{"guid": "c45bf55a-8d14-4b49-b13a-884d5dd9c69b:cb01b0c4-f519-4e1b-b694-5a836f7bbe9e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8014200029.1", "spisova_znacka": "1Sžso/83/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/83/2014 z 31. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2016, sp. zn. 1Sžso/83/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:8014200029.1", "identifikacne_cislo": "8014200029", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2016-05-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-99.odsek-1", "nazov": "§ 99 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-99.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-99"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-99"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb01b0c4-f519-4e1b-b694-5a836f7bbe9e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200029.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200029.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200029.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/83/2014\n8014200029\n31. 05. 2016\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2016:8014200029.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej\nveci žalobcu: R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXXX/XX, XXX XX D., občan Slovenskej republiky,\nzast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., advokátskou spoločnosťou so sídlom Námestie sv.\nEgídia č. 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom\nUlica 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v\ndávkovom konaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 05. septembra\n2014 č. k. 2S/2/2014-29, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 05. septembra 2014 č.\nk. 2S/2/2014-29 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č.: 44111-3/2013-Ba z 24.10.2013 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté rozhodnutie“\n- č. l. 7) žalovaná ako odvolací sociálny orgán príslušný podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák.\nč. 461/2003 Z. z.“) v zmysle § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. potvrdila rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne, pobočka Považská Bystrica č.: 28528-2/2013 zo 16.07.2013 (ďalej na účely rozsudku len\n„prvostupňové rozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“) vo veci nepriznania nároku na náhradu za\nsťaženie spoločenského uplatnenia.\nPodľa § 179 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z. z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec do\npôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni\npatrí do pôsobnosti pobočky.\n2. Prvostupňovým rozhodnutím nebol žalobcovi priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského\nuplatnenia v dôsledku jeho pracovného úrazu zo dna 14. marca 2011.\n3. Vo vzťahu k zistenému stavu prvostupňový orgán s poukazom na ustanovenie § 99 zák. č. 461/2003\nZ. z. konštatoval, že pri posudzovaní nároku na náhradu za bolesť poškodenému žalobcovi vychádzal\nnajmä z nasledovných dokladov:\n- uplatnenie nároku na náhradu škody, úrazová dávka zo dňa 17.05.2013,\n\n- lekársky posudok o bolestnom a lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia z 02. mája\n2013,\n- záznam o poskytnutí informácii vo veci kontroly príčin a okolností vzniku úrazu č. j.\n025/8998/5.31/11/15.4-1 zo dňa 12. apríla 2011,\n- vyrozumívací dopis z 23.05.2012 společnosti Kooperativa, a.s. poškozenému k pracovnímu úrazu,\n- výpis z informačného systému Sociálnej poisťovne, v ktorom je uvedený prehľad o trvaní sociálneho\npoistenia.\n4. Zároveň prvostupňový orgán poukázal na to, že žalobca, nakoľko si uplatnil nárok na náhradu za\nsťaženie spoločenského uplatnenia na príslušnej pobočke žalovanej dňa 10.05.2013, po jej posúdení\npodľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského\nuplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o\nzdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne\na o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení\nneskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 437/2004 Z. z.“) a podľa zák. č. 461/2003 Z.\nz. nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.\nNa podporu svojho právneho názoru prvostupňový orgán citoval ustanovenie § 83 zákona ako aj § 4\nods. 1 písm. a) a § 11 ods. 1 Zákonníka práce ako aj § 8 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.\n5. V závere prvostupňového rozhodnutia bolo uvedené, že v zmysle údajov registra žalovanej\nbol žalobca naposledy registrovaný v tomto registri poistencov od 01.07.2009 do 01.06.2010 ako\nsamostatne zárobkovo činná osoba.\nNa základe predloženej dokumentácie žalobcovi vznikol pracovný úraz dňa 14.03.2011, t. j. v čase, kedy\nnebol registrovaný v registri žalovanej ako zamestnanec, na ktorého sa vzťahuje úrazové poistenie v\nzmysle zákona.\n6. V administratívnom odvolaní žalobca uviedol, že hoci bol zamestnancom zamestnávateľa DUBOS,\ns.r.o., Dubnica nad Váhom (ďalej na účely rozsudku len „zamestnávateľ žalobcu“), tak na základe dohody\nz 20.01.2011 o dočasnom pridelení na výkon práce k inému zamestnávateľovi (ŽDAS a.s., Žďár nad\nSázavou, Česká republika) vykonával tam prácu v čase utrpenia pracovného úrazu.\nŽalobca namietal. že nemal možnosť ovplyvniť zamestnávateľa, aby ho v súlade s platnou právnou\núpravou prihlásil do sociálnej poisťovne ako zamestnanca a nesplnenie povinnosti zamestnávateľa\nžalobcu nemôže byť na jeho ujmu, teda na ujmu zamestnanca.\n7. Výrok napadnutého rozhodnutia žalovaná po citácii ustanovení § 215 ods. 1,2, § 218 ods. 1 a 2\nzák. č. 461/2003 Z. z. ako aj ustanovenie § 4 ods. 3 s poukazom na citáciu § 8 ods. 1 písm. a), ako\naj citáciu § 17 ods. 1 a § 83 citovaného zákona a s poukazom na odpoveď zamestnávateľa žalobcu\nodôvodnila tým, že žalobca bol od 09. júna 2010 do 31. marca 2012 zamestnaný u zamestnávateľa\nžalobcu. V inkriminovanom období trvania pracovného pomeru bol žalobca zákonne poistený u České\nsprávy sociálneho zabezpečenia pre Prahu 8.\nPracovná neschopnosť žalobcu súvisiaca s jeho pracovným úrazom zo dňa 14.03.2011 bola následne\nriešená týmto úradom a vyplácaná od 14.03.2011 do 03.04.2011 ako náhrada príjmu pracovnej\nneschopnosti vyplácaná zamestnávateľom a od 04.04.2011 do 02.03.2012 vyplácaná ako nemocenské\ndávky.\n8. Následné odškodnenie pracovného úrazu zo dňa 14.03.2011 zamestnanca riešil zamestnávateľ\nžalobcu cez poisťovaciu spoločnosť Kooperativu Vienna Insurance Group, P.O. BOX 50, Modřice.\nAko vyplýva z listu uvedenej spoločnosti Kooperativa z 23.05.2012, táto poisťovňa na základe\nzákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa žalobcu pri pracovných úrazoch a choroby z\npovolania poskytla žalobcovi náhradu škody nasledovne:\n- náhradu za stratu na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti od 14. marca 2011 do 02.03.2012\n- náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečbou bolestné.\nPoisťovňa Kooperativa zároveň uviedla, že žalobcovi bola súčasne vyplatená suma 212.749 Kč.\n9. Žalovaná ďalej citovala č1. 11 ods. 1 prvej vety Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004\nzo dňa 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia účinného od 01. mája 2010\n(ďalej na účely rozsudku len „základné nariadenie“), ako aj čl. 11 ods. 3 písm. a) - všeobecné pravidlo\npre určenie uplatniteľnej legislatívy, a č1. 12 ods. 1 tohto nariadenia.\n\n10. V závere napadnutého rozhodnutia uviedla, že vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ žalobcu\nneprihlásil žalobcu na poistenie pobočke žalovanej a ani dodatočne po vzniku poistnej udalosti dňa\n14.03.2011 nepožiadal o vydanie formulára El01 (potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve) nebolo nutné\npostupovať podľa uvedeného základného nariadenia.\nVyššie uvedené skutočnosti podľa žalovanej dokazujú, že na poškodeného sa vzťahujú príslušné právne\npredpisy Českej republiky a nie legislatíva Slovenskej republiky, a preto ani na základe skutočností\nuvedených v odvolaní nemožno žalobcovi priznať nárok na náhradu za sťažené spoločenské uplatnenie\npodľa zák. č. 461/2003 Z. z. a zák. č. 437/2004 Z. z.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n11. Proti hore citovanému rozhodnutiu odporkyne podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu\nžalobu z 03.01.2014.\n12. Najmä namietal, že ak nebol poistený v systéme žalovanej, tak táto skutočnosť nemôže to byť na\njeho ujmu. Argumentoval pritom čl. 12 ods. 1 základného nariadenia a upozornil na to, že podľa neho pre\nposúdenie rozhodného práva v prípade dočasného pridelenia zamestnanca na prácu do iného členského\nštátu je dĺžka pridelenia zamestnanca.\nV tejto súvislosti dôvodil tým, že ak je pridelenie kratšie ako 24 mesiacov, rozhodným je právo členského\nštátu, v ktorom má sídlo zamestnávateľ, resp. kde zamestnanec vykonával prácu pred pridelením. Ak\ntrvá pridelenie dlhšie ako 24 mesiacov, rozhodným právom je právo členského štátu, do ktorého bol\nzamestnanec dočasne pridelený. Z pracovnej zmluvy ani z dohody podľa žalobcu nevyplýva, či išlo o\ndočasné pridelenie, ktoré presahovalo 24 mesiacov, resp. či žalobca bol vyslaný, aby nahradil inú osobu.\n13. S poukazom na citáciu § 195 ods. 1 a § 196 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z. z. ďalej argumentoval tým,\nže žalovaná neskúmala splnenie podmienok čl. 12 ods. 1 základného nariadenia.\nPodľa žalobcu rozhodnutie žalovanej bolo založené na tvrdeniach, ktoré nepreukazujú žiadne listinné\ndôkazy, neboli v správnom konaní preukázané a žalovaná sa nimi nijako nezaoberala.\n14. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 18.02.2014 vyjadrila žalovaná.\nB)\n15. Krajský súd v Prešove ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie,\nktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov\nkonania, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovanej a dospel jednohlasne k záveru, že žaloba\nnie je dôvodná, a preto ju zamietol.\n16. S poukazom na vybrané ustanovenia O.s.p., zák. č. 461/2003 Z. z.,) zák. č. 437/2004 Z. z. ako aj\nzákladného nariadenia a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného prvostupňovým orgánom krajský\nsúd vyslovil záver, že názor žalovanej, že na žalobcu sa v zmysle čl. 11 ods. 3 písm. a) základného\nnariadenia vzťahujú príslušné právne predpisy členského štátu, kde vykonával prácu ako zamestnanec\nzamestnávateľa, teda predpisy Českej republiky a nie legislatíva Slovenskej republiky, je správny. Túto\nskutočnosť potvrdzuje aj postup zamestnávateľa žalobcu, ktorý za uvedené obdobie jednak vyplácal\npoškodenému náhradu príjmu pracovnej neschopnosti, ako aj nemocenské dávky prostredníctvom\nvyplatené Českej správy sociálneho zabezpečenia a napokon aj z postupu poisťovne Kooperativa.\n17. Pokiaľ žalobca v žalobe argumentuje vo svojich dôvodoch poukazom na obsah čl. 12 ods. 1\nzákladného nariadenia, krajský súd zdôraznil, že pokiaľ nie sú splnené podmienky uvedené v čl. 11 ods.\n1 a ods. 3 písm. a) základného nariadenia, nemôže posudzovať správny orgán splnenie podmienok\nustanovenia čl. 12 ods. 1 základného nariadenia, ktoré sa viaže na trvanie dočasného pridelenia\nzamestnanca na prácu v inom členskom štáte.\nTieto skutočnosti by správny orgán bol povinný skúmať iba v tom prípade, keby bolo jednoznačne\npreukázané, že príslušným štátom je podľa uplatniteľnej legislatívy Európskej únie Slovenská republika.\n\nPodľa čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca\nčinnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym\npredpisom tohto členského štátu.\nPodľa čl. 12 ods. 1 základného nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec v\nčlenskom štáte v mene zamestnávateľa, ktorá zvyčajne tam vykonáva svoju činnosť a ktorá je svojim\nzamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu v mene zamestnávateľa,\nnaďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie\ntakejto práce nepresahuje 24 mesiacov a ak daná osoba tam nie je vyslaná, aby nahradila inú osobu.\n\nIII.\nOdvolanie žalobcu/stanoviská\nA)\n18. Vo včas podanom odvolaní z 20.10.2014 (č. l. 35) proti rozsudku prvostupňového súdu žalobca\nprostredníctvom právneho zástupcu uviedol ako odvolacie dôvody.\n- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205\nods. 2 písm. písm. d/ O.s.p.) ako aj\n- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2\npísm. písm. f/ O.s.p.).\n19. Následne odvolací súd v stručnosti rekapituluje odvolaciu argumentáciu žalobcu:\n- žalobcovi vznikol nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s pracovným úrazom v\nzmysle aplikácie čl. 12 ods. 1 základného nariadenia,\n- žalovaná tým, že vôbec nezaoberala dĺžkou dočasného pridelenia žalobcu na vysunuté pracovisko v\nČeskej republike, tak neúplne zistila skutočný stav veci,\n- úprava právneho vzťahu zamestnanca vykonávajúceho činnosť v inom členskom štáte patrí do oblasti\nverejného práva, kde jednotlivé práva a povinnosti vyplývajú zo zákona,\n- tým, že žalobca bol prihlásený v Českej republike, dochádza k obchádzaniu základného nariadenia,\n- nakoľko žalobca spĺňal podmienky článku 12 ods. 1 (viď čestného prihlásenie zamestnávateľa žalobcu)\nbol jeho zamestnávateľ povinný na neho uplatňovať legislatívu Slovenskej republiky,\n- vzťah medzi uvedenými článkami základného nariadenia sa posudzuje ako vzťah všeobecného\nustanovenia (čl. 11) k osobitému ustanoveniu (čl. 12),\n- citoval obsah rozhodnutia č. A2 z 12. júna 2009 týkajúce sa výkladu čl. 12 základného nariadenia,\n- žalobca ako zamestnanec ani nemal možnosť zistiť, či ho zamestnávateľ do Sociálnej poisťovne\nprihlásil, ani nemal povinnosť to zisťovať, a tiež\n- sa vyjadril k otázke formuláru E 101.\n20. Záverom svojho odvolania žalobca žiadal, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel alebo rozsudok\nprvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a zároveň priznal náhradu trov prvostupňového\naj odvolacieho konania, ktoré nevyčíslil.\nB)\n25. Vo svojom vyjadrení zo dňa 03. novembra 2014 (č. l. 43) žalovaná vyslovila nesúhlas s odvolacím\nprávnym názorom žalobcu.\nObjasnila, že od 01. júla 2009 do 01. júna 2010 bol žalobca evidovaný v registri poistencov žalovanej\nako samostatne zárobkovo činná osoba. Zamestnávateľ žalobcu na výzvu žalovanej uviedol, že žalobca\nbol v období od 09. júna 2010 do 31. marca 2012, kedy bol jeho zamestnancom, zákonne poistený v\nČeskej správe sociálneho zabezpečenia.\n26. Ďalej uviedla, že zamestnávateľ žalobcu neprihlásil žalobcu na poistenie do Sociálnej poisťovne a\nani dodatočne po vzniku poistnej udalosti dňa 14. marca 2011 nepožiadal o vydanie formulára E 101\nvystaveného podľa čl. 19 bod 2 základného nariadenia - potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve v zmysle\nčl. 12 ods. 1 základného nariadenia.\nZa uvedenej situácie sa podľa žalovanej mohol kedykoľvek na ňu obrátiť so žiadosťou o oznámenie, či\nho zamestnávateľ prihlásil do poistenia a kam.\n\n27. Záverom žalovaná sa plne stotožňuje s rozsudkom krajského súdu a navrhla ho ako vecne správny\npotvrdiť s tým, že žalobcovi sa trovy konania prvostupňového aj odvolacieho konania, ktoré si uplatnil,\nnepriznajú.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n28. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spoj. s § 250l\nods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že\nodvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok,\nproti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s O.s.p. odvolanie prípustné, bez nariadenia\npojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je\ndôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti\nodvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. potvrdil.\n29. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je rozsudok\nkrajského súdu o nevyhovení žalobe, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach\nodvolania (viď § 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj súdne konanie, ktoré mu\npredchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal aj napadnuté rozhodnutie, najmä z toho\npohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu ako aj stanoviskami zvyšných\núčastníkov, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia.\n30. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa Najvyšší súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo\nzistení uvedených žalovanou, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou\nsúdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania\nnapadnutého rozhodnutia, je právna otázka, či uplatniteľnosť ustanovenia čl. 12 základného nariadenia\nbola žalovanou správne posúdená.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n31. Súčasne Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej\nnapadnuté žalobcom. Podľa súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II\nÚS 127/07-21, alebo v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo 84/2007, sp. zn. 6 Sžo 98/2008,\nsp. zn. 1 Sžo 33/2008, sp. zn. 2 Sžo 5/2009 či sp. zn. 8 Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone\nsprávneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich\npostupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok\nvymedzených navrhovateľkou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto\nodvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci\ns prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n32. Najvyšší súd k otázke uplatniteľnosti ustanovenia čl. 12 základného nariadenia na prejednávanú\nvec vychádzal z objektívnej skutočnosti, že peňažné plnenie jednotlivých dávok spojených s likvidáciou\nnásledkov pracovného úrazu žalobcu, ktorý utrpel pri výkone práce v Českej republike, žalovaný prijal,\nresp. ich prijatie ako neprípustné v zmysle čl. 12 základného nariadenia nenamietal.\nTým, že žalobca prijal\n- od Českej správy sociálneho zabezpečenia v období od 04.04.2011 do 02.03.2012 výplatu\nnemocenských dávok v bližšie neurčenej sume,\n- od spoločnosti Kooperativa\no náhradu za stratu na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti v sume 32.119 Kč,\no náhradu účelne vynaložených výdavkov spojených s liečbou v sume 10.380 Kč a\no bolestné s nacenením 1459 bodov v sume 175.080 Kč,\ntak vyjadril aj svoju vedomosť, že sa na neho vzťahuje právny poriadok Českej republiky, t. j. v danom\nčase ani nenamietal tieto dávky ako mu neprislúchajúce.\n\n33. Žalobca sa súdnou cestou po obdŕžaní hore uvedených náhrad spojených s riešením dôsledkov\njeho pracovného úrazu zo 14.03.2011 domáha so zdôraznením kolíznych noriem obsiahnutých v čl. 12\nzákladného nariadenia priznania dávok sociálneho poistenia zo systému, ktorý spravuje pre podmienky\nSlovenskej republiky žalovaná.\nV súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd zdôrazniť, že principiálnym cieľom sledovaným v základnom\nnariadení je (viď 15 odrážka jej preambule):\n„je potrebné, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho\nzabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení\nvnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť“.\n34. Ak by Najvyšší súd akceptoval argumentáciu žalobcu, že popri hore uvedených dávkach sociálneho\nzabezpečenia vyplatených na základe právneho režimu Českej republiky, kde si plnil v čase pracovného\núrazu svoje pracovné povinnosti, patria žalobcovi aj sociálne dávky podľa slovenského práva sociálneho\npoistenia, tak by musel porušiť hore uvedený cieľ základného nariadenia.\nNavyše ak sa žalobca dovoláva aplikácie čl. 12 základného nariadenia, tak bolo jeho povinnosťou v\npredchádzajúcom sociálnom dávkovom konaní predložiť hodnoverný dôkaz o tom, že predpokladaný\nvýkon jeho práce v Českej republike je časovo obmedzený na menej ako 24 mesiacov a že nejde o\nprípad náhrady tam už pôsobiaceho pracovníka.\n35. V súvislosti s uvedeným musí naopak Najvyšší súd zdôrazniť článok II. Dohody z 20.01.2011 o\ndočasnom pridelení zamestnanca R. G. na výkon práce k inému zamestnávateľovi, pričom uvedené\ndočasné pridelenie sa uzatvorilo až do ukončenia prác na mieste dočasného výkonu práce, ktorým bol\nŽĎAS a.s., Žďár nad Sázavou.\nUvedený článok dohody o dočasnom pridelení nepodporuje odvolaciu argumentáciu žalobcu, že podľa\njeho informácií mal byť pridelený iba na obdobie 19 mesiacov.\nV.\n36. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté rozhodnutie\nžalovanej po stránke tak formálnej ako i obsahovej má náležitosti rozhodnutia v zmysle § 209 zák. č.\n461/2003 Z. z. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového\nstavu, ktorý je logicky vyhodnotený a riadne právne posúdený. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými\nzisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca nespĺňa\nzákonné podmienky pre priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.\nPočas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, že by sa vyskytli\nprekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných\nprávnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie\nprerušiť.\n37. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo svojich vyššie citovaných rozhodnutiach, pri\nktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena\nprávneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho\nstanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol\ntak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n38. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1\nv spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov tohto\nkonania nevzniklo.\n39. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. rozhodol\nbez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo\nna prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo\no vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych\nvzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných\ndôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}