{"guid": "6748bd35-5c59-4104-8262-cd4a2dc155a0:17a96c5c-76f9-48aa-9f0e-115211908cfe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7709210019.1", "spisova_znacka": "3MCdo/3/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 z 28. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. 3MCdo/3/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:7709210019.1", "identifikacne_cislo": "7709210019", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Daniela Sučanská", "sudca_id": 567, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-daniela-sucanska-567", "datum_vydania": "2016-06-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-2", "nazov": "§ 243b ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/17a96c5c-76f9-48aa-9f0e-115211908cfe", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7709210019.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7709210019.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7709210019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3MCdo/3/2015\n7709210019\n28. 06. 2016\nJUDr. Daniela Sučanská\nECLI:SK:NSSR:2016:7709210019.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Y. MK., bývajúceho v G., zastúpeného JUDr.\nJurajom Kusom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Nám. osloboditeľov č. 10, proti žalovanej\nSlovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,\nŠtefanovičova č. 5, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, vedenej na Okresnom\nsúde Michalovce pod sp. zn. 20 C 121/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 24. februára 2011 č.k. 20 C\n121/2009-213 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 20. marca 2014 sp. zn. 4 Co 131/2011, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce z 24. februára\n2011 č.k. 20 C 121/2009-213 vo výroku, ktorým žalobe vyhovel, spolu s rozsudkom Krajského súdu v\nKošiciach z 20. marca 2014 sp. zn. 4 Co 131/2011 a vec vracia v rozsahu zrušenia Okresnému súdu\nMichalovce na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Michalovce rozsudkom z 24. februára 2011 č.k. 20 C 121/2009-213 zaviazal žalovanú\nzaplatiť žalobcovi 19 488,15 € s 10,5 % úrokom z omeškania ročne\nod 19. januára 2009 do zaplatenia, do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti\nžalobu zamietol. Mal za preukázané, že konaním Colného úradu Michalovce 25. januára 2008, keď\npri vstupe žalobcovho motorového vozidla na územie Slovenskej republiky službukonajúci colník po\nkontrole dokladov od vozidla žalobcu tieto vydal inej osobe, došlo k nesprávnemu úradnému postupu v\nzmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej\nlen „zákon č. 514/2003 Z.z.“). Týmto postupom bolo žalobcovi znemožnené používať svoje motorové\nvozidlo až do 14. mája 2008, kedy mu príslušný orgán na Ukrajine vydal nové doklady k vozidlu. Keďže\nžalobca vozidlo používal na hromadnú prepravu osôb a mal v tejto súvislosti uzavretých viacero zmlúv,\nmusel situáciu riešiť nájmom vozidla s rovnakými vlastnosťami (ďalej len „náhradné vozidlo“), pričom\ncena nájmu predstavovala 300 USD denne. Dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu škody\nza obdobie od 1. februára 2008, kedy uzavrel nájomnú zmluvu na náhradné vozidlo, do 14. mája 2008,\nkedy mu boli vydané nové doklady k vlastnému vozidlu, t.j. za 103 dní. Pri výške nájomného za náhradné\nvozidlo 300 USD denne tak celkové nájomné dosiahlo 30 900 USD, čo pri žalobcom uplatnenom\nkonverznom kurze 19 SKK/USD (ktorý neprekročil sumu určenú na relevantné mesiace Národnou\nbankou Slovenska) predstavuje 19 488,15 €. K tejto sume prislúcha zákonný úrok z omeškania od 19.\njanuára 2009, kedy žalovaná rozhodla, že uplatnený nárok na náhradu škody žalobcovi neposkytne, až\ndo zaplatenia. O trovách konania nerozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p.\nKrajský súd v Košiciach na odvolanie žalovanej rozsudkom z 20. marca 2014 sp. zn. 4 Co 131/2011\nrozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Poukázal\nna správnosť skutkových zistení i právnych záverov súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožnil. Uviedol,\nže v konaní boli jednoznačne preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu\nv zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku sa\n\nvysporiadal i s konkrétnymi námietkami žalovanej týkajúcimi sa okolností nájmu náhradného vozidla.\nVyjadril sa tiež k dôvodom nevykonania niektorých dôkazov navrhovaných žalovanou pred súdom\nprvého stupňa.\nProti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuznesením z 29. januára 2015 sp. zn. 3 Cdo 265/2014 dovolanie žalovanej ako neprípustné odmietol.\nProti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým žalobe vyhovel a proti rozsudku odvolacieho\nsúdu, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti potvrdil, podal na podnet žalovanej\nmimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“),\nktorý navrhol tieto rozsudky zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V mimoriadnom\ndovolaní uviedol, že napadnutými rozhodnutiami bol porušený zákon, pretože súdy vec nesprávne\nprávne posúdili (§243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) a odvolací súd zároveň svojím postupom odňal žalovanej\nmožnosť konať pred súdom (§ 243f písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p). Generálny\nprokurátor vytýka súdu prvého stupňa nesprávnu interpretáciu pojmu skutočná škoda v zmysle §\n17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Zastával názor, že pri správnej interpretácii možno pod skutočnú\nškodu zahrnúť náklady, ktoré musel poškodený v dôsledku škodnej udalosti vynaložiť, ktoré majú\ncharakter zmluvného záväzku voči tretej osobe (v danom prípade náklady vo forme nájomného za\nprenájom náhradného vozidla) za predpokladu, že tieto náklady sú z objektívneho hľadiska primerané\na zodpovedajú cene dosiahnuteľnej na trhu za obdobných okolností, t.j. označené náklady je možné\ncharakterizovať ako škodu, ak sú primerané a ak sú vzhľadom na trhové pomery obvyklé. Súd prvého\nstupňa pojem skutočná škoda vyložil nesprávne tak, že kritérium primeranosti, resp. obvyklosti výšky\nnákladov vynaložených poškodeným považoval za irelevantné, ak bola výška nákladov určená dohodou\nžalobcu a tretej osoby. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci, súd prvého stupňa nepovažoval\nza potrebné vykonať a vyhodnotiť dôkazy navrhnuté žalovanou, ktoré smerovali k preukázaniu jeho\ntvrdenia, že dohodnutý nájom nie je v primeranej výške a neprijal žiaden skutkový záver o tom, že\ndohodnuté nájomné vo výške 300 USD na deň, je alebo nie je primerané, resp. obvyklé, keďže\ntúto skutkovú otázku považoval za irelevantnú. Ďalej odvolaciemu súdu vytýkal, že bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania vykonal dôkazy, pričom žalovanej neumožnil vyjadriť sa k vykonaným\ndôkazom a tieto vyhodnotil, čím skutkové závery súdu prvého stupňa doplnil; v dôsledku toho je postup\nodvolacieho súdu závažným porušením práva žalovanej na spravodlivý proces a predstavuje vadu\nkonania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.\nK dovolaniu generálneho prokurátora sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal mimoriadne dovolanie ako\nneprípustné odmietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania. Poukázal na to, že ESĽP v rámci\nsvojej rozhodovacej praxe už viackrát vyslovil nezlučiteľnosť mimoriadneho opravného prostriedku s\nprincípom právnej istoty a súd vyslovil porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru v tých prípadoch, kedy k\nnariadeniu opätovného preskúmania veci došlo z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci\noproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prejednali a meritórne\nrozhodli (viď rozsudok ESĽP Roscltrans proti Rusku z 21. júla 2005). Nesúhlasil s názorom generálneho\nprokurátora o nesprávnom právnom posúdení veci, pretože už zo žaloby je zrejmé, že žalobca opiera\nsvoj nárok nielen o zmluvu o nájme z 28. januára 2008, ale aj o cenníky požičiavania rôznych značiek\nvozidiel, ktoré sú zrejmé na webovej stránke internetu www.hertz.sk <http://www.hertz.sk>. Výška\nnájomného 300 USD za 1 deň je cena obvyklá, čo je možné preveriť na uvedenej stránke. Preto niet\nžiadnych pochybností o tom, že 300 USD za 1 deň nájmu je cena primeraná za nájom motorového\nvozidla uvedenej značky, ktorým možno prepravovať až 18 osôb.\nŽalovaná písomné vyjadrenie k dovolaniu generálneho prokurátora nepodala.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) na\nzáklade mimoriadneho dovolania podaného včas generálnym prokurátorom (§ 243g O.s.p.) na podnet\núčastníka konania, preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.\nv spojení § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je\nopodstatnené.\nPodľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby\ndotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom\n\nchránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.).\nSo zreteľom na obsah mimoriadneho dovolania a vzhľadom na § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242\nods. 1 O.s.p. najvyšší súd skúmal, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesným vadám\nuvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. O vady tejto povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom\nkonania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci\nsa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh\nna začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala\nmožnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže\nnamiesto samosudcu rozhodoval senát.\nGenerálny prokurátor vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal a v\nkonaní o mimoriadnom dovolaní takéto procesné vady nevyšli najavo.\nV mimoriadnom dovolaní sa namieta, že žalovanej bola v konaní odňatá možnosť pred súdom konať,\nlebo v dôsledku postupu odvolacieho súdu, ktorý bez nariadenia pojednávania vykonal dôkazy, ku ktorým\nnemala možnosť vyjadriť sa, tieto vyhodnotil, doplnil skutkové závery súdu prvého stupňa, čím došlo k\nzávažnému porušeniu práva žalovanej na spravodlivý procesy, čo predstavuje vadu podľa § 237 ods.\n1 písm. f/ O.s.p.\nO procesnú vadu tejto povahy ide v prípade nesprávneho postupu súdu v občianskom súdnom konaní,\nktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu v konaní za účelom\nzabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.\nZo spisu vyplýva, že odvolací súd na odvolanie žalovanej rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom\nvýroku, ktorým súd prvého stupňa žalobe vyhovel, potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.\nOdvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a\nv odvolacom konaní žiadne dokazovanie nevykonal, nezopakoval dokazovania vykonané súdom prvého\nstupňa ani nedoplnil dokazovanie novými dôkazmi a nevyplýva to ani z odôvodnenia jeho rozhodnutia.\nOdvolací súd, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil, sa v odôvodnení svojho\nrozhodnutia vyporiadal s relevantnými odvolacími námietkami žalovanej. K tejto časti argumentácie\ngenerálneho prokurátora najvyšší súd uvádza, že v postupom odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu\nmožnosti žalovanej konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\nMimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutia súdov oboch stupňov\nspočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením\nje činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav\naplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva\nna zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod predovšetkým uvádza, že napadnuté\nrozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, a to v otázke existencie skutočnej škody,\nktorá žalobcovi vznikla (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za\nškodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej\nmoci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením\nosobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)\nnesprávnym úradným postupom.\n\nPodľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.\nPodľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť\núkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone\nverejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených\nzáujmov fyzických osôb\na právnických osôb.\nPodľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.\nPodľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis\nneustanovuje inak.\nZ vyššie citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. je zrejmé, že predpokladom zodpovednosti štátu\nza škodu je 1. vznik škody, 2. existencia nezákonného rozhodnutia (nesprávneho úradného postupu) a 3.\npríčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom). Treba\ndodať, že tento zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia\nObčianskeho zákonníka sa uplatnia vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu.\nV posudzovanej veci žalobca označil za majetkovú ujmu nájomné, ktoré zaplatil za nájom náhradného\nvozidla na základe Zmluvy o nájme dodávkového vozidla zn. Mercedes Benz, Sprinter 312D EČV: E.\nza dohodnutú cenu nájmu 300 USD na jeden deň za obdobie 6 mesiacov (t.j. od 1. februára 2008 do\n31. júla 2008) vo výške 54 600 USD (čo predstavuje v prepočte 34 325,37 €). Nájomné za vozidlo,\nktoré žalobca uhrádzal od 1. februára 2008 do 14. mája 2008 (103 dní x 300 USD na deň, v prepočte\n19 488,15 €) súd prvého stupňa považoval za skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s\nnesprávnym úradným postupom žalovanej. Nájomné uhrádzané žalobcom po 14. máji 2008 (po vydaní\nnového osvedčenia) súd nepovažoval za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným\npostupom súdu, preto žalobu v tejto časti zamietol.\nZa príčinu vzniku tejto ujmy žalobca označil nesprávny úradný postup orgánu žalovanej - colného úradu,\nspočívajúci v tom, že dňa 25. januára 2008 na hraničnom prechode vo Vyšnom Nemeckom odobral\nod K. N., vodiča dodávkového vozidla zn. VW LT 35 EČV: E., ktorého majiteľom je žalobca, cestovný\npas a technický preukaz, resp. osvedčenie o vozidle, ktoré vodičovi po kontrole nevrátil z dôvodu, že\ncolník omylom cestovný doklad a osvedčenie o vozidle odovzdal inému cestujúcemu občanovi Ukrajiny\nvstupujúcemu na územie SR. Uvedené colný úrad potvrdil v písomnom potvrdení z 26. januára 2008. V\ndôsledku uvedeného postupu colného úradu žalobca ako podnikateľ a držiteľ licencie na medzinárodnú\nprepravu nemohol užívať svoje motorové vozidlo na prepravu osôb až do vydania nového osvedčenia\n(pozn. dovolacieho súdu - 14. mája 2008). Medzi účastníkmi nebolo sporné, že uvedeným postupom\ncolného úradu došlo k nesprávnemu úradnému postupu.\nDovolací súd preto v rámci svojej prieskumnej činnosti posudzoval jedno zo zákonných predpokladov\nzodpovednosti štátu za škodu, a to otázku skutočnej škody v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003\nZ.z. a dospel k názoru, že záver súdov, pokiaľ ide o výšku skutočnej škody, je predčasný.\nZákon č. 514/2003 Z.z. pojem škody nedefinuje. Z toho dôvodu tento pojem treba vykladať v zmysle\nustanovení Občianskeho zákonníka (§ 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.) a škodu vo všeobecnosti\nchápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch\na je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa § 442 ods. 1\nObčianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou\nškodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie, stratu, zníženie či iné znehodnotenie\nmajetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové\nhodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené).\nPokiaľ ide o výšku náhrady škody, otázka skutočnej škody bola riešená už v rozhodnutí R 7/1992,\nv zmysle ktorého skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla,\nprevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v\n\nrozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie - nájom náhradného vozidla,\nktoré zodpovedá vozidlu zadržiavanému. V danom prípade nevyhnutná potreba žalobcu zadovážiť si\nnáhradné motorové vozidlo po dobu, keď nemohol užívať svoje motorové vozidlo, nebola účastníkmi\nspochybňovaná. Avšak aj u porovnateľného motorového vozidla platí, že rozsah náhrady, ku ktorej\nje škodca povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti. V danom prípade najmä vzhľadom na to, že\npoškodený žalobca zaplatil za nájom vozidla prenajatého od fyzickej osoby (ktorá sa profesionálne\nnezaoberá požičiavaním motorových vozidiel) za dohodnutú sumu, nie je správny záver súdov o\nskutočnej výške škody v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.\nSo zreteľom na uvedené bolo potrebné výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá žalovaná, stanoviť\nvzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Skutočnou\nškodou, spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na\nprevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady\nboli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom\npôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu (do vydania nového osvedčenia\n14. mája 2008). Ale aj u porovnateľného náhradného vozidla platí, že rozsah náhrady, ku ktorej je\nzodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, za\nktorú žalovaná zodpovedá, je treba stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel\nv danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (v danom\nprípade dohodnutou) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. Vzhľadom na odlišný\nprávny názor súdov nižších stupňov v posudzovanej veci, dokazovanie v potrebnom rozsahu nebolo\nvykonané.\nOtázka, či náklady na nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí vždy na posúdení\nkonkrétnych okolností prípadu. Dôkazné bremeno o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v\nkonkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej, než je obvyklá potrebná k prenájmu\nporovnateľného vozidla, zaťažuje žalobcu.\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd podľa § 243b ods. 2 veta prvá v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.\nrozsudky oboch súdov v napadnutej časti pre nesprávne právne posúdenie veci a dôsledku toho aj\nnedostatočné zistenie skutkového stavu zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia okresnému súdu na ďalšie\nkonanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd, ktorému sa vec vracia, aj o trovách pôvodného ako i\ndovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}