{"guid": "c6d513f3-c0b4-4377-8c0d-ce5a4d630eea:e4351e3c-9701-4d03-b5e1-16424f1881a7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8011200733.2", "spisova_znacka": "2Sžo/74/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/74/2014 z 29. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2016, sp. zn. 2Sžo/74/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:8011200733.2", "identifikacne_cislo": "8011200733", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2016-06-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/586", "nazov": "zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/586#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4351e3c-9701-4d03-b5e1-16424f1881a7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8011200733.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8011200733.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8011200733.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/74/2014\n8011200733\n29. 06. 2016\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2016:8011200733.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčlenov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci žalobcu: JUDr. F. B.,\nbytom O. XXX/XX, B., proti žalovanej: Slovenská advokátska komora, so sídlom v Bratislave, Kolárska\n4, zastúpenej JUDr. Evou Bušovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Tobrucká 6, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 23. júna 2011, číslo 3036/11, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 23. januára 2014, č. k. 3S/59/2011-92 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 23. januára 2014, č. k.\n3S/59/2011-92 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 23. januára 2014, č. k. 3S/59/2011-92 zamietol žalobu o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 23. júna 2011, číslo 3036/11, ktorým nezapísala\nžalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného Slovenskou advokátskou komorou (ďalej len\n„SAK\") z dôvodu, že nespĺňa podmienku bezúhonnosti stanovenú v § 3 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.\nz. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský\nzákon) v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. decembra 2011 (ďalej len „zákon o\nadvokácii\").\nZ odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že žalobca bol Okresným súdom v Poprade uznaný\nza vinného spolupáchateľstvom za spáchanie prečinu proti majetku podľa § 9 ods. 2 vtedy platného a\núčinného Trestného zákona a podľa § 3 ods. 1 písm. d/ vtedy platného a účinného zákona o prečinoch.\nPodľa rozsudku zo dňa 22. júna 1983 vydaného Okresným súdom Stará Ľubovňa bol žalobca uznaný\nvinným spolupáchateľstvom pokusu k trestnému činu neoprávneného používania cudzieho motorového\nvozidla podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1 k § 209 ods. 1, 3 písm. a/ Trestného zákona a z prečinu proti majetku\npodľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona o prečinoch.\nKrajský súd citujúc ustanovenia § 3 ods. 4 a § 62 ods. 1 písm. c/ zákona o advokácii uviedol, že zo\nzákona o advokácii vyplýva povinnosť SAK zapísať do zoznamu advokátskych koncipientov každého\nžiadateľa, ktorý splní zákonnom stanovené podmienky. Rovnako však z tohto ustanovenia vyplýva, že\nposudzovanie jednej z podmienok, bezúhonnosti, je prísne a neobmedzuje sa len na negatívny výpis z\nregistra trestov ako je tomu u väčšiny iných zamestnaní alebo povolaní, pri ktorých sa preukazovanie\nbezúhonnosti taktiež vyžaduje, ale zisťuje sa jednak z odpisu registra trestov a dokonca podľa § 3 ods.\n4 zákona o advokácii za nesplnenie podmienky bezúhonnosti postačuje preukázateľné spochybnenie\n\nčestného a svedomitého plnenia povinnosti advokáta. A takýmto spochybnením, podľa názoru krajského\nsúdu, môže byť odsúdenie žiadateľa v minulosti za trestnú činnosť.\nKrajský súd zdôraznil, že výkon advokátskeho povolania nie je právne nárokovateľný a vzhľadom\nna jeho povahu je legitímne, keď podmienky prístupu k tomuto povolaniu určí štát vo forme zákona.\nBezúhonnosť patrí medzi tzv. vstupné štandardy, ktoré komora overuje u adeptov povolania. K\nliberálnym princípom patrí právny nárok každého, kto spĺňa nielen kvalifikačné, ale aj mravné podmienky\nvyjadrené pojmom bezúhonnosť na výkon profesie advokáta. Tento pojem sa vzťahuje na obdobie\npred zápisom do zoznamu advokátov, keď žiadateľ ešte nie je viazaný deontológiou. Zákon nedefinuje\nbezúhonnosť, preto ju treba chápať vo všeobecnom, občianskom význame, a to ako občiansku česť,\nmravnú zachovalosť či dobrú povesť. Nesplnenie tejto požiadavky bez ohľadu na trestnoprávne či\nadministratívnoprávne postihnutie so sebou nesie aj istú spoločenskú sankciu vo forme diskvalifikácie z\nvýkonu povolaní vyžadujúcich vysokú úroveň tzv. spoločenskej bezúhonnosti.\nKrajský súd mal preukázané, že žalobca v minulosti spáchal aj násilnú trestnú činnosť a tá má relevanciu\nspochybniť, že žalobca si bude v budúcnosti čestne a svedomite plniť povinnosti advokátskeho\nkoncipienta. Žalovaná má oprávnenie v konaní o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov skúmať\naj zahladené odsúdenie a brať na nich zreteľ a pri rozhodovaní o zápise žalobcu konala v medziach\nsvojich právomoci a podľa správnej úvahy s prihliadnutím aj na povahu a okolnosti trestnej činnosti za\nktorú bol žalobca odsúdený, hoc sa jedná o zahladené odsúdenia.\nKrajský súd preto dospel k záveru, že žalovaná v konaní dostatočne zistila skutkový stav veci, vyvodila z\nneho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnila, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí\nprípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého\nrozhodnutia, žalobu s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu ako nedôvodnú\nzamietol podľa § 250j ods. 1 OSP.\nO náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, že\nneúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovaná si trovy konania neuplatnila.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Prešove, napadnuté rozhodnutie\nžalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, alternatívne žiadal zrušiť rozsudok Krajského súdu v\nPrešove a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nV podanom odvolaní žalobca namietal, že sa nemôže stotožniť s odôvodnením rozsudku, ktorým\nbola zamietnutá jeho žaloba. Krajský súd bezprecedentne akceptoval porušenie zákona zo strany\nžalovaného a to podľa súdu údajne len dlhšie časové obdobie od podania návrhu na zápis do zoznamu\nadvokátskych koncipientov do vydania rozhodnutia. Mal za to, že krajský súd mal preskúmať nielen\nzákonnosť rozhodnutia, ale aj konania, ktoré mu predchádzalo a teda keď je v zákone daná taxatívne\npovinnosť vykonať niečo do 15 dní a keď to niekto bezprecedentne vykoná až po 8 mesiacoch a troch\ntýždňoch, takéto konanie nie je v súlade so zákonom.\nĎalej uviedol, že má za to, že preskúmavané rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné a\nneposkytuje vo svojom odôvodnení ani skutkovú, ani právnu oporu toho, čo je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia, ako mylne uvádza súd. Okrem iného sa v ňom konštatuje, že žalobca páchal opakovane\nnásilnú trestnú činnosť, čo ale nie je pravda, pretože skutky, za ktoré bol odsúdený boli majetkové\na toto delenie deliktov bolo také aj v čase ich spáchania, ako aj v čase rozhodovania žalovaného.\nTvrdenia komory, že tieto jeho dve odsúdenia sú dôvodom na to, že vážne, relevantne spochybňujú, že\nbude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta nemožno akceptovať, pretože sú scestné, odporujú\nzákladným pravidlám demokratickej spoločnosti, sú diskriminačné a popierajú okrem filozofických aj\nprávne závery o tom, že človek sa môže polepšiť a neopakovať svoje chyby, ako v jeho prípade\nmladíckej nerozvážnosti, pretože skutkov sa dopustil ako mladistvý. Ak skutočnosť spred 31 rokov má\nspochybniť jeho čestnosť a svedomitosť do budúcna, takéto závery sú neakceptovateľné v demokratickej\nspoločnosti a boli praktizované v minulosti iba v nedemokratických, rasovo a inak diskriminačných\nrežimoch, kde napríklad príslušnosť k rase, národu, spoločnosti alebo iný biľag trvalo diskriminoval\npredmetnú osobu, resp. ju likvidoval.\n\nV odvolaní ďalej zdôraznil, že žalovaný a s ním aj súd sa jednoznačne mylne domnieva, že §\n3 ods. 4 zákona o advokácii možno používať svojvoľne, podľa svojich potrieb a vykladať si ho v\nprospech rozhodovania SAK ľubovoľne, akýmsi širším extenzívnym výkladom, dokonca s ignoráciou\npredchádzajúceho ustanovenia § 3 ods. 3, ba priamo v rozpore s ním. Extenzívny výklad je rozširujúci\nvýklad, kde sa pod normatívne pôsobenie určitého zákonného ustanovenia výkladom podriaďujú aj iné\nustanovenia. Teda sa široko vykladá nejaké ustanovenie s ktorým zákonodarca vyslovene nepočítal.\nAvšak v rámci takéhoto výkladu § 3 ods. 4 citovaného zákona nie je možné zahŕňať aj situáciu, ktorú\nuž predtým jasne a zreteľne zákonodarca predpokladal a vyjadril ju, odpovedal na ňu v § 3 ods. 3.\nNejde o žiaden extenzívny výklad, treba to jasne pomenovať, ale ide o rozhodnutie tak u SAK, či súdu\ncontra legem, proti doslovnému jazykovému zneniu, výkladu, a to aj logickému, dokonca i v rozpore s\númyslom zákonodarcu, ktorý ho deklaroval v dôvodovej správe k predmetnému zákonu o advokácii. Ak\nby zákonodarca mal úmysel vykladať § 3 ods. 4 v takom extenzívnom výklade, ako to robí žalovaný a\nako to bezprecedentne akceptoval aj súd, potom by ako prekážku zápisu do zoznamu advokátskych\nkoncipientov vyslovene neuvádzal aj bezúhonnosť v § 3 ods. 3 zákona o advokácii. Vzhľadom k\nuvedenému mal žalobca za to, že komora aj súd svojvoľne a ľubovoľne vykladajú ustanovenie § 3 zákona\no advokácii a akceptuje sa inkvizičný a protiústavný postup žalovaného v napadnutom rozhodnutí.\nUvedené rozhodnutie je aj v rozpore s Ústavou SR, najmä s článkom 19, podľa ktorého každý má\nprávo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, článkom 36,\npodľa ktorého každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň ako aj právo podnikať\na uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Zároveň bola porušená aj Listina základných práv a slobôd,\nEurópsky dohovor o ľudských právach v znení protokolu č. 11 článok 14 - zákaz diskriminácie, podľa\nktorého užívanie práva slobôd priznaných dohovorov sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej\nna akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné\nzmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo\niné postavenie.\nŽalobca je toho názoru, že v jeho prípade bol zo strany žalovanej porušený aj zákon o rovnakom\nzaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, pretože aj keď vo svojom\nrozhodnutí konštatuje, že ustanovenie § 3 ods. 4 zákona o advokácii nemožno vykladať zúžene\ns prihliadnutím len na zákonnú fikciu zahladenia odsúdenia a vykladá jeho odsúdenie z akéhosi\nširšieho hľadiska, toto konštatovanie žalovanej je v rozpore s právnou praxou, judikatúrou a u právne\nznalých občanov aj s logikou, pretože diskriminuje človeka, ktorý je 31 rokov plnohodnotným občanom\nspoločnosti.\nŽalobca sa tiež domnieva, že bolo porušené jeho právo na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods.\n1 Ústavy SR. Od nápadu žaloby do predvolania na pojednávanie vo veci ako predsedníčka senátu\nrozhodovala JUDr. Mruškovičová, pričom zloženie jej senátu nebolo zistiteľné a náhle na pojednávaní,\nkedy bol vynesený rozsudok rozhodovala v tejto veci ako predsedníčka senátu JUDr. Tobiašová. Dôvod\ntejto zmeny mu nie je známy a preto sa domnieva, že bol odňatý svojmu zákonnému sudcovi.\nZáverom uviedol, že nezapísanie do zoznamu advokátskych koncipientov je v skutočnosti zastretou\nsankciou SAK voči jeho osobe. V bulletine Slovenskej advokácie č. 7-8/2010 bola totiž uverejnená\ninformácia týkajúca sa jeho osoby, resp. obchodnej spoločnosti, v ktorej bol konateľom. Táto spoločnosť\nbola udaná advokátom z Popradu, že pokútne vykonáva advokátsku činnosť, čo ale bolo zavádzajúce\na mylné tvrdenie plynúce z osobných rozporov s predmetným advokátom a predsedníctvo poverilo\njedného z členov túto vec preveriť a urobiť potrebné kroky na zamedzenie takýchto údajne pokútnicky\nposkytovaných právnych služieb a to aj v iných prípadoch.\nŽalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 OSP, v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\nodvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP, v spojení s ust. § 212 ods. 1 OSP) postupom podľa\nust. § 250ja ods. 2 veta prvá OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n(§ 156 ods. 1 a 3 OSP, v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru,\nže odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť.\n\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia o nezapísaní\nžalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného Slovenskou advokátskou komorou z dôvodu,\nže nespĺňa podmienku bezúhonnosti stanovenú v § 3 ods. 4 zákona o advokácii v znení účinnom do\n31. decembra 2011.\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).\nV rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v\nžalobe, a či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP).\nPodľa § 62 ods. 1 zákona o advokácii (v znení účinnom do 31. decembra 2011) Komora zapíše do\nzoznamu advokátskych koncipientov na návrh advokáta, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej\nspoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným do 15 dní toho, kto\na) je plne spôsobilý na právne úkony,\nb) získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte\nvysokej školy v Slovenskej republike4) alebo má uznaný doklad o právnickom vzdelaní druhého stupňa\nvydaný zahraničnou vysokou školou,\nc) je bezúhonný,\nd) je v pracovnom pomere s advokátom, verejnou obchodnou spoločnosťou, komanditnou spoločnosťou\nalebo so spoločnosťou s ručením obmedzeným, pričom nie je súčasne v pracovnom pomere alebo\nobdobnom pracovnoprávnom vzťahu s iným zamestnávateľom s výnimkou pedagogickej, publicistickej,\nliterárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti, ak svojím rozsahom nemôže ohroziť výkon praxe\nadvokátskeho koncipienta a nevykonáva ani činnosť, ktorá je nezlučiteľná s povahou a etickými princípmi\nvýkonu praxe advokátskeho koncipienta.\nPodľa § 3 ods. 3 zákona o advokácii (v znení účinnom do 31. decembra 2011) za bezúhonného sa na\núčely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a ak ide\no obzvlášť závažný zločin, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania\núplatku, trestný čin podplácania a trestný čin nepriamej korupcie, ani ten, komu bolo odsúdenie za taký\ntrestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený podľa\nosobitného predpisu.\nPodľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii (v znení účinnom do 31. decembra 2011) bezúhonný na účely\ntohto zákona nie je ani ten, u koho je preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť\npovinnosti advokáta.\nPodľa § 3 ods. 5 zákona o advokácii bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov nie starším\nako tri mesiace.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. OSP), je posudzovať, či správny orgán\nvecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či\nzistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v\nsúlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda\nči rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi\n\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nPredovšetkým treba konštatovať, že v predmetnej veci skutkový stav nebol medzi účastníkmi sporným.\nPodľa zistení žalovanej - čo žalobca ani nenamietal - bol žalobca uznaný za vinného spolupáchateľstvom\nza spáchanie prečinu proti majetku podľa § 9 ods. 2 vtedy platného a účinného Trestného zákona a\npodľa § 3 ods. 1 písm. d/ vtedy platného a účinného zákona o prečinoch. Podľa rozsudku zo dňa 22.\njúna 1983 vydaného Okresným súdom Stará Ľubovňa bol žalobca uznaný vinným spolupáchateľstvom\npokusu k trestnému činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 9 ods. 2, §\n8 ods. 1 k § 209 ods. 1, 3 písm. a/ Trestného zákona a z prečinu proti majetku podľa § 3 ods. 1 písm.\na/ zákona o prečinoch.\nZ citovaných ustanovení zákona o advokácii v znení účinnom do 31. decembra 2011 vyplýva, že\nbezúhonnosť osoby je posudzovaná na základe jej negatívneho vymedzenia, pričom sa za bezúhonného\nna účely zákona o advokácii, okrem osoby uvedenej v § 3 ods. 3 zákona o advokácii, nepovažuje ani\nten, u koho je preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta (§ 3\nods. 4 zákona o advokácii). Zákon o advokácii teda v čase podania žiadosti o zápis žalobcu do zoznamu\nadvokátskych koncipientov obsah pojmu bezúhonnosti osoby definoval širšie a zahŕňal v sebe aj tzv.\nspoločenskú bezúhonnosť.\nOd 1. januára 2013 došlo zákonom č. 335/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z.\nz. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský\nzákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú\nniektoré zákony (ďalej len „zákon č. 335/2012 Z. z.\") k zmene obsahu pojmu „bezúhonnosť\", pričom\nod 01. januára 2013 za bezúhonného podľa (§ 3 ods. 3 zákona o advokácii) nebol považovaný už len\nten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a ak ide o obzvlášť závažný zločin, trestný\nčin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania a\ntrestný čin nepriamej korupcie, ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo na\nktorého sa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu. Uvedený\nzákon však doplnil do zákona o advokácii aj nový pojem, a to spoľahlivosť osoby, pričom spoľahlivým na\núčely zákona o advokácii nie je ten, u koho je preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito\nplniť povinnosti advokáta. Zákon o advokácii od 01. januára 2013 tiež ustanovil, že komora zapíše do\nzoznamu advokátskych koncipientov toho, kto je bezúhonný a spoľahlivý.\nZ uvedeného vyplýva, že od 01. januára 2013 sa nezmenili podmienky kladené na osobnostné kvality\nbudúceho advokáta resp. advokátskeho koncipienta, ale iba sa precizovala právna úprava tak, aby došlo\nk zosúladeniu obsahového vymedzenia bezúhonnosti v zákone o advokácii zaužívaným štandardom,\ns tým, že v § 3 ods. 4 sa z hľadiska pojmového zaviedol nový pojem „spoľahlivosť\", čo vyplýva aj z\ndôvodovej správy k zákonu č. 335/2012 Z. z..\nNa samotného žalobcu teda táto zmena právnej úpravy nemala žiaden vplyv, lebo do 31. decembra\n2012 podľa zákona o advokácii pojem bezúhonnosť v sebe zahŕňal aj spoločenskú bezúhonnosť podľa\n§ 3 ods. 4 zákona o advokácii.\nV rámci skúmania bezúhonnosti podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii je žalovaná oprávnená a povinná\nskúmať aj nedbanlivostné trestné činy, priestupky, ale aj ďalšie aspekty správania žiadateľa, ktoré nie\nsú ani priestupkom, ani trestným činom. V rámci tejto činnosti žalovaná prihliada i na všetky okolnosti\nskutkov, ktoré berie do úvahy, avšak, samozrejme, nie je oprávnená sama urobiť záver o tom, či bol\nspáchaný trestný čin alebo iný delikt s výnimkou deliktov postihovaných v zmysle zákona o advokácii\nako disciplinárne previnenie.\nZákon o advokácii bližšie nevymedzuje skutočnosti, ktoré môžu preukázateľne spochybniť, že osoba\nbude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta. Posudzovanie bezúhonnosti podľa § 3 ods. 4\nzákona o advokácii je preto predovšetkým vecou správneho uváženia žalovanej, ktoré však nemôže\nbyť svojvoľné, alebo náležite neodôvodnené. Správne súdy pri takom rozhodnutí správneho orgánu\npreskúmavajú iba, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom súdy\nneposudzujú účelnosť a vhodnosť správneho uváženia (§ 245 ods. 2 OSP).\n\nZ rozhodnutia žalovanej okrem iného vyplýva, že vzhľadom na to, že sa žalobca v minulosti dopustil\nkonaní, ktoré boli trestné, bolo spochybnené, že bude svedomito plniť povinnosti advokáta, na ktorého\nvýkon je prax advokátskeho koncipienta prípravou.\nK tomu najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii stačí na\nnesplnenie podmienky bezúhonnosti len existencia pochybnosti, že bude čestne a svedomito plniť\npovinnosti advokáta.\nV prípadoch, kedy správne orgány vydávajú rozhodnutia na základe zákonom povolenej voľnej úvahy,\nsúd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom;\nneposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP). Ide o obmedzený súdny\nprieskum správnych rozhodnutí založených na princípoch správneho uváženia, pretože správna úvaha\npredstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať\nsvoje závery autonómne a práve tolerančno-úvahové pásmo obmedzuje súd pri súdnom prieskume.\nK námietke žalobcu týkajúcej sa prekročenia lehoty na zapísanie žalobcu do zoznamu advokátskych\nkoncipientov najvyšší súd uvádza, že táto lehota bola prekročená z dôvodu potreby náležitého\nvyporiadania sa žalovanej s otázkou bezúhonnosti žalobcu.\nPokiaľ ide námietku žalobcu ohľadom nezákonného sudcu, najvyšší súd uvádza, že v tejto veci nešlo o\nrozhodovanie samosudcom, ale vec bola pridelená v súlade s rozvrhom práce do senátu a zákonným\nsenátom v tejto konkrétnej veci je senát pozostávajúci z predsedu senátu a dvoch členov senátu\nmenovite určených v tabuľkovej časti rozvrhu práce na rok 2014, kde v senáte 3 S bola riadiacou\npredsedníčkou JUDr. Ľuboslava Mruškovičová a členmi senátu boli JUDr. Katarína Morozová Nemcová\na JUDr. Monika Tobiášová.\nPre úplnosť najvyšší súd dodáva, že žalobca štúdium na právnickej fakulte ukončil v roku 2007 a\nuž počas jeho štúdia bol v platnosti zákon o advokácii a teda žalobca mal vedomosť o prísnejších\npodmienkach výkonu advokácie, ktoré sú ustanovené zákonom, teda vzhľadom na svoju minulosť mohol\nprehodnotiť svoje budúce povolanie.\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd s poukazom na závery uvedené vyššie, považujúc námietky žalobcu\nvznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie\ndanej veci, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 250k ods. 1 OSP,\nv spojení s § 224 ods. 1 OSP za použitia § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Účastníkom právo na náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalobca v tomto konaní úspech nemal a žalovanej náhrada\ntrov konania zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}