvykle totožné, v ktorom sa rozhoduje o všeobecnej podnikovej politike.\nĎalšie faktory ako napríklad bydlisko riadiacich osôb, miesto konania valného zhromaždenia, miesto\nuloženia správnych a účtovných dokumentov a miesto hlavného priebehu finančných činnosť, najmä\nbankových sa môžu zohľadniť tiež.\nS poukazom na vyššie uvedené odvolací súd ďalej uvádza, že registrované sídlo alebo miesto\npodnikania môžu byť teda uznané po splnení určitých podmienok. Tieto kritéria skúma inštitúcia v mieste\nbydliska na základe dostupných informácii alebo v úzkej spolupráci s inštitúciou v členskom štáte, kde má\nzamestnávateľ registrované sídlo alebo miesto podnikania. V rámci skúmania predmetných skutočností\nje potrebné preukázať miesto, kde má zamestnávateľ registrované sídlo a správu, dĺžku obdobia od\nzriadenia zamestnávateľa v členskom štáte, počet administratívnych zamestnancov pracujúcich v sídle,\nmiesto, kde je uzatvorená väčšina zmlúv a pod. V prípade, že zamestnávateľ nespĺňa podmienky\nregistrácie sídla alebo miesta podnikania, nemôže sa na zamestnancov uplatňovať legislatíva štátu,\nv ktorom má zamestnávateľ registrované sídlo alebo miesto podnikania, čo je vzhľadom na výsledky\nkontroly aj tento prípad.\nPo preskúmaní administratívneho spisu odvolací súd zároveň konštatuje, že nebolo preukázané, že by\nžalovaná pri určení uplatniteľnej legislatívy postupovala inak k občanom Poľskej republiky ako k iným\nfyzickým osobám s bydliskom v iných členských štátoch Európskej únie.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti a výsledky kontroly preverenia reálneho výkonu činnosti\nzamestnancov vykonanej u zamestnávateľa (žalobcu 1/), na základe ktorej nebolo preukázané, že\nžalobca 2/ reálne vykonával činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto žalobca\n2/ nemôže podliehať slovenským právnym predpisom podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, má\nodvolací súd za preukázané, že žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán dospeli k správnemu\nzáveru, že posledný deň platnosti formulára PD A 1, t. j. 09.08.2013 je dňom zániku povinného\nnemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti\nžalobcu 2/.\n\nPo preskúmaní námietok žalobcov najvyšší súd konštatuje, že sú nedôvodné a neboli spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.\nS poukazom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že rozhodnutia žalovanej a aj prvostupňového\nsprávneho orgánu sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 220 O. s. p. napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zmenil tak, že žalobu zamietol.\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 a § 224 ods. 1\nO. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobcovia v konaní nemali úspech a žalovaná\nnemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}