{"guid": "3befa974-8267-4255-9da7-f00b56715946:5a532474-9fff-48c2-b65b-c6c4e18e6862", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8014200601.1", "spisova_znacka": "10Sžo/123/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/123/2015 z 28. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2016, sp. zn. 10Sžo/123/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:8014200601.1", "identifikacne_cislo": "8014200601", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2016-09-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/147/#paragraf-3.odsek-7", "nazov": "§ 3 ods. 7 zákona č. 147/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/147/#paragraf-3.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/147-2001/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/147#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5a532474-9fff-48c2-b65b-c6c4e18e6862", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200601.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200601.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200601.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/123/2015\n8014200601\n28. 09. 2016\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2016:8014200601.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nConsumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpený:\nBeňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia č. 93, Poprad, proti\nžalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so\nsídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nSK/0620/99/2013 zo dňa 13. februára 2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove\nč. k. 2S/40/2014-48 zo dňa 6. februára 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/40/2014-48 zo dňa 6.\nfebruára 2015 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania\nrozhodnutia žalovaného č. SK/0620/99/2013 zo dňa 13. februára 2014. Týmto rozhodnutím bolo\nzamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie\nso sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č. R/0155/07/13 zo dňa 02.07.2013 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa“), o uložení pokuty žalobcovi za porušenie zákazu podľa § 3\nods. 7 zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no reklame“).\nV odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že z obsahu administratívneho spisu, z predložených\nlistinných dôkazov a hlavne z rozhodnutím obidvoch správnych orgánov má za preukázané, že zo strany\nžalobcu jednoznačne došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 7 zákona o reklame, pretože žalobca\npredchádzajúci súhlas k šíreniu reklamy e-mailovou poštou spotrebiteľovi t. j. sťažovateľovi, nemal.\nV plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami správnych orgánov, ako aj s ich argumentáciou a\nprávnym posúdením zisteného skutkového stavu v tom zmysle, že bolo preukázané, že žalobca porušil\nsvojim konaním ustanovenie § 3 ods. 7 zákona o reklame a to tým, že dňa 15.04.2013 zaslal žalobca\nsťažovateľovi predmetný e-mail, ktorý bol reklamou, nakoľko v ňom boli uvádzané reklamné informácie, v\nktorých žalobca prezentuje svoje marketingové služby s priamym odkazom na svoju internetovú stránku.\nPritom súd poukázal na obsah ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame, v zmysle ktorého\nje reklamou prezentácia produktov v každej podobne s cieľom uplatniť ich na trhu a za produkt je\npovažovaná aj služba.\n\nPoznamenal, že je totožného názoru, ako vyslovili obidva správne orgány a to, že zákon o reklame,\nkonkrétne v ustanovení § 3 ods. 7 výslovne zakazuje šírenie reklamy elektronickou poštou bez\npredchádzajúceho súhlasu jej užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy, z čoho aj podľa názoru súdu\njednoznačne vyplýva, že uvedenú povinnosť viaže toto ustanovenie zákona priamo na šíriteľa reklamy,\nktorý je povinný kontrolnému orgánu predložiť v prípade kontroly tak, ako tomu bolo v tejto konkrétnej veci\npreukázateľný súhlas osoby, ktorej v elektronickej podobe zasiela reklamu v rámci svojej podnikateľskej\nčinnosti, čo v danej konkrétnej veci žalobca jednoznačne nepreukázal.\nNeobstoja teda tvrdenia žalobcu, že išlo o informácie v rámci uzatvorenej Zmluvy o spolupráci z\n01.01.2011, z ktorej ustanovení, na ktoré žalobca poukázal v žalobe, konkrétne čl. 4.1, 5.1, 8.3 a 8.4,\nnevyplýva, že by žalobca bol oprávnený zasielať reklamu, ako to bolo v tejto predmetnej veci, reklamné\nbannery spoločnosti VLKOMOTO s.r.o. bez predchádzajúceho súhlasu prijímateľa reklamy. O tom, že\nby bol takýto predchádzajúci súhlas žalobcovi udelený nevyplýva zo žiadnej skutočnosti, ani z obsahu\nadministratívneho spisu a ani zo Zmluvy o spolupráci.\nAj podľa názoru súdu žalovaný ako odvolací orgán, totožne ako súd, dospel k správnemu záveru, že\nvo veci bol dostatočne zistený skutkový stav, na základe ktorého bol prijatý správny právny záver a\nrozhodnutie, ktoré bolo vydané bolo náležite a skutkovo odôvodnené potom, čo žalovaný prijal, resp. sa\nstotožnil so skutkovými zisteniami správneho orgánu 1. stupňa, ktoré čo sa týka skutkových zistení, ako\naj čo sa týka uloženia samotnej pokuty, potvrdil. Ani súd nebol toho názoru, že boli porušené ustanovenia\n§ 3 ods. 1, 4, § 32 ods. 1, resp. § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny\nporiadok“) a to ani postupom, ani samotnými rozhodnutiami správnych orgánov.\nČo sa týka namietanej kompetencie žalovaného súd poukazuje na obsah ustanovenia § 10 písm. e)\nzákona o reklame v zmysle ktorého je jasné, že dozor nad dodržiavaním tohto zákona aj vykonáva\nSlovenská obchodná inšpekcia. Ohľadom uloženia sankcie správnymi orgánmi, túto žalobca nenamietal\nani v odvolaní, ani v žalobe, preto sa jej uložením, ako aj výškou súd nezaoberal. Na základe uvedených\nskutočností preto senát krajského súdu po vyhodnotení podstatných námietok uvádzaných žalobcom v\nžalobe, žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie. Zotrvával na žalobných dôvodoch a mal\nza to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné.\nNamietal, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zásadou legality, pretože žalovaný vec nesprávne\nprávne posúdil a to tým, že použil na daný skutkový stav nesprávny právny predpis. Dôvodil tým, že\npredmetom danej komunikácie nie je propagácia konkrétneho tovaru/služby ktorá sa ponúka koncového\nzákazníkovi - spotrebiteľovi. Predmetná e-mailová komunikácia teda predstavovala upovedomenie\nobchodného partnera (obchodného zástupcu žalobcu v zmysle § 663 a nasl. Obchodného zákonníka)\no aktuálne prebiehajúcej marketingovej komunikácii kontrolovaného subjektu voči jeho koncovým\nzákazníkom (spotrebiteľom) a stanovovala postup, akým je obchodným partner oprávnený využiť\npoklady na propagáciu svojej činnosti vykonávajúcej v mene a na účet kontrolovaného subjektu\nvoči tretím osobám. Uviedol, že žalovaný postupoval v rozpore so zásadou legality - uložil sankciu\nnedôvodne, nakoľko žalobca za predmetných skutkových okolností nebol povinný disponovať s\nosobitným súhlasom v zmysle § 3 ods. 7 zákona o reklame, pretože sa na predmetnú skutkovú\nsituáciu vzťahujú osobitné predpisy a platne uzatvorený obchodno-záväzkový právny vzťah (Zmluva o\nspolupráci) a nie tak ako sa domnieva žalovaný - zákon o reklame.\nĎalej žalobca namietal, že žalovaný nesprávne zistil skutkový stav veci a tým porušil svoje povinnosti\nuvedené v § 3 ods. 4 Správneho poriadku v nadväznosti na § 32 ods. 1 Správneho poriadku.\nPoznamenal, že pisateľom podnetu - sťažovateľom je obchodná spoločnosť VLKOMOTO s.r.o. IČO:\n36 815 110, ktorá nie je spotrebiteľom a ktorá nevlastní obchodný podiel v spoločnosti KupToHned.sk,\ns.r.o. IČO: 46 098 101, tak ako sa domnieva žalovaný. Internetové obchody www.vlkomoto.sk a\nwww.kuptohned.sk prevádzkuje obchodná spoločnosť VLKOMOTO s.r.o. ktorá bola v čase zaslania\npredmetnej e-mailovej komunikácie regulárnym obchodným partnerom žalobcu v zmysle Zmluvy o\nspolupráci. Podľa žalobcu nie je teda pravdou tak ako sa domnieva žalovaný, že mal disponovať\naj s osobitnou zmluvou alebo osobitným súhlasom od obchodnej spoločnosti KupToHned.sk, s.r.o. E-\n\nmailová komunikácia zo dňa 15.04.2013 odoslaná aj na adresu info@kuptohned.sk bola výkonom práva\na povinností podľa Zmluvy o spolupráci a nie reklamou podľa § 2 ods. 1 zákona o reklame\nĎalšia námietka žalobcu spočívala v tom, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov. Žalobca mal za to, že rozhodnutie žalovaného na str. 5 ods. 2 napadnutého\nrozhodnutia, kde uviedol, že „Odvolací orgán nezdieľa názor účastníka konania, že by ho uvedená\nzmluva o spolupráci oprávňovala zasielať reklamu, resp. reklamné bannery spoločnosti VLKOMOTO\ns.r.o.... “ nie je dostatočne odôvodnené čo je v rozpore so zásadou materiálnej pravdy.\nPodľa žalobcu žalovaný rozhodol v rozpore s § 5 Správneho poriadku, pretože nie je daná právomoc\nžalovaného v danej veci konať a s konečnou platnosťou rozhodnúť. Dôvodil tým, že predmetná e-mailová\nkomunikácia z podstaty veci a z postavenia osoby adresáta nespadá pod kontrolnú činnosť vymedzenú\norgánom Slovenskej obchodnej inšpekcie zákonom o reklame a to z toho dôvodu, že sa z objektívnych\ndôvodov nejedná o reklamu v zmysle § 2 ods. 1 pís. a) zákona o reklame.\nMal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne, ak bude mať podmienky na\nrozhodnutie vo veci za splnené, aby vo veci sám rozhodol v zmysle žalobného petitu.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 14.04.2015. K námietkam žalobcu uviedol,\nže naďalej zotrváva na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.05.2014. Poznamenal, že po opätovnom\nzhodnotení procesného postupu, ako aj rozhodnutia o merite veci, si nie je vedomý žiadneho porušenia\nzákona. Vo svojom rozhodnutí vychádzal zo zákona o reklame. Domnieva sa, že v inšpekčnom zázname\nje skutkový stav opísaný presne a spoľahlivo, skutkový stav bol správne právne kvalifikovaný, a teda\npostih žalobcu bol dôvodný.\nOpätovne uviedol, že nezdieľa názor žalobcu, že by ho uvedená zmluva o spolupráci oprávňovala\nzasielať reklamu, resp. reklamné bannery sťažovateľovi, pričom spoločnosti KupToHned.sk, s.r.o. bola\nreklama zaslaná bez existencie zmluvy o spolupráci a rovnako aj bez predchádzajúceho súhlasu\nprijímateľa reklamy. To, že je elektronická adresa verejne prístupná na internete ešte neznamená, že na\nňu môže ktokoľvek bez súhlasu zasielať elektronickou poštou reklamu, tak ako tomu bolo aj v žalobcu.\nK zamedzeniu výskytu obdobných prípadov slúži práve ustanovenie § 3 ods. 7 zákona o reklame, ktorý\nžalobca v tomto prípade preukázateľne porušil.\nMal za to, že správny orgán 1. stupňa v predmetnom rozhodnutí náležite odôvodnil právne závery,\nku ktorým dospel pri posudzovaní prípadu a pri určovaní výšky pokuty zohľadnil okolnosti daného\nprípadu, ako aj dôvody zisteného porušenia zákona. Všetky relevantné informácie a dôkazy sú súčasťou\ninšpekčných záznamov, ktoré boli spísané počas vykonaných kontrol. Na základe uvedeného sa\ndomnieval, že skutkový stav bol spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť nepochybne preukázaná.\nUviedol, že žalobca plne zodpovedá za protiprávny skutkový stav zistený v čase kontroly. Žalovaný\nako kontrolný orgán postupoval v zmysle zákona č. 128/2002 Z. z. a zákona o reklame. Správne zistil\nskutkový stav a vyvodil právny záver v tom zmysle, že kontrolovaný subjekt porušil uvedený právny\npredpis. Na základe tohto zistenia mu bola uložená pokuta, ktorú považujeme za primeranú k zistenému\nporušeniu zákona a rozsahu dopadu na spotrebiteľa.\nVzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne\nsprávny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.)\ndospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.09.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\npreskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti\n\nrozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej\nrepubliky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi.\nV intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,\nktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe\nje správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho\nvydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon\no správnom konaní.\nJe nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\nV takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou\nsúdneho prieskumu odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania rozhodnutia žalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a\ndostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie\nhmotného práva.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie\nkrajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia\nžalovaného č. SK/0620/99/2013 zo dňa 13. februára 2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu\na potvrdil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa o uložení pokuty žalobcovi za porušenie\nzákazu podľa § 3 ods. 7 zákona o reklame.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so\nvšetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.\nZ obsahu administratívneho spisu má odvolací súd za preukázané, že dňa 22.04.2013 bola v\nprevádzkarni žalobcu na základe podnetu vykonaná kontrola správnym orgánom 1. stupňa. Na základe\nkontroly bolo zistené, že z e-mailovej adresy ponuka@quatro.sk bola pisateľovi podnetu č. PO 333/13\nelektronickou poštou zaslaná dňa 15.04.2013 reklama produktov podnikania „SPLÁTKOVÝ FESTIVAL\nQUATRO JAR 2013!...“ a to bez predchádzajúceho súhlasu pisateľa podnetu, ktorý bol príjemcom\nreklamy. Z tohto dôvodu bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1000 Eur pre porušenie zákazu, v\nzmysle ktorého sa reklama nesmie šíriť elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu užívateľa,\nktorý je príjemcom reklamy - podľa § 3 ods. 7 zákona o reklame.\nOdvolací súd konštatuje, že odvolanie sa neodlišovalo od dôvodov podanej žaloby o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného, s ktorého dôvodmi sa krajský súd v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové\nzistenia aj právne závery sú vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Odvolací súd sa preto s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje v celom rozsahu,\n\npovažujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre\núčastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd,\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, doplnil jeho odôvodnenie o ďalšie, na danú vec\nvzťahujúce sa, relevantné dôvody.\nV súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd konštatuje, zhodne so záverom správnych orgánov,\nako aj so záverom krajského súdu že bolo jednoznačne preukázané, že žalobca svojim konaním porušil\nustanovenie § 3 ods. 7 zákona o reklame.\nZ dôvodovej správy k zákonu o reklame vyplýva: „Na šírenie reklamy určitými médiami, napríklad\nautomatickým telefónnym volacím systémom, telefaxom a elektronickou poštou, tzv. e-mailom, je\npotrebný predchádzajúci súhlas ich užívateľov. Má sa tým predísť neprimeranému obťažovaniu a zásahu\ndo súkromia alebo do majetkových práv adresátov reklamy.“ Užívateľ, ktorý je príjemcom reklamy,\nmusí dať súhlas na prijímanie reklamy vopred, inak ho šíriteľ reklamy nesmie obťažovať. O tom, že\nreklama žalobcu, šírená e-mailovou formou bola považovaná za obťažovanie, svedčí i skutočnosť, že v\npredmetnej veci správny orgán 1. stupňa začal konať na základe podnetu sťažovateľa.\nAk žalobca tvrdil, že išlo o zasielanie informačných materiálov za účelom uzatvárania konkrétnych\nproduktových zmlúv so zákazníkom, ktoré tvoria predmet zmluvy o spolupráci medzi žalobcom a\nsťažovateľom, treba zdôrazniť, že predmetom e-mailu boli reklamné informácie, ktorými žalobca\nprezentoval marketingové služby a to s priamym odkazom na svoju internetovú stránku. Išlo o reklamu\nproduktov podnikania s cieľom uplatniť ich na trhu a je preto nedôvodné tvrdenie žalobcu, že sa na\npredmetnú skutkovú situáciu vzťahujú osobitné predpisy a platne uzatvorený obchodno-záväzkový\nprávny vzťah a nie zákon o reklame. Udelenie súhlasu nevyplýva, ako sa mylne domnieva žalobca zo\nZmluvy o spolupráci ani z iných skutočností.\nOdvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami správnych orgánov ako aj s ich\nprávnym posúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach správnych orgánov nezistil porušenie žiadneho z\nustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu. V súvislosti s namietaným nedostatočným\nodôvodnením rozhodnutia žalovaného je potrebné uviesť, že nie je nevyhnutné, aby sa správny orgán\nzaoberal každou vznesenou námietkou, avšak musí byť z neho zrejmé, na základe čoho dospel k\nprávnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Z predmetného rozhodnutia žalovaného uvedené jednoznačne\nvyplýva.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že žalobca nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový\nstav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi, a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto za takýchto\nskutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru odvolacieho súdu vydané na\nzáklade riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Preto ak krajský súd dospel k záveru,\nže skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia správnych\norgánov v oboch stupňoch považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie súdu,\nktorý zamietol žalobu žalobcu, považovať za správne.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím\nna všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa §\n219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.\na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. Žalovanému zákon priznanie trov konania neumožňuje.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/40/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}