{"guid": "8ffbf2f8-9016-42e2-b377-509d0f45f131:60542a71-3db8-480f-9430-364218c1f435", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8014200346.1", "spisova_znacka": "10Sžso/23/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/23/2015 z 24. 8. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. augusta 2016, sp. zn. 10Sžso/23/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:8014200346.1", "identifikacne_cislo": "8014200346", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2016-08-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-14", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/60542a71-3db8-480f-9430-364218c1f435", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200346.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200346.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200346.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/23/2015\n8014200346\n24. 08. 2016\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2016:8014200346.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nPiotr Seweryn Zieliński - GreenAdvice, IČO: 46 216 693, Karpatská č. 754/7, Svidník, zastúpený JUDr.\nDušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova ul. č. 2, proti žalovanej Sociálnej\npoisťovni - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, za účasti E. K. I., bytom\nI., Poľská republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 15679-2/2014-BA zo dňa 4.\nfebruára 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/23/2014-27\nzo dňa 21. januára 2015, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/23/2014 -27 zo dňa 21.\njanuára 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu ako nedôvodnú.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca vykonáva na území Slovenskej republiky podnikateľskú\nčinnosť na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. OŽP-C/2011/05939-00002 z 26. mája\n2011 s miestom podnikania Karpatská č. 754/7, Svidník, v registri zamestnávateľov je vedený od\n1. júna 2011 a zamestnáva viacerých zamestnancov na základe pracovných zmlúv. Napadnutým\nrozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bolo rozhodnuté o tom, že zamestnankyni žalobcu\npani E. K. I. nevzniklo, resp. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie\na povinné poistenie v nezamestnanosti. Napadnutým rozhodnutím žalovanej bolo odvolanie žalobcu\nzamietnuté a potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Podľa názoru krajského súdu žalobca nenamieta\nporušenie svojich subjektívnych práv ako účastníka konania, ale porušenie práv zamestnancov. Aj\nkeby napadnutými rozhodnutiami alebo postupom boli porušené právne predpisy SR, resp. nariadenia\nRady EHS, z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku bez akýchkoľvek pochybností\nvyplýva žalobcovi povinnosť tvrdenia o porušení jeho subjektívnych práv a nikoho iného. Zamestnancom\nžalobcu nič nebránilo v tom, aby sa žalobou domáhali svojich subjektívnych práv v zákonnej lehote\ndvoch mesiacov. Za nedôvodné považoval tiež námietky žalobcu, že Sociálna poisťovňa pobočka a\nžalovaná ako organizačné zložky Sociálnej poisťovne neboli oprávnené vykonať v predmetnej veci\nkontrolu vo vzťahu k reálnemu výkonu zamestnania zamestnancami žalobcu a že bola porušená zásada\ndvojinštančnosti konania. Po preskúmaní rozhodnutia žalovanej vo vzťahu k žalobným námietkam\ntýkajúcich sa porušenia práv žalobcu dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutia a postup žalovanej\nsú v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n\nO trovách konania rozhodol krajský súd tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal.\nProti rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca včas odvolanie z dôvodov, že prvostupňový súd dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci a procesných súvislostí.\nŽalobca mal za to, že postupom žalovanej a jej organizačnej zložky bezpochyby došlo aj k porušeniu\njeho subjektívnych práv. Vo vzťahu k porušeniu subjektívneho práva podnikať a dosahovať zisk\nžalobca uviedol, že v dôsledku rozhodnutia žalovanej a jej organizačnej zložky má značné ťažkosti s\nudržaním doterajších zamestnancov a náborom nových zamestnancov. V dôsledku toho sa dostáva do\nbezvýchodiskovej situácie, v ktorej pri zmenšujúcom so počte zamestnancov nie je schopný dodržať\nzmluvné podmienky dohodnuté s obchodnými partnermi, čím o nich prichádza, prichádza o zisk zo\nzákaziek a títo mu hrozia aj sankciami za neplnenie dojednaných zmlúv súdnymi spormi, pričom\npoukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 26/1994.\nŽalobca ďalej nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého postupom žalovanej\nnedošlo k porušeniu princípu dvojinštančnosti správneho konania. Žalovaná vo svojom odvolacom\nrozhodnutí pojednáva o skutočnostiach, ktoré neboli predmetom dokazovania v prvostupňovom\nkonaní a neboli súčasťou zisteného skutkového stavu. Týmito novými dôvodmi a skutočnosťami boli\npredovšetkým argumenty žalovanej súvisiace s nepreukázaním registrovaného miesta podnikania\nzamestnávateľa, ku ktorým sa žalobca nemal možnosť vyjadriť, nakoľko boli po prvýkrát spomenuté až\nv druhostupňovom rozhodnutí žalovanej. Poznamenal, že nie je povinnosťou žalobcu preukazovať, aký\nprávny predpis žalovaná porušila, ale žalovaná ako správny orgán je povinná uviesť relevantné právne\nustanovenia, podľa ktorých v konkrétnej veci rozhodovala. Samotný postup žalovanej je podľa názoru\nžalobcu v priamom rozpore s viacerými ustanoveniami Ústavy SR a ďalšími právnymi predpismi.\nĎalej namietal, že do kompetencie žalovanej nepatrí uskutočnenie takejto kontroly, pričom poukázal na\nrozhodnutie žalovanej č. 7942-3/2014 zo dňa 29.01.2014 (zamestnávateľ B. J. D., zamestnanec L. J. K.),\nkde žalovaná jednoznačne konštatuje, že Sociálna poisťovňa nie je oprávnená vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov a výkon činnosti zamestnancov žalobcu je oprávnený kontrolovať len inšpektorát\npráce, ktorého kontrolné zistenia sú pre ňu záväzné.\nV spojitosti s kontrolou žalovanej u žalobcu tento namietal aj spôsob výkonu kontroly, nakoľko\norganizačnej zložke žalovanej predložil všetky potrebné doklady preukazujúce reálny výkon činnosti\nzamestnancov, ktoré si kontrolóri vyžiadali. Pokiaľ ide o nepreukázanie reálneho výkonu činnosti - nie\nje podľa žalobcu možné zo samotnej okolnosti nezastihnutia zamestnávateľa alebo zamestnanca v\nmieste podnikania v čase výkonu kontroly vyvodiť záver, že nebol preukázaný reálny výkon práce jeho\nzamestnancov na území Slovenskej republiky. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na iné rozhodnutie\nžalovanej č. 8519-5/2012-BA zo dňa 28.06.2012 (zamestnanec S. K. I.), prostredníctvom ktorého\nžalovaná v skutkovo a právne obdobnej veci zrušila rozhodnutie svojej organizačnej zložky s poukazom\nna to, že v rámci odvolacieho konania sa na základe zistených a preukázaných skutočností nepodarilo\nobjektívne preukázať že účastník konania na území Slovenskej republiky reálne činnosť nevykonával.\nZávery žalovanej o absencii reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu neobstoja z právneho ani\nz praktického (skutkového) hľadiska, nakoľko zamestnanci žalobcu pracujú mimo jeho sídla. Primárnou\npracovnou náplňou zamestnancov žalobcu je roznos letákov, ktoré si zamestnanci preberajú v externej\nspoločnosti vo Svidníku.\nŽalobca mal ďalej za to, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s ďalšími argumentmi nezákonnosti\nuvedenými v žalobe, najmä s porušením princípu rovnakého zaobchádzania. Mal za to, že vo\nvzťahu k porovnateľným zamestnancom žalobcu bol uplatnený diametrálne odlišný postup ako\nvo vzťahu k iným zamestnancom občanom Poľskej republiky napriek tomu, že podkladom pre\nrozhodnutie prvostupňového orgánu bol jednotne zistený skutkový stav vo vzťahu ku všetkým\nzamestnancom. Konštatoval, že žaloba bola z hľadiska účelnosti a rýchlosti konania podaná len\nžalobcom (zamestnávateľom), no v celom rozsahu aj v záujme a na prospech jeho dotknutých\nzamestnancov, ako to nepochybne vyplýva aj z argumentácie obsiahnutej v podanej žalobe, keďže\nnapadnutými rozhodnutiami žalovanej sú dotknuté aj subjektívne práva zamestnancov žalobcu. Navrhol,\n\naby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie\na zruší napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa.\nVo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.\nŽalovaná uviedla, že žalobca v odvolaní neuviedol také námietky, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo\nzrušenie jej rozhodnutia. Uviedla, že sa pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe, nakoľko v ňom zaujala\nstanovisko ku každej námietke žalobcu obsiahnutej v žalobe.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10\nods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie\nje dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O.s.p., odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne\nprerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 21. januára 2015. Odvolací súd nepovažoval za\npotrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným\nzáujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 24. augusta 2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve\npreskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 250 ods. 2 O.s.p., žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník\nsprávneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach.\nPodať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s\núčastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.\nPodľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 833/2004 z 29. apríla 2004 o\nkoordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) osoby, na ktoré sa toto\nnariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy\nsa určia v súlade s touto hlavou.\nPodľa čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca\nčinnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym\npredpisom tohto členského štátu.\nPodľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná\nosoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha\nprávnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva\ntakúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s\nodsekom 1.\nPodľa § 172 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom\npoistení“), v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v\nrozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov\nsociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu\nupravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.\nPodľa § 172 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, konanie vo veciach podľa odseku 1 je\n\na) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len „dávkové konanie“),\nb) iné konanie (ďalej len „nedávkové konanie“).\nPodľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o\nvzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch,\npríspevku na starobné dôchodkové sporenie1) <H. v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení\nsplátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) <. pokuty, penále, a o\nzaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.\nPodľa § 195 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred\nvydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará\npotrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia\núčastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe\norganizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.\nPodľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a\nobjasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania\na svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických\nosôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe\nz činnosti Sociálnej poisťovne.\nZ obsahu predloženého súdneho spisu najvyšší súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, ako\nprvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 90507-1/2013-KEM zo dňa 5. septembra 2013 rozhodla\npodľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 a § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tak, že pani E. K. I. nevzniklo\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti\nako zamestnankyne žalobcu od 01.12.2011 do 31.01.2012 podľa slovenskej legislatívy.\nNa odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím č. 15679-2/2014-BA zo dňa 4. februára 2014 odvolanie\nzamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.\nPo podaní žaloby žalobcom krajský súd uznesením č. k. 5S/23/2014-22 zo dňa 05.12.2014 pribral do\nkonania aj jeho zamestnankyňu E. K. I. z dôvodu, že zrušením žalobou napadnutého rozhodnutia by\nmohli byť dotknuté jej práva a povinnosti.\nPredmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam\npredchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu\nuplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho\norgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa najvyšší súd stotožňuje so\nskutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených\nžalovaným správnym orgánom ako aj žalobcom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd sa s poukazom na citované ustanovenie v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov, na základe ktorých krajský súd\nrozhodol.\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj rozhodnutia žalovanej, najvyšší súd dospel k rovnakému\nzáveru ako krajský súd, a to, že vo vzťahu k žalobcovi jeho subjektívne práva neboli porušené. Žalobca\npočas konania pred súdom nepreukázal, že by postupom správneho orgánu 1. stupňa, či postupom\nžalovanej došlo k porušeniu jeho subjektívnych práv. V žalobných námietkach, ktoré sú takmer totožné s\nodvolacími dôvodmi, namietal skôr iné porušenia ako svojich subjektívnych práv ako účastníka konania,\na to porušenie práv svojich zamestnancov.\n\nŽalovaná v súlade s § 172 zákona o sociálnom poistení v rámci svojej kompetencie rozhoduje o vzniku,\nzmene a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Pobočka žalovanej v Košiciach, ako správny\norgán 1. stupňa, napadnutým rozhodnutím nerozhodla o odvodovej povinnosti žalobcu, ale o tom, že\njeho zamestnankyni nevniklo sociálne poistenie podľa slovenskej legislatívy, čo má za následok, že\nžalobca nebol povinný platiť poistné na sociálne poistenie. Odvolací súd má rovnako ako krajský súd za\nto, že týmto rozhodnutím, ako aj napadnutým rozhodnutím žalovanej nedošlo k zásahu do majetkovej\nsféry žalobcu, a to aj s poukazom na to, že zákon o sociálnom poistení v § 145 upravuje povinnosť\nžalovanej vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu fyzickej osobe povinnej odvádzať poistné, v\ntomto prípade žalobcovi. Taktiež tvrdenie žalobcu o porušení jeho práva na podnikanie a práva na\ndosiahnutie zisku v dôsledku vydania napadnutých správnych rozhodnutí je neodôvodnené, vyvolané len\njeho subjektívnym presvedčením, nakoľko žalovaná, ako aj správny orgán 1. stupňa konali a rozhodovali\nv súlade so zákonom a ich zákonným postupom nedošlo k porušeniu subjektívnych práv žalobcu.\nČo sa týka oprávnenia žalovanej a správneho orgánu 1. stupňa vykonať v predmetnej veci kontrolu\nvykonávaných prác a tvrdeného porušenia zásady dvojinštančnosti konania, najvyšší súd uvádza,\nže odôvodnenie napadnutého súdneho rozhodnutia v tejto časti je plne vyčerpávajúce a logicky\nodôvodnené. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní\nrozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby najvyšší súd\nopakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.\nNajvyšší súd sa rovnako stotožnil s názorom krajského súdu, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej,\nako aj správneho orgánu 1. stupňa je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými\núvahami boli správne orgány vedené pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých\nzáklade rozhodovali. Záver prvostupňového správneho orgánu a žalovanej o tom, že zamestnankyni\nžalobcu nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie\nv nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy, je v súlade so zákonom. Tento záver vyplýva z\nustanovení § 20, § 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a) a § 19 zákona o sociálnom poistení,\nktoré upravujú podmienky povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia\na poistenia v nezamestnanosti, ktorých zákonným predpokladom pre priznanie je existencia statusu\nzamestnanca. Z dôvodu preukázania, že zamestnankyňa žalobcu vykonáva samostatne zárobkovú\nčinnosť v Poľskej republike a z dôvodu, že nebolo preukázané vykonávanie činnosti E. K. I. ako\nzamestnanca u zamestnávateľa na území Slovenskej republiky je zrejmé, že E. K. I. podlieha výlučne\nprávnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva samostatne zárobkovú činnosť podľa čl. 11 ods.\n3 písm. a) základného nariadenia. S poukazom na čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia teda\nneboli splnené podmienky pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, nakoľko nebol preukázaný\nreálny, skutočný súbeh vykonávania činnosti zamestnankyne žalobcu ako SZČO a zamestnanca v dvoch\nodlišných členských štátoch.\nPo preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, že s právnymi námietkami odvolateľa sa\nsúd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie\nktorej by zostalo na odvolacom súde, a preto námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil najvyšší súd ako\nbezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.\nS poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1\nO.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdil ako vecne správny.\nOdvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 a\n§ 224 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v konaní nemal úspech a\nžalovaná nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/23/2014", "guid": "9449f26c-a81c-4b2c-8941-c4eb08267e11:c097d58a-aabe-433f-a9a2-8ea4fc45e5e7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}