{"guid": "f41d8f63-e07d-4fe1-acbb-99fcb44524e5:f4af496d-380e-4786-b9b5-9734c9d0e88a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8013200477.1", "spisova_znacka": "6Sžo/80/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/80/2014 z 27. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2016, sp. zn. 6Sžo/80/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:8013200477.1", "identifikacne_cislo": "8013200477", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2016-01-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-221.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 221 ods. 2 písm. b) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-221.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f4af496d-380e-4786-b9b5-9734c9d0e88a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8013200477.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8013200477.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8013200477.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/80/2014\n8013200477\n27. 01. 2016\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2016:8013200477.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. Jána Ferka, súdneho exekútora,\nExekútorsky úrad Humenné, so sídlom Partizánska 1057/21, Snina, proti žalovanej Slovenskej komore\nexekútorov, Disciplinárna komisia, so sídlom Šustekova 49, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\npostupu a rozhodnutia žalovanej č. DK 7/2010 zo dňa 3. júla 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 21. mája 2014 č. k. 5S/20/2013-53, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/20/2013-53\nzo dňa 21. mája 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa §250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej\nč. DK 7/2010 zo dňa 3.7.2012. Uvedeným rozhodnutím Slovenská komora exekútorov, disciplinárna\nkomisia (ďalej len „žalovaná“) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie\nSlovenskej komory exekútorov (ďalej len „prvostupňový disciplinárny senát“) č. DK 7/2010 zo dňa\n05.10.2010 rozhodla tak, že potvrdila rozhodnutie prvostupňového disciplinárneho senátu a zároveň\npodľa § 23 ods. 1 a 2 Disciplinárneho poriadku uložila žalobcovi povinnosť uhradiť trovy konania pred\nodvolacím disciplinárnym senátom vo výške 148,34 € do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.\nKrajský súd v odôvodnení poukázal na to, že návrh na disciplinárne konanie proti žalobcovi podľa §\n223 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku bol podaný oprávnenou osobou, a to ministerkou spravodlivosti\nSlovenskej republiky. Žalobca v žalobe ani v disciplinárnom konaní svoje tvrdenie, že návrh bol\npodaný neoprávnenou osobou, že došlo k falšovaniu podpisu, prípadne k zneužitiu postavenia funkcie\nverejného činiteľa, vrátane trestnoprávnej roviny žiadnym spôsobom nepreukázal a nepodporil inými\nskutočnosťami. Z uvedeného nemá dôvod pochybovať o pravosti podpisu ministerky spravodlivosti a\npovažuje žalobcovu námietku za neopodstatnenú a účelovú.\nV súvislosti s námietkou na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - odvolacieho disciplinárneho senátu\nsp. zn. 2Dso/3/2009 zo dňa 18.05.2009 krajský súd uviedol, že nie je mu známe, z akých skutočností\na listinných dôkazov Najvyšší súd vychádzal, keď konštatoval, že návrh nie je podpísaný ministrom\nspravodlivosti. Pretože každé konanie je svojim spôsobom špecifické a konkrétne skutkové okolnosti,\ndotazy a podklady pre rozhodnutie sa posudzujú vždy individuálne, nie je možné skutkový stav vo\nvyššie uvedenej veci aplikovať na konanie vo veci vedenej na tunajšom súde. Najvyšší súd v konečnom\ndôsledku ani nevyslovil pri posudzovaní návrhu na začatie disciplinárneho konania taký právny názor,\nktorý by mohol byť vo všeobecnosti aplikovateľný v iných konaniach.\nKrajský súd ďalej uviedol, že v administratívnom spise žalovanej sa nachádza upovedomenie o\ntermíne disciplinárneho pojednávania zo dňa 17.08.2010 zn. DK 7/10 adresovaný žalobcovi, ktorým mu\ndisciplinárna komisia oznamuje, že termín ďalšieho pojednávania je určený na deň 05.10.2010 o 11.30\n\nhod. v sídle Slovenskej komory exekútorov. Toto oznámenie žalobca prevzal ako zásielku do vlastných\nrúk dňa 22.09.2010. Z uvedeného teda vyplýva, že tvrdenie žalobcu, že o termíne pojednávania nebol\noboznámený nie je pravdivé.\nPokiaľ sa týka námietky žalobcu, že súd vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti (28.06.2007)\nuznesenia o schválení príklepu až 17.06.2008 táto je podľa názoru krajského súdu irelevantná.\nDisciplinárny senát povinnosť žalobcu vytýčiť rozvrhové pojednávanie totiž počítal až od dátumu\n02.07.2008.\nKrajský súd sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového disciplinárneho senátu, že konanie pred\nexekučným súdom o schválení rozvrhu výťažku z dražby je konaním absolútne nezávislým,\nsamostatným a už vôbec ho nemožno podmieňovať rozhodnutím súdu, ktorým sa vysloví, či osobnostné\nprávo žalobcu bolo resp. nebolo porušené. Z obsahu exekučného spisu je preukázané, že žalobca mal\na stále má možnosť na vytýčenie termínu rozvrhu, nič mu v tom nebráni. Mohol tak urobiť v čase od\n05.07.2008 do 14.11.2008, kedy bol na žiadosť ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vyzvaný\no zaslanie stanoviska a originálu exekučného spisu, ďalej odo dňa 14.01.2009, kedy žalobcovi vrátený\nexekučný spis a od 21.09.2010 doteraz, keď Okresný súd Svidník oznámil Ministerstvu spravodlivosti\nSlovenskej republiky, že spis bol vrátený žalobcovi dňa 21.09.2010.\nKrajský súd v tejto súvislosti uviedol, že skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového\ndisciplinárneho senátu vyplývajú aj z obsahu administratívneho spisu, sú dostatočne jasné a\npresvedčivé, preto sa s nimi stotožnil.\nKrajský súd sa taktiež stotožnil s názorom žalovanej, že žalobca sa nemôže zbaviť disciplinárnej\nzodpovednosti vzhľadom k vykonanému skutku poukázaním na to, že § 154 ods. 1 Exekučného\nporiadku neobsahuje lehotu na splnenie povinnosti. Pri výkone exekučnej činnosti musí v prvom rade\ndodržiavať Ústavu Slovenskej republiky predstavujúcu normu najvyššej právnej sily, ktorá vo svojom\nčl. 48 ods. 2 jednoznačne zakotvuje, že vec každého sa musí prerokovať bez zbytočných prieťahov.\nSkutočnosti, za ktorých žalobca vedie exekučné konanie svedčia o tom, že nekoná plynulo a dôsledne\nv záujme efektívneho a rýchleho odstránenia právnej neistoty účastníkov konania. Je evidentné, že\nvo veci viac než 20 mesiacov nevykonal potrebný procesný úkon, hoci jeho postupu nebránila žiadna\nzákonná prekážka. Nečinnosť žalobcu, ktorá je príčinou neprimeranej lehoty prerokovania konkrétnej\nveci predstavuje porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu v konaní\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nNapokon krajský súd považoval za neopodstatnenú aj námietku žalobcu, že veci t.j. vykonanie\nrozvrhového pojednávania bráni prekážka, a to predbežné opatrenie, vrátane súdneho sporu na\nOkresnom súde Svidník, toho času odvolanie na Krajskom súde Prešov č. k. 8Co 160/2012. Zdôraznil tú\nskutočnosť, že v konaní pred prvostupňovým disciplinárnym senátom sa rozhodovalo o výkone činnosti\nexekútora v exekučnom konaní a o časovom období do 05.10.2010, t.j. do doby kedy bolo vo veci\ndisciplinárneho konania proti žalobcovi rozhodnuté. Predbežné opatrenie bolo podané dňa 03.11.2010,\nt.j. až po tomto termíne, a preto nemohlo mať vplyv na priebeh doterajšieho konania žalobcu.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa, aby Najvyšší súd SR\nzrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ako aj obe rozhodnutia žalovanej.\nNamietal, že celé disciplinárne konanie a následne aj rozhodnutie krajského súdu je vydané na základe\nnedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľne.\nPoukázal na to, že návrh podala neoprávnená osoba - § 223 ods. 2 exekučného poriadku, pričom\nneoprávnenú osobu z návrhu opieral o inštrukciu Ministerstva spravodlivosti SR č. 24/2010 zo dňa\n07.09.2010, č. 22044/2010/100.\nĎalej uviedol, že nevytýčenie termínu rozvrhového pojednávania nebolo ovplyvnené ním t.j. súdnym\nexekútorom, ale súviselo s konaním štatutára povinnej organizácie, ktorý vlastným pričinením - podnetmi\nbráni k jeho vykonaniu.\n\nŽalobca záverom zdôraznil, že zotrváva na dôvodoch, ktorými sa bránil v disciplinárnom konaní,\ndôvodoch uvedených v žalobe, najviac má za to, že rozhodnutie č. DK 7/2010, zo dňa 05.10.2010, SKE\nje nepreskúmateľne, pretože absentuje právna a skutková veta porušenia, nezaoberalo sa dôvodmi,\nči sú splnené podmienky začatia disciplinárneho konania, riadne a včas podľa exekučného poriadku a\ndisciplinárne senáty rozhodli „od stola“ a odvolací súd napriek faktu, že nie je jeho povinnosťou jeho\nobranu vyvrátiť, rozhodol neobjektívne, bez toho aby sa jeho obranou zaoberal.\nŽalovaná vo svojom písomnom vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávne potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)\npreskúmal rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie žalobcu bez\nnariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok\nje potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu\nprvého stupňa na ďalšie konanie, a to pre závažné procesné pochybenie spočívajúce v nedostatočnom\nodôvodnení rozhodnutia.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy (t.j. druhej hlavy piatej časti) sa postupuje\nv prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu.\nPre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej,\ntretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).\nPodľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a\nz dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len \"v medziach žaloby\") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup\nsprávneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.\nV zmysle citovaného ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. príslušný súd rozhodne vo veci samej tak, že\nžalobu zamietne, ak zistí, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade\nso zákonom. Záver o súlade postupu a rozhodnutia správneho orgánu so zákonom sa týka rozsahu a\nz dôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná.\nProcesnému právu účastníka konania vznášať v žalobe námietky nezákonnosti voči postupu\na rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie\nsprávneho orgánu v rozsahu žalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich\nnepovažoval za dôvodné, vysvetliť a vyložiť, z akých dôvodov. Ak tak správny súd neurobí, zaťaží svoje\nrozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení všeobecných procesných princípov - podraditeľných\npod vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. - ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami\nvyjadrenými v druhej hlave, siedmom oddiele Ústavy SR (predovšetkým čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2) a v\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (ďalej aj „Dohovor“; porov. II. ÚS\n9/00, I. ÚS 35/01, I. ÚS 26/94, IV. ÚS 156/03).\nSúčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne\nodôvodnenie súdneho verdiktu, ktoré je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je\npredpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je\npredpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti.\nV odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa\nvo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,\nktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa\npri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd\ndbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 157 ods. 2 OSP).\n\nCitované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné\ndôvody, na základe ktorých je založené.\nSúčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými\nnámietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania\nspôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.\nZ obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca ako podstatný žalobný dôvod uviedol, že návrh na začatie\ndisciplinárneho konania podala neoprávnená osoba (§ 223 ods. 2 exekučného poriadku), keď tvrdil,\nže podpis na disciplinárnom návrhu je sfalšovaný. Žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán\nneopodstatnenosť tejto námietky odôvodnili iba s poukazom, že žalobca nepredložil dôkaz, že falšovanie\nverejnej listiny oznámil orgánom činným v trestnom konaní.\nKrajský súd vo svojom rozhodnutí k tejto námietke iba uviedol, že žalobca v žalobe ani v disciplinárnom\nkonaní svoje tvrdenie, že návrh bol podaný neoprávnenou osobou, že došlo k falšovaniu podpisu,\nprípadne k zneužitiu postavenia funkcie verejného činiteľa, vrátane trestnoprávnej roviny žiadnym\nspôsobom nepreukázal a nepodporil inými skutočnosťami. Súd preto nemal dôvod pochybovať o\npravostí podpisu ministerky spravodlivosti a považuje žalobcovu námietku za neopodstatnenú a účelovú.\nKrajský súd sa však nezaoberal - nevysporiadal s tvrdením žalobcu, ktoré uviedol na pojednávaní, že\nbývala ministerka spravodlivosti JUDr. W. môže jednoznačne potvrdiť, že predmetný disciplinárny návrh\nnepodpísala. Uvedené tvrdenie doložil aj kópiami údajných podpisov bývalej ministerky spravodlivosti\nJUDr. W., na ktorých preukazuje, že podpis na návrhu na začatie disciplinárneho konania je zjavne\nodlišný od podpisu JUDr. M. W., čo vyplýva s porovnania len voľným okom.\nPosudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd\nuvedené námietky žalobcu nechal bez povšimnutia, pričom si v podstate len v plnom rozsahu osvojil\ndôvody uvádzané v rozhodnutiach správnych orgánov, t.j. žalovaného, ako aj prvostupňového.\nPokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne žalobcove námietky,\npodľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, čím postihol napadnutý rozsudok znakom\nnepreskúmateľnosti odvolacím súdom, pričom uvedeným postupom bolo porušené právo žalobcu na\nspravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na\nnezávislom a nestrannom súde, ako aj zásada spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd. Ústavný súd SR už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na\nspravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03).\nV správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi preskúmania\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť súdu rozhodnúť o všetkých bodoch\nžaloby a v odôvodnení sa s nimi vysporiadať.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v\nspojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.),\na to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou odvolania.\nV ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu prejednať vec v medziach podanej žaloby,\ndôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu, vrátane odvolacích námietok, znovu o nej\nrozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť.\nV novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho\nkonania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvej O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/20/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1e3b881d-067e-4832-afcb-46fc571b68ef", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 156/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 156/03 z 29. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-29", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3b881d-067e-4832-afcb-46fc571b68ef"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:a88ea17a-22ba-4399-aa9e-3397c0e83a36", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 35/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/01 z 27. 11. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-11-27", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a88ea17a-22ba-4399-aa9e-3397c0e83a36"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "a55f40b6-d18d-4588-8c59-96eb4500aac6:f10a218b-966b-4466-8efd-82137a41fcbe", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4111204568.1", "spisova_znacka": "8Co/160/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/160/2012 z 28. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-11-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4111204568.1"}], "citovane_v": []}