{"guid": "21a89337-cb28-4f09-ba8c-611f626e3fcf:eb114f15-9597-4766-92a7-5c13565d619c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8013200976.1", "spisova_znacka": "1Sža/32/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/32/2014 z 19. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. januára 2016, sp. zn. 1Sža/32/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:8013200976.1", "identifikacne_cislo": "8013200976", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2016-01-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-36.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 36 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-36.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-120.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 120 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-120.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-120"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-36", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-120"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb114f15-9597-4766-92a7-5c13565d619c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8013200976.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8013200976.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8013200976.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/32/2014\n8013200976\n19. 01. 2016\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2016:8013200976.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci žalobcu:\nP. F., bytom Z. XXX/XX, XXX XX U. V., štátny príslušník Ukrajinskej republiky, právne zastúpeného\nJUDr. Jurajom Kusom, advokátom, Námestie osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce, proti žalovanému:\nRiaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Prešov, so sídlom Jarková 31, 080 01 Prešov, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-198-002/2012 zo dňa 01. októbra 2012, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 15Scud/1/2013-67 zo dňa 18. júna 2014\njednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 15Scud/1/2013-67 zo dňa\n18. júna 2014 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-198-002/2012 zo dňa 01.\noktóbra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 314,18 € titulom náhrady trov právneho\nzastúpenia a iné trovy 70 € (titulom náhrady súdneho poplatku) na účet právneho zástupcu žalobcu do\ntridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-198-002/2012 zo dňa\n01.10.2012 potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce č. PPZ-HCP-PO7KP-923-005/2012 zo dňa 22.07.2012, ktorým žalobcovi zrušil povolenie na prechodný pobyt na území\nSlovenskej republiky podľa § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov.\nPodľa právneho názoru krajského súdu správne orgány v danom prípade postupovali a rozhodli v\nsúlade so zákonom. Ak žalovaný a prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia poukázali\nna skutočnosť, že v prípade zrušenia prechodného pobytu podľa § 33 ods. 4 písm. b/ zákona o\npobyte cudzincov, t. j. ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť\nštátu, správny orgán obmedzí rozsah odôvodnenia iba na skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem\nSlovenskej republiky podľa § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, podľa krajského súdu odôvodnili\nrozhodnutie v zákonom stanovenom rozsahu.\nV tomto prípade ide o výnimku z aplikácie § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a teda postačuje aby policajný\nútvar uviedol v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej\n\nrepubliky, ak ide o rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. b), ak je dôvodné\npodozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.\nZ uvedeného krajský súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, podľa ktorého odôvodnenia\nrozhodnutí správnych orgánov neobsahujú konkrétne skutočnosti v čom spočíva konanie žalobcu,\nktorým by mal ohroziť bezpečnostný záujem Slovenskej republiky a ktoré by malo byť dôvodom na\nzrušenie povolenia na prechodný pobyt.\nKrajský súd poukázal na fakt, že utajovaná skutočnosť, ktorá je dôvodom zrušenia prechodného pobytu\nna základe vyjadrenia Slovenskej informačnej služby, nie je obsahom spisu, nakoľko táto utajovaná\nskutočnosť podlieha ochrane podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o\nz mene a doplnení niektorých zákonov, tak ako to v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odôvodnil\nžalovaný.\nK námietke žalobcu, že rozhodnutia správnych orgánov sú vydané v rozpore s čl. 19 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky ako aj čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „Dohovor\"),\nkrajský súd uviedol, že žalobca bližšie dôvody v čom má byť jeho právo na ochranu súkromného a\nrodinného života porušené neuviedol.\nKrajský súd k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/3/2008 zo dňa 15.04.2008,\nna ktorý sa žalobca odvolával uviedol, že v danom prípade citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR\nvychádzal z iných skutkových okolností, kde okrem iného štátny príslušník tretej krajiny mal na území\nSlovenskej republiky vytvorené rodinné väzby a to manželku a maloletú dcéru, ktoré sú občiankami\nSlovenskej republiky. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva povinnosť správneho orgánu (v rozpore s ust.\n§ 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov) v odôvodnení rozhodnutia uvádzať konkrétne skutočnosti, ktoré\nsú predmetom vyjadrenia Slovenskej informačnej služby. Zároveň poukázal na odôvodnenia rozhodnutí\nsprávnych orgánov, ktoré sa zaoberali otázkou dôsledku zrušenia prechodného pobytu žalobcu na\njeho súkromný a rodinný život. Podľa názoru krajského súdu žalobca v konaní nepreukázal žiadne\nskutočnosti, ktoré by odôvodňovali posudzovanie vplyvu zrušenia povolenia na prechodný pobyt na jeho\nsúkromný a rodinný život. Z odôvodnenia žalovaného v konečnom dôsledku jednoznačne vyplýva, že\nžalobca po zrušení prechodného pobytu má naďalej za zákonom stanovených podmienok právo vstupu\nna územie Slovenskej republiky.\nKrajský súd ďalej uviedol, že správne orgány v tomto prípade uprednostnili bezpečnostný záujem štátu\naj nad osobný záujem žalobcu spočívajúci v skutočnosti, že žalobca je zamestnancom spoločnosti 1.\nŠamorínska stavebná a nadradenosť tohto záujmu v rámci správnej úvahy aj dostatočne odôvodnili,\nkeď predovšetkým uviedli, že pracovná činnosť resp. zamestnanie žalobcu nezaručuje právny nárok na\nudelenie prechodného pobytu.\nNa námietku žalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného v tom, že sa žalovaný\nžiadnym spôsobom nevyrovnal s jeho odvolacími námietkami krajský súd uviedol, že z odvolania žalobcu\nproti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 31.07.2012 je zrejmé, že žalobca namietal,\nže je bezúhonnou osobou, nikdy nebol trestaný, neudržiava žiadne styky s osobami, ktoré by mohli byť\nhrozbou pre štát, že je zamestnaný na území Slovenskej republiky a že má postavenie Slováka žijúceho\nv zahraničí, pričom poukázal aj na príbuzenské vzťahy na území Slovenskej republiky. Ako vyplýva z\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, na všetky tieto námietky žalovaný v odôvodnení\nrozhodnutia reagoval a sú v dostatočnom rozsahu odôvodnené aj v rozhodnutí prvostupňového\nsprávneho orgánu.\nK námietke žalobcu, že má postavenie Slováka žijúceho v zahraničí krajský súd poukázal na tú\nskutočnosť, že aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má vyššie uvedené postavenie je možné\npodľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov v spojení s § 33 ods. 4 a 5 tohto zákona\nzrušiť prechodný pobyt, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z rozhodnutí správnych orgánov. Toto\nosobitné postavenie štátneho príslušníka tretej krajiny v danom prípade ustupuje právu štátu na ochranu\nbezpečnostných záujmov.\nII.\nOdvolanie žalobcu\n\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v ktorom navrhol odvolaciemu\nsúdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a aj\nrozhodnutie správneho orgánu na prvom stupni a vráti vec žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalobca v odvolaní opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Sža/3/2008 zo dňa 15.04.2008 a uviedol že, v tomto rozhodnutí najvyšší súd poukázal, že ide o stret\ndvoch základných práv a slobôd, na jednej strane práva žalobcu na súkromie a rodinný život a na druhej\nstrane práva štátu na zásah do tohto práva z dôvodu potreby ochrany bezpečnosti a verejného poriadku.\nNajvyšší súd poukázal, že v administratívnom konaní musí byť preukázané, že z konania žalobcu hrozí\nSlovenskej republike ohrozenie verejnej bezpečnosti. Správny orgán musí do rozhodnutia konkrétne\nuviesť v čom spočíva konanie žalobcu, ktoré by malo ohroziť bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.\nNapadnuté rozhodnutia správnych orgánov takéto zdôvodnenia neobsahujú.\nZ vyššie uvedeného rozsudku najvyššieho súdu je podľa žalobcu zrejmé, že v odôvodnení rozhodnutia\nsprávny orgán musí konkrétne uviesť, v čom spočíva konanie žalobcu, ktoré by malo ohroziť\nbezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Rozhodnutie sa musí tiež zdôvodniť, prečo došlo k\nuprednostneniu záujmu verejného pred záujmom súkromným.\nZ hore uvedenými námietkami žalobcu sa súd v napadnutom rozsudku nijako logicky nevysporiadal.\nSúd len stručne uviedol, že citovaný rozsudok najvyššieho súdu vychádzal z iných skutkových okolností,\nkde okrem iného štátny príslušník tretej krajiny mal na území Slovenskej republiky vytvorené rodinné\nväzby a to manželku a maloletú dcéru, ktoré sú občiankami Slovenskej republiky.\nPodľa žalobcu vyššie uvedená argumentácia krajského súdu neobstojí, lebo k zrušeniu rozhodnutia\ndošlo v obidvoch prípadoch z rovnakého dôvodu a to „ohrozenie bezpečnostného záujmu Slovenskej\nrepubliky\". Najvyšší súd v rozsudku zo dňa 15.04.2008 uviedol, že v administratívnom konaní musí byť\npreukázané, že z konania žalobcu hrozí Slovenskej republike ohrozenie verejnej bezpečnosti. Správny\norgán musí do rozhodnutia konkrétne uviesť, v čom spočíva konanie žalobcu, ktoré by malo ohroziť\nbezpečnostný záujem Slovenskej republiky. S touto námietkou sa krajský súd v napadnutom rozsudku\nnijako nevysporiadal, ale osvojil si právny názor žalovaného, že uvedenú hrozbu nie je potrebné v\nrozhodnutí nijako odôvodniť.\nNapadnutým rozsudkom bolo tiež porušené právo žalobcu na súkromný a rodinný život. Napadnutý\nrozsudok nie je odôvodnený tak, ako vyžaduje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., čím sa žalobcovi odňala\nmožnosť konať pred súdom.\nNapadnutým rozsudkom krajského súdu bolo porušené základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd.\nZ uvedeného možno podľa žalobcu uzavrieť, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný.\nŽalobca je toho názoru, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p..\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k odvolaniu\nVo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že žalobca vo svojej žalobe namieta, že z obsahu rozhodnutí\nsprávnych orgánov na obidvoch stupňoch je zrejmé a preukázané, že neobsahujú žiadne konkrétne\nskutočnosti v čom spočíva konanie žalobcu, že by mal ohroziť bezpečnostný záujem Slovenskej\nrepubliky, tiež neobsahujú konkrétny opis skutočnosti, ktorý mal byť dôvodom na zrušenie povolenia\nna prechodný pobyt. K uvedenému žalovaný uviedol, že z obsahu rozhodnutí správnych orgánov na\nobidvoch stupňoch je zrejmé a preukázané, že obsahujú konkrétne skutočnosti v čom spočíva konanie\nžalobcu, že by mal ohroziť bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Odôvodnenie rozhodnutia\nobsahuje konkrétny opis skutočnosti, ktorý mal byť dôvodom na zrušenie povolenia na prechodný pobyt.\n\nRozhodnutie správneho orgánu na prvom stupni a rozhodnutie žalovaného obsahujú relevantný dôkaz,\nktorý potvrdil, že žalobca by svojim prechodným pobytom na území Slovenskej republiky ohrozil\nbezpečnosť štátu. Žalovaný zistil, že skutočnosť, ktorá je dôvodom zrušenia prechodného pobytu\núčastníkovi konania sa nenachádza v spisovom materiáli, nakoľko ide o utajovanú skutočnosť, ktorá\npodlieha ochrane podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov. Podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov s informáciami a vecami, ktoré sú podľa tohto zákona zaradené\nmedzi utajované skutočnosti, sa môžu oboznamovať len osoby, ktoré sú na to zákonom oprávnené,\nt. j. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je určená na oboznamovanie sa s utajovanými\nskutočnosťami alebo ktorej oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniklo\nzo zákona. Utajovaná skutočnosť musí byť chránená pred nepovolanou osobou systémom opatrení\nsúvisiacich s výberom, určením a kontrolou osôb, ktoré sa môžu v určenom rozsahu oboznamovať s\nutajovanými skutočnosťami. Účastník konania je v tomto prípade nepovolanou osobou, pretože nemá\noprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou. Žalovaný potvrdzuje existenciu dôvodov\nna zrušenie prechodného pobytu účastníkovi konania, uvedených v utajovanej skutočnosti a preto túto\nnámietku považuje za neopodstatnenú.\nŽalobca ďalej v žalobe a aj odvolaní proti rozsudku krajského súdu poukazuje na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. lSža/3/2008 zo dňa 15. apríla 2008, ktorý bol publikovaný v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1/2009 pod číslom 10. Toto rozhodnutie sa týka\nobdobného prípadu, ktorým najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 16. októbra\n2007 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky\npoukázal, že ide o stret dvoch základných práv a slobôd, na jednej strane práva žalobcu na súkromie\na rodinný život a na strane druhej práva štátu na zásah do tohto práva z dôvodu potreby ochrany\nbezpečnosti a verejného poriadku. Najvyšší súd poukázal, že v administratívnom konaní musí byť\npreukázané, že z konania žalobcu hrozí Slovenskej republiky ohrozenie verejnej bezpečnosti. Správny\norgán musí do rozhodnutia konkrétne uviesť v čom spočíva konanie žalobcu, ktoré by malo ohroziť\nbezpečnostný záujem Slovenskej republiky.\nŽalovaný v danom prípade uviedol, že citovaný rozsudok najvyššieho súdu vychádza z iných skutkových\nokolností, kde okrem iného štátny príslušník tretej krajiny mal na území Slovenskej republiky vytvorené\nrodinné väzby a to manželku a maloletú dcéru, ktoré sú občiankami Slovenskej republiky. Žalobca na\núzemí Slovenskej republiky manželku a deti nemá. K hore uvedenému rozsudku, na ktorý poukazuje\nžalobca, žalovaný uvádza, že nie je možné sa ním riadiť z dôvodu, že tento bol vydaný v čase, keď\nbol účinný zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov. V zmysle zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podľa § 120 ods. 2 policajný útvar uvedenie\nv odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, čiže\nnevyplýva povinnosť žalovaného v odôvodnení rozhodnutia uvádzať konkrétne skutočnosti, ktoré sú\npredmetom vyjadrenia Slovenskej informačnej služby (na rozdiel od zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte\ncudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPodľa žalovaného uvedené námietky žalobcu nie je možné akceptovať ako opodstatnené, nakoľko v\nrámci odvolacieho konania žalovaný skúmal všetky námietky, ktoré uviedol. Žalovaný je názoru, že\nso skutočnosťami uvedenými v žalobe sa vysporiadal už v odvolacom konaní a žalobca v žalobe\nneuviedol žiadne nové skutočnosti. Na základe jednoznačne preukázaných skutočností tak žalovaný\nvydal napadnuté rozhodnutie pod č. PPZ-HCP-P02-198-002/2012 zo dňa 01.10.2012 v zmysle zákona.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia žalovaného\nŽalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-198-002/2012 zo dňa 01.10.2012 rozhodol o odvolaní žalobcu\nvoči rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce č. PPZ-HCP-PO7-KP-923-005/2012 zo\ndňa 22.07.2012 tak, že rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom č. p. PPZ-HCP-PO7KP-923-005/2012 zo dňa 22.07.2012, ktorým bolo účastníkovi konania zrušené povolenie na prechodný\npobyt na území Slovenskej republiky v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33 ods. 4 písm.\nb) zákona o pobyte cudzincov potvrdil a odvolanie účastníka konania zamietol.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní\npodľa § 212 O.s.p. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204\nods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250ja\nods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť.\nRozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s\ntým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 19.01.2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané\nnimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. i) zákona o pobyte cudzincov, na účely tohto zákona sa rozumie ohrozením\nbezpečnosti štátu konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú\ncelistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a\nslobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.\nPodľa § 33 ods. 4 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie\nprechodného pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte\nohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.\nPodľa § 33 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže žiadosť o udelenie prechodného\npobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, zamietnuť\niba z dôvodov uvedených v odseku 4 písm. a), b), d) až f) a h).\nPodľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak zistí\nskutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods.\n4 alebo ods. 5.\nPodľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise\nustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.\nPodľa § 120 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia\niba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zrušení\nprechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej\nkrajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.\nPodľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho\nako 14 rokov vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ktorá svoje vyjadrenie zašle policajnému\nútvaru do desiatich dní od doručenia žiadosti o vyjadrenie.\nPodľa § 2 ods. 6 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o SIS“), informačná služba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom Policajného\nzboru a prokuratúry, a to najmä o páchaní organizovanej trestnej činnosti. Nevyhnutné informácie\nposkytuje aj iným štátnym orgánom, ak ich potrebujú na zamedzenie protiústavnej alebo inej protiprávnej\nčinnosti.\n\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia\nžalovaného č. PPZ-HCP-PO2-198-002/2012 zo dňa 01.10.2012, odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu\nOddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce č. PPZ-HCP-PO7-KP-923-005/2012 zo dňa 22.07.2012\ntak, že rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom č. p. PPZ-HCP-PO7-KP-923-005/2012\nzo dňa 22.07.2012, ktorým bolo účastníkovi konania zrušené povolenie na prechodný pobyt na území\nSlovenskej republiky v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b) zákona o\npobyte cudzincov potvrdil a odvolanie účastníka konania zamietol.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, najmä z toho\npohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť uvedených rozhodnutí.\nDôvodom zrušenia povolenia na prechodný pobyt žalobcu bola skutočnosť, že v rámci konania na\nprvostupňovom správnom orgáne, ako aj v konaní na odvolacom správnom orgáne boli v rámci\naplikácie ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov preverované informácie k\nosobe žalobcu, týkajúce sa skutočnosti miery ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo\nverejného zdravia zo strany žalobcu. Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný po tomto preverovaní\ndisponujú informáciami k osobe žalobcu utajovaného charakteru, pri ktorých neuvádzanie podrobného\nodôvodnenia v rozhodnutiach správneho orgánu podľa ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b) zákona o\npobyte cudzincov je opodstatnené predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočností. V prípade\nuvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je utajovanou písomnosťou by mohlo dôjsť k\nvyzradeniu utajovaných skutočností nepovolanej osobe. Žalovaný preskúmaním predmetných informácií\nzistil, že je daný zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti žalobcu podľa ustanovenia § 36 ods. 1 písm.\nb) v spojení s § 120 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.\nV prípade žalobcu je dôvodné podozrenie, že pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný\nporiadok alebo verejné zdravie a z uvedeného dôvodu prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný,\npostupovali v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia v kontexte s ustanovením osobitného zákona,\nktorým je v tomto prípade zákon o pobyte cudzincov, konkrétne ustanovenie § 120 ods. 2 písm. b) zákona\no pobyte cudzincov, a uviedol v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem\nSlovenskej republiky.\nŽalobca namietal, že sa nemohol vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie v jeho\nveci. Odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že preskúmanie ústavnosti uvedeného ustanovenia\nje zverená do právomoci Ústavného súdu SR.\nV predmetnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 30.10.2014 prerušil konanie z dôvodu, že\nVerejná ochrankyňa práv podala dňa 14.7.2014 návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/\nÚstavy SR, v ktorom žiadala ústavný súd o vyslovenie nesúladu ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č.\n404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods.\n1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl.\n14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.\nNávrh verejnej ochrankyne práv bol uznesením ústavného súdu PL. ÚS 40/2014-19 zo dňa 17.12.2014\nodmietnutý ako neprípustný. Pre úplnosť súd dodáva, že z procesných dôvodov ústavný súd dvakrát\nodmietol návrh verejnej ochrankyne práv na vyslovenie nesúladu § 120 ods. 2 zákona o pobyte\ncudzincov, ktorý je relevantný v predmetnej veci, a podobného ustanovenia § 52 ods. 2 zákona č.\n480/2002 Z. z. o azyle (PL. ÚS 5/2014 a PL. ÚS 40/2014).\nS poukazom na uvedené, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní žalobných námietok\nvychádzať z prezumpcie ústavnosti zákona o pobyte cudzincov (konkrétne jeho ustanovenia § 120 ods.\n2), ktoré žalovaný pri rozhodovaní na daný prípad aplikoval.\nPri posúdení námietok žalobcu najvyšší súd vychádzal z toho, že pokiaľ správne orgány na prípad\nžalobcu pri rozhodovaní o jeho žiadosti vydali rozhodnutie, ktoré je odôvodnené v súlade s ustanovením\n§ 120 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, (podľa ktorého policajný útvar uvedie v odôvodnení\n\nrozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie\no zrušení prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov s poukazom na\n§ 34 ods. 4 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej\nkrajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu), postupovali správne.\nUstanovenie § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov síce odkazuje na aplikáciu zákona o správnom\nkonaní, avšak za predpokladu, že sa v tomto zákone neustanovuje inak. Ako to vyplýva z ustanovenia §\n120 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zákonodarca zjavne nadradil bezpečnostný záujem štátu\nnad všeobecne platné zásady administratívneho konania obsiahnuté v správnom poriadku. Citované\nustanovenie zákona o pobyte cudzincov je teda vo vzťahu k zákonu č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\nlex specialis.\nSprávny orgán preto nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzať konkrétne dôvody, ktoré ho\nviedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti a uvedie iba konštatovanie, že ide o bezpečnostný záujem\nSlovenskej republiky.\nK tomu ho priamo zmocňuje ustanovenie § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov avšak len v prípade,\nže ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.\nNa tomto mieste odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že uvedenou problematikou sa zaoberal\naj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze II. ÚS 480/201462, v ktorom uviedol, že zákonodarca\nvyvážil ústavne chránenú hodnotu bezpečnosti štátu na jednej strane a ústavne procesné práva, resp.\nprávo na ochranu rodinného života, akcentujúc bezpečnosť štátu. Zákonodarca uprednostnil bezpečnosť\nnielen z hľadiska jej samej, ale aj z hľadiska utajenosti spravodajských informácií. V konfrontácii s\nbezpečnosťou štátu zákonodarca uprednostnil len ochranu života a zákaz mučenia. Je nepochybné,\nže suverén má pri úprave cudzineckého režimu, a zvlášť otázok legálnych dlhodobých pobytov, veľkú\ndiskréciu. Zákonná úprava je postavená v podstate na dôvere v spravodajské poznatky Slovenskej\ninformačnej služby a z ústavného, inštitucionálneho hľadiska ostáva dôverovať jej politickej kontrole.\nOchrana správnymi súdmi je v predmetnej oblasti značne limitovaná, a preto môže vzbudzovať u\ncudzincov pocit nedostatočnej ochrany ich práv. Treba však aj priznať, že oblasť bezpečnosti štátu sa\nblíži otázkam politickým, kde je súdna diskrécia obmedzená. Právna úprava sa môže javiť nelogická,\npretože ten, kto doteraz mal legálny pobyt, sa snaží ho umocniť, stabilizovať trvalým pobytom, a\npritom zrazu čelí riziku vyhostenia. Dikcia relevantných zákonných ustanovení je natoľko jednoznačná,\nže neumožňuje taký posun výkladu smerom k procesným článkom ústavy, aby sa sťažovateľ mohol\nkontradiktórne konfrontovať s poznatkami v správach SIS.\nOdvolací súd posudzoval v prvom rade v kontexte záverov vyplývajúcich z nálezu II. ÚS 480/2014-62,\nči prichádzal do úvahy postup, ktorý zvolil správny orgán, keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol iba\nskutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. V danom prípade prvostupňový správny\norgán zrušil žalobcovi prechodný pobyt na území Slovenskej republiky z dôvodu dôvodného podozrenia,\nže žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie ako\nvyplýva z ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b) v spojení s § 33 ods. 4 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.\nV prípade žalobcu je podľa žalovaného dôvodné podozrenie, že pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť\nštátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie a z uvedeného dôvodu prvostupňový správny orgán.\nPokiaľ teda správne orgány postupovali v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia v kontexte s\nustanovením osobitného zákona, ktorým je v tomto prípade zákon o pobyte cudzincov, konkrétne\nustanovenie § 120 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a v odôvodnení rozhodnutia uviedli iba\nskutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky postupovali v súlade so zákonom.\nAvšak tak, ako to vyplýva z doterajšej judikatúry najvyššieho súdu, od ktorej nebol dôvod na odklon, v\nprípadoch, kde nie je daná možnosť účastníkovi konania oboznámiť sa s obsahom dôvodov a dôkazov,\nktorými sa odôvodňuje neudelenie trvalého pobytu (ale i iné prípady), z dôvodu, že sa jedná o utajovanú\nskutočnosť, je potrebné, aby sa s týmito dôvodmi oboznámil súd v rámci svojho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia.\n\nÚstavný súd už uviedol (II. ÚS 111/08), že ochrana ľudských práv a základných slobôd je v našom\nústavnom systéme v prvom rade úlohou súdov, a to tak všeobecných súdov, ako aj ústavného súdu.\nOsobitne možno zvýrazniť povinnosť všetkých súdov chrániť jednotlivcov pred zásahmi verejnej moci.\nTáto povinnosť súdov je základným komponentom právneho štátu rešpektujúceho a ctiaceho ľudské\nslobody. Vďaka svojim definičným znakom - nezávislosti a viazanosti právom - ústavou, zákonmi a\nvybranými medzinárodnými zmluvami môže a musí súdna moc chrániť jednotlivcov pred excesmi\nverejnej moci.\nPodľa judikatúry ústavného súdu súdy sa nesmú vyhýbať oboznámeniu sa s utajenými skutočnosťami\na tak poskytnúť vertikálnu ochranu účastníkom konania.\nZ rozsudku krajského súdu však nevyplýva, že by sa tento s utajovanou skutočnosťou oboznámil,\nnapriek tomu konštatoval, že správne orgány postupovali a rozhodli v súlade so zákonom.\nOdvolací súd zastáva názor, že účastník konania síce nebol oprávnený sa s informáciou v stupni utajenia\n„dôverné“ oboznámiť. Toto právo však majú súdy v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí a krajský súd\nsa s informáciou, na základe ktorej správne orgány dospeli k záveru, že je naplnený zákonný dôvod pre\nzrušenie prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov neoboznámil a\nnapriek tomu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\nNajvyšší súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu bolo potrebné zmeniť a rozhodnutie\nžalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nDôvodom bolo zistenie nedostatočných, resp. všeobecných informácií týkajúcich sa bezpečnostného\nrizika žalobcu a s poukazom na nesprávnosť takého postupu, ktorý konštatuje Nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (II. ÚS 480/2014-62), keď sa takáto všeobecná informácia SIS stane primárnym\ndôkazom v konaní o povolení pobytu, dospel odvolací súd k záveru o potrebe zmeny rozsudku krajského\nsúdu.\nNajvyšší súd s poukazom aj na závery ústavného súdu v citovanej judikatúre zdôrazňuje potrebu\nindividuálneho posúdenia dôvodov, pre ktoré by malo existovať bezpečnostné riziko, teda potrebu\ndôsledného oboznámenia sa s obsahom utajovaných skutočností.\nJudikatúra ústavného súdu poukazuje na potrebu ochrany cudzincov preverením formálnejších, avšak\nrelevantných stránok procesu a taktiež potrebu oboznámenia sa s dôvodmi, či tieto nie sú neudržateľné.\nNajvyšší súd konštatuje, že utajovaná skutočnosť, ktorá bola podkladom rozhodnutia správnych\norgánov mala charakter všeobecnej informácie, z ktorej nebolo možné identifikovať a teda ani posúdiť\nbezpečnostné riziko žalobcu a súd sa nemohol pri posúdení zákonnosti rozhodnutia správnych orgánov\nuspokojiť s príliš všeobecnými informáciami o žalobcovi dodanými SIS.\nNajvyšší súd v tejto súvislosti považuje za dôležité zdôrazniť, že nie je možné akceptovať univerzálnosť\na všeobecnú platnosť názoru informačnej služby vo všeobecnej rovine. Poznanie konkrétnych dôvodov\nz ktorých informačná služba vychádza pri svojom závere o nebezpečnosti žalobcu pre bezpečnosť štátu\nje rozhodujúcim podkladom, z ktorého správny orgán pri posudzovaní dôvodov zrušenia prechodného\npobytu u žalobcu vychádza. Bez jeho poznania nie je preskúmateľné ani rozhodnutie správnych orgánov\nv súdnom konaní.\nV danej veci sa senát 1S Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 22.12.2015 oboznámil s obsahom\nutajovanej písomnosti Slovenskej informačnej služby vedenej pod č. 63/830-V-3-68/2012-S zo dňa\n07.05.2012, ktorá bola podkladom rozhodnutia správneho orgánu o zrušení povolenia na prechodný\npobyt žalobcu na území Slovenskej republiky, pričom dospel k záveru, že utajovaná skutočnosť\nneobsahovala také dôvody, ktoré by viedli k rozhodnutiu o zrušení povolenia na prechodný pobyt\nžalobcu. Ide o totožnú utajovanú skutočnosť, s ktorou sa museli oboznámiť správne orgány prvého i\ndruhého stupňa a s ktorou sa bol povinný oboznámiť aj krajský súd, ale z jej obsahu podľa názoru\nnajvyššieho súdu nie je zrejmé, o aký konkrétny prípad dôvodného podozrenia, že žalobca pri svojom\n\npobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie ide, a preto odvolací súd\nrozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s\n§ 224 ods. 2 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov\nprvostupňového konania v celkovej výške 384,18 €, a to za: 1. príprava a prevzatie veci vo výške 123,50\n€, 2. podanie žaloby vo výške 123,50 €, 3. 2 x 7,41 € režijný paušál vo výške 14,82 €, 4. DPH 20 % vo\nvýške 52,36 €, 5. súdny poplatok vo výške 70 €.\nŽalobca si v žalobe zo dňa 06.11.2012 uplatnil trovy prvostupňového konania za tri úkony právnej služby,\nktoré však bližšie nešpecifikoval. Z dôvodu, že zo spisového materiálu je zrejmé, že právny zástupca\nv konaní vykonal iba dva úkony, a to príprava a prevzatie veci a podanie žaloby, odvolací súd priznal\nžalobcovi trovy prvostupňového konania iba za dva úkony právnej služby. Trovy odvolacieho konania\nsi žalobca neuplatnil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Scud/1/2013", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aefba63e-6175-4dba-be50-136d8728217a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.480.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 480/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 480/2014 z 12. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-12", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.480.2014.1"}, {"guid": "ussr:b808b210-1e5b-4563-a41b-aa5b125c45aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 40/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 40/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b808b210-1e5b-4563-a41b-aa5b125c45aa"}, {"guid": "ussr:4493a62a-ce31-4507-96d3-bb6f991d54b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2014 z 5. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-05", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4493a62a-ce31-4507-96d3-bb6f991d54b8"}, {"guid": "ussr:4da43920-f827-43f9-9a04-ae267737a729", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 111/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/08 z 26. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-26", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4da43920-f827-43f9-9a04-ae267737a729"}], "citovane_v": []}