{"guid": "58af3097-f1de-470a-9f67-fb64a090a2f4:16a0a613-092c-4926-9ff4-a5fb7de04ed5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8012200777.1", "spisova_znacka": "9Sžso/65/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/65/2014 z 25. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2016, sp. zn. 9Sžso/65/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:8012200777.1", "identifikacne_cislo": "8012200777", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2016-05-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/328", "nazov": "zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-113.odsek-2.pismeno-g", "nazov": "§ 113 ods. 2 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-113.odsek-2.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-113"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/328#paragraf-113"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/16a0a613-092c-4926-9ff4-a5fb7de04ed5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8012200777.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8012200777.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8012200777.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/65/2014\n8012200777\n25. 05. 2016\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2016:8012200777.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej v právnej veci žalobcu: Q. W., nar. XY,\nbytom P., zastúpený: JUDr. Juraj Kus, advokát so sídlom Nám. osloboditeľov 10, Michalovce, proti\nžalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova č. 5, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: MF/019555/2012-23 zo dňa 06.08.2012 o povinnosti vrátiť\nneprávom vyplatenú sumu na výsluhovom dôchodku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave z 20. júna 2014, č.k. 6S 216/2013-49, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. júna 2014, č.k. 6S\n216/2013-49, p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajský súd rozsudkom z 20. júna 2014, č.k. 6S 216/2013-49, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia Finančného riaditeľstva\nSlovenskej republiky č. 100343/2012-1010400 z 24.05.2012. Súčasne účastníkom nepriznal náhradu\ntrov konania.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že prvostupňovým rozhodnutím Finančného riaditeľstva bola\nžalobcovi podľa § 113 ods. 2 písm. g) bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení\npolicajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 328/2002 Z.z.“) uložená povinnosť vrátiť sumu 12 753,47 €, vyplatenú mu neprávom\nna výsluhovom dôchodku za obdobie od 06.05.2006 do 30.11.2011. Odvolanie žalobcu žalovaný\nnapadnutým rozhodnutím zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca v žalobe poukázal na\nskutočnosť, že rozhodnutie o skončení jeho služobného pomeru prepustením bolo v súdnom konaní o\nžalobe zrušené, preto v zmysle § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, jeho\nslužobný pomer trval (od 01.11.1991) až do 07.11.2011; namietal nezákonnosť rozhodnutia o preplatku\nz dôvodu nemožnosti aplikácie ustanovenia § 113 ods. 2 písm. g) bodu 2 zákona č. 328/2002 Z.z.,\nkeďže vzhľadom na uvedené skutočnosti nemohol vedieť alebo predpokladať, že sa mu táto dávka\nvyplatila neprávom. Šesť rokov dozadu nemohol vedieť, že bude úspešný v konaní, vedenom vo veci\njeho prepustenia zo služobného pomeru.\nZ pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal krajský súd preukázané, že žalobca bol\nrozhodnutím bývalého Colného úradu v Čiernej nad Tisou zo 04.05.2006 v spojení s rozhodnutím\nColného riaditeľstva SR z 30.05.2006, prepustený zo služobného pomeru, a že v dôsledku zrušenia\ntýchto rozhodnutí rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/120/2010-76 zo dňa 01.03.2011 v\n\nspojení s potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/24/2011 z 29.09.2011 služobný\npomer žalobcu podľa § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. trval neprerušene od 01.11.1991 do\n07.11.2011, ktorým dňom bol žalobca uvoľnený zo služobného pomeru. Taktiež mal preukázané, že\nžalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 28.12.2011 označenom ako „Vyčíslenie preplatku na výsluhovom\ndôchodku - vyjadrenie“ okrem iného uviedol, že nemá žiadne námietky voči vráteniu vyplatenej sumy\nna výsluhovom dôchodku za rozhodné obdobie, keďže jeho služobný pomer nikdy neskončil a naďalej\ntrval a že teda nemal nárok na vyplatenie výsluhového dôchodku a vrátenie predmetnej sumy navrhol\nvykonať započítaním zo sumy výsluhového dôchodku.\nKrajský súd skonštatoval, že hoci predložený administratívny spis žalovaného nie je kompletný,\nnesporné tvrdenia a obsah obdržaných dokladov postačoval na preskúmanie rozhodnutí v medziach\nžaloby. Poukázal na to, že predpokladom vzniku povinnosti poberateľa dávky vrátiť túto dávku, je v\nzmysle § 113 ods. 2 písm. g) bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. okolnosť, že poberateľ mal vedomosť alebo\nmusel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila. Vyslovil\nnázor, že pokiaľ žalobca napadol odvolaním a neskôr žalobou rozhodnutie o prepustení zo služobného\npomeru, musel si byť vedomý, že môže dôjsť k zrušeniu tohto rozhodnutia, o čo sa svojím konaním\nsnažil, a teda z okolností musel predpokladať, že vyplácané dávky výsluhového dôchodku môžu byť\nvyplácané neoprávnene, pretože mu patrí služobný príjem. Túto jeho vedomosť možno dedukovať aj z\nobsahu jeho vyjadrenia zo dňa 28.12.2011. Na tom základe krajský súd dospel k záveru, že žalobcovi\nvznikla povinnosť vrátiť výsluhový dôchodok za obdobie, počas ktorého mu nepatril. Keďže žalobca\nnenamietal vyčíslenie preplatku, správnosť určenia jeho celkovej sumy nebola predmetom súdneho\nprieskumu. Rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a preto žalobu zamietol.\nRozsudok krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním z dôvodov podľa § 205 ods. 2\npísm. b), d) a f) O.s.p. ako aj z dôvodu, že postupom súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred\nsúdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.), krajský súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a\nnedostatočne zistil skutkový stav.\nNamietol, že rozhodnutie žalovaného nemožno oprieť o ustanovenie § 113 ods. 2 písm. g) bod 2\nzákona č. 328/2002 Z.z. Krajský súd sa nijako nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že šesť rokov dozadu\nnemohol vedieť, že bude úspešný v spore o žalobe proti rozhodnutiu o prepustení zo služobného\npomeru; výsluhový dôchodok poberal od 06.05.2006 do 30.11.2011 - ak mu služobný úrad vyplatil\nvýsluhový dôchodok neoprávnene, tak sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Neobstojí preto\ntvrdenie žalovaného, že vedel alebo musel vedieť z okolností predpokladať, že sa dávka vyplatila\nneprávom.\nŽalobca ďalej namietol, že z rozsudku krajského súdu je zrejmé, že žalovaný nepredložil súdu kompletný\nspisový materiál, v ktorom sa nenachádzali niektoré doklady a rozhodnutia, napr. č. 24510/2010-1214\nz 22.09.2010 ako aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 8Sžf/24/2011 zo dňa 29.09.2011, z čoho\nvyvodil, že žalovaný akoby chcel zatajovať určité rozhodnutia, ktoré sa na vec vzťahujú. Krajský súd\nnijako nezdôvodnil, ako sa vysporiadal s touto skutočnosťou a jeho rozhodnutie je z toho dôvodu\nnepreskúmateľné.\nPodľa tvrdenia žalobcu krajský súd tým, že žalobu zamietol, odňal mu možnosť konať pred súdom, čím\nporušil čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.\nZ uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie žalovaného\nako aj prvostupňové rozhodnutie Finančného riaditeľstva zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. Súčasne žiadala, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov konania z titulu právnej služby v\ncelkovej výške 640,88 €.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že po zrušení rozhodnutia o prepustení zo\nslužobného pomeru, a následnej žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, bol žalobcovi doplatený\nplat za obdobie nezákonného prepustenia, odchodné a priznaný výsluhový dôchodok, teda správne\norgány si voči žalobcovi splnili všetky finančné záväzky. Naďalej má za to, že žalobca vedel alebo\nmusel vedieť, že v prípade zrušenia rozhodnutia o prepustení mu patrí služobný plat a že výsluhový\ndôchodok bude musieť vrátiť, keďže služobný plat a výsluhový dôchodok nemožno poberať súčasne.\nPokiaľ žalobca namietal neúplnosť predloženého administratívneho spisu a vyslovil názor, že žalovaný\n\nakoby chcel zatajovať určité rozhodnutia, ktoré sa na danú vec vzťahujú, túto námietku nepovažoval\nza dôvodnú, keďže predmetom preskúmavania je rozhodnutie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatený\nvýsluhový dôchodok, pričom rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 8Sžf/24/2011 zo dňa 29.09.2011 sa týkal\nrozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru a bolo ním v spojení s rozsudkom Krajského\nsúdu v Prešove z 01.03.2011, č.k. 1S/120/2010-76, zrušené práve druhostupňové rozhodnutie č.\n24510/2010-1214 z 22.09.2010 vo veci prepustenia zo služobného pomeru, nejde o doklady vzťahujúce\nsa na predmet terajšieho súdneho prieskumu.\nŽalovaný z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v\nrozsahu odvolania a v medziach žaloby (§ 212 ods. 1 a § 250j ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania\nv súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nPredmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného o povinnosti žalobcu vrátiť neprávom vyplatené\nsumy (preplatok) na výsluhovom dôchodku za obdobie od 06.05.2006 do 30.11.2011.\nMedzi účastníkmi nebolo sporné, že rozhodnutie č. 24510/2010-1214 z 22.09.2010 vo veci prepustenia\nzo služobného pomeru bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 01.03.2011, č.k.\n1S/120/2010-76, v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu sp.zn. 8Sžf/24/2011 zo dňa 29.09.2011, čoho\nzákonným následkom v zmysle § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. bolo trvanie služobného pomeru\nžalobcu až do 07.11.2011.\nOdvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že krajský súd neuviedol, ako sa\nvysporiadal s okolnosťou, že uvedený rozsudok najvyššieho súdu a rozhodnutie č. 24510/2010-1214 z\n22.09.2010 neboli súčasťou administratívneho spisu, ktorý žalovaný predložil krajskému súdu.\nV zmysle § 250d ods. 1 veta prvá O.s.p. je žalovaný správny orgán povinný predložiť súdu svoje spisy\nspolu so spismi orgánu prvého stupňa, pričom v zmysle ustálenej judikatúry sa pod uvedenými spismi\nrozumie úplný a originálny spis v danej veci.\nSkutočnosť, že rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru bolo zrušené v konaní o\nžalobe podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, v dôsledku čoho služobný pomer\nžalobcu trval (§ 187 ods. 1 veta prvá zákona č. 220/1998 Z.z.) však medzi účastníkmi nebola sporná.\nKrajský súd si naviac predmetný rozsudok najvyššieho súdu, z ktorého vyplýva i obsah rozhodnutia č.\n24510/2010-1214 z 22.09.2010, zadovážil (č.l. 27 až 32 spisu).\nZa danej situácie podľa názoru odvolacieho súdu nemožno striktne trvať na tom, aby predložený\nadministratívny spis na účely preskúmania rozhodnutia o preplatku musel obsahovať aj žalobcom\nnamietané doklady, prípadne ďalšie listiny, týkajúce sa iných nárokov. Spisový materiál, týkajúci sa\nvýsluhovej dávky, má charakter tzv. „živého spisu“, s ktorým správne orgány pracujú sústavne. Krajský\nsúd pritom v odôvodnení rozsudku uviedol, že hoci predložený administratívny spis žalovaného nie je\nkompletný, nesporné tvrdenia a obsah obdržaných dokladov postačovali na preskúmanie rozhodnutí v\nmedziach žaloby. Nie je preto dôvodné tvrdenie žalobcu, že krajský súd sa nevysporiadal s neúplnosťou\nadministratívneho spisu. Ak okolnosť, že v dôsledku zrušenia rozhodnutia o prepustení služobný pomer\ntrval, nebola sporná, pri prieskume rozhodnutia o preplatku aj odvolací súd považoval predložený\nadministratívny spis za obsahovo dostatočný, obsahujúci doklady, ktoré sú pre preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného vo veci preplatku podstatné.\nPokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že mu krajský súd tým, že žalobu zamietol, odňal možnosť konať\npred súdom, čím porušil čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských\npráv a slobôd, táto námietka je taktiež nedôvodná. Žalobca totiž využil svoje právo podať žalobu proti\nrozhodnutiu žalovaného a krajský súd túto žalobu riadne prejednal na pojednávaní, na ktoré bol žalobca\n(prostredníctvom jeho právneho zástupcu) riadne predvolaný s dostatočnou lehotou na prípravu na\npojednávania.\nPrávo na spravodlivý proces v zmysle namietaných ustanovení Ústavy a Dohovoru neznamená právo\nna to, aby súd žalobe vyhovel.\n\nAj odvolaciu námietku, že rozhodnutie žalovaného nemožno oprieť o ustanovenia § 113 ods. 2 písm.\ng) bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. a že krajský súd sa nijako nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že šesť\nrokov dozadu nemohol vedieť, že bude úspešný v spore o žalobe proti rozhodnutiu o prepustení zo\nslužobného pomeru, odvolací súd považoval za nedôvodnú.\nKrajský súd svoj názor totiž odôvodnil, že pokiaľ žalobca napadol odvolaním a neskôr žalobou\nrozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru, musel si byť vedomý, že môže dôjsť k zrušeniu tohto\nrozhodnutia, o čo sa svojím konaním snažil, a teda z okolností musel predpokladať, že vyplácané dávky\nvýsluhového dôchodku môžu byť vyplácané neoprávnene, pretože mu patrí služobný príjem. Túto jeho\nvedomosť možno dedukovať aj z obsahu jeho vyjadrenia zo dňa 28.12.2011.\nPodľa § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, ak sa rozhodnutie o skončení\nslužobného pomeru zruší, služobný pomer colníka trvá. Za čas neplatného skončenia služobného\npomeru patrí colníkovi služobný príjem podľa § 79 ods. 1 písm. a) až písm. l), ktorý mu patril v čase pred\nneplatným skončením služobného pomeru.\nPodľa § 113 ods. 2 písm. g) bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je\npovinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo\nnepatrila v poskytnutej sume, ak prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť, hoci vedel alebo\nmusel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila.\nPodľa § 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný\npomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov.\nPod pojmom policajt sa na účely zákona č. 328/2002 Z.z. rozumie aj colník (§ 1 ods. 2).\nŽalobca sa preskúmania rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru domáhal žalobou; vzhľadom\nna vyššie citované ustanovenia musel minimálne predpokladať, že úspech v uvedenom konaní bude\nmať ten následok, že jeho služobný pomer trvá a teda, že v takom prípade nebude splnená podmienka\nskončenia jeho služobného pomeru ako jedna z podmienok vzniku nároku na výsluhový dôchodok.\nBez ohľadu na dĺžku trvania konania (konaní) vo veci prepustenia zo služobného pomeru colníka\nteda musel predpokladať, že v prípade jeho úspechu v konaní, teda v prípade, že rozhodnutie o\nprepustení bude zrušené, nesplní (hoci aj následne) podmienku skončenia služobného pomeru pre vznik\nnároku na výsluhový dôchodok od 06.05.2006. To, že žalobca si bol tohto dôsledku a povinnosti vrátiť\nvýsluhový dôchodok za obdobie od 06.05.2006 do 30.11.2011 vedomý, vyplýva aj z jeho vyjadrenia\nzo dňa 28.12.2011, v ktorom uviedol, že „k vráteniu vyplatenej sumy výsluhového dôchodku za\nrozhodné obdobie nemá žiadne námietky. Keďže jeho služobný pomer nikdy neskončil a naďalej trval,\ntak je logické, že nemal nárok na vyplatenie výsluhového dôchodku za obdobie od 06.05.2006 do\n30.11.2011. Vrátenie tejto sumy navrhujem vykonať započítaním zo sumy priznaného odchodného.“\nUvedené vyjadrenie v mene žalobcu podal ním splnomocnený právny zástupca, Mgr. Juraj Kus, pričom\nz pripojenej plnej moci zo dňa 28.12.2011 vyplýva oprávnenie zástupcu „na zastupovanie v konaní vo\nveci vrátenia vyplatenej sumy na výsluhovom dôchodku za obdobie od dátumu priznania a vyplácania\ntejto dávky, t.j. od 06.05.2006 do 30.11.2011“. Následné tvrdenie žalobcu, že nemohol vedieť alebo z\nokolností predpokladať, že sa mu výsluhový dôchodok vypláca neoprávnene, z uvedených dôvodov aj\nodvolací súd považoval za nedôvodné a účelové.\nVzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je súladné so\nzákonom, preto rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny (§ 250ja ods. 3 veta druhá v spojení\ns § 219 O.s.p.).\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s §\n224 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p., tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo žalobca v tomto\nkonaní nebol úspešný.\nPoučenie:\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}