{"guid": "1ac6d4d4-0924-41c9-b83e-299c8862f3f2:66cc59dc-4b4b-464f-a95c-5284127048e2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8014200291.2", "spisova_znacka": "9Sžso/28/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/28/2015 z 30. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2016, sp. zn. 9Sžso/28/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:8014200291.2", "identifikacne_cislo": "8014200291", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2016-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-1", "nazov": "§ 250 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/66cc59dc-4b4b-464f-a95c-5284127048e2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200291.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200291.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200291.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/28/2015\n8014200291\n30. 03. 2016\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2016:8014200291.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Patryk Zabawa - ARTIMA, IČO: 46 022\n546, Centrálna 632/7, Svidník, zastúpený: JUDr. Dušan Remeta, advokát, Masarykova 2, Prešov, proti\nžalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\npostupu a rozhodnutí žalovanej č. 336-2/2014-BA zo dňa 16. januára 2014, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 4S/15/2014-26 zo dňa 16. októbra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 16. októbra 2014, č.k.\n4S/15/2014-26, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nV správnom konaní vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodnutie č. 26072-29/2013-PO zo\ndňa 22. októbra 2013, ktorým bolo rozhodnuté, že pánovi K. N., nar. XY, nevzniklo povinné nemocenské\npoistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti, ako zamestnancovi\nzamestnávateľa Patryk Zabawa - Artima, 17. novembra 116, Prešov, IČO 46022546, od 1.2.2011 do\n31.1.2012, podľa slovenskej legislatívy. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca aj pán K. N. odvolal, pričom\nSociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán, obe odvolania rozhodnutím č. 336-2/2014-BA zo dňa\n16. januára 2014 zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.\nKrajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 16. októbra 2014 č.k. 4S/15/2014-26 žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 336-2/2014-BA zo dňa 16. januára 2014,\nzamietol a účastníkom náhradu trov nepriznal.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že v žalobe absentuje tvrdenie o porušení\nsubjektívnych práv žalobcu, ktorá povinnosť vyplýva z ustanovení O.s.p. Za nedôvodnú považoval\nnámietku žalobcu, že prvostupňový správny orgán a žalovaná, ako organizačné zložky Sociálnej\npoisťovne, neboli oprávnené vykonať v predmetnej veci kontrolu vo vzťahu k reálnemu výkonu\nzamestnania zamestnancami žalobcu, a to s poukazom na § 195 ods. 1 až ods. 3 a § 196 ods. 1 až ods.\n7 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), keď z ustanovenia\n§ 196 ods. 1 vyplýva široká definícia dôkazu, a teda zákon nevylučuje, aby Sociálna poisťovňa v rámci\ndokazovania vykonala šetrenie za účelom zistenia skutočného stavu veci a na základe takto zisteného\nstavu veci rozhodla. Za nedôvodnú považoval tiež námietku porušenia zásady dvojinštančnosti konania,\nkeďže žalovaná nerozhodovala na základe iných dôkazov ako tých, ktoré boli zistené pred vydaním\nprvostupňových rozhodnutí, pričom oba stupne konania tvoria jeden celok. Žalovaná druhostupňové\nrozhodnutie len podrobnejšie odôvodnila, pričom takýto postup dovoľuje zákon o sociálnom poistení.\nPrvostupňový rozsudok napadol odvolaním žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak,\nže žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie žalovanej a žalobcovi prizná\nnáhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania. Podľa jeho názoru krajský súd pochybil,\nkeď nekonal s pánom N., ktorý bol tiež účastníkom správneho konania a napadnutým rozhodnutím\n\nboli dotknuté jeho práva a povinnosti. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces, na dodržanie\nzásad správneho konania, práva vlastniť majetok, na podnikanie za rovnakých podmienok ako domáce\nsubjekty, právo na dosahovanie zisku vlastnou činnosťou a vo vzťahu k svojím zamestnancom namieta aj\nporušenie subjektívneho práva na prácu, práva na slobodnú voľbu povolania, práva na pracovný príjem\na zásah do ich majetkovej sféry. Žalobca uvádza, že v dôsledku rozhodnutia žalovanej má ťažkosti s\nudržaním doterajších a náborom nových zamestnancov, a pri zmenšujúcom sa počte zamestnancov\nnie je schopný dodržať zmluvné podmienky dohodnuté s obchodnými partnermi. Nesúhlasil so záverom\nprvostupňového súdu, že postupom žalovanej nedošlo k porušeniu princípu dvojinštančnosti správneho\nkonania. Žalovaná sa podľa mienky odvolateľa nevysporiadala s argumentáciou žalobcu a jeho\nzamestnancov a odvolania zamietla z dôvodov a skutočností, ktoré boli po prvýkrát oznámené až\nžalovanou v jej rozhodnutí. V tomto smere malo byť žalobcovi a jeho zamestnancom odňaté ich právo\nbrániť sa proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Týmito novými dôkazmi a skutočnosťami mali\nbyť predovšetkým argumenty žalovanej súvisiace s nepreukázaním registrovaného miesta podnikania\nzamestnávateľa, ku ktorým sa žalobca a jeho zamestnanci nemali možnosť vyjadriť, nakoľko boli po\nprvýkrát spomenuté až v druhostupňovom rozhodnutí. Žalobca ďalej namieta, že do kompetencie\nžalovanej nepatrí uskutočňovanie kontroly týkajúcej sa reálneho výkonu činnosti zamestnancov. Žalobca\nv tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie žalovanej č. 7942-3/2014 zo dňa 29. januára 2014, kde\nžalovaná konštatuje, že nie je oprávnená vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov a výkon činnosti\nzamestnancov je oprávnený kontrolovať len inšpektorát práce, ktorého kontrolné zistenia sú pre ňu\nzáväzné. Primárnou pracovnou náplňou zamestnancov žalobcu je roznos letákov, ktoré si zamestnanci\npreberajú v externej spoločnosti vo Svidníku. Podľa špecifických podmienok jednotlivých zákaziek\nžalobca následne kontaktuje zamestnancov a poverí ich roznášaním letákov na vybraných lokalitách.\nZ preberania a distribúcie letákov má zamestnávateľ vyhotovené fotografické záznamy, roznášanie\nkontrolujú iní zamestnanci a zamestnancom sa vedú dochádzkové listy, čo jednoznačne preukazuje\nreálny výkon činnosti na území SR. Žalobca namietal aj spôsob výkonu kontroly, nakoľko z rozhodnutia\nžalovanej vyplýva, že práve na základe vykonaných kontrol u žalobcu dospela žalovaná k tomu, že\nžalobca nespĺňa podmienku reálneho výkonu činnosti. Žalobca pritom organizačnej zložke predložil\nvšetky podklady, ktoré si kontrolóri vyžiadali. Žalovaná si nevyžiadala ďalšie doklady, nepristúpila k\nosobnému výsluchu zamestnancov a ani inému spôsobu preverení tvrdenia. Okrem toho pravidelne\ndaňovému úradu odovzdáva štvrťročné súhrnné výkazy a každý rok podáva aj daňové priznanie na\ndaň z príjmu, z ktorých vyplýva nie len to, že žalobca reálne vykonáva činnosť, ale aj v akom rozsahu.\nPokiaľ ide o nepreukázanie reálneho výkonu činnosti, nie je možné zo samotnej okolnosti nezastihnutia\nzamestnávateľa alebo zamestnanca v mieste podnikania v čase výkonu kontroly vyvodiť záver, že u\nžalobcu nebol preukázaný reálny výkon práce jeho zamestnancov na území Slovenskej republiky; v\ntejto súvislosti poukázal na rozhodnutie žalovanej č. 8519-5/2012-BA zo dňa 28.06.2012, v ktorom\ntáto vyslovila totožný názor. Má za to, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s ďalšími argumentmi\nuvedenými v žalobe, najmä porušením princípu rovnakého zaobchádzania. Ďalej namietol, že došlo k\nneprípustnej retroaktivite v rozhodnutiach žalovanej. Aj podľa praktickej príručky, na ktorú sa žalovaná\nodvoláva, prípadné zistenia zakladajúce zmenu uplatniteľnej legislatívy, sa aplikujú až od momentu\nzistenia, nie spätne.\nVo vyjadrení k odvolaniu žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly reálneho výkonu\nčinnosti zamestnancov, ktorí majú bydlisko v X., a ktorých zamestnávateľ má sídlo na území Slovenskej\nrepubliky, vykonáva na základe podnetu ZUS Varšava a z dôvodu pretrvávajúceho trendu narastajúceho\npočtu „registrovaných poľských zamestnávateľov“ vzbudzujúceho podozrenie zo zneužívania systému\nverejného zdravotného poistenia, ktoré avizovala najmä ZP Dôvera a Úrad pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou. Len v prípadoch, kde sa nepreukáže reálny výkon činnosti dotknutého zamestnanca,\nrozhoduje Sociálna poisťovňa o tom, že zamestnancovi nevzniklo, resp. zaniklo povinné nemocenské\npoistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej\nlegislatívy. V prípade, ak Sociálna poisťovňa už vystavila zamestnancom žalobcu formulár E101 SK/\nPD A1, títo zamestnanci podliehajú slovenskej legislatíve až do dňa platnosti formulárov. Ak ide o\nzamestnancov, ktorým doteraz nebol vystavený formulár PD A1 o určení uplatniteľnej legislatívy a na\nzáklade kontrol nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky\na splnenie podmienok registrovaného sídla zamestnávateľa, Sociálna poisťovňa rozhodne o tom, že\ndotknutému zamestnancovi povinné sociálne poistenie na území Slovenskej republiky nevzniklo. O\nuvedených skutočnostiach bola informovaná centrála poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS vo\nVaršave listom č. 36968-2/2013-BA zo dňa 25. júla 2013, na ktorý žalobca v odvolaní poukazuje. Poľská\ninštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava listom č. 992900/502/32/2013 zo dňa 10. októbra\n\n2013 tieto skutočnosti akceptovala. V tejto súvislosti žalovaná uvádza, že pobočky Sociálnej poisťovne\npostupujú podľa uvedených postupov vo vzťahu ku všetkým zamestnancom, bez rozdielu národnosti\nči štátnej príslušnosti, preto nie je opodstatnené tvrdenie žalobcu o porušení princípu rovnakého\nzaobchádzania. Nezasahuje do majetkových práv žalobcu, keďže nerozhoduje o odvodovej povinnosti,\nale o vzniku, resp. zániku sociálneho poistenia zamestnancov žalobcu podľa slovenskej legislatívy,\nčo má za následok, že za týchto zamestnancov nebol povinný platiť poistné na povinné sociálne\npoistenie. Žalovaná tvrdí, že žalobcovi takisto nebráni využívať právo na podnikanie a dosahovanie\nzisku. Na preukázanie reálneho výkonu činnosti zamestnancov nepostačuje len formálnym spôsobom\ndeklarovať podnikanie, napr. obchodnými, pracovnými zmluvami, dochádzkami zamestnancov. Sociálna\npoisťovňa vychádza aj z dohodnutých mzdových podmienok. Dochádzať z Poľskej republiky do\nrôznych miest Slovenskej republiky, odpracovať napr. 1 alebo 3 hod. denne, sa javí ako neefektívne,\nt.j. je predpoklad, že výdavky významným spôsobom presahujú príjmy. Uvedené potom vyvoláva\npodozrenie z obchádzania právnych predpisov Poľskej republiky. Žalovaná poukazuje na rozsudok\nSúdneho dvora zo 4. októbra 2012 vo veci C-115/11, z ktorého vyplýva, že inštitúcia vystavujúca\nosvedčenie E 101 (korešpondujúce s osvedčením PD A1) je povinná vykonať riadne posúdenie\nskutkových okolností relevantných na uplatnenie pravidiel pre posudzovanie uplatniteľnej právnej úpravy\nv oblasti sociálneho zabezpečenia a v dôsledku toho zaručiť správnosť informácii, ktoré figurujú v tomto\nosvedčení. Keďže daňové úrady neurčujú uplatniteľnú legislatívu, stanovisko daňového úradu by bolo\nirelevantné. Daňové úrady pri plnení daňovej povinnosti daňovníka neskúmajú reálny výkon činnosti, ale\nlen správnosť odvedenej dane na základe predložených dokladov. Sociálna poisťovňa neargumentuje\ntým, že je oprávnená vstupovať do pracovno - právnych vzťahov, ale poukazuje na skutočnosť, že je\noprávnená kontrolovať splnenie podmienok na určenie uplatniteľnej legislatívy v súlade s koordinačnými\nnariadeniami, ktoré upravujú oblasť sociálneho zabezpečenia. K námietke, ktorou žalobca poukazuje\nna rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 8519-5/2012-BA zo dňa 28.06.2012 uvádza, že ide o\njediné rozhodnutie v skutkovo a právne obdobnej veci, ktorým bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového\norgánu. Sociálna poisťovňa však prehodnotila svoj právny názor. Súčasne uviedla, že kontrola vykonaná\nzamestnancami Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, v období od 23. mája 2012 do 05. septembra\n2012, na ktorú žalobca poukazuje v žalobe, bola zameraná na kontrolu odvodu poistného na sociálne\npoistenie a plnenie povinností zamestnávateľa uložených zákonom o sociálnom poistení. V rámci tejto\nkontroly sa nezisťovali skutočnosti relevantné na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov\nžalobcu. Vzhľadom na všetky uvedené argumenty žalovaná navrhla, aby odvolací súd prvostupňový\nrozsudok ako vecne správny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a\ndospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zmenu.\nPrvostupňovým rozhodnutím č. 26072-29/2013-PO z 22. októbra 2013Sociálna poisťovňa, pobočka\nPrešov rozhodla, že pánovi K. N., nar. XY nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné\ndôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa\nPatryk Zabawa - ARTIMA, 17. novembra 116, Prešov, IČO 46022546, od 01. februára 2011 do 31.\njanuára 2012 podľa slovenskej legislatívy. Žalovaná rozhodnutím zo 16. januára 2014 toto rozhodnutie\npotvrdila.\nPodľa § 250 ods. 1 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu, uznesením\npriberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením\nsprávneho rozhodnutia dotknuté.\nK. N. bol ako zamestnanec žalobcu účastníkom správneho konania, pričom je celkom zrejmé,\nže zrušenie napadnutého rozhodnutia sa bude dotýkať jeho práv a povinností, keďže predmetom\nrozhodnutia bola otázka, či K. N. vzniklo povinné sociálne poistenie podľa slovenskej legislatívy.\nOd vzniku povinného sociálneho poistenia sa potom odvíja celý rad práv v oblasti nemocenského,\ndôchodkového poistenia, poistenia v nezamestnanosti, napr. právo na dávky v nezamestnanosti,\nnemocenské, resp. dôchodkové dávky. Zrušením napadnutého rozhodnutia by teda mohli byť dotknuté\njeho práva.\n\nPokiaľ krajský súd nepribral do konania K. N., postupoval v rozpore s § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p..\nOdvolací súd preto rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250ja ods.\n3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p.\nV ďalšom konaní krajský súd priberie do konania K. N., vec znovu prejedná a rozhodne. V novom\nrozhodnutí vo veci znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/15/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}