{"guid": "8ac9240d-b6c1-401c-baac-902d835e2614:1d34399d-8420-4dcd-96be-19fa380f8dc9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7213215374.1", "spisova_znacka": "6Sžo/7/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/7/2015 z 30. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2016, sp. zn. 6Sžo/7/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:7213215374.1", "identifikacne_cislo": "7213215374", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2016-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-3", "nazov": "§ 159 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-159"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-159"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d34399d-8420-4dcd-96be-19fa380f8dc9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7213215374.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7213215374.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7213215374.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/7/2015\n7213215374\n30. 03. 2016\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2016:7213215374.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: L. P., nar. 11.11.1951, bytom Y., proti\nžalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátová 1, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-3-202/50-98 zo dňa 20.08.1998, o\nodvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/39/2014-122 zo dňa 15. októbra\n2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/39/2014-122 zo dňa\n15. októbra 2014 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach č. k. 7S/39/2014-122 zo dňa 15. októbra 2014 konanie\nvo veci zrušenia personálneho rozkazu riaditeľa Nápravnovýchovného ústavu Košice - Šaca, č. 299 zo\ndňa 10.07.1998 a rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR číslo GR\nZVJS-3-202/50-98 zo dňa 20.08.1998 zastavil. V časti náhrady materiálnej a nemateriálnej ujmy žalobcu\npo právoplatnosti uvedeného uznesenia vec postúpil Okresnému súdu Košice II.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní mal za dostatočne preukázané, že\nv novom konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 7S/39/2014, vo veci zrušenia personálneho\nrozkazu riaditeľa Nápravnovýchovného ústavu Košice - Šaca, č. 299 zo dňa 10.07.1998 a rozhodnutia\nGenerálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR číslo GR ZVJS-3-202/50-98 zo dňa\n20.08.1998 ide o ten istý nárok, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6Sž/117/98 zo dňa 28.05.1999, pričom toto konanie sa týka toho istého\npredmetu a tých istých osôb.\nZ uvedeného dôvodu postupoval krajský súd v zmysle § 104 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len O.s.p.) v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a konanie vo veci zrušenia\npersonálneho rozkazu riaditeľa Nápravnovýchovného ústavu Košice - Šaca, č. 299 zo dňa 10.07.1998 a\nrozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR číslo GR ZVJS-3-202/50-98\nzo dňa 20.08.1998, zastavil.\nKrajský súd ďalej poukázal, že z obsahu podanej žaloby zo dňa 13.06.2013, doplnenej podaniami zo dňa\n08.04.2014, 16.04.2014, 20.05.2014, 11.06.2014 a 19.06.2014 zároveň vyplýva, že žalobca súčasne\nžiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi materiálnu i nemateriálnu ujmu spôsobenú\nprepustením zo služobného pomeru.\nKeďže z citovaných ustanovení O.s.p (§ 244 ods. 2,3, § 9 ods.1, § 84, § 85 ods. 3 a § 104a ods. 20\nO.s.p.) vyplýva, že uplatnený nárok žalobcu týkajúci sa materiálnej a nemateriálnej ujmy nespadá do\n\nrozhodovania správneho súdnictva podľa ustanovenia § 244 a nasl. O.s.p., pričom z citovanej právnej\núpravy vecnej príslušnosti je zrejmé, že v danom prípade na rozhodovanie o materiálnej a nemateriálnej\nujme žalobcu je vecne príslušný Okresný súd Košice II, nakoľko v jeho obvode nastala skutočnosť, ktorá\nzakladá uplatnené právo, preto Krajský súd v Košiciach rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto\nuznesenia.\nProti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že\nkrajským súdom požadované doplnenie spisu odstránil a dodal v zákonnej lehote, vrátane právneho\nzastúpenia s JUDr. Tatianou Vorovelovou, ktorá mu bola pridelená Centrom právnej pomoci dňa\n10.03.2014.\nPoukázal na to, že celé naše súdnictvo je skorumpované a nedôveryhodné, je aj riešením jeho prípadu,\nv žalobe GR ZVJS SR BA o zrušení personálneho rozkazu riaditeľa Nápravnovýchovného ústavu Košice\n- Šaca, pplk. PhDr. S. G., číslo 299 zo dňa 10.07.1998 a žiadosť o zrušení rozhodnutia - Generálneho\nriaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže, že túto jeho žalobu neprejednali nižšie súdy SR, a to Okresný\nsúd Košice II, kde táto žaloba patrila, nedodržali právny postup vo veci a rozhodli tak, že vynechali nižšie\nsúdy SR - úmyselne. Taktiež ho podviedol aj právny zástupca JUDr. Gerhard Zvolánek, keď žalobu\nspracoval a úmyselne adresoval hneď na Najvyšší súd SR a nie tam, kde patrila, t.j. na Okresný súd\nKošice II.\nNapokon poukázal na to, že „všeobecné súdy SR ma úmyselne diskriminujú na všetkých úrovniach,\nporušujú moje ľudské práva, a preto som rozhodnutý takéto postupy všeobecných súdov, cestou\nverejnoprávnej televízie SR dať na vedomie všetkým daňovým poplatníkom v SR.“\nŽalovaný žiadal napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.\nPodľa § 246c ods. l O.s.p. veta prvá, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých\nmôže konať vo veci (podmienky konania).\nPodľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.\nPodľa § 104 ods. l O.s.p. veta prvá, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno\nodstrániť, súd konanie zastaví.\nPodľa ustanovenia § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala\noneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť\npredmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil,\na ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak\nžaloba bol a vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vo veci preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného\nč. GP ZVJS-3-202/50-98 zo dňa 20.08.1998 bolo rozhodnuté Najvyšším súdom Slovenskej republiky, a\nto rozsudkom sp. zn. 6Sž 117/98 zo dňa 28.05.1999, ktorý žalobu zamietol. V odôvodnení predmetného\nrozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-3-202/50-98 zo dňa 20.08.1998, ktorým žalovaný potvrdil\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 299 zo dňa 10.07.1998 a odvolanie zamietol. Týmto\nrozhodnutím bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka ZVJS SR s tým, že služobný\npomer končí 30.09.1998. Nakoľko námietky žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval za\ndôvodné, rozhodol tak, že žalobu zamietol.\nPrekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.\nO tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne\nrozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či\nrovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v\nskoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak).\n\nTen istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z\nrovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka\ntých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už\nz dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne\nrozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom\npôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej\n(skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak\n(Uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 13. 10. 2009 sp. zn. 5 Cdo 120/2009).\nVzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav najvyšší súd mal za dostatočne preukázané, že\nv novom konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 7S/39/2014 vo veci zrušenia personálneho\nrozkazu riaditeľa Nápravnovýchovného ústavu Košice - Šaca, č. 299 zo dňa 10.07.1998 a rozhodnutia\nGenerálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR číslo GR ZVJS-3-202/50-98 zo dňa\n20.08.1998 ide o ten istý nárok, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6Sž/117/98 zo dňa 28.05.1999, pričom toto konanie sa týka toho istého\npredmetu a tých istých osôb.\nNepochybil preto krajský súd, keď konanie s poukazom na § 104a ods. 1 O.s.p. zastavil.\nNaviac najvyšší súd dodáva, že krajský súd opodstatnene poukázal na to, že žalobca aj napriek výzve\nuvedenej v uznesení súdu č. k. 7S/39/2014-27 zo dňa 27.03.2014 si nezvolil právneho zástupcu na\nzastupovanie v konaní a nedoložil súdu plnomocenstvo riadne a včas, čo malo rovnako za následok\nzastavenie konania v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p.\nNajvyšší súd poznamenáva, že i keby žalobca mal v preskúmavanej veci právneho zástupcu, aj tak by\nkrajský súd mal povinnosť s poukazom na vyššie cit. ust. § 104a ods. 1 O.s.p. konanie zastaviť.\nS poukazom na citované ust. § 244 ods. 2,3, § 9 ods. 1, § 84, § 85a ods. 3 a § 104a ods. 2 O.s.p.\nkrajský súd správne rozhodol, keď vec v časti náhrady materiálnej a nemateriálnej ujmy žalobcu po\nprávoplatnosti uvedeného uznesenia vec postúpil Okresnému súdu Košice II.\nNajvyšší súd preto napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené, považoval námietky žalobcu\nsmerujúce proti uzneseniu súdu prvého stupňa za nedôvodné, také, ktoré nemôžu ovplyvniť posúdenie\ndanej veci, a preto podľa § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie\nako vecne správne potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal ich náhradu, pretože v\ntomto konaní nemal úspech a žalovanému z dôvodu, že podľa zákona na ich náhradu nemá zákonný\nnárok.\nRozhodnutie senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/39/2014", "guid": "e686ec04-c632-4f14-8d82-da9c2e59d6cf:0aae606d-26e6-4e47-b712-fbdff96186ad", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}