{"guid": "1fe57df1-7bbf-48fa-a083-256be3713584:47279ea9-8658-41eb-a8b3-e1db87425195", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8011200004.3", "spisova_znacka": "8Sži/13/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/13/2014 z 31. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2016, sp. zn. 8Sži/13/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:8011200004.3", "identifikacne_cislo": "8011200004", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2016-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/47279ea9-8658-41eb-a8b3-e1db87425195", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8011200004.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8011200004.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:8011200004.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sži/13/2014\n8011200004\n31. 03. 2016\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2016:8011200004.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a\nčlenov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske\nzoskupenie VLK, so sídlom Tulčík 27, Prešov, IČO: 313 03 862, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou,\nadvokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanej: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,\nso sídlom Štúrova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. Ei 87/08-10 zo dňa\n27. októbra 2008, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/1/2011-97\nzo dňa 19. decembra 2013, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/1/2011-97 zo dňa 19.\ndecembra 2013, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom č. k. 1S/1/2011-97 zo dňa 19.12.2013 podľa ustanovenia\n§ 250j ods. 2 písm. a/, d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej\nč. Ei 87/08-10 zo dňa 27.10.2008 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky č. IV/1 Gn 144/08-16 zo dňa 12.09.2009 a vec žalovanej vrátil na ďalšie konanie.\nŽalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 296,32 € do 15 dní od právoplatnosti\nrozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Ivety Rajtákovej. Preskúmavaným rozhodnutím č.\nEi 87/08-10 zo dňa 27.10.2008 žalovaná zamietla odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. IV/1 Gn 144/08-16 zo dňa 12.09.2009, ktorým nebolo\nvyhovené žiadosti o sprístupnenie informácií z 27.08.2008. Uvedenou žiadosťou sa žalobca domáhal\nsprístupnenia informácie - podania, ktorým Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v mesiaci jún\n2008 iniciovala trestné stíhanie v súvislosti s aktivitami Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, tak ako to\nbolo uvedené vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti sp. zn. II. ÚS 232/08.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynul záver, že rozhodnutia správnych orgánov sú nezákonné,\nnakoľko vo veci bol prijatý správnymi orgánmi nesprávny právny názor pri aplikácii ustanovenia § 11\nods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nslobode informácií“), a súčasne sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd prvého stupňa\nzákonnosť preskúmavaných rozhodnutí posudzoval v intenciách ustanovení § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, §\n11 ods. 1 a § 12 zákona o slobode informácií, z ktorých vyplýva, že zo zákonom stanovenej povinnosti\nsprístupniť požadované informácie sú vylúčené informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánov\nčinných v trestnom konaní, ktorými sú napr. informácie o postupe vyšetrovania jednotlivých úkonov v\ntrestnom konaní a podobne. Ďalej poukázal na ustanovenie § 6 Trestného poriadku, z ktorého vyvodil,\n\nže cit. zákon výslovne ustanovuje, že orgány činné v trestnom konaní sú povinné poskytnúť informácie\no rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak ich sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Doplnil,\nže Trestný poriadok, ktorý v predmetnej veci osobitným predpisom je, neobsahuje všeobecný zákaz\nsprístupňovať informácie o rozhodnutiach. Informácie o rozhodnutí sa nesprístupnia, ak by išlo o\nutajované skutočnosti alebo iné chránené informácie vylúčené zo sprístupnenia, ktorými sú obchodné\ntajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové tajomstvo alebo telekomunikačné tajomstvo.\nKrajský súd vyslovil, že žiadosť, ktorú podal žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne, sa týkala\ntrestného konania, resp. podnetu na trestné konanie, ktorý mal byť podaný zo strany Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky na konanie žalobcu práve súvisiace s jeho činnosťou v oblasti výkonu\njeho aktivít ako Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, a to konkrétne v oblasti ochrany prírody (išlo o\nTichú a Kôprovú dolinu v Podbánskom v súvislosti s premnožením podkôrneho hmyzu). Preto zastával\nnázor, že informácia, ktorú žalobca požadoval prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, neobsahovala\ntakú skutočnosť, ktorá by podliehala utajeniu s poukazom na vyššie citované ustanovenie Trestného\nporiadku ako aj zákona o slobode informácií, na ktorý dôvod poukazoval prvostupňový správny orgán,\nako aj žalovaná vo svojich rozhodnutiach, ktorý bol súčasne dôvodom na neumožnenie podania\ninformácie v súlade s predmetnou žiadosťou žalobcu. Následne poukázal na obdobnú rozhodovaciu\nčinnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 1Sžo/184/2008.\nVo vzťahu k dôvodnosti podanej žiadosti, ako aj povinnosti povinnej osoby tieto informácie sprístupniť,\npoukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 232/08 z 02.10.2008,\nktorým bolo rozhodnuté o tom, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. IV/1 Gn 144/08 porušila základné právo Lesoochranárskeho zoskupenia VLK na ochranu\npráva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň\nbolo týmto nálezom Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky zakázané pokračovať v porušovaní\noznačovaného základného práva žalobcu, pričom v jeho odôvodnení je okrem iného práve zdôraznený\nnezákonný postup orgánov činných v konaní v zmysle trestného oznámenia, predmetom ktorého bola\nťažba dreva v národných prírodných rezerváciách Tichá dolina a Kôprová dolina vo Vysokých Tatrách.\nTýmto konaním dochádzalo k porušovaniu zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny tým,\nže ťažba sa vykonávala bez súhlasu na zásah do biotopov, bez výnimky z ochrany druhov a bez\nposúdenia vplyvu ťažby na životné prostredie. Sťažovateľom v tejto veci bol práve žalobca zastúpený\nprávnou zástupkyňou JUDr. Rajtákovou. V odôvodnení predmetného nálezu sa ďalej poukazuje aj na\nvyjadrenie generálneho prokurátora Slovenskej republiky zo dňa 22.07.2008, doručeného Ústavnému\nsúdu Slovenskej republiky dňa 08. augusta 2008, z ktorého vyplýva, že sťažnosť občianskeho združenia\npovažuje za nedôvodnú a žiada Ústavný súd Slovenskej republiky vysloviť, že označené základné právo\nsťažovateľa nebolo porušené s tým, aby bola žiadosť zamietnutá. Aj s ohľadom na obsah uvedeného\nnálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 232/08 mal súd prvého stupňa za preukázané,\nže informácie, ktoré mali byť poskytnuté v súvislosti s podaným trestným oznámením, resp. oznámením\nv predmetnej veci zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sa týkajú výlučne žalobcu.\nPodľa písomného vyjadrenia na výzvu súdu zo dňa 29.03.2012 pod sp. zn. Xv/2 Spr. 2/09-15 Generálna\nprokuratúra Slovenskej republiky oznámila, že prokuratúra nevedie žiadne trestné stíhanie súvisiace\ns aktivitami Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ktoré iniciovala Generálna prokuratúra Slovenskej\nrepubliky v mesiaci jún 2008. Konštatoval, že pokiaľ nebolo vedené konanie proti žalobcovi, nebol zrejmý\ndôvod, pre ktorý povinná osoba žalobcu s touto informáciou neoboznámila. Mal za to, že by tým nebolo\nporušené žiadne tajomstvo v zmysle § 6 ods. 1 Trestného poriadku, ale ani ustanovenie § 11 ods. 1\npísm. d/ zákona o slobode informácií. Súd prvého stupňa sa stotožnil s názorom žalobcu, že ide o\nsprístupnenie takej informácie, ktorá nebola vylúčená zákonom ako chránená informácia. Dodávajúc,\nže ani Trestný poriadok ako osobitný predpis neobsahuje výslovný zákaz sprístupnenia tejto informácie,\npretože podanie trestného oznámenia sa malo týkať výlučne osoby žalobcu a takúto informáciu mu bolo\nmožné poskytnúť za dodržania podmienok stanovených v § 6 Trestného poriadku. Z uvedených dôvodov\nkrajský súd nesúhlasil so záverom žalovanej, ktorej výklad § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode\ninformácií považoval za nesprávny po právnej stránke a aj neodôvodnený, konštatujúc, že zákonný\ndôvod na nemožnosť sprístupnenia informácií neexistuje.\nVo vzťahu k záveru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyslovenom v jeho rozhodnutí sp. zn.\n8Sži/9/2012 zo dňa 22.08.2013 o nepreskúmateľnosti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.\n1S/1/2011-56 zo dňa 27.04.2012, ktorým tento rozhodol o zrušení preskúmavaného rozhodnutia\nžalovanej, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, krajský súd opätovne poukázal na\n\nobsah judikátu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 232/08. Opakovane zdôraznil, že\nžalovaná argumentovala v preskúmavanom rozhodnutí, že žiadosť o informácie sa týkala trestného\nkonania vo veci žalobcu, ktoré iniciovala Generálna prokuratúra, teda správny orgán, na ktorý sa žalobca\no poskytnutie informácie obrátil. Preto dospel k záveru, že odôvodnenie správneho orgánu, že žiadateľ\nnie je subjektom trestného konania, ktoré sa vedie a nie je ani oprávnený na prístup k požadovaným\ninformáciám, nezodpovedalo skutočnému dôvodu neposkytnutia informácie, teda správny orgán podľa\nnázoru súdu konal v rozpore s § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií a svoje rozhodnutie riadne\nneodôvodnil. Dodal, že zo spomínaného stanoviska generálneho prokurátora Slovenskej republiky z\n29.07.2008 vyplývajú iné skutočnosti, a síce že žalobca takýmto subjektom trestného konania bol. Ďalej\nuviedol, že z citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky nepochybne vyplýva, že žalovaná\nsa dopustila v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 144/08 porušenia základného práva žalobcu na\nochranu práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nDal do pozornosti, že podstatou tejto sťažnosti žalobcu je poukaz na nezákonný postup žalovanej\nvo veci porušenia základného práva žalobcu, keď táto dňa 15.02.2008 posúdila podnet žalobcu ako\nnedôvodný a tento odložila. Týmto postupom žalovanej došlo k porušeniu označeného základného\npráva podľa ústavy, nakoľko táto napriek svojmu postaveniu a úlohám nevykonala žiadne opatrenia, na\nktoré je oprávnená, a ktoré by viedli k odstráneniu porušenia zákonnosti a k vyvodeniu zodpovednosti\nza porušenie práva. S ohľadom na uvedené označil vyjadrenie žalovanej z 29.07.2008 doručené\nústavnému súdu 08.08.2008 za takú informáciu v zmysle zákona o slobode informácií, ktorá mala byť\nžalobcovi poskytnutá a za nepreskúmateľné označil odôvodnenie správneho orgánu, že žalobca nebol\nsubjektom trestného konania a z tohto dôvodu nebolo možné poskytnúť mu túto informáciu.\nZároveň vyslovil, že správne orgány vychádzali pri neposkytnutí informácií žalobcovi z nesprávneho\nprávneho výkladu § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, pričom následne vo svojich\nrozhodnutiach neuviedli dôvody nesprístupnenia informácií jednoznačne sa týkajúcich žalobcu ako\nsubjektu trestného konania, ktoré v konečnom dôsledku nebolo ukončené meritórnym rozhodnutím\norgánu činného v trestnom konaní a ani rozhodnutím súdu. Teda ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona\no slobode informácií nemohlo byť použité, keďže Ústavný súd Slovenskej republiky citovaným nálezom\nkonštatoval porušenie základného práva žalobcu práve postupom žalovanej. Mal za to, že napadnuté\nrozhodnutie žalovanej nemožno považovať za preskúmateľné práve z nedostatku dôvodov z hľadiska\nlogického, nakoľko jediný dôvod uvedený v rozhodnutiach správnych orgánov, a síce že žalobca nie\nje subjektom trestného konania, postráda logiku a je v rozpore s obsahom cit. nálezu ústavného súdu.\nZdôraznil, že samotná citácia ustanovení zákona o slobode informácií, ako aj zákona č. 153/2001 Z. z. o\nprokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre) neznamená zdôvodnenie vydaného rozhodnutia správnym\norgánom.\nOhľadom nulitnosti preskúmavaných rozhodnutí namietanej vo vyjadrení žalovanej k žalobe uviedol, že\ntouto námietkou sa v pôvodnom rozsudku nezaoberal, pretože ju považoval a aj v súčasnosti považuje\nza bezpredmetnú. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z dôvodov a z rozsahu námietok uvádzaných v\nžalobe, ktorými je viazaný v zmysle § 249 ods. 2 OSP. Doplnil, že pokiaľ bola žalovaná presvedčená o\nnulitnosti svojho rozhodnutia mala v rámci odvolacieho konania postupovať ako odvolací orgán a vydané\nnulitné rozhodnutie zrušiť, napriek čomu prvostupňové správne rozhodnutie potvrdila a v celom rozsahu\nsa s ním stotožnila.\nProti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 205\nods. 2 písm. a/, f/ OSP, navrhujúc napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/1/2011-97\nzo dňa 19.12.2013 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní poukázala na skutočnosť,\nže vo veci už raz konal odvolací súd, ktorý uznesením sp. zn. 8Sži/9/2012 zo dňa 22.08.2013 zrušil\nrozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/1/2011-56 zo dňa 27.04.2012 a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Zároveň súdu prvého stupňa uložil, aby v ďalšom konaní prejednal znova vec s prihliadnutím\nna dôvody odvolania, dôsledne sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu i žalovaného a svoje\nrozhodnutie riadne odôvodnil tak, aby ústavnému právu na spravodlivé súdne konanie bolo urobené\nzadosť. Namietala, že krajský súd sa v konaní dôsledne neriadil týmto právnym názorom odvolacieho\nsúdu, ktorým je viazaný, vo veci nekonal v intenciách tohto názoru a opätovne vydal rozhodnutie, ktoré\nje nepreskúmateľné a arbitrárne. Krajskému súdu vyčítala, že sa opätovne nevysporiadal s námietkou\nžalovanej o nulitnosti preskúmavaných správnych rozhodnutí, ktorú povinnosť mu tiež uložil odvolací\nsúd.\n\nŽalobca nevyužil svoje právo a k podanému odvolaniu žalovanej sa písomne nevyjadril, hoci mu\nodvolanie bolo krajským súdom za týmto účelom doručené.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu\na v medziach podaného odvolania žalovanej (§ 212 ods. 1 OSP v spojení § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a §\n211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.\nV danom prípade predmetom žiadosti o informácie doručenej žalovanej dňa 02.09.2008 bolo\nsprístupnenie informácie - „podania, ktorým Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v mesiaci jún\n2008 iniciovala trestné konanie v súvislosti s aktivitami Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, tak, ako to\nbolo uvedené vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti sp. zn. II. ÚS 232/08“.\nSprávny orgán prvého stupňa žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií rozhodnutím č. IV/1 Gn\n144/08-16 zo dňa 12.09.2008 nevyhovel, súčasne konštatujúc, že žiadateľka JUDr. Iveta Rajtáková,\nsplnomocnená zástupkyňa Lesoochranárskeho zoskupenia VLK nie je subjektom trestného konania,\nktoré sa vedie, a nie je ani oprávnená na prístup k požadovaným informáciám, ktoré teda nie je možné\nžiadateľke poskytnúť, nakoľko prístup k nim je v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií\nobmedzený. Odvolanie žalobcu, v ktorom namietal, že na požadovanú informáciu sa nevzťahuje §\n11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, keďže žalobca nežiadal informáciu, týkajúcu sa\nrozhodovacej činnosti povinnej osoby v trestnom konaní podľa Trestného poriadku, ale žiadal podanie,\nktorým Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v mesiaci jún 2008 iniciovala trestné konanie v\nsúvislosti s aktivitami oprávnenej osoby, bolo napadnutým rozhodnutím žalovanej č. Ei 87/08-10 zo\ndňa 27.10.2008 zamietnuté. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaná dospela k záveru, že požadovanú\ninformáciu nie je možné žiadateľovi sprístupniť, keďže prístup k týmto údajom je v zmysle § 11 ods. 1\npísm. d/ zákona o slobode informácií obmedzený. Poukazujúc na ustanovenie § 6 písm. a/ zákona o\nprokuratúre v spojitosti s § 230 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku konštatovala, že záver žiadateľky o\ntom, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v tomto konaní nie je orgánom činným v trestnom\nkonaní je mylný a nezodpovedá zákonu.\nŽalobca v žalobe, zhodne s námietkami vznesenými v administratívnom konaní, namietal, že žalovaná\nvo svojom rozhodnutí nerešpektovala § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov, ustanovujúceho náležitosti rozhodnutia, keďže z preskúmavaného\nrozhodnutia je zrejmé, že v ňom absentuje označenie účastníka konania, ktorým je nesporne\nLesoochranárske zoskupenie VLK, a nie jeho právna zástupkyňa. Žalovanej vyčítal aj absenciu výroku o\npotvrdení rozhodnutia prvostupňového orgánu podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, keď sa žalovaná\nobmedzila len na konštatovanie o zamietnutí odvolania, čo má podľa žalobcu za následok neúplnosť\nvýroku jeho napadnutého rozhodnutia. Taktiež ako vadu konania a rozhodnutia namietal nedostatok\na nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovanej, nakoľko táto sa v napadnutom rozhodnutí\nstotožnila s argumentáciou prvostupňového správneho orgánu, z ktorej však dôvod na nesprístupnenie\ninformácie nevyplýva. Napokon zdôraznil, že ak žalovaná tvrdí, že na žiadanú informáciu sa vzťahuje\nobmedzenie prístupu podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, je povinná uvedené\nodôvodniť, pričom odkaz na štruktúru prokuratúry nie je vo vzťahu k žiadanej informácii relevantný. V\nnadväznosti na uvedené namietal, že žalovaná nijako neodôvodnila postavenie Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky ako orgánu činného v trestnom konaní v konkrétnej veci, a to so zreteľom na §\n46 ods. 7 zákona o prokuratúre. Mal za to, že postupom žalovanej ako aj prvostupňového správneho\norgánu došlo k porušeniu práva žalobcu na informácie podľa čl. 26 ods. 1, 4 Ústavy Slovenskej republiky.\nOdvolací súd dospel k totožnému záveru ako krajský súd, ktorý zrušil žalobou napadnuté rozhodnutia z\ndôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nedostatok dôvodov, ako aj z dôvodu, že vo veci bol prijatý\nsprávnymi orgánmi nesprávny právny názor pri aplikácii § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií.\nPredmetom odvolacieho konania je rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym\nrozhodnutím o nevyhovení žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobode\ninformácií, a spornou otázka posúdenia kto je žiadateľom o sprístupnenie informácie, a či podľa zákona\n\no slobode informácií možno sprístupniť podanie, ktorým Generálna prokuratúra Slovenskej republiky\niniciovala trestné konanie v súvislosti s aktivitami žalobcu.\nPodľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o\nodvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom\nrozsahu.\nPodľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\nPodľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu\núvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a\nnámietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nRozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové\na formálne náležitosti. Správny poriadok upravuje všeobecné náležitosti rozhodnutia, ktoré\nzároveň predstavujú minimálny štandard správnych rozhodnutí. Obsahovými náležitosťami sú výrok,\nodôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Zákon so zreteľom na logickú štruktúru rozhodnutia\nustanovuje poradie jednotlivých častí v jeho písomnom vyhotovení. Jednotlivé časti musia byť aj\nformálne oddelené, aby nedošlo k situácii, že rozhodnutie by bolo nepreskúmateľné.\nVýrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť\njednoznačne špecifikovaná. Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať\nvyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo\nbolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny\norgán rozhodoval.\nĎalšou obsahovou náležitosťou rozhodnutia je jeho odôvodnenie. Odôvodnenie plní niekoľko funkcií.\nPredovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho\nrozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to na\nskutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti,\nktoré boli nepochybne zistené, a ich právny význam. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán\nsubsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym\nposúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať\nkonkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia\nvychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia,\nale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým\nzistením a právnym posúdením.\nV nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že preskúmavané administratívne rozhodnutia\nuvedené zákonné kritéria nespĺňajú. Poukazuje na závažné pochybenie, ktorým trpia výroky týchto\nrozhodnutí, keď správny orgán prvého stupňa, ako aj odvolací správny orgán ako žiadateľku o\nsprístupnenie informácie nesprávne označili splnomocnenú právnu zástupkyňu žiadateľa JUDr. Ivetu\nRajtákovú. Avšak z administratívneho spisového materiálu je zrejmé, že žiadateľom o sprístupnenie\ninformácie je Lesoochranárske zoskupenie VLK, ktorý túto žiadosť podal prostredníctvom právnej\nzástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej. Súčasťou spisového materiálu je aj splnomocnenie, ktorým\nžalobca (Lesoochranárske zoskupenie VLK) JUDr. Ivetu Rajtákovú na podanie žiadosti o sprístupnenie\ninformácie splnomocnil.\nVytýkané pochybenie sa následne premietlo aj do odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí, kde taktiež\nza žiadateľku o sprístupnenie informácie žalovaná označuje JUDr. Ivetu Rajtákovú. Preskúmavané\nrozhodnutia však trpia aj ďalšou vadou, spočívajúcou v absencii právneho posúdenia. Žalovaná ako\nodvolací správny orgán sa obmedzila len na konštatovanie o mylnom závere žiadateľky, že Generálna\nprokuratúra Slovenskej republiky v tomto konaní nie je orgánom činným v trestnom konaní. Žalovaná\nsíce poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, avšak uvedené\n\nnásledne opomenula aplikovať na zistený skutkový stav. Z napadnutého rozhodnutia teda nie sú zrejmé\ndôvody, ktoré viedli žalovanú k rozhodnutiu. Prvostupňové správne rozhodnutie obsahuje len strohé\nkonštatovanie, že prístup k požadovanému údaju je v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode\ninformácií obmedzený.\nOdvolací súd taktiež považuje za potrebné prisvedčiť záveru krajského súdu, že vo veci bol prijatý\nsprávnymi orgánmi nesprávny právny názor pri aplikácii § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií.\nZákon o slobodnom prístupe k informáciám v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah\nslobodného prístupu k informáciám (§ 1). Obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám sú\nupravené v ustanoveniach § 8 až § 13 tohto zákona, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky sa\nzaoberal obmedzením na prístup k informáciám podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode\ninformácií, ktoré je v predmetnej veci sporné.\nV zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí\nsprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane\nmedzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov\nokrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné\npredpisy (ktorými sú napríklad Trestný poriadok, Občiansky súdny poriadok či zákon č. 335/1991 Zb.,\nzákon o ústavnom súde).\nRozhodovacou činnosťou je potrebné v širšom slova zmysle rozumieť kompetenciu súdnych orgánov a\norgánov činných v trestnom konaní konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach,\nv správnom súdnictve o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosti\nrozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon (čl. 142 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky), rovnako aj kompetenciu ústavného súdu rozhodovať vo veciach podľa\npríslušných článkov Ústavy Slovenskej republiky. V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou\nsúdov alebo orgánov činných v trestnom konaní rozumie konanie a rozhodovanie súdu a orgánu činného\nv trestnom konaní v konkrétnej právnej veci, t. j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez\nnávrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci\nsamej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony alebo procesné rozhodnutia,\nvydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia\nvo veci samej v konkrétnej právnej veci.\nPrávo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov\nči orgánov činných v trestnom konaní v priebehu konania (do procesu v jeho priebehu, ako aj vstup\ndo vlastného rozhodovania), a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej\nveci, a tiež je limitované nevyhnutnými opatreniami na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu,\nverejnej bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej celistvosti a pod.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že hoci žiadateľ o informácie nemá právo na\nsprístupnenie akejkoľvek informácie (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky), v predmetnej právnej\nveci nezverejnenie podania, ktorým žalovaná iniciovala trestné stíhanie v súvislosti s aktivitami žalobcu,\nnezodpovedá zákonným obmedzeniam uvedeným v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode\ninformácií.\nZ uvedeného je zrejmé, že žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán ako povinná osoba podľa\nzákona o slobode informácií nepostupovali v súlade so zhora citovanými zákonnými ustanoveniami a\nuvedenými zásadami, keď pri rozhodovaní opomenuli skutočnosť, že požadované informácie sa týkali\nžalobcu ako subjektu trestného konania.\nOhľadom odvolacej námietky žalovanej, spočívajúcej v tvrdení o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti\nnapadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že túto nebolo možné považovať\nza dôvodnú. Zákonodarca v právnej norme § 157 ods. 2 OSP ustanovuje náležitosti odôvodnenia, v\nzmysle ktorej právnej úpravy v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých\ndôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania a dôvody svojho\nrozhodnutia. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj z judikatúry Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia je súd povinný dať odpoveď na zásadné\n\notázky nastolené účastníkom konania, pričom nie je jeho povinnosťou dať odpoveď, resp. sa vyjadriť\nk všetkým ním nastoleným námietkam. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého\nstupňa náležite uviedol námietky vznesené žalobcom v žalobe, vyjadrenie žalovanej, skutkové zistenia\nvyplývajúce z administratívneho spisu a dôvody, pre ktoré zrušil napadnuté administratívne rozhodnutia,\npričom sa vyjadril k zásadným otázkam nastoleným žalobcom v žalobe, a pokiaľ aj nedal odpoveď\nna všetky namietané tvrdenia žalobcu i žalovanej, táto skutočnosť nemá za následok nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu\ndôvodov namietaných žalovanou v odvolaní, dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa podľa §\n250j ods. 2 písm. a/, d/ OSP zrušil rozhodnutie žalovanej č. Ei 87/08-10 zo dňa 27.10.2008 v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. IV/1 Gn 144/08-16 zo dňa\n12.09.2009 a vec žalovanej vrátil na ďalšie konanie, rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so\nzákonom, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 OSP a s § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.\nV ďalšom konaní sú orgány verejnej správy povinné postupovať v súlade so zákonom o slobode\ninformácií i správnym poriadkom tak, aby ich postup zodpovedal uvedeným zákonom a ich účelu.\nV ďalšom konaní správny orgán je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(§ 250ja ods. 4 OSP).\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a s poukazom na §\n246c veta prvá OSP a § 224 ods. 1 OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko úspešnému\nžalobcovi trovy konania nevznikli, a žalovanej ich náhrada neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/1/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}