{"guid": "3c96188d-40ec-4383-b1c8-c7a0c4b7df76:08c8a4b4-99b0-4e1e-bf1c-353d19a0285d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8014200589.1", "spisova_znacka": "10Sžso/59/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/59/2015 z 28. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2016, sp. zn. 10Sžso/59/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:8014200589.1", "identifikacne_cislo": "8014200589", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2016-09-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-14", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/08c8a4b4-99b0-4e1e-bf1c-353d19a0285d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200589.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200589.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200589.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/59/2015\n8014200589\n28. 09. 2016\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2016:8014200589.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobkyne\nIng. arch. Q. M., bytom E., zastúpeného JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou so sídlom Konštantínova\n6, Prešov, proti žalovanej Sociálnej poisťovni - ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 322-2/2014-BA zo dňa 06.02.2014, konajúc o odvolaní žalobkyne\nproti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/40/2014-52 zo dňa 17.04.2015, takto jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/40/2014-52 zo dňa 17.\napríla 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne - ústredie č. 322-2/2014-BA zo dňa 06.02.2014, ktorým žalovaná potvrdila prvostupňové\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov (ďalej len „správny orgán 1. stupňa“) č. 27030-1/2013PO zo dňa 29.10.2013, ktorým rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe - žalobkyni ku dňu\n05.02.2008 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie nezaniká.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd s poukazom na § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z o\nsociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) uviedol, že za\noprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu sa považuje aj autorizačné osvedčenie,\nna základe ktorého Slovenská komora architektov zapísala žalobkyňu dňa 25.04.2001 do zoznamu\nautorizovaných architektov. Dňom vydania autorizačného osvedčenia o zapísaní architekta do zoznamu\nnadobúda fyzická osoba na účely sociálneho poistenia postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby\npodľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, pretože má postavenie na vykonávanie činnosti podľa\nosobitného predpisu, t. j. podľa zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných\nstavebných inžinieroch (ďalej len „zákon č. 138/1992 Zb.“), ak túto činnosť nevykonáva v pracovnom\npomere. Samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá má autorizačné osvedčenie na vykonávanie činnosti\narchitekta, zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v súlade s § 21 ods. 4\npísm. b) zákona o sociálnom poistení až dňom vyčiarknutia zo zoznamu architektov. Dňom vyčiarknutia\narchitekta z uvedeného zoznamu stráca autorizačné osvedčenie platnosť.\nPoznamenal, že zmena formy výkonu činnosti architekta nemá za následok zmenu ani zánik\nautorizačného osvedčenia (oprávnenia). Autorizačné osvedčenia nezaniká, je platné a preto povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá začne\n\nvykonávať činnosť architekta v mene a na zodpovednosť právnickej osoby ako jej spoločník alebo\nkonateľ, zaniká podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení najskôr 30. júna kalendárneho roka na\nzáklade výšky príjmov z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti dosiahnutý za predchádzajúci\nkalendárny rok.\nŽalobkyňa za rok 2006 dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba príjmy relevantné na\nvznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 01.07.2007 do\n30.06.2008, preto jej dňom, ktorý predchádza dňu, kedy pozastavila prevádzkovanie živnosti na\nzáklade živnostenského oprávnenia, t. j. dňom 05.02.2008, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a\npovinné dôchodkové poistenie, keďže ako držiteľka autorizačného osvedčenia sa naďalej považovala za\nsamostatne zárobkovo činnú osobu. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na právny názor Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku sp. zn. 9Sžso/23/2013.\nStanovisko žalobkyne z 25.03.2015 nepovažoval za rozšírenie rozsahu napadnutého rozhodnutia\nžalovanej, išlo len o spresnenie dôvodov žaloby po udelení plnomocenstva právnej zástupkyni. Záverom\nkonštatoval, že keďže postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom, žalobu ako nedôvodnú\nzamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac, že rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že sa nestotožňuje s právnym názorom\nkrajského súdu, že mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby k 05.02.2008, a teda že\npovinné nemocenské a dôchodkové poistenie jej nezaniklo z prerušenia prevádzkovania živnosti k\n06.02.2008, pričom zotrvávala na dôvodoch uvedených v upresnení žaloby zo dňa 25.03.2015 a v\nprednese právnej zástupkyne na pojednávaní konanom dňa 17.04.2015. K veci uviedla, že existencia\nzápisu v zozname autorizovaných architektov osvedčuje len odbornú spôsobilosť, a nie faktický výkon\npovolania alebo jeho formu, tie sú len na slobodnom rozhodnutí architekta. Poukázala na to, že od\n21.12.2007 je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Prešov ako spoločníčka a konateľka\nspoločnosti STOA architekti, s.r.o., ktorej predmetom činnosti je „činnosť autorizovaného architekta“.\nPre výkon tejto činnosti právnickou osobou je žalobkyňa ako jej konateľka povinná mať autorizačné\nosvedčenie podľa zákona č. 138/1992 Zb. a vykonávať funkciu odborného garanta pre poskytovanie\narchitektonických služieb v mene a na zodpovednosť právnickej osoby, pričom poukázala na § 3 ods. 7\npísm. b) zákona č. 138/1992 Zb., podľa ktorého sa za zamestnanca označuje aj spoločník alebo konateľ\nspoločnosti.\nVznikom funkcie konateľa spoločnosti s predmetom podnikania „činnosť autorizovaného\narchitekta„ vznikla na strane žalobkyne zákonná prekážka pre výkon slobodného povolania v rovnakom\npredmete podnikania na základe §136 ods. 1 písm. a) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník,\nktorý zákaz potvrdzuje, ako aj ustanovenia spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti STOA architekti\ns.r.o. v čl. 18 bod 6.\nĎalej žalobkyňa poukázala na to, čo namietala pred krajským súdom, a ako sa s jej námietkami krajský\nsúd a žalovaná vysporiadali. Záverom konštatovala, že podaným odvolaním sa domáha preskúmania\nprávneho názoru prvostupňového súdu a zmeny napadnutého rozhodnutia zrušením preskúmavaného\nrozhodnutia žalovanej a vrátením veci na ďalšie konanie.\nŽalovaná sa vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 02.07.2015 naďalej pridržiavala svojho stanoviska, ktoré\nuviedla vo svojom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.10.2014, kde podrobne objasnila\nskutkový a právny dôvod, na základe ktorého rozhodla. Poznamenala, že žalobkyňa v odvolaní\nneuviedla také námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody,\nktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedla, že sa podrobne\nzaoberala aj námietkami, ktoré žalobkyňa uviedla v doplnení žaloby a ktoré sú v podstate totožné s\nnámietkami uvedeným v odvolaní voči rozhodnutiu krajského súdu a ku každej z námietok zaujala\nstanovisko vo vyjadrení zo dňa 30.03.2015, ktorého sa taktiež pridržiava. Navrhla, aby odvolací súd\nrozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa §\n212 O.s.p.. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods.\n\n1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá\nveta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné. Rozhodol\njednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n28. septembra 2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu žalobkyne,\nktorou sa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej č. 322-2/2014-BA zo dňa\n06.02.2014. Týmto rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie\nsprávneho orgánu 1. stupňa o tom, že žalobkyni ku dňu 05.02.2008 povinné nemocenské a povinné\ndôchodkové poistenie nezaniká.\nPodľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona\nje fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti\nfyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného\npredpisu.\nPodľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistená je samostatne\nzárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z jej samostatnej zárobkovej činnosti podľa\nosobitného predpisu, alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou\nbol vyšší ako l2-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.\nPodľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, povinne dôchodkovo poistená je samostatne\nzárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.\nPodľa § 21 ods. l zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniká od l. júla kalendárneho roka nasledujúceho po\nkalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa\nosobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou\nbol vyšší ako l2-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 a zaniká 30. júna\nkalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej\nsamostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou\nsamostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v\n§ 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa ustanovenia § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a\npovinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm.\nb) a c) <. dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm.\nc) <. odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa\nosobitného predpisu,21) <. ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne\nzárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) <..\nZ obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa ako držiteľka živnostenského listu\nvydaného Obvodným úradom Prešov dňa 17.09.1992 č. ŽO/4813/1992/Se bola považovaná na účely\nsociálneho poistenia za samostatne zárobkovo činnú osobu (ďalej len „SZČO“) podľa § 5 písm. b)\nzákona o sociálnom poistení. Dňom 25.04.2001 bola zapísaná do zoznamu autorizovaných architektov,\nvedeného Slovenskou komorou architektov pod registračným číslom 1152 AA. Dňa 21.12.2007 začala\nvykonávať činnosť architekta ako konateľ a spoločník spoločnosti STOA architekti, s.r.o. Na základe\nrozhodnutia o pozastavení prevádzkovania živnosti č. OŽP-Z/2008/01460-2 zo dňa 06.02.2008 mala\nžalobkyňa podľa § 58 ods. 2 písm. c) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len\nživnostenský zákon) v znení účinnom do 31.05.2010 pozastavené prevádzkovanie živnosti v období\nod 06.02.2008 do 31.10.2008. Žalobkyňa bola súčasne považovaná na účely sociálneho poistenia za\nSZČO podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení.\nNámietky, ktorými žalobkyňa v odvolaní spochybňuje rozsudok krajského súdu, boli v zásade zhodné s\nnámietkami, ktoré žalobkyňa uplatňovala už v konaní na súde prvého stupňa. Podľa názoru najvyššieho\nsúdu sa už žalovaná a následne aj súd prvého stupňa s týmito námietkami žalobkyne vysporiadali,\n\npričom odvolací súd už vyslovenú argumentáciu považuje za relevantnú, výstižnú a dostatočnú, a preto\nv zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. najvyšší súd ako súd odvolací môže len skonštatovať správnosť dôvodov\nrozsudku krajského súdu.\nŽalovaná ako aj krajský súd podrobne odôvodnili, prečo žalobkyňa, ktorá od 21.12.2007 vykonáva\nčinnosť architekta ako konateľ a spoločník spoločnosti STOA architekti, s.r.o. je naďalej SZČO, pričom\nbolo dostatočne zrozumiteľne a jasne ozrejmené, že v danom prípade neboli splnené podmienky\nzániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia podľa § 21 zákona o sociálnom\npoistení.\nOdvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti\ndopĺňa, že § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení vymedzuje pojem SZČO na účely tohto zákona\na upravuje tak aj postavenie architekta, ktorý má autorizačné osvedčenie na vykonávanie činnosti.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu existencia autorizačného osvedčenia architekta, podmienená jeho\nzápisom v zozname autorizovaných architektov vedenom Slovenskou komorou architektov až do času,\nkým architekt nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu má za následok, že musí byť považovaný za SZČO\nna účely zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu je povinne nemocensky poistený podľa §\n14 ods. 1 písm. b) a povinne dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b) a vznik a zánik tohto\npoistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti odvolací\nsúd poznamenáva, že zákonodarca rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v\nsporných prípadoch zveril do vecnej pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne (§178 ods.1 písm. a) bod\n1 zákona o sociálnom poistení).\nVymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení je odvodené od samotného\noprávnenia vykonávať činnosť architekta. Autorizačné osvedčenie architekta je viazané na fyzickú osobu\na nezaniká ani v prípade, že činnosť architekta realizuje prostredníctvom obchodnej spoločnosti, v\ndôsledku čoho v danom prípade nenastali zákonom taxatívne vymedzené skutočnosti (§ 21 zákona\no sociálnom poistení) rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia u\nžalobkyne ako SZČO. V predmetnej veci činnosť žalobkyne ako autorizovaného architekta a zároveň\nkonateľa a spoločníka v spoločnosti STOA architekti, s.r.o. je viazaná na existenciu autorizačného\nosvedčenia. Zmena formy výkonu činnosti architekta nemá za následok zánik povinného nemocenského\npoistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodu, že autorizačné osvedčenie na vykonávanie\nčinnosti architekta zaniká až dňom vyčiarknutia zo zoznamu architektov, kedy autorizačné osvedčenie\nstráca platnosť.\nPrávny názor krajského i odvolacieho súdu je v súlade s ustálenou judikatúrou -právnym názorom\nnajvyššieho súdu, vysloveným v rozsudku sp. zn. 4Sžso/42/2013 zo dňa 20.08.2014, v rozsudku sp.\nzn. 9Sžso/7/2012 zo dňa 24.04.2013 a v rozsudku sp. zn. 7Sžso/27/2010 zo dňa 01.07.2011, ktorý bol\nv rámci zabezpečenia jednotného výkladu zákonov v súlade s § 22 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.\npublikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2012 pod č. 66. Odvolací\nsúd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci ide o obdobnú problematiku zániku účasti na povinnom\nnemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení ako vo vyššie uvedených rozhodnutiach.\nS poukazom na uvedené odvolací súd rozhodnutie žalovanej, že poistenie žalobkyne ako SZČO ku dňu\n05.02.2008 nezaniklo, považoval za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu podľa § 219\nods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 250k ods.1 O.s.p.\ntak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo žalobkyňa v konaní nebola úspešná a žalovaná nárok\nna náhradu trov konania nemá.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/40/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}