{"guid": "c5ca84df-46f2-44e6-b690-425df59481c2:be98dd19-1222-4c70-985d-1c3da8efb056", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8013200713.1", "spisova_znacka": "1Sžso/63/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/63/2014 z 5. 4. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. apríla 2016, sp. zn. 1Sžso/63/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:8013200713.1", "identifikacne_cislo": "8013200713", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2016-04-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/576", "nazov": "zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/576-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/576-2004/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/576#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/be98dd19-1222-4c70-985d-1c3da8efb056", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8013200713.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8013200713.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8013200713.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/63/2014\n8013200713\n05. 04. 2016\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2016:8013200713.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej\nveci žalobkyne: Vranovská nemocnica, n.o., IČO: 37 887 068, so sídlom M. R. Štefánika č. 187/177B,\n093 27 Vranov nad Topľou, zast.: JUDr. Máriom Keletim, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie\nHlavná č. 36, 981 01 Hnúšťa, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so\nsídlom Žellova č. 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na\nodvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 16. mája 2014 č. k. 3S/68/2013-61,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 16. mája 2014 č. k.\n3S/68/2013-61 p o t v r d z u j e .\nŽalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č.: ZS 702/00005/2011/R zo dňa 14.06.2012 (ďalej v rozsudku len „napadnuté\nrozhodnutie“ - č. l. 17) predseda žalovaného ako odvolací správny orgán oprávnený podľa ustanovenia\n§ 23 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou\nstarostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v rozsudku\nlen „zák. č. 581/2004 Z. z.“) postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v rozsudku len „Správny poriadok“) rozhodol tak,\nže rozklad žalobkyne ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti:\n„čiastočne prijal z dôvodu akceptovania námietky týkajúcej sa správnosti zhodnotenia realizovaného\nEKG vyšetrenia a prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty zmenil vo výrokovej časti tak, že uložil\npokutu 4.000 eur podľa § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. za\nporušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich\ns poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len zákon č. 576/2004 Z. z.) spočívajúce v tom, že\npri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pánovi V. Z., nar. XXXX (ďalej len „pacient“) žalobkyňa dňa\n02.04 2011 pri ošetrovaní pacienta na internej ambulancii nevykonala všetky zdravotné výkony na\nzabezpečenie včasnej a účinnej liečby. Pri ošetrovaní pacienta na internej ambulancii účastníka konania\nnebol diagnostický a terapeutický postup správny:\nterapeuticky absentovala elektrická defibrilácia,\ntensamin nebol podávaný kontinuálne, presne dávkovaný pumpou, nariedený.“\n\n2. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím č.: ZS 702/00005/2011 z 19.11.2011 vo veci uloženia pokuty\nprvostupňový orgán uložil žalobkyni pokutu vo výške 6.640 € za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3\nzák. č. 576/2004 Z. z., ktoré bolo zistené dňa 06.09.2011 ukončeným výkonom dohľadu nad správnym\nposkytovaním zdravotnej starostlivosti pacientovi V. Z. (ďalej v rozsudku len „pacient“) dňa 02.04.2011\nna internej ambulancii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (žalobkyne) tým, že pri ošetrení pacienta\nna internej ambulancii nebol správny diagnostický a terapeutický postup.\nU pacienta bolo dňa 02.04.2011 konštatované úmrtie.\n3. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v konaní\no uložení pokuty žalobkyni ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a vychádzalo zo záverov\nukončeného výkonu dohľadu na mieste nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorý bol\nvykonaný na základe podnetu manželky pacienta.\n4. Počas konania bol v záujme dôkladného posúdenia správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti\npribratý konzultant z odboru anesteziológia a intenzívna medicína W.. Z. W..\n5. Na základe vykonaného dohľadu bol spracovaný Protokol o vykonanom dohľade č. 386/2011 (ďalej\nna účely rozsudku len „protokol“), podľa ktorého zdravotná starostlivosť pacientovi dňa 02.04.2011 na\ninternej ambulancii žalobkyne nebola poskytnutá správne, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods.\n3 zák. č. 576/2004 Z. z. Správny orgán zistil nedostatky spočívajúce v tom, že:\n1. nebolo správne zhodnotené realizované EKG vyšetrenia na internej ambulancii,\n2. terapeuticky absentovala elektrická defibrilácia,\n3. tensamin nebol podávaný kontinuálne, presne dávkovaný pumpou, nariedený.\n6. Z odborného zdôvodnenia vyplýva, že ochorenie u pacienta klinicky malo, podľa dostupnej\ndokumentácie, syndromologický typický obraz stenokardií, s ďalšími typickými sprievodnými prejavmi\nprotrahovanej - instabilnej anginy pectoris. Za potvrdenie aktuálnej a akcelerovanej ischémie myokardu\nbolo možné považovať vznik malígnej arytmie srdca - komorovej fibrilácie, (podľa EKG záznamu z\ninternej ambulancie). Malígna arytmia srdca býva najčastejšou emergentnou sprievodnou komplikáciou\nv akútnej fáze infarktu myokardu. Zásady liečby pri obraze akejkoľvek komorovej fíbrilácie srdca,\nuvádzajú ako jediný účinný postup elektrickú defibriláciu. Že sa jednalo iniciálne o ischemický problém,\npotvrdila klinická symptomatológia a paralelný vznik malignej arytmickej komplikácie.\n7. Symptómy pacienta, nález na EKG a aj ďalší priebeh ochorenia svedčili pre akútny koronárny\nsyndróm, ktorý viedol ku primárnej fibrilácii komôr. Od momentu vzniku komorovej fíbrilácie absentovala\naplikácia jediného efektívneho známeho liečebného postupu pre tento typ arytmie, elektrická defibrilácia\nsrdca.\nTerapeutický postup bol nesprávny, ako dôsledok diagnostického omylu v hodnotení EKG. Bolusovo\npodaný tansamin i.v. nebol správny, mal sa podávať kontinuálne, presne dávkovaný pumpou a\nnariedený.\n8. Protokol bol žalobkyni preukázateľne doručený dňa 05.08.2011, pričom žalobkyňa podala v\nstanovenej lehote voči nemu písomné námietky namietajúc nesprávne identifikovaný dohliadaný\nsubjekt, nakoľko manažment realizovanej kardiopulmonálnej resuscitácie bol plne v rukách lekárky\nrýchlej lekárskej pomoci Záchrannej služby Košice (ďalej na účely rozsudku len „RLP“) a zamestnanci\ninterného oddelenia žalobkyne poskytli iba súčinnosť pri jej vykonaní.\nPodané námietky boli členmi skupiny vykonávajúcej dohľad preskúmané a následne prerokované za\núčasti žalobkyne.\n9. Žalobkyňa vo vyjadrení k upovedomeniu o začatí správneho konania, ktoré jej bolo doručené\ndňa 22.09.2011, zároveň uviedla, že z jej strany nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti prevziať bez\nzbytočného odkladu pacienta od poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby, keďže pacient nebol zo\nstrany posádky RLP odovzdaný žalobkyni ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.\nPrvostupňový orgán mal za to, že k prevzatiu pacienta žalobkyňou došlo v skutočnosti tým, že\nzdravotnícki pracovníci interného oddelenia žalobkyne v spolupráci s tímom RLP pacienta uložili na\nlôžko vyšetrovne interného oddelenia a tým, že mu reálne poskytli zdravotnú starostlivosť. Prvostupňový\norgán síce konštatoval, že v zázname o zhodnotení zdravotného stavu osoby absentuje časový údaj o\nprivezení pacienta do ústavného zariadenia a jeho odovzdaní, avšak prevzatie pacienta je potvrdené na\ntomto zázname podpisom a pečiatkou službukonajúceho lekára interného oddelenia. Bolo konštatované,\n\nže podanými námietkami žalobkyňa nevyvrátila svoju zodpovednosť za porušenie ustanovenia § 40 ods.\n3 zák. č. 576/2004 Z. z.\n10. Výška pokuty uložená v prvostupňovom konaní (v zmysle § 64 ods. 1 písm. b) zák. č. 581/2004 Z. z.\nohraničená sumou 9.958,18 €) bola odôvodnená závažnosťou pochybenia pri poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti a následkom na zdraví pacienta. Nesprávny postup žalobkyne mal za následok neúspešnú\nkardiopulmonálnu resuscitáciu pacienta, čím došlo k zmareniu šance na prežitie pacienta. Preto mal\nprvostupňový správny orgán za to, že výška pokuty primerane zohľadňuje závažnosť a povahu zistených\nnedostatkov a zároveň nemá likvidačný charakter.\n11. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa včas rozklad namietajúc jeho nesprávnosť,\nnakoľko vychádzalo z nesprávne zisteného skutkového stavu.\nPoukázala na predtým uplatnené námietky voči protokolu ako aj na vyjadrenie k upovedomeniu o začatí\nsprávneho konania, na ktorých naďalej trvá. Žalobkyňa naďalej zdôrazňovala, že nebola poskytovateľom\nzdravotnej starostlivosti, že záznamy zdravotnej dokumentácie ani záznamy internej ambulancie\nnevyvracajú fakt, že manažment poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi počas resuscitácie\n(a teda indikácia vyšetrení EKG, jeho zhodnotenie, indikácia masáže srdca ako aj medikamentóznej\nliečby) bol plne v rukách lekárky RLP, iba potvrdili, že lekárski pracovníci žalobkyne poskytli súčinnosť\na prostriedky pre resuscitáciu.\n12. Ďalej žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením prvostupňového orgánu, že nebolo správne zhodnotené\nzrealizované EKG vyšetrenie a absentovala terapeutická elektrická defibrilácia. Takýto záver\nnezodpovedá tomu, čo uvádzali obaja lekári (internista aj lekár RLP), že na EKG monitore evidovali\nrovnú čiaru - asystóliu, ako príčinu zástavy obehu.\nPrvostupňový orgán opakovane uvádza ako jediný účinný postup - terapeutickú elektrickú defíbriláciu.\nPodľa údajov z protokolu nebola na monitore podchytená fíbrilácia komôr. Dokladovaný EKG záznam\nje plný resuscitačných artefaktov a pre fíbriláciu komôr ani nesvedčí. Elektrickú defíbriláciu v prípade\nasystólie komôr nemožno pokladať za liek prvej voľby.\n13. Ďalej uviedla, že počas prerokovania námietok dňa 06.09.2011 primár interného oddelenia namietal,\nže pri uvedenom počte artefaktov na EKG zázname sa tento nedá relevantne posúdiť a žiadal o\nposúdenie EKG záznamu lekárom špecialistom z odboru kardiológia. V rozklade ďalej žalobkyňa\ndefinovala zdravotné výkony, ktoré vykázala zdravotnej poisťovni a uviedla, že táto skutočnosť\nrelevantne nepreukazuje, kto zdravotnú starostlivosť indikoval iba to, že prostriedky boli použité z internej\nambulancie, a teda boli vyžiadané k úhrade.\nZáverom žalobkyňa navrhla výsluch všetkých zdravotných pracovníkov prítomných pri poskytovaní\nzdravotnej starostlivosti za účelom zistenia kto zhodnotil EKG, kto zvolil terapeutický postup a kto ho\nv skutočnosti vykonal. Poukázala aj na nezákonnosť postupu v prípade výsluchu svedkyne W.. W. N.,\nktorý sa uskutočnil bez prítomnosti žalobkyne, čím boli odňaté jej procesné práva.\n14. Žalovaný vyzval listom zo dňa 17.01.2012 žalobkyňu na oboznámenie sa so spisovou\ndokumentáciou so žiadosťou o vyjadrenie. Na oboznamovaní sa so spisovou dokumentáciou\ndňa 07.02.2012, po preštudovaní spisovej dokumentácie, žalobkyňa prehlásila, že so všetkými\nskutočnosťami už bola oboznámená v priebehu výkonu dohľadu, prerokovávania protokolu,\nprvostupňového správneho konania a ku všetkým skutočnostiam sa už vyjadrila. Žiadala doplniť\ndokazovanie o výsluch svedkov.\n15. Podľa žalovaného prvostupňový orgán v konaní o uložení pokuty náležite zistil skutkový stav a takto\nzistený stav je dostačujúcim podkladom na posúdenie veci.\nTvrdenia žalobkyne, že v tomto konaní nebola poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, nie sú podľa\nžalovaného ničím podložené. Prvostupňový orgán po doručení rozkladu doplnil dokazovanie o výsluch\nsvedkyne - službukonajúcej lekárky RLP.\n16. Námietku žalobkyne konania, že mala byť prizvaná na výsluch, aby mohla klásť svedkyni otázky,\npredseda žalovaného akceptoval. Konštatoval, že v danom prípade prvostupňový orgán opomenul\nprizvať žalobkyňu na výsluch, a preto tento dôkazný prostriedok vylučuje ako podklad rozhodnutia z\ndôvodu, že dôkaz nie je možné zopakovať vzhľadom k tomu, že svedkyňa sa dlhodobo zdržiava v\nzahraničí.\n\nPredseda žalovaného tiež konštatoval, že výpoveď svedkyne nemá vplyv na skutočnosti zistené a\npreukázané v rámci výkonu dohľadu. Žalobkyňa nepredložila žiadne argumenty ani dôkazy, ktoré by\npodporili jej tvrdenie, že v danom prípade nebola poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, prípadne\nktoré by vyvrátili porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť pacientovi správne a ktoré by už\nneboli prejednávané a vyhodnocované za účasti žalobkyne v rámci výkonu dohľadu a prvostupňového\nprávneho konania.\n17. Predseda žalovaného prostredníctvom napadnutého rozhodnutia rozklad čiastočne prijal a pokutu\nznížil na 4.000 €, nakoľko prvostupňový orgán pri stanovení výšky pokuty prihliadol aj na skutočnosť,\nže nebolo správne zhodnotené realizované EKG vyšetrenie. Predseda žalovaného konštatoval, že v\ndanej situácii nebol čas na vykonanie diferenciálno-diagnostického popisu EKG. Taktiež sa stotožnil s\nnámietkou žalobkyne týkajúcou sa vypočutia svedkyne.\nPredseda žalovaného považoval túto pokutu za primeranú zisteným nedostatkom, preventívnu a\nvýchovnú a nie likvidačnú.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n18. Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala na Krajský súd v Prešove žalobu zo dňa 15.08.2012 (č.\nl. 14), v ktorej žiadala, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n19. V žalobe opísala skutkový stav, citovala § 2 ods. 1, 2, 9, 10, § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.\no zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 576/2004 Z. z.“) § 77 ods. 1 zák. č.\n581/2004 Z. z., § 3 ods. 1, 2 a 5, § 32 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, § 34, § 36, § 46 a § 47 Správneho poriadku.\nMala za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s citovanými ustanoveniami. Žalovaný v\nčasti výšky uloženej pokuty zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu, avšak nie v dôsledku námietok\nuvedených v rozklade. V rozhodnutí sa stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu,\nnámietky podané v rozklade vyhodnotil ako nedôvodné a účelové, pričom podľa názoru žalobkyne\ntakýmto postupom a rozhodnutím nebola dodržaná zásada materiálnej pravdy, t. j. základná zásada\nsprávneho konania.\n20. Zdôraznila, že tak ako to uvádzala už v prvých vyjadreniach, pacienta priviezla dňa 02.04.2011\nposádka RLP na interné oddelenie, na nosidlách RLP došlo k náhlej zmene zdravotného stavu pacienta,\na to k strate vedomia a zástave krvného obehu, teda v čase, keď bol v zdravotnej starostlivosti uvedenej\nosádky RLP. Medzi jednotlivými službu konajúcimi lekármi žalobkyne k odovzdaniu pacienta nedošlo,\nnakoľko v život zachraňujúcej situácii k takémuto úkonu nebol čas.\nPacient bol uložený na lôžko na vyšetrovni na internom oddelení a bola okamžite začatá\nkardiopulmonálna resuscitácia. Táto bola vedená za prítomnosti posádky RLP a pod vedením a\nmanažovaním lekárky RLP. Pri realizovaní kardiopulmonálnej resuscitácie zamestnanci žalobkyne\nposkytli iba súčinnosť.\n21. Poukázala na to, že žiadny predpis neupravuje moment, kedy dochádza k prevzatiu pacienta\nposkytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti od rýchlej zdravotnej pomoci. Zakotvuje len povinnosť\npacienta neodkladne prevziať. Žiadny predpis však nemôže obsiahnuť všetky situácie, ktoré v reálnom\nživote nastanú ako je to v posudzovanom prípade, keď k náhlej zmene zdravotného stavu pacienta došlo\nna nosidlách RLP, teda v čase, keď bol v ich zdravotnej starostlivosti. Je samozrejmé, že pracovníci\nžalobkyne poskytli RLP nevyhnutnú súčinnosť tak, ako to ukladá ustanovenie § 80 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských\norganizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len\n„zák. č. 578/2004 Z. z.“).\nPodľa názoru žalobkyne samotné uloženie pacienta na lôžko nezakladá jeho prevzatie. Vyšetrenie EKG\nje poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ale rovnako nezakladá dôvod pre konštatovanie, že došlo\nk prevzatiu pacienta. Počas reanimácie lekárka RLP pacienta zaintubovala a ventilovala, čo je tiež\nposkytovaním zdravotnej starostlivosti.\n22. Žalobkyňa nesúhlasila ani s konštatovaním, že prevzatie pacienta potvrdzuje záznam v zdravotnej\ndokumentácii interného oddelenia, ktorý bol následne vykázaný k úhrade zdravotnej poisťovni a že to\n\nnie je možné realizovať bez toho, aby ošetrujúci lekár pacienta neprevzal od posádky RLP. Mala za to, že\nzáznam do zdravotnej dokumentácie je nevyhnutnou súčasťou poskytovanej zdravotnej starostlivosti.\nRovnaký záznam je povinná viesť aj rýchla zdravotná služba, avšak záznam od RLP v konaní nebol\nvyžiadaný.\n23. Žalobkyňa aj naďalej tvrdí, že manažment kardiopulmonálnej resuscitácie bol plne v rukách lekárky\nRLP. Pokiaľ predseda úradu tvrdí, že toto nemá oporu v zdravotnej dokumentácii, rovnako je možné\nkonštatovať, že zdravotná dokumentácia ani nevyvracia, že by manažment KPCR nebol v rukách lekárky\nRLP.\nPodľa jej názoru je pre posúdenie obsahu zdravotnej dokumentácie potrebné si uvedomiť, že\nišlo o hraničnú život zachraňujúcu situáciu a vypisovanie zdravotnej dokumentácie bolo vykonané\naž po ukončení poskytovania zdravotnej starostlivosti, v napätej situácii, pri úmrtí pacienta. Je\nsamozrejmosťou, že zdravotná dokumentácia nemôže odzrkadľovať priebeh poskytovania zdravotnej\nstarostlivosti.\n24. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe ako aj na pojednávaní konanom dňa 16.05.2014 zotrval na skutkovej\na právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú\nzamietnuť.\nŽalovaný považuje obe vydané rozhodnutia za zákonné, vydané na základe náležite zisteného\nskutkového stavu, za dostatočne a riadne odôvodnené a žalovaný postupoval v súlade s ustanoveniami\no správnom konaní. Žalovaný má za to, že všetky vyjadrenia žalobkyne, vrátane námietok a pripomienok\nboli brané do úvahy, žalovaný sa s nimi náležite zaoberal a vyporiadal sa s nimi.\nB)\n25. Krajský súd v Prešove ako súd prvého stupňa preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia\na postupu, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal v zmysle právnej úpravy Druhej hlavy Piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že žalobu bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť,\nlebo rozhodnutie a postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom.\n26. Vo svojom zamietajúcom rozsudku poukázal na ustanovenia § 247 a nasl. O.s.p., § 1, § 2 ods. 3 a\n4, § 4 ods. 1 a 3, § 21, § 80 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z. z., § 18 ods. 1, § 43, § 50 ods. 2, § 64 ods. 2 zák.\nč. 581/2004 Z. z., § 79 ods. 1 zák. č. 578/2004 Z. z., § 1 zák. č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej\nslužbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku\nlen „zák. č. 579/2004 Z. z.“) a § 32 a § 34 Správneho poriadku.\n27. Krajský súd zdôraznil, že jednou zo základných otázok bolo posúdenie, či bola žalobkyňa\nposkytovateľom zdravotnej starostlivosti, keďže namietala, že z jej strany nedošlo „k prevzatiu“ pacienta.\nNakoľko „odovzdanie a prevzatie pacienta“ nie je zákonne definované, krajský súd vychádzal z účelu\nzákona a výsledkov šetrenia a ustálil, že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti bola žalobkyňa. Nielen\nzo zdravotnej dokumentácie, ale aj z vyjadrenia službukonajúceho lekára, či prehlásenia zamestnancov\ninterného oddelenia žalobkyne zo dňa 16.08.2011 vyplýva, že\n„... pacient bol privezený posádkou RLP pri vedomí, orientovaný, pričom počas odovzdávania pacienta\nod RLP došlo k náhlej poruche vedomia ...\".\n28. Ďalej je v zdravotnej dokumentácii uvedený postup pri resuscitácii pacienta (viď text „začatá\nKPCR v prítomnosti aj posádky RLP...“), vrátane konkretizácie poskytnutých zdravotných výkonov. Vo\nvykázaných výkonoch je aj výkon 60 - t. j. kompletné vyšetrenie pacienta, EKG vyšetrenie, vrátane\nmedikamentóznej terapie.\nRozsah zdravotnej starostlivosti, tak ako bol uvedený v zdravotnej dokumentácii z interného oddelenia\nžalobkyne a ktorý bol žalobkyňou následne vykázaný k úhrade zdravotnej poisťovne, potvrdzuje podľa\nnázoru krajského súdu, že žalobkyňa bola poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.\n29. Zo zdravotnej dokumentácii vyplýva, že ošetrujúcim lekárom pacienta na internej ambulancii\nžalobkyne bol lekár, ktorý bol v tom čase v pracovnoprávnom vzťahu so žalobkyňou, ktorý prevzatie\npacienta do ústavného zariadenia potvrdil pečiatkou zariadenia a svojim podpisom (záznam o\nzhodnotení zdravotného stavu osoby; poučenie a informovaný súhlas s poskytnutím zdravotnej\nstarostlivosti).\n\nVzhľadom na uvedené krajský súd nemohol súhlasiť s argumentáciou žalobkyne, že zdravotnú\nstarostlivosť poskytovala lekárka RLP, ktorej pracovníci žalobkyne u len poskytovali nevyhnutnú\nsúčinnosť podľa § 80 ods. 1 písm. a) zák. č. 576/2004 Z. z.\n30. Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobkyne, že postup žalovaného bol v rozpore so\nzásadou materiálnej pravdy, že malo byť vykonané ďalšie dokazovanie a výsluch osôb zúčastnených\nna poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Krajský súd mal za to, že správne orgány aplikovali zásadu\nvoľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na ich povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci\na k záveru o porušení § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. žalobkyňou dospeli po vykonaní dohľadu, pri\nktorom bol dodržaný postup podľa zákona o zdravotných poisťovniach, boli dodržané všetky práva a\npovinnosti, ktoré žalobkyni ako dohliadanému subjektu vyplývajú zo zák. č. 581/2004 Z. z.\nSo všetkými vyjadreniami žalobkyne vrátane námietok a pripomienok sa správne orgány náležite\nzaoberali a vyporiadali sa s nimi.\n31. Námietku žalobkyne, že nebola prizvaná k výsluchu službukonajúcej lekárky RLP žalovaný\nakceptoval a tento dôkaz vylúčil ako podklad rozhodnutia. Nedôvodná je aj námietka, ktorou žalobkyňa\nspochybňoval konštatovanie správnych orgánov o nevyhnutnosti elektrickej defibrilácie. K takémuto\nzáveru dospeli na základe odborného stanoviska odborníka v špecializovanom odbore anestéziológia\na intenzívna medicína ako prizvanej osoby. Ide o odborné právne otázky, pri ktorých je úrad ako\norgán dohľadu kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy, za pomoci\nkonzultantov, pričom s takýmto postupom počíta samotný zákon o zdravotných poisťovniach.\n32. Ďalej krajský súd uviedol, že aj keď konzultant v odbornom stanovisku použil pojem „... naznačené\nascendentné elevácie ...“, neznamená to, že ide o nejednoznačné, resp. len odborným konzultantom\npredpokladané, neisté zistenie.\nJedná sa o bežne používaný výraz v súvislosti s hodnotením EKG záznamov, ktorý v žiadnom\nprípade nespochybňuje jednoznačný záver odborného stanoviska konzultanta, že EKG záznam svedčil\no malígnej arytmii srdca - o koronárnej fibrilácii, ktorá nebola rozpoznaná, preto bol aj následný\nterapeutický postup nesprávny.\nIII.\nOdvolanie žalobkyne a stanovisko žalovaného\nA)\n33. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 25.06.2014 (č. l. 70) proti rozsudku krajského súdu žalobkyňa\nodôvodnila podanie tohto opravného prostriedku tým, že rozhodnutie správneho orgánu je v zmysle §\n250 j ods. 2 a 3 O.s.p. nepreskúmateľné.\n34. Žalobkyňa mala za to, že krajský súd sa nedostatočne vyporiadal s námietkami uplatnenými v žalobe\na v podstate sa stotožnil so závermi prvostupňového orgánu a jej námietky čiastočne akceptoval, reálne\nich však v podstate vyhodnotil ako nedôvodné a účelové bez akéhokoľvek zdôvodnenia svojich záverov.\nTieto závery si podľa názoru žalobkyne osvojil aj krajský súd bez toho, aby dostatočne ozrejmil dôvody,\nktoré ho k tomu viedli.\n35. Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky v stručnosti sumarizuje odvolacie námietky:\n- opätovne namietala, že medzi službukonajúcimi lekármi jednotlivých poskytovateľov zdravotnej\nstarostlivosti nedošlo k odovzdaniu pacienta,\n- opätovne poukázala na obsah zdravotnej dokumentácie, ktorá nevyvracia, že by manažment\nkardiopulmonálnej resuscitácie nebol v rukách lekárky RLP,\n- malo sa preto vykonať ďalšie dokazovanie, napr. výsluch svedkov a až následne ustáliť zodpovedný\nsubjekt,\n- opätovne zdôrazňovala, že vypočutie lekárky RLP bolo vykonané bez jej účasti,\n- s odborným stanoviskom W.. Z. W. naďalej nesúhlasí a poukázala na povinnosť správneho orgánu\nustanoviť znalca.\n35. Na základe toho žalobkyňa navrhla, aby bol napadnutý rozsudok krajského súdu zmenený tak,\nže odvolací súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému na ďalšie konanie a\nrozhodnutie a prizná žalobkyni náhradu trov konania.\n\nB)\n36. Z vyjadrenia žalovaného (č. l. 81) zo 16.07.2014 vyplýva, že žalovaný v celom rozsahu\nakceptoval napadnutý rozsudok krajského súdu. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku uvedenom v\nprvostupňovom ako aj druhostupňovom rozhodnutí správneho orgánu ako aj na vyjadrení k žalobe a\nústnom prednese na súdnom pojednávaní.\nŽalovaný má za to, že náležite zistil skutkový stav a takto zistený stav bol dostačujúcim podkladom na\nposúdenie veci. Žalovaný naďalej nemôže akceptovať tvrdenie žalobkyne, že v danom prípade poskytla\niba súčinnosť. Je nesporné, že žalobkyňa v spolupráci s tímom RLP pacienta uložili na lôžko vyšetrovne\ninterného oddelenia a následne reálne poskytla pacientovi zdravotnú starostlivosť. Vykonanie EKG\nvyšetrenia hneď pri prevzatí priznáva sama žalobkyňa.\n37. Žalovaný považuje taktiež za nedôvodné tvrdenie žalobkyne, že bolo povinnosťou správneho\norgánu vykonať ďalšie dokazovanie, napr. výsluch osôb. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu,\nktorý v každom štádiu skúma, aj s ohľadom na zásadu účelnosti a hospodárnosti, či je potrebný tenktorý dôkazný prostriedok vykonať, pričom nemusí vyhovieť každému návrhu na vykonanie ďalšieho\ndokazovania.\nČo sa týka medicínskych námietok uplatnených žalobkyňou, žalovaný má za to, že sú totožné so skôr\nuplatnenými pri výkone dohľadu, správnom konaní ako aj v žalobe, pričom žalovaný sa s nimi už viackrát\nvyporiadal.\n38. Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenia žalobkyne týkajúce sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia považuje\nza neopodstatnené. So všetkými námietkami žalobkyne sa žalovaný ako aj krajský súd dôkladne\nvyporiadal.\n39. Záverom žalovaný požiadal, aby odvolací súd nevyhovel odvolaniu žalobkyne a potvrdil napadnutý\nrozsudok krajského súdu.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n40. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení\ns § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.)\na že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p.\nodvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250i ods.\n2 O.s.p. a s prihliadnutím na skutočnosť, že preverovanie zákonnosti rozhodnutia o uloženej sankcii\nvyžaduje od správneho súdu konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup v odvolacom konaní senát\nvzhľadom na charakter napadnutého rozhodnutia nepovažoval za potrebný) a po neverejnej porade\nsenátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie nie\nje dôvodné, pretože napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade\nso zákonom, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219\nods. 1 O.s.p. potvrdil, a to čiastočne aj z iných dôvodov.\n41. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je rozsudok\nkrajského súdu o nevyhovení žalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v\nmedziach odvolania (viď § 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj súdne konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal aj napadnuté rozhodnutie, najmä\nz toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, a z takto vymedzeného\nrozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n42. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa Najvyšší súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo\nzistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\nNa druhej strane Najvyšší súd zdôrazňuje, že podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského\nsúdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, je právna\notázka, či za zisteného skutkového stavu poskytovateľom zdravotnej starostlivosti bola žalobkyňa. Na\n\ntoto potom nadväzuje otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca\npodkladov pri hodnotení postupov službukonajúcich lekárov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n43. Súčasne Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného\nnapadnuté žalobkyňou. Podľa súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.\nk. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo 98/2008,\nsp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone\nsprávneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich\npostupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok\nvymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\nPreto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné\nrozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n44. Ako už bolo vyššie naznačené, žalobkyňa svoje súdne odvolanie oprela o viacero námietok.\nZa účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne\nvysporiadať s námietkami, ktoré žalobkyňa využila na spochybnenie správneho právneho posúdenia\notázky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.\nAž po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti odvolacím súdom vzniká právo žalobkyni na prieskum\nzákonnosti procesu zisťovania skutkového stavu.\n45. Následne v súvislosti s hore položenou otázkou Najvyšší súd vopred avizuje, že po vyhodnotení\nzávažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k\nobsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2\nv spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a\naby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi\nkrajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých\nvybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich\nzistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje\nodvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore\nvymedzenej právnej otázke.\n46. Predovšetkým Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, že priestupkové konania v svojej podstate\npredstavujú tie správne konania, pri ktorých priestupkový orgán podľa osobitného zákona rozhoduje\nnielen o vine ale aj o uložení sankcie. Nakoľko však z obsahu odvolania nevyplýva argumentácia, ktorá\nby vytýkala odmietnutie úplnej jurisdikcie správnym súdom (§ 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5\nO.s.p.), Najvyšší súd ďalej správnosť výberu mechanizmu nápravy neposudzoval.\n47. Ako už Najvyšší súd vyššie naznačil, z rozsudku krajského súdu napadnutého odvolaním žalobkyne\nvyplýva nutnosť právnymi prostriedkami posúdiť, či zistenia výkonu dohľadu nad poskytovateľom\nzdravotnej starostlivosti sú v súlade s požiadavkou zákonnosti.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa § 3 ods. 1 veta prvá Správneho poriadku v spojení s § 77 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z. z. v znení\nrelevantnom pre prejednávanú vec správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi.\nPodľa § 77 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z. z. v citovanom znení na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú\nvšeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n48. Najvyšší súd v súvislosti s vyššie uvedenou námietkou žalobkyne už viackrát vo svojej rozhodovacej\nčinnosti zdôraznil, že skutkový stav je nenahraditeľným a neopomenuteľným prvkom v štádiu procesu\naplikácie práva. Význam zisťovania skutkového stavu pre správne konania je najmä zdôraznený\nprostredníctvom základnej zásady zakotvenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku.\nPodľa § 3 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku v spojení s § 77 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z. z. v citovanom\nznení rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.\n\n49. Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti neustále poukazuje na nutnosť dodržiavať zásadu\nprávnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky), t. j. že v obdobných veciach je možné\nsa od predchádzajúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu meritórne odchýliť iba, ak sa podstatne zmenili\nskutkové okolnosti a právny základ pre vyhlásenie súdneho rozhodnutia. Preto s princípom právnej istoty\nje tesne spojená kontinuita právnych názorov súdov na riešenie obdobných vecí.\nNapríklad prostredníctvom rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 5Szd 3/2009 z 03.11.2009 vyslovil\nnasledujúce právne závery:\n„Obdobne myšlienka žalovaného, že krajský súd nesprávne konal, keď rozhodol, že rozpor medzi dvoma\nrozdielnymi listinnými dôkazmi má odstrániť žalovaný a to tak, že nariadi znalecké dokazovanie súdnym\nznalcom, resp. príslušným ústavom, pri ktorej žalovaný vychádzal z ust. § 250i ods. 2 O.s.p., nie je\nsprávna. Na jednej strane je pravdou, že nie je v určitých prípadoch viazaný skutkovým stavom zisteným\nsprávnym orgánom, avšak krajský súd adresoval žalovanému prostredníctvom svojho odôvodnenia\ninformáciu, že skutkový stav nebol zistený vôbec (existencia protikladných odborných zistení), a preto\nmu rozhodnutie vrátil na ďalšie konanie za účelom zistenia skutkového stavu. Ako už bolo vyššie\nodôvodnené, táto situácia mohla nastať zásluhou žalovaného aj počas súdneho konania.\nNielen štruktúra Ústavy Slovenskej republiky (5. hlava - zákonodarná moc, 6. hlava - výkonná moc, 7.\nhlava - súdna moc) ale aj z čl. 141 ods. 2 ústavy jednoznačne vyplývajú ústavné limity jednotlivých zložiek\nštátnej moci. Súd preto počas súdneho konania v tak odborných otázkach nemôže vysloviť sám odborný\nzáver o tom, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá v súlade s najnovšími poznatkami lekárskej\nvedy v situácii, keď skupina odborníkov (okrem iného nositeľov prestížnych pedagogických titulov v\noblasti medicínskeho vzdelávania) na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti dôjde k celkom opačným\nzáverom, ako znalec, ktorý je štátom aprobovanou osobou na osvedčovanie odborných skutočností.\nTakýto záver musí vysloviť správny orgán a súd je podaním správnej žaloby iba prizvaný do pozície\npreskúmania zákonnosti, či vyslovené odborné závery o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti boli\nvyslovené v súlade so zákonom (a to najmä so zásadou voľného hodnotenia dôkazov) alebo nie, pričom\nobsah týchto záverov neskúma z hľadiska odborného ale z hľadiska právneho.\nRovnako s námietkou žalovaného, že v správnom konaní dostatočne zistil skutkový stav veci a\nže prípadné závery o nižšej úrovni odbornej spôsobilosti osôb oprávnených na výkon dohľadu\noproti znalcom nemajú oporu v zákone, ani v zákonnom predpise, nemôže Najvyšší súd súhlasiť.\nPredovšetkým Najvyššiemu súdu neprislúcha hodnotiť a ani krajský súd nikdy nepodporil žiadne\nmyšlienky o nedostatočnej odbornej úrovni odborníkov žalovaného, ktorí v správnom konaní vyslovili\nodborný záver. Zásadnou úlohou žalovaného je preukázať nezávislosť takýchto odborníkov na\nžalovanom (napr. neexistenciou pracovnoprávneho alebo obdobného vzťahu) a ďalej vyhodnotiť ich\nhodnovernosť v dokazovaní. Táto hodnovernosť je však v tomto konaní spochybnená, lebo ani význam\nznaleckého posudku nemôže byť v kontexte dokazovania znižovaný.\nNavyše, štát ustanovuje do pozície znalcov odborné osobnosti v danom odbore a odvetví ľudských\nčinností a vedy za účelom zabezpečenia spravodlivého poskytovania súdnej a inej právnej ochrany.\nPritom ich zaväzuje pri výkone činnosti povinnosťou rešpektovať určité odborné postupy pod sankciou\ntrestnoprávnej alebo disciplinárnej zodpovednosti. Minimálne tieto podmienky favorizujú znalcov a\nspôsobujú vyššiu dôveryhodnosť ich skutkového zistenia, hoci ich akademické tituly nedosahujú\nspoločenskej úrovne iných odborníkov v ich odbore alebo odvetví.“\n50. Vo vzťahu k zisťovaniu skutkového stavu v oblasti medicínskych postupov Najvyšší súd ďalej dodáva,\nže ide o oblasť mimoprávneho poznania, t. j. že je popisovaná terminológiou vlastnou pre jednotlivé\nodbory lekárskej vedy (viď napríklad Smernica č. 27/2006-R Ministerstva školstva Slovenskej republiky\nz 21. decembra 2006 o sústave odborov vedy a techniky a číselníku odborov vedy a techniky).\nPreto aj tu platí základné procesné pravidlo súdneho konania, že ak správnemu súdu na posúdenie\nrozhodných skutočností, ktoré vychádza z odborných znalostí, jeho znalosti nepostačujú, potom musí\nvychádzať z odborných podkladov zadovážených najmä účastníkom konania (analogicky ustanovenie\n§ 127 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\n51. Ak za tejto situácie žalobkyňa s odborným stanoviskom W.. Z. W. nesúhlasí, potom Najvyšší súd\nmusí poukázať aj na jej oprávnenie si zadovážiť postupom v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch,\ntlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, najmä ustanovenia § 2 ods. 2\nv spojení s § 12 ods. 1 citovaného zákona. Predložením tohto znaleckého posudku by potom žalobkyňa\npopri bremene tvrdenia uniesla aj svoje dôkazné bremeno.\nPreto Najvyšší súd uvedenú námietku žalobkyne musel označiť ako nedôvodnú.\n\nPodľa § 2 ods. 2 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v citovanom znení\nznalec, tlmočník alebo prekladateľ podľa odseku 1 písm. a) vykonáva svoju činnosť pre súd, iný orgán\nverejnej moci, fyzickú osobu alebo právnickú osobu (ďalej len \"zadávateľ\").\nPodľa § 12 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z. z. v citovanom znení znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný\nv zozname nesmie bezdôvodne odmietnuť vykonať úkon.\n52. Ďalej Najvyšší súd musí zdôrazniť, že v oblasti správneho súdnictva je však uvedený procesný\nprístup modifikovaný v prospech odborne (technicky) zisteného skutkového stavu, t. j. každý správny\norgán v oblasti verejnej správy mu zverenej zákonom do pôsobnosti súčasne pôsobí ako odborník pre\nvymedzenie skutkového stavu a pre jeho následný prevod do právnej terminológie.\nPre riadnu aplikáciu skutkovej podstaty obsiahnutej v ustanovení § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z.\nspočívajúcu v tom, že žalobkyňa nevykonala všetky zdravotné úkony, aby naplnila základné kritériá\npre postup lege artis, je popri vymedzení subjektu, subjektívnej stránky a objektu deliktu veľký dôraz\nkladený na objektívnu stránku tohto deliktu, t. j. konanie, ktorého dôsledkom je nezvratný záver o tom,\nže zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá hore opísaným spôsobom.\n53. V procese hľadania odpovede na otázku, či zdravotná starostlivosť bola pacientovi v prejednávanej\nveci poskytnutá postupom lege artis, je nutné preverovať celý postup žalobkyne, t. j. samotný spôsob\nposkytovania zdravotnej starostlivosti v súvislosti s miestom a časom.\nZákonodarca prostredníctvom ustanovenia § 1 zák. č. 576/2004 Z. z. vymedzil predmet zákona, ďalej\npojem zdravotná starostlivosť, pričom položil dôraz aj na vykonávateľov zdravotnej starostlivosti, ktorými\nsú osobitne kvalifikovaní a erudovaní zdravotní pracovníci.\nPodľa § 1 zák. č. 576/2004 Z. z. v citovanom znení tento zákon upravuje poskytovanie zdravotnej\nstarostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, práva a povinnosti fyzických\nosôb a právnických osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon štátnej správy\nna úseku zdravotnej starostlivosti.\nPodľa § 2 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z. z. v citovanom znení zdravotnou starostlivosťou je súbor pracovných\nčinností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych\npomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len \"osoba\"), zvýšenia\nkvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu,\ndispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú\nasistenciu.\nPodľa § 2 ods. 2 zák. č. 576/2004 Z. z. v citovanom znení zdravotný výkon je ucelená činnosť\nzdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti.\n54. Je nepochybné, že podstatou tohto správneho konania je spor o určenie, kto bol v čase náhlej zmeny\nzdravotného stavu pacienta poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v súlade so zákonom.\nZ priloženého administratívneho spisu pre Najvyšší súd vyplýva nasledujúci časový priebeh zdravotných\nťažkostí pacienta počas dňa 02.04.2011.\n„ ..... skupina vykonávajúca dohľad zistila, že pacient bol vyšetrený posádkou rýchlej lekárskej pomoci\n(ďalej len „RLP“), dňa 02.04.2011 o 09.59 h pre bolesti na hrudníku, ktoré vznikli o 09.00 h. Bolesti\nboli intenzívnejšie po námahe, pacient sa potil, mal pocit na zvracanie. V osobnej anamnéze bol\nzaznamenaný údaj: „užil Lacipil, iné lieky pravidelne neužíva.\" Po príchode posádky RLP bol pacient pri\nvedomí, orientovaný, výrazne spotený, eupnoický. Tlak krvi mal 140/90 torr, pulz 69/min. Pacient otváral\noči spontánne, motorika bola spontánna, cielená, správna, očné reflexy boli fyziologické, bolesť na\nhrudníku znesiteľná, nepríjemná. Brucho bolo bez patologického nálezu, neurologický nález bol v norme.\nAuskultačný nález na srdci: ozvy boli pravidelné, bez šelestov, nález na pľúcach bol bez vedľajších\nfenoménov. Dolné končatiny boli bez opuchov, náplň krčných žíl nebola zvýšená. Na EKG zázname\nboli 1 mm elevácie ST segmentu vo V1-V3. Diagnostický záver počas vyšetrenia RLP bol: stenokardie,\npodozrenie na infarkt myokardu. V záznamoch RLP boli ďalej aktuálne údaje: kapilárny návrat menej\nako 2 sekundy, Sp2 100%-nedalo sa zistiť, či pri, alebo bez aplikácie kyslíkovej liečby. GCS bolo 15\nbodov. Posádkou RLP bola pacientovi zabezpečená intravenózna linka, pacient mal podávanú liečbu\nkyslíkom, antiagregačnú liečbu (anopyrín, plavix) a analgetickú liečbu (morfin). Pacient bol následne v\npolohe ležmo transportovaný na interné oddelenie účastníka konania. Počas odovzdávania pacienta\nposádkou RLP dňa 02.04.2011 o 10.25h na internej ambulancii došlo u pacienta k náhlej poruche\nvedomia a zastaveniu obehu. U pacienta bola okamžite začatá kardiopulmonálna resuscitácia (ďalej\nlen „KPCR\"), externá masáž srdca a substitúcia. Pacient mal podaný intavenózne adrenalín, atropín,\n\nnoradrenalín, bolusovo dopamín (tensamin). Napriek intenzívnym postupom v rámci KPCR na EKG\nmonitore pretrvávala asystólia a o 10.55 h došlo u pacienta k exitu.“\n55. Žalobkyňa v správnom konaní prostredníctvom svojich námietok najmä dôvodila, že\n„pacient bol privezený dňa 02.04.2011 posádkou RLP na internú ÚPS ambulanciu. Podľa vyjadrenia\nslužbukonajúceho lekára bol pacient po privezení posádkou RLP pri vedomí. Pri odovzdávaní pacienta\nmedzi lekármi (pričom k samotnému úkonu odovzdania pacienta nedošlo, ako potvrdzujú záznamy v\nzdravotnej dokumentácii pacienta a vyjadrenia prítomných zdravotníckych pracovníkov), došlo náhle\nk zmene stavu pacienta - k náhlej strate vedomia a zástave krvného obehu ešte na nosidlách v tímu\nosádky RLP. Ako sa uvádza už v prvom vyjadrení službukonajúceho lekára účastníka konania, pacient\nbol ihneď uložený na lôžko vyšetrovne na internom oddelení a za prítomnosti tímu posádky RLP a\npod vedením lekárky RLP bola okamžite začatá KPCR. Tento fakt potvrdzuje aj záznam v zdravotnej\ndokumentácii pacienta vedenej lekárkou RLP. Záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby -„po\npríchode na int.amb.-asyst-bezv.-začatá KPCR...“ Manažment realizovanej KPCR bol plne v rukách\nlekárky RLP a zamestnanci interného oddelenia účastníka konania poskytli iba súčinnosť pri jej vykonaní.\nÚčastník konania konštatuje, že z uvedeného vyplýva, že v protokole bol nesprávne identifikovaný\ndohliadaný subjekt.“\n56. Najvyšší súd sa za tohto skutkového stavu plne stotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobkyňa\nsi prevzala pacienta už vykonaním prvého úkonu, ktorým malo byť vykonanie EKG vyšetrenia.\nZ vyššie opísaných zdravotných ťažkostí pacienta vyplýva, že mu bola poskytovaná zdravotná\nstarostlivosť pri náhlej zmene jeho zdravotného stavu, ktorý spĺňal podmienky pre označenie tejto\nstarostlivosti ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti.\n57. Za uvedeného stavu Najvyšší súd zdôrazňuje, že hoci neodkladná preprava pacienta do\nzdravotníckeho zariadenia dňa 02.04.2011 je veľmi dôležitá a nenahraditeľná, je iba súčasťou\nneodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorá je v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z. z. a § 79 ods. 1\na § 80 zák. č. 578/2004 Z. z. poskytovaná poskytovateľom riadne a bez zbytočného odkladu a najmä\npodľa svojich odborných možností a technického vybavenia. Pri vymedzení povinností jednotlivých\nposkytovateľov zdravotnej starostlivosti má Najvyšší súd na pamäti, že situácia, ktorá si vyžaduje\nposkytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, si predovšetkým vyžaduje poskytovať mimoriadne\nrýchlo a neodkladne množstvo úkonov zdravotnej starostlivosti.\nNavyše žalobkyňa ako zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti (§ 7 ods. 23 písm. a/ zák. č. 578/2004\nZ. z.) bola v opisovanej situácii zaťažená v zmysle § 79 ods. 1 písm. c) zák. č. 578/2004 Z. z. povinnosťou\nbez zbytočného odkladu prevziať pacienta od poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby.\nPodľa § 2 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. v citovanom znení neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej\nlen \"neodkladná starostlivosť\") je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej\nzdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných\nfunkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje\njej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých\nvplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná\nstarostlivosť poskytovaná pri pôrode. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby\ndo zdravotníckeho zariadenia, neodkladná preprava medzi zdravotníckymi zariadeniami a neodkladná\npreprava darcov a príjemcov orgánov, tkanív a buniek určených na transplantáciu; neodkladnú prepravu\nvykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby. 1)\nPodľa § 79 ods. 1 písm. a) až c) zák. č. 578/2004 Z.z. v citovanom znení poskytovateľ, ktorý je držiteľom\npovolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku\n3 nie je ustanovené inak,\na) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dodržiavať osobitné predpisy, 45)\nb) poskytnúť bez zbytočného odkladu každej osobe neodkladnú zdravotnú starostlivosť a na pokyn\noperačného strediska záchrannej zdravotnej služby poskytnúť súčinnosť poskytovateľovi záchrannej\nzdravotnej služby, 14)\nc) bez zbytočného odkladu prevziať osobu od poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby, 14) ak ide\no poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti,\nPodľa § 80 ods. 1 písm. a) zák. č. 578/2004 Z.z. v citovanom znení zdravotnícky pracovník je povinný\nposkytovať bez meškania prvú pomoc každej osobe, ak by bez takejto pomoci bol ohrozený jej život\nalebo bolo ohrozené jej zdravie, a ak je to nevyhnutné, zabezpečiť podľa potreby ďalšiu odbornú\nzdravotnú starostlivosť.\n\nPodľa § 4 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z.z. v citovanom znení zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s\nposkytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok\nustanovených osobitným predpisom. 4) Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom\nzariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej\nstarostlivosti je služba vo všeobecnom hospodárskom záujme.\n58. Potom za situácie, kedy osádka RLP dopravila pacienta do priestoru zariadenia ústavnej zdravotnej\nstarostlivosti, ktorého zdravotný stav nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že je nutné poskytnúť\nneodkladnú zdravotnú starostlivosť, na ktorú je žalobkyňa technicky vybavená a odborne spôsobilá, je\nnutné slovné spojenie „bez zbytočného odkladu prevziať osobu od poskytovateľa záchrannej zdravotnej\nslužby“ vykladať tak, že nie je nutné vyčkávať na písomný záznam o odovzdaní tohto pacienta\nzdravotníckemu pracovníkovi (viď aj telekomunikačné povinnosti operačného strediska záchrannej\nzdravotnej služby zakotvené v § 3 zák. č. 579/2004 Z. z.), ale prevzatie sa uskutočňuje akýmkoľvek\núkonom, ktorý umožňuje žalobkyni ako zariadeniu ústavnej zdravotnej starostlivosti si začať plniť svoje\npovinnosti na základe odborného popisu zdravotného stavu pacienta z operačného strediska.\nNajvyšší súd sa nebráni ani extrémnemu výkladu tohto pojmu v tom duchu, že už samotné dopravenie do\nstavebných priestorov nemocnice žalobkyne je možné v odôvodnených prípadoch považovať za vznik\npovinnosti žalobkyne byť pripravený si pacienta prevziať. Takýto výklad (argumentum ad absurdum)\nsúčasne zabraňuje neúnosnej situácii v prejednávanej veci, že iba skutočnosť (viď bod č. 55), že pacient\nsa v tom čase nachádzal na nosidlách osádky RLP a že iba lekárka RLP si aktívne plnila svoje profesijné\npovinnosti, tak službukonajúci lekár bol schopný poskytnúť iba súčinnosť.\n59. Preto Najvyšší súd dospel k záveru, že nakoľko žalobkyňa nespochybnila prostredníctvom svojich\nžalobných bodov (§ 250j ods. 1 O.s.p.) podmienku o kumulatívnom splnení všetkých štyroch prvkov\nskutkovej podstaty pri porušení ustanovenia § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z., tak bol nútený záver\nkrajského súdu o zamietnutí žaloby potvrdiť.\nPodľa § 46 Správneho poriadku v spojení s § 77 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z. z. v hore platnom znení\nrozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to\npríslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.\nV.\n60. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobkyňou uvádza, že napadnuté rozhodnutie\nmá všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku. Uvedené\nrozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky\nvyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a\nprávnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobkyňa neposkytla pacientovi\nzdravotnú starostlivosť v zmysle zákonných kritérií vymedzených zákonodarcom prostredníctvom § 4\nods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z.\nPočas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, že by sa vyskytli\nprekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných\nprávnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie\nprerušiť.\n61. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobkyne ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä\nuž v citovanom rozhodnutí sp. zn. 5Szd 3/2009, pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod,\naby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového\nstavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si argumentácie krajského\nsúdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n62. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1\nv spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnej žalobkyni právo na náhradu trov tohto\nkonania nevzniklo.\n63. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava dohľadových vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo\npotrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba\npojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/68/2013", "guid": "81ac53bb-53d3-4adc-a55f-b9ebccdeeeeb:3b2ae0ed-7a21-4eec-bf0e-ea468cfbde99", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}], "citovane_v": []}