{"guid": "8363fa83-1daf-4563-a7b9-fea20371c338:e735a529-f5d0-41cc-bdaa-37589ded9486", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8014200371.1", "spisova_znacka": "7Sžo/105/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/105/2014 z 31. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2016, sp. zn. 7Sžo/105/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:8014200371.1", "identifikacne_cislo": "8014200371", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2016-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39b", "nazov": "§ 39b zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-39", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-39b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e735a529-f5d0-41cc-bdaa-37589ded9486", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200371.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200371.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200371.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/105/2014\n8014200371\n31. 03. 2016\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2016:8014200371.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Violy Takáčovej, v právnej veci žalobcov:\n1/ G.. C. D., 2/ G. D., obaja bytom F. M.. XXX, právne zastúpení Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom,\nso sídlom v Poprade Mnoheľova č. 17, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, so sídlom v\nPrešove, Námestie mieru č. 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OUPO-OVBP2-2014/237/1484/ŠSS-ZV zo dňa 14. januára 2014 a o odvolaní žalobcov proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 23. septembra 2014, č. k. 1S/25/2014-72, jednohlasne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 23. septembra 2014, č.\nk. 1S/25/2014-72 p o t v r d z u j e .\nŽalobcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zo dňa 23. septembra 2014, č. k. 1S/25/2014-72 zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-POOVBP2-2014/237/1484/ŠSS-ZV zo dňa 14. januára 2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov\na potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obce Nová Lesná č. 685/2013/4-Pk zo dňa 08.10.2013, ktorým\nObec Nová Lesná rozhodla o využívaní územia a umiestnení stavby: „Tenisové dvorce F.\", na pozemku\nparc. č. KN C 39/19 v k. ú. F. M., pre navrhovateľa Mesto Vysoké Tatry, Starý Smokovec I, Vysoké Tatry,\nžiadajúc napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu\ntrov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci bolo v súlade so zákonom a\nžalobné dôvody žalobcov neodôvodňovali jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení § 35 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.\" alebo „stavebný zákon\") v spojení s\n§ 36 ods. 1, 3 s § 37 ods. 1, 2, 3, 4, s § 39, s § 39b ods. 1, 2, 4, 5, s § 43 uvedeného zákona a\nsúčasne v intenciách ustanovenia § 30 ods. 1, písm. a/ až j/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\nv znení neskorších predpisov - správneho poriadku, ktorú právnu úpravu citoval, postupom v zmysle\nprávnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej\nrozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.\n\nKrajský súd v preskúmavanej veci z administratívneho spisu zistil, že Obec Nová Lesná, stavebný úrad\npríslušný na konanie podľa § 117 ods. 1, § 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., § 5 zákona č. 608/2003 Z. z.\no štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok, bývanie a o zmene a doplnení Stavebného\nzákona posúdil návrh navrhovateľa Mesto Vysoké Tatry, Starý Smokovec 1, ktorý bol podaný dňa\n17.07.2013 a to na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení inžinierskej stavby „Tenisové dvorce\nF.\" na pozemku parcela KN C č. 39/19 k. ú. F. M.. Návrh posúdil podľa § 37 až § 38 Stavebného\nzákona, zosúladil stanoviská uvedené dotknutými orgánmi štátnej správy, posúdil námietky a vyjadrenia\núčastníkov konania a na základe uvedeného posúdenia podľa § 39, § 39a a § 39b Stavebného zákona\nvydal zlúčené územné rozhodnutie o umiestnení stavby a využití územia na pozemku parc. KN-C č.\n39/19 k. ú. F. M. „Tenisové dvorce F.\" tak, ako je zakreslené v situačnom výkrese, ktorý tvorí neoddeliteľnú\nsúčasť tohto rozhodnutia a navrhnuté v projektovej dokumentácii pre územné konanie, ktoré vypracovala\nB.. T. B., N. A. XXA, D., autorizovaný stavebný inžinier, reg. č. * 0456 * A * 1. Popis stavby: navrhovaná\nstavba pozostáva z realizácie terénnych úprav a realizácie dvoch tenisových kurtov s antukovým\npovrchom, ktoré budú oplotené rozoberateľným oplotením. Stavba nie je napojená na žiadne verejné\ntechnické vybavenie územia, dopravne je napojená na miestnu komunikáciu. Spôsob doterajšieho\nvyužitia pozemkov: parky a parkovo upravené plochy. Súhlas s vydaním územného rozhodnutia pre\nstavbu vydal Krajský pamiatkový úrad Prešov záväzným stanoviskom č. KPUPO-2013/12722-3/54497/\nMX zo dňa 27.08.2013. Rozhodnutie Obec Nová Lesná ako stavebný úrad vydala dňa 08.10.2013 pod\nč.j.: 685/2013/4-Pk. Vo výrokovej časti súčasne určila podmienky pre umiestnenie a projektovú prípravu\nstavby, v znení uvedenom v rozhodnutí pod bodmi 1./ až 12./ a určila, že toto rozhodnutie v zmysle § 40\nods. 1 Stavebného zákona platí dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Nestratí však platnosť,\nak v tejto lehote bude podané ohlásenie drobnej stavby umiestnenej týmto rozhodnutím. Stavebný úrad\nnámietkam, ktoré v územnom konaní vzniesli účastníci územného konania C. D. a G. D., F. M. XXX,\nH. F., nevyhovela.\nNa základe odvolania žalobcov proti uvedenému rozhodnutiu stavebného úradu rozhodol žalovaný\nOkresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy ako orgán\nštátnej správy príslušný podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov, § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie,\nstavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a\nstavebnom poriadku v znení neskorších predpisov tak, že rozhodnutie Obce Nová Lesná potvrdil a\nodvolanie žalobcov zamietol.\nV odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na prvostupňové rozhodnutie, odvolacie námietky, s\nktorými sa vyrovnal tak, že poukázal na ustanovenie § 47 ods. 6 zákona o správnom konaní s tým,\nže pri vypracovávaní odôvodnenia rozhodnutia došlo k chybe v písaní, lebo v oznámení o začatí\nkonania č. 685/2013-2-Pk zo dňa 21.08.2013 bolo nesprávne uvedené, že navrhovateľ podal návrh\ndňa 20.09.2011, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je správne uvedené, že navrhovateľ\nMesto Vysoké Tatry podal dňa 17.07.2013 na Obec Nová Lesná návrh na vydanie územného\nrozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby. V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný poukázal na to,\nže súčasťou predloženej projektovej dokumentácie, ktorá bola overená stavebným úradom v konaní,\na ktorú vypracovala oprávnená osoba, je stavebným úradom overený situačný výkres č. 1 v miere\n1:300 vypracovaný na podklade katastrálnej mapy, výkres č. 2 priečneho a pozdĺžneho rezu v miere\n1:200 a výkres 3D vizualizácie, z ktorej je zrejmé umiestnenie oplotenia dvoch tenisových dvorcov\na alternatívneho umiestnenia tribúny pre cca 200 ľudí v rámci predmetného pozemku parc. č. 39/19\nk. ú. F. M.. Priebeh hraníc pozemkov a odstupy dvoch oplotených plôch o rozmeroch 40 x 20 m s\ndvomi tenisovými dvorcami od hraníc susedných parciel sú zakreslené v situačnom výkrese č. 1 v\nmiere 1:300. Argumentoval ustanoveniami Stavebného zákona, konkrétne § 37 ods. 1, podľa ktorého\npodkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol\nspracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované\núzemnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad\nobstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti\nzískané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Odsek 2 citovaného ustanovenia\nupravuje stavebný úrad v územnom konaní posúdiť návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o\nživotné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkom; preskúma návrh\na jeho súlad s pokladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdiť, či\nvyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na\nstavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú\n\nhygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné\npodmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho\npôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Žalovaný ďalej\ncitoval ustanovenie § 37 ods. 3 predmetného zákona, podľa ktorého stavebný úrad v územnom konaní\nzabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie\núčastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore\nso schválenou územnoplánovacou dokumentáciou a podľa ods. 4 tohto ustanovenia, ak stavebný\núrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie\nje v súlade s podkladmi podľa ods. 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými\ntechnickými požiadavkami alebo predpismi uvedenými v odseku, návrh zamietne. Ide o zákonné dôvody\npre zamietnutie návrhu, ktoré bránia vydaniu územného rozhodnutia.\nŽalovaný tiež argumentoval citáciou ustanovenia § 3 ods. 4 písm. a/ vyhlášky Ministerstva životného\nprostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nStavebného zákona, k návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby sa podľa miesta,\ndruhu, rozsahu a predpokladaných účinkov stavby prikladá dokumentácia pre územné rozhodnutie\nv dvoch vyhotoveniach, z ktorej textovej časti musia byť dostatočne zrejmé najmä údaje o súlade\nnávrhu s územnoplánovacou dokumentáciou, ak bola schválená. Žalovaný v súvislosti s citovanými\nustanoveniami dospel k záveru, že predložený návrh na vydanie územného rozhodnutia o využití\núzemia a umiestnení stavby „Tenisové dvorce F.\" na pozemku parc. č. KN C 39/19 k. ú. F. M.\nje v súlade s platným územným plánom Mesta Vysoké Tatry, ktorého záväzná časť bola vyhlásená\nVšeobecne záväzným nariadením č. 1/2010 zo dňa 04.02.2010, podľa ktorého plocha, na ktorej je\nnavrhnuté umiestnenie predmetnej stavby, je funkčne určená ako parkovo upravená zeleň. Podľa\ntabuľky regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania plôch, sa predmetná stavba\nnachádza v regulačnom bloku L 22, ktorý je súčasťou pamiatkovej zóny, a pre ktorý platia kódy\nfunkčného využitia PZ - parkovo upravená zeleň, LPR - rekreačný les a kód S - športové plochy.\nPre regulačný blok L 22 platia urbanistické intervencie - nezastaviteľné územie (X), t.j. územie v\nzastavanom území, na ktorom je neprípustná nová výstavba budov a pozemných cestných komunikácií.\nV predmetnej veci ide o dva sezónne využívané antukové tenisové dvorce s rozoberateľnými tribúnami\npre cca 200 ľudí, s rozoberateľným oplotením, ktoré sa nachádzajú v regulačnom bloku L 22 platného\núzemného plánu Mesta Vysoké Tatry a spĺňajú kód funkčného využitia S - športové plochy a podľa §\n43b Stavebného zákona nie sú bytovou budovou, podľa § 43c Stavebného zákona nie sú nebytovou\nbudovou a nie sú podľa Zákona o pozemných komunikáciách č. 135/1961 Zb. ani pozemnou cestnou\nkomunikáciou, keďže podľa urbanistických intervencií - nezastaviteľného územia (X) v predmetnom\núzemí je neprípustné nová výstavba budov a pozemných komunikácií. Žalovaný sa podrobne vyjadril\naj k ďalším odvolacím námietkami žalobcov, ktoré vyhodnotil vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu\nstavebného úradu v danej vec za nedôvodné.\nŽalovaný na základe preskúmania rozhodnutia stavebného úradu, odvolacích námietok dospel k záveru,\nže k navrhovanej stavbe sa z hľadísk nimi sledovaných záujmov podľa osobitných predpisov vyjadrili\ndotknuté orgány chrániace jednotlivé zložky životného prostredia, ich vyjadrenia neboli záporne ani\nprotichodné a podmienky z nich plynúce boli zapracované do podmienok rozhodnutia. Konštatoval,\nže navrhovaná stavba nebude mať vplyv na užívanie susedného pozemku žalobcov parc. č. KN C\n47/8 a jeho užívanie neobmedzí dočasne ani trvalo. Stavba vzhľadom na účel jej využívania svojím\numiestnením, uskutočnením ani užívaním nezhorší podmienky v danom území oproti súčasnému\nstavu, pretože neprodukuje nadmerný hluk, prach a nemá ani iné negatívne účinky na okolie, čo\nvyplynulo zo záväzných stanovísk jednotlivých dotknutých orgánov, ktoré chránia verejné záujmy podľa\nosobitných predpisov. Navrhovaná stavba spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu podľa\n§ 47 Stavebného zákona, projektová dokumentácia bola vypracovaná oprávnenou osobou, obsahovo\nzodpovedá § 3 ods. 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa\nvykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona a rovnako zodpovedá vyhláške Ministerstva\nživotného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických\npožiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami\ns obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a navrhovanou stavbou nebude ohrozený verejný\nzáujem, život a zdravie osôb, životné prostredie ani požiarna ochrana, čo vyplýva zo záväzných\nstanovísk dotknutých orgánov spolupôsobiacich v konaní, ktoré z hľadísk nimi sledovaných záujmov\npodľa osobitných predpisov chránia verejné záujmy a z ktorých všetky vyplývajúce požiadavky a\n\nopatrenia stavebný úrad zahrnul v rozhodnutí do podmienok pre umiestnenie stavby a projektovú\ndokumentáciu.\nNa základe zisteného skutkového stavu žalovaný uzavrel, že navrhovanú stavbu „Tenisové dvorce F.\"\nv predmetnej lokalite je možné umiestniť a stavebný úrad dodržal procesný postup vzťahujúci sa na\núzemné konanie upravený v oddiele 8 Stavebného zákona. Žalovaný ako odvolací orgán po oboznámení\nsa s obsahom spisového materiálu a postupom stavebného úradu pri vydávaní preskúmavaného\nrozhodnutia nezistil v tomto rozhodnutí, ani v konaní, ktoré mu predchádzalo, také nedostatky, pre\nktoré by sa rozhodnutie muselo považovať za nesprávne a muselo by byť preto zmenené alebo\nzrušené, pretože stavebný úrad postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona\na Správneho poriadku.\nKrajský súd konštatoval, že z obsahu predloženého administratívneho spisu nepochybne zistil, že v\nspise Stavebného úradu Obce Nová Lesná okrem návrhu zo dňa 17.07.2013 nie je pripojený žiaden\nnávrh zo dňa 20.09.2011 Mesta Vysoké Tatry na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby.\nTvrdenie žalobcu, že predchádzajúce konanie začaté na základe návrhu zo dňa 20.09.2011 v konaní\npreukázané nebolo a rokovania, ktoré žalobca uvádza v žalobe, boli zrejme iba predbežnými jednaniami.\nV danej súvislosti krajský súd dal do pozornosti právnu úpravu ustanovenú v § 140 zákona č. 50/1976\nZb. v spojení s § 30 ods. 1, písm. a/ až j/ správneho poriadku.\nZa nedôvodnú krajský súd považoval aj ďalšiu námietku žalobcu, že parc. č. 39/19 je nezastaviteľné\núzemie, pretože je vedená ako parky a iná plocha. Konštatoval, že z citovaných ustanovení stavebného\nzákona je zrejmé, že v prípade umiestňovania stavieb na nezastaviteľných pozemkoch je treba\nvychádzať predovšetkým na posúdení konkrétneho prípadu, pretože vždy záleží na konkrétnych\npomeroch v danom území. Stavebný zákon neobsahuje definíciu nezastaviteľného pozemku, tento\nprávny predpis používa iba pojem nezastavané pozemky bez definície. Nezastaviteľnosť pozemkov\nvyplýva zo špeciálnych právnych predpisov, nie však zo stavebného zákona a nezastavané pozemky sú\nvymedzované v rámci územného plánu zóny, pričom územný plán zóny sa spracováva iba pre časť obce\na vychádza z územného plánu obce ako celku. Pre umiestnenie stavby na takomto pozemku je potrebné\nzískať územné rozhodnutie a následne stavebné povolenie. Mal za to, že z citovaného ustanovenia\n§ 39b zákona č. 50/1976 Zb. je bez akýchkoľvek pochybností, že stavbu možno realizovať aj na tzv.\nnezastaviteľnom pozemku za podmienok upravených stavebným zákonom pri posúdení konkrétnosti\ndaného prípadu.\nNámietky navrhovateľa vo vzťahu k projektovej dokumentácii krajský súd vyhodnotil tiež ako nedôvodné,\nv ktorej súvislosti poukázal na ustanovenie § 45 ods. 2 a § 46 ods. 1 stavebného zákona, ktorú právnu\núpravu citoval, dajúc do pozornosti komentár k stavebnému zákonu.\nKrajský súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcov vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu pod\nsp. zn. 3S/24/2010. Konštatoval, že Územný plán mesta Vysoké Tatry je platný a platné je aj Všeobecne\nzáväzné nariadenie č. 1/2010 zo dňa 04.02.2010.\nĎalej krajský súd uviedol, že žalobca okrem procesných námietok vo vzťahu k postupu správneho\norgánu druhého stupňa a nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia v žalobe žiadnym spôsobom\nnekonkretizoval, v čom boli porušené jeho subjektívne práva, pričom podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba\nmusí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho\norgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie\ndôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný\nnávrh robí. Z citovaných ustanovení § 249 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250 ods. 2 prvá veta\njednoznačne vyplýva, že žalobca sa nemôže postaviť do pozície ochrancu verejných záujmov, resp. práv\ntretích osôb, ale v konaní musí namietať porušenie jeho subjektívnych práv. Verejný záujem majú chrániť\ndotknuté orgány definované stavebným zákonom, resp. prokurátor. Podľa názoru krajského súdu žaloba\ntakéto tvrdenie o porušení subjektívnych práv žalobcov neobsahuje. Poukázal na to, že podľa § 250i\nods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady\nkonania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nZáverom krajský súd konštatoval, že preskúmaním rozhodnutia a postupu žalovaného nezistil také\nprocesné pochybenia, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože aj námietku\n\nžalobcu vo vzťahu k ustanoveniu § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní v spojení s ustanovením § 140\nzákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku nepovažuje za dôvodnú. Mal za\nto, že z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný ako odvolací orgán sa s námietkami žalobcov\ndostatočne a presvedčivo vyrovnal. Dospejúc k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného je v súlade\nso zákonom, krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov\nkonania nepriznal, pretože žalobcovia v konaní nemali úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo\nzákona nemá nárok na náhradu trov konania.\nII.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolali žalobcovia. Navrhovali, aby\nodvolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k 1S/25/2014 zo dňa 23.09.2014 zrušil a vec vrátil\nna ďalšie konanie.\nV dôvodoch odvolania žalobcovia namietali, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Nesúhlasili s argumentáciou krajského súdu, keď konštatoval, že žalobcovia neuviedli\nžiadne tvrdenie o porušení ich subjektívnych právach a teda nesplnili podmienku podľa § 250 ods. 2\nO.s.p. Uviedli, že v pôvodnom konaní, ktoré sa viedlo na obci Nová Lesná a v rámci, ktorého bolo\nvydané rozhodnutie č. 685/2013/4-Pk zo dňa 08.10.2013 predložili dôkazy a doklady preukazujúce,\nže ako vlastníci susediaceho pozemku, kde práve toto ich vlastnícke právo im založilo postavenie\núčastníka stavebného konania, podali na Mesto Vysoké Tatry opakované žiadosti o vydanie stavebného\npovolenia na využitie svojho pozemku, kde však do dnešného dňa im stavebný úrad nevydal žiadne\nrozhodnutie v zmysle správneho poriadku. Poukázali na to, že tieto skutočnosti boli správnemu orgánu z\nobsahu právneho spisu známe a práve tieto preukazovali naplnenie zákonných predpokladov na podanie\nsprávnej žaloby v zmysle § 249 ods. 2 a § 250 ods. 2 O.s.p.\nTaktiež nesúhlasili s argumentáciou súdu prvého stupňa, že neboli zistené také procesné pochybenia,\nktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tvrdili, že vzhľadom k tomu, že žalovaný\nsa nevysporiadal so všetkými námietkami, je napadnuté rozhodnutie nezákonné.\nV doplnení odvolania zo dňa 04.11.2014 žalobcovia tvrdili, že ako prevádzkovatelia lyžiarskej školy na\npozemkoch parc. č. 39/19, 47/1 a 39 v katastri obce F. M. od roku 1993 tieto náležite upravovali v súlade\ns lyžiarskym generelom a územným plánom, v roku 2003 nadobudli od Mesta Vysoké Tatry pozemok\nparc. č. 47/8, ktorý sa odčlenil od parc. č. 47/1 z dôvodu vybudovania objektu služieb pre toto územie a\ntu sú už viac ako 50 rokov ponúkané služby výlučne lyžovania. Uviedli, že v roku 2003 za týmto účelom\nspoločne s Mestom Vysoké Tatry obstarali aj čiastkovú zmenu územného plánu, ktorá však nezákonným\nspôsobom nebola zapracovaná do ďalšej zmeny územného plánu v roku 2008 a ktorú skutočnosť napadli\nna súde už v roku 2008. Tiež tvrdili, že aj nový územný plán neuvažuje s realizáciou stavby na pozemku\nparc. č. 39/19.\nNamietali, že ich práva ako vlastníka susedného pozemku v tomto konaní sú dotknuté úplnou zmenou\nprístupu k územiu, dôvodiac, že na pozemku parc. č. 47/8 plánujú ako vlastníci postaviť objekt služieb\npre lyžiarsku školu a výstavbou tenisových dvorcov dôjde k vážnemu a podstatnému zásahu do územia\na poškodeniu ich vlastníckych práv.\nĎalej namietali, že odôvodnenie námietky v bode 5 (súčasný spôsob užívania je ako parky a parkovo\nupravené plochy) je nedostatočné, poukazom na to, že ide o zásadnú zmenu funkčného využitia územia.\nVytýkali stavebnému úradu, že v odôvodnení rozhodnutia neuviedol konkrétne znenie záväznej časti,\nktorou je regulované funkčné využitie územia na pozemku parc. č. 39/19 druhovo, rozsahovo a inak,\npoukazom na úpravu vo všeobecne záväznom nariadení č. 1 120 I 0, ktorým bola vyhlásená záväzná\nčasť územného plánu vrátane príloh v regulačnom bloku L22.\nIII.\n\nK odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný tak, že navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa\npotvrdiť. Napadnutý rozsudok krajského súdu považoval za vecne správny a v súlade so zákonom.\nNesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcov.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobcov (§\n246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n<. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k\nzáveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné priznať úspech.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd žalobu\nžalobcov o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného zamietol.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení\ns rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania im prechádzajúce, najmä z toho\npohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z\ntakto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu\nč. OU-PO-OVBP2-2014/237/1484/ŠSS-ZV zo dňa 14.01.2014 a postup mu predchádzajúci, ktorým\nrozhodnutím žalovaný v rámci územného konania zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie Obce Nová Lesná č. 685/2013/4-Pk zo dňa 08.10.2013.\nObec Nová Lesná rozhodnutím č. 685/2013/4-Pk zo dňa 08.10.2013 rozhodla o využívam územia a\numiestnení stavby: „Tenisové dvorce F.\", na pozemku parc. č. KN C 39/19 v k. ú. F., pre navrhovateľa\nMesto Vysoké Tatry, Starý Smokovec I, Vysoké Tatry.\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, podrobne obsiahnutých v odôvodnení\nnapadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k\npredmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\nVzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho\nskutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam\na postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na\n\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nSúdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov\nuvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho\norgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim\nbol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nOdvolací súd mal preukázané, že v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného náležite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom\nnastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie.\nZistil, že základné námietky žalobcov 1/, 2/, ktorými napádajú zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu, ako aj zákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa spočívajú\nv ich tvrdení, že napadnutým rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového\nsprávneho orgánu o umiestnení predmetnej stavby boli dotknuté ich práva ako vlastníkov susediaceho\npozemku s pozemkom, na ktorom má byť umiestnená predmetná stavba, keď na svojom pozemku\nmienia vybudovať zariadenie lyžiarskej školy, a súčasne v tvrdení, že nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia spočíva v tom, že žalovaný sa nevyporiadal so všetkými ich námietkami vznesenými v\núzemnom konaní a umiestňovaná stavba je v rozpore s regulatívami stanovenými územným plánom\nobce.\nNajvyšší súd v odvolacom konaní preto zameral svoju pozornosť, či súd prvého stupňa v procese\nsúdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného náležite rozhodnutie žalovaného\npreskúmal v rozsahu námietok žalobcov a v odôvodnení napadnutého rozsudku dal odpoveď na\nzásadné žalobné dôvody.\nŽalobcovia v žalobe predovšetkým namietali, že žalovaný sa nezaoberal všetkými ich tvrdeniami a\nprávnymi argumentmi a nevyhodnotil ich v súlade s platnou legislatívou vzťahujúcou sa k územnému\nkonaniu. Namietali tiež nepresné určenie termínu začatia územného konania, nesúhlasiac s tvrdením\nžalovaného o chybe v písaní, ku ktorej údajne došlo pri vyhotovení prvostupňového rozhodnutia a\ntrvajúc na tom, že ak nebolo skončené konanie začaté na základe podania navrhovateľa doručeného\nstavebnému úradu dňa 20.09.2011, správny orgán nebol oprávnený konať a rozhodovať na základe\npodnetu navrhovateľa v rovnakej veci doručeného 17.07.2013. Ďalej namietali, že z výroku rozhodnutia\nnie sú jednoznačne určené podmienky umiestnenia, aký druh stavby stavebný úrad umiestňuje, v akom\nrozsahu a kde presne, neurčil v rozhodnutí odstup od susedných stavieb. Tiež žalobcovia vytýkali\nžalovanému, že opomenul sa vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré žalobcovia uviedli vo svojom odvolaní a\nto najmä to, že pri priloženom situačnom nákrese sú na spornom pozemku zakreslené niektoré objekty,\nktoré vo vydanom územnom rozhodnutí nie sú vôbec uvedené, nevyjadril sa k ich námietke, týkajúcej sa\nneovereného situačného výkresu, kde táto požiadavka vyplýva priamo z ustanovenia § 4 ods. 2 vyhlášky\nč. 453/2000 Z. z. a priložený situačný výkres je v tom prípade v rozpore so zákonom. Tiež vytýkali\nžalovanému nedostatočné vysporiadanie sa s ich námietkou v bode 5 (podľa rozhodnutia súčasný\nspôsob užívania pozemku je ako parky a parkovo upravené plochy a rozhodnutím sa povoľuje zmena\nna športové ihrisko), tvrdiac, že umiestnenie stavby je v rozpore s územným plánom a v konaní možno\npovoliť iba také využitie územia, ktoré rešpektuje všetky regulatívy pre daný regulačný blok. Žalobcovia\nvyslovili názor, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaným je nedostatočné a zavádzajúce, nesúhlasiac s\nargumentáciou žalovaného, že dané územie sa nachádza v regulačnom bloku L22 ako nezastaviteľné\n\núzemie, t.j. územie v zastavanom území, na ktorom je neprípustná nová výstavba budov a pozemných\ncestných komunikácii. Žalobcovia rozhodnutie žalovaného považovali za nesprávne a nezákonné aj\nz dôvodu, že je nesúladné s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej úpravy správne\norgány pri rozhodovaní musia prihliadať na to, aby predchádzalo vzniku susedských sporov z hľadiska\nochrany svojho vlastníctva.\nVychádzajúc z obsahu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru,\nže prvostupňový súd v procese súdneho prieskumu sa náležte zaoberal žalobnými námietkami a v\nich rozsahu správne posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Aj podľa názoru\nodvolacieho súdu nie je možné vytýkať žalovanému, že sa odvolacími námietkami žalobcov uplatnenými\nv ich odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu nezaoberal a v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia nedal dostatočnú odpoveď na ich odvolacie námietky. Z obsahu odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa odvolacími námietkami odvolateľov - žalobcov, zaoberal\njednotlivo a dal k nim dostatočnú odpoveď vychádzajúc z relevantnej právnej úpravy. Odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného preto nie je možné považovať za nezrozumiteľné pre nedostatok\ndôvodov. Nesúhlas žalobcov s argumentáciou žalovaného vyslovenou v odôvodnení jeho rozhodnutia\nnemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nV danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a\nani Ústavného súdu SR nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická\nodpoveď práve na tento argument.\nZa rozhodujúci argument žalobcov treba považovať, že žalovaný sa nedostatočne a nesprávne\nvyporiadal s ich námietkou vznesenou v územnom konaní, že umiestňovaná stavba je v rozpore s\nregulatívami stanovenými územným plánom obce. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia rozhodnutia\nžalovaného je zrejmé, že žalovaný uvedenej námietke venoval náležitú pozornosť a poukazom na\nrelevantnú právnu úpravu konštatoval, že predložený návrh na vydanie územného rozhodnutia o využití\núzemia a umiestnení stavby „Tenisové dvorce F.\" na pozemku parc. č. KN C 39/19 k. ú. F. M. je\nv súlade s platným územným plánom Mesta Vysoké Tatry, ktorého záväzná časť bola vyhlásená\nVšeobecne záväzným nariadením č. 1/2010 zo dňa 04.02.2010, podľa ktorého plocha, na ktorej je\nnavrhnuté umiestnenie predmetnej stavby, je funkčne určená ako parkovo upravená zeleň. Podľa tabuľky\nregulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania plôch, sa predmetná stavba nachádza\nv regulačnom bloku L22, ktorý je súčasťou pamiatkovej zóny, a pre ktorý platia kódy funkčného využitia\nPZ - parkovo upravená zeleň, LPR - rekreačný les a kód S - športové plochy. Pre regulačný blok\nL22 platia urbanistické intervencie - nezastaviteľné územie (X), t.j. územie v zastavanom území, na\nktorom je neprípustná nová výstavba budov a pozemných cestných komunikácií. V predmetnej veci\nide o dva sezónne využívané antukové tenisové dvorce s rozoberateľnými tribúnami pre cca 200\nľudí, s rozoberateľným oplotením, ktoré sa nachádzajú v regulačnom bloku L22 platného územného\nplánu Mesta Vysoké Tatry a spĺňajú kód funkčného využitia S - športové plochy a podľa § 43b\nstavebného zákona nie sú bytovou budovou, podľa § 43c stavebného zákona nie sú nebytovou\nbudovou a nie sú podľa Zákona o pozemných komunikáciách č. 135/1961 Zb. ani pozemnou cestnou\nkomunikáciou, keďže podľa urbanistických intervencií - nezastaviteľného územia (X) v predmetnom\núzemí je neprípustné nová výstavba budov a pozemných komunikácií.\nOdvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa, že vysporiadanie žalovaného s predmetnou\nnámietkou žalobcu je dostatočné a súladné tak s právnou úpravou stavebného zákona ako aj s platným\núzemným plánom Mesta Vysoké Tatry, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným\nnariadením č. 1/2010 zo dňa 04.02.2010.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa považoval odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj odôvodnenie prvostupňového správneho rozhodnutia\nv danej veci za súladné so zákonom v zmysle § 140 stavebného zákona v spojení s § 47 ods. 3\nsprávneho poriadku, keď obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo jasné, určité a zrozumiteľné\na zodpovedalo základným pravidlám logického a jasného vyjadrovania, a teda bolo súladné aj s právami\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\n\nOdvolací súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcov, že napadnutým rozhodnutím žalovaného\nv spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu o umiestnení predmetnej stavby boli\ndotknuté ich práva ako vlastníkov susediaceho pozemku s pozemkom, na ktorom má byť umiestnená\npredmetná stavba, keď na svojom pozemku mienia vybudovať zariadenie lyžiarskej školy, tvrdiac, že\nna Mesto Vysoké Tatry podali opakované žiadosti o vydanie stavebného povolenia na využitie svojho\npozemku, avšak stavebný úrad im nevydal žiadne rozhodnutie. Súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu na základe skutkového stavu zisteného v čase vydania napadnutého rozhodnutia,\npričom v procese súdneho prieskumu je súd viazaný nielen žalobnými dôvodmi, ale najmä predmetom\nsúdneho prieskumu. Zo skutkových zistení v danej veci je zrejmé, že predmetom súdneho prieskumu\nje rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby na pozemku susediacom s pozemkom žalobcov. Pre\nposúdenie zákonnosti rozhodnutia o umiestnení stavby sú právne významné skutočnosti podmieňujúce\nzákonnosť tohto rozhodnutia, ktoré existujú a boli zistené v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu.\nZ uvedených dôvodov vybudovanie lyžiarskej školy v budúcnosti žalobcami je pre posúdenie zákonnosti\nrozhodnutia stavebného úradu o umiestnení predmetnej stavby v spojení s napadnutým rozhodnutím\nžalovaného bez právneho významu a to aj vzhľadom k tvrdeniu žalobcov, že stavebný úrad im doposiaľ\nnevydal žiadne rozhodnutie na ich opakované žiadosti o vydanie stavebného povolenia na využitie\nsvojho pozemku. Týmto však nie sú dotknuté práva žalobcov na ochranu ich vlastníctva, pretože ochrany\nsvojho práva sa môžu domáhať v inom konaní.\nOdvolací súd nemohol prihliadnuť na odvolacie námietky žalobcov podané v doplnení odvolania zo dňa\n04.11.2014, pretože boli podané po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania v zmysle § 204 ods.\n1 v spojení s 205 ods. 3 O.s.p., keď rozsudok súdu prvého stupňa bol právnemu zástupcovi žalobcov\ndoručený dňa 17.10.2014, zákonná lehota na podanie odvolania uplynula dňa 01.11.2014, ktorá pripadla\nna sobotu, a preto posledný deň na podanie odvolania bol deň 03.11.2014, v ktorý deň žalobcovia podali\nna poštovú prepravu aj odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, avšak doplnenie podali až deň\nnasledujúci, t.j. 04.11.2014, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z dôvodov uvedených vyššie dospel k záveru, že\nžalobcovia neuviedli žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého\nrozhodnutia žalovaného, pričom ich procesnoprávne námietky, ktoré sa týkali formálnych vád ani\nnemohli mať vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia, pretože aj keby došlo k zrušeniu rozhodnutí\nsprávnych orgánov pre niektorú z namietaných procesnoprávnych vád, najvyšší súd nezistil žiaden\ndôvod, pre ktorý by po zopakovanom konaní mohlo dôjsť ku výhodnejšiemu rozhodnutiu pre žalobcov.\nK tomu najvyšší súd dáva do pozornosti ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov (napr. rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2002, sp. zn.4Sž/98-102/02), podľa ktorej\n„dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. môže byť len taká\nvada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto,\naby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie\nrozhodnutie pre účastníka.\"\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd s poukazom na závery uvedené vyššie, považujúc námietky\nžalobcov vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť\nposúdenie danej veci, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny, podľa § 250ja ods. 3\nveta druhá O.s.p., v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 250k ods. 1\nO.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Žalobcom právo\nna náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalobcovia v tomto konaní úspech nemali.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/25/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}