{"guid": "54d83f92-006e-43fb-9945-70d9bc97a1dd:aee57283-c8b5-4fd3-a39b-e7df8dd4ed49", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8011200852.1", "spisova_znacka": "3Sžo/124/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/124/2015 z 23. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. novembra 2016, sp. zn. 3Sžo/124/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:8011200852.1", "identifikacne_cislo": "8011200852", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2016-11-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250k.odsek-1", "nazov": "§ 250k ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250k.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250k"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-1", "nazov": "§ 150 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-150"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250k", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-150"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aee57283-c8b5-4fd3-a39b-e7df8dd4ed49", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8011200852.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8011200852.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8011200852.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/124/2015\n8011200852\n23. 11. 2016\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2016:8011200852.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Kúpele Horný Smokovec, s.r.o., so\nsídlom Horný Smokovec 2, Vysoké Tatry, právne zastúpeného: Barger Prekop s.r.o., Advokátska\nkancelária, so sídlom, Aupark Tower, Eisteinova 24, Bratislava proti odporcovi: Mesto Vysoké Tatry, Starý\nSmokovec 1, Starý Smokovec, Vysoké Tatry, právne zastúpeného advokátom Františkom Komkom, so\nsídlom Hlavná 27, Prešov, za účasti: 1/ Literárny fond, Grösslingova 55, Bratislava, 2/ P. A., J., 3/ F. A.,\nO., 4/ P. A. O., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 512-4/2011 zo dňa 30. augusta 2011,\nv konaní o odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/39/2011-111 zo dňa 25.\nfebruára 2015 v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/39/2011-111 zo dňa 25.\nfebruára 2015 v časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 2S/39/2011-111 zo dňa 25. februára 2015 zrušil rozhodnutie č.\n512 - 4/2011 zo dňa 30. augusta 2011, ktorým odporca vyjadril nesúhlas s osadením závory - reťazovej\nzábrany na verejnej účelovej komunikácii s obmedzením jestvujúcim dopravným značením DZ č. B1\n+ E12, \"okrem vozidiel kúpeľných hostí a dopravnej obsluhy\", pri vstupe na komunikáciu z dôvodu\nzachovania charakteru verejnej komunikácie podľa § 22 zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších\npredpisov, podľa § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.\nSúčasne s rozhodnutím vo veci samej uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania\nvo výške 1.342,30 €. Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p., § 11\nods. 4, § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov.\nVoči výroku o náhrade trov konania podal odporca v zákonom určenej lehote odvolanie. Žiadal, aby\nodvolací súd zmenil výrok o náhrade trov konania tak, že náhradu trov účastníkom neprizná. Podľa\njeho názoru, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo výroku o náhrade trov konania vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na ustanovenie § 250k, § 142 a nasl. O.s.p. a vyjadril\nnázor, že aj v tomto prípade je možné úspešnému účastníkovi konania priznať iba náhradu účelne\nvynaložených trov na uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd môže zároveň upustiť od priznania\nnáhrady trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.\nPodľa jeho názoru mohol v danom prípade súd rozhodnúť o žalobe podľa § 250f ods. 3 O.s.p. bez\nnariadenia pojednávania a zrušiť rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250j ods. 3 O.s.p. Vyjadril názor,\nže nebola potrebná osobná účasť zástupcu navrhovateľa na pojednávaní a trovy vzniknuté jeho účasťou\nneboli účelne vynaložené. Za účelne vynaložené trovy považuje odporca úkony: prevzatie a príprava\nprávneho zastúpenia, podanie žaloby, podanie opravného prostriedku proti uzneseniu Krajského súdu\nv Prešove, zaplatenie súdneho poplatku. Uviedol tiež, že podľa ustálenej súdnej praxe sú obce\noslobodené od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o súdnych poplatkov.\nKeďže odporca pri svojej rozhodovacej činnosti plnil úlohy súvisiace so zabezpečovaním verejných\n\npotrieb a záujmov občanov, bolo možné podľa § 150 O.s.p. upustiť od priznania náhrady trov konania\nz dôvodov hodných osobitného zreteľa. V danom prípade môže účastník uhradiť náhradu trov len s\nveľkými ťažkosťami v dôsledku rozpočtovej situácie miest a obcí, ktoré sú v súčasnom období prevažne\ndeficitné a nemôžu riadne a včas uhrádzať všetky svoje záväzky. Žiadal preto prihliadnuť na ustanovenie\n§ 150 O.s.p. a nepriznať účastníkom náhradu trov konania.\nS odvolaním odporcu vyjadril navrhovateľ vo svojom písomnom stanovisku nesúhlas a uviedol, že\ntrovy účasti právneho zástupcu na súdom nariadených pojednávaniach sú účelne vynaloženými\ntrovami konania. Možnosť účasti právneho zástupcu na nariadenom súdnom pojednávaní je potrebné\npovažovať za jednu zo základných a najúčelnejších platforiem pre realizáciu práva na obhajobu a riadne\npresadzovanie uplatneného žalobného nároku. Navyše, súd v predvolaniach na pojednávanie uviedol,\nže pokladá za potrebné účastníka v konaní vypočuť. Účasť navrhovateľa, resp. jeho právneho zástupcu\nna pojednávaniach bola nevyhnutná a účelná. Oslobodenie odporcu od súdnych poplatkov ho nezbavuje\npovinnosti nahradiť trovy konania. Odporca nepredložil žiaden dôkaz o jeho zlej ekonomickej situácii,\nktorá by odôvodňovala aplikáciu § 150 O.s.p., naopak, odporca je mestom, pre ktoré je charakteristický\nprekvitajúci turistický ruch a javí sa nepravdepodobným, že náhrada trov konania by mohla mať reálny\nnegatívny doklad na schopnosť odporcu uhrádzať svoje záväzky a narušiť jeho ekonomickú situáciu.\nVšetky trovy konania vznikli v dôsledku hrubého zásahu odporcu do procesných práv navrhovateľa v\nkonaní, ktoré viedol, a preto by mal niesť za svoje nezákonné konanie následky. Žiadal napadnutý výrok\no náhrade trov konania potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok (O.s.p.).\nOdvolacie konanie v tomto prípade začalo dňom doručenia odvolania súdu, dňa 30.3.2015, t.j. počas\núčinnosti Občianskeho súdneho poriadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok,\nv rozsahu odvolania t.j. v časti o náhrade trov konania, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p.) a zistil, že odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech.\nPodľa § 250k ods. 1 O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná\nprávo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené\nz dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť,\nže sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.\nŽalovaný - odporca v podanom odvolaní neuviedol žiaden relevantný dôvod, ktorý by bol hodný\nosobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Takýto dôvod nevyplýval ani z\npredchádzajúcich okolností správneho konania.\nOdporca argumentoval, že dôvodom hodným osobitného zreteľa pre rozhodnutie o trovách konania je\nokolnosť, že vo veci konal v záujme zabezpečovania verejných potrieb a záujmov občanov. Ako vyplýva\nz už ustálenej súdnej praxe, pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na\nosobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré\nviedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.\nV danom konaní pred súdom prvého stupňa nebolo preukázané, že rozhodnutie odporcu sa týkalo\nverejnej účelovej komunikácie, a teda že jeho vydaním boli zabezpečované verejné potreby a\nzáujmy občanov. Navrhovateľ v podanej žalobe poukázal na privátny charakter komunikácie, ktorej sa\nrozhodnutie odporcu týkalo, jeho bránenie práva nebolo účelové, čo vyplýva aj z výsledku konania v\nmerite veci.\nOdvolací súd v konaní nezistil okolnosti v postoji účastníkov konania, ktoré by odôvodňovali nepriznanie\nnáhrady trov konania úspešnému navrhovateľovi.\nSúd v danom prípade nemohol prihliadnuť ani na skutočnosť, že odporca je podľa § 4 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch), oslobodený od platenia súdneho poplatku. Platenie\nsúdneho poplatku a náhrada trov konania na základe rozhodnutia súdu sú samostatné, rozdielne a\nnezameniteľné inštitúty podliehajúce rozdielnej právnej úprave.\nPlatenie súdnych poplatkov poplatníkmi v zmysle úpravy zákona o súdnych poplatkoch má najmä\nfiskálny význam pre štátny rozpočet a ich účelom je aspoň čiastočná úhrada nákladov spojených so\nsúdnym konaním zo strany účastníkov konania, navrhovateľov poplatkového úkonu (napr. poplatok\nza návrh, odvolanie a pod.). Aby inštitút súdnych poplatkov neprimerane nezasahoval do práva na\nsúdnu a inú právnu ochranu zakotveného aj v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, zákon o súdnych\n\npoplatkoch v ustanovení § 4 ods. 1 taxatívne vymenúva konania, ktoré sú od súdneho poplatku\noslobodené ex lege (zákonné vecné oslobodenie) a v ustanovení § 4 ods. 2 osoby, ktoré sú od poplatku\noslobodené ex lege (zákonné osobné oslobodenie).\nTrovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý\nzárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony\nsúdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená\nzastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky,\ntlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát (§ 137 O.s.p.). Súdny poplatok teda\npredstavuje len jednu zo zložiek trov konania, ktorý sa stáva súčasťou trov konania v momente, ako ich\núčastník v zmysle zákona zaplatil.\nÚčastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie\nalebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný\nv posudzovanom konaní nemal úspech v konaní, preto mu bola súdom uložená povinnosť uhradiť\núspešnému účastníkovi konania trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatňovaním svojho práva súdnou\ncestou.\nOkolnosť, že žalovaný by bol v prípade podania návrhu vo veci verejného a spoločensky prospešného\nzáujmu oslobodený od platenia súdneho poplatku (§ 4 ods. 2 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch),\nnemá vplyv na procesný princíp, podľa ktorého je neúspešný účastník povinný úspešnému účastníkovi\nkonania hradiť jeho trovy.\nOdporca v podanom odvolaní len všeobecne poukázal na ekonomickú situáciu miest a obcí,\navšak nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci likvidačný účinok uhradenia priznaných trov konania\nnavrhovateľovi na aktuálnu ekonomickú situáciu odporcu. Za účelom preukázania svojej finančnej\nsituácie a vplyve úhrady trov konania úspešnému účastníkovi na riadne zabezpečenie plnenia povinností\nMesta Vysoké Tatry, odporca nepredložil žiaden dôkazný prostriedok, na ktorý by bolo možné prihliadať\npri rozhodovaní o trovách konania. Z jeho strany neboli produkované žiadne doklady, ktoré by súd\nmohol akceptovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa v majetkovej - finančnej oblasti odporcu\npre nepriznanie náhrady trov. Je potrebné vziať pri tom do úvahy, že odporca, Mesto Vysoké Tatry,\nmá zriadený interný majetkovoprávny odbor za účelom zabezpečovania právnej agendy mesta a\nposkytovanie právnej pomoci orgánom mesta a ďalším orgánom zriadeným na zabezpečenie úloh\nsamosprávy a napriek existencii stáleho odborného, právneho útvaru, je schopný si finančne zabezpečiť\naj ďalšiu externú, právnu pomoc prostredníctvom advokáta. Uvedené konanie odporcu nenasvedčuje\npreto takej nepriaznivej ekonomickej situácii, ktorá by mohla byť dôvodom hodným osobitného zreteľa\npodľa § 250k ods. 1 tretia veta O.s.p.\nPodľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 212/09-26 z 10.11.2009, „Ustanovenie\n§ 250k O.s.p. umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto zákonného ustanovenia\npriznal tomu účastníkovi, ktorému inak patrí náhrada trov konania, túto náhradu len sčasti. Zákon ako\ndôvod na použitie uvedeného ustanovenia uvádza okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré zákon\nneuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú úvahu súdu.\nHranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie\nalebo priznanie len sčasti úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného\nprincípu zodpovednosti za výsledok sporového konania“.\nPrávo úspešného účastníka na náhradu trov konania je imanentnou súčasťou práva na súdnu ochranu\nzakotveného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Obsahom základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní,\nspravidla v spore, uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo\nvecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva.\nRozhodovaním o náhrade trov konania môže súd zasiahnuť aj do základného práva vlastniť podľa čl.\n20 ods. 1 ústavy.\nÚstavný súd v tejto súvislosti v odôvodnení svojho rozhodnutia (nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo 17. decembra 2004 sp. zn. II. ÚS 31/04) uviedol: Pri tomto výklade treba venovať pozornosť\nzmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp.\nbrániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového\nprotokolu. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane pred\nexekučným súdom) je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva\nzákon (v tomto prípade sa súdny exekútor považuje za účastníka konania pre ten úsek konania, v ktorom\nsa rozhoduje o jeho nároku na náhradu trov konania), náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a\nčasovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel\n\nzaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť\nzákon ( čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy)“.\nV danom prípade je nutné konštatovať, že navrhovateľ nepodal nedôvodnú žalobu, z jeho strany došlo\nlen k bráneniu svojho práva v dôsledku konania odporcu, ktorý vydal nepreskúmateľné rozhodnutie pre\nnedostatok dôvodov. Trovy konania navrhovateľa teda vznikli v priamej príčinnej súvislosti s konaním\nodporcu. Na základe uvedeného sa senát odvolacieho súdu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa o\npriznaní náhrady trov konania úspešnému žalobcovi.\nV danom prípade trovy úspešného účastníka konania pozostávali zo zaplatených súdnych poplatkov a\nnákladov za právne zastúpenie advokátom.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nAko zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno\nobmedziť. Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby\nposkytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Advokát je oprávnený dať sa zastupovať\niným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva (§\n25 ods. 1, 2, 3 O.s.p.).\nPodľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov\nkonania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.\nPodľa čl. 47 ods. 2 Ústavy, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi\norgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných\nprieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.\nOdňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým by znemožnil účastníkovi konania\nrealizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. Takýmto procesným právom\núčastníka je i právo na právne zastúpenie advokátom, prostredníctvom ktorého realizuje svoje práva ako\ni právo byť prítomný, či už osobne alebo prostredníctvom zvoleného zástupcu, na verejnom prerokovaní\njeho veci.\nJe vo výlučnej právomoci súdu posúdiť, či je v prejednávanej veci vhodné vydať rozhodnutie bez\nnariadenia pojednávania, ak to účastníci zhodne navrhli, alebo vyjadrili súhlas s prejednaním veci bez\nnariadenia pojednávania.\nZ obsahu spisu odvolací súd zistil, že v danom prípade neboli splnené podmienky na rozhodnutie veci\nbez nariadenia pojednávania v zmysle úpravy v ust. § 250f O.s.p. z dôvodu, že účastníci konania takýto\npostup nenavrhli a nedošlo ani k zrušeniu rozhodnutia odporcu podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p.\nBolo právom navrhovateľa, osobne, resp. prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu sa zúčastniť\nna nariadených pojednávaniach a ústne sa vyjadriť. Účasť právneho zástupcu navrhovateľa na\npojednávaniach nariadených súdom a vznik nákladov spojených s touto účasťou, preto nemožno\npovažovať za náklady, ktoré neboli účelne vynaložené.\nKrajský súd v Prešove priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatených\nsúdnych poplatkoch 66 € za podaný návrh, 70 € za podané odvolanie a odmene advokáta - právneho\nzástupcu žalobcu.\nNáklady právneho zástupcu navrhovateľa pozostávali z odmeny za právne úkony: prevzatie a príprava\nprávneho zastúpenia v roku 2011 (57 €), vypracovanie a podanie opravného prostriedku z 31.10.2011\n(57 €), účasť na pojednávaní dňa 19.04.2013 (60,07 €), podanie odvolania proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Prešove zo dňa 07.06.2013 (30,04 €), účasť na pojednávaní dňa 25.02.2015 (64,54 €). Súd\nokrem náhrady za uvedené úkony priznal navrhovateľovi 20 % DPH z priznanej odmeny (53,73 €),\npaušálnu náhradu výdavkov (46,60 €), cestovné náhrady súvisiace s účasťou na dvoch pojednávaniach\nspočívajúce v použití motorového vozidla (357,50 €), spotrebovanie pohonných hmôt (95,11 € + 65,94\n€), náhradu za stratu času (318,84 €). Odmena a náhrady advokáta boli určené v zmysle § 11 ods. 4,\n§ 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov.\nNeušlo pozornosti odvolacieho súdu nesprávne určenie sadzby tarifnej odmeny prvostupňovým súdom,\npretože navrhovateľovi prislúchala náhrada trov za právne zastúpenie za jednotlivé úkony právnej\npomoci v sadzbe určenej v § 11 ods. 4 prvá veta vyhlášky číslo 655/2004 Z.z., v rozsahu 1/6 z\nvýpočtového základu, pretože základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna\nšestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku tak, ako bola navrhovateľom vyúčtovaná podaním doručeným súdu dňa 05.03.2015.\nVýška odmeny - jej zníženie prvostupňovým súdom na 1/13 výpočtového základu však nebola zo\nstrany navrhovateľa napadnutá odvolaním, a preto otázka zníženia vyúčtovanej sadzby súdom na 1/13\n\nvýpočtového základu za jednotlivé úkony právneho zástupcu, nebola predmetom prieskumu odvolacieho\nsúdu\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nveta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania\nnepriznal, keďže v konaní si náhradu trov konania v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. ani po výzve súdu,\nneuplatnil.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/39/2011", "guid": "f049e1ab-d69c-43fd-9e71-e75a70cc3a6d:a76e37e6-06c6-4289-9ed0-e35ed110c72b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}