{"guid": "5183e87e-c7c0-4d62-90ca-ec8820f998b4:f4377455-8a61-4b78-be19-8f2596e63498", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8013200829.3", "spisova_znacka": "7Sžo/66/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/66/2015 z 20. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2016, sp. zn. 7Sžo/66/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:8013200829.3", "identifikacne_cislo": "8013200829", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2016-10-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/153", "nazov": "zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/153-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-22", "nazov": "§ 22 zákona č. 153/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-22", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/153-2001/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/153#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f4377455-8a61-4b78-be19-8f2596e63498", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8013200829.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8013200829.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8013200829.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/66/2015\n8013200829\n20. 10. 2016\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2016:8013200829.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Ľubici Filovej, v právnej veci\nžalobcu: Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, proti\nžalovanému: Okresný úrad Vranov nad Topľou, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, za účasti: C.\nC., bytom X. C. XXXX/XX, E. L. P., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2013/144-02\nzo dňa 5. apríla 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/38/2013-29\nzo dňa 18. decembra 2014 v spojení so zmenovým uznesením č. k. 2S/38/2013-37 zo dňa 2. februára\n2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/38/2013-29 zo dňa 18.\ndecembra 2014 v spojení so zmenovým uznesením č. k. 2S/38/2013-37 zo dňa 2. februára 2015 m e\nn í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 2013/144-02 zo dňa 5. apríla 2013 z r u š u j e a vec mu v\nr a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1.\nKrajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd\" alebo „súd prvého stupňa\") napadnutým rozsudkom v\nsúlade s ustanovením § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\") zamietol žalobu,\nktorou sa žaloba domáhal zrušenia rozhodnutia Obvodného úradu Vranov nad Topľou č. 2013/144 zo\ndňa 5. apríla 2013, ktorým podľa § 52 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zák. č. 372/1990 Zb.) a podľa § 87 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. uznal obvineného\nC. C., nar. XX. I. XXXX, trvale bytom A.. X. C.. XXXX/XX, E. L. P., vinným zo spáchania priestupku proti\nobčianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb., za čo mu uložil pokutu\nvo výške 15 eur.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že predmetom preskúmania postupu a rozhodnutia správneho\norgánu súdom v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy OSP môžu byť iba rozhodnutia\nvydané v konaní o proteste prokurátora nie však pôvodne vydané základné rozhodnutie správneho\norgánu, ktorým v danom prípade žalovaný rozhodol o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a\nuložil obvinenému z uvedeného priestupku sankciu podľa § 11 ods. 1 písm. b / v spojení s § 49 ods. 2\nzák. č. 372/1990 Zb. vo výške 15 eur. Vykonaným dokazovaním zistil, že v prejednávanej veci nebolo\nsprávnym orgánom protestu prokurátora vyhovené a celý spisový materiál ako aj samotný protest\nbol postúpený Ministerstvu vnútra SR, ktorý protestu prokurátora nevyhovel a rozhodnutie správneho\norgánu zo dňa 5. apríla 2013 pod č. 2013/144-02 potvrdil. Konštatoval, že konaním správneho orgánu\n\njednoznačne nedošlo k porušeniu ust. § 87 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. Na základe písomných dôkazov,\nktoré správny orgán mal, vydal v súlade s týmto ustanovením rozkaz o uložení sankcie za priestupok\npodľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch. S poukazom na zásadu „ne bis in idem\" dal krajský\nsúd do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo 41/2008 z ktorého vyvodil záver,\nže sankcionovaniu páchateľa za skutok posúdený ako priestupok zásadne nepredstavuje uvedenú\nprekážku, aj keď ide o skutky v princípy totožné. V zmysle § 9 ods. 1 Trestného poriadku je trestné\nstíhanie neprípustné, ak sa skoršie stíhanie obvineného pre ten istý skutok skončilo právoplatným\nrozsudkom súdu, resp. iným na jeho úroveň postaveným rozhodnutím. Preto ani samotné rozhodnutie\nsprávneho orgánu zo dňa 5. apríla 2013 nepredstavuje prekážku v zmysle zásady „ne bis in idem\" nie dva\nkrát za ten istý skutok, pretože až na základe ďalšieho vyšetrenia u poškodenej zo dňa 21. marca 2013\nboli zistené tie skutočnosti, na ktoré žalobca v žalobe poukazuje. Krajský súd tak považoval napadnuté\nrozhodnutie za zákonné, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/229/2010 zo\ndňa 21. septembra 2011 a sp. zn. 6Sžo/4/2012 zo dňa 30. januára 2013 a žalobu zamietol.\nRozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania účastníkom krajský súd odôvodnil s poukazom na §\n250k ods. 1 O.s.p.\nOpravným uznesením č. k. 2S/38/2013-37 zo dňa 2. februára 2015 krajský súd podľa § 164 OSP opravil\nzáhlavie rozsudku zo dňa 18.decembra 2014 č. k. 2S 38/2013-29 tak, že doplnil označenie účastníka\nsúdneho konania C. C..\n2.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca žiadajúc rozsudok\nkrajského súdu zmeniť a rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.\nPoukázal na žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia Obvodného úradu Vranov nad Topľou,\nodboru všeobecnej a vnútornej správy zo dňa 5. apríla 2013 sp. zn. 2013/144 z dôvodu, že skutok, za\nktorý bol C. C. uznaný vinným sa stal 21. februára 2013, avšak následne, a to dňa 21. marca 2013\nvyšlo najavo, že vo veci sa javí podozrenie z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1\nTrestného zákona. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie správneho orgánu tvorí prekážku veci právoplatne\nrozhodnutej v zmysle zásady „ne bis in idem\" toto rozhodnutie je potrebné zrušiť, aby vo veci mohlo\nbyť vedené trestné konanie. S odôvodnením rozhodnutia krajského súdu nesúhlasil a považoval ho\nza nezákonné. Poukázal na judikatúru ESĽP, podľa ktorej zásada „ne bis in idem\" vyjadruje zákaz\nopakovania trestného konania, pričom za trestné konania sa v rozhodnutiach tohto súdu rozumejú aj\niné konania, ktorých výsledkom je uloženie sankcie a ktoré boli uzavreté konečným rozhodnutím a to\ntakým, proti ktorému nie je prípustný riadny opravný prostriedok. Podľa tejto judikatúry zásada „ne bis\nin idem\" musí byť aplikovaná aj vo vzťahu ku konaniu o priestupkoch a iných deliktoch, nielen v konaní\no trestných činoch navzájom a v rámci Európskej únie sa uplatňuje už nielen vnútroštátne, ale aj medzi\nčlenskými štátmi únie navzájom. Poukázal na základnú zásadu „ne bis in idem\" vyjadrenú aj v § 2 ods.\n8 Trestného poriadku, ktorá nie je obmedzená len na trestné konania, keďže z hľadiska tejto zásady je\nrozhodujúcou totožnosť skutku a nie totožnosť právnej kvalifikácie.\n3.\nŽalovaný správny orgán sa v podanom vyjadrení k odvolaciu stotožnil s rozsudkom krajského súdu\na navrhol ho potvrdiť. Rozkaz o uložení sankcie za priestupok podľa jeho názoru v správnom konaní\nnepredstavuje vo vzťahu k trestnému stíhaniu prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Poukázal\npredovšetkým na ustanovenie článku 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, z ktorého vychádza aj čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a následne ustanovenie § 2 ods.\n8 a § 9 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku. S poukazom na ust. § 250 ods. 5 OSP záverom zdôraznil,\nže žalobou prokurátora rozkaz o uložení sankcie za priestupok nie je možné napadnúť.\n4.\nÚčastník konania, C. C. vo vyjadrení k odvolaniu poprel spáchanie skutku, ktoré sa mu kladie za vinu.\nUviedol, že je invalidný dôchodca a má zdravotné kardiologické problémy. Vzniknutú situáciu považuje\nza účelovú.\n\n5.\nPodľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP\"), odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.) preskúmal\nnapadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobcu\n(§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie prejednal\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.\nPodľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,\norgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy (ďalej len ,,rozhodnutie správneho orgánu\").\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca - okresná prokuratúra - domáhal\nzrušenia protestom prokurátora napadnutého rozhodnutia - Obvodného úradu Vranov nad Topľou rozkaz o uložení sankcie za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/\nzák. č. 372/1990 Zb. z dôvodu, že vo veci sa javí podozrenie z trestného činu ublíženia na zdraví podľa\n§ 155 ods. 1 Trestného zákona. Podľa názoru žalobcu tvorí (preskúmavané) rozhodnutie č. 2013/144\nzo dňa 5. apríla 2013 prekážku veci právoplatne rozhodnutej a v zmysle zásady „ne bis in idem\" nikto,\nteda žiadna osoba nemôže byť opätovne stíhaná za ten istý skutok.\nProtest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad zachovávaním\nzákonnosti orgánmi verejnej správy. Oprávnenie prokurátora na vydanie protestu a podmienky vydania\nprotestu upravuje zákon o prokuratúre (zák. č. 153/2001 Z. z.).\nProtestom prokurátor upozorňuje orgán verejnej správy, že ním vydaný právny predpis, rozhodnutie\nalebo opatrenie je v rozpore s právnymi predpismi (resp. právnymi predpismi vyššej právnej sily). Ak\ndotknutý orgán verejnej správy, resp. jeho nadriadený orgán neodstránil súlad s právnymi predpismi\n(vydaním rozhodnutia, opatrenia alebo predpisu, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi), môže sa\nprokurátor obrátiť na súd. Súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, v prípade právneho\npredpisu môže súd vysloviť jeho nesúlad s právnymi predpismi vyššej právnej sily.\nProtest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, do troch\nrokov od jeho vydania. Uvedená zákonná lehota bola v danom prípade dodržaná. Rozkaz o uložení\nsankcie za priestupok č. 2013/144-02 je zo dňa 5. apríla 2013. Protest prokurátora podľa § 22 ods. 1\npísm. c / zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre je zo dňa 2. júla 2013.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona o prokuratúre, prokurátor je oprávnený podať protest proti rozhodnutiu,\nktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.\nUstanovenie § 26 zákona o prokuratúre upravuje postup správnych orgánov po doručení protestu\nprokurátora.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší\nobčianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým\nobvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.\n\nKrajský súd svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že konaním správneho orgánu - vydaním\ntrestného rozkazu nedošlo k porušeniu ust. § 87 ods. 1 zákona o priestupkoch. Obvinený z priestupku\nsvojim konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku uvedenú v § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o\npriestupkoch a vychádzajúc aj z právneho názoru odvolacieho orgánu t.j. Ministerstva vnútra SR nič\nnebráni v pokračovaní trestného stíhania voči obvinenému aj napriek existencii rozhodnutia o priestupku\nproti občianskemu spolunažívaniu.\nS vyššie uvedeným záverom, ku ktorému dospel krajský súd, sa odvolací súd nestotožnil.\nPodľa čl.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava\") Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ obsahu administratívneho spisu a z listín založených v súdnom spise vyplýva, že dňa 21. februára 2013\nsa S. C. s manželom (obvineným z priestupku) C. C. pohádali, tento jej vulgárne vynadal, raz ju udrel\notvoreniu dlaňou po tvári, pričom sa následne udrela o čelo postele. Z lekárskej správy vyplýva, že bola\nv ten istý deň ošetrená v chirurgickej ambulancii. Podľa zistenia lekára jej bolo spôsobené zmliaždenie\nhrudníka a tváre, čo je ľahší úraz s dobou liečenia do 7 dní. O oznámení o spáchaní priestupku\nvyhotovil policajný orgán záznam č. ORPZ-VT-OPP3-88/2013-P. V zázname o podaní vysvetlenia ku\nspáchaniu skutku sa C. C. priznal. Obvodné oddelenie PZ Vranov nad Topľou zaslalo dňa 21.03.2013\nObvodnému úradu, odboru všeobecnej a vnútornej správy Vranov nad Topľou správu o výsledku\nobjasňovania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990\nZb. spáchaného C. C. ako podnet na začatie konania o priestupku.\nSprávny orgán dňa 5. apríla 2013 vydal rozkaz o uložení sankcie za priestupok proti občianskemu\nspolunažívaniu podľa § 87 ods. 1 zákona o priestupkoch a uznal C. C. vinným zo spáchania priestupku,\nktorý sa mu kládol za vinu.\nDňa 26. apríla 2013 obdržala Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou podnet Obvodného oddelenia PZ\nVranov nad Topľou, ktorým sa policajný orgán domáhal podania prokurátorského opatrenia a to protestu\nprokurátora proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok, nakoľko následne zistil, že vo veci sa javí\npodozrenie z trestného činu ublíženia na zdraví, čo doložil listinnými dôkazmi. Po dodatočnom ošetrení\npoškodenej u ošetrujúceho lekára a v chirurgickej ambulancii (11. marca 2013 a 21. marca 2013) bolo\nzistené, že dňa 21. februára 2013 jej bolo spôsobené zranenie a to viacnásobná zlomenina rebier s\ndobou liečby a práceneschopnosťou v trvaní 4 týždne.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Odvolací\nsúd a zhodne aj krajský súd, mal za preukázané, že rozkaz o uložení sankcie za priestupok sa\nstal právoplatným v prvom stupni správneho konania vedenom na Obvodnom úrade Vranov nad\nTopľou, odbor všeobecnej vnútornej správy pod č. 2013/144, nakoľko proti nemu nebol podaný opraný\nprostriedok.\nZ obsahu administratívneho a súdneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že rozkazom o uložení\nsankcie za priestupok bol C. C. uznaný vinným z dôvodu, že dňa 21. februára 2013 spôsobil zranenie\nsvojej manželke s dobou liečenia 7 dní. U poškodenej manželky bolo po dodatočnom ošetrení u jej\nošetrujúceho lekára a v chirurgickej ambulancii zistené, že dňa 21. februára 2013 jej bolo spôsobené\nzranenie s dobou liečenia a práceneschopnosťou v trvaní 4 týždňov. Z lekárskej správy zo dňa 21. marca\n2013 vyplýva, že poškodená utrpela viacnásobné zlomeniny rebier s dobou liečenia od 4 týždňov, čo\npotvrdil aj ošetrujúci lekár poškodenej na Obvodnom oddelení PZ Vranov nad Topľou.\nPodľa § 123 ods. 4 Trestného zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona\nrozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie , prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní\nnajmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života\npoškodeného.\n\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 221 ods.\n1 písm. h/ O.s.p. a podľa § 492 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SPP\") považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za nesprávne a nesúladné\nso zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie\nnesprávneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza, že niet pochybností o tom,\nže žalovaný, t.j. prvostupňový správny orgán (pôvodne Obvodný úrad Vranov nad Topľou, odbor\nvšeobecnej a vnútornej správy) na základe predloženého spisového materiálu Obvodným oddelením PZ\nVranov nad Topľou, ktorý mu bol predložený na prejednanie, na základe správy o výsledku objasňovania\npriestupku, ako aj samotného priznania sa obvineného dospel podľa § 49 ods. 1 písm. d/, ods. 2 a § 11\nods. 1 písm. b/ aplikujúc ust. § 87 ods. 1 zák. č. 372/1990 Z. z k právnemu záveru, na základe ktorého\nrozhodol o vine a treste obvineného z priestupku. Rozkaz o uložení sankcie za priestupok a konanie,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu, navrhovateľka nerozporovala. Okamžikom právoplatnosti rozhodnutia\n- rozkazu o uložení sankcie za priestupok - konečné rozhodnutie zakladá prekážku druhého konania.\nZákaz odpadá, pokiaľ je táto prekážka odstránená a je teda možné pokračovať v konaní. Prekážka musí\nbyť odstránená v príslušnom konaní.\nPodľa názoru odvolacieho súdu krajský súd v súlade s plnou jurisdikciou v danej veci nepostupoval\nnáležite v intenciách príslušných právnych noriem, náležite sa neoboznámil s protestom prokurátora a\nvo veci nezistil skutočný stav veci.\nZo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, tvoriaceho súčasť spisu krajského súdu,\nmal odvolací súd preukázané, že dňa 21. februára 2013 bol C. C., uznaný vinným zo spáchania\npriestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb., na\ntom skutkovom základe, že skutkom kladeným mu za vinu spôsobil zranenie svojej manželke s\npredpokladanou dobou liečenia do 7 dní, pričom, týmto skutkom jej spôsobil zranenie s dobou liečenia\na práceneschopnosťou v trvaní 4 týždňov. Napriek tomu, že spôsobené zranenie poškodenej osoby s\ndobou liečby (pôvodne v trvaní do 7 dní) v trvaní 4 týždňov bolo preukázateľne zistené u ošetrujúceho\nlekára až dňa 21. marca 2013, t.j. po zaslaní správy o objasňovaní priestupku na začatie konania o\npriestupku (do vydania rozkazu o uložení sankcie za priestupok dňa 5. apríla 2013) tak, ako to uvádza\nžalobca v proteste prokurátora a vo všetkých svojich podaniach doručených súdu, nemožno považovať\nprávne posúdenie spáchaného skutku za priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb.\nVychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu je zrejmé, že pred vydaním\nrozhodnutia dňa 5. apríla 2013 správny orgán nemal vedomosť o neskoršej lekárskej správe\npoškodenej, ktorou Obvodnému oddelenie PZ Vranov nad Topľou dňa 15. apríla 2013 oznámila, že\nfyzickým napadnutím jej bolo spôsobené zranenie a to viacnásobná zlomenina rebier s dobou liečby\n4 týždňov, tento nedostatok bolo možné odstrániť práve v konaní o proteste prokurátora, pretože bolo\npreukázateľné zistené, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané na základe skutočného stavu veci.\nProkurátor sa o nezákonnosti takto vydaného rozhodnutia dozvedel následne dňa 26. apríla 2013, kedy\nobdržal podnet obvodného oddelenia PZ Vranov nad Topľou, ktorým sa policajný orgán domáhal podania\nprokurátorského opatrenia a to protestu prokurátora podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zák. č. 153/2011 Z .z.\no prokuratúre proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok, nakoľko následne zistil, že vo veci sa\njaví podozrenie z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, čo doložil\nlistinnými dôkazmi.\nZ článku 152 ods. 4 ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať\nv zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou\nobsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a\npo vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade\ns právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. Z noriem obsiahnutých v\nmedzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná, majú kľúčový význam čl. 14 ods. 7\n\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach a čl. 4 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd v znení neskorších protokolov publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 209/1992\nZb. (ďalej len „Dohovor\"). Konkrétne podľa čl. 4 ods. 1 Dohovoru Protokolu „nikto nemôže byť stíhaný\nalebo potrestaný v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už\nbol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu\"\nsa niekedy javí problematické podradiť pod tu použitý pojem „trestný čin\", či je podstatný skutok alebo\njeho právna kvalifikácia, druh vedeného konania alebo iné aspekty.\nV prípade posúdenia zásady „ne bis in idem\", t.j. zásady či sa jedná o jednu a tú istú vec (idem) nemôže\nbyť len totožnosť skutku, lebo v danom prípade jedným konaním boli porušené normy nielen správneho\npráva, ale aj práva trestného. V čase, kedy poškodená podala oznámenie na Obvodnom oddelení PZ,\npo zaslaní správy o výsledku objasňovania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu ako podnet na\nzačatie správneho konania obvodnému úradu, až do vydaní rozkazu o uložení sankcie za priestupok bolo\ncelkom isté, že pôjde o konanie správne. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa policajný\norgán domáhal podania prokurátorského opatrenia, a to protestu prokurátora proti rozkazu o uložení\nsankcie za priestupok, nakoľko následne zistil, že vo veci sa javí podozrenie z trestného činu.\nOdvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že\nkrajský súd nesprávne posúdil zásadu „ne bis in idem\", z ktorej vychádza preskúmavané rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu a zhodne aj stanovisko Ministerstva vnútra SR ako odvolacieho\nsprávneho orgánu. Správne orgány postupovali v rozpore so zákonom, ústavou a medzinárodnými\nprávnymi predpismi, keď protestu prokurátora nevyhoveli a nezákonné rozhodnutie nezrušili. V proteste\nprokurátor na základe zadovážených skutkových podkladov náležite zdokumentoval, že skutkom,\nktorého sa obvinený z priestupku dopustil dňa 21. februára 2013 spôsobil poškodenej svojej manželke\nublíženie na zdraví s dobou liečenia v trvaní z 4 týždňov, z ktorých dôvodov potrestanie obvineného z\npriestupku rozkazom o uložení sankcie za priestupok zo dňa 5. apríla 2013 č. 2013/144-02 (napadnuté\nrozhodnutie protestom prokurátora), sa javí ako neudržateľné, vzhľadom na závažnosť skutku z pohľadu\nspoločensky nebezpečného, a preto v súlade so zásadou „ne bis in idem\", boli splnené zákonné\npodmienky pre vyhovenie protestu prokurátora, keďže napadnuté rozhodnutie v konečnom dôsledku\nnebolo vydané na základe skutočného stavu veci.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta prvá\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, § 492 ods. 2 S.s.p.\nzmenil tak, že zrušil rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nOdvolací súd považuje za potrebné dodať, že v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii\nštátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. októbra 2013 obvodné\núrady zriadené podľa predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona a\npodľa ods. 3 citovaného ustanovenia pôsobnosť obvodného úradu prešla na okresný úrad v sídle kraja.\nVzhľadom na tieto zmeny, do postavenia Obvodného úradu Vranov nad Topľou, odboru všeobecnej\na vnútornej správy nastúpil z titulu zákonných zmien aj krajským súdom v záhlaví preskúmavaného\nrozhodnutia uvedený Okresný úrad Vranov nad Topľou.\nO náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi,\nktorý mal úspech v konaní, náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}