{"guid": "5b101431-a2e0-4c2b-bb8b-a4a006bf8d4f:cdf5a568-c22f-4de6-a9ad-544180218b89", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7213202469.1", "spisova_znacka": "2Sžo/176/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/176/2015 z 18. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. mája 2016, sp. zn. 2Sžo/176/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:7213202469.1", "identifikacne_cislo": "7213202469", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2016-05-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "nazov": "§ 250d ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250d"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250zf", "nazov": "§ 250zf OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250zf", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250zf"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250d", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250zf"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cdf5a568-c22f-4de6-a9ad-544180218b89", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7213202469.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7213202469.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7213202469.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/176/2015\n7213202469\n18. 05. 2016\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2016:7213202469.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: Ing. Bc. M., bytom M. č. XX, V., zast.\nJUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou so sídlom Floriánska 16, Košice, proti odporcovi: Mestská časť\nKošice - Západ, so sídlom Trieda SNP č. 39, Košice, zast. JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD.,\nadvokátom so sídlom Južná trieda 28, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti uznesenia odporcu\nč. 313-22/04-2010 zo dňa 22. apríla 2010, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v\nKošiciach č. k. 7S/244/2013-266 zo dňa 04. júna 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/244/2013-266 zo dňa\n04. júna 2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach podľa § 250 d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie o návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti jej\nodvolania z funkcie miestneho kontrolóra uznesením odporcu č. 313-22/04-2010 zo dňa 22. apríla 2010.\nKrajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, že navrhovateľka nie je aktívne procesne legitimovaná\nna podanie návrhu na zrušenie uznesenia miestneho zastupiteľstva.\nKrajský súd v odôvodnení uznesenia zhrnul aj celý priebeh konania, ktoré predchádzalo vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia, pričom poukázal na nasledujúce skutočnosti. Žalobou zo dňa 12. mája\n2010 zmenenou podaním zo dňa 10. septembra 2010 sa navrhovateľka na Okresnom súde Košice\nII domáhala určenia, že jej odvolanie z funkcie miestnej kontrolórky Mestskej časti Košice - Západ\nuznesením Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice - Západ č. 313-22/04-2010 zo dňa 22. apríla\n2010 je neplatné a súčasne určenia, že výpoveď zamestnávateľa zamestnankyni podľa § 63 ods.1 písm.\nd/ Zákonníka práce zo dňa 26. augusta 2010 č. 05213/2010-org. je neplatná. Okresný súd Košice II\nrozsudkom č. k. 41C/75/2010-131 zo dňa 17. septembra 2010 určil, že odvolanie navrhovateľky z funkcie\nmiestnej kontrolórky Mestskej časti Košice - Západ uznesením Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti\nKošice - Západ č. 313-22/04-2010 zo dňa 22. apríla 2010 je neplatné, návrh v časti určenia, že výpoveď\nzo dňa 26. augusta 2010, č. 05213/2010-org. je neplatná, vylúčil na samostatné konanie. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v konaní o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora SR proti rozsudku\nOkresného súdu Košice II č. k. 41C/75/2010-131 zo 17. septembra 2010 uznesením č. k. 2MCdo/18/2011\nzo dňa 28. novembra 2012 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. 41C/75/2010-131 zo 17.\nseptembra 2010 okrem výroku, ktorým súd návrh o určenie neplatnosti výpovede vylúčil na samostatné\nkonanie, a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd uviedol, že navrhovateľka\nsa domáha preskúmania uznesenia miestneho zastupiteľstva a s poukázaním na ustanovenie § 250zf\nO.s.p. vyslovil záver, že vo veci preskúmania predmetného uznesenia rozhodol vecne nepríslušný súd\n(okresný súd namiesto krajského súdu). Okresný súd Košice II uznesením č. k. 25C/17/2013-219 zo\ndňa 18. marca 2013 v konaní o neplatnosť odvolania žalobkyne z funkcie miestneho kontrolóra vyslovil\n\nsvoju vecnú nepríslušnosť a vec postúpil na prejednanie Krajskému súdu v Košiciach ako súdu vecne\npríslušnému na ďalšie konanie. (Uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach č.\nk. 4Co/141/2013-243 zo dňa 19. septembra 2013.)\nKrajský súd v napadnutom uznesení poukázal na normatívnu právnu úpravu súdneho prieskumu\nzákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva\nalebo zastupiteľstva vyššieho územného celku a uviedol, že z ustanovenia § 250zf ods. 1 O.s.p.\nvyplýva, že na podanie návrhu na zrušenie uznesenia miestneho zastupiteľstva a ďalších tam\nuvedených zastupiteľských zborov je aktívne procesne legitimovaný iba prokurátor. Vzhľadom na to, že\nnavrhovateľka sa v konaní domáhala preskúmania uznesenia Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti\nKošice - Západ č. 313-22/04-2010 zo dňa 22. apríla 2010 o jej odvolaní z funkcie hlavnej kontrolórky, s\npoukazom na znenie § 250zf ods. 1 O.s.p. je podľa krajského súdu nesporné, že navrhovateľka nie je\naktívne procesne legitimovaná na podanie takéhoto návrhu.\nProti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach podala odvolanie navrhovateľka a žiadala, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zmenil a odvolaniu navrhovateľky v\ncelom rozsahu vyhovel. Uviedla, že vo svojom žalobnom návrhu nežiadala o preskúmanie zákonnosti\nuznesenia obce, a preto jej nie je známe, na základe akej skutočnosti krajský súd ustálil takýto predmet\nkonania. Navrhovateľka má za to, že bez ohľadu na právne povedomie, ochotu a vôľu prokurátora vo veci\nkonať, súd bol a je vecne oprávnený vždy preskúmať skutočnosť, či akékoľvek uznesenie obce môže\nvyvolať právne následky, ktoré sa mu pripisujú. Tieto právne následky je možné vyvolať len vtedy, ak\nsú naplnené a zachované zákonné predpoklady pre to-ktoré rozhodnutie a práve uvedeného sa svojou\nžalobou navrhovateľka domáha. Ak obecné zastupiteľstvo rozhodne v rozpore so zákonom, je tu síce\ndôvod na to, aby takéto rozhodnutie prokurátor napadol zákonom predpísaným spôsobom, ale ak z\nakýchkoľvek dôvodov rozhodnutie obce nenapadne, neznamená to, že právne účinky tohto rozhodnutia\nmusia automaticky nastať. Podľa navrhovateľky v prípade pochybností je súd na podnet akejkoľvek tretej\nosoby (ktorá môže mať na veci záujem) oprávnený skúmať, či rozhodnutie obce mohlo vyvolať právne\nnásledky, ktoré mu obec pripisuje.\nPodľa navrhovateľky je potrebné rozlišovať medzi procesom tvorby zákonnosti formulovania vôle\nobce a medzi splnením zákonných predpokladov na vyvolanie právnych účinkov formulovanej vôle\nobce. Vôľa obce sa formuje a formuluje prijatím uznesenia, ktoré je výsledkom hlasovania a vo\nvšeobecnosti sa môže jednať o úplne hocijakú vôľu obce (a o prijatie hocijakého uznesenia). Otázkou\nje, či takéto (hocijaké) uznesenie môže byť a je spôsobilé vyvolať právne následky splnením zákonných\npredpokladov, a to nie čo do zodpovedania toho, či bol proces prijímania uznesenia v poriadku (či bol\ndostatočný počet poslancov k uznášania schopnosti zastupiteľstva alebo k prijatiu uznesenia), ale čo\ndo zodpovedania toho, či vôľa poslancov mohla vyvolať následky, ktoré chcela vyvolať - či sú naplnené\nzákonné predpoklady na vyvolanie takýchto chcených následkov. Zdôraznila, že v posudzovanom\nprípade sa jedná o uznesenie obecného zastupiteľstva, ktoré má vplyv na ďalšie právne vzťahy, a to\npracovnoprávny vzťah uzavretý medzi odporcom a navrhovateľkou.\nUznesenie obecného zastupiteľstva je zmiešaným typom správneho aktu, v ktorom sa prelína znak\nindividuálneho správneho aktu tým, že sa dotýka práv a oprávnených záujmov konkrétnej fyzickej\nosoby, ale rovnako aj znak normatívneho správneho aktu, keďže ho obecné zastupiteľstvo vydalo na\nzáklade zákonom zverenej právomoci a jeho zákonnosť sa preskúmava podľa § 250zf O.s.p. Práve\nuvedená individuálnosť správneho aktu zakladá možnosť navrhovateľky brániť sa - určením neplatnosti\njej odvolania, opak by bol popretím demokratických princípov právneho štátu.\nSkutočnosť, že prokurátor nekoná, aj keď konať má, nemôže byť na ujmu navrhovateľke, ktorá má\nprávo chrániť svoje dobré meno, ak si riadne plnila svoje povinnosti ako kontrolór. Navrhovateľka má\nza to, že súdy majú jej vec riadne prejednať. Navrhovateľka uviedla, že sa nikdy nedomáhala a ani sa\nnedomáha preskúmania zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva, domáhala sa a domáha sa\nurčenia, či vôľa zastupiteľstva zodpovedá naplneniu zákonom o obci taxatívne daných predpokladov k\ntomu, aby odvolanie kontrolóra mohlo vôbec nastať. Ak by sa akceptovala mylná verzia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky a prijala by sa varianta závislosti navrhovateľky na konaní prokurátora, bola\nby vystavená situácii, že nemá možnosť brániť svoje práva a právom chránené záujmy na nezávislom\nsúde, ktoré právo je v prospech každého občana chránené Ústavou Slovenskej republiky. Je vždy v\n\nkompetencii súdu konať a rozhodnúť o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, navyše za stavu,\nže iný orgán na rozhodnutie danej veci neexistuje.\nNávrh na začatie konania podaný navrhovateľkou obsahoval všetky náležitosti v zmysle § 79 ods. 1\na § 42 ods. 3 O.s.p., okrem iného aj opísanie toho, čoho sa svojím návrhom domáhala, pričom na\noprávnenosti svojej žaloby naďalej trvá. Skutočnosť, že vec patrí do rozhodovacej právomoci Krajského\nsúdu v Košiciach, ustálil Najvyšší súd Slovenskej republiky, pričom navrhovateľka vôbec nedisponuje\nvedomosťou, čo mohlo viesť najvyšší súd k jeho záverom. Navrhovateľka má za to, že má právo\ndomáhať sa súdnej ochrany vo vzťahu k tomu, či došlo k naplneniu zákonných predpokladov pre jej\nodvolanie a jeho vecná príslušnosť ku konaniu ostala naďalej zachovaná.\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky nesúhlasil s jej tvrdením, že sa nikdy nedomáhala\npreskúmania zákonnosti uznesenia obce. Poukázal pri tom na petit žaloby, ktorou sa domáhala\nurčenia, že odvolanie navrhovateľky z funkcie miestnej kontrolórky Mestskej časti Košice - Západ\nuznesením Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice - Západ č. 313-22/04-2010 zo dňa 22.\napríla 2010 je neplatné. Podľa názoru odporcu, aby súd mohol rozhodnúť, či k odvolaniu došlo\nalebo nie, musí preskúmať zákonnosť rozhodnutia zastupiteľstva Mestskej časti Košice - Západ. V\nsúvislosti s tvrdením navrhovateľky, že súd je oprávnený vždy preskúmať skutočnosť, či akékoľvek\nuznesenie obce môže vyvolať právne následky, ktoré sa mu pripisujú, odporca poukázal na nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 354/08-50 zo dňa 22. januára 2009, v ktorom\nústavný súd vyslovil, že „v podmienkach slovenskej teórie správneho práva možno hovoriť o dvoch\nzákladných druhoch správnych aktov, a to o normatívnych správnych aktoch a o individuálnych\nsprávnych aktoch. Obe skupiny predstavujú formy činnosti verejnej správy s právotvorným účinkom.\nVo všeobecnosti tiež platí, že adresát normatívneho správneho aktu (fyzická alebo právnická osoba)\nnemá možnosť proti nemu brojiť zo svojej individuálno-právnej pozície. Právna ochrana v tejto podobe\nsa proti normatívnym správnym aktom v Slovenskej republike realizuje len prostredníctvom prokuratúry\n(previerky, protesty a pod.), ktorá však nemá v rukách decíznu právomoc, čiastočne prostredníctvom\nvšeobecného súdnictva (všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov - § 250zfa OSP,\npozn.), a v najväčšom rozsahu prostredníctvom ústavného súdnictva [čl. 125 ods. 1 písm. b) až d)\nústavy]. V žiadnom z prípadov súdneho prieskumu normatívnych správnych aktov však nedisponuje\nkvalifikovaným návrhovým oprávnením subjekt, ktorého právna pozícia je normatívnym správnym aktom\ndotknutá. Naopak, adresát individuálneho správneho aktu môže proti nemu brojiť podávaním riadnych\na mimoriadnych opravných prostriedkov, môže žiadať o jeho preskúmanie prostredníctvom správneho\nsúdnictva a v určitých prípadoch môže proti nemu namietať aj sťažnosťou podanou ústavnému súdu\n(čl. 127 ods. 1 ústavy).“.\nOdporca uviedol, že ak zastupiteľstvo Mestskej časti Košice - Západ prijalo sporné uznesenie v súlade\nso zákonom o obecnom zriadení, takéto uznesenie je platné a vykonateľné, pričom v zákone o obecnom\nzriadení sú stanovené účinky takéhoto uznesenia, a to, že zaniká funkcia hlavnému kontrolórovi, nie\npracovný pomer s Mestskou časťou Košice - Západ. Poukázal na názor Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky vyslovený v konaniach vedených pod sp. zn. IV. ÚS 156/2010, II. ÚS 119/2010 a I. ÚS\n107/2010: „Rešpektovanie princípu právneho štátu predpokladá, že všetky subjekty v štáte, t. j. aj orgány\núzemnej samosprávy sa budú správať zákonom predpokladaným spôsobom, resp. zosúladia svoje\nsprávanie s platným právnym poriadkom. Vzhľadom na túto skutočnosť priamo ústava v záujme ochrany\nprincípu právneho štátu vo svojom čl. 67 ods. 3 (obdobne aj čl. 8 ods. 1 charty) dáva priestor na dozor\nštátu, resp. ingerenciu štátu do vecí územnej samosprávy, ktorý je však striktne obmedzený požiadavkou\nvykonania takého zásahu iba spôsobom ustanoveným zákonom, t. j. vykonania zásahu do vecí územnej\nsamosprávy len zákonne súladným spôsobom.“.\nOdporca tiež poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 623/2012\nzo 14. decembra 2012, kde v obdobnom prípade okresný aj krajský súd konštatovali, že nie sú vecne\npríslušné vo veci konať.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu\nnavrhovateľky nie je možné vyhovieť a to z nasledovných dôvodov.\n\nAko už bolo uvedené vyššie, navrhovateľka sa návrhom zo dňa 12. mája 2010 na Okresnom súde\nKošice II domáhala určenia, že jej odvolanie z funkcie miestnej kontrolórky Mestskej časti Košice Západ uznesením Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice - Západ č. 313-22/04-2010 zo dňa\n22. apríla 2010 je neplatné. Potom ako Okresný súd Košice II rozhodol, že odvolanie navrhovateľky\nz funkcie miestnej kontrolórky uznesením Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice - Západ č.\n313-22/04-2010 zo dňa 22. apríla 2010 je neplatné, Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o\nmimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora SR toto rozhodnutie Okresného súdu Košice II zrušil\na vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie, pričom dovolací súd uviedol, že navrhovateľka\nsa domáha preskúmania uznesenia miestneho zastupiteľstva a s poukázaním na ustanovenie § 250zf\nO.s.p. vyslovil záver, že vo veci preskúmania predmetného uznesenia rozhodol vecne nepríslušný\nsúd (okresný súd namiesto krajského súdu). Následne Okresný súd Košice II vec postúpil Krajskému\nsúdu v Košiciach ako súdu vecne príslušnému a ten napadnutým uznesením podľa § 250 d ods. 3\nO.s.p. konanie o návrhu navrhovateľky zastavil z dôvodu, že navrhovateľka nie je aktívne procesne\nlegitimovaná na podanie návrhu na zrušenie uznesenia miestneho zastupiteľstva.\nPodľa § 7 ods. 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí\norgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a\nrozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej\nsamosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich\npodľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 250zf ods. 1 O.s.p. ak obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo\nalebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie,\nktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia.\nPodľa § 250zf ods. 2 O.s.p. účastníkmi konania sú obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok\na prokurátor.\nDo tzv. verejného (správneho) súdnictva patria podľa siedmej hlavy piatej časti O.s.p. aj konania o\nnezákonnosti a zrušení uznesení zastupiteľstiev orgánov územnej samosprávy. Účelom konania v\ntýchto veciach je preskúmanie zákonnosti uznesení obecných zastupiteľstiev, miestnych zastupiteľstiev,\nmestských zastupiteľstiev alebo uznesení zastupiteľstva vyššieho územného celku. Konanie sa začína\nlen na návrh. Procesne oprávneným na podanie návrhu je prokurátor, ktorého protestu sa nevyhovelo\nzrušením napadnutého uznesenia zastupiteľstva. Účastníkmi konania sú obec, mesto, mestská časť\nalebo vyšší územný celok a prokurátor. Prípustnosť návrhu v týchto veciach teda podmieňuje\nneúspešnosť protestu prokurátora podľa § 22 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení\nneskorších predpisov.\nZ uvedeného nesporne vyplýva, že na to, aby súd mohol preskúmať zákonnosť uznesenia miestneho\nzastupiteľstva, musí byť na súde podaný kvalifikovaný návrh, pričom na jeho podanie je oprávnený len\nprokurátor, iná osoba (teda ani navrhovateľka) nie je aktívne procesne legitimovaná na podanie návrhu.\nPokiaľ sa navrhovateľka snaží argumentovať tým, že sa nedomáha preskúmania zákonnosti uznesenia\nmiestneho zastupiteľstva, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza (s poukazom na § 41 ods. 2 O.s.p.),\nže každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Navrhovateľka sa\npôvodným návrhom na Okresnom súde Košice II domáhala vyslovenia neplatnosti uznesenia Miestneho\nzastupiteľstva Mestskej časti Košice - Západ č. 313-22/04-2010 zo dňa 22. apríla 2010, ktoré sa\nuznieslo na jej odvolaní z funkcie miestnej kontrolórky. O odvolaní navrhovateľky rozhodlo miestne\nzastupiteľstvo pri realizovaní svojich právomocí zverených mu zákonom, tak ako to vyplýva z § 11\nods. 4 písm. j/ a § 18a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.\nObčiansky súdny poriadok zveruje súdu právomoc prejednať takéto uznesenie a podmienky na jeho\nprejednanie konkrétne upravuje v § 250zf. Je nepochybné, že cieľom návrhu navrhovateľky je zrušenie\nuznesenia miestneho zastupiteľstva o jej odvolaní a to nie je možné zákonnou cestou v konaní pred\nsúdom dosiahnuť inak ako postupom podľa § 250zf O.s.p. Keďže toto ustanovenie výslovne upravuje\n\npodmienky preskúmania zákonnosti uznesení zastupiteľstiev orgánov územnej samosprávy súdom,\nnemožno ho ignorovať ani obchádzať a súd musí podľa neho postupovať.\nVzhľadom na uvedené je zrejmé, že krajský súd rozhodol v súlade so zákonom, keď konanie zastavil z\ndôvodu, že navrhovateľka nie je aktívne procesne legitimovaná na podanie návrhu, a preto Najvyšší súd\nSlovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/244/2013-266 zo dňa 04. júna 2014\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP,\nkeď neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal a odporcovi náhrada trov odvolacieho\nkonania neprináleží\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/244/2013", "guid": "3cc12172-895b-48b5-ac6d-d0e8ffbbd2ca:d0a85bc6-397b-426f-baf9-c017b5814997", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}