{"guid": "21f4e1f1-51d2-493d-a0e6-8f872eac82fe:bcfc3b9c-4acc-41f2-acf1-d7dc487e577a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7212207326.1", "spisova_znacka": "5MCdo/3/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/3/2015 z 29. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2016, sp. zn. 5MCdo/3/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:7212207326.1", "identifikacne_cislo": "7212207326", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Helena Haukvitzová", "sudca_id": 277, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-helena-haukvitzova-277", "datum_vydania": "2016-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-b,c", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-b,c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "nazov": "§ 80 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-80"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/66", "nazov": "zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/66-2009"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-79", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-80"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bcfc3b9c-4acc-41f2-acf1-d7dc487e577a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7212207326.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7212207326.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:7212207326.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5MCdo/3/2015\n7212207326\n29. 06. 2016\nJUDr. Helena Haukvitzová\nECLI:SK:NSSR:2016:7212207326.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. V. W., bývajúceho v W., proti žalovanému\nMestu Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva,\nvedenej na Okresnom súde Košice II sp.zn. 42 C 64/2012, o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. februára 2014 sp.zn.\n2 Co 145/2013 a rozsudku Okresného súdu Košice II zo 14.januára 2013 č.k. 42 C 64/2012- 86, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie o d m i e t a.\nŽalobcovi nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Košice II medzitýmnym rozsudkom zo 14. januára 2013 č.k. 42 C 64/2012-86 rozhodol,\nže nárok žalobcu na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva je daný. V odôvodnení rozhodnutia\nuviedol, že súd v súlade s obsahom návrhu a jeho zmenou posúdil tento návrh ako žalobu na\nplnenie s návrhom na vydanie medzitýmneho rozsudku. Aj keď žalobca neoznačil konkrétnu náhradu\nza obmedzenie vlastníckeho práva, nepovažoval súd tento nedostatok za prekážku v konaní, lebo\nmienil vo veci rozhodnúť najprv medzitýmnym rozsudkom. Medzi účastníkmi bol sporný už aj základ\nnároku, teda otázka, či vzhľadom na ustanovenia zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach\no majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a\nvyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, žalobca vôbec má právo na náhradu za\nobmedzenie jeho vlastníckeho práva zriadením vecného bremena podľa tohto právneho predpisu. Bolo\núčelné rozhodnúť najskôr o tomto základe sporu, lebo rozsah náhrady bude závisieť od rozsiahlejšieho\ndokazovania. Za predčasné súd považoval medzitýmnym rozsudkom ustáliť aj rozsah nehnuteľností, na\nktorých viazne vecné bremeno a až po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku bude súd pokračovať v\nkonaní posúdením rozsahu samotného nároku na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu.\nZ dôvodu hospodárnosti konania preto neodstraňoval vady podania a od žalobcu nepožadoval určenie\nvýšky žalovanej náhrady.\nNa odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 27. februára 2014 sp.zn. 2 Co 145/2013\npotvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými aj právnymi\nzávermi súdu prvého stupňa.\nProti týmto rozsudkom prvostupňového a odvolacieho súdu podal na základe podnetu žalovaného\ns poukazom na ustanovenie § 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.\nmimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“),\nktorý navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Porušenie\nzákona videl predovšetkým v tom, že predmetné súdne konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci a právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Košice II a\nKrajského súdu v Košiciach spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci. V občianskom súdnom\n\nkonaní je súd viazaný návrhom na začatie konania, a preto nemôže navrhovateľovi priznať viac, než\nžiadal v žalobnom petite (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Preto v prípade, že sa navrhovateľ domáha svojho\nnároku žalobou o splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.) a predmetom návrhu na začatie konania\nje peňažné plnenie, musí byť v návrhu uvedená presná výška peňažnej sumy, ktorú navrhovateľ\npožaduje, t.j. uplatnený peňažný návrh musí byť konkretizovaný, pokiaľ ide o výšku. Súdu totiž od\nzačiatku konania musí byť jasné, o čom má konať a vecne rozhodnúť. Okrem toho uplatnenou sumou\nje v konaní a v rozhodovaní viazaný a môže sa od nej odchýliť iba v prípadoch uvedených v § 153\nods. 2 O.s.p. V predmetnej veci zo žaloby žalobcu a súdom pripustenej zmeny žaloby vyplýva, že\nsa ním žalobca domáha priznania nároku a zaviazania žalovaného tak, že medzitýmnym rozsudkom\nsúd určí, že žalobcovi patrí právo na vydanie náhrady za zriadenie vecného bremena, ktoré viazne na\noznačených pozemkoch - nehnuteľnostiach, a to od 23. marca 2010 do vykonania pozemkových úprav\nv príslušnom katastrálnom území a na základe znaleckého dokazovania uloží žalovanému povinnosť\nvydať náhradu určenú znaleckým dokazovaním pred súdom. V petite návrhu teda žalobca síce uviedol,\nže žiada uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu za zriadené vecného bremena, avšak jej rozsah\nnevyčíslil. Ak predmetom žaloby je peňažné plnenie, ako je tomu aj v tomto prípade, je neuvedenie\nsumy, zaplatenia ktorej sa žalobca domáha nedostatkom, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať.\nPovinnosťou Okresného súdu Košice II v konaní bolo pokúsiť sa neúplnosť žaloby odstrániť v súlade\ns ustanovením § 43 ods. 1 O.s.p. a až po odstránení vád žaloby žalobcom (uvedením výšky finančnej\nnáhrady, ktorej sa domáha), mohol súd v konaní pokračovať. Súdy tiež vec nesprávne právne posúdili, a\nto v otázke odplatnosti vecného bremena zriadeného zákonom č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach\npri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce\na vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 66/2009 Z.z.“).\nZ dôvodovej správy k tomuto zákonu je zrejmé, že jeho cieľom je usporiadať doteraz neusporiadané\nvlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami, ktoré boli delimitované na obce a vyššie územné celky\nv rámci reformy verejnej správy. Zákon č. 66/2009 Z.z. stanovuje v ustanoveniach § 2 a § 3 spôsob,\nakým sa to má zrealizovať, pričom v zmysle § 4 ods. 1 zriaďuje k takýmto nevysporiadaným pozemkom\nv prospech vlastníkov stavieb vecné bremeno, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod\nstavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. Je zrejmé, že toto vecné bremeno\nmá len dočasný charakter - do majetkoprávneho vysporiadania v zmysle § 2 a 3 zákona č. 66/2009\nZ.z., aj keď zákon neurčuje lehotu dokedy sa toto vysporiadanie má uskutočniť. Zákon však v žiadnej\nsvojej časti neuvádza, že vlastníkovi pozemku za takéto dočasné obmedzenie patrí nejaká finančná\nnáhrada. Je preto zrejmé, že zákonodarca toto vecné bremeno zriadil bezodplatne. Táto konštatácia je\ndôvodná aj s prihliadnutím na platnú právnu úpravu vecných bremien vznikajúcich zo zákona, nakoľko\nak zákonodarca má v úmysle z nejakého dôvodu zriadiť vecné bremeno k určitej nehnuteľnosti, výslovne\nto pri jeho zriadení v ustanovení zákona uvedie (napr. vyjadrením za primeranú náhradu, jednorazovú\nprimeranú náhradu a pod.). Konajúce súdy svoje rozhodnutie odôvodnili s poukazom na ustanovenia\nčl. 20 ods. 1- 4 Ústavy Slovenskej republiky, resp. § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj\ncitáciu odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 89/2008. Mal za\nto, že ustanovenie § 151n a ani iné ustanovenia Občianskeho zákonníka neurčujú, či so zriadením\nvecného bremena a jeho trvaním je spojená povinnosť oprávneného z vecného bremena poskytnúť\npovinnému nejakú odplatu. Zakladajú len povinnosť znášať primerane náklady na zachovanie a opravy\nnehnuteľnosti a nie odplatnosť vecného bremena. Preto v danom prípade, kde je žalobca obmedzený\npozemnou komunikáciou vo vlastníctve žalovaného, nie je dosť možné ani určiť o aké náklady by mohlo\nísť a pre použitie ustanovenia § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka by bolo ich potrebné presne\nšpecifikovať, čo však nebolo predmetom konania. Potom súdmi priznaná povinnosť zaplatiť finančnú\nnáhradu za vecné bremeno tak vlastne vyznieva ako špecifická forma nájmu, za ktorú však nemožno\npoužiť ustanovenie ani § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka a ani iné jeho ustanovenia o vecných\nbremenách. Priznaná povinnosť žalovaného zaplatiť finančnú náhradu za vecné bremeno žalobcovi z\ndôvodov uvedených v súdnych rozhodnutiach, tak nemá oporu v platnej právnej úprave, čo malo za\nnásledok nesprávne právne posúdenie veci.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu\nstotožňuje s podaným mimoriadnym dovolaním, ako aj s dôvodmi v ňom uvedenými, keď poukázal na\njeho písomné vyhotovenie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\n\ns § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.\nPodľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby\ndotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom\nchránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.).\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že systém opravných\nprostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť v súlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci\nsvojej rozhodovacej praxe už viackrát konštatoval porušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu\nopätovného preskúmania veci došlo výlučne z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci\noproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prerokovali a meritórne\nrozhodli (porovnaj Roseltrans proti Rusku z roku 2005). Opakovane tiež zdôraznil, že v záujme právnej\nistoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo\ndochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád [viď napríklad Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku\n2010)], resp. závažných pochybení [viď Sutyazhnik proti Rusku (rozsudok z roku 2009)]. Za takú vadu\nalebo pochybenie však nemožno v žiadnom prípade považovať to, že na predmet konania existujú dva\nodlišné právne názory.\nZároveň ESĽP opakovane dospel - na základe sčasti odlišných úvah - aj k názoru, že k porušeniu\nčl. 6 Dohovoru dochádza tiež vtedy, ak je právoplatné a záväzné rozhodnutie súdu zrušené v\nrámci mimoriadneho prieskumu, ktorý presadil taký subjekt odlišný od účastníkov konania, len na\núvahe ktorého bolo posúdenie vhodnosti alebo potreby podania mimoriadneho opravného prostriedku\niniciujúceho tento mimoriadny prieskum (viď napríklad rozhodnutia ESĽP vo veci Kutepov a Anikeyenko\nproti Rusku z roku 2005 a vo veci Tripon proti Rumunsku z roku 2008). Inštitút veľmi podobný\nmimoriadnemu dovolaniu upravenému v Občianskom súdnom poriadku bol predmetom skúmania ESĽP\nvo veci Tripon proti Rumunsku (rozsudok z roku 2008). V tomto rozhodnuté ESĽP konštatoval, že v\nskúmanom prípade generálny prokurátor nekonal na základe vlastnej iniciatívy, ale konal na základe\nžiadosti jednej zo strán sporu. ESĽP zásah generálneho prokurátora do takéhoto súkromnoprávneho\nsúdneho konania označil za priťažujúci faktor, pretože, hoci tento štátny úradník konal na základe\npodnetu účastníka súdneho konania, podanie mimoriadneho dovolania bolo ponechané výlučne na\nvoľnej úvahe generálneho prokurátora. ESĽP v danej veci preto dospel k záveru, že zrušenie dotknutého\nprávoplatného a záväzného rozhodnutia porušilo sťažovateľovo právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Aj aktuálne rozhodnutia ESĽP z 9. júna 2015 vydané vo veciach proti\nSlovenskej republike (DRAFT-OVA, a.s., PSMA, s.r.o. a COMPCAR, s.r.o.) pripomínajú význam a obsah\nprincípu rovnosti zbraní a princípu právnej istoty, s ktorými bezprostredne súvisí otázka záväznosti,\nnezrušiteľnosti a dôveryhodnosti právoplatných súdnych rozhodnutí z iniciatívy generálneho prokurátora\nvyjadrenej podaním mimoriadneho dovolania.\nPlénum Ústavného súdu súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), zohľadňujúc uvedené\nzávery ESĽP a reagujúc na niektoré prípady nejednotnosti senátov ústavného súdu pri riešení otázky\nprípustnosti mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť a\nzáväznosť, 18. marca 2015 pod sp.zn. PL.z. 3/2015 zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého\nznie: „Rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc\nprincíp subsidiarity podľa čl. 127ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako i výnimočnosť mimoriadneho\ndovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej\nrepubliky je jeho prípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých\nzákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania\nk dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.“\n\nVyššie uvedené naznačuje, ako tieto súdne orgány (ESĽP a ústavný súd), oprávnené za splnenia\nurčitých predpokladov zrušiť aj rozhodnutie najvyššieho súdu, budú rozhodovať v skutkovo a právne\npodobných veciach, v ktorých generálny prokurátor podá mimoriadne dovolanie napriek tomu, že\nmimoriadnemu dovolaniu nepredchádzalo využitie všetkých dostupných riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkov.\nPovinnosť vyčerpať prostriedok nápravy, a to aj v prípade pochybnosti o jeho účinnosti, vyplýva z\nustálenej judikatúry ESĽP (Van Oosterwijck proti Belgicku, rozsudok z roku 1980). Účastník konania je\npovinný vyčerpať všetky dostupné opravné prostriedky až po najvyššiu úroveň do takej miery, do akej je\nmožné rozumne predpokladať, že ten-ktorý opravný prostriedok, oprávnenie podať ktorý účastník má,\nje (aspoň) potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci. Osobný názor účastníka\nkonania na účinnosť alebo neúčinnosť konkrétneho opravného prostriedku nie je významný. Právomoc\nvyhodnotiť, či boli využité všetky dostupné opravné prostriedky, náleží ex officio súdu, ktorý rozhoduje\no mimoriadnom opravnom prostriedku.\nVzhľadom na nejednotnosť súdneho rozhodovania, ktorá sa prejavila v zaujímaní odlišných právnych\nnázorov obsiahnutých v rozhodnutiach senátov občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho\nkolégia pri posudzovaní procesnej prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, prijali\nobčianskoprávne kolégium najvyššieho súdu a obchodnoprávne kolégium najvyššieho súdu spoločné\nzjednocujúce stanovisko k prípustnosti mimoriadneho dovolania v zmysle § 243e až § 243j Občianskeho\nsúdneho poriadku, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) ako spoločné stanovisko pod č. 94/2015. Právna veta tohto\nstanoviska znie: „Procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v\nobčianskom súdnom konaní podmienená tým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť\npodať všetky zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne\nspôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne\ndovolanie treba odmietnuť.“\nPredmetné stanovisko vychádza z názoru, že postup účastníka občianskeho súdneho konania, ktorý mal\nv určitom prípade možnosť napadnúť rozhodnutia súdov odvolaním alebo dovolaním, uvedenú možnosť\nale nevyužil, i keď tieto opravné prostriedky mali potenciál podstatne ovplyvniť rozhodnutie súdu, sa\nprieči všeobecne rešpektovanej zásade „nech si každý chráni svoje práva“. Táto zásada zdôrazňuje\nprocesnú povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak, aby sám svojimi procesnými\núkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou sledoval ochranu svojich\nsubjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere pasívny, je (neskoršia)\naktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania neprípustná a nemôže\nmať procesné dôsledky predpokladané v § 243e až § 243j O.s.p.\nDovolací súd s poukazom na hore uvedené dospel k záveru, že v danom prípade prebehlo dvojstupňové\nkonanie, v ktorom mal žalovaný možnosť realizovať svoje procesné oprávnenia. Zo spisu nevyplýva, že\nby sám náležite chránil svoje práva a konal dostatočne predvídavo, starostlivo a obozretne. Žalovaný\nnepodal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu. Nevyužil preto dostupný mimoriadny opravný\nprostriedok, ktorý mal k dispozícii a ktorý bol potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť rozhodnutie v\nmerite veci. Vzhľadom na pasivitu samotného žalovaného pri včasnej ochrane jeho práv je procesne\nneprípustná dodatočná aktivita generálneho prokurátora, ku ktorej došlo podaním mimoriadneho\ndovolania podnecovaného žalovaným.\nZ týchto dôvodov najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako procesne\nneprípustné (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanoveniami § 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm.\nc/ O.s.p.).\nGenerálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť\ntrovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal\npodnet na podanie mimoriadneho dovolania (viď § 148a ods. 1 a 2 O.s.p.). V danom prípade dal\npodnet na mimoriadne dovolanie žalovaný. Žalobca nepodal návrh na priznanie náhrady trov konania o\nmimoriadnom dovolaní; najvyšší súd mu vzhľadom na to nepriznal náhradu trov konania o mimoriadnom\ndovolaní (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}