{"guid": "d96dd77a-2a8f-4009-bb68-34d39641d744:72c16d59-7968-463c-bc7f-12dcc5f73ccc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8013200487.1", "spisova_znacka": "1Sža/8/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/8/2014 z 19. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. januára 2016, sp. zn. 1Sža/8/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:8013200487.1", "identifikacne_cislo": "8013200487", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2016-01-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 33 ods. 4 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-36.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 36 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-36.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-33", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-36"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/72c16d59-7968-463c-bc7f-12dcc5f73ccc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8013200487.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8013200487.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8013200487.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/8/2014\n8013200487\n19. 01. 2016\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2016:8013200487.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu JUDr Jany Henčekovej PhD. a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej\nveci žalobcu: Y. J., trvale bytom E. J., N. XX/X, A., prechodne bytom B. XXXX/X, XXX XX D.,\nprávne zastúpeného JUDr. Mikulášom Drobňákom, advokátom, so sídlom M. R. Štefánika 873/204,\n093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Prešov, so\nsídlom Jarková 31, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCPPO2-121-002/2013 zo dňa 06. mája 2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove č. k. 14Scud/1/2013-32 zo dňa 03. októbra 2013 vo veci samej a o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 14Scud/1/2013-32 zo dňa 03. októbra 2013 v časti výroku o\ntrovách konania jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 14Scud/1/2013-32 zo dňa\n03. októbra 2013 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 14Scud/1/2013-58\nzo dňa 05. februára 2014 vo veci samej p o t v r d z u j e .\nRozsudok č. k. 14Scud/1/2013-32 zo dňa 03. októbra 2013 v spojení s opravným uznesením Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 14Scud/1/2013-58 zo dňa 05. februára 2014 v časti o trovách konania m e n í\ntak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania vo výške 393,92 € na účet\nprávneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nŽalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 161,97 € na účet právneho\nzástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zrušil rozhodnutie žalovaného č.\nPPZ-HCP-PO2-121-002/2013 zo dňa 06.05.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. PPZ-HCPPO7-KP-91-005/2013 zo dňa 15.02.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nPodľa krajského súdu správne orgány nesprávne aplikovali príslušné ustanovenia Zákona o pobyte\ncudzincov o zrušení trvalého pobytu, konkrétne ust. § 36 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov a\n§ 120 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov.\nKrajský súd uviedol, že z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia a už vôbec nie z odôvodnenia\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, na základe čoho dospeli správne orgány k\n\nzáveru, že u žalobcu existujú podmienky pre zrušenie prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. b),\nteda, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Správne\norgány si vyložili ust. § 120 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov tak, že postačuje v odôvodnení\nrozhodnutia uviesť iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR. Z odôvodnenia rozhodnutia\nžalovaného vyplýva, že prvostupňový správny orgán postupoval podľa Zákona o pobyte cudzincov a\npodľa § 125 ods. 6 žiadal SIS o vyjadrenie, od ktorej bola doručená informácia k účastníkovi konania\nso stupňom utajenia „Vyhradené\" č. 63/830-V-12-51/2012-S zo dňa 04.05.2012, ktorá sa nachádza\nna prvostupňovom správnom orgáne. Z rozhodnutí správnych orgánov však nevyplýva, ako dospeli k\nzáveru, že zrušenie prechodného pobytu žalobcovi podľa § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33\nods. 4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov je v bezpečnostnom záujme SR.\nOstatné žalobné námietky v súvislosti s možnosťou vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, zmarenie\nosobnej účasti žalobcu na pojednávaní vo veci zrušenia prechodného pobytu na území SR krajský súd\npovažoval za nedôvodné a nepreukázané. Žalobca sa dal v konaní zastúpiť splnomocneným zástupcom,\nktorý sa zúčastnil pojednávania vo veci a mal možnosť sa oboznámiť s obsahom administratívneho spisu\na mal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.\nPo preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe krajský súd\ndospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov, a preto ho krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.\na žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo\nvýške 70 €. Náhradu trov právneho zastúpenia krajský súd žalobcovi nepriznal, pretože tieto súdu v\nlehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku neboli písomne doručené.\nII.\nOdvolanie žalovaného\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že\nnesúhlasí s odôvodnením rozsudku týkajúcim sa nesprávneho aplikovania príslušných ustanovení\nzákona o pobyte cudzincov o zrušení trvalého pobytu žalobcu. Žalovaný je toho názoru, že tak ako\non aj správny orgán aplikovali správne príslušné ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, týkajúce sa\nzrušenia prechodného pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uvádza, že sa zaoberal preskúmaním zákonnosti rozhodnutia\navšak rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase napadnutého rozhodnutia nesprávne aplikoval.\nŽalovaný zrušil žalobcovi povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky v zmysle\nustanovenia § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na ustanovenie § 33 ods. 4 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov a nie trvalý pobyt ako uvádza Krajský súd v Prešove v odôvodnení ním vydaného rozsudku.\nČo sa týka úradného záznamu správneho orgánu ohľadom utajovanej informácie, ktorý sa v čase\nvydania rozhodnutia č. PPZ-HCP-P07-KP-91-005/2013 zo dňa 15.02.2013 v administratívnom spise\nžalovaného nenachádzal žalovaný uvádza, že konanie na prvom a druhom stupni tvorí jeden celok.\nVzhľadom na skutočnosť, že v odvolacom konaní sa uplatňuje úplný apelačný princíp, žalovaný odvolací\norgán môže sám napraviť rozhodnutie a sám môže rozhodnúť vo veci samej, pritom sa môže odchýliť od\nskutkového stavu zisteného správnym orgánom. V danom prípade správny orgán postupoval v zmysle\nrozsudku Krajského súdu v Prešove pod číslom 12Scud/3/2012-35 zo dňa 15.03.2013. V predmetnom\nrozsudku krajský súd uvádza, že ak ide o utajovanú skutočnosť získanú od Slovenskej informačnej\nslužby, v spise má byť vykonaný úradný záznam, že utajovaná skutočnosť bola správnemu orgánu\ndoručená, kedy, pod akým stupňom utajenia, aj jej uloženie na určitom mieste. Správny orgán postupoval\nv zmysle zákona o pobyte cudzincov a podľa § 125 ods. 6 žiadal Slovenskú informačnú službu o\nvyjadrenie, od ktorej bola doručená informácia k žalobcovi so stupňom utajenia „Vyhradené\", číslo\n63/830-V-12-51/2012-S zo dňa 04.05.2012, ktorá sa nachádza na správnom orgáne. Záznam o tom, že\nsprávnemu orgánu bola doručená utajovaná informácia so stupňom utajenia „Vyhradené\" sa nachádza\nv administratívnom spise žalobcu pod číslom PPZ-HCP-P07-KP-91-007/2013.\nŽalovaný taktiež nesúhlasí s odôvodnením napadnutého rozsudku týkajúcim sa nesprávneho vyloženia\nustanovenia § 120 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, to znamená, že v odôvodnení rozhodnutia\n\npostačuje uviesť iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Žalovaný uvádza,\nže nemôže nadradiť osobný záujem žalobcu nad bezpečnostný záujem, inak by porušil všeobecne\nzáväzný právny predpis, čiže by nepostupoval v súlade so zákonom o pobyte cudzincov. Ak by\nodôvodnenie obsahovalo opis zisteného stavu, došlo by k odkrytiu zdroje poznatkov, samotnej masy\npoznatkov a spôsobu ich získania, čím by sa v konkrétnej veci zmarilo konanie príslušných štátnych\norgánov a vo všeobecnosti aj zverejnili postupy používané na odhaľovanie konaní, ktoré môžu ohrozovať\nústavne zriadenie, zvrchovanosť a bezpečnosť Slovenskej republiky.\nZ vyššie uvedených dôvodov navrhol žalovaný odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zrušil, žalobu zamietol a napadnuté rozhodnutie žalovaného potvrdil.\nIII.\nVyjadrenie žalobcu k odvolaniu\nVo vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že prvostupňový a druhostupňový správny orgán pri\nrozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky žalobcu\nnesprávne aplikovali príslušné ustanovenia Zákon o pobyte cudzincov o zrušení trvalého pobytu,\nkonkrétne ust. §36 ods. 1, písm. b) Zákona o pobyte cudzincov a § 120 ods. 2, písm. b) Zákona o pobyte\ncudzincov. Prvostupňový správny orgán sa obmedzil na citáciu ustanovení Správneho poriadku, Zákona\no pobyte cudzincov a na čl. 23 Ústavy SR a 51. 8 ods. 1, ods. 2) Dohovoru.\nZ odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu, ako aj druhostupňového správneho orgánu\nnevyplýva, na základe čoho dospeli k záveru, že u žalobcu existujú podmienky pre zrušenie prechodného\npobytu podľa § 36 ods. 1, písm. b) Zákona o pobyte cudzincov, teda existuje dôvodné podozrenie, že\nžalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Správne orgány si vyložili ust. §122 ods. 2, písm.\nb) Zákona o pobyte cudzincov tak, že postačuje v odôvodnení rozhodnutia uviesť iba skutočnosť, že ide\no bezpečnostný záujem SR. Z rozhodnutí správnych orgánov však nevyplýva, ako dospeli k záveru, že\nzrušenie prechodného pobytu žalobcovi na území SR podľa §36 ods. l písm. b) s poukázaním na § 33\nods. 4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov, je v bezpečnostnom záujme SR.\nNa základe uvedeného žalobca navrhuje odvolaciemu súdu aby napadnutý rozsudok krajského súdu\nako vecne správny potvrdil. Žalobca si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 131,97 €.\nIV.\nOdvolanie žalobcu v časti trov konania\nProti rozsudku krajského súdu v časti trov konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré\nodôvodnil tým, že písomným podaním zaslaným dňa 02.07.2013 žiadal krajský súd, aby v prípade\núspechu v právnej veci zaviazal žalovaného k náhrade trov konania v celkovej sume 393,92 €,\npozostávajúcej z dvoch úkonov právnej pomoci, a to príprava a prevzatie veci dňa 20.05.2013 vo výške\n127,16 €, podanie žaloby dňa 25.05.2013 vo výške 127,16 €, 2 x režijný paušál vo výške 15,62 €, 20 %\nDPH vo výške 53,98 € a súdny poplatok za návrh vo výške 70 €.\nZ uvedeného dôvodu navrhol odvolaciemu súdu aby napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania\nzmenil a odvolaniu vyhovel alebo aby rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil\nprvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\nV.\nVyjadrenie žalovaného k odvolaniu v časti trov konania\nK odvolaniu žalobcu proti rozsudku týkajúcej sa časti trov konania žalovaný uviedol, že nie je\nkompetentný vec posúdiť z dôvodu, že výšku trov konania určuje súd Slovenskej republiky, ktorý v danej\nveci už rozhodol.\n\nVI.\nArgumentácia rozhodnutia žalovaného\nŽalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-121-002/2013 zo dňa 06.05.2013 rozhodol o odvolaní žalobcu\nvoči rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce č. PPZ-HCP-PO7-KP-91-005/2013\nzo dňa 15.02.2013 tak, že rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom č. PPZ-HCP-PO7KP-91-005/2013 zo dňa 15.02.2013, ktorým sa žalobcovi ruší povolenie na prechodný pobyt na území\nSlovenskej republiky v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b) zákona o\npobyte cudzincov potvrdil a odvolanie účastníka konania zamietol.\nVII.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní\npodľa § 212 O.s.p. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204\nods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250ja ods.\n1 O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je nedôvodné, dôvodné však\nbolo odvolanie žalobcu v časti o trovách konania. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.01.2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané\nnimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. i) zákona o pobyte cudzincov, na účely tohto zákona sa rozumie ohrozením\nbezpečnosti štátu konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú\ncelistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a\nslobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.\nPodľa § 33 ods. 4 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie\nprechodného pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte\nohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.\nPodľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak zistí\nskutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods.\n4 alebo ods. 5.\nPodľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise\nustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.\nPodľa § 120 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia\niba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zrušení\nprechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej\nkrajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.\nPodľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho\nako 14 rokov vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ktorá svoje vyjadrenie zašle policajnému\nútvaru do desiatich dní od doručenia žiadosti o vyjadrenie.\n\nPodľa § 2 ods. 6 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o SIS“), informačná služba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom Policajného\nzboru a prokuratúry, a to najmä o páchaní organizovanej trestnej činnosti. Nevyhnutné informácie\nposkytuje aj iným štátnym orgánom, ak ich potrebujú na zamedzenie protiústavnej alebo inej protiprávnej\nčinnosti.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu zo dňa 03.10.2013 v spojení s opravným uznesením zo dňa 05.02.2014, ktorým bolo zrušené\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-121-002/2013 zo dňa 06.05.2013 v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO7-KP-91-005/2013 zo dňa 15.02.2013, ktorým sa žalobcovi\nzrušilo povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) s\npoukázaním na § 33 ods. 4 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, najmä z toho\npohľadu, či žalovaným uplatnené námietky boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku.\nV predmetnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 4.8.2014 prerušil konanie z dôvodu, že Verejná\nochrankyňa práv podala dňa 14.7.2014 návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy\nSR, v ktorom žiadala ústavný súd o vyslovenie nesúladu ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011\nZ. z. o pobyte cudzincov (s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl.\n47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 14 ods.\n1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.\nNávrh verejnej ochrankyne práv bol uznesením ústavného súdu PL. ÚS 40/2014-19 zo dňa 17.12.2014\nodmietnutý ako neprípustný. Pre úplnosť súd dodáva, že z procesných dôvodov ústavný súd dvakrát\nodmietol návrh verejnej ochrankyne práv na vyslovenie nesúladu § 120 ods. 2 zákona o pobyte\ncudzincov, ktorý je relevantný v predmetnej veci, a podobného ustanovenia § 52 ods. 2 zákona č.\n480/2002 Z. z. o azyle (PL. ÚS 5/2014 a PL. ÚS 40/2014).\nS poukazom na uvedené, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní žalobných námietok,\nale aj odvolacích dôvodov žalovaného vychádzať z prezumpcie ústavnosti zákona o pobyte cudzincov\n(konkrétne jeho ustanovenia § 120 ods. 2), ktoré žalovaný pri rozhodovaní na daný prípad aplikoval.\nPri posúdení námietok žalovaného najvyšší súd vychádzal z toho, že pokiaľ správne orgány na prípad\nžalobcu pri rozhodovaní o jeho žiadosti vydali rozhodnutie, ktoré je odôvodnené v súlade s ustanovením\n§ 120 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, (podľa ktorého policajný útvar uvedie v odôvodnení\nrozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie\no zrušení prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov s poukazom na\n§ 34 ods. 4 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej\nkrajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu), postupovali správne.\nUstanovenie § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov síce odkazuje na aplikáciu zákona o správnom\nkonaní, avšak za predpokladu, že sa v tomto zákone neustanovuje inak. Ako to vyplýva z ustanovenia §\n120 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zákonodarca zjavne nadradil bezpečnostný záujem štátu\nnad všeobecne platné zásady administratívneho konania obsiahnuté v správnom poriadku. Citované\nustanovenie zákona o pobyte cudzincov je teda vo vzťahu k zákonu č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\nlex specialis.\nSprávny orgán preto nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzať konkrétne dôvody, ktoré ho\nviedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti a uvedie iba konštatovanie, že ide o bezpečnostný záujem\nSlovenskej republiky.\nK tomu ho priamo zmocňuje ustanovenie § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov avšak len v prípade,\nže ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.\n\nNa tomto mieste odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že uvedenou problematikou sa zaoberal\naj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze II. ÚS 480/201462, v ktorom uviedol, že zákonodarca\nvyvážil ústavne chránenú hodnotu bezpečnosti štátu na jednej strane a ústavne procesné práva, resp.\nprávo na ochranu rodinného života, akcentujúc bezpečnosť štátu. Zákonodarca uprednostnil bezpečnosť\nnielen z hľadiska jej samej, ale aj z hľadiska utajenosti spravodajských informácií. V konfrontácii s\nbezpečnosťou štátu zákonodarca uprednostnil len ochranu života a zákaz mučenia. Je nepochybné,\nže suverén má pri úprave cudzineckého režimu, a zvlášť otázok legálnych dlhodobých pobytov, veľkú\ndiskréciu. Zákonná úprava je postavená v podstate na dôvere v spravodajské poznatky Slovenskej\ninformačnej služby a z ústavného, inštitucionálneho hľadiska ostáva dôverovať jej politickej kontrole.\nOchrana správnymi súdmi je v predmetnej oblasti značne limitovaná, a preto môže vzbudzovať u\ncudzincov pocit nedostatočnej ochrany ich práv. Treba však aj priznať, že oblasť bezpečnosti štátu sa\nblíži otázkam politickým, kde je súdna diskrécia obmedzená. Právna úprava sa môže javiť nelogická,\npretože ten, kto doteraz mal legálny pobyt, sa snaží ho umocniť, stabilizovať trvalým pobytom, a\npritom zrazu čelí riziku vyhostenia. Dikcia relevantných zákonných ustanovení je natoľko jednoznačná,\nže neumožňuje taký posun výkladu smerom k procesným článkom ústavy, aby sa sťažovateľ mohol\nkontradiktórne konfrontovať s poznatkami v správach SIS.\nDôvodom, pre ktorý krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\nbolo, že z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia a už vôbec nie z odôvodnenia prvostupňového\nrozhodnutia nevyplýva, na základe čoho dospeli správne orgány k záveru, že u žalobcu existuje dôvodné\npodozrenie, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Podľa krajského súdu z rozhodnutí\nsprávnych orgánov nevyplýva, ako dospeli k záveru, že zrušenie prechodného pobytu žalobcovi podľa §\n36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov je v bezpečnostnom\nzáujme SR.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa s uvedenými dôvodmi krajského súdu pre ktoré zrušil rozhodnutie\nžalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vo svetle svoje doterajšej judikatúry (napr. rozsudok\nNS SR sp zn. 1Sža 39/2010) ako aj judikatúry ústavného súdu II. ÚS 480/2014-62) nestotožnil, dospel\nvšak na základe nasledujúcich dôvodov k záveru, že rozhodnutie krajského súdu bolo vo výroku vecne\nsprávne a preto ho bolo potrebné potvrdiť.\nOdvolací súd posudzoval v prvom rade v kontexte záverov vyplývajúcich z nálezu II. ÚS 480/2014-62,\nči prichádzal do úvahy postup, ktorý zvolil správny orgán, keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol iba\nskutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. V danom prípade prvostupňový správny\norgán zrušil žalobcovi prechodný pobyt na území Slovenskej republiky z dôvodu dôvodného podozrenia,\nže žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie ako\nvyplýva z ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b) v spojení s § 33 ods. 4 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.\nV prípade žalobcu je podľa žalovaného dôvodné podozrenie, že pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť\nštátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie a z uvedeného dôvodu prvostupňový správny orgán.\nPokiaľ teda správne orgány postupovali v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia v kontexte s\nustanovením osobitného zákona, ktorým je v tomto prípade zákon o pobyte cudzincov, konkrétne\nustanovenie § 120 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a v odôvodnení rozhodnutia uviedli iba\nskutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky postupovali v súlade so zákonom.\nAvšak tak, ako to vyplýva z doterajšej judikatúry najvyššieho súdu, od ktorej nebol dôvod na odklon, v\nprípadoch, kde nie je daná možnosť účastníkovi konania oboznámiť sa s obsahom dôvodov a dôkazov,\nktorými sa odôvodňuje neudelenie trvalého pobytu (ale i iné prípady), z dôvodu, že sa jedná o utajovanú\nskutočnosť, je potrebné, aby sa s týmito dôvodmi oboznámil súd v rámci svojho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia.\nÚstavný súd už uviedol (II. ÚS 111/08), že ochrana ľudských práv a základných slobôd je v našom\nústavnom systéme v prvom rade úlohou súdov, a to tak všeobecných súdov, ako aj ústavného súdu.\nOsobitne možno zvýrazniť povinnosť všetkých súdov chrániť jednotlivcov pred zásahmi verejnej moci.\nTáto povinnosť súdov je základným komponentom právneho štátu rešpektujúceho a ctiaceho ľudské\nslobody. Vďaka svojim definičným znakom - nezávislosti a viazanosti právom - ústavou, zákonmi a\n\nvybranými medzinárodnými zmluvami môže a musí súdna moc chrániť jednotlivcov pred excesmi\nverejnej moci.\nPodľa judikatúry ústavného súdu súdy sa nesmú vyhýbať oboznámeniu sa s utajenými skutočnosťami\na tak poskytnúť vertikálnu ochranu účastníkom konania.\nTak, ako to vyplýva z obsahu napadnutého rozsudku, krajský súd sa s obsahom utajenej informácie\nzaoberal, resp. nahliadol do nej. Po oboznámení sa s utajovanou skutočnosťou však konštatoval, že z\nodôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia a už vôbec nie z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia\nnevyplýva, na základe čoho dospeli správne orgány k záveru, že u žalobcu existuje dôvodné podozrenie,\nže žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.\nOdvolací súd sa s uvedenou argumentáciou krajského súdu nestotožnil, pretože záver o tom, či\nsprávne orgány vyhodnotili existenciu dôvodného podozrenia, že cudzinec pri svojom pobyte ohrozí\nbezpečnosť štátu musí vyplývať z utajovanej skutočnosti, (ktorú súd musí verifikovať a vyhodnotiť),\na nie z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. Tým by bol popretý zmysel samotného utajenia\nskutočnosti.\nOdvolací súd zastáva názor, že účastník konania nebol oprávnený sa s informáciou v stupni utajenia\n„dôverné“ oboznámiť. Toto právo však majú súdy v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí a krajský súd\nsa s informáciou, na základe ktorej správne orgány dospeli k záveru, že je naplnený zákonný dôvod\npre zrušenie prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov oboznámil a\ndospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutia žalovaného, pretože z odôvodnenia preskúmavaného\nrozhodnutia a už vôbec nie z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, na základe čoho\ndospeli správne orgány k záveru, že u žalobcu existuje dôvodné podozrenie, že žalobca pri svojom\npobyte ohrozí bezpečnosť štátu.\nTakýto záver vo svetle vyššie uvedeného právneho názoru najvyššieho súdu, ktorý vychádzal z právneho\nnázoru ústavného súdu (v citovanom náleze vyššie) neobstojí.\nNajvyšší súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo\npotrebné zrušiť z iného dôvodu, a tým bolo zistenie, nedostatočných, resp. všeobecných informácií\ntýkajúcich sa bezpečnostného rizika žalobcu a s poukazom na nesprávnosť takého postupu, ktorý\nkonštatuje Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 480/2014-62), keď sa takáto všeobecná\ninformácia SIS stane primárnym dôkazom v konaní o povolení pobytu, musel odvolací súd súhlasiť\ns výrokom rozsudku krajského súdu o zrušení rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím.\nNajvyšší súd s poukazom aj na závery ústavného súdu v citovanej judikatúre zdôrazňuje potrebu\nindividuálneho posúdenia dôvodov, pre ktoré by malo existovať bezpečnostné riziko, teda potrebu\ndôsledného oboznámenia sa s obsahom utajovaných skutočností.\nJudikatúra ústavného súdu poukazuje na potrebu ochrany cudzincov preverením formálnejších, avšak\nrelevantných stránok procesu a taktiež potrebu oboznámenia sa s dôvodmi, či tieto nie sú neudržateľné.\nNajvyšší súd konštatuje, že utajovaná skutočnosť, ktorá bola podkladom rozhodnutia správnych\norgánov mala charakter všeobecnej informácie, z ktorej nebolo možné identifikovať a teda ani posúdiť\nbezpečnostné riziko žalobcu a súd sa nemohol pri posúdení zákonnosti rozhodnutia správnych orgánov\nuspokojiť s príliš všeobecnými informáciami o žalobcovi dodanými SIS.\nNajvyšší súd v tejto súvislosti považuje za dôležité zdôrazniť, že nie je možné akceptovať univerzálnosť\na všeobecnú platnosť názoru informačnej služby vo všeobecnej rovine. Poznanie konkrétnych dôvodov\nz ktorých informačná služba vychádza pri svojom závere o nebezpečnosti žalobcu pre bezpečnosť štátu\nje rozhodujúcim podkladom, z ktorého správny orgán pri posudzovaní dôvodov zrušenia prechodného\npobytu u žalobcu vychádza. Bez jeho poznania nie je preskúmateľné ani rozhodnutie správnych orgánov\nv súdnom konaní.\nV danej veci sa senát 1S Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 22.12.2015 oboznámil s obsahom\nutajovanej písomnosti Slovenskej informačnej služby vedenej pod č. 63/830-V-12-51/2012-S zo dňa\n\n04.05.2012, ktorá bola podkladom rozhodnutia správneho orgánu o zrušení povolenia na prechodný\npobyt žalobcu na území Slovenskej republiky, pričom dospel k záveru, že utajovaná skutočnosť\nneobsahovala konkrétne dôvody, ktoré by viedli k rozhodnutiu o zrušení povolenia na prechodný pobyt\nžalobcu. Ide o totožnú utajovanú skutočnosť, s ktorou sa museli oboznámiť správne orgány prvého i\ndruhého stupňa ako aj krajský súd, ale z jej obsahu podľa názoru najvyššieho súdu nie je zrejmé, o\naký konkrétny prípad dôvodného podozrenia, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu,\nverejný poriadok alebo verejné zdravie ide.\nPokiaľ teda, krajský súd rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodol vo výroku vecne správne, a preto odvolací súd rozsudok\nkrajského súdu vo veci samej podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nPo preskúmaní spisu krajského súdu odvolací súd zistil, že žalobca si písomným podaním zo dňa\n28.06.2013, daným na poštu dňa 02.07.2013, doručeným krajskému súdu dňa 08.07.2013, vyčíslil trovy\nkonania v celkovej sume 393,92 €. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalobca si vyčíslil trovy konania a tieto\nuplatnil v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách advokátov, a preto odvolací súd na základe\nodvolania žalobcu zmenil rozsudok krajského súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania.\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s\n§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov\nprvostupňového konania v celkovej výške 393,92 € a náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške\n161,97 €. Náhrada trov prvostupňového konania pozostáva z náhrady za: 1. príprava a prevzatie veci\nvo výške 127,16 €, 2. podanie žaloby vo výške 127,16 €, 3. 2 x 7,81 € režijný paušál vo výške 15,62 €,\n4. DPH 20 % vo výške 53,98 €, 5. súdny poplatok za návrh vo výške 70 €.\nNáhrada trov odvolacieho konania pozostáva z náhrady: 1. písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného\nvo výške 127,16 €, 2. 1 x 7,81 € režijný paušál vo výške 7,81 €, 3. DPH 20 % vo výške 27 €.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Scud/1/2013", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}